Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/51/2022 z 26. 2. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. februára 2024, sp. zn. BA-8Sa/51/2022, ECLI:SK:SpSBB:2024:1022200818.2
Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/51/2022 | ECLI:SK:SpSBB:2024:1022200818.2 | 2024-02-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, § 10b ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z., § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z., § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z., § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01f8feb0-5f7b-4aad-bcca-b1561c597374
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:1022200818.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
ZA-14Sa/41/2022
1022200818
26. 02. 2024
JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI:SK:SpSBB:2024:1022200818.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného:
JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému:
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. PV 912/00192/2021 zo dňa 05.04.2022, takto
rozhodol:
Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
1) DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava (ďalej aj „zdravotná poisťovňa“) vydala dňa 11.07.2021
podľa ustanovenia § 17a a 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 580/2004 Z.z.“ alebo „zákon o zdravotnom poistení“) výkaz
nedoplatkov č. 2116046737 (ďalej aj „výkaz nedoplatkov“ alebo „výkaz“), na základe ktorého bol žalobca
(ďalej aj ako „platiteľ poistného“) povinný v lehote 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu
zaplatiť nedoplatok v sume 709,11 Eur na podklade ročného zúčtovania poistného za rok 2020. Proti
uvedenému výkazu nedoplatkov podal žalobca v zákonnej lehote námietky v ktorých namietal nižšie
uvedené skutočnosti.
2) Od 01.02.2014 bol zamestnancom spoločnosti AD-line, s.r.o., so sídlom Za mostom 2, 038 61
Vrútky, IČO: 36 806 561. Dňa 14.04.2021 mu zdravotná poisťovňa zaslala výzvu na zdokladovanie
platiteľa poistného, a to od 01.01.2014 do 03.05.2015, od 26.08.2017 do 31.12.2018 a od 01.03.2020
do času doručenia výzvy, pričom bolo požadované doručenie dokladov, ktoré preukážu jeho platiteľa
poistného za predmetné obdobie. Pre príklad dokladov, ktoré sú postačujúce na preukázanie platiteľa
poistného, bolo v liste uvedené „doklad o štúdiu, o evidencii na úrade práce, o poistení v zahraničí,
o podnikateľskej činnosti, či pracovnú zmluvu“. Na túto výzvu platiteľ poistného odpovedal dňa
10.05.2021 cez elektronický formulár na webovej stránke zdravotnej poisťovne, kde zdokladoval svojho
platiteľa poistného riadne uzatvorenou pracovnou zmluvou. Túto zmluvu mal opakovane posielať
v prílohe, spolu s dokladom o príjme zo závislej činnosti v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 580/2004
Z.z. Žalobca poukázal na znenie § 11 ods. 1,
§ 16 ods. 1, 2, 4, 14 a § 23 ods. 1 a 2
zákona č. 580/2004 Z.z. Ďalej žalobca v podaných námietkach zdôraznil, že v § 23 ods. 2 zákona
č. 580/2004 Z.z. je ustanovená výnimka z § 23 ods. 1 písm. b). V tomto ustanovení je uvedené,

že v prípade, ak zamestnávateľ neoznámi za zamestnanca skutočnosti podľa § 23 ods. 1 písm. b)
zákona č. 580/2004 Z.z., môže zamestnanec tieto skutočnosti preukázať riadne uzatvorenou pracovnou
zmluvou a dokladom o príjme, príp. inými relevantnými dokladmi. Túto skutočnosť preukázal žalobca
podľa svojho vyjadrenia riadne uzatvorenou pracovnou zmluvou, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry
zdravotnej poisťovne, o čom má svedčiť list č. 1005450951, ktorý bol žalobcovi zaslaný. S predmetným
listom platiteľ poistného nesúhlasil a svoje vyjadrenie zaslal zdravotnej poisťovni. Žalobca tvrdil,
že u svojho pôvodného zamestnávateľa ukončil pracovný pomer ku dňu 31.05.2021, keďže jeho
zamestnávateľ neplnil povinnosti voči zdravotnej a sociálnej poisťovni, čo sa žalobca dozvedel na
základe listu od zdravotnej poisťovne ohľadom zdokladovania platiteľa poistného, na ktorý odpovedal
dňa 10.05.2021, kedy podľa jeho názoru riadne zdokladoval svojho platiteľa poistného tým, že zaslal
svoju pracovnú zmluvu a zároveň zdravotnú poisťovňu oboznámil o tom, kto je jeho zamestnávateľom –
platiteľom poistného. V čase žalobcom podaných námietok bola jeho platiteľom poistného od 01.06.2021
spoločnosť Solaris Corp s.r.o., ktorá podľa poskytnutých informácií už ohlásila zmenu platiteľa poistného
zdravotnej poisťovni a riadne si plní svoje povinnosti pri podávaní výkazov. Na základe uvedeného
platiteľ poistného prešiel podľa jeho tvrdení plynule od jedného zamestnávateľa ku druhému, a teda
všetky výkazy nedoplatkov, ktoré vystavila zdravotná poisťovňa a ňou splnomocnené osoby považoval
žalobca za neopodstatnené. Žalobca zdôraznil, že za uvedené obdobie nebol ani raz samoplatcom
a preto žiadal, aby bol s predmetnými nedoplatkami kontaktovaný jeho predchádzajúci zamestnávateľ,
keďže na základe § 24 písm. a) a c) zákona č. 580/2004 Z.z. mal práve on právnu povinnosť, aby ohlásil
zmeny platiteľa poistného a podával výkazy za svojich zamestnancov, teda nie žalobca ako poistenec
– zamestnanec. Navyše žalobca zdôraznil, že nikde v zákone nie je ustanovené, že by povinnosť
zamestnávateľa predchádzala pri neplnení oznamovacej povinnosti na poistenca – zamestnanca, a teda
povinnosti jedného subjektu nemôžu svojvoľne prechádzať na inú osobu. Na základe vyššie uvedených
skutočností považoval žalobca zmenu kategórie jeho osoby na samoplatcu a následne vyúčtovanie
nedoplatkov na poistnom za neoprávnené.
3) Z dôvodu, že zdravotná poisťovňa námietkam žalobcu nevyhovela, dňa 30.08.2021 tieto postúpila
žalovanému spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne a výkazom nedoplatkov.
