{"guid": "16c087ba-24f3-4045-a617-b59d1d79668c:f0fefc49-178e-4767-9172-d7b7198e0d51", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:1022201367.4", "spisova_znacka": "TN-29Sa/6/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/6/2023 z 22. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2024, sp. zn. TN-29Sa/6/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:1022201367.4", "identifikacne_cislo": "1022201367", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-04-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89.odsek-2", "nazov": "§ 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0fefc49-178e-4767-9172-d7b7198e0d51", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:1022201367.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:1022201367.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:1022201367.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nTN-29Sa/6/2023\n1022201367\n22. 04. 2024\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2024:1022201367.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci\nžalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. A. E. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Jozef Polák,\nadvokát, Aleja slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta\n8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa\nSociálnej poisťovne č. 25968-4/2022-BA zo dňa 18. 07. 2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Žalobca utrpel u zamestnávateľa EKB ZDEMA s.r.o. pracovný úraz dňa 04. 07. 2010, keď pri\ndemontáži podsvietenia spadol z výšky 6 m, následkom čoho žalobca utrpel viacnásobné poranenia\nkončatín a tvárovej časti. Tento úraz bol zamestnávateľom uznaný za pracovný, s mierou zavinenia\nžalobcu na vzniknutom pracovnom úraze určenou na základe schváleného súdneho zmieru, a to\nuznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24CPr 1/2012-149 zo dňa 02. 04. 2014 (ďalej len\n„uznesenie o súdnom zmieri“) vo výške 20%. V súvislosti s týmto pracovným úrazom si žalobca\nžiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočke Nitra dňa 12. 07. 2013 uplatnil nárok na úrazovú\nrentu. V tej dobe vo veci prebiehalo súdne konanie o určenie úrazu za pracovný, ktoré bolo skončené\nsúdnym zmierom. Následne podal žalobca žalobu o zrušenie súdneho zmieru, ktorá bol zamietnutá a\ntoto konanie skončilo právoplatne až uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10CoPr/3/2018\nzo dňa 21. 06. 2018. Výsledkom vedených súdnych konaní bolo určenie, že úraz je pracovný s mierou\nzodpovednosti zamestnávateľa 80%.\n2. Následne rozhodla o žiadosti žalobcu Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 10416-10/2018 zo\ndňa 19. 11. 2018 (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“), ktorá na\nzáklade záverov posudkového lekára uzavrela, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu, nakoľko pokles\njeho pracovnej schopnosti je 30%, a preto nespĺňa podmienky stanovené v § 88 zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Na\nodvolanie žalobcu bola vec postúpená na rozhodnutie odvolaciemu orgánu – generálnemu riaditeľovi\nSociálnej poisťovne, ktorý rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 16. 04. 2019 odvolanie žalobcu\nzamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Následne žalobca podal\nsprávnu žalobu o preskúmanie zákonnosti oboch uvedených rozhodnutí. V správnom súdnom konaní\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 14Sa/31/2021-68 zo dňa 23. 08. 2021 zrušil rozhodnutie\n\ngenerálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 04. 2019 a prvostupňového orgánu zo dňa 19.\n11. 2018.\n3. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 3956-22/2022 zo dňa 09. 03. 2022 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu, nakoľko podľa lekárskej\nsprávy posudkového lekára zo dňa 28. 02. 2022 pokles pracovnej schopnosti žalobcu je v rozsahu 30%.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa\nkonajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj „odvolací orgán“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.\n07. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie), ktorým zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobca\nmá podľa § 88, § 89 a § 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej\nrenty o 3,05% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.\n419/2009 Z.z. nárok na úrazovú rentu od 04. 07. 2010 do 31. 07. 2010 v sume 127,10 EUR mesačne a od\n01. 08. 2010 v sume 140,70 EUR mesačne. V zmysle § 89 ods. 8 zákona o sociálnom poistení a v súlade\ns opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z. sa suma\núrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2011 o 1,8% na celkovú sumu 143,30 EUR. Táto suma úrazovej renty\nsa podľa § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení znižuje o priznaný invalidný dôchodok na úrazovú\nrentu od 01. 07. 2011 do 31. 07. 2011 v sume 29,60 EUR a od 01. 08. 2011 žalobca nemá nárok na\nvýplatu úrazovej renty. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že v nadväznosti\nna právny názor Krajského súdu v Trenčíne, vyjadrený v rozsudku zo dňa 23. 08. 2021, prvostupňový\norgán opätovne požiadal posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne o posúdenie zdravotného\nstavu žalobcu z hľadiska miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Posudkový lekár\npobočky Sociálnej poisťovne v lekárskej správe z 27. 01. 2002 konštatoval, že pri konaní o priznaní\ninvalidnej dávky z 21. 12. 2011 bolo v odseku „Iné zdravotné postihnutie“ uvedené, že ide o kapitolu F. G. H. I. H. I., oddiel G - postihnutie končatín, položka 12 - obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe, písm.\nb) – ťažšieho stupňa na nedominantnej končatine, avšak pre zaradenie ochorenia d písm. b) musia byť\nsplnené všetky náležitosti posúdenia, pričom ťažší stupeň takéhoto poškodenia je „pohyby v lakťovom\nkĺbe sú len naznačené“, čo v danom prípade nebolo splnené. Ortopedický nález z roku 2011 aj z roku\n2019 sú prakticky totožné, čiže od vzniku predmetného pracovného úrazu až po posúdenie zdravotného\nstavu žalobcu na účely nároku na úrazovú rentu bol zdravotný stav žalobcu stále rovnaký. K ustáleniu\nzdravotného stavu žalobcu došlo dňa 21. 12. 2011. Zamestnávateľ žalobcu dňa 17. 02. 2022 predložil\nprofesiogram, z ktorého vyplýva, že žalobca vykonával prácu pre zamestnávateľa na základe dohody\no vykonaní práce na pracovnej pozícii „pomocný pracovník“. Zamestnávateľ uviedol, koľko pracovného\nčasu trvali žalobcovi jednotlivé pracovné činnosti: príprava materiálu a náradia 5%, demontáž svetiel\na konštrukcie na stlačený vzduch na prízemí 25%, demontáž svetiel a konštrukcie na stlačený vzduch\nvo výške 20 %, príprava náradia a materiálu 5%, demontáž svetiel a konštrukcie dopravnej techniky\na podsvietenie na prízemí 30%. Posudkový lekár pobočky v lekárskej správe z 28. 02. 2022 zotrval\nna stanovenej miere poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 30%. Posudková lekárka ústredia\nv lekárskej správe z 24. 05. 2022 okrem skutočností, ktoré uviedol posudkový lekár pobočky v lekárskych\nsprávach z 27. 01. 2022 a 28. 02. 2022, skonštatovala, že žalobca z predloženého profesiogramu môže\nvykonávať pracovnú činnosť - príprava materiálu a náradia, čo predstavuje 10 % z celkového pracovného\nčasu a ostatné pracovné činnosti uvedené v profesiograme nemôže vykonávať, čo predstavuje 90 %\nz celkového času. Uviedla, že s ľahkým obmedzením hybnosti ľavého lakťového kĺbu, oslabením\nsvalovej sily o 30 % a deficitom pravého členkového kĺbu, sú pracovné výkony ako demontáž svetiel\na konštrukcií na stlačený vzduch a demontáž svetiel a konštrukcie dopravnej techniky a podsvietenia,\nobmedzené ako pri práci vo výškach, tak aj na prízemí, nakoľko pri týchto pracovných činnostiach nie\nje dôležitá dobrá funkcia všetkých kĺbov oboch horných končatín. Tým, že posudková lekárka ústredia\nurčila pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 90%, bolo vyhovené odvolacej námietke žalobcu\ntýkajúcej sa určenia miery tohto poklesu. Žalobcovi bola priznaná úrazová renta od 04. 07. 2010,\nzodpovedajúca miere poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 90 %. V zmysle § 84 ods. 1, § 89 ods. 1\na § 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi priznaná úrazová renta v sume 170,60 EUR\nako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% jeho denného vymeriavacieho základu, ktorý je\n7,7895 EUR (rozhodujúce obdobie od 27. 05. 2010 do 03. 07. 2010), a koeficientu 0,90 určeného\nako podiel čísla 90 zodpovedajúceho jeho zistenému percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a\nčísla 100 (úrazová renta = 30,4167 x 80% z 7,7895 EUR x 0,90 = 170,60 EUR). Suma 170,60 EUR x\n80% rozsah zodpovednosti zamestnávateľa na vzniku predmetného pracovného úrazu = 136,50 EUR.\nKu dňu priznania úrazovej renty žalobca poberal invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a nebol\nmu ani priznaný predčasný starobný dôchodok. Suma úrazovej renty sa zvyšuje odo dňa priznania\n\no 3,05 % na celkovú sumu 140,70 EUR mesačne. Žalobcovi bola určená alikvotná čiastka úrazovej\nrenty za mesiac júl 2010 nasledovne: 140,70 EUR (úrazová renta mesačne) : 31 (počet kalendárnych\ndní v mesiaci júl) = 4,53870967 EUR x 28 dní nároku na úrazovú rentu (od 04. 07. 2010 do 31. 07.\n2010). Suma úrazovej renty znížená v roku 2010 sa od 01. 01. 2011 zvyšuje o 1,8 %, t. j. o 2,60 EUR\nna sumu 143,30 EUR. Vzhľadom na to, že žalobca má nárok na invalidný dôchodok od 08. 07. 2011\nv sume 146,80 eur mesačne, bola určená úrazová renta za mesiac júl 2011 po odpočítaní alikvotnej sumy\ninvalidného dôchodku (143,30 EUR - 113,70 EUR), a to v sume 29,60 EUR. Nakoľko suma 146,80 EUR\ninvalidného dôchodku prevyšuje sumu 143,30 EUR úrazovej renty určenej podľa § 89 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení a konečná suma úrazovej renty podľa § 89 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení\nnepresahuje nulovú hodnotu, žalobca od 01. 08. 2011 nemá nárok na výplatu úrazovej renty.\nSprávna žaloba – žalobné body\n5. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 18.\n07. 2022, aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 3956-22/2022 zo dňa 09. 03.\n2022, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n6. Žalobca namietal, že výška úrazovej renty nebola určená správne, nakoľko nebol správne určený\nani vymeriavací základ, ani pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 90%, s dátumom vzniku\nod 04. 07. 2010. Žalobcovi vôbec nie je zrejmé, z čoho vychádzal odvolací orgán pri určení denného\nvymeriavacieho základu, prečo pre určenie hodnoty denného vymeriavacieho základu zohľadnil len\nobdobie od 27. 05. 2010 do 03. 07. 2010, pričom vzhľadom na nesprávny úradný postup žalovanej\nsa nemohol k metodike výpočtu ani vyjadriť (čo predstavuje vážne porušenie § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku) a porušenie princípu dvojinštančnosti správneho konania.\n7. Podľa názoru žalobcu odvolací orgán arbitrárne rozhodol, že za obdobie od 01. 08. 2011\nžalobca nemá nárok na výplatu úrazovej renty. Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia\ndôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Odvolací orgán\npri určovaní výšky úrazovej renty a obdobia, za ktoré táto úrazová renta žalobcovi patrí, opomenul\nzohľadniť, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 08.\n2019 žalovaná odňala žalobcovi invalidný dôchodok od 08. 10. 2019. Toto rozhodnutie malo byť\nodvolaciemu orgánu známe z jeho rozhodovacej činnosti, avšak z výroku napadnutého rozhodnutia\nje zrejmé, že ho pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nezohľadnil vôbec. Za takejto situácie nie je\nz ústavného hľadiska akceptovateľné, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na úrazovú rentu aj za obdobie\nod 09. 