Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/18/2022 z 22. 10. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2024, sp. zn. TN-29Sa/18/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200311.2
Správny súd v Banskej Bystrici | TN-29Sa/18/2022 | ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200311.2 | 2024-10-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP, § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 112 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/850c8a62-174a-45fe-a5ab-6cda16067ada
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200311.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
16Sas/3/2024
3022200311
22. 10. 2024
JUDr. Darina Štoffová
ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200311.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zast.: Podoba Legal s. r. o., so
sídlom Námestie sv. Anny 3, 911 01 Trenčín, IČO: 55 839 592, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 811 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807
484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022, takto
rozhodol:
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom konania právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín (ďalej ako „prvostupňový orgán“) začala súlade s ust. §
225c zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o sociálnom poistení“) konanie vo veci vymáhania pohľadávky 6 057,60 eura v prospech
Sociálnej poisťovne ako oprávnenej voči žalobcovi ako povinnému (Rozhodnutím o začatí konania
vo veci vymáhania pohľadávok zo dňa 26. mája 2022). Konanie začalo na podklade právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu: 1/ Rozhodnutia č. 700-0812127614-GC04/14 zo dňa 4. septembra
2014, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín predpísala žalobcovi penále v sume 3 999,61
eura (z tejto sumy žalobca uhradil 0,87 eura) za obdobie júl 2005 až december 2008 vypočítané
z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistenie do rezervného fondu
solidarity a 2/ Rozhodnutia č. 700-0812127714-GC04/14 zo dňa 4. septembra 2014, ktorým Sociálna
poisťovňa, pobočka Trenčín predpísala žalobcovi penále v sume 2 058,86 eura za obdobie január 2009
až jún 2013 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné
poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistenie
do rezervného fondu solidarity. Príslušná pobočka žalobcovi následne zaslala Upovedomenie o začatí
vymáhania pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“
alebo „Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok“ alebo „upovedomenie“), a to zrážkami zo mzdy
a iného príjmu, prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
zrážkami z dávok vyplácaných oprávnenou, s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet
oprávnenej do 8 dní od doručenia upovedomenia. Žalobca v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradil

a podal proti upovedomeniu odvolanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 147 ods.
3 Zákona o sociálnom poistení.
2. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako „žalovaná“) Rozhodnutím č.
0479110802022 zo dňa 22. júla 2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietla a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaná uviedla, že boli splnené zákonné
podmienky na začatie konania vo veci vymáhania pohľadávok. K námietke premlčania uviedla, že
pri predmetných rozhodnutiach (exekučných tituloch) k premlčaniu práva nedošlo. Pri uvedených
rozhodnutiach premlčacia doba prestala plynúť a spočívala počas ich uplatnenia núteným výkonom
(v exekučnom konaní č. EX 480/2014, v ktorom príslušný okresný súd udelil dňa 13. novembra 2014
poverenie na výkon exekúcie) do dňa 11. júna 2020, kedy bolo exekučné konanie ukončené a plynutie
premlčacej doby sa obnovilo. Žalovaná uviedla, že premlčacia doba opäť spočíva, a to odo dňa začatia
konania vo veci vymáhania pohľadávok priamo Sociálnou poisťovňou. Žalovaná preto konštatovala,
že po vzniku exekučných titulov nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky
alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo neexistujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok
neprípustné – neexistuje teda zákonný dôvod na zmenu alebo zrušenie Upovedomenia o začatí
vymáhania pohľadávok.