4) Zdravotná poisťovňa k podaným námietkam žalobcu uviedla, že odôvodnenie námietok a podklad
pohľadávky uplatnenej výkazom nedoplatkov dôkladne preverila a zistila, že skutočnosti uvedené
v námietkach nemajú vplyv na výšku vypočítaného a uplatneného nedoplatku. Poukázala na to, že
žalobca bol v roku 2020 evidovaný ako zamestnanec a tiež ako platiteľ poistného uvedený v § 11
ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. Žalobca bol zamestnancom spoločnosti Insolia, s.r.o., kde z ročného
zúčtovania poistného za rok 2020 mu vznikol nepatrný rozdiel jedného centa. Ako samoplatiteľ bol
žalobca evidovaný v období od 01.03.2020 do 31.12.2020 na základe výzvy na zdokladovanie platiteľa
poistného č. 21054266NO zo dňa 24.04.2021. Pôvod nedoplatku v ročnom zúčtovaní poistného za rok
2020 v sume 709,10 Eur bol vo vymeriavacom základe samoplatiteľa za 306 dní vo výške 5.065,- Eur.
Celkový výsledok a nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2020 bol vo výške 709,11 Eur.
Po odoslaní výzvy na zdokladovanie platiteľa poistného a po tom, ako žalobca na výzvu zdravotnej
poisťovne nereagoval, o dlžnej sume (za celkové posudzované obdobie od marca 2020 do apríla 2021)
bol platiteľ poistného informovaný upomienkou v júni roka 2021 ešte pred vykonaním ročného zúčtovania
poistného za rok 2020. K finančnému plneniu nedošlo ani na základe upomienky na úhradu dlhu a platiteľ
poistného nezaplatil preddavky na poistné za rok 2020, ani za rok 2021. Zdravotná poisťovňa zároveň
uviedla, že v minulosti, v čase keď bol konateľom spoločnosti AD-line, s.r.o. žalobca, bol za platiteľa
poistného vykazovaný mesačný príjem zo závislej činnosti (príjem zamestnanca) v sume 3,03 Eur.
Zdravotná poisťovňa sa pokúsila vykonať aj kontrolu v danej spoločnosti ešte v roku 2019, avšak
vzhľadom na „nedostupnosť“ spoločnosti kontrolu nebolo možné vykonať.
5) Žalovaný v rámci súčinnosti požiadal listom zo dňa 04.11.2021 Sociálnu poisťovňu, pobočku Martin
o oznámenie skutočnosti, či bol platiteľ poistného evidovaný ako zamestnanec u spoločnosti AD-line,
s.r.o. Ak áno, žalovaný žiadal uviesť, v akom období a či bol riadne odhlásený zamestnávateľom. Pre
prípad, že za obdobie roka 2020 Sociálna poisťovňa disponovala mesačnými výkazmi zamestnávateľa,
vo svojej odpovedi mala oznámiť výšku vymeriavacieho základu platiteľa poistného ako zamestnanca.
6) Keďže bolo potrebné konanie doplniť, žalovaný listom zo dňa 04.11.2021 podľa § 77a ods. 5 zákona č.
581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 581/2004 Z.z.“) vyzval platiteľa poistného, aby doplnil obsah

spisovej dokumentácie o doklady preukazujúce rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 31.05.2021,
zápočtový list a doklady o príjme za obdobie roka 2020 (od januára až do decembra, a to v lepšej kvalite
ako v prílohe námietok). Zároveň bol platiteľ poistného upozornený, že ak na výzvu konanie nedoplní,
žalovaný rozhodne podľa spisovej dokumentácie. Platiteľ poistného výzvu v odbernej lehote neprevzal
(zásielka bola žalovanému vrátená dňa 03.12.2021).
7) Žalovaný listom zo dňa 04.11.2021 požiadal spoločnosť AD-line, s.r.o. o súčinnosť a oznámenie,
v ktorom období zamestnával platiteľa poistného, a ak jeho pracovný pomer trval aj v roku
2020, o predloženie mesačných výkazov zamestnávateľa k spornému obdobiu za účelom zistenia
vymeriavacieho základu zamestnanca. Predmetná žiadosť sa považovala za doručenú dňom
20.11.2021, pričom spoločnosť AD-line, s.r.o. na jej obsah nereagovala.
8) Sociálna poisťovňa, pobočka Martin listom zo dňa 09.11.2021 oznámila, že platiteľ poistného bol
od 01.11.2008 do 16.04.2014 prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou u zamestnávateľa AD-line, s.r.o. ako zamestnanec
s pravidelným príjmom. Registračný list FO – odhláška tvorila prílohu oznámenia Sociálnej poisťovne.
9) Žalovaný mailom zo dňa 08.02.2021 vyzval zdravotnú poisťovňu na predloženie doručenky k výzve
na zdokladovanie platiteľa poistného zo dňa 24.04.2021 a priebehu poistiek platiteľa poistného. Prehľad
evidovaných platiteľov poistného/kategórií od 01.11.2008 a požadovanú doručenku zdravotná poisťovňa
predložila žalovanému dňa 10.02.2022.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
10) Rozhodnutím č.k. PV912/00192/2021 zo dňa 29.03.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
predsedníčka žalovaného rozhodujúc na základe ustanovenia § 23 ods 1 písm. g) a § 77a zákona
č. 581/2004 Z.z. v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) o námietkach žalobcu podaných dňa
04.08.2021 rozhodla tak, že tieto zamietla a výkaz nedoplatkov č. 21116046737 zo dňa 11.07.2021
vydaný zdravotnou poisťovňou DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. v zmysle § 19 ods. 9 v spojení s
§ 17a zákona č. 580/2004 Z.z. vo veci predpísania nedoplatku na poistnom vyplývajúceho z ročného
zúčtovania poistného za rok 2020 v sume 709,11 Eur potvrdila podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004
Z.z.
11) Z dokladov predložených zdravotnou poisťovňou mala predsedníčka žalovaného za nesporné, že
zdravotná poisťovňa si uplatnila voči platiteľovi poistného nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného
zúčtovania poistného za rok 2020 v sume 709,11 Eur vydaním výkazu nedoplatkov. V konaní bolo
zistené, že platiteľ poistného bol evidovaný v zdravotnej poisťovni počas rozhodujúceho obdobia (roku
2020) nasledovne:
- v období od 01.01.2020 do 29.02.2020 ako zamestnanec spoločnosti Insolia, s.r.o. a
- v období od 01.03.2020 do 31.12.2020 ako samoplatiteľ v zmysle § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z.
