{"guid": "65272e2c-4ab7-4f66-8426-9e1b742cefa4:61131b8a-73ee-43ab-b178-ebf3186c0acb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200204.3", "spisova_znacka": "TN-13S/61/2022", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/61/2022 z 16. 5. 2024", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 16. mája 2024, sp. zn. TN-13S/61/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200204.3", "identifikacne_cislo": "3022200204", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-05-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2022/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2022/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 211/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2022/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 211/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/211/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2022/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/18/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 18/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/18-2018/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2022/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2022/211#paragraf-9", "/SK/ZZ/2022/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/2018/18#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61131b8a-73ee-43ab-b178-ebf3186c0acb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200204.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200204.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200204.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-13S/61/2022\n3022200204\n16. 05. 2024\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2024:3022200204.3\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov\nsenátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:\nA. B. C., nar. X. XXXXX XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, t. č. Ústav\nna výkon trestu odňatia slobody, F. G. XXX/XX, F. H. I. proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru\nväzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. GR ZVJS-02760/21-2022 zo dňa 13. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca dňa 2. februára 2022 doručil Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby\nso sídlom Mierové námestie č. 1, 019 17 Ilava (ďalej ako „povinná osoba“ alebo „orgán verejnej správy\nprvého stupňa“) ako povinnej osobe podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) žiadosť o sprístupnenie informácií\nzo dňa 31. januára 2022 (ďalej ako „žiadosť“). Žalobca žiadal sprístupnenie fotokópií rozhodnutí\nTrenčianskeho samosprávneho kraja o zmene odborného zástupcu zodpovedného za poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti v odbore stomatológia za obdobie od r. 2014 do r. 2020 a o sprístupnenie údajov\no vyplatených odmenách A. J. D., ktorá od r. 2014 vykonávala odbornú zástupkyňu - zubnú lekárku v\nšpecializačnom odbore stomatológia v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby\nIlava (ďalej ako „ÚVTOS a ÚVV Ilava“). Žalobca žiadal poskytnutie údajov za obdobie od roku 2014\ndo roku 2019. Žalobca v žiadosti uviedol, že odborný zástupca spĺňa definíciu vedúceho zamestnanca\nzamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, resp. zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom\nzáujme podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n2. Povinná osoba vydala dňa 11. februára 2022 Rozhodnutie č. UVTOSaUVV-00537/13-IL-2022 (ďalej\nako „rozhodnutie povinnej osoby“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“), ktorým\nnesprístupnila žalobcovi informácie v časti obsahujúcej informácie o trvalom pobyte K. A. H. a A.\nF. C., o dátume narodenia, štátnej príslušnosti a trvalom pobyte A. J. L., A. J. D., A. M. A. a A.\nM. N. a o vyplatených odmenách A. J. D. s tým, že časť požadovaných informácií nesprístupňuje,\npretože požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, pričom osobitný zákon\nsprístupnenie informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutých\nosôb.\n\n3. Povinná osoba v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že disponuje jedným rozhodnutím Trenčianskeho\nsamosprávneho kraja o zmene odborného zástupcu v odbore stomatológia za obdobie rokov\n2014 až 2017, a teda sprístupňuje žalobcovi na základe jeho žiadosti predmetné rozhodnutie č.\nTSK/2014/02617zdrav.-2 zo dňa 26. marca 2014, v ktorom však anonymizovala časti obsahujúce\ninformácie o trvalom pobyte K. A. H. a A. F. C., o dátume narodenia, štátnej príslušnosti a trvalom pobyte\nA. J. L., A. J. D., A. M. A. a MUDr. Evy Spotovej. Povinná osoba zároveň nesprístupnila žalobcovi údaje\no vyplatených odmenách A. J. D.. Povinná osoba uviedla, že informácie požadované žalobcom, ktoré\nžalobcovi nesprístupnila, predstavujú podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane\nosobných údajov“) osobné údaje fyzickej osoby. Uvedené informácie o dátume narodenia, trvalom\npobyte, štátnom občianstve fyzickej osoby, ako aj informácia o vyplatených odmenách, sa dotýkajú\nsúkromia a pracovných vzťahov fyzickej osoby. Ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť žiadať o písomný súhlas dotknutú osobu. K tvrdeniu\nžalobcu v žiadosti, že odborný zástupca zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti spĺňa\ndefiníciu vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, resp. zamestnanca\nvykonávajúceho práce vo verejnom záujme, povinná osoba poukázala na ustanovenie § 9 ods. 3\nZákona o slobodnom prístupe k informáciám a uviedla, že v podmienkach ÚVTOS a ÚVV Ilava je\nv zdravotníckom zariadení vedúcim zamestnancom, resp. nadriadeným v služobnom pomere, keďže\nide o funkčné miesto príslušníka, vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, pod ktorého sú služobne\nzaradení ďalší lekári, vrátane zubného lekára. Osoba pracujúca ako zubný lekár nie je v ÚVTOS a\nÚVV Ilava nadriadeným v služobnom pomere a ani vedúcim zamestnancom. A. J. D. nemožno len\npodľa skutočnosti, že bola rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja ustanovená za odbornú\nzástupkyňu za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia automaticky\npovažovať za vedúceho zamestnanca podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nUvedená lekárka vykonávala práce v stomatologickej ambulancii na základe dohody o práci vykonávanej\nmimo pracovného pomeru, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou a zároveň táto osoba nepatrí\nmedzi taxatívne vymedzené osoby podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\npri ktorých zákon ustanovuje sprístupnenie presne určených osobných údajov týchto fyzických osôb\nna účely informovania verejnosti. V prípade sprístupnenia týchto údajov žalobcovi by podľa povinnej\nosoby došlo k zásahu do osobnej identity fyzickej osoby a zároveň k zverejneniu osobných informácií\ntýkajúcich sa pracovného vzťahu, pričom povinná osoba nemá povinnosť bez súhlasu fyzickej osoby\ntieto informácie žalobcovi sprístupniť.