Správna žaloba
3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 23. septembra
2022, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, zároveň žiadal zrušiť „Príkaz na začatie vymáhania
pohľadávok“ zo dňa 27. mája 2022. Žalobca namietal, že nárok Sociálnej poisťovne je premlčaný,
pretože v exekučnom konaní premlčacia doba nespočíva. Tvrdenie žalovanej, že premlčacia doba
neplynula počas uplatnenia nárokov v exekučnom konaní nepovažoval za správne a uviedol, že pojem
riadne pokračovanie v konaní bol hrubo porušený za strany oprávnenej tým, že po zastavení exekúcie
čakala ďalšie dva roky s ďalším vedením konania o vymáhaní pohľadávky. Tým došlo k hrubému
narušeniu princípu právnej istoty žalobcu. Podľa žalobcu nie je možné priznať sankciu za dobu
„vadne vedeného vymáhacieho konania“. Zároveň žalobca konštatoval, že predpísané penále nemôže
presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované
obdobie. Poukázal na to, že účelom zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZUNEK“) je
zastavenie nemajetných exekúcií. Významnú úlohu v tomto smere zohráva fakt, že zastaviť exekúciu
ako nemajetnú možno len v prípade, ak s tým oprávnený súhlasí. Zastavenie starej exekúcie a riadne
nevedenie konania je podľa žalobcu objektívnou skutočnosťou, ktorá spôsobila plynutie premlčacej doby
počas exekučného konania, resp. spôsobila, že vedenie vymáhacieho konania nie je dôvodné. Právo
vymáhať penále nie je právom, ktoré bolo právoplatne priznané v inom meritórnom konaní. Ide o osobitnú
hmotnoprávnu sankciu, ktorú vydala oprávnená a ktorú aj oprávnená sama vymáhala. Vznikol teda
stav, kedy subjekt sám sebe priznal právo, potom ho sám riadne nevymáhal a nakoniec potvrdil jeho
existenciu. Podľa žalobcu tak nebola splnená základná podmienka riadneho uplatnenia práva podľa §
112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Občiansky
zákonník“). Právoplatne priznať právo môže len súd a nie orgán verejnej správy sám sebe tým, že si
prizná voči žalobcovi penále.
Vyjadrenie žalovanej
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že príslušná pobočka Sociálnej poisťovne
postupovala pri vymáhaní pohľadávky v súlade so zákonom a žalobcom vznesená námietka premlčania
nie je dôvodná. Preto navrhla, aby správny súd správnu žalobu zamietol. Prvýkrát začala premlčacia
lehota spočívať dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke F. G. H., čo znamená,
že došlo k pretrhnutiu plynutia šesťročnej premlčacej lehoty a k rovnakým právnym účinkom ako
pri uplatnení práva na súde. Počas celého priebehu exekučného konania č. EX 480/2014 v zmysle
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Exekučný poriadok“) premlčacia
doba neplynula. Exekučné konanie bolo právoplatne ukončené 11. júna 2020 (dňom doručenia
Upovedomenia o zastavení starej exekúcie), nasledujúci deň začala premlčacia lehota plynúť opäť. Ku
dňu vydania Rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, t.j. 26. mája 2022, kedy
nastalo druhé pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty, nebola vymáhaná pohľadávka v žiadnom prípade

premlčaná. Žalobca poukazoval na judikatúru, v zmysle ktorej uplatnením práva na súde nenastane
spočívanie plynutia premlčacej doby, ak v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania dôjde k
zastaveniu súdneho konania. Podľa žalovanej uvedená argumentácia žalobcu nemá žiadnu súvislosť
s ukončením exekučného konania v zmysle ZUNEK, pretože v tomto prípade došlo k zastaveniu
exekučného konania ex lege, nie späťvzatím návrhu oprávnenej. Skutočnosť, že exekučné konanie
bolo zastavené, neznamená zánik pohľadávky oprávnenej. Ďalej žalovaná poukázala na to, že ani
Zákon o sociálnom poistení, ani ZUNEK, či iný právny predpis neustanovuje oprávnenej lehotu na
uplatnenie pohľadávky núteným výkonom. Penále je vypočítané za obdobie január 2009 až jún 2013
a júl 2005 až december 2008, z čoho vyplýva, že nemôže ísť o penále za obdobie vymáhania
pohľadávky. K tvrdeniu žalobcu, že právo vymáhať penále nie je právom, ktoré bolo právoplatne
priznané v inom meritórnom konaní, žalovaná poukázala na ust. § 240 Zákona o sociálnom poistení,
v zmysle ktorého je penále zákonným následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, resp. nesplnenia
si odvodovej povinnosti v lehote splatnosti. Sociálna poisťovňa podľa cit. ustanovenia má povinnosť
(nie možnosť) predpísať odvádzateľovi poistného penále. Na základe uvedeného príslušná pobočka
Sociálnej poisťovne predpísala povinnému penále ako následok neplnenia si odvodových povinností
riadne a včas za dané obdobie. Žalovaná zdôraznila, že si voči žalobcovi „sama“ nepriznala penále, ale
postupovala v súlade a na základe zákona.
Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd Rozsudkom č. k. 29Sa/18/2022-34 zo dňa 22. februára
2023 zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie (vyhovel správnej žalobe v časti
týkajúcej sa námietky premlčania). Vo zvyšnej časti (v časti týkajúcej sa návrhu žalobcu na zrušenie
Príkazu na začatie vymáhania pohľadávok oprávnenej zo dňa 27. mája 2022) druhým výrokom správnu
žalobu zamietol s odôvodnením, že v predloženom administratívnom spise sa uvedený príkaz vôbec
nenachádzal a nebolo ho teda možné preskúmať.
6. Správny súd konštatoval, že v predmetnej veci mala Sociálna poisťovňa zákonnú možnosť na
vymoženie svojej pohľadávky voči žalobcovi z titulu nezaplateného penále nielen prostredníctvom
návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ale aj prostredníctvom konania vo veci
vymáhania pohľadávok podľa Zákona o sociálnom poistení. Správny súd vyhodnotil, že súčasné vedenie
oboch týchto spôsobov vymáhania pohľadávky nie je vylúčené, preto tvrdenie žalovanej, že v priebehu
uskutočňovania jedného zo spôsobov vymáhania pohľadávky spočíva premlčacia doba s poukazom na §
112 Občianskeho zákonníka, posúdil ako nedôvodné. S prihliadnutím na to, že je možné, aby oprávnená
viedla voči žalobcovi exekučné konanie a zároveň aj konanie vo veci vymáhania pohľadávok podľa
Zákona o sociálnom poistení, nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 112 Občianskeho
zákonníka, pretože predmetné ustanovenie chráni veriteľa súkromnoprávneho vzťahu, ktorý nemá inú
zákonnú možnosť, akým spôsobom si môže uplatňovať svoje právo na vymoženie pohľadávky. Správny
súd konštatoval, že úprava premlčania je v Zákone o sociálnom poistení upravená v § 147 komplexne
a tento zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nielenže neupravuje spočívanie premlčacej doby na
vymoženie pohľadávky pre prebiehajúce exekučné konanie, ale ani neodkazuje na aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená
námietka premlčania bola vznesená dôvodne a žalovaná mala v danom prípade postupovať podľa §
225e ods. 1 písm. c ) Zákona o sociálnom poistení.
Rozhodnutie a právne závery kasačného súdu
7. O kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS“)
Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/113/2023 zo dňa 30. apríla 2024 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 22. februára 2023 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie
konanie (ktoré je vedené pod sp. zn. 16Sa/3/2024). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že za
žiadnych okolností nemôže súhlasiť s právnym názorom krajského súdu vysloveným v časti týkajúcej sa
plynutia šesťročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva žalovanej vymáhať poistné s odôvodnením,
že na plynutie premlčacej lehoty nemalo vplyv prebiehanie exekučného konania vedeného súdnou
exekútorkou v čase od 4. novembra 2014 do 11. júna 2020, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín
mohla vymáhať svoje pohľadávky súbežne podľa exekučného poriadku, ale zároveň aj v konaní vo
veci vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení. Kasačný súd rovnako nesúhlasil so
záverom krajského súdu, podľa ktorého nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 112

Občianskeho zákonníka o spočívanie premlčacej doby (bod 42. rozsudku). Kasačný súd poukázal aj na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/55/2015, ktorý v merite prejednávanej
veci vyslovene skonštatoval, že: „...počas výkonu exekučného konania premlčacia lehota v zmysle § 147
ods. 3 zákona o sociálnom poistení spočíva“ (bod 43). Z uvedeného je podľa kasačného súdu zrejmé,
že počas výkonu exekučného konania premlčacia lehota v zmysle § 147 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení neplynie, ale spočíva, ak teda nemohlo v tu prejednávanej veci dôjsť k uplynutiu premlčacej
lehoty dňa 16. októbra 2020 ako tvrdí krajský súd. Kasačný súd má za to, že premlčacia lehota začala
spočívať dňa 16. októbra 2014, pričom po skončení predmetnej exekúcie Upovedomením o skončení
exekúcie zo dňa 11. júna 2020, došlo k odpadnutiu prekážky a premlčacia lehota začala nasledujúcim
dňom, t.j. 12. júna 2020 plynúť odznova. Druhé pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty podľa sťažovateľa
nastalo ku dňu vydania Rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, t.j. 26. mája 2022
podľa zákona o sociálnom poistení. Premlčacia lehota pri pohľadávke žalovaného na vymáhanie penále
zjavne neuplynula a pohľadávka je preto vymáhateľná (bod 44. rozsudku).
