Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/116/2020 z 6. 3. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 6. marca 2024, sp. zn. TN-11S/116/2020, ECLI:SK:SpSBB:2024:3020200280.2
Správny súd v Banskej Bystrici | TN-11S/116/2020 | ECLI:SK:SpSBB:2024:3020200280.2 | 2024-03-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 193 SSP, § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f05049ee-caaf-4b4b-a753-ae34d7de2600
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:3020200280.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
2S/10/2023
3020200280
06. 03. 2024
JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI:SK:SpSBB:2024:3020200280.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej
veci žalobcu: Okresná prokuratúra Prievidza, M. Mišíka SNP22, 971 34 Prievidza 1, proti žalovanému:
Mestský úrad Nováky, Námestie SNP 349/10, 972 71 Nováky, za účasti ďalších účastníkov konania:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX F., 3/ H. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX J., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-NO/1407/2019 zo dňa 23.09.2019, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Mestského úradu Nováky č. MsÚ-NO/1407/2019 zo dňa 23.septembra
2019 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Konanie voči ďalším účastníkom konania 1/, 2/ a 3/ z a s t a v u j e .
III.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:

Administratívne konanie a rozhodnutia
1. Právny predchodca ďalších účastníkov (ďalej len „žiadateľ“) sa žiadosťou zo dňa 05.09.2019 (ďalej
aj „žiadosť“) doručenou Mestskému úradu Nováky (ďalej aj „povinná osoba“ alebo „žalovaný“) dňa
11.09.2019, zaevidovanou pod č. INF/36/2019, domáhal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám (ďalej aj „Infozákon“ alebo „zákon o slobode informácií“) sprístupnenia
nasledovných informácií: „1. Doručiť fotokópiu faktúry č. 282/2019 zo dňa 17.04.2019 o nákupe
minikamier; 2. Uviesť dôvod nákupu minikamier (tzv. špionážnych kamier); 3. Uviesť, kde sú umiestnené
a či miesto ich umiestnenia (z dôvodu kontroly orgánmi na to určenými) je označené, že sa tam nachádza
kamerový systém pozostávajúci zo snímania minikamerou; 4. Taktiež uviesť, kto zodpovedá (menovite
uviesť osobu zodpovednú) za manipuláciu s minikamerami a ako sa nakladá so záznamom stiahnutým
minikamerou; 5. Uviesť, kto nesie hmotnú zodpovednosť za pridelené špiónkamery; 6. Uviesť, kto
vedie evidenciu záznamov natočených minikamerou; 7. Uviesť, kto zodpovedá za likvidáciu natočených
záberov špiónkamerou.“
2. Na žiadosť odpovedal primátor mesta Nováky listom č. MsÚ- NO/1407/2019/SEK zo dňa 20.09.2019
(ďalej aj „list zo dňa 20.09.2019“) tak, že vo vzťahu k otázke č. 1 mu Mesto zaslalo kópiu faktúry č.
282/2019 a súčasne k otázkam č. 2 až 7 Mesto uviedlo: „Mesto Nováky počas môjho pôsobenia vo
funkcii primátora mesta postupovalo a postupuje podľa zákona. Všetky priestory, ktoré sú monitorované
a ktoré budú monitorované vždy boli aj budú označené s nápisom „Priestor je monitorovaný kamerovým
systémom mesta Nováky.“ Pre Vás, pán H. B. C., osobitne uvádzam, že Váš syn A. B. C. bol v rokoch

2015-2018 viceprimátorom mesta Nováky. V uvedených rokoch je preukázané, že v budove ZŠ, ktorej
zriaďovateľom je mesto Nováky, bola umiestnená kamera v telocvični ZŠ na ulici J.C. Hronského.
Tento priestor nebol označený s upozornením, že je monitorovaný kamerovým systémom. V uplynulých
týždňoch o tom informovali nasledovné médiá, a to RTVS, Markíza a JOJ - vo všetkých hlavných
správach.“
3. Mesto Nováky súčasne vydalo rozhodnutie o sprístupnení informácie opatrením Zápisom v spise,
podľa ktorého požadované informácie boli žiadateľovi sprístupnené dňa 20.09.2019, preto odôvodnenie
nie je potrebné. List zo dňa 20.09.2019 napadol žiadateľ odvolaním zo dňa 23.09.2019 doručeným
Mestskému úradu Nováky dňa 26.09.2019, v ktorom namietal nesprístupnenie informácií povinnou
osobou v požadovanom rozsahu.