\n4. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. GR\nZVJS-02760/21-2022 zo dňa 13. apríla 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie\nžalobcu zamietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne\npopísal obsah žiadosti žalobcu, priebeh administratívneho konania a podstatný obsah rozhodnutia\npovinnej osoby a odvolania žalobcu. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia povinnej osoby\na doplnil, že Zákon o ochrane osobných údajov v § 2 upravuje definíciu osobných údajov, medzi ktoré\nokrem iného zaraďuje aj znaky a charakteristiky tvoriace sociálnu a ekonomickú identitu fyzickej osoby,\nteda aj údaje o vyplatených odmenách. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 9 ods. 1 a\n2 poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej osoby. Tento princíp je prelomený\n§ 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinná osoba sprístupní aj\ninformácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb,\nktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné\núdaje sa však nevzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale ako\nkonštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. PL. ÚS 1/2009 zo dňa 19. januára 2011\n„... len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych\núradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu\nintenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.“ V podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže\nsa medzi fyzické osoby taxatívne uvedené v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám\nzaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Nadriadený v služobnom pomere je definovaný v § 4 zákona\nč. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“) ako policajt, ktorý je zaradený do\nstálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu,\nktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje,\nkontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. V ústavoch na výkon väzby a ústavoch\n\nna výkon trestu odňatia slobody sú nadriadenými v služobnom pomere riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa\nústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny. Na základe uvedeného\nžalovaný konštatoval, že dotknutá fyzická osoba nie nadriadeným v služobnom pomere. Žalovaný\nsúčasne skonštatoval, že dotknutá fyzická osoba nie je ani vedúcou zamestnankyňou, a teda sa na ňu\nnevzťahuje § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný mal za to, že povinná\nosoba pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií postupovala zákonným spôsobom, a\npreto odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil.\nŽaloba\n5. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho\nkonania, obsah svojej žiadosti, odvolania a rozhodnutí povinnej osoby a žalovaného. Žalobca v správnej\nžalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n6. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že z rozhodnutia povinnej osoby a aj z rozhodnutia žalovaného je\nzrejmé, že povinná osoba a žalovaný použili vo svojich rozhodnutiach pojem „odborný zástupca“ vo\nvýzname v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“ alebo „zákon\nč. 578/2004 Z. z.“), teda rovnako ako žalobca vo svojej žiadosti. Podľa žalobcu je jedinou spornou\notázkou, či možno odborného zástupcu považovať za vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3\nZákona o slobodnom prístupe k informáciám, teda či ide o vedúceho zamestnanca zamestnávateľa,\nktorým je orgán verejnej moci. Podľa žalobcu povinná osoba a žalovaný vec nesprávne právne posúdili,\nkeď ustálili, že dotknutá osoba (A. J. D.) ako odborná zástupkyňa v odbore stomatológia v zdravotníckom\nzariadení v ÚVTOS a ÚVV Ilava nie je vedúcou zamestnankyňou, a teda sa na ňu nevzťahuje § 9 ods.\n3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n7. Žalobca následne uviedol citácie § 4 ods. 1 písm. m) a § 68 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore\nväzenskej a justičnej stráže v znení neskorších prepisov (ďalej ako „Zákon o ZVJS“), § 4 Zákona\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, § 12 ods. 3 písm. a), § 12 ods. 9, § 68 ods. 1 písm.\nb) a c) Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z.\nZákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom podľa žalobcu z citovaných ustanovení právnych\npredpisov vyplýva, že „odborný zástupca“ je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa (ÚVTOS a ÚVV\nIlava / Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne),\nkeďže len on môže po odbornej stránke riadiť stomatologickú ambulanciu. Podľa žalobcu si len ťažko\nmožno predstaviť, že všeobecný lekár bude riadiť a kontrolovať stomatológa a dávať mu záväzné\npokyny, keď na to nemá predpísanú odbornú spôsobilosť. Žalobca tvrdil, že A. J. D. bola odborným\nzástupcom, ktorý sa podieľal na plnení úloh zboru podľa § 68 ods. 3 Zákona o ZVJS, pričom len ona\nmohla byť odborným zástupcom pre stomatológiu. Podľa žalobcu tak neobstojí tvrdenie, že vedúcim\nzamestnancom v zbore je len vedúci zdravotníckeho zariadenia, pod ktorého sú služobne zaradení\nďalší lekári, vrátane zubného lekára, keďže vedúci lekár by musel byť stomatológ, aby mohol byť\nvedúcim zamestnancom A. J. D.. V zmysle výnimky podľa § 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru môže byť podľa žalobcu riadiacim pracovníkom v zbore aj „civil.