12) Platiteľ poistného bol do kategórie samoplatiteľa zaradený zdravotnou poisťovňou, keďže vznik
samoplatiteľa neoznámil zdravotnej poisťovni podľa § 23 os. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. a na
výzvu na zdokladovanie platiteľa poistného zo dňa 24.04.2021, zasielanej zdravotnou poisťovňou podľa
§ 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. reagoval zaslaním fotokópie pracovnej zmluvy uzatvorenej
so spoločnosťou AD-line, s.r.o. od 01.02.2014 a nečitateľných dokladov o príjme. Predmetná výzva
bola platiteľovi poistného preukázateľne doručená dňa 29.04.2021 a obsahovala poučenie pre platiteľa
poistného o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti, ako i vyčíslenie preddavku na poistné za
obdobia uvedené vo výzve, t.j. 01.01.2014-03.05.2015, 26.08.2017-31.12.2018 a od 01.03.2020 do dňa
vyhotovenia výzvy.
13) Po preskúmaní obsahu spisovej dokumentácie mala predsedníčka žalovaného za preukázané,
že zamestnávateľ AD-line, s.r.o. prihlásil platiteľa poistného ako svojho zamestnanca s pravidelným
príjmom do Sociálnej poisťovne na obdobie od 01.11.2008 do 16.04.2014 a do zdravotnej poisťovne od
01.11.2008 do 31.12.2013 (platiteľ poistného bol konateľom spoločnosti AD-line, s.r.o. do 30.01.2014).
Dátum ukončenia, resp. trvania pracovného pomeru ani v jednom prípade nekorešpondoval s tvrdením
platiteľa poistného o dĺžke pracovného pomeru od 01.02.2014 do 31.05.2021.

14) Predsedníčka žalovaného v ďalšom obsahu napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že za účelom
dosiahnutia právnej istoty bol platiteľ poistného vyzvaný listom zo dňa 04.11.2021 v zmysle § 77a ods.
5 zákona č. 581/2004 Z.z. na predloženie relevantných dokladov o rozviazaní pracovného pomeru ku
dňu 31.05.2021, zápočtového listu a dokladov o príjme zo závislej činnosti za obdobie roka 2020 (od
januára do decembra), a to v lepšej kvalite ako v prílohe námietok. Výzvu žalobca neprevzal, pričom
výzva sa považovala za doručenú platiteľovi poistného dňom 03.12.2021, v ktorom bola zásielka vrátená
z poštovej prepravy žalovanému. Platiteľ poistného na obsah výzvy nereagoval.
15) Predsedníčka žalovaného k námietke platiteľa poistného ohľadom trvania pracovného pomeru
u zamestnávateľa AD-line, s.r.o. od 01.02.2014 do 31.05.2021 poukázala na ustanovenie § 23 ods.
2 druhej vety zákona č. 580/2004 Z.z. podľa ktorého, ak zamestnávateľ neoznámi za zamestnanca
skutočnosti podľa odseku 1 písm. b), zamestnanec môže preukázať tieto skutočnosti riadne uzatvorenou
pracovnou zmluvou a dokladom o príjme zo závislej činnosti alebo inými relevantnými dokladmi. Ďalej
uviedla, že platná pracovná zmluva uzatvorená podľa Zákonníka práce, ak platiteľ poistného ku dňu
11.07.2021 (dátum vydanie výkazu nedoplatkov) nebol zamestnancom zamestnávateľa AD-line, s.r.o.,
nie je postačujúca pre posudzovanie „zamestnanca“ pre účely zákona č. 580/2004 Z.z.
16) Predsedníčka žalovaného nepovažovala doklady, a to pracovnú zmluvu zo dňa 01.02.2014
a výdavkové pokladničné doklady opatrené s pečiatkou spoločnosti AD-line, s.r.o. predložené platiteľom
poistného za relevantné, keďže údaj o trvaní pracovného pomeru nekorešpondoval s údajom z evidencie
Sociálnej poisťovne, ani s údajom z evidencie zdravotnej poisťovne a doklady o príjme boli nečitateľné.
Platiteľ poistného i napriek skutočnosti, že mal možnosť doplniť obsah spisovej dokumentácie,
nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom, že v rozhodujúcom období od 01.01.2020 do 31.12.2020
reálne vykonával zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a bola mu
vyplatená mzda zo strany zamestnávateľa AD-line, s.r.o. Platiteľ poistného bol zo strany žalovaného
riadne upozornený, že ak na jeho výzvu konanie nedoplní, predsedníčka žalovaného rozhodne o jeho
námietkach podľa spisovej dokumentácie. Napriek tejto skutočnosti k doplneniu dokladov, na základe
ktorých by mohol byť platiteľ poistného považovaný v rozhodujúcom období za zamestnanca, nedoplnil.
Keďže sa v konaní nepreukázali žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na kategóriu, resp.
status platiteľa poistného, námietka platiteľa poistného ohľadom pracovného pomeru za rozhodujúce
obdobie bola predsedníčkou žalovaného vyhodnotená za neopodstatnenú. Vymeriavací základ platiteľa
poistného z titulu zamestnanca za rok 2020 predstavoval celkovú sumu 273,31 Eur (139,99 Eur za
január + 133,32 Eur za február) vychádzajúc z mesačných výkazov od zamestnávateľa Insolia, s.r.o.
Vymeriavací základ samoplatiteľa bol vypočítaný podľa § 13 os. 9 až 10 zákona č. 580/2004 Z.z.
Uvedený postup má podľa predsedníčky žalovaného oporu v § 13 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa
ktorého v období v ktorom bol platiteľ poistného považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2 sa mu
do úhrnu vymeriavacieho základu započítava najmenej minimálny základ podľa ods. 10 a 11 za každý
kalendárny mesiac, počas ktorého mal platiteľ povinnosť platiť poistné. Minimálny základ samoplatiteľa
v roku 2020 bol vo výške 506,50 Eur/mesiac. Poistné za rok 2020 za zamestnanca bolo vypočítané
v sume 10,93 Eur podľa § 5 ods. 7 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. vynásobením výsledného výkazu
zamestnanca v sume 273,31 Eur sadzbou poistného vo výške 4% podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č
580/2004 Z.z. Poistné za rok 2020 za samoplatiteľa bolo vypočítané v sume 709,10 Eur podľa § 5 ods.