4. Mesto Nováky konajúce prostredníctvom primátora mesta, listom č. MsÚ-NO/1407/2019/SEK zo dňa
04.10.2019 (ďalej aj „list zo dňa 04.10.2019“) žiadateľovi oznámilo, že „Ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,
urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Na
základe Vašej žiadosti v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Vám boli informácie sprístupnené v zákonnej
lehote.“
5. Dňa 26.05.2020 bol žalovanému doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza sp.
zn. Pd 7/20/3307-8 zo dňa 20.05.2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu Mestského úradu Nováky č. MsÚNO/1407/2019 zo dňa 23.09.2019 (právoplatné dňa 11.10.2019 a doručené žiadateľovi dňa 26.09.2019),
ktorým žalovaný odmietol žiadateľovi sprístupniť informácie požadované písomnou žiadosťou zo dňa
05.09.2019 v časti týkajúcej sa otázok č. 2 až 7 (ďalej aj „preskúmavané fiktívne rozhodnutie“).
6. Mesto Nováky konajúce prostredníctvom primátora mesta listom č. MsÚ/1203/2020 zo dňa
13.07.2020, doručeným Okresnej prokuratúre Prievidza dňa 14.07.2020, prokuratúre oznámilo, že
protestu prokurátora nevyhovuje. V liste okrem iného uviedlo, že žiadateľom požadované informácie sú
neprimerané a dokonca šikanózne, pričom konanie prokurátora je nezákonné a zaujaté.
Správna žaloba
7. Proti preskúmavanému fiktívnemu rozhodnutiu, ktorým došlo k nesprístupneniu informácií, podal
žalobca - Okresná prokuratúra Prievidza všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ktorou
sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
8. Podľa žalobcu žalovaný poskytol len časť požadovaných informácií k otázke pod bodom 1. K otázkam
pod bodmi 2. až 7. nevydal žiadne písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 Infozákona, a preto v súlade
s § 18 ods. 3 Infozákona sa predpokladá, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie č. MsÚ-NO/1407/2019
zo dňa 23.09.2019, ktorým odmietol sprístupniť informácie požadované žiadateľom. Žalobca považoval
fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie za rozporné s § 3 ods. 1, ods. 3, § 17 ods. 1,
§ 18 ods. 2, § 22 ods. 1 Infozákona a v rozpore § 46, § 47 ods. 1, 2, 3, 4, a 5 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (ďalej aj len „Správny poriadok“). Žalobca mal za to, že ak prvostupňový orgán MÚ
Nováky nechcel vyhovieť žiadosti, tak mal vydať písomné rozhodnutie podľa § 18. ods. 2 Infozákona so
zákonnými náležitosťami. Neposkytnutie požadovaných informácií bez zákonného dôvodu aj nevydanie
písomného rozhodnutia je v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z. z.. Z dôvodu fiktívnosti rozhodnutia
o odmietnutí poskytnúť informácie, také rozhodnutie nemá náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku a
pre absenciu odôvodnenia je nepreskúmateľné a preto nezákonné.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania
9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Všetky
písomnosti adresované žalobcovi vyhotovil subjekt označený ako mesto Nováky a podpisoval ich
primátor mesta. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že podanie právneho predchodcu
ďalších účastníkov konania zo dňa 23.09.2019 nemožno považovať za odvolanie, pretože nebolo
uskutočnené v lehote na podanie odvolania a bolo vykonané ešte predtým ako nastala fikcia doručenia.
Podľa žalovaného list mesta Nováky zo dňa 20.09.2019 mohol právny predchodca ďalších účastníkov
konania pokladať za konečné vybavenie žiadosti, ak odpoveď k otázkam 2 až 7 pokladal za odmietnutie

sprístupnenia informácií. Podľa žalovaného je konečným rozhodnutím list mesta Nováky zo dňa
04.10.2019 podpísaný primátorom mesta a opatrený okrúhlou pečiatkou mesta. Preto je primátor mesta
správnym orgánom, ktorý rozhodoval v poslednom stupni.