“ Žalobca ďalej\nuviedol, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi pojmami „zdravotnícke povolanie zubný lekár“ a\n„odborný zástupca v povolaní zubný lekár,“ čo sú dva samostatné pojmy, ktoré majú svoj vlastný\nobsah. A. J. D. nebola podľa žalobcu len zubná lekárka, ktorá vykonávala zdravotnícke povolanie\nv ÚVTOS a ÚVV Ilava, ale bola aj odbornou zástupkyňou s licenciou na výkon činnosti, ktorú jej\nvydala Slovenská komora zubných lekárov v Bratislave dňa 21. februára 2014 pod č. 4973/2014,\nčím bola splnená podmienka pre vydanie povolenia na prevádzkovanie stomatologickej ambulancie\nv ÚVTOS a ÚVV Ilava. Ak odborný zástupca osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti v zdravotníckom zariadení, je to on, kto riadi po odbornej stránke činnosť zdravotníckych\npracovníkov v stomatologickej ambulancii. Podľa žalobcu existuje viacero úrovní riadenia a „do tejto\nkategórie riadenia patrí aj odborné riadenie.“ Lekár s atestáciou zubného lekára už z povahy veci\nnemôže prijímať pokyny od všeobecného lekára. Riadiť, kontrolovať prácu a ukladať záväzné pokyny\nmôže len vedúci zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je odborným zástupcom\ns licenciou, a týmto odborným zástupcom bola v rokoch 2014 až 2019 A. J. D.. Podľa žalobcu sa\n\nZákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vzťahuje aj na zbor (ÚVTOS a ÚVV Ilava/Nemocnica\npre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne), pričom ÚVTOS\na ÚVV Ilava nemôže prostredníctvom svojho organizačného poriadku obchádzať kogentné ustanovenia\nZákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Neplatí, že v podmienkach ÚVTOS a ÚVV Ilava\nje v zdravotníckom zariadení vedúcim zamestnancom iba vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, pod\nktorého sú funkčne zaradení ďalší lekári, vrátane zubného lekára. Rovnako podľa žalobcu nie je správne\ntvrdenie žalovaného, že v podmienkach zboru sa medzi fyzické osoby taxatívne vymenované v § 9\nods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám zaraďujú nadriadení v služobnom pomere. Samotné\nustanovenie § 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru obsahuje výnimku, ktorú\nžalovaný podľa žalobcu účelovo prehliada. A. J. D. bola ako odborná zástupkyňa pre stomatologickú\nambulanciu vedúcou zamestnankyňou, napr. pre zdravotnú sestru, či iného zubného lekára, aj keď títo\n„boli v služobnom pomere a ona „len“ v obdobnom zamestnaneckom pomere (na základe dohody o\npracovnej činnosti).“ A. J. D. tak podľa žalobcu bola vedúcou zamestnankyňou podľa § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám a žalobcovi mali byť sprístupnené informácie o odmenách, ktoré\njej boli vyplatené za roky 2014 až 2019.\n8. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, keď vo vzťahu k pojmu „vedúci zamestnanec“ žalovaný uviedol iba jednu vetu.\nŽalovaný podľa žalobcu „neposkytol žiadnu zmysluplnú odpoveď či preskúmateľnú argumentáciu.“\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že zotrváva na dôvodoch nesprístupnenia informácií\npožadovaných žalobcom uvedených v rozhodnutí povinnej osoby. Vo vzťahu k činnosti dotknutej\nfyzickej osoby A. J. D. konštatoval, že v ÚVTOS a ÚVV Ilava neriadila, neorganizovala, nekontrolovala\na ani nehodnotila výkon štátnej služby príslušníkov zboru a ani zamestnancov zboru, a teda sa\nna ňu nevzťahuje § 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Z tohto dôvodu na\nsprístupňovanie osobných údajov fyzickej osoby nemožno aplikovať § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, keďže dotknutá fyzická osoba nebola nadriadeným v služobnom pomere a\nnevykonávala ani iné vedúce funkcie uvedené v predmetnom ustanovení, a to ani v prípade vykonávania\nčinnosti odborného zástupcu, pretože ustanovenia Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti\nnepodmieňujú výkon činnosti odborného zástupcu žiadnou z činností prináležiacich vedúcej funkcii.\nReplika žalobcu\n10. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že „svojím vyjadrením sa žalovaný sám usvedčil\nz toho, že v odvolacom konaní nezabezpečil, nevykonal a nevyhodnotil žiadne dôkazy vo vzťahu ku\nskutkovej okolnosti (a to podstatnej), či A. D. mala postavenie vedúcej zamestnankyne,“ ktoré by bolo\nmožné subsumovať pod § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný sa podľa\nžalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval otázke, či A. J. D. vykonávala činnosť vedúceho\nzamestnanca. Rozhodnutie žalovaného podľa žalobcu trpí vadu nepreskúmateľnosti, keďže žalovaný\noprel dôvody svojho rozhodnutia o skutočnosti v konaní nezisťované. Z rozhodnutia žalovaného\nnevyplýva, aký skutkový základ mal žalovaný za preukázaný a ako ho následne právne hodnotil. Vo\nvyjadrení k správnej žalobe žalovaný predložil nové skutkové tvrdenia a ich hodnotenie, čo žalobca\npovažoval za postup „non lege artis.“ V odvolacom konaní žalovaný podľa žalobcu ignoroval odvolacie\nnámietky žalobcu a zaoberal sa len parciálne otázkou, či A. J. D. bola nadriadenou v služobnom\npomere, „hoci to nikto netvrdil.“ Žalovaný vôbec neriešil postavenie A. J. D. ako vedúcej zamestnankyne\nzamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci.\n11. Žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 vetu za bodkočiarkou Zákona o štátnej službe\npríslušníkov Policajného zboru, ktoré podľa žalobu predstavuje výnimku z pravidla, že nadriadeným\nv zbore je výlučne policajt zaradený do stálej alebo dočasnej štátnej služby. Podľa žalobcu môže byť\nnadriadeným aj osoba mimo výkonu štátnej služby, a teda neobstojí záver žalovaného, že na postavenie\nA. J. D. sa nevzťahuje § 4 ods. 1 Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. S uvedenou\nvýnimkou sa žalovaný podľa žalobcu nijako nevysporiadal, z čoho vyvodil názor, že rozhodnutie\nžalovaného trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\nŽalobca považoval za zásadnú otázku, či civilný zamestnanec pracujúci v zdravotníckom zariadení zboru\nmôže mať postavenie vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Mal za\n\nto, že z pojmu „vedúci zamestnanec“ zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nemožno vylúčiť\ncivilného zamestnanca, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu so zborom a podieľa sa na plnení úloh zboru\n(poskytovanie zdravotnej starostlivosti).