10. 2011 do súčasnosti, respektíve do budúcna a v tejto časti je napadnuté rozhodnutie\nnezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne.\n8. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ku ktorým nemal možnosť sa\nako účastník konania vyjadriť, pričom bola porušená zásada dvojinštančnosti konania. Lekárska správa\nústredia, so sídlom v Košiciach zo dňa 24. 05. 2022, v časti „Celkový posudok“ okrem skutočností,\nktoré uviedol posudkový lekár pobočky žalovanej v Lekárskej správe zo dňa 27. 01. 2022 a následne\nv Lekárskej správe zo dňa 28. 02. 2022, v ktorej sa konštatuje, že poškodený z predloženého\nprofesiogramu môže vykonávať pracovnú činnosť - príprava materiálu a náradia, čo predstavuje 10% z\ncelkového pracovného času a ostatné pracovné činnosti uvedené v profesiograme nemôže vykonávať,\nčo predstavuje 90% z celkového času, nebola žalobcovi nikdy doručená a z časového hľadiska je zrejmé,\nže nebola ani súčasťou administratívneho spisu ku dňu vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu.\n9. Napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné, keďže a) došlo k porušeniu § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku v rámci procesu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia; b) neboli\nrešpektované právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/31/2021-68\nzo dňa 23. 08. 2021; c) podklady pre vydanie rozhodnutia boli neaktuálne; d) nebola dodržaná lehota na\nvydanie rozhodnutia a došlo k prieťahom v konaní spôsobeným nečinnosťou žalovanej. Lekárska správa\nSociálnej poisťovne, pobočka Senica, vystavená dňa 28. 02. 2022 nezohľadňuje všetky relevantné\nskutočnosti, bola vyhotovená viac ako 11 rokov po utrpení pracovného úrazu, čo má za následok, že táto\nlekárska správa nemôže byť relevantným podkladom pre posúdenie vzniku nároku na úrazovú rentu za\nobdobie od podania žiadosti o jej priznanie až do súčasnosti.\n\n10. Podľa názoru žalobcu pre záver o poklese pracovnej schopnosti nebol dostatočne zistený skutkový\nstav. Na účely úrazovej renty totiž nie je rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale\nnajmä posúdenie poklesu pracovnej schopnosti, teda aj schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie,\nktorým v prípade žalobcu bola práca elektromechanika, robotníka a údržbára, pričom pri pracovnom\núraze, ktorý utrpel dňa 04. 07. 2010, vykonával síce prácu pomocného robotníka, avšak tieto práce boli\nvykonávané vo výške. V dôsledku pracovného úrazu žalobca absolútne stratil schopnosť vykonávať\npráce vo výškach, keď v dôsledku poranenia päty už nemôže vykonávať práce, pri ktorých by musel\nstáť na rebríku resp. iných konštrukciách, ktoré by vyžadovali dlhodobé státie. Žalobca v dôsledku\npracovného úrazu aj v súčasnosti kríva. Takéto posúdenie poklesu pracovnej schopnosti účastníka\nkonania však posudkový lekár Sociálnej poisťovne nevykonal. Zároveň aj z pripojeného uznesenia\nOkresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24Cpr 1/2012-149 zo dňa 02. 04. 2014, jednoznačne vyplýva,\nže žalobca pre spoločnosť EKB Zdema s.r.o. v súčasnosti (a ani po vzniku pracovného úrazu) už\nnikdy nepracoval. Za takejto situácie pre žalobcu nie je pochopiteľné, prečo žalovaná za podklad\npre vydanie rozhodnutia vyžadovala a následne aj použila potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej\nanamnéze zamestnanca zo dňa 17. 02. 2022. Uvedené potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej\nanamnéze zamestnanca zo dňa 17. 02. 2022 zároveň nikdy nezaslal účastníkovi konania na vyjadrenie\na zároveň toto potvrdenie bolo zo strany zamestnávateľa vydané po viac ako 12 rokoch od utrpenia\npracovného úrazu, pričom v spoločnosti zamestnávateľa došlo po vzniku pracovného úrazu k zmene tak\norganizačných, ako aj personálnych zložiek spoločnosti, čo je zrejmé už s prihliadnutím na úplný výpis z\nORSR na spoločnosť EKB ZDEMA s.r.o., IČO: 36 658 731. Táto spoločnosť len príkladom dvakrát menila\nsídlo a viac ako 3-krát osobu spoločníkov a konateľov. Inak povedané, osoba konajúca za spoločnosť\nzamestnávateľa, ktorá podala potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa\n17. 02. 2022, v čase vzniku pracovného úrazu pre túto spoločnosť ani len nepracovala, zároveň je\nzrejmé, že nevykonávala prácu spolu so žalobcom, preto sa nevie relevantným spôsobom vyjadriť\nk tomu, akú prácu a akého charakteru žalobca pre zamestnávateľa reálne vykonával.\n11. Žalobca v celom rozsahu trval na svojich námietkach formulovaných v podaní označenom ako\n„Námietka nezákonného postupu, Námietka nezákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne – ústredie\nsp. zn. 3956-17/2022-BA zo dňa 20. 01. 2022 , Sťažnosť na prieťahy a Návrh na pokračovanie v konaní o\nnávrhu žiadateľa zo dňa 04. 07. 2013“ zo dňa 09. 02. 2022. Odvolací orgán na tam uvedené skutočnosti\na námietky nijakým spôsobom nereagoval. Žalobca údaje uvedené v potvrdení zamestnávateľa o\npracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa 17. 02. 2022 namieta, keďže tieto sa nezakladajú na pravde.\nV čase vzniku pracovného úrazu aj niekoľko dní predtým vykonával žalobca výlučne práce vo výškach, a\nto počas celého pracovného dňa. Príprava náradia (mimo iného aj zdvíhacej plošiny) rovnako prebiehala\nvo výškach. Žalobcom utrpený úraz ho vylučuje vykonávať všetky demontáže svetiel, konštrukcie na\nstlačený vzduch vykonávané na prízemí a podobne prípravu materiálu a náradia. Ďalej žalobca namietal,\nže potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca zo 17. 02. 2022 nie je profesiogram,\nnakoľko neobsahuje všetky požadované náležitosti. Tento dokument od zamestnávateľa nie je ani úplne\njednoznačný, keď nie je zrejmé, či ide o vyjadrenie 100% vo vzťahu k dvom uvedeným základným\nčinnostiam alebo ich treba chápať samostatne a teda predstavujú vyjadrenie celkových činností žalobcu\nv rozsahu 100%.\n12. Pochybenie prvostupňového orgánu videl žalobca aj v tom, že hodnotil na účely úrazovej renty\npokles schopnosti vykonávať pôvodnú prácu baníka na 30%, aj keď bol príslušným lekárskym posudkom\ntrvalo vyradený z práce vo výškach, čo znamená, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nmu mal byť hodnotený na 100%, pretože bol vyradený z prác vo výškach aj z pomocných prác.\nNapadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení tohto rozhodnutia nie je žiadnym\nspôsobom zodpovedané na vyššie uvedené námietky žalobcu, ani bližšie neodôvodňuje svoj výrok, ale\nlen konštatuje skutkový stav a tvrdí, že posudkový lekár rozhodol správne a dostatočne presvedčivo\nodôvodnil, prečo žalobca nespĺňa podmienky pre priznanie úrazovej renty. Úrazová renta mala byť\nžalobcovi priznaná. Uvedené vyplýva aj z toho, že žalovaná žalobcovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX\nzo dňa 23. 01. 2012 priznala invalidný dôchodok odo dňa 08. 07. 2011, pričom na tieto účely vyhodnotila\nmieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % (na základe posudku posudkového\nlekára z 21. 12. 2011), pričom táto miera poklesu sa porovnáva so všeobecnými povolaniami a pri\nporovnaní s náročnou prácou elektromechanika, robotníka a údržbára je hodnotený pokles iba na 30%\nzo strany toho istého subjektu. Pred pracovným úrazom žalobca netrpel na žiadne ochorenie, ktoré\nby malo podstatný vplyv na jeho možnosť vykonávať prácu a to, že žalobca v súčasnosti nepracuje\nje spôsobené práve v dôsledku pracovného úrazu. Posudkový lekár nevyhodnotil pokles pracovnej\n\nschopnosti (vykonávať doterajšie zamestnanie) na účely úrazovej renty. Chýba aj posúdenie poklesu\npracovnej schopnosti znalcom, ktoré nie je možné nahradiť vyjadrením posudkových lekárov; na\nodstránenie tohto nedostatku mala Sociálna poisťovňa prizvať znalca na vypracovanie posudku, alebo\nvyzvať žalobcu na predloženie takéhoto znaleckého posudku, čo však neurobila, čím zaťažila napadnuté\nrozhodnutie vadou zmätočnosti a arbitrárnosti.\n13. Žalobca dôvodil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z vysoko formalistického výkladu príslušných\nprávnych noriem, z formalistického výkladu listinných dôkazov, ktoré boli vykonané v rámci konania\nna prvom stupni, správny orgán prvého stupňa svoj právny názor prijal na základe domnienok\na dohadov, nie na základe skutočne preukázaných skutočností, bez zohľadnenia skutkových okolností\nprejednávaného prípadu. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie,\nje nedostatočné a v rozpore s obsahom spisov, je nedostačujúce na posúdenie veci, a rozhodnutie\nsprávneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver posudkového lekára\nje jednostranný a neobjektívny. Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky\nsú bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými\npodkladmi či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej\nsprávy. Ak Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej\notázky, je potom úlohou nadriadeného orgánu, aby v odvolacom konaní preskúmal, či prijatý záver\nsprávneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne\nobjasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mať za následok vyslovenie\nnezákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu. Správny orgán nemôže konať svojvoľne ani\npri formulovaní úsudku v rámci predbežnej otázky a aj takýto postup má byť predmetom prieskumu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia. Súd pritom môže vykonať všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia a nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom\nm.m. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10. septembra 2014)\n14. Žalobca vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s právnym názorom\nvysloveným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/31/2021-68 zo dňa 23. 08. 2021. Bolo\npovinnosťou posudkového lekára vyhodnotiť, kedy bol zdravotný stav žalobcu ustálený tak, aby bolo\nmožné objektivizovať následky úrazu a následne od takto určeného momentu uviesť (v závislosti od\njednotlivých lekárskych nálezov), aké boli v jednotlivých obdobiach následky pracovného úrazu a dopad\nna pracovnú spôsobilosť žalobcu pre účely úrazovej renty. Prvostupňový orgán ani posudkový lekár\ntak ale nepostupovali. Samotná posudková lekárka v odvolacom konaní vo svojej správe konštatovala,\nže v konaní o priznaní invalidnej dávky bol následok úrazu žalobcu posudkovým lekárom uzavretý\nako obmedzenie pohyblivosti v lakťovom kĺbe ťažšieho stupňa na nedominantnej končatine. Je teda\nzrejmé, že v inom konaní pred Sociálnou poisťovňou bol iným posudkovým lekárom ustálený iný stupeň\nobmedzenia hybnosti lakťa. Ide pritom o diametrálne odlišné posúdenia ako učinili posudkoví lekári pre\núčely úrazovej renty. V tomto prípade je pritom úplne irelevantné, že k tomuto záveru došlo v konaní\no invalidnej dávke, nakoľko ide o skutkové zistenie, resp. skutkový záver (ktoré sa potom v závislosti\nna administratívnom konaní môže odlišne právne posúdiť). Vzhľadom na obsah posudkových správ,\nako aj vyššie uvedenú diskrepanciu, je zrejmé, že posudkoví lekári jednak neuviedli dátum ustálenia\nzdravotného stavu žalobcu a súčasne sa nevysporiadali s následkami úrazu v jednotlivých obdobiach\ntak, aby mohli učiniť záver, či minimálne v nejakom období následky pracovného úrazu neodôvodňovali\npokles pracovnej schopnosti nad 40% a teda aj priznanie úrazovej renty a to aj s poukazom na to, že v\nkonaní o invalidný dôchodok bol ustálený ťažší stupeň poškodenia lakťového kĺbu.