10. Žiadateľ informácie (zomrel dňa XX.XX.XXXX) sa v písomnom vyjadrení zo dňa 17.05.2021 v plnom
rozsahu stotožnil so stanoviskom žalobcu. Ďalší účastníci konania 1/, 2/ a 3/, ktorých súd pribral do
konania uznesením č. k. 2S/10/2023- 23 zo dňa 16.01.2024 ako právnych nástupcov po pôvodnom
ďalšom účastníkovi konania sa k veci nevyjadrili. Nereagovali ani na poučenie súdu o možnosti vzdať
sa účastníctva v konaní.
Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného
11. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži 4/2010, podľa ktorého je treba
prvostupňové rozhodnutie starostu obce považovať za rozhodnutie obecného úradu. V danej veci
bolo vydané len prvostupňové fiktívne rozhodnutie o neposkytnutí informácií, ktoré vydal Mestský
úrad Nováky, preto je v tejto veci žalovaným. V zmysle § 19 ods. 2 Infozákona, povinnou osobou na
poskytnutie informácií v prvom stupni, ak je povinnou osobou obec alebo mesto, je obecný, resp. mestský
úrad. Podanie žiadateľa zo dňa 23.09.2019 bolo podané na pošte dňa 25.09.2019, teda pred dňom,
ktorý sa považuje za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia zo dňa 23.09.2019 (26.09.2019) a bolo
doručené žalovanému tiež pred začiatkom plynutia lehoty na podanie odvolania. Preto podanie žiadateľa
nemožno považovať za odvolanie, a zároveň list mesta Nováky dňa 04.10.2019 nemožno považovať
za rozhodnutie o odvolaní.
Posúdenie veci Krajským súdom v Trenčíne ako správnym súdom a kasačným súdom
12. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/116/2020-66 zo dňa 08.06.2021 správnu žalobu,
po prejednaní veci na pojednávaní, ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd žalobu
prejednal ako prípustnú. Nestotožnil sa však s tým, že malo byť vydané fiktívne rozhodnutie, ale
stotožnil sa s obranou žalovaného, že konečným rozhodnutím vo veci žiadosti o informácie bola odpoveď
primátora mesta Nováky zo dňa 04.10.2019. Správny súd konštatoval, že z obsahu odpovede mesta
Nováky z 20.09.2019 jednoznačne vyplýva, že uvedený subjekt odpovedal na všetky otázky žiadateľa,
aj keď vo svojej podstate odpoveď neobsahuje požadované informácie. To však neznamená, že bolo
vydané fiktívne rozhodnutie. Z uvedeného záveru vychádzalo aj odvolanie žiadateľa, v ktorom namietal,
že informácie neboli poskytnuté v požadovanom rozsahu. O odvolaní žiadateľa rozhodol primátor mesta
Nováky listom zo dňa 04.10.2019. Ďalej správny súd uviedol, že predmetom prieskumu v konaní však
nie je tak rozhodnutie zo dňa 20.09.2019, ani rozhodnutie zo dňa 04.10.2019, a preto sa im správny súd
venoval len v rozsahu potrebnom pre posúdenie žaloby a neposudzoval ich do detailov ako v prípade
ich súdneho prieskumu. Žaloba smerujúca voči fiktívnemu rozhodnutiu na základe protestu prokurátora
je nedôvodná, keďže smeruje proti nesprávnemu rozhodnutiu. Malo byť napadnuté rozhodnutie zo
dňa 04.10.2019, a to buď žalobou podanou žiadateľom alebo po podanom proteste žalobcom. Podľa
správneho súdu je nepochybné, že odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie bola podaná, a preto
mali byť napadnuté správnou žalobou uvedené rozhodnutia, a nie fiktívne rozhodnutie žalovaného tak,
ako ho špecifikoval žalobca v žalobe.
13. Najvyšší správny súd SR na základe kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp. zn. 1Svk/14/2021
zo dňa 23.06.2023 (právoplatným dňa 26.01.2024) vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 28.07.2023, na ktorý prešla
s účinnosťou od 01.06.2023 agenda správneho súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne podľa § 3 ods. 3
písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou sp. zn.
2S/10/2023.