\n12. Žalobca ďalej tvrdil, že A. J. D. nevykonávala činnosti „rádovej zubárky,“ ale mala postavenie vedúcej\nzamestnankyne titulom výkonu činnosti odborného zástupcu v zmysle Zákona o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti. Odborný zástupca je podľa žalobcu už z podstaty veci vedúcim zamestnancom,\nktorý odborne riadi a kontroluje činnosť stomatologickej ambulancie. Pojem „zdravotnícke zariadenie“\nje podľa žalobcu potrebné vykladať v zmysle Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\npričom každá jedna ambulancia je ex lege „zdravotníckym zariadením.“ Poskytovateľ zdravotnej\nstarostlivosti pri určovaní pracovných povinností svojich zamestnancov nemá úplne voľné ruky a je\nlimitovaný podmienkou odbornosti zdravotníckeho pracovníka. Keďže A. J. D. mala uzatvorené dohody\no pracovnej činnosti, podľa žalobcu nešlo o výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, ale vykonávala zdravotnícke povolanie v zdravotníckom zariadení,\nktoré prevádzkoval zbor. Ak bola A. J. D. jedinou odborne spôsobilou osobou v zubnom lekárstve, podľa\nžalobcu tak nevyhnute musela byť vedúcou zamestnankyňou, minimálne v rozsahu činnosti odborného\nzástupcu. Žalobca následne v replike rozsiahlo prezentoval vo všeobecnosti svoje poňatie pojmov\nodborný zástupca, vedúci zamestnanec, člen štatutárneho orgánu právnickej osoby a „manažér.“ A. J.\nD. podľa žalobcu vykonávala činnosť vedúcej stomatologickej ambulancie aj keby to nebolo v dohodách\no pracovnej činnosti výslovne uvedené.\n13. Žalobca v replike zároveň navrhol správnemu súdu vykonanie dokazovania tým, aby správny\nsúd uložil žalovanému povinnosť predložiť dohody o pracovnej činnosti uzatvorené medzi A. J. D.\na ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od r. 2014 do r. 2022 a oboznámiť ich obsah. Ďalej žalobca navrhol,\naby správny súd zabezpečil písomné vyjadrenie Slovenskej komory zubných lekárov ohľadom úloh\n„odborného zástupcu“ v lekárskom odbore stomatológia a či táto činnosť zhŕňa kompetencie „vedúceho\nzamestnanca.“ Taktiež žalobca navrhol, aby správny súd vyžiadal od Trenčianskeho samosprávneho\nkraja všetky rozhodnutia o schválení (určení) odborného zástupcu v odbore stomatológia v ÚVTOS\na ÚVV Ilava a v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody\nv Trenčíne za obdobie od r. 2014 do r. 2019 za účelom preukázania skutočnosti, že A. J. D. bola v ÚVTOS\na ÚVV Ilava odbornou zástupkyňou v stomatologickej ambulancii od r. 2014 do r. 2019.\nDuplika žalovaného\n14. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že zotrváva na dôvodoch nesprístupnenia informácií\npožadovaných žalobcom uvedených v rozhodnutí povinnej osoby a súčasne zotrváva aj na svojom\nvyjadrení k žalobe.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu\nv Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto\nkonanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/61/2022 vedie na Správnom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/61/2022.\n16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13 ods.\n2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\na po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd vec prejednal v súlade\ns § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca podaním doručeným Krajskému\nsúdu v Trenčíne dňa 24. apríla 2023 súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, žalovaný\nnariadenie pojednávanie nežiadal a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.\nOznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 10.\napríla 2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. mája 2024 (§ 137 ods. 3 SSP).\n\n17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom\nchránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením\norgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je\nustanovené inak.\n20. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n21. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n22. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1) Každý má právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania\nprávneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\n23. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti\na súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a\nzvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní\nlen vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej\nosoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje,\nak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický\núčel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia\npamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre\njeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.\n24. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba sprístupní na účely\ninformovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme\nza podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,\nposlancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy\npre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady\nSlovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom\nvykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán\nverejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného\nobdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa\nprvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň\nustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej\nčinnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť\nvykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie\nalebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného\nrozpočtu.\n25. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak povinná osoba žiadosti nevyhovie\nhoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v\nprípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).\n26. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené\ninak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n\n27. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými\nprávnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n29. Podľa § 2 Zákona o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej\nfyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,\nnajmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,\npriezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo\nviacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú\nidentitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu\nidentitu.\n30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu\npredchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.\nSprávne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu\nprieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej\nlehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\npovažuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm.\ne) SSP.\n31. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby, ktorým povinná osoba nesprístupnila\nžalobcovi požadované informácie v časti obsahujúcej údaje o trvalom pobyte K. A. H. a A. F. C., o dátume\nnarodenia, štátnej príslušnosti a trvalom pobyte A. J. L., A. J. D., A. M. A. a A. M. N. a o vyplatených\nodmenách A. J. D., pretože požadované informácie, ktoré povinná osoba nesprístupnila, sa dotýkajú\nosobnosti a súkromia fyzickej osoby, pričom osobitný zákon sprístupnenie informácií nestanovuje a\npovinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb. Žalobca v správnej žalobe namietal,\nže rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, a preto navrhoval správnemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil.\n32. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že slobodný prístup verejnosti k informáciám, ktoré sú\nv dispozícii orgánov verejnej moci, má v demokratickej spoločnosti zásadný a nezastupiteľný\nvýznam, keďže prostredníctvom slobodného prístupu k informáciám dochádza k verejnej kontrole\norgánov verejnej moci občanmi a inými subjektmi občianskej spoločnosti, čo prispieva k väčšej\ntransparentnosti uplatňovania verejnomocenských oprávnení, efektívnejšiemu používaniu verejných\nprostriedkov a upevňovaniu princípov právneho štátu a demokracie, keďže orgány verejnej moci pod\nverejnou kontrolou majú menšiu náchylnosť k zneužitiu svojich právomocí, konaniu v rozpore so\nzákonom, k nedôvodnému zasahovaniu do slobody a súkromia občanov a sú motivované k väčšej\nodbornosti a efektivite svojho rozhodovania. Slobodný prístup verejnosti k informáciám tiež umožňuje\nrozvíjať informovanú verejnú diskusiu a v dôsledku toho aj participáciu občanov na správe vecí\nverejných, čím sa posilňuje legitimita verejnej moci a dôvera verejnosti voči nej. Tieto princípy sú\nv ústavnoprávnej rovine zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje všeobecnú\ngaranciu slobody prejavu a práva na informácie. Predmetom práva na slobodný prístup k informáciám\nmôžu byť všetky informácie, pokiaľ nejde o informácie podliehajúce obmedzeniu podľa čl. 26 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu\npráv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“\nČl. 26 Ústavy Slovenskej republiky je v praktickej rovine vykonaný viacerými zákonmi, z ktorých má\nzásadné postavenie ako lex generalis Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý sa použije\nvždy, keď neexistuje špeciálna zákonná úprava. Žalobca realizoval v danom prípade svoje právo na\n\nslobodný prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosťou\no sprístupnenie informácií (§ 14 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám) zo dňa 31. januára 2022.\n33. Ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právo verejnosti\nna prístup k informáciám nie je neobmedzené a má svoje limity. Zákon môže obmedziť právo na\nvyhľadávanie a šírenie informácií, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu\nústavou vymedzených účelov, medzi ktoré patrí aj ochrana práv a slobôd iných. Medzi osobitne chránené\npráva a slobody iných, ktoré môžu byť v konflikte s právom na slobodný prístup k informáciám,\npatria práva fyzických osôb na ochranu ich osobnosti a súkromia, predovšetkým ochranu osobných\núdajov. Definícia pojmu „osobný údaj“ je uvedená v § 2 Zákona o ochrane osobných údajov, pričom\nZákon o slobodnom prístupe k informáciám ochranu osobných údajov zohľadňuje v ustanovení § 9\nods. 1 prvá veta, podľa ktorého „Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby,\npísomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa\nfyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.“ Účelom ustanovenia\n§ 9 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je tak chrániť informácie týkajúce sa súkromia a\nosobné údaje fyzických osôb. Tieto informácie povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011 v tejto súvislosti\nuviedol, že obsahom základného práva na ochranu osobných údajov je „ochrana jednotlivca spočívajúca\nv zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania alebo ďalšieho spracovania údajov\ntýkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana je nevyhnutným predpokladom na\nmožnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie týkajúce sa jeho súkromia zverejní, čím je v\nširších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú zodpovednosť robiť rozhodnutia\ntýkajúce sa jeho súkromného života.“ Ústavný súd v predmetom náleze vyjadril, že ochrana osobných\núdajov fyzických osôb je legitímnym dôvodom, pre ktorý možno v demokratickej spoločnosti obmedziť\nprávo na slobodný prístup k informáciám podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a spadá preto\npod výnimku upravenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n34. Keďže v prípade stretu práva verejnosti na slobodný prístup k informáciám a práva fyzických\nosôb na ochranu ich osobnosti a súkromia, čo zhŕňa aj právo na ochranu ich osobných údajov,\nide o konflikt dvoch rovnocenných práv a slobôd, tento konflikt je potrebné riešiť pomocou zásady\nspravodlivej rovnováhy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 zo dňa 1.