7 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. vynásobením výsledného vymeriavacieho základu samoplatiteľa
v sume 5.065,- Eur sadzbou poistného vo výške 14 % podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z.
Výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2020 za zamestnanca bol nedoplatok v sume 0,01 Eur
ktorý bol vypočítaný podľa § 5 ods. 8 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z. ako rozdiel sumy poistného 10,93
Eur podľa ods. 7 a úhrnu vykázaných preddavkov na poistné v sume 10,92 Eur. Výsledkom ročného
zúčtovania poistného v roku 2020 bol nedoplatok v sume 709,10 Eur, ktorý bol vypočítaný podľa § 5
os. 8 vyhlášky MZ SR č. 159/2028 Z.z. ako rozdiel sumy poistného 709,11 Eur podľa odseku 7 a úhrnu
zaplatených preddavkov na poistné v sume 0,00 Eur. Celkový výsledok ročného zúčtovania poistného
za rok 2020 tak predstavoval nedoplatok v sume 709,11 Eur (nedoplatok za zamestnanca v sume 0,01
Eur a nedoplatok za samoplatiteľa v sume 709,11 Eur.
17) Predsedníčka žalovaného považovala výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2020, ktorým
bol celkový nedoplatok vo výške 709,11 Eur za zákonný.

18) Predsedníčka žalovaného v napadnutom výkaze nedoplatkov záverom napadnutého rozhodnutia
skonštatovala, že nezistila také nedostatky, pre ktoré by sa výkaz nedoplatkov musel považovať za
nesprávny.
Žaloba – žalobné body
19) Správnou žalobou zo dňa 19.06.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Nezákonnosť rozhodnutia videl žalobca v tom, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav je v rozpore
s administratívnymi spismi.
20) V podanej žalobe poukázal žalobca na to, že mu dňa 29.04.2021 bola doručená výzva na
zdokladovanie platiteľa poistného od zdravotnej poisťovni zo dňa 24.04.2021. Žalobca na základe
tejto výzvy zaslal v stanovenej lehote dňa 10.05.2021 prostredníctvom elektronického formulára
zdravotnej poisťovni doklady preukazujúce jeho platiteľa poistného. Žalobca zdôraznil, že opakovane
zdravotnej poisťovni posielal pracovnú zmluvu (žalobca bol zamestnancom spoločnosti AD-line, s.r.o.
od 01.02.2014 do 31.05.2021) a doklady o príjme za všetky obdobia, v ktorých zdravotná poisťovňa
neevidovala jeho platiteľa poistného tak, ako to bolo uvedené vo výzve, t.j. od 01.01.2014 do 03.05.2015,
od 26.08.2017 do 31.12.2018 a od 01.03.2020 do dňa vyhotovenia výzvy. Aj napriek existencii
pracovného pomeru bol žalobca podľa svojho názoru svojvoľne zaradený do kategórie samoplatiteľa.
Mal za to, že argumentácia žalovaného, že bol zaradený do kategórie samoplatiteľa zdravotnou
poisťovňou, keďže vznik samoplatiteľa neoznámil zdravotnej poisťovni podľa § 23 ods. 1 písm. b)
v spojení s § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. neobstojí, nakoľko žalobcovi podľa jeho tvrdení nikdy
takáto povinnosť nevznikla a nikdy sa nestal na účely uvedeného zákona samoplatiteľom, keďže mal
platne uzavretú pracovnú zmluvu podľa § 42 Zákonníka práce, čo zdravotnej poisťovni a aj žalovanému
riadne preukázal. V ďalšom texte žaloby žalobca citoval zákonné ustanovenia § 16 ods. 1, 2 a 14, § 23
ods. 1 písm. b), ako aj § 23 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.
21) Žalobca mal za to, že splnil všetky náležitosti predpokladané zákonom č. 580/2004 Z.z., t.j. preukázal
vznik platiteľa poistného predložením riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy a dokladmi o príjme. Na
základe uvedeného sa žalobca domnieva, že ho nie je možné považovať za samoplatcu. Žalobca
nemôže byť zodpovedný za plnenie povinností svojho zamestnávateľa a takýto prevod povinností, ktorý
uskutočnila zdravotná poisťovňa a potvrdil žalovaný, nemá podľa názoru žalobcu oporu v žiadnom
právnom predpise uplatniteľnom na zemí Slovenskej republiky. Žalobca prejavil presvedčenie, že
zdravotná poisťovňa úmyselne nepredložila doklady o jeho príjme zo závislej činnosti, ktoré jej
žalobca predložil v čitateľnej forme. Žalobca ďalej namietal proti tvrdeniam zdravotnej poisťovne, že
nereagoval na výzvu na zdokladovanie platiteľa poistného. Toto tvrdenie si nezakladalo na skutočnosti,
keďže žalobca bezodkladne po doručení výzvy v rámci stanovenej lehoty zaslal zdravotnej poisťovni
doklady na preukázanie svojho platiteľa poistného. Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca za to, že
zdravotná poisťovňa porušila dobré mravy, ktorých porušenie spočíva v tom, že úmyselne zadržala
dôkazy a neposkytla ich v konaní o námietkach žalovanému a poskytla mu nepravdivé informácie.