\n15. S nesprávnym úradným postupom žalovanej sa v žiadnom prípade nemožno stotožniť, pretože ním\ndošlo k porušeniu zásady dvojištančnsoti správneho konania a žalobca tak bol absolútne vylúčený z\nmožnosti uplatniť účinný prostriedok nápravy (vo forme riadneho opravného prostriedku - odvolania)\nvoči takémuto zmenenému výroku rozhodnutia o úrazovej rente. Tým žalobca nemohol ani účinne\nargumentovať proti nesprávnosti právneho záveru o výške úrazovej renty, metodike jej výpočtu\nnesprávne uvedenom období a pod.) pokiaľ bolo v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku zo\nstrany odvolacieho orgánu zistené, že je potrebné zmeniť celú výrokovú časť napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového orgánu, bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle § 59 ods. 3 Správneho poriadku\na napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňového orgánu. Odvolací orgán\nmal minimálne v rovine § 33 ods. 2 Správneho poriadku oznámiť žalobcovi, že vec hodlá posudzovať\npodľa iného zákonného ustanovenia ako prvostupňový orgán a mal poskytnúť žalobcovi možnosť\nargumentácie, čo však neurobil. Podľa právnej vety rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/32/2011 zo dňa\n\n30. 06. 2011, pokiaľ prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a dôvody\ndoplnila žalovaná vo svojom rozhodnutí, podľa názoru krajského súdu tým došlo k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti konania. V tomto prípade došlo zo strany odvolacieho orgánu nielen k neprípustnému\ndoplneniu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, ale rovno k úplnej zmene výroku a dôvodov\nrozhodnutia. Došlo tak k porušenia základného práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle článku\n46 Ústavy SR v spojení s článkom 6 Dohovoru, ako aj práva na účinný prostriedok nápravy. Princíp\ngenerálnej klauzuly, ktorý platí pre Správny poriadok, znamená, že účastník správneho konania sa\nmôže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Je to dané zásadou\ndvojinštančnosti správneho konania, ktorá vyjadruje, že každé rozhodnutie správneho orgánu je\npreskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní za predpokladu, že k tomu dal účastník\nkonania podnet podaním odvolania. Aj z tohto pravidla existujú výnimky: je to v prípade, ak Správny\nporiadok alebo osobitný zákon vylučuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu, alebo ak sa účastník\nkonania vzdal odvolania. O takéto prípady v prejednávanej veci však nejde. V súvislosti s právom na\núčinný prostriedok nápravy žalobca poukázal na čl. 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach,\nčl. 47 Charty základných práv EÚ, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ.\n16. Žalobca zastal názor, že napadnuté rozhodnutie je nutné považovať za prekvapivé rozhodnutie. Z\npohľadu výsledkov konania na prvostupňovom orgáne (údajné nevzniknutie nároku na úrazovú rentu)\nje rozhodnutie odvolacieho orgánu „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných a vzhľadom na výrok\nnapadnutého rozhodnutia na celkom nových dôvodoch (vznik nároku + určenie výšky metodiky výpočtu\nobdobia a pod.), než na ktorých založil svoje rozhodnutie prvostupňový orgán, pričom žalobca v danej\nprocesnej situácii nemal možnosť namietať nesprávnosť „nového“ právneho názoru zaujatého zo strany\nodvolacieho orgánu až v odvolacom konaní.\n17. Žalobca namietal porušenie princípu legitímnych očakávaní. Odôvodnené očakávania žalobcu sa\nvzťahovali na samotný postup žalovanej (in concreto, že Sociálna poisťovňa bude postupovať v súlade s\n§ 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), že bude prihliadať na podania žalobcu obsahujúce doplnenie\npodanej žiadosti, že bude rešpektovať právny názor súdu uvedený v rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne sp. zn. 14Sa/31/2021-68 zo dňa 23. 08. 2021 a že dá možnosť žalobcovi vyjadriť sa ku\nvšetkým podkladom rozhodnutia. Žalobca počas konania postupoval striktne podľa pokynov, ktoré mu\nboli udeľované zo strany správneho orgánu a jeho zamestnancov. Postup orgánu verejnej moci totiž\nmusí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch\nrozhodovať rozdielne. Doktrína legitímneho očakávania je osobitnou kategóriou právnej istoty, aplikujúca\nsa vo verejnom práve. Súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, nie je v rovnocennom postavení\nako orgán verejnej moci. Náhla zmena pravidiel v sfére verejného práva je zásahom, ktorý je schopný\nvýrazne ovplyvniť práva súkromnej osoby. Orgán verejnej moci musí vo vzťahu k účastníkom konania\npostupovať predvídateľným, čitateľným spôsobom a to vzhľadom na očakávania, ktoré voči tomuto\norgánu účastník má. Boli porušené legitímne očakávania účastníka vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov\nverejnej moci. V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v\nskutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali\nneodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci.\n18. Žalobca prezentoval názor, že dôsledkom napadnutého rozhodnutia je ukrátenie majetkových práv\nžalobcu ako poškodeného pri pracovnom úraze dňa 04. 07. 2010. Zároveň napadnuté rozhodnutie\npopiera a porušuje čl. 40 Ústavy SR spočívajúci v práve na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a ochranu\nzdravia, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 dohovoru spočívajúce v práve na spravodlivý proces, čl. 20 ods. 1\nÚstavy SR spočívajúce v práve vlastniť majetok a porušuje princíp spravodlivosti, čím zároveň zasahuje\ndo práv žalobcu. Skutkové tvrdenia uvedené v obsahu a záveroch napadnutého rozhodnutia sú účelové,\ntendenčné, zavádzajúce a nie sú v zmysle príslušnej právnej úpravy pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu\npodanom proti prvostupňovému rozhodnutiu relevantné a zároveň nie sú pravdivé a preukázané.\n19. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie znaleckým posudkom znalcom z odboru zdravotníctvo za\núčelom zistenia a posúdenia zhoršenia zdravotného stavu žalobcu a za účelom posúdenie poklesu\npracovnej schopnosti a poklesu schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie u žalobcu v súvislosti s\npracovným úrazom zo dňa 04. 07. 2010.\nVyjadrenie žalovanej k správnej žalobe, ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n\n20. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke\nžalobcu ohľadne nesprávneho a nejasného určenia vymeriavacieho základu žalovaná uviedla, že\nv spisovej dokumentácii sa nachádza e-mail od zamestnávateľa zo dňa 12. 07. 2022, v ktorom\nzamestnávateľ žalobcu uviedol, že za dni od 27. 05. 2010 do 03. 07. 2010 (zamestnávateľ síce doslova\nuviedol ,, ... 1, 2, 4. 7 ....“, avšak rozhodujúci je fakt, že mzda bola poskytnutá v mesiaci júl iba za\ntri odpracované dni) poskytoval žalobcovi mzdu za celkových 152 hodín. Uvedená informácia bola\nposkytnutá priamo od zamestnávateľa žalobcu, čo muselo byť vzhľadom na skutočný výkon práce\nžalobcom zrejmé aj jemu. K aplikácii zákona č. 71/1976 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny\nporiadok\") žalovaná uviedla, že ustanovenie § 172 zákona o sociálnom poistení výslovne vylučuje\naplikáciu Správneho poriadku na konanie vo veciach sociálneho poistenia, takže námietka na jeho\núdajné porušenie je nulitná.\n21. K námietke nezohľadnenia rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku od 08. 10. 2019 žalovaná\nuviedla, že § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení hovorí jasne, že ak dôjde k zániku nároku\nna invalidný dôchodok, úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj naďalej. Uvedené konštatoval\nzákonodarca, podľa ktorého je Sociálna poisťovňa povinná striktne postupovať. To, že suma úrazovej\nrenty (143,30 EUR) neprevyšovala sumu invalidného dôchodku (146,80 EUR), a teda žalobca nemal odo\ndňa 01. 08. 2011 nárok na výplatu úrazovej renty, nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nUstanovenie § 89 ods. 2 druhá veta zákona o sociálnom poistení výslovne konštatuje, že znížená suma\núrazovej renty (0 EUR) sa vypláca aj po zániku nároku na invalidný dôchodok.\n22. Žalovaná podotkla, že lekárska správa zo dňa 24. 05. 2022, ktorú vyhotovila posudková lekárka\nústredia ako posudkový lekár v odvolacom konaní, nemohla byť súčasťou administratívneho ani\nposudkového spisu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 09. 03. 2022. Pokiaľ žalobca\nnamieta nepredloženie lekárskej správy zo dňa 24. 05. 2022, mal možnosť v zmysle § 190 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení nazrieť do posudkového spisu.\n23. Ďalej žalovaná skonštatovala, že žalobca v správnej žalobe kopíruje znenie odvolania proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, pričom aktuálny právny stav je iný, preto tieto námietky nie sú relevantné.\nUž v rozhodnutí zo dňa 16. 04. 2019, ktoré je toho času zrušené, bolo žalobcovi vysvetlené, že\nposudkoví lekári v tom čase neposudzovali iba zhoršenie zdravotného stavu, ale celkový pokles\npracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. V rozhodnutí zo dňa 16. 04. 2019 je rovnako uvedené,\nže pokles pracovnej schopnosti sa posudzoval k pracovnej pozícii, pri výkone ktorej žalobca utrpel\ndňa 04. 07 2010 pracovný úraz a síce k činnosti montážneho robotníka, čo žalobca opäť v žalobe\nnamieta. Rozhodnutie zo dňa 16. 04. 2019 je nie len že zrušené rozsudkom KS TN, ale posudková\nlekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 24. 05. 2022 konštatovala, že žalobca montážne práce\nnemôže vykonávať ako vo výškach, tak aj na prízemí, teda posudková lekárka ústredia aj žalovaný sa\nstotožnili s názorom žalobcu o prácach vo výškach žalobcom, a preto je namietanie uvedené toho času\nirelevantné. Žalobca ďalej doslovne, ako v odvolaní, namieta akceptovanie profesiogramu. Žalovaná\nuviedla, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa pokles pracovnej schopností na\núčely úrazovej renty posudzuje k doterajšej činnosti zamestnanca (žalobcu), preto námietky o tom, že\nzamestnávateľ žalobcu od utrpenia pracovného úrazu zo dňa 04. 07. 2010 prešiel ako personálnou, tak\naj organizačnou zmenou, nie sú priliehavé. Kto iný, ako sám zamestnávateľ, je oprávnený poskytnúť\nSociálnej poisťovni informácie o pracovnej snímke dňa svojho zamestnanca, t. j. žalobcu. Uvedené\nkonštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR\") v rozsudku sp. zn 9Sžso/44/2011 zo\ndňa 24. 11. 2011, podľa ktorého je vyhlásenie zamestnávateľa „pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ\nneplatnosť tohto právneho úkonu neuplatní (pozn. zamestnanec) žalobou na súde v občianskoprávnom\nkonaní“. To znamená, že pokiaľ so znením profesiogramu žalobca nesúhlasil, mohol a mal v zmysle\nrozhodovacej činnosti NS SR podať na súd žalobu proti zamestnávateľovi, nakoľko jedine súd je v\nprípade pracovnoprávneho sporu oprávnený tento rozhodnúť s konečnou platnosťou.\n24. Žalovaná podotkla, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva pre žalobcu oprávnenie na to,\naby Sociálna poisťovňa vykonala dokazovanie podľa jeho predstáv. Námietka zo dňa 09. 02. 2022 bola\npodaná proti rozhodnutiu o prerušení konania prvostupňového orgánu (ústredia), a preto odvolací orgán\nnebol v rámci svojich kompetencií, ktoré mu priznáva zákon, oprávnený o nej rozhodnúť. Odvolací orgán\nsa pridržiaval predovšetkým odvolacích dôvodov proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 09. 03. 2022,\nnakoľko nimi sa začalo odvolacie konanie v zmysle § 214 a nasl. zákona o sociálnom poistení, v ktorom\nje žalovaný oprávnený konať. Žalovaná poukázala na znenie uznesenia NS SR sp. zn. 1 Cdo 188/2020\n\nzo dňa 24. 08. 2022, v zmysle ktorého „Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu\nnevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral\na riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou\na požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia\nňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov ... \", ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Sa/5/2021-70 zo dňa 13. januára\n2022, v zmysle ktorého \"Žalobkyňa sa nemôže domáhať, aby Sociálna poisťovňa vyhodnotila dôkazy v\nsúlade s jej predstavou ... \". Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení,\npodľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.\n25. K žalobným námietkam ohľadne posudkovej činnosti posudkových lekárov žalovaná uviedla, že\nposudkový lekár pobočky ani posudková lekárka ústredia neposudzovali u žalobcu iba zhoršenie\nzdravotného stavu. Posúdenie zhoršenia zdravotného stavu sa uskutočňuje len za predpokladu podania\nžiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu, pričom ako takáto žiadosť, tak aj výsledná lekárska správa,\nmajú v prípade posúdenia zhoršenia zdravotného stavu inú predpísanú osnovu. Posudková lekárka\nústredia v lekárskej správe zo dňa 24. 05. 2022 posúdila lekárske vyšetrenia od roku 2010, konkrétne odo\ndňa 04. 07. 2010, t. j. od okamihu utrpenia pracovného úrazu, až po vyšetrenie magnetickou rezonanciou\nzo dňa 10. 04. 2019. V lekárskych správach vypracovaných posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne\nnie je ani len zmienka o tom, že sa posudzuje len zhoršenie zdravotného stavu žalobcu. Námietka\nžalobcu ohľadne určenia 30% poklesu pracovnej schopnosti je irelevantná, nakoľko v lekárskej správe\nzo dňa 24. 05. 2022 bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v\nrozsahu 90%. Toho času je možné namietať iba 90%-nú mieru poklesu pracovnej schopnosti, keďže\n30%-ný pokles pracovnej schopnosti stanovený posudkovým lekárom pobočky v lekárskej správe zo\ndňa 28. 02. 2022 bol prekonaný 90%-nou mierou poklesu pracovnej schopnosti stanovenou posudkovou\nlekárkou ústredia v lekárskej správe zo dňa 24. 05. 2022. V súvislosti s námietkou žalobcu o absencii\nposúdenia poklesu pracovnej schopnosti znalcom žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 14Sa/31/2021. Pokiaľ žalobca tvrdil, že „posudkoví lekári jednak neuviedli dátum\nustálenia zdravotného stavu ... a súčasne sa nevysporiadali s následkami úrazu ... \", potom žalovaná\npoukázala na lekársku správu zo dňa 24. 05. 2022, kde posudková lekárka ústredia v bode s názvom\n„Celkový posudok“ odôvodnila 90 %-ný pokles pracovnej schopnosti u žalobcu (v dôsledku oslabenia\nsvalovej sily o 30% a deficitu pravého členkového kĺbu nemôže žalobca vykonávať montážne práce ako\nvo výškach, tak aj na prízemí) a rovnako tak určila dátum vzniku nároku na úrazovú rentu na deň 04.\n07. 2010, t. j. dňom utrpenia pracovného úrazu.\n26. Žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe lekárskych správ, najmä správy\nposudkového lekára z 24. 05. 2022, nie na základe domnienok a dohadov. Pokiaľ žalobca namietal,\nže závery prijaté žalovanou majú vyplývať \"na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky...“,\nv danom prípade nejde o predbežnú otázku podľa § 198 zákona o sociálnom poistení ani o úsudok,\nkeďže, ako konštatoval NS SR aj KS TN, mieru poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty je\noprávnený stanoviť posudkový lekár Sociálnej poisťovne zo zákona, a nie iný orgán, ktorý by o tejto miere\nrozhodoval ako o predbežnej otázke, dôležitej pre Sociálnu poisťovňu na rozhodnutie. Toto oprávnenie\npre posudkových lekárov Sociálnej poisťovne vyplýva priamo zo zákona, teda nejde o úsudok zo strany\nSociálnej poisťovne vo veciach, o ktorých Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodnúť s konečnou\nplatnosťou.\n27. K žalobnej námietke porušenia dvojinštančnosti postupu a rozhodovania Sociálnej poisťovne\nžalovaná uviedla, že konanie o odvolaní je upravené v § 214 a nasl. zákona o sociálnom poistení,\npričom § 218 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení stanovuje, ako môže odvolací orgán rozhodnúť.\nOdvolací orgán môže napadnuté rozhodnutie prvého stupňa buď potvrdiť, zrušiť, zmeniť alebo zrušiť\na vrátiť na nové konanie. Ani jedno ustanovenie zákona o sociálnom poistení neukladá odvolaciemu\norgánu povinnosť vrátiť vec prvostupňovému orgánu pri zistení pochybenia. V takom prípade by predsa\nsám zákonodarca do ustanovenia § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nezakotvil možnosť\nzmeny prvostupňového rozhodnutia. Práve naopak, k zmene má odvolací orgán pristúpiť vždy, ak sa\ntýmto postupom zamedzí byrokratickým a administratívnym prieťahom v konaní, čo žalobca napádal\nv námietke zo dňa 09. 02. 2022. Uvedené potvrdil aj NS SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/8/2016 zo dňa\n29. 11. 2017, kde konštatoval, že ,,dôvodom na zrušenie rozhodnutia ..... môže byt' len taká vada,\nktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa\nzopakoval proces a odstránili formálne vadv. ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie\n\npre účastníka“. Odvolací orgán teda postupoval nielen v medziach ustanovenia§ 218 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení, ale aj v zmysle citovaného právneho názoru NS SR, nakoľko prípadným zrušením\nrozhodnutia zo dňa 09. 03. 2022 by ústredie nevydalo rozhodnutie priaznivejšie pre žalobcu. Žalobca\nsa však chce brániť, z neznámeho dôvodu, iba odvolaním. Avšak sám podal (nie prvý krát) žalobu proti\nrozhodnutiu žalovaného, konkrétne proti rozhodnutiu zo dňa 18. 07. 2022, čo znamená, že zmenovým\nrozhodnutím žalovaného nebol ukrátený o prostriedky právnej ochrany. Rovnako je dôvodné opakovane\npoukázať na uznesenie NS SR, v zmysle ktorého žalovaný nie povinný postupovať v súlade s vôľou\na preberať výklad ustanovení zákona tak, ako ich predkladá žalobca. Podľa žalovanej nemožno za\npravdivé a zákonnou úpravou podporené označiť tvrdenie žalobcu, že \"každé rozhodnutie správneho\norgánu je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní...“. Žalovaná k rozsudku NS SR\nzo dňa 30. 06. 2011 podotkla, že v prípade, o ktorom poníma spomínaný rozsudok, bolo rozhodnutie\nprvého stupňa potvrdené odvolacím orgánom a odôvodnenie doplnené až v rozhodnutí o odvolaní. To\nvšak nie je prípad žalobcu, nakoľko rozhodnutie zo dňa 09. 03. 2022 bolo zmenené v prospech žalobcu.\n28. Pokiaľ ide o namietané porušenie princípu legitímnych očakávaní a v tej súvislosti označenie\nnapadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné, žalovaná uviedla, že v súlade s rozsiahlymi dôvodmi\nuvedenými v odvolaní žalobcu bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovou lekárkou ústredia,\nktorá na ich základe stanovila v lekárskej správe zo dňa 24. 05. 2022 pokles pracovnej schopnosti 90%.\nUvedený záver nemožno považovať za „nečakaný“, keď sám žalobca svojím úkonom v podobe riadneho\nopravného prostriedku zvýšenie miery poklesu pracovnej schopnosti požadoval. Podľa žalovanej princíp\nlegitímnych očakávaní znamená, že správne orgány budú v skutkovo obdobných prípadoch rozhodovať\nrovnako. Sociálna poisťovňa za rovnakých skutkových okolností, a teda, že došlo v odvolacom konaní k\nzvýšeniu percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti, vydáva v prospech poškodených a v súlade\ns rozsudkom NS SR zo dňa 29. 11. 2017 zmenové rozhodnutia. Legitímne očakávania by boli narušené\nza situácie, ak by sa žalovaná rozhodla bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu ignorovať 90%-nú mieru\npoklesu pracovnej schopnosti stanovenú posudkovou lekárkou ústredia, na to oprávnenou podľa § 153\nods. 4 zákona o sociálnom poistení.\nĎalšie vyjadrenia účastníkov konania\n29. V replike i ďalšom svojom vyjadrení žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe.\nVyjadril presvedčenie, že byť napadnuté rozhodnutie nemôže byť zákonné a v súlade s princípom\nspravodlivosti, nakoľko žalobcovi bola odňatá výplata invalidného dôchodku aj výplata úrazovej renty.\nPoukázal na čl. 35 ods. 3 a 36 ods. 1 písm. c) Ústavy SR. Skonštatoval, že potvrdenie zamestnávateľa\no pracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa 17. 02. 2022 nie je profesiogram a zároveň v zmysle\nustálenej judikatúry ako aj aktuálneho znenia Civilného sporového poriadku nie je možné žalovať\nurčenie neplatnosti právneho úkonu samostatne. Základné zásady správneho konania, na ktorých\nporušenie poukazoval žalobca v žalobe, sú aplikovateľné na akékoľvek konanie pri ktorom dochádza\nk autoritatívnemu rozhodovaniu štátu o právach a právom chránených záujmoch občanom, t.z. sú ako\nzákladné zásady na ktorých je postavený právny poriadok Slovenskej republiky aplikovateľné aj na\nrozhodovanie žalovanej vo veciach sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, bez ohľadu\nna dikciu § 172 cit. zákona. Ďalej žalobca vyjadril presvedčenie, že k akémukoľvek zníženiu úrazovej\nrenty podľa § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení môže dôjsť len vtedy, ak sa poškodenému vypláca\ninvalidný dôchodok. Žalobca v dôsledku odňatia invalidného dôchodku od 08. 10. 2019 nepoberá žiadny\ninvalidný dôchodok, ktorý by odôvodňoval aplikáciu § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.\n30. V duplike žalovaná zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe. Uviedla, že žalobca nemôže namietať\nnesprávnosť postupu žalovanej len z toho dôvodu, že zdravotný stav žalobcu sa podľa doložených\ndokladov natoľko zlepšil, že už neodôvodňuje priznanie a vyplácanie invalidného dôchodku. Rovnako\ntak sa žalovaná nedopustila akéhokoľvek pochybenia, keď postupovala v súlade s ustanovením § 89\nods. 2 druhá veta zákona o sociálnom poistení, v ktorej zákonodarca vyslovil svoj výslovný zámer, aby\nznížená suma úrazovej renty sa vyplácala aj po zániku nároku na výplatu dôchodkovej dávky. K poukazu\nna porušenie článku 35 ods. 3 a článku 36 ods. 1 písm. c) Ústavy Slovenskej republiky žalovaná uviedla,\nže ustanovenie článku 36 ods. 1 písm. c) Ústavy SR sa týka predovšetkým pracovného vzťahu medzi\nžalobcom a jeho zamestnávateľom, do ktorého Sociálna poisťovňa nie je oprávnená zasahovať. V tejto\nspojitosti poukázala na znenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/99/2019\nzo dňa 24. 03. 2021, v zmysle ktorého „Je potrebné si tiež uvedomiť, že zamestnávateľ nie je\núčastníkom o úrazovej dávke zamestnanca a pokiaľ by v rámci konania o úrazovej dávke žalovaná\n\n(a nie všeobecný súd) v rámci vyhodnotenia predbežnej otázky konštatovala charakter úrazu opačne\n(v rozpore) so stanoviskom zamestnávateľa, zasiahla by do práv zamestnávateľa neakceptovateľným\nspôsobom, keďže otázka ... nebola posúdená v konaní, v ktorom malí zamestnanec a zamestnávateľ\nrovné postavenie účastníkov konania ... \". Ústava SR zakotvuje základné práva a akési princípy\nfungovania Slovenskej republiky. Ich výkon je však už zverený ako ústavným zákonom, tak aj zákonom\na vykonávacím predpisom. Uvedené teda znamená, že aj konkrétne podmienky priznania jednotlivých\nnárokov na uspokojenie hmotného zabezpečenia občanov upravuje zákon, ktorým je (v tomto prípade)\naj zákon o sociálnom poistení a jeho § 89 ods. 2. K námietkam spochybňujúcim profesiogram predložený\nzamestnávateľom žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobca nesúhlasí so znením profesiogramu, teda tým, čo\nuviedol zamestnávateľ voči žalobcovi, jedná sa v zmysle § 14 Zákonníka práce o pracovnoprávny spor.\nV takom prípade jediný subjekt oprávnený rozhodnúť, či obsah profesiogramu je správny, je v zmysle §\n316 ods. 1 a § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ak nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu tohto\nsporu so zamestnávateľom) všeobecný súd. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená jednostranne meniť\nobsah profesiogramu, resp. tento namietať voči zamestnávateľovi. V tejto súvislosti žalovaná poukázala\nna rozhodnutia NS SR zo dňa 24. 03. 2021 (bez uvedenia spisovej značky), sp. zn. 3Cdo/159 zo dňa\n28. 10. 2013, sp. zn. 2 Cdo 65/2006, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Sa/5/2021 -70 zo dňa\n13. 01. 2022. Na pojednávaní sa žalovaná vyjadrila v zhode so svojimi písomnými podaniami.\nVybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal\n31. Podľa § 293bs ods. 1 zákona o sociálnom poistení; nárok na nemocenskú dávku, nárok na\ndôchodkovú dávku, nárok na úrazovú dávku a nárok na dávku v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.\njanuárom 2011, sa posudzujú a sumy týchto dávok sa určujú podľa zákona účinného do 31. decembra\n2010.\n32. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; z úrazového\npoistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.\n33. Podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; denný vymeriavací\nzáklad zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na\nurčenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca\nneobmedzených podľa § 138 ods. 10 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní\nrozhodujúceho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca\nsa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54 ods.\n1, 2, 5 a 6 rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia\npracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n34. Podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; ak\npoistencovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná\nneschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba\nstarostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne\nna inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného\nvymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca\npredchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba\nošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené\nv § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol\nnárok na materské.\n35. Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; ak\npoistencovi vzniklo nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná\nneschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba\nstarostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne\nna inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného\nvymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu,\nv ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39\nods. 1 písm. a) alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), v ktorom došlo k\npreradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské.\n\n36. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; poškodený má\nnárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej\nv § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej schopnosti\") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol\npriznaný predčasný starobný dôchodok.\n37. Podľa § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; pokles pracovnej\nschopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods.\n4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,\nalebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa\npredpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu.\n38. Podľa § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; suma úrazovej\nrenty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80% denného vymeriavacieho základu\npoškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu\npracovnej schopnosti a čísla 100.\n39. Podľa § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok,\nzníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca\nv sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky\n40. Podľa § 89 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je\nrozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol\ndôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na\nktorú má nárok ku dňu jeho priznania.\n41. Podľa § 89a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; nárok na úrazovú rentu\nzaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.\n42. Podľa § 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010; ak\nsa zamestnávateľ alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu sčasti zbaví zodpovednosti\nza poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného podľa osobitného predpisu a osobitný\npredpis neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie\na rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby\npodľa osobitného predpisu zníženého o mieru zavinenia poškodeného.\n43. Podľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. 01. 2011; denný vymeriavací\nzáklad zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v § 13 ods. 3 písm. a) až e) a na\nurčenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích základov zamestnanca,\nktorý dosiahol u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania\nneobmedzených podľa § 138 ods. 6 dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní\nrozhodujúceho obdobia a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Rozhodujúce obdobie na\nurčenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho\nzistila choroba z povolania v období kratšom ako 90 dní od vzniku nemocenského poistenia, je obdobie\nod vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz\nalebo od ktorého bola zistená choroba z povolania. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí § 54\nods. 1, 2, 9 a 10 rovnako; skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň utrpenia\npracovného úrazu alebo deň, od ktorého sa zistila choroba z povolania.\n44. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho\npoistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového\npoistenia, c) úrazového poistenia.\n45. Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť úrazového\npoistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.\n\n46. Podľa § 172 zákona o sociálnom poistení; na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na\nkonanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.\n47. Podľa § 193 ods. 3, 5, 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2022; (3)\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne preruší konanie, ak v lehote podľa § 210 ods. 2 nemožno\npresne a úplne zistiť skutkový stav veci. (5) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje\nz vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie\nprerušilo. (6) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\n48. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne\npred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel\nobstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (4) Organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu\nna to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n49. Podľa § 196 ods. 1, 3, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže\nprispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia\núčastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a\npotvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe\nalebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nmôže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých\npre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba\nzúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná\nzložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky\ndôkazy v vzájomnej súvislosti.\n50. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky\nSociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania\nvyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho\npredpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa\nv rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nurčí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n51. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n52. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n53. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nveci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n54. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. 06. 2023; na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.\n\n55. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť\nalebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny\nsúd viazaný žalobnými bodmi.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom\n56. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nprešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v\nktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Trenčíne\nna Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v\nBanskej Bystrici pod sp. zn. TN-29Sa/6/2023.\n57. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP,\nposudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), prejednal vec na nariadenom pojednávaní a\npo oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby,\nv súlade s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobcu zamietol podľa § 190 SSP, nakoľko nezistil jej dôvodnosť.\n58. Medzi účastníkmi konania nebol spor o tom, že žalobca utrpel dňa 04. 07. 2010 pracovný úraz,\nv súvislosti s ktorým si uplatnil nárok na úrazovú rentu. U tohto zamestnávateľa pracoval ako pomocný\nrobotník na základe dohody o pracovnej činnosti reálne od 27. 05. 2010 do 04. 07. 2010, kedy utrpel\npracovný úraz. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu pracovnej schopnosti\nžalobcu. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali, teda či došlo\nk odstráneniu nezrovnalostí v posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, na ktoré upriamil pozornosť\nKrajský súd v Trenčíne v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 14Sa/31/2021-68 zo dňa 23. 08. 2021 (ďalej\nlen „rozsudok KSTN“). V tejto súvislosti žalobca žiadal určenie miery poklesu pracovnej schopnosti\nv rozsahu 100% s odôvodnením, že je dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce v celom\nrozsahu.\n59. Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty\nv zmysle § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti\npoškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis\nvykonávaných prác vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie\nnároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej\nschopnosti v dôsledku pracovného úrazu preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú\nstratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár\nsociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len\nzohľadňuje. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia\nv dôsledku pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania neurčuje žiaden zákon ani iná právna\nnorma. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na\núčely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom využíva všetky\nprofesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia\nzdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho\nďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Pre určenie\nkonkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví stupeň funkčného\npostihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov, ktoré môže\npoškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma,\nči zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať\npoškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom\nna následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. Posudkový lekár v celkovom posudku lekárskej\nsprávy vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností, alebo\nna zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania. V celkovom\nposudku sa taktiež zohľadňuje stupeň, forma alebo štádium poškodenia orgánu alebo systému, to\nznamená, že sa prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia. Pre samotné určenie miery poklesu\npracovnej schopnosti je potrebné vziať do úvahy, do akej miery poškodený pracovným úrazom alebo\nchorobou z povolania už nemôže vykonávať doterajšiu účinnosť, teda koľko % z pôvodnej 100%-\n\nnej pracovnej náplne už vykonávať nemôže a koľko môže. (z rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Sk/6/2021 zo dňa 15. 12. 