\noktóbra 2008). V zmysle zásady proporcionality je tak možné ochranu osobných údajov fyzických osôb\nprelomiť v osobitných prípadoch, v ktorých preváži právo verejnosti na slobodný prístup k informáciám.\nTakýmito prípadmi sú informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti\nvysokých verejných funkcionárov, keďže verejne činné osoby musia rešpektovať, že ich zapojenie do\nzáležitostí verejného záujmu má za následok zúženú ochranu ich súkromnej sféry a tým aj osobných\núdajov. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto\nčinnosťou (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/1/2021 zo dňa\n24. februára 2022). Normatívnym vyjadrením uvedenej výnimky je ustanovenie § 9 ods. 3 Zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, ktoré povinným osobám ukladá povinnosť sprístupniť v danom\nustanovení presne a taxatívne vymedzené informácie o fyzických osobách, ktoré sú rovnako taxatívne\nvymedzené, pričom tak dochádza v špecifických zákonom upravených prípadoch k prelomeniu ochrany\nsúkromia a osobnej sféry fyzických osôb, keď právo verejnosti na prístup k informáciám, a teda na\numožnení verejnej kontroly, preváži nad právom na ochranu osobnosti a súkromia dotknutých fyzických\nosôb. Keďže však ide o výnimku zo širšie poňatého práva fyzických osôb na ochranu ich osobnostnej\nsféry (a teda aj osobných údajov), rozsah tejto výnimky nemožno chápať rozširujúco a výnimku\naplikovať na akékoľvek prípady, najmä nie je prípustné zoznam taxatívne vymedzených osôb a rozsah\nosobných údajov, ktoré sú vymedzené v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nrozširovať, a to ani výkladom. Ústavný súd Slovenskej republiky v už spomínanom Náleze sp. zn.\nPL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011 uviedol, že „povinnosť poskytnúť informácie sa nevzťahuje\nna všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne vymenovaných\nverejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi\npracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva\nna súkromie. Posúdenie proporcionality v danom prípade sa tak týka len zverejnenia údajov vo vzťahu\nk týmto osobám, a nie všetkým zamestnancom štátu.“ Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že\nvýnimka z ochrany osobných údajov fyzických osôb podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\n\nk informáciám sa týka len takých verejných funkcionárov, ktorých špecifické postavenie odôvodňuje\nväčšiu intenzitu zásahu do ich práva na súkromie, pričom pôjde spravidla o vysokých štátnych úradníkov,\nktorí sa podieľajú na prijímaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, prípadne sa zúčastňujú na procese\nrozhodovania o použití verejných prostriedkov, a teda nepôjde o akýchkoľvek verejných zamestnancov,\nresp. zamestnancov, ktorých príjmy sú vyplácané z verejných zdrojov. Pri zohľadnení uvedených\nústavnoprávnych východísk a účelu predmetnej právnej úpravy je tak zrejmé, že výnimka podľa § 9 ods.\n3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nevzťahuje na verejných zamestnancov na nižších\nstupňoch riadenia, ktorí nedisponujú takými rozhodovacími právomocami, ktoré by mali zásadný verejný\ndosah bez ohľadu na to, či ich príjmy sú vyplácané z verejných zdrojov. Okolnosti každého prípadu je\ntak potrebné zvažovať individuálne vo svetle uvedených zásad, pričom, vychádzajúc z použitia princípu\nproporcionality, je potrebné použiť skôr zužujúci výklad v prípadoch, keď sa zjavne nejedná o vysokých\nverejných úradníkov a zamestnancov, ktorých postavenie a rozhodovacie kompetencie by mali taký širší\nspoločenský dopad, ktorý by odôvodňoval právo verejnosti na ich verejnú kontrolu.\n35. Povinná osoba nesprístupnila žalobcovi požadované informácie o vyplatených odmenách A. J. D.\npráve z dôvodu, že informácie požadované žalobcom predstavujú jej osobné údaje, pričom nebola daná\nvýnimka z ochrany osobných údajov podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\npretože A. J. D. nie je fyzickou osobou taxatívne uvedenou v danom zákonnom ustanovení a povinná\nosoba nedisponovala súhlasom A. J. D. s poskytnutím takýchto informácií. Žalovaný sa s právnym\nposúdením a odôvodnením rozhodnutia povinnej osoby stotožnil a odôvodnenie rozhodnutia povinnej\nosoby rozšíril o svoje odôvodnenie.\n36. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že povinná osoba a žalovaný vec nesprávne právne\nposúdili, keď ustálili, že dotknutá osoba (A. J. D.) ako odborná zástupkyňa v odbore stomatológia\nv zdravotníckom zariadení v ÚVTOS a ÚVV Ilava nie je vedúcou zamestnankyňou zamestnávateľa,\nktorým je orgán verejnej moci, a teda sa na ňu nevzťahuje § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám, nie je dôvodná. Žalobca v správnej žalobe nespochybnil, že ním požadované informácie\no vyplatených odmenách A. J. D. sú osobnými údajmi a sú teda ochránené pred ich sprístupnením, avšak\nargumentoval, že A. J. D. je osobou uvedenou v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\na teda nepožíva ochranu jej osobných údajov podľa § 9 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám. Žalobca svoju úvahu oprel o skutočnosť, že A. J. D. bola odbornou zástupkyňou pre\nprevádzkovanie stomatologickej ambulancie v ÚVTOS a ÚVV Ilava v zmysle Zákona o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti, pričom sa tak stala vedúcou zamestnankyňou zamestnávateľa, ktorým je\norgán verejnej moci, čo odôvodňuje výnimku podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám. Správny súd však uvádza, že tento záver žalobcu je mylný a je založený na subjektívnom\na izolovanom výklade zákona žalobcom bez zohľadnenia zmyslu a účelu právnej úpravy § 9 ods.\n1 a ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Odborný zástupca podľa § 12 ods. 9\nZákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je definovaný na účely daného zákona ako fyzická\nosoba, ktorá osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom\nzariadení, pričom musí byť v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom vzťahu s poskytovateľom.