Ohľadom tvrdenia žalovaného, že úradným listom zo dňa 04.11.2021 vyzval žalobcu na doplnenie
obsahu spisovej dokumentácie žalobca uviedol, že keďže bol v čase doručovania výzvy žalovaného
zo zdravotných dôvodov dlhodobejšie mimo adresu svojho trvalého pobytu, nebolo možné predmetnú
výzvu prevziať. Žalovaný sa ani nepokúšal po neprevzatí zásielky o opakované doručenie, a teda
žalobca sa ani nemohol s obsahom predmetnej zásielky oboznámiť. Žalobca mal za to, že žalovaný
disponoval všetkými nevyhnutnými dokladmi, aby mohol napadnutý výkaz nedoplatkov č. 2116046737
zo dňa 11.07.2021 vydaný zdravotnou poisťovňou zrušiť. V prípade, že nimi nedisponoval, alebo boli
nečitateľné, bolo to spôsobené úmyselným konaním zdravotnej poisťovne. V závere podanej žaloby
žalobca zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu chýbajú relevantné dôvody, ktoré
by reagovali na jeho opodstatnené námietky. Podľa názoru žalobcu žalovaný vo svojom rozhodnutí
neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, neuviedol dôvody, ktoré ho viedli
k odmietnutiu dokladov podľa § 23 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov a ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodol o zamietnutí námietok žalobcu a potvrdení výkazu nedoplatkov. Žalobca bol toho názoru, že
splnil náležitosti ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., keďže v námietkach boli vyslovene
predložené dokumenty vyžadované zákonom, a to pracovná zmluva a doklady o príjme zo závislej

činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia tým, že len odkazuje na to, že žalovaný nedisponoval nečitateľnými
potvrdeniami o príjme, čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia bez toho, aby bol obsah podaných
námietok riadnym spôsobom inkorporovaný do rozhodnutia a vyhodnotený, je podľa vyjadrenia žalobcu
v rozpore so zákonnou dikciou pre náležité odôvodnenie rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu považoval
žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok
dôvodov.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, duplika žalovaného
22) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.02.2023 namietal žalobcom v žalobe obsiahnuté
skutočnosti a pridržiaval sa svojho rozhodnutia. Zároveň uviedol, že predsedníčka žalovaného ako
druhostupňový správny orgán postupovala v súlade s § 23 ods. 1 písm. g) a § 77a zákona č. 581/2004
Z.z. v spojení s § 46 správneho poriadku. Žalovaný za účelom úplného a správneho zistenia stavu
veci vyzval žalobcu podľa § 77a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z. na predloženie dokladu o rozviazaní
pracovného pomer ku dňu 31.05.2021, zápočtového listu a dokladov o príjme za obdobie roka 2020
(od januára do decembra, a to v lepšej kvalite ako v prílohe námietok), pod hrozbou rozhodovania
o námietkach podľa obsahu spisovej dokumentácie v prípade nepredloženia požadovaných dokladov.
Napriek tomu, že žalobcovi bola výzva doručená dňa 03.12.2021 v zmysle správneho poriadku, tento
požadované doklady žalovanému v konaní nepredložil.
23) Žalovaný k žalobnému dôvodu žalobcu ohľadne doručovania výzvy uviedol, že vzhľadom na
doručenie výzvy v zmysle správneho poriadku, t.j. na základe fikcie doručenia, nemal dôvod predmetnú
výzvu žalobcovi opakovane doručovať.
24) Zároveň žalobca požiadal zamestnávateľa žalobcu – spoločnosť AD-line, s.r.o. v súlade s § 32
ods. 3 správneho poriadku v rámci poskytnutia súčinnosti o oznámenie skutočnosti, v akom období bol
žalobca zamestnaný. A ak pracovný pomer žalobcu trval aj v roku 2020, žalovaný žiadal o predloženie
mesačných výkazov k uvedenému obdobiu (od januára do decembra). Napriek doručenej žiadosti dňa
20.22.2021, spoločnosť AD-line, s.r.o. na predmetnú žiadosť nereagovala.
25) Žalovaný taktiež v súlade s § 32 ods. 3 správneho poriadku požiadal Sociálnu poisťovňu o oznámenie
skutočnosti, či bol žalobca evidovaný ako zamestnanec v spoločnosti
AD-line, s.r.o. Ak áno, žiadal
uviesť v akom období, a či bol riadne odhlásený zamestnávateľom. Pre prípad, že za obdobie roka
2020 Sociálna poisťovňa disponuje mesačnými výkazmi od uvedeného zamestnávateľa, aj o oznámenie
vymeriavacích základov žalobcu ako zamestnanca (od januára do decembra). Sociálna poisťovňa vo
svojej odpovedi uviedla, že žalobca bol u predmetného zamestnávateľa prihlásený ako zamestnanec
s pravidelným príjmom od 01.11.2008 do 16.04.2014.
26) Žalovaný bol toho názoru, že v rozhodovaní o námietkach žalobcu vykonal všetky potrebné úkony na
zistenie skutočného stavu veci, a to výzvou doručenou žalobcovi a žiadosťami o súčinnosť doručovanými
spoločnosti AD-line, s.r.o. a Sociálnej poisťovni.
27) Žalovaný v závere svojho vyjadrenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané
v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, a má všetky náležitosti ako ich stanovuje §
46 a § 47 správneho poriadku. Žalovaný vyjadril svoje jednoznačné stanovisko, že jeho rozhodnutie je
po právnej, skutkovej, ako i formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, je vydané na to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
a obsahuje predpísané náležitosti. S poukazom na vyššie uvedeného dôvody žalovaný navrhol, aby súd
žalobu žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného, replika žalobcu
28) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 20.03.20223. Poukázal na to,
že správny orgán je podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca mal za to, že
žalovaný svojim konaním nedodržal procesnoprávny postup a nevykonal všetky potrebné úkony na
zistenie skutočného stavu veci. V prípade, že mal žalovaný predložené dôkazy za nečitateľné, nemohol
rozhodnúť kvalifikovane. Žalovaný mal vedomosť o predmetných dôkazoch, avšak podľa tvrdení žalobcu

sa nimi objektívne nezaoberal a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca ďalej poukázal na to, že na
vykonanie dokazovania správneho orgánu podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku v spojení s § 32 ods.
3 správneho poriadku možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav
veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalobca poznamenal, že sa žalovaný mohol obrátiť na
zdravotnú poisťovňu so žiadosťou o zaslanie čitateľných dokladov, vrátane ďalších dokladov, ktorými
disponovala.