2021)\n60. Posudzovanie zdravotného stavu patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov príslušných\norgánov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby\nvyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad\nrozhodnutia o žiadosti na zvýšenie úrazovej renty sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich\nzávery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. V danej konkrétnej veci správny\nsúd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky\na ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia o odvolaní\nžalobcu. Správny súd zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. 06. 2023, keď pre správny\nsúd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, keďže nešlo\no žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm.\nd) až f) a i) až k) SSP.\n61. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom lekárskom posudku z 28. 02. 2022 (aj v spojení\ns lekárskym posudkom z 29. 04. 2022 vyhotoveným z dôvodu podaného odvolania) vychádzal\nz lekárskych správ z ortopedického vyšetrenia z 16. 08. 2011, 12. 02. 2014, 14. 01. 2014, 19. 02. 2014,\nneurologického vyšetrenia z 28. 11. 2013, chirurgického vyšetrenia z 21. 03. 2019, RTG ľavého zápästia\nz 01. 04. 2019. Vo vzťahu k nezrovnalosti vytýkanej v rozsudku KSTN poskytol nasledovné vysvetlenie.\nPodľa odborného nálezu ortopéda z 16. 08. 2011 je deficit extenzie 25-30%, flexia deficit 15 - 20%,\npronácia a supinácia len terminálne bolestivé. Z tohto ortopedického nálezu vyplýva, že správne\nposúdenie podľa špeciálneho posudkového hľadiska malo byť posúdené ako ľahký stupeň, teda kapitola\nXV, G, 12, a. Podľa ortopedického vyšetrenia z 20. 12. 2019 - ľavý lakťový kĺb - funkčné obmedzenie,\ndeficit extenzie 25-30 st., flexia deficit 15 st., pronácia a supinácia primeraná. Nálezy z rokov 2011\na 2019 sú prakticky totožné, teda niet sporu o tom, či išlo počas celej doby od úrazu až po posúdenie\npre úrazovú rentu v určitých časových úsekoch o zhoršenie alebo zlepšenie, stav bol stále rovnaký.\nPo zhodnotení jednotlivých ortopedických vyšetrení od 16. 08. 2011, ktoré sa dotýkajú rozhodujúceho\nochorenia, teda zlomeniny pravej päty, tak z doteraz predložených odborných ortopedických nálezov\nza obdobie od roku 2011 až do r. 2019 v žiadnom období nedošlo k takej zmene zdravotného\nstavu (v prípade zlomeniny pravej päty), že by minimálne v nejakom období následkom pracovného\núrazu došlo k odôvodnenému poklesu pracovnej schopnosti nad 40%. Zamestnávateľ žalobcu dňa\n17. 02. 2022 zaslal potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca, kde je uvedený\npodrobný opis činností, ktoré zamestnanec vykonával za 1 deň (vzorka dňa) pred vznikom poistnej\nudalosti. Z tohto opisu činností vyplýva, že žalobca vykonával prácu pri demontáži svetiel a konštrukcie\nna stlačený vzduch vo výške časovo 20% svojho pracovného času. Keď pracoval na demontáži svetiel\na konštrukcie dopravnej techniky a podsvietenia, tak vo výške pracoval vtedy 15%. Teda celkom pracoval\nvo výške 35 % pracovného času a podľa zdravotnej dokumentácie z celého úrazového obdobia vyplýva,\nže následkom pracovného úrazu došlo u posudzovaného žalobcu k poklesu pracovnej schopnosti vo\n30%. V pracovnej rekomandácii uviedol, že žalobca môže vykonávať prácu ako montážny pracovník s\nobmedzením práce vo výškach, teda môže vykonávať všetky demontáže svetiel, konštrukcie na stlačený\nvzduch vykonávané na prízemí, podobne prípravu materiál žiaľ a náradia. Miera poklesu pracovnej\nschopnosti bola stanovená v rozsahu 30 %.\n62. Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku z 24. 05. 2022 vychádzal z početných lekárskych\nspráv z vyšetrení žalobcu od roku 2010, podrobne uvedených v posudku. Skonštatoval, že ortopedické\nvyšetrenie z 16. 08. 2011 dokumentovalo miernu valgozitu päty, pravý členok vpravo s deficitom funkcie\n30%. Ľavý lakťový kĺb s deficitom extenzie 25-30 stupňov, deficitom flexie 15-20 stupňov, pronácia\na supinácia boli len terminálne (v koncových polohách) bolestivé. Ortopedické vyšetrenia z 14. 01.\n2014 a 12. 02. 2014 popisujú stav po otvorenej zlomenine pravej päty s rozvojom artrózy, ľavý lakťový\nkĺb s extenziou 15 stupňov, vnútorná rotácia plná, vonkajšia rotácia s terminálnym perovaním, flexia\nterminálne peruje. Ortopedické vyšetrenie z 20. 12. 2019 dokumentuje v ľavom lakťovom kĺbe funkčné\nobmedzenie s deficitom extenzie 25-30 stupňov, deficitom flexie 15 stupňov, pronácia a supinácia\nsú primerané, prítomné je oslabenie svalovej sily o 30%. Pravá päta so stavom po osteosyntéze\na fistulácii, t. č. bez fistulovana, mierna valgozita päty 10 stupňov, členok právo s progresiou deficitu\nfunkcie o 40 %. U žalobcu z posudkovo medicínskeho hľadiska ide o ľahký stupeň obmedzenia pohybu\nľavého lakťového kĺbu, oslabenie svalovej sily o 30 % a deficit funkcie pravého členkového kĺbu. Ťažší\nstupeň obmedzenia hybnosti v lakťovom kĺbe predstavuje stav, kedy sú pohyby v lakťovom kĺbe len\n\nnaznačené, čo však u žalobcu nie je prítomné. Ortopedické vyšetrenie z 19. 02. 2014 popisuje ťažkosti\nľavého kolenného kĺbu, ktoré boli prítomné už pred pracovným úrazom (s nutnosťou opakovaných\noperačných zákrokov) a ťažkosti ľavého zápästia, ktoré pri úraze nebolo poškodené. Ortopedické\nvyšetrenia z 21. 03. 2019 a 27. 06. 2019 verifikujú obojstrannú artrózu oboch kolien. Tieto ochorenia\nvšak nesúvisia s pracovným úrazom a preto sa na ne pri hodnotení poklesu pracovnej schopnosti\nneprihliada. Z potvrdenia zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca z 17. 02. 2022 vyplýva,\nže žalobca vykonával prácu: príprava materiálu a náradia 5 % z pracovného času, demontáž svetiel\na konštrukcie na stlačený vzduch na prízemí 25 % z pracovného času, demontáž svetiel a konštrukcie\nna stlačený vzduch vo výške 20 % pracovného času, príprava materiálu a náradia 5 % pracovného času,\ndemontáž svetiel a konštrukcie dopravnej techniky a podsvietenie na prízemí 30 % pracovného času,\ndemontáž svetiel a konštrukcie dopravnej techniky a podsvietenia vo výške 15 % pracovného času. Z\nanalýzy pracovných činností vyplýva, že žalobca nemôže vykonávať práce v rozsahu 90% pracovného\nčasu. Môže vykonávať prípravu materiálu a náradia, čo predstavuje celkovo 10% pracovného času.\nS ľahkým obmedzením hybnosti ľavého lakťového kĺbu, oslabením svalovej sily o 30% a deficitom\npravého členkového kĺbu sú pracovné výkony ako demontáž svetiel a konštrukcie na stlačený vzduch\na demontáž svetiel a konštrukcie dopravnej techniky a podsvietenia obmedzené pri práci vo výškach,\ntak aj na prízemí, nakoľko pri týchto činnostiach je dôležitá dobrá funkcia všetkých kĺbov oboch horných\nkončatín. Žalobca je poškodený na účely úrazovej renty. Pokles pracovnej schopnosti po pracovnom\núraze je 90%, pretože 90 % z pracovných úkonov opísaných v pracovnej náplni môže poškodený\nnásledkom pracovného úrazu vykonávať. Dátum vzniku úrazovej renty je 04. 07. 2010, dňom úrazu.\nPracovnú rekomandáciu posudkový lekár ústredia neuviedol.\n63. Posúdenie zdravotného stavu poškodeného pracovným úrazom a jeho následkov spočívajúcich\nv poklese pracovnej schopnosti vyžaduje lekárske znalosti a je vo veciach sociálnych\nzverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi lekárskych\nposudkov posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu právoplatnosti prvostupňového\nrozhodnutia a napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu nezistil rozpory, ktoré by zakladali ich\nnepreskúmateľnosť. Posudkový lekár ústredia po komplexnom zhodnotení všetkých lekárskych správ\nnachádzajúcich sa v posudkovom spise zmenil záver posudkového lekára pobočky v tom smere, že\nuznal žalobcu nespôsobilého na pracovné výkony ako demontáž svetiel a konštrukcie na stlačený\nvzduch a demontáž svetiel a konštrukcie dopravnej techniky a podsvietenia obmedzené pri práci nielen\nvo výškach, ale aj na prízemí. Došlo tak k vyhoveniu odvolacej námietke žalobcu, ktorý tvrdil, že práce\nuvedené v potvrdení zamestnávateľa nemôže vykonávať. Pokiaľ ide o určenie, že prípravu materiálu\na náradia v rozsahu 10% z pracovného času žalobca vykonávať môže, žalobca k svojej námietke, že\ntieto činnosti sa taktiež vykonávali výlučne vo výškach, nepredložil žiadne dôkazy, pričom z potvrdenia\nzamestnávateľa z 17. 02. 2022 táto skutočnosť nevyplýva. Nemožno teda vytknúť posudkovému lekárovi\nústredia, že v tomto rozsahu určil, že žalobca je uvedené činnosti schopný vykonávať. Správny súd\nzvýrazňuje, že určenie miery poklesu pracovnej schopnosti a posúdenie zdravotného stavu žalobcu je v\nplnej kompetencii posudkového lekára. Posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia,\nnálezy, preto posudkoví lekári prvostupňového aj odvolacieho orgánu úplne vyhodnotili a posúdili\nzdravotný stav žalobcu k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.\nAni námietky žalobcu, že posudkoví lekári mali posudzovať nielen zhoršenie zdravotného stavu žalobcu,\nale aj vplyv takého zhoršenia na pokles pracovnej schopnosti žalobcu vykonávať doterajšie zamestnanie\nneboli dôvodné, keďže v posudkoch posudkových lekárov sú všetky tieto skutočnosti odôvodnené, a to\npráve vo vzťahu k profesiogramu 17. 02. 2022. V lekárskych posudkoch je jednoznačne ustálený aj\ndátum vzniku invalidity dňom 04. 07. 2010, teda dňom, kedy žalobca utrpel pracovný úraz. Taktiež\nbol posudkovými lekármi vysvetlený a odstránený rozpor pri hodnotený zdravotného stavu žalobcu na\núčely konania o priznanie dôchodkovej dávky a konanie o úrazovej rente. Námietky žalobcu, že závery\nposudkového lekára sú jednostranné a neobjektívne a chýba posúdenie poklesu pracovnej schopnosti\nznalcom, nie sú dôvodné. Žalobca nijako neozrejmil namietanú neobjektívnosť posudkového záveru,\nteda takto formulovaná námietka ani neumožňuje súdny prieskum. Správny súd zdôrazňuje, že znalecký\nposudok nemá vyššiu váhu ako posudok posudkového lekára, ktorému zákon o sociálnom poistení\nzveruje posudzovanie zdravotného stavu a miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného. Samotná\nskutočnosť, že posudkoví lekári sú zamestnancami žalovanej, nie je spôsobilá na spochybnenie\nobjektívnosti ich posudkov. Pokiaľ odborné posudky posudkových lekárov pobočky a ústredia nie sú\nrozporné, niet dôvodu na odstraňovanie pochybností a nejasností v ich záveroch prostredníctvom\nznaleckého posudku. V predmetnej veci správny súd žiadne takéto nedostatky odborných posudkov,\nktoré boli podkladmi prvostupňového a napadnutého rozhodnutia nevzhliadol.\n\n64. Pokiaľ žalobca napádal potvrdenie zamestnávateľa o pracovnej anamnéze žalobcu ako\nzamestnanca z 17. 02. 2022, teda že nejde o profesiogram so všetkými požadovanými náležitosťami,\nže toto potvrdenie je nejednoznačné a že ho vystavila osoba, ktorá nemala vedomosť o činnosti\nvykonávanej žalobcom pred pracovným úrazom, s týmito námietkami sa správny súd nestotožnil.\nV tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na odsek 38. odôvodnenia rozsudku KSTN,\nkde je uvedené: „Správnemu súdu je zrejmé, že žalobca nebol zamestnancom žalobcu na riadny\npracovný pomer a preto pravdepodobne nemal popredu vypracovaný žiadny profesiogram, a to aj\ns ohľadom na pozíciu pomocného robotníka. Na druhej strane, ak sa stal takémuto pracovníkovi\npracovný úraz je potrebné, aby bola jednoznačne určená pracovná náplň takejto pozície a bolo\nzrejmé aj to, aké boli napríklad zdravotné predpoklady pre prijatie a vykonávanie danej práce.”\nZ potvrdenia zamestnávateľa z 17. 02. 2022 jasne vyplýva, aké činnosti boli tvorili pracovnú náplň\nžalobcu, pričom v potvrdení zamestnávateľa z 17. 02. 2022 boli odstránené nejasnosti vytknuté\nv odseku 37. rozsudku KSTN. Správny súd považuje potvrdenie zamestnávateľa z 17. 02. 202 za jasné\nz obsahového hľadiska, nakoľko z neho možno bez pochybností zistiť, aká bola náplň pracovnej činnosti\nžalobcu čase pracovného úrazu a pred ním. Keďže žalobca nebol u zamestnávateľa zamestnaný\nv pracovnom pomere, ale len na základe dohody o pracovnej činnosti, nemožno očakávať, že by\nzamestnávateľ dopredu vypracoval profesiogram žalobcu na pozícii pomocného robotníka, ani že by boli\nosobitne stanovené zdravotné predpoklady pre prijatie žalobcu na vykonávanie danej práce. Potvrdenie\nzamestnávateľa z 17. 