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý od 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva z krajských súdov (§
3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP sa oboznámil
s obsahom súdneho a administratívneho spisu a preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako
aj prvostupňové rozhodnutie, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, zároveň
riadiac sa vysloveným právnym názorom kasačného súdu v zrušujúcom rozsudku. Správny súd vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a)
až e) SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť, účastníci konania o nariadenie pojednávania
nežiadali. Rozsudok bol dňa 22. októbra 2024 v súlade s ust. § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením
skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené
od 4. septembra 2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
9. Správna žaloba je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm. a/
SSP), správny súd preto preskúmal rozhodnutia orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu
predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale v celom rozsahu v zmysle § 134 ods.
2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správna žaloba
žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
10. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP: (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.
11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
12. Podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
14. Podľa § 148 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách
škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa
§ 240 sa vymáhajú
a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,

b) podľa osobitného predpisu, ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b),
d) a e) a § 151 ods. 1 až 3,
1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo
2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).
15. Podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 Zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí
rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až
piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute,
penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého
bodu až piateho bodu.
16. Podľa § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
17. Podľa § 241 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142
ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.
18. Podľa § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (v znení platnom a účinnom v čase predpísania
penále žalobcovi) fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa
predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej
poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon
neustanovuje inak.
19. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná ako druhostupňový orgán
v súlade s ust. § 218 ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zamietla odvolanie žalobcu ako
povinného proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája
2022 a napadnuté rozhodnutie potvrdila.
21. Žalobcovi bolo dňa 31. mája 2022 doručené Upovedomenie začatí vymáhania pohľadávok zo dňa
27. mája 2022, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín uložila povinnému (žalobcovi) zaplatiť
pohľadávku spolu vo výške 6 057,60 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v rámci
ktorého vzniesol námietku premlčania vymáhanej pohľadávky.
22. V predmetnej veci je nesporné, že prvostupňový orgán pristúpil k vymáhaniu pohľadávok na podklade
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučných titulov): 1/ Rozhodnutia č. 700-0812127614GC04/14 zo dňa 4. septembra 2014, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín predpísala žalobcovi
penále v sume 3 999,61 eura (z tejto sumy žalobca uhradil 0,87 eura) za obdobie júl 2005 až december
2008 a 2/ Rozhodnutia č. 700-0812127714-GC04/14 zo dňa 4. septembra 2014, ktorým Sociálna
poisťovňa, pobočka Trenčín predpísala žalobcovi penále v sume 2 058,86 eura za obdobie január 2009
až jún 2013. V zmysle ust. § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení začala dňa 16. októbra 2014
(deň nasledujúci po dni právoplatnosti uvedených rozhodnutí) plynúť šesťročná premlčacia lehota na
uplatnenie práva vymáhať predpísané penále.
23. Na základe návrhu Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín na vykonanie exekúcie bolo dňa 4.
novembra 2014 začaté exekučné konanie vedené súdnou exekútorkou F. G. H. pod sp. zn. EX
180/2014. Žalovaný podaním návrhu na vykonanie exekúcie v súlade so Zákonom o sociálnom poistení
platným a účinným v čase podania tohto návrhu inicioval vymáhanie pohľadávky (exekučné konanie)
podľa Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola ukončená dňa 11. júna 2020 (dňom doručenia
Upovedomenia o zastavení starej exekúcie z dôvodu, že od doručenia prvotného poverenia uplynula
rozhodná doby piatich rokov) v zmysle ust. § 8 ods. 3 ZUNEK. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka

Trenčín rozhodla v zmysle Zákona o sociálnom poistení (podľa ust. § 178 ods. 1 písm. a/ bod 19 a §
225c cit. zákona) o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok (Rozhodnutím o začatí konania vo
veci vymáhania pohľadávok zo dňa 26. mája 2022).
24. Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia postupuje a postupovala pri vymáhaní pohľadávok
podľa Zákona o sociálnom poistení. Zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony, sa do ustanovení Zákona o sociálnom poistení dostala nová samostatná
(štvrtá) časť s označením „Konanie vo veciach vymáhania pohľadávok“ (§ 225a až 225p). Sociálna
poisťovňa, resp. príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne, je tak od účinnosti tohto zákona
oprávnená vymáhať svoje pohľadávky sama, a to jedným z nasledujúcich spôsobov: zrážkami zo
mzdy alebo z iného príjmu, prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu alebo zrážkami z dávok, ktoré
povinnému vypláca Sociálna poisťovňa. Pred uvedenou zmenou - do prijatia zákona č. 2/2017 Z.z.,
vymáhanie pohľadávok z úradnej moci Sociálnou poisťovňou nebolo možné, keďže neexistoval zákonný
rámec pre takýto postup. Zákon o sociálnom poistení až po novele s účinnosťou od 1. júla 2017
stanovil podmienky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, a to čo do poradia druhu vymáhania
pohľadávok (prednostne podľa Zákona o sociálnom poistení a až následne prostredníctvom súdneho
exekútora). To znamená, že v čase začatia exekučného konania sp. zn. EX 180/2014 v tejto veci, t.j.
dňa 4. novembra 2014, postupovala príslušná pobočka Sociálnej poisťovne v súlade s vtedy platným a
účinným Zákonom o sociálnom poistení a Exekučným poriadkom (domáhala sa vymáhania pohľadávky
prostredníctvom súdneho exekútora). Súbeh oboch konaní (exekučného konania a konania vo veci
vymáhania pohľadávok podľa Zákona o sociálnom poistení) nebol možný. Sociálna poisťovňa teda
v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (v októbri 2014) postupovala v súlade so zákonom,
keď návrh na vymoženie pohľadávky 6 058,47 eura podala súdnemu exekútorovi, pretože vymáhanie
pohľadávok z úradnej moci Sociálnou poisťovňou nebolo možné. Keďže počas výkonu exekučného
konania premlčacia lehota podľa § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení neplynie, ale spočíva,
nemohlo v tu prejednávanej veci dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 16. októbra 2020 (po
uplynutí šiestich rokov od právoplatnosti exekučných titulov) a správny súd vyhodnotil námietku žalobcu
týkajúcu sa premlčania práva žalovanej ako nedôvodnú. Premlčacia lehota, ktorá v tomto prípade
začala plynúť dňa 16. októbra 2014 (deň nasledujúci po právoplatnosti exekučných titulov), začala
spočívať začatím exekučného konania dňa 4. novembra 2016 (v zmysle Exekučného poriadku v znení
platnom a účinnom od 1. júna 2014 do 31. decembra 2014 sa exekučné konanie začína dňom,
v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie), pričom po skončení predmetnej
exekúcie (doručením Upovedomenia o zastavení starej exekúcie dňa 11. júna 2020), došlo k odpadnutiu
prekážky a premlčacia lehota začala nasledujúcim dňom, t.j. dňa 12. júna 2020 plynúť odznova.
Druhé pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty nastalo ku dňu vydania Rozhodnutia o začatí konania vo
veci vymáhania pohľadávok, t.j. dňa 26. mája 2022. Premlčacia lehota pri pohľadávke žalovanej na
vymáhanie penále od žalobcu teda v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zjavne
neuplynula a pohľadávka bola vymáhateľná.
25. Správny súd vo vzťahu k žalobcom uvádzanej judikatúre, v zmysle ktorej uplatnením práva na
súde nenastane spočívanie plynutia premlčacej lehoty, ak v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie
konania dôjde k zastaveniu súdneho konania, uvádza, že v tomto prípadne nedošlo k zastaveniu
exekúcie v dôsledku späťvzatia návrhu, ale zo zákona (ex lege). ZUNEK navyše v ust. § 9 výslovne
zakotvuje právo veriteľa podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (ak pohľadávka nie je premlčaná).
V tomto prípade oprávnená (Sociálna poisťovňa) po zastavení exekúcie oprávnene uplatnila postup
predpokladaný v ust. § 148 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, teda začala konanie vo veciach
vymáhania pohľadávok vo vlastnej réžii.
26. K vznesenej námietke hrubého porušenia riadneho pokračovania v konaní oprávnenou tým, že
začala vymáhať pohľadávku na základe štvrtej časti Zákona o sociálnom poistení po dvoch rokoch
od ukončenia exekučného konania, správny súd uvádza, že Zákon o sociálnom poistení oprávnenej
neustanovuje lehotu, v ktorej má Sociálna poisťovňa začať konanie vo veciach vymáhania pohľadávky,
hoci Sociálna poisťovňa musí vziať do úvahy oslabenie práva vymáhať poistné, resp. penále v dôsledku
premlčania (§ 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení) ako aj ust. § 148 ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

27. Správny súd uvádza, že penále (vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity) bolo predpísané za obdobie júl 2005 až december
2008 a január 2009 až jún 2013, teda za obdobie pred vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní.