\nTáto skutočnosť však neznamená, že odborný zástupca sa bez ďalšieho automaticky stáva vedúcim\nzamestnancom, a to ani v prípade ak je zamestnávateľom orgán verejnej moci. Pojmy „odborný\nzástupca“ podľa Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a pojem „vedúci zamestnanec\nzamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,“ sú dva autonómne pojmy, ktorých obsah si nemožno\nzamieňať bez zohľadnenia ich skutočného obsahu a účelu ich vymedzenia v systematike právnej úpravy\na vychádzať pri ich výklade len zo samotného slovného vyjadrenia. V zásade možno súhlasiť s tvrdením\nžalobcu v správnej žalobe, že len riadne ustanovený odborný zástupca v špecializačnom odbore\nstomatológia môže po odbornej stránke riadiť stomatologickú ambulanciu, avšak účelom odborného\nriadenia stomatologickej ambulancie je správne a odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nie\nvýkon verejnej moci. Nie je daný žiadny dôvod, aby činnosť odborného zástupcu podľa Zákona\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti bola bez ďalšieho automaticky považovaná za takú činnosť,\nktorá danej fyzickej osobe zakladá verejnomocenské oprávnenia odôvodňujúce jej postavenie ako osoby\nz taxatívneho vymedzenia v § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na to, aby A. J. D.\nbolo možno považovať za vedúcu zamestnankyňu zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci podľa\n§ 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by musela v zmysle interpretačného východiska\nstanoveného Ústavným súdom v Náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19. januára 2011 disponovať takými\nrozhodovacími právomocami, ktoré by odôvodňovali jej postavenie ako vysokej verejnej funkcionárky,\nu ktorej je žiadúce podrobiť výkon jej funkcie verejnej kontrole. Takouto osobou však A. J. D. podľa\n\nsprávneho súdu nie je a povinná osoba a žalovaný rozhodli správne a v súlade so zákonom, keď\nvyhodnotili, že v jej prípade nie je daná výnimka podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám z nesprístupnenia jej osobných údajov, konkrétne údajov o vyplatených odmenách.\nSprávny súd v tomto ohľade odkazuje aj na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20. septembra 2023, ktorého predmetom bolo posudzovanie\nzhodnej otázky, teda či odborného zástupcu pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v stomatologickej\nambulancii možno považovať za vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej\nmoci, a v ktorom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol: „Pri akceptácii výkladu sťažovateľa,\nže vedúcim zamestnancom je aj taká osoba, ktorá je platená z verejných zdrojov a je jediným odborným\nzástupcom v príslušnom odbore na pracovisku, by došlo k zákonom nepredpokladanému a podľa\nnázoru kasačného súdu aj k neproporcionálnemu rozšíreniu zoznamu funkcionárov v zmysle § 9 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z. z. Pritom je potrebné zohľadniť, že v predmetnej veci sa dotknutá osoba\nnesporne nepodieľala na výkone verejnej moci (ale na zabezpečení práva na poskytnutie zdravotnej\nstarostlivosti odsúdeným/obvineným osobám), nemožno ju označiť za vysokú štátnu úradníčku a nemá\nani iné zákonom definované špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho\npráva na súkromie.“ K argumentácii žalobcu, že v zmysle § 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov\nPolicajného zboru je daná aj výnimka, v zmysle ktorej môže plniť úlohy zboru aj „civil“ a teda nie je\nvylúčené, že aj civilná osoba môže byť nadriadeným v služobnom pomere (pojem použitý v taxatívnom\nvymedzení osôb podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám), správny súd zhodne\nso záverom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 4Svk/48/2022 zo\ndňa 20. septembra 2023 uvádza, že argumentácia žalobcu je založená na účelovej dezinterpretácii\nargumentácie žalovaného a právne úvahy žalobcu v správnej žalobe sú založené na izolovanom výklade\njednotlivých právnych noriem a poznámok k nim a tieto neboli spôsobilé spochybniť právne posúdenie\nveci orgánmi verejnej správy.\n37. Žalobná námietka žalobcu, že napadnutého rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, keď žalobca tvrdil, že vo vzťahu k pojmu „vedúci zamestnanec“ žalovaný uviedol\niba jednu vetu a rovnako neposkytol „žiadnu zmysluplnú odpoveď či preskúmateľnú argumentáciu,“ nie je\ndôvodná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia,\npričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru\nNajvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť,\nako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod\npojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a\nkto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu\npatrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich\nskutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny\nnedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán\nk rozhodnutiu...“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného takýmito vadami netrpí, pretože obsahuje\nzákonom stanovené náležitosti v zmysle § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia odkázal na argumentáciu povinnej osoby s tým, že sa s ňou stotožňuje, pričom\npovinná osoba podľa správneho súdu v rozhodnutí dostatočne odôvodnila svoj záver, že A. J. D.\nnie je osobou v zmysle § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď uviedol, že\nosoba pracujúca ako zubný lekár nie je v ÚVTOS a ÚVV Ilava nadriadeným v služobnom pomere\na ani vedúcim zamestnancom, pričom A. J. D. nemožno len podľa skutočnosti, že bola rozhodnutím\nTrenčianskeho samosprávneho kraja ustanovená za odbornú zástupkyňu za poskytovanie zdravotnej\nstarostlivosti v špecializačnom odbore stomatológia automaticky považovať za vedúceho zamestnanca\npodľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Povinná osoba rovnako uviedla, že v\nprípade sprístupnenia požadovaných údajov žalobcovi by došlo k zásahu do osobnej identity fyzickej\nosoby a zároveň k zverejneniu osobných informácií týkajúcich sa pracovného vzťahu, pričom povinná\nosoba nemá povinnosť bez súhlasu fyzickej osoby tieto informácie žalobcovi sprístupniť. Žalovaný\nodôvodnenie doplnil, že povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa nevzťahuje na všetky