14. Podľa kasačného súdu v danej veci došlo k vydaniu fiktívneho negatívneho rozhodnutia podľa § 18
ods. 3 Infozákona. Porovnaním informácií, ktoré žiadateľ požadoval a informácií, ktoré žiadateľ dostal,
je zrejmé že tieto sa neprekrývajú a preto nedošlo ku kladnému vybaveniu žiadosti v celosti. Keďže
vybavenie infožiadosti v časti otázok číslo 2-7 bolo negatívne, povinnosťou žalovaného bolo vydať
písomné rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 Infozákona obsahujúce všetky zákonom predpísané formálne
a obsahové náležitosti. Vo vzťahu k informáciám požadovaným v otázkach číslo 2-7 žalovaný uviedol len
určité vecne nesúvisiace „tvrdenia“. Žiadateľ sa tak z odpovede povinnej osoby nedozvedel nijaké také

skutočnosti, proti ktorým by sa mohol účinne brániť za účelom ochrany jeho práv v ďalšom procesnom
postupe. Povinná osoba v odpovedi netvrdila nič, na čo by mohol žiadateľ adekvátne reagovať, či už
podaním odvolania, alebo správnej žaloby. Taký akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi, ktorý je
celkom bezobsažný a nepreskúmateľný tak umožňuje prijať záver, že vo veci bolo vydané rozhodnutie
podľa § 18 ods. 3 Infozákona. Bezobsažnú odpoveď je možné postaviť na roveň nečinnosti povinnej
osoby, ktorého dôsledkom je vydanie fiktívneho rozhodnutia. Ak vzniknú pochybnosti, či v správnej
žalobe bol akt povinnej osoby označený správne, je potrebné prikloniť sa k výkladu v prospech realizácie
práva na súdnu ochranu a práva na informácie. Na účely poskytnutia súdnej ochrany potom zo strany
Krajského súdu nebolo na mieste formalisticky zamietnuť podanú žalobu len z dôvodu, že smerovala
proti nesprávnemu rozhodnutiu. V usmernení správneho súdu pre ďalší postup kasačný súd uviedol:
„V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom bude
viazaný právnym názorom vysloveným kasačným súdom v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Nakoľko
predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bude fiktívne rozhodnutie, ktoré je per se
nepreskúmateľné a zrušenie a vrátenie veci žalovanému nemožno už aj vzhľadom na dĺžku trvania
súdneho konania pokladať za účinný nástroj súdnej ochrany, bude povinnosťou správneho súdu zvoliť
postup predpokladaný § 193 SSP.“
Posúdenie veci správnym súdom
15. Správny súd v Banskej Bystrici vec opätovne prejednal, a to bez nariadenia pojednávania podľa § 107
ods. 2 SSP (nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP, keď
žalobca najneskôr v žalobe pojednávať nežiadal a žalovaný v ďalšom konaní po vrátení veci z kasačného
súdu na svojej požiadavke uvedenej vo vyjadrení k žalobe netrval) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom
podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 06.03.2024 bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 16.02.2024 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
16. Správny súd v intenciách záverov kasačného súdu preskúmal správnou žalobou napadnuté fiktívne
rozhodnutie žalovaného, vrátane jeho postupu v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, pretože fiktívne rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto rozhodnutie žalovaného v zmysle §
191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
17. Žalobcom v predmetnej veci je prokurátor, ktorému svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby
podľa § 178 ods. 2 SSP, keďže jeho protestu nebolo vyhovené. Aj v tomto prípade platí viazanosť
žalobným návrhom a žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP, teda správny súd posudzuje
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v danom prípade fiktívneho rozhodnutia žalovaného, výlučne v
rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, nakoľko sa nejedná o žiadnu výnimku uvedenú v ustanovení
§ 134 ods. 2 SSP.
18. Keďže kasačný súd sa nestotožnil s posúdením veci Krajským súdom v Trenčíne a v zrušujúcom
rozsudku uzavrel, že predmetom súdneho prieskumu je preskúmavané fiktívne rozhodnutie žalovaného
označeného žalobcom v petite žaloby, správny súd sa už nemohol zaoberať predmetným fiktívnym
rozhodnutím z hľadiska jeho spôsobilosti byť predmetom súdneho prieskumu.