02. 2002 je preto pre účely konania o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej\nrenty postačujúce. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti EKB ZDEMA s.r.o., IČO:\n36 658 731 (zamestnávateľa žalobcu) vyplýva, že pán J. K. bol jej konateľom od vzniku 28. 07.\n2006. Menovaný konateľ zamestnávateľa nahlásil pracovný úraz, ktorý utrpel žalobca 04. 07. 2010,\nkomunikoval so žalovanou v priebehu administratívneho konania v mene zamestnávateľa a vypracoval\naj potvrdenie zamestnávateľa z 17. 02. 2022. Potvrdenie zamestnávateľa (profesiogram) je podkladom\npre vyhotovenie posudku posudkovým lekárom a ide teda o podklad rozhodnutia Sociálnej poisťovne\no žiadosti žalobcu o priznanie nároku na úrazovú rentu. Žalovaná nemala dôvod spochybňovať údaje\nuvedené v potvrdení zamestnávateľa z 17. 02. 2022. Pokiaľ sa žalobca domnieval, že potvrdenie\nzamestnávateľa reálne neodráža ním vykonávané pracovné činnosti, bol povinný na preukázanie tohto\nsvojho tvrdenia predložiť dôkazy, čo však neurobil.\n65. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby namietal porušenie ustanovení Správneho poriadku\nžalovanou v priebehu administratívneho konania, pričom následne doplnil, že hoci § 172 zákona\no sociálnom poistení vylučuje na konanie žalovanej aplikovať Správny poriadok, je potrebné aplikovať\nSprávnym poriadkom upravené zásady správneho konania. Správny súd dospel k záveru, že nemožno\nprisvedčiť žalobcovi, že by sa žalovaná v administratívnom konaní dopustila tak závažného pochybenia,\nktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaná postupovala v konaní\npodľa zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje konanie žalovanej osobitne, pričom v zmysle § 172\nzákona o sociálnom poistení je aplikácia Správneho poriadku na konanie žalovanej o žiadosti žalobcu\no priznanie úrazovej renty vyslovene vylúčená. Pokiaľ zákonodarca upravil toto konanie inak, než\nupravuje priebeh konania Správny poriadok, nemožno uzavrieť, že žalovaná postupovala nesprávne.\nZákon o sociálnom poistení neupravuje striktne povinnosť žalovanej poskytnúť účastníkovi konania\nmožnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia,\nprípadne navrhnúť jeho doplnenie (ako to ustanovuje § 33 ods. 2 Správneho poriadku). V zmysle\n§ 195 zákona o sociálnom poistení žalovaná pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne\na úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie, pričom\nsamozrejme postupuje v súčinnosti s účastníkom konania, ktorý svojou žiadosťou konanie inicioval.\nV predmetnej veci žalobca nebol na svojich právach ukrátený tým, že sa s potvrdením zamestnávateľa\nz 17. 02. 2022 neoboznámil pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z prvostupňového\nrozhodnutia sa o existencii a obsahu tohto potvrdenia dozvedel a v súlade s § 190 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení mal možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu. Námietka žalobcu, že lekárska\nspráva posudkového lekára ústredia z 24. 05. 2022 nebola súčasťou administratívneho spisu ku dňu\nvydania prvostupňového rozhodnutia, je nelogická, nakoľko táto správa v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia ani neexistovala. K námietke žalobcu, že táto správa mu nebola doručená, je potrebné\nuviesť, že týmto postupom nedošlo k porušeniu procesných predpisov, nakoľko sám zákon o sociálnom\npoistení (ani iný právny predpis) výslovne žalovanej povinnosť doručiť účastníkovi lekársky posudok\nneukladá. Takýmto postupom v predmetnej veci nemohlo dôjsť k ukráteniu práv žalobcu, pretože\npodstatný obsah posudku týkajúci sa zmeny určenia percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti\n\nžalobcu na 90% vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca (zastúpený právnym\nzástupcom) tak poznal podstatný obsah lekárskeho posudku a mohol na jeho závery reagovať v správnej\nžalobe a súčasne sa mohol s celým jeho obsahom oboznámiť postupom podľa § 190 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení alebo podľa § 215 ods. 9 zákona o sociálnom poistení.\n66. Ani námietky žalobcu, že došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, v dôsledku čoho mu\nbolo odňaté právo na účinný prostriedok nápravy, súd nevyhodnotil ako dôvodné. V zmysle § 218 ods.\n2 zákona o sociálnom poistení ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak\nodvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 218 ods. 3 zákona o sociálnom poistení odvolací\norgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,\nna nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. Z citovaných\nustanovení § 218 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že odvolací orgán postupoval\nv súlade so zákonom, keď zmenil prvostupňové rozhodnutie v dôsledku zmeny (zvýšenia) percentuálnej\nmiery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vyplývajúcej z posudku posudkového lekára ústredia z 24.\n05. 2022. Odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie v prospech žalobcu na základe žalobcom\npodaného odvolania a v zmysle odvolacích námietok, a teda nemožno takéto rozhodnutie považovať\nza prekvapivé. Zákon o sociálnom poistení v § 218 ods. 4 výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiu o\nodvolaní sa nemožno ďalej odvolať, teda zákon výslovne počíta s možnosťou, že nie každé rozhodnutie\nmožno napadnúť odvolaním. V danom prípade je proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho orgánu\nprípustné podanie správnej žaloby, čo žalobca aj využil, teda nemožno uvažovať o odňatí účinného\nprostriedku nápravy vo vzťahu k žalobcovi. Navyše, odvolací orgán postupoval tak, aby vec žalobcu\nbola čo najrýchlejšie rozhodnutá, čo je na prospech žalobcu. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že\nžalobca namietal dĺžku konania žalovanej, teda zrušenie prvostupňového rozhodnutia a vrátenie tejto\nveci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu by bolo v rozpore s jeho požiadavkou na čo najrýchlejšie\nrozhodnutie veci. Poukaz žalobcu na rozhodnutie NSSR sp. zn. 9Sžso/32/2011 z 30. 06. 2011 nebolo\npriliehavé na predmetnú vec, nakoľko v tam riešenej veci došlo k doplneniu dôvodov nedostatočne\nodôvodneného prvostupňového rozhodnutia až odvolacím orgánom a k potvrdeniu prvostupňového\nrozhodnutia, teda situácia bola odlišná, keďže v predmetnej veci odvolací orgán zmenil prvostupňové\nrozhodnutie v prospech žalobcu.\n67. Námietka žalobcu o nedodržaní lehoty na rozhodnutie žalovanou a neprimeranú dĺžku konania\ntaktiež nie je dôvodná. Ako už vo svojom rozsudku konštatoval KSTN, hoci žalobca žiadal o priznanie\núrazovej renty v roku 2013, následne bolo administratívne konanie prerušené, nakoľko sa viedol\nsúdny spor ohľadne toho, či ide o pracovný úraz, keď z oznámenia poistnej udalosti zamestnávateľom\nžalobcu bolo zistené, že žalobca nemal pri práci použiť bezpečnostné lano. Konanie pred súdom\nskončilo súdnym zmierom s tým, že ide o pracovný úraz s mierou zavinenia žalobcu 20%. Žalobca\nsíce neskôr žiadal zrušenie tohto súdneho zmieru, avšak Krajský súd v Bratislave vo veci jeho žaloby\no zrušenie súdneho zmieru rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým bola táto\nžaloba zamietnutá. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konania, ktorých predmetom bolo určenie, či ide\no pracovný úraz a následne konanie o zrušenie súdneho zmieru v tejto veci, sa v administratívnom\nkonaní nekonalo, resp. konanie bolo prerušené. Vzhľadom na uvedené objektívne okolnosti potom došlo\nk prvotnému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu až s určitým časovým oneskorením, čo žalobca v\npodanej správnej žalobe aj namieta. Samotná skutočnosť, že došlo k posúdeniu zdravotného stavu\nžalobcu až po niekoľkých rokoch od začatia konania, však sama o sebe nepredstavuje nezákonný\npostup, a to najmä za situácie, že posudkový lekár mal k dispozícii lekárske správy za celé obdobie od\nvzniku úrazu. V administratívnom konaní, ktoré nasledovalo po zrušujúcom rozsudku KSTN správny súd\nnevzhliadol jeho neprimeranú dĺžku ani porušenie lehoty na rozhodnutie. Po vrátení administratívneho\nspisu žalovanej dňa 20. 10. 2021 táto začala bezodkladne konať a požiadala posudkového lekára\no opakované posúdenie zdravotného stavu z hľadiska miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu\nna účely úrazovej renty a taktiež vyzvala zamestnávateľa na predloženie profesiogramu žalobcu v\nzmysle záverov vyslovených v rozsudku KSTN. Keďže nebolo možné rozhodnúť do 60 dní od doručenia\nprávoplatného rozsudku KSTN, bola v zmysle § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predĺžená\nlehota na rozhodnutie o 60 dní. Nakoľko ani v takto predĺženej lehote nebolo možné presne a úplne zistiť\nskutočný stav veci, v dôsledku nepredloženia profesiogramu zamestnávateľom a následnej nemožnosti\nvykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu a posúdenie jeho poklesu pracovnej schopnosti,\nrozhodnutím prvostupňového orgánu č. 3956-17/2022-BA z 20. 01. 2022 bolo administratívne konanie\nprerušené podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Po predložení profesiogramu a lekárskeho\n\nposudku z 28. 02. 2022 prvostupňový orgán pokračoval v konaní a dňa 09. 03. 2022 vydal prvostupňové\nrozhodnutie. Po podaní odvolania žalobcom dňa 12. 04. 2022 žalovaná konala a požiadala posudkového\nlekára ústredia a posúdenie zdravotného stavu žalobcu a posúdenie jeho poklesu pracovnej schopnosti,\npričom dňa 24. 05. 2022 bolo žalobcovi oznámené, že lehota na vydanie rozhodnutia bola podľa § 210\nods. 2 zákona o sociálnom poistení predĺžená o 60 dní z dôvodu, že k posúdeniu žalobcu dosiaľ nedošlo.\nPo predložení posudku posudkového lekára ústredia z 24. 05. 2022 odvolací orgán vyžiadal recenziu\nlekárskej správy a po doručení odpovede a následne po doručení odpovede zamestnávateľa k výzve\nna vyjadrenie sa k reálne odpracovaným dňom žalobcom, vydal odvolací orgán napadnuté rozhodnutie\ndňa 18. 07. 2022. Nemožno tak konštatovať nedôvodnú nečinnosť žalovanej v žiadnom štádiu konania,\npreto žalobca nemohol utrpieť ujmu na právach v dôsledku dĺžky administratívneho konania.\n68. Pokiaľ žalobca namietal, že odvolací orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami v podaní označenom\nako „Námietka nezákonného postupu, Námietka nezákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie sp. zn. 3956-17/2022-BA zo dňa 20. 01. 2022, Sťažnosť na prieťahy a Návrh na pokračovanie\nv konaní o návrhu žiadateľa zo dňa 04. 07. 2013“ zo dňa 09. 02. 2022, týmto rozhodnutím žalobca\nnapádal rozhodnutie o prerušení konania vydané prvostupňovým orgánom, voči ktorému nie je prípustné\npodať odvolanie (§193 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Navyše, nešlo o argumentáciu vznesenú\nžalobcom v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, teda odvolací orgán nebol povinný\nosobitne na námietky žalobcu v uvedenom podaní reagovať.