29) Žalobca opakovanie uviedol, že nakoľko bol v čase doručovania úradného listu žalovaného (výzva
žalovaného zo dňa 04.11.2021) na doplnenie obsahu spisovej dokumentácie zo zdravotných dôvodov
dlhodobejšie mimo adresu svojho trvalého pobytu, nebolo možné predmetnú výzvu prevziať. Žalobca sa
preto nedozvedel obsah listu, a teda na neho nemohol zareagovať. Podľa tvrdenia žalobcu mohol mať
žalovaný vedomosť o tom, že zdravotná poisťovňa disponuje čitateľnými dokladmi, ktoré preukazujú
platiteľa poistného žalobcu, ktoré si od nej mal vyžiadať, a to za predpokladu, že by sa zaoberal s
predmetnou vecou s náležitou starostlivosťou.
30) Okrem vyššie uvedeného žalobca zdôraznil i to, že správny orgán je podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Toto právu malo byť žalobcovi zo strany žalovaného odopreté.
31) V odôvodnení rozhodnutia by mal správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. S uvedenými skutočnosťami sa
žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu nevysporiadal. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, neuviedol dôvody, ktoré
ho viedli k odmietnutiu predložených dokladov podľa § 23 ods. 2 zákona č 580/2004 Z.z., akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ani ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodol o zamietnutí námietok žalobcu a potvrdení výkazu nedoplatkov.
32) Žalobca trval na tom, že splnil všetky náležitosti vyžadované zákonom pre aplikáciu ustanovenia
§ 23 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., keďže v námietkach boli predložené dokumenty vyžadované
zákonom, a to pracovná zmluva a doklady o príjme zo závislej činnosti. Odôvodnenie rozhodnutia
tým, že len odkazuje na to, že žalovaný disponuje nečitateľnými potvrdeniami o príjme bez toho, aby
bol obsah podaných námietok riadnym spôsobom inkorporovaný do rozhodnutia a vyhodnotený, je
podľa vyjadrenia žalobcu v rozpore so zákonnou dikciou pre náležité odôvodnenie rozhodnutia a preto
žalobca vnímal napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho
nezrozumiteľnosť. Preto žalobca i naďalej trval na podanej žalobe a žiadal súd, aby po vykonanom
dokazovaní napadnuté rozhodnutie zrušil.
33) Žalovaný sa už k replike žalobcu nevyjadril.
Relevantná právna úprava
34) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
35) Podľa § 199 ods. 1 pím. f) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
36) Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

37) Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
38) Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
39) Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
40) Podľa § 10b) ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom do 31.12.2020 (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.), zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak
osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,
neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej
činnosti podľa osobitného predpisu okrem príjmov:
1. z dohody o brigádnickej práci študentov,
2. zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka fyzickej osoby, ktorá má štatút žiaka strednej školy
alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila
26 rokov veku,
3. z dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia
policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného
výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného
dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku,
4. z dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia
policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov invalidného
výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného
dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku,
odchodného, výsluhového príspevku,
5. zo zmluvy o výkone činnosti športového odborníka poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového
zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, poberateľov
invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov
starobného dôchodku, poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného
dôchodku,
6. z rekreačnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
41) Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 580/2004 Z.z., na účely tohto zákona je povinný platiť
poistné zamestnanec a zamestnávateľ.
42) Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne
zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a) zamestnancom,
b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c) osobou podľa odseku 7.
43) Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z., zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba,
ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Fyzická osoba sa
na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej
činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7
písm. m) a s).
44) Podľa § 12 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 580/2004 Z.z., sadzba poistného je pre
zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1.
45) Podľa § 12 ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z., sadzba poistného je

pre poistenca podľa § 11 ods. 2 14 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec podľa § 11 ods. 2 osoba
so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu.
46) Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté
zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4, ak § 13a neustanovuje inak.
47) Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z., vymeriavací základ poistenca podľa § 11 ods. 2 je základ
dane z príjmov zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e). Ak poistenec takýto príjem
nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.
48) Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z., vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v
rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov poistného podľa § 11 ods. 1 písm.
a) a b), a poistencov uvedených v § 11 ods. 2 je úhrn vymeriavacích základov podľa odsekov 1 až 7; v
období, v ktorom je poistenec považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a nie je považovaný
za zamestnanca alebo je považovaný za poistenca podľa § 11 ods. 2, sa do úhrnu vymeriavacieho
základu započítava najmenej minimálny základ podľa odsekov 10 a 11 za každý kalendárny mesiac,
počas ktorého má platiteľ povinnosť platiť poistné.
49) Podľa § 13 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z., vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych
základov podľa odsekov 10 a 11 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých
mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.
50) Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z., na účely tohto zákona sa pojmom minimálny základ
samostatne zárobkovo činnej osoby a poistenca podľa § 11 ods. 2 rozumie 50 % z priemernej mesačnej
mzdy.
51) Podľa § 14 zákona č. 580/2004 Z.z., rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu (§
13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.
52) Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., poistné sa platí preddavkami na poistné
zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).

(§ 16) a

53) Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z., ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči
doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie
v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca
alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov,
voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu.
54) Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné
zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa,
aj za tohto zamestnávateľa.
55) Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie
poistného podľa odseku 1 do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka. Ak má platiteľ poistného
predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa
vykoná najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, v ktorom je povinnosť podať daňové priznanie.
56) Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného
vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného
okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len „preplatok“) a nedoplatku v členení
podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na
najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje
vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b.
57) Podľa § 19 ods. 9 prvá veta zákona č. 580/2004 Z.z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného
nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom
poistného, ktorými sú zamestnávateľ, zamestnanec, ktorému sa doručuje výsledok ročného zúčtovania,
samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2.

58) Podľa § 20 ods. 1 prvá veta zákona č. 580/2004 Z.z., zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej
zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých
zamestnancov, za ktorých odvádza poistné a za zamestnávateľa (ďalej len „mesačný výkaz“).
59) Podľa § 20 ods. 4 druhá veta zákona č. 580/2004 Z.z., ak samostatne zárobkovo činná osoba
alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2 nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny
výpočet preddavku na poistné a poistného, môže zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a
poistné z minimálneho základu podľa § 13 ods. 10.
60) Podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej
zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu alebo vznik platiteľa poistného; ak ide o vznik
platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2, najneskôr do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom nastal vznik platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2.