19. Kasačný súd uložil správnemu súdu v ďalšom konaní povinnosť zvoliť postup predpokladaný
ustanovením § 193 SSP (bod 39), a to najmä vzhľadom na predmet súdneho prieskumu pred správnym
súdom, ktorým je fiktívne rozhodnutie, ktoré je per se nepreskúmateľné a zrušenie a vrátenie veci
žalovanému nemožno pokladať za účinný nástroj súdnej ochrany, už aj vzhľadom na dĺžku trvania
súdneho konania.
20. Správny súd sa odklonil od takéhoto usmernenia kasačného súdu a nepostupoval podľa § 193
SSP v spojení s § 84 SSP, zastávajúc názor, že viazanosť právnym názorom kasačného súdu platí
len do nezmenenia skutkovej situácie a právneho prostredia v konkrétnej veci. Zmena spočíva v tom,
že správny súd má preukázanú skutočnosť, že žiadateľ o informácie v priebehu konania pred súdom
zomrel, preto už neprichádza do úvahy uložiť povinnosť osobe povinnej tieto informácie žiadateľovi
sprístupniť. Preto súd upustil aj od vyžiadania si informácie od povinnej osoby v zmysle § 84 SSP
a oznámenia dôvodov jej nesprístupnenia a vec posudzoval výlučne v rozsahu žalobných bodov
uplatnených žalobcom v zákonom stanovenej lehote.

21. Prokurátor je síce aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorú podáva v záujme ochrany
jednak subjektívnych práv účastníkov administratívneho konania a zároveň aj vo verejnom záujme
ochrany zákonnosti, avšak nie je účastníkom administratívneho konania, teda v predmetnej veci osobou
oprávnenou v zmysle Infozákona namiesto žiadateľa, ktorý je jediný prijímateľ žiadaných informácií,
ktorých sprístupnenia sa dožadoval.
22. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám je založený na princípe „čo nie je tajné,
je verejné“, t. j. na princípe, že ak neexistuje zákonný dôvod pre nesprístupnenie informácie (ak nemožno
uplatniť zákonnú výnimku zo sprístupnenia informácie), informácia sa musí sprístupniť. Informácia sa v
zmysle zákona sprístupní nie vtedy, ak sú dôvody pre jej sprístupnenie, ale vtedy, ak nie sú dôvody na jej
nesprístupnenie. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je právny nárok na prístup ku všetkým informáciám
okrem tých, ktoré sú vylúčené osobitným zákonom, a to z taxatívnych a iba nevyhnutných dôvodov.
23. Podľa § 84 SSP; pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže
správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho
spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.
24. Podľa § 193 SSP; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného
podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom
uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia
dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať
informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
25. Podľa § 3 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z.; každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.
26. Podľa § 4 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z.; žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
27. Podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z.; žiadosť o sprístupnenie informácie povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa
sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písmena a), ak tento
zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 18 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z.; ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom
v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
29. Podľa § 18 ods. 2 zákona číslo 211/2000 Z. z.; ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti,
vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak
žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
30. Podľa § 18 ods. 3 zákona číslo 211/2000 Z. z.; ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že
vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto
prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
31. Podľa § 19 ods. 2 zákona číslo 211/2000 Z. z.; o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
32. Podľa § 19 ods. 3 zákona číslo 211/2000 Z. z.; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od
doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

33. Podľa § 22 ods. 1 zákona číslo 211/2000 Z. z.; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
34. Podľa § 46 zákona číslo 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 3 zákona číslo 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Podľa čl. 26 ods. 1 úst. zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy slovenskej republiky; sloboda prejavu a právo
na informácie sú zaručené.