\n69. Žalobca namietal všeobecne nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovanou, nezohľadnenie\nvšetkých relevantných skutočností, avšak nekonkretizoval, čo zohľadnené nebolo. Skutočnosť, že\nlekárske správy, ktoré boli podkladom prvostupňového i napadnutého rozhodnutia, boli vyhotovené\ns časovým odstupom po utrpení pracovného úrazu, nie je sama o sebe spôsobilá spochybniť závery\nv správach uvedené. Navyše, posudkoví lekári mali k dispozícii kompletný posudkový spis žalobcu\na zohľadňovali všetky dostupné lekárske odborné správy z vyšetrení žalobcu od roku 2010 až do\ndňa vyhotovenia lekárskych posudkov. Hoci v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení\nzásadne musí byť účastník konania prítomný pri posúdení zdravotného stavu, ak o to požiada, v čase\nkrízovej situácie sa tento postup neuplatňuje v súlade s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nTakýto postup, t. j. posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti na podklade posudkovej\nspisovej dokumentácie (dostupných lekárskych správ a nálezov), bol posudkovými lekármi pobočky\ni ústredia uplatnený i v predmetnom prípade žalobcu, a to s ohľadom na opatrenia prijaté počas\nkrízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. Posudkový lekár ústredia teda zvážil potrebu\nvykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovaného žalobcu a uzavrel, že jeho osobná účasť\ns ohľadom na existenciu krízovej situácie nie je potrebná. Je potrebné uviesť, že postup zvolený pri\nrealizácii posudkovej činnosti musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v\ndostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, pričom musia byť v čo najvyššej miere zachované práva žiadateľa\no dávku, resp. prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení\nnestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť\nvykonávaná len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ale dáva posudkovému lekárovi\nna zváženie nevyhnutnosť prítomnosti posudzovanej osoby. V danom prípade však posudkoví lekári\nnevzhliadli dôvod na osobnú účasť žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, nakoľko tento\nbol bez nejasností preukázaný lekárskymi správami v posudkovom spise. Správny súd nezistil, že\nby žalobca mohol byť poškodený na svojich právach v dôsledku neprítomnosti pri posudzovaní jeho\nzdravotného stavu.\n70. Správny súd uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje\nzávery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom\npreskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci\na dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie\nnezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného\nskutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom\nrozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať\nz neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických\nosôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné\nmať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre\n\nrozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak,\naby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že\nak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah,\nv akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne správny súd má za to, že odvolací orgán a orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobcu\no priznanie úrazovej renty. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nenariadil znalecké dokazovanie\nza účelom prešetrenia zdravotného stavu žalobcu, ako to žiadal žalobca, ani nevykonal iné dokazovanie.\nPokiaľ žalobca namietal vydanie rozhodnutie na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky,\nsprávnemu súdu nebolo zrejmé, čo uvedenou námietkou žalobca má na mysli. Teda túto všeobecnú\nnámietku súd osobitne neskúmal. Súd sa bližšie nevenoval ani poukazom žalobcu na EDĽP, Chartu\nzákladných práv EÚ a rozhodnutia SDEÚ, keďže žalobca nešpecifikoval spojitosť s prejednávanou\nvecou.\n71. Žalobca namietal, že žalovaná nerešpektovala právne závery vyslovené v zrušujúcom rozsudku\nKSTN, s čím nie je možné sa stotožniť, a to s aj s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie\ntohto rozhodnutia. V administratívnom konaní došlo k zabezpečeniu profesiogramu z 17. 02. 2022\na následne v lekárskych posudkoch posudkových lekárov boli odstránené v rozsudku vytknuté vady\n(nevysporiadanie sa s odlišným posúdením zdravotného stavu žalobcu v konaní o invalidnom dôchodku,\nnevyhodnotenie ustálenia zdravotného stavu žalobcu).\n72. Správny súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou a prekvapivosti napadnutého rozhodnutia,\nani o porušení legitímnych očakávaní žalobcu. Odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie na\nzáklade žalobcom podaného odvolania a v súlade s tam namietanou vyššou mierou poklesu pracovnej\nschopnosti. Legitímne očakávania žalobcu nemohli byť porušené postupom žalovanej, ktorý bol v súlade\nso zákonom o sociálnom poistení i s právnym názorom vysloveným v rozsudku KSTN. Žalobca ani\nneargumentoval v tom smere, že žalovaná v obdobných prípadoch rozhoduje rozdielne, s poukazom na\nkonkrétne iné rozhodnutia v skutkovo totožných veciach. Správny súd neidentifikoval nepredvídateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu.\n73. Žalobca dôvodil, že výška úrazovej renty nebola správne určená, nakoľko nebol správne určený\nvymeriavací základ, ani pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 90% s dátumom vzniku od 04.\n07. 2010. Žalobcovi nebolo zrejmé, z čoho vychádzal odvolací orgán pri určení denného vymeriavacieho\nzákladu, prečo pre určenie hodnoty denného vymeriavacieho základu zohľadnil len obdobie od 27. 05.\n2010 do dňa 03. 07. 2010. Správny súd konštatuje, že spôsob výpočtu úrazovej renty je stanovený\nv § 84 ods. 1 v spojení s § 54 a § 89 ods. 1 a § 111 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení\núčinnom do 31. 12. 2010, z ktorých vyplýva, v spojitosti s charakterom úrazovej renty, že rozhodujúcim\nobdobím pre účely výpočtu úrazovej renty je obdobie úrazového poistenia práve len u zamestnávateľa,\nktorý je zodpovedný za pracovný úraz poškodeného (v danom prípade žalobcu). Podľa vyjadrenia\nzamestnávateľa žalobcu vykonával pre neho žalobca prácu na základe dohody o pracovnej činnosti\nod 27. 05. 2010 a k pracovnému úrazu došlo 04. 07. 2010. Rozhodujúcim obdobím je preto obdobie\nod 27. 05. 2010 do 03. 07. 2010 (deň predchádzajúci pracovnému úrazu). Odvolací orgán na strane 6\na 7 napadnutého rozhodnutia dostatočne podrobne a zrozumiteľne identifikoval rozhodujúce obdobie\nna účely výpočtu úrazovej renty, výšku vymeriavacieho základu, jeho výpočet, ako aj výpočet úrazovej\nrenty. Žalobca v tejto súvislosti okrem dĺžky rozhodujúceho obdobia na účely výpočtu úrazovej renty\nnevzniesol konkrétne námietky, preto správny súd konštatuje, že v tejto časti je napadnuté rozhodnutie\npreskúmateľné a v súlade so zákonom o sociálnom poistení.\n74. Žalobca namietal, že odvolací orgán nezohľadnil pri určovaní výšky úrazovej renty a obdobia, za ktoré\ntáto úrazová renta žalobcovi patrí, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27. 08. 2019,\nSociálna poisťovňa, ústredie odňala žalobcovi invalidný dôchodok od 08. 10. 2019. Dôvodil, že nie je z\nústavného hľadiska akceptovateľné, aby žalobcovi nebol priznaný nárok na úrazovú rentu aj za obdobie\nod 09. 10. 2019 do súčasnosti resp. do budúcna. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 So 102/2008 z 28. 05. 2009 (R 29/2010), ktoré sa\nzaoberalo práve aplikáciou § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a z ktorého vyplýva právna veta:\n„Ak je starobný dôchodok dôchodcu vyšší ako skôr priznaná úrazová renta a výška úrazovej renty po\nprepočítaní podľa § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nnepresiahla nulovú hodnotu, nárok na výplatu úrazovej renty zanikol.” Je teda nepochybné, že nárok na\nvýplatu úrazovej renty zaniká (neprerušuje sa), ak je priznaná dôchodková dávka vo vyššej sume, ako\n\nje suma úrazovej renty. Nárok na úrazovú rentu a nárok na jej výplatu nemožno stotožňovať. Žalobcovi\nbola priznaná úrazová renta od 04. 07. 2010, pričom nárok na invalidný dôchodok mal od 08. 07. 2011\nv sume 146,80 EUR mesačne. Výška úrazovej renty od januára 2011 v sume 143,30 Eur mesačne\nteda neprevyšovala výšku invalidného dôchodku 146,80 EUR mesačne, preto žalobcovi zanikol nárok\nna výplatu úrazovej renty v súlade s § 89 ods. 2 prvá veta zákona o sociálnom poistení. Podľa § 89\nods. 2 druhá veta zákona o sociálnom poistení úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej\nvety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky. Zákonodarca teda jasne stanovil pravidlo,\nv zmysle ktorého v prípade žalobcu, teda po zániku nároku na výplatu invalidného dôchodku od 08. 10.\n2019, sa úrazová renta vypláca naďalej v sume zníženej o výšku invalidného dôchodku, pričom takto\nponížená suma úrazovej renty neprevyšuje sumu 0 EUR, preto nemá žalobca nárok na výplatu úrazovej\nrenty. Napadnuté rozhodnutie preto v tomto smere nie je v rozpore so zákonom. Je potrebné dodať,\nže hoci sa žalobcovi môže javiť aplikácia ustanovenia § 89 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v jeho\nprípade nespravodlivá, nie je možné jej vytknúť nezákonnosť. Právo občanov na primerané hmotné\nzabezpečenie zaručené Ústavou SR možno vykladať len v súlade so zákonmi, ktoré boli prijaté na\nrealizáciu tohto práva.\n75. Správny súd považuje za potrebné dodať k žalobným dôvodom žalobcu, že odborná otázka\nposúdenia zdravotného stavu žalobcu z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových\nlekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny\nsúd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho\norgánu ako aj, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie odvolacieho orgánu\na prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy,\nvyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené.\n76. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky\nposudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobcu\na preto dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože\nbolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, ktorý má oporu v administratívnom\nspise a na základe správneho právneho posúdenia veci. Prvostupňovému ani napadnutému\nrozhodnutiu nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť. V postupe žalovanej v administratívnom konaní\nsúd neidentifikoval tak závažné procesné pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť\npreskúmavaných rozhodnutí. Správny súd žalobu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa §\n190 SSP zamietol.\n77. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý\nv konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny\nsúd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami\ntak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník\nkonania dostal jeden rovnopis s prílohami.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a\nadministratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 87/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29e7bb05-e3e2-4835-b944-8f2bc4676230"}, {"guid": "51bfd607-b8e3-40bb-8f09-5ebdc8cad165:bb82090e-f9b7-4686-9f20-0608c4500f85", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019201026.1", "spisova_znacka": "7Sk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019201026.1"}, {"guid": "2b442c5d-d661-476d-936c-83dfe594e396:bb0ef229-4696-4460-913e-a1b2472c297e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Sa/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/5/2021 z 23. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-11-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2b442c5d-d661-476d-936c-83dfe594e396:bb0ef229-4696-4460-913e-a1b2472c297e"}, {"guid": "8d5fbb17-81d0-4b5e-bea4-aed4e7d61daf:b9bc1812-4f38-4353-adad-d259953d76ab", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:1019200867.2", "spisova_znacka": "14Sa/31/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 14Sa/31/2021 z 22. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-08-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:1019200867.2"}, {"guid": "dfe2bae5-389f-4dda-b2ee-0942c94fb682:06a84056-7c54-48f9-83b9-45b929b3ae35", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8717208749.1", "spisova_znacka": "10CoPr/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoPr/3/2018 z 11. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-02-11", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8717208749.1"}], "citovane_v": []}