Pretože pohľadávka v exekučnom konaní uspokojená nebola, Sociálna poisťovňa oprávnene začala
konanie vo veci vymáhania pohľadávok podľa Zákona o sociálnom poistení.
28. K tvrdeniu žalobcu, že právo vymáhať penále nie je právom, ktoré bolo právoplatne priznané v inom
meritórnom konaní, správny súd poukazuje na ust. § 240 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle
ktorého je penále zákonným následkom nesplnenia si odvodovej povinnosti platiteľa poistného v lehote
splatnosti. Oprávnená v danom prípade postupovala podľa tohto zákonného ustanovenia, keďže jej
vyplývala povinnosť predpísať žalobcovi penále ako následok nesplnenia si jeho odvodových povinností
riadne a včas za určité obdobie.
29. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu
poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie, správny súd
poukazuje na to, že výška penále je daná zákonom, konkrétne ust. § 240 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení.
30. Vzhľadom na to, že žalobca ako povinný neuhradil pohľadávku oprávnenej na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu (titulov) zo dňa 4. septembra 2014, Sociálna poisťovňa oprávnene
(a v lehote podľa § 147 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení) začala konanie vo veci vymáhania
pohľadávok, pričom postupovala v súlade so štvrtou časťou Zákona o sociálnom poistení. Správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie (a Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok) boli teda vydané
v súlade so zákonom a obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Správny súd po oboznámení sa
s obsahom administratívneho spisu nezistil ani v intenciách § 203 ods. 2 SSP dôvody, resp. také
vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia (a
prvostupňového rozhodnutia). Samotnú skutočnosť, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí,
nemožno považovať za porušenie jeho práv, pokiaľ je vymáhanie pohľadávky dôvodné a rozhodnutia
v konaní sú vydané v súlade so zákonom. Pre úplnosť však správny súd opakovane poukazuje na
ust. § 148 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V tomto prípade
bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovanej z 22. júla 2022 (v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím z 27. mája 2022), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023
v zmysle § 493e SSP). Vzhľadom na uvedené správny súd vychádzal zo skutkového a právneho stavu,
ktorý tu bol v čase rozhodovania orgánu verejnej správy.
31. Pokiaľ sa žalobca podanou správnou žalobou domáhal okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia
aj zrušenia „Príkazu na začatie vymáhania pohľadávok oprávnenej zo dňa 27. mája 2022“ možno
uviesť nasledovné. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 29Sa/18/2022-34 zo dňa 22. februára
2023 správnu žalobu v tejto časti zamietol s odôvodnením, že uvedený príkaz sa v predloženom
administratívnom spise vôbec nenachádza, preto ho nemožno preskúmať. Kasačný súd sa k tejto časti
rozsudku krajského súdu nevyjadril. Správny súd uvádza, že z obsahu petitu správnej žaloby vyplýva, že
žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ktoré však nesprávne označil.
Príkaz na začatie vymáhania pohľadávok nie je súčasťou administratívneho spisu, ale je nepochybné,
že bol vydaný, pretože ho žalobca priložil k správnej žalobe. Ide o príkaz na začatie vymáhania
pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022, ktorý bol adresovaný platiteľovi mzdy žalobcu
(voči tomuto príkazu nebol prípustný opravný prostriedok). Prvostupňovým rozhodnutím v konaní bolo
Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022, voči ktorému
podal žalobca v stanovenej lehote odvolanie a o odvolaní rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.
Pretože však správny súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, ako celok ju podľa § 190 SSP zamietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný ich
náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal a žalovanej právo náhradu trov konania nepriznal,
lebo to nemožno spravodlivo považovať (§ 168 SSP).

33. Správny súd súčasne s poukazom na § 467 ods. 3 SSP (a v intenciách zrušujúceho rozhodnutia NSS)
rozhodol aj o náhrade trov kasačného konania. V zmysle § 467 ods. 1 SSP sa ustanovenia o trovách
konania primerane použijú na kasačné konanie. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní o kasačnej
sťažnosti nebol úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal
a žalovanej právo náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo považovať
(§ 168 SSP). Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaná si právo na náhradu trov (vrátane trov
kasačného konania) ani neuplatnila a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).