37. Správny súd považuje za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nesprávneho postupu povinnej osoby,
ktorá ak nemienila informácie v rozsahu bodov 2 až 7 žiadosti sprístupniť, mala vydať rozhodnutie podľa
§ 18 ods. 2 Infozákona, so všetkými formálnymi aj obsahovými náležitosťami v zmysle § 46 a § 47
Správneho poriadku, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje ustanovenie § 22 ods. 1 Infozákona. Aj v
zmysle právneho názoru kasačného súdu taký akt povinnej osoby adresovaný žiadateľovi o informácie,
ktorý je bezobsažný, nemožno považovať za rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 2 Infozákona, ktoré kasačný
súd prirovnal k nečinnosti povinnej osoby, teda došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18
ods. 3 Infozákona o odmietnutí poskytnúť informácie. Tak, ako konštatoval kasačný súd v zrušujúcom
rozsudku (bod 31) v odpovedi povinnej osoby (list zo dňa 20.09.2019) nie je explicitne uvedené, či sa
žiadané inforácie sprístupňujú alebo nie. Je však možné z neho implicitne vyvodiť, že žiadosti v časti
otázok číslo 2 až 7 nebolo vyhovené, keďže povinná osoba požadované odpovede nesprístupnila. Z
odpovede povinnej osoby nie sú zrejmé vôbec žiadne právne relevantné dôvody, pre ktoré sa žiadosti
nevyhovelo (napr., že požadované informácie nie sú informáciami sprístupňovanými podľa Infozákona
alebo že ich povinná osoba nemá k dispozícii, alebo z dôvodu aplikácie niektorého z obmedzení v
prístupe k informáciám podľa §§ 9 - 12 Infozákona, alebo ustanovení osobitných zákonov, a ak áno,
ktorého obmedzenia z akého dôvodu a v akom rozsahu). Je zrejmé, že pokiaľ by sa výsledkom súdneho
konania nepreukázala existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie v zmysle tvrdení žalovaného,
správny súd by mohol postupovať v zmysle § 193 SSP, avšak z dôvodu, že žiadateľ zomrel, neprichádza
do úvahy v rozsudku uložiť povinnej osobe sprístupniť informácie subjektu bez právnej subjektivity. Z
dôvodov, na ktoré už správny súd poukázal, nebolo možné takto postupovať, teda správny súd upustil
od skúmania, či existujú dôvody na nesprístupnenie požadovanej informácie.
38. Za opodstatnenú považoval správny súd aj žalobnú námietku ohľadom nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho prieskumu v zmysle záveru kasačného súdu je fiktívne
rozhodnutie žalovaného, takéto rozhodnutie nespĺňa podmienku preskúmateľnosti, nemá zákonom
stanovené náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku. Správny súd vyhovel žalobe a žalobou napadnuté
fiktívne rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písmena d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
39. Správny súd zastavil súdne konanie voči ďalším účastníkom konania 1/, 2/ a 3/. Poznamenáva, že
do súdneho konania boli pribratí ako do úvahy pripadajúci právni nástupcovia po zomrelom žiadateľovi
o informácie majúceho status ďalšieho účastníka konania 1/ v čase začatia súdneho konania, a to
za účelom správoplatnenia rozsudku kasačného súdu (jeho doručenia), ktorý s ním konal. Keďže
ďalší účastníci konania 1/, 2/ a 3/ nevyužili možnosť vzdať sa účastníctva konania a súdny prieskum
na základe žaloby o preskúmanie predmetného fiktívneho rozhodnutia nie je možné považovať za
majetkový spor podľa § 63 ods. 2 CSP (na subsidiárne použitie ktorého odkazuje § 25 SSP), nakoľko
správny súd nerozhoduje v tu posudzovanej veci o žiadnych majetkových nárokoch nebohého žiadateľa
o informácie, ale ide len o kontrolu zákonnosti namietaného postupu orgánu verejnej správy vrátane
fiktívneho rozhodnutia podľa Infozákona na základe žiadosti konkrétnej oprávnenej osoby – žiadateľa o
informácie, preto podľa názoru správneho súdu niet žiadneho dôvodu, aby boli ďalší účastníci konania
1/, 2/, 3/ naďalej účastníkmi tohto konania, a preto vo vzťahu k nim konanie vo veci súdneho prieskumu
zastavil.

40. Keďže účastník administratívneho konania – žiadateľ o informácie zomrel, v ďalšom konaní žalovaný
zohľadní túto skutočnosť a konanie o jeho žiadosti zastaví podľa § 30 ods. 1 písm. c) Správneho
poriadku, pretože konanie sa týkalo len tohto účastníka administratívneho konania ako osoby, ktorá
požiadala o sprístupnenie informácie (§ 4 ods. 1 Infozákona). Ide o právo, ktoré na právnych nástupcov
– dedičov neprechádza. Pokiaľ by mali záujem oni o informácie, museli by sami podať žiadosť podľa
Infozákona.
41. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého, ak konanie
bolo začaté na základe žaloby prokurátora, potom žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania.
42. Rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

§ 439 ods. 1 SSP

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.