fyzické\nosoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. PL. ÚS 1/2009 zo dňa 19. januára 2011. Rovnako žalovaný uviedol, že v podmienkach\nZboru väzenskej a justičnej stráže sa medzi fyzické osoby taxatívne uvedené v § 9 ods. 3 Zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám zaraďujú nadriadení v služobnom pomere, pričom dotknutá fyzická\nosoba nie je takýmto nadriadeným v služobnom pomere. Žalovaný nebol povinný osobitne vykladať\nžalobcovi pojem „vedúci zamestnanec,“ keďže v tomto ohľade poskytla dostatočné odôvodnenie\n\npovinná osoba, na ktorej odôvodnenie žalovaný odkázal. K námietke žalobcu, že žalobca neposkytol\n„žiadnu zmysluplnú odpoveď či preskúmateľnú argumentáciu,“ správny súd uvádza, že orgán verejnej\nsprávy má v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť\na nie viesť s účastníkom administratívneho konania polemiku ohľadom jeho názorov a subjektívneho\nvýkladu právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy považuje správny súd\nza dostatočné, pretože tak povinná osoba ako aj žalovaný uviedli zrozumiteľné dôvody, ktoré umožnili\njednak žalobcovi argumentovať v správnej žalobe k ním tvrdenej nezákonnosti z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a jednak správnemu súdu súdny prieskum napadnutých rozhodnutí orgánov\nverejnej správy.\n38. K argumentácii žalobcu v replike správny súd uvádza, že žalobca dôvody nezákonnosti predložil\npo uplynutí lehoty podľa § 183 SSP, podľa ktorého môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť\nsprávnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na\npodanie žaloby. Táto lehota žalobcovi uplynula dňa 21. júna 2022, pričom svoju repliku žalobca doručil\nsprávnemu súdu až dňa 13. septembra 2023. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že žalobca môže\nv namietať v správnom súdnom konaní nezákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy\nlen za zákonom stanovených podmienok. K zákonným obmedzeniam žalobcu v uplatňovaní dôvodov\nnezákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy dochádza zavedením tzv. koncentračného\nprincípu, podľa ktorého je žalobca povinný sústrediť svoje žalobné dôvody v určitom časovom úseku\nstanovenom priamo zákonom, pričom po uplynutí takto stanovenej lehoty už nie je možné na uplatnené\ndôvody nezákonnosti prihliadnuť. V zmysle koncentračnej zásady je uvádzanie žalobných dôvodov\n(námietok) časovo obmedzené až na výnimky stanovené zákonom uplynutím lehoty na podanie správnej\nžaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania pred správnym súdom vznášať\nďalšie námietky, resp. skôr uplatnené námietky dodatočne dopĺňať a rozširovať, a to ani v replike k\nvyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a ani na pojednávaní pred správnym súdom. Ustanovenie\n§ 183 SSP nemožno podľa správneho súdu vykladať ani tak, že postačí, keď žalobca v lehote na\npodanie správnej žaloby vznesie len všeobecné námietky, prípadne blanketné námietky (uvedením len\nsamotných slovných formulácií žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP) a tieto po\nuplynutí lehoty následne „iba argumentačne“ doplní, keďže by tak dochádzalo k obchádzaniu účelu a\nzmyslu zákonnej koncentrácie uplatňovania žalobných dôvodov. Správny súd preto na argumentáciu\nžalobcu v jeho replike k vyjadreniu žalovaného nemohol prihliadnuť a vykonať v jej rozsahu súdny\nprieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n39. K návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania správny súd uvádza, že správny súd v zásade nie je\nsúdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy. V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,\nktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom\nsprávneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať\nzákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených\nsprávnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj\npostup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového\nstavu, ktorý tu bol v čase ich vydania (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.05.2018, sp. zn.\n8Sžo/282/2015). K návrhu žalobcu, aby správny súd zabezpečil písomné vyjadrenie Slovenskej komory\nzubných lekárov ohľadom úloh „odborného zástupcu“ v lekárskom odbore stomatológia a či táto činnosť\nzhŕňa kompetencie „vedúceho zamestnanca,“ správny súd uvádza, že navrhovaný dôkaz sa týka nie\npreukázania skutkových otázok, ale právneho posúdenia veci, ktoré vykonáva správny súd. Navyše, pre\nposúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia takáto informácia nebola potrebná. K návrhu žalobcu,\naby správny súd vyžiadal od Trenčianskeho samosprávneho kraja všetky rozhodnutia o schválení\n(určení) odborného zástupcu v odbore stomatológia v ÚVTOS a ÚVV Ilava a v Nemocnici pre obvinených\na odsúdených a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne za obdobie od r. 2014 do r. 2019\nza účelom preukázania skutočnosti, že A. J. D. bola v ÚVTOS a ÚVV Ilava odbornou zástupkyňou\nv stomatologickej ambulancii od r. 2014 do r. 2019, a rovnako aj k návrhu žalobcu na uloženie povinnosti\nžalovanému predložiť dohody o pracovnej činnosti uzatvorené s A. J. D. od r. 2014 do r. 2022 správny súd\nuvádza, že daný návrh na vykonanie dokazovania sa javí ako samostatná (nová) žiadosť o poskytnutie\ninformácií, pričom tieto otázky môžu byť zodpovedané len príslušnou povinnou osobou. Žalobca taktiež\nneuviedol, za akým účelom uvedené dokumenty žiadal a aké konkrétne skutočnosti odôvodňujúce\n\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného by sa mali vykonaním daných dôkazov preukázať.\nZ uvedených dôvodov správny súd nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy.\n40. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a\nkonania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má\nprávo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo\nsčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania\nnepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.\n\nPoznámka: Rozhodnutie nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej\nospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}