61) Podľa § 23 ods. 2 druhá veta zákona č. 580/2004 Z.z., ak zamestnávateľ neoznámil za zamestnanca
skutočnosti podľa odseku 1 písm. b) časti vety pred bodkočiarkou, zamestnanec môže preukázať túto
skutočnosť riadne uzatvorenou pracovnou zmluvou a dokladom o príjme zo závislej činnosti alebo inými
relevantnými dokladmi.
62) Podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec, ktorý ani na výzvu zdravotnej poisťovne
nesplní oznamovaciu povinnosť do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, sa na účely tohto zákona
považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. Výzva zdravotnej poisťovne musí byť písomná a musí
obsahovať vyčíslenie preddavku na poistné a poistného podľa § 20 ods. 4 a poučenie o následkoch
nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa prvej vety. Na doručovanie výzvy sa vzťahuje § 17b.
63) Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 159/2018 Z.z.
o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom
zúčtovaní poistného (ďalej len „vyhláška MZ SR č. 159/2018 Z.z.“), v ročnom zúčtovaní poistného podľa
§ 19 ods. 1 až 18, 21 a 22 zákona sa vypočíta
a) úhrn vymeriavacích základov,
b) minimálny vymeriavací základ,
c) koeficient,
d) výsledný vymeriavací základ,
e) poistné,
f) rozdiel sumy poistného a úhrnu preddavkov na poistné,
g) zníženie výsledku ročného zúčtovania poistného o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa osobitného
predpisu, ak ide o preplatok na poistnom (ďalej len „preplatok“),
h) započítanie pohľadávok a záväzkov,
i) preddavok na poistné, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu.
64) Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z., úhrn vymeriavacích základov sa určuje ako súčet
všetkých čiastkových vymeriavacích základov v členení na vymeriavací základ
a) zamestnanca a zamestnávateľa podľa § 13 ods. 1 a 4 zákona,
b) samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 13 ods. 2 zákona upravený podľa § 13 ods. 8 až 10
zákona,
c) samoplatiteľa upravený podľa § 13 ods. 8 a 9 zákona,
d) decembra 2012 podľa § 38b ods. 9 zákona (ďalej len „dividendy za obdobie do 31. decembra 2012“),
e) podľa § 13 ods. 6 zákona zo zisku dosiahnutého v účtovnom období od 1. januára 2013 do 31.
decembra 2016, ktorý vyplatil a vykázal platiteľ dividend alebo oznámil poistenec (ďalej len „dividendy
za obdobie od 1. januára 2013“), upravený podľa odseku 4,
f) podľa § 13 ods. 7 zákona.
65) Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z., minimálny vymeriavací základ pri postupnom
súbehu platiteľov sa určuje ako úhrn čiastkových minimálnych vymeriavacích základov, ktorými sú:
a) vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 ods. 1 zákona,
b) minimálny základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 13 ods. 8 a 9 zákona,
c) minimálny základ samoplatiteľa podľa § 13 ods. 8 a 9 zákona,

d) vymeriavací základ dosiahnutý zo skutočnej výšky príjmu, ak ide o samostatne zárobkovo činnú
osobu, samoplatiteľa alebo osobu podľa § 11 ods. 7 zákona v prípadoch podľa § 13 ods. 11 a 14 zákona
alebo
e) odhadnutý preddavok podľa § 3.
66) Podľa § 5 ods. 6 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z., výsledný vymeriavací základ je, ak úhrn
vymeriavacích základov podľa odseku 2
a) je menší ako minimálny vymeriavací základ podľa odseku 3, minimálny vymeriavací základ podľa
odseku 3,
b) nie je menší ako minimálny vymeriavací základ podľa odseku 3, úhrn vymeriavacích základov podľa
odseku 2.
67) Podľa § 5 ods. 7 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z., poistné sa vypočíta vynásobením výsledného
vymeriavacieho základu podľa odseku 6 sadzbou poistného podľa § 12 ods. 1 zákona.
68) Podľa § 5 ods. 8 vyhlášky MZ SR č. 159/2018 Z.z., rozdiel sumy poistného podľa odseku 7 a úhrnu
preddavkov na poistné je výsledok ročného zúčtovania poistného.
Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu
69) Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3
písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline vedie už na
Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).
70) Správny súd nariadil na prejednanie veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, na ktorom
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, vrátane ich postupu v celom rozsahu
(§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah
žalobných dôvodov, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2
SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2
písm. d) SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom
pripojeného administratívneho spisu, najmä z pohľadu, či sa odvolací správny orgán vysporiadal so
zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť
a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Správny súd dospel k záveru, že žalobné
námietky uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné a preto žalobu podľa § 190 SSP pre jej
nedôvodnosť zamietol.
71) Na pojednávaní dňa 26.02.2024 sa zúčastnil iba žalobca. Právny zástupca žalobcu a žalovaný
sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neprítomnosť na pojednávaní právny zástupca žalobcu
prostredníctvom svojho klienta, t.j. žalobcu ospravedlnil. Žalovaný svoju neúčasť elektronickým podaním
zo dňa 23.01.2024 taktiež ospravedlnil, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
72) Žalobca na pojednávaní opätovne poukázal na to, že správny orgán je podľa § 32 správneho
poriadku povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, k čomu v danom prípade nedošlo, keďže
žalovaný neevidoval dokumenty, ktoré boli reálne zdravotnej poisťovni zaslané. Žalobca zdôraznil
potrebu zistenia, či žalovaný so zdravotnou poisťovňou vôbec komunikoval za účelom náležitého zistenia
veci. Žalobca taktiež zdôraznil, že správny orgán má podľa § 34 ods.1 správneho poriadku využiť
všetky možné postupy, aby vec jasne a zrozumiteľne objasnil, pričom mal za to, že k tomu nedošlo.
Žalobca navrhol, aby si súd v prípade potreby vyžiadal dokumentáciu ohľadom komunikácie medzi
žalobcom a zdravotnou poisťovňou. Mal za to, že zdravotná poisťovňa opakovane dostala čitateľné
dokumenty, či už formou e-mailovej komunikácie, alebo prostredníctvom pošty. Ďalej žalobca poukázal
aj na ustanovenie § 34 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný dať
účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť vyjadriť sa. Túto možnosť, však nemôže poskytnúť
takým spôsobom, že vyzve žalobcu na to, aby doplnil čitateľné dôkazy a zároveň ho vyzve aj k tomu,
aby sa vyjadril. Uvedený postup žalobca namietal, pretože v uvedenom štádiu konania správny orgán
ešte nemohol disponovať všetkými informáciami, všetkými podkladmi nato, aby vedel, či bude vyjadrenie

žalobcu potrebné, alebo nebude potrebné. Nedodržaním zákonného postupu nemohol správny orgán
dospieť k adekvátnemu záveru. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
73) Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v administratívnom (správnom) konaní. V zmysle § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho
práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní
skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov
a rozhodnutí na základe žalôb (§ 6 ods. 1 SSP), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení
konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou správneho
súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
74) Podanou správnou žalobou žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
75) Nosnou otázkou, ktorou sa v konaní správny súd zaoberal, bolo to, či žalobcovi vznikla oznamovacia
povinnosť platiteľa poistného podľa § 23 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z.
76) Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že zdravotná poisťovňa si
uplatnila voči žalobcovi nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2020
v sume 709,11 Eur vydaním výkazu nedoplatkov. Žalobca bol počas rozhodujúceho obdobia, t.j. počas
roku 2020 evidovaný v období od 01.01.2020 do 29.02.2020 ako zamestnanec spoločnosti Insolia, s.r.o
a v období od 01.03.2020 do 31.12.2020 ako samoplatiteľ v zmysle § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z. z.
77) Samoplatiteľ je osoba zadefinovaná v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., ktorá je
verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike (je poistencom), nepatrí však do poistnej kategórie
zamestnanca ani do kategórie SZČO a nie je ani poistencom štátu, t.j. nie je osobou podľa ustanovenia
§ 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. Žalobca bol do kategórie samoplatiteľa zaradený zdravotnou
poisťovňou z dôvodu, že vznik samoplatiteľa neoznámil zdravotnej poisťovni podľa § 23 os. 1 písm.
b) zákona č. 580/2004 Z.z. a na výzvu na zdokladovanie platiteľa poistného zo dňa 24.04.2021,
zasielanej zdravotnou poisťovňou podľa § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. reagoval doručením
fotokópie pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou AD-line, s.r.o. od 01.02.2014 a nečitateľných
dokladov o príjme. Predmetná výzva bola platiteľovi poistného preukázateľne doručená dňa 29.04.2021
a obsahovala poučenie pre platiteľa poistného o následkoch nesplnenia oznamovacej povinnosti,
ako i vyčíslenie preddavku na poistné za obdobia uvedené vo výzve, t.j. 01.01.2014-03.05.2015,
26.08.2017-31.12.2018 a od 01.03.2020 do dňa vyhotovenia výzvy.
78) Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu rovnako ako žalovaný za preukázané, že
zamestnávateľ AD-line, s.r.o. prihlásil žalobcu ako svojho zamestnanca s pravidelným príjmom do
Sociálnej poisťovne na obdobie od 01.11.2008 do 16.04.2014 a do zdravotnej poisťovne od 01.11.2008
do 31.12.2013. Dátum trvania pracovného pomeru podľa týchto údajov teda nekorešpondoval s tvrdením
platiteľa poistného o dĺžke pracovného pomeru od 01.02.2014 do 31.05.2021. Za účelom náležitého
zistenia skutočného stavu bol žalobca zo strany žalovaného listom zo dňa 04.11.2021 v zmysle §
77a ods. 3 v spojení s ustanovením § 23 ods. 1 písm. g) zákona č. 581/2004 Z.z. vyzvaný na
predloženie relevantných dokladov o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.05.2021, zápočtového
listu a dokladov o príjme zo závislej činnosti za obdobie roka 2020 (od januára do decembra), a to
v lepšej kvalite ako boli obsiahnuté v prílohe námietok. Výzvu žalobca neprevzal, pričom žalovaný ju
podľa ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku považoval za platiteľovi poistného doručenú dňom
03.12.2021, t.j. dňom vrátenia zásielky z poštovej prepravy žalovanému. Keďže žalovaný pri doručovaní
vyššie uvedenej zásielky žalobcovi postupoval v súlade so správnym poriadkom, ako nedôvodnú

vyhodnotil správny súd námietku žalobcu ohľadom nedodržania procesného postupu pri doručovaní
zásielok zo strany žalovaného.
79) Podľa názoru správneho súdu žalovaný nepostupoval v rozpore so zákonom ani keď žalobcom
predloženú pracovnú zmluvu zo dňa 01.02.2014 a výdavkové pokladničné doklady opatrené s pečiatkou
AD-line, s.r.o. nepovažoval za postačujúce, keďže žalobcom deklarované údaje o trvaní jeho pracovného
pomeru nekorešpondovali s údajom z evidencie Sociálnej poisťovne, ani s údajom z evidencie
zdravotnej poisťovne a doklady o príjme obsiahnuté v administratívnom spise boli nečitateľné. Z obsahu
administratívneho spisu taktiež nevyplýva, že by zo strany žalobcu boli zdravotnej poisťovni predložené
čitateľné doklady deklarujúce žalobcov príjem zo závislej činnosti. Úmyselné nepredloženie týchto
dokladov zdravotnou poisťovňou správny súd preukázané nemal.
80) Žalobca tak zdravotnej poisťovni, ako ani žalovanému žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal,
že v rozhodujúcom období od 01.01.2020 do 31.12.2020 reálne vykonával zárobkovú činnosť u
zamestnávateľa AD-line, s.r.o. Preto bolo zaradenie žalobcu zdravotnou poisťovňou do kategórie
samoplatiteľa v súlade so zákonom. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa
pred vydaním napadnutého rozhodnutia v rámci súčinnosti so zdravotnou a Sociálnou poisťovňou, ako
aj na základe žiadosti adresovanej spoločnosti AD-line s.r.o. snažil zistiť, či deklarovaný pracovný pomer
žalobcu nepretržite trval do 31.05.2021, pričom toto tvrdenie žalobcu sa nepreukázalo ako pravdivé.
Z uvedeného dôvodu správny súd nemôže súhlasiť s námietkami žalobcu ohľadom toho, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného bolo vydané len na podklade žalobcom nečitateľne predložených dokumentov,
ale bolo vydané po vyhodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.
81) Celkový výsledok ročného zúčtovania poistného za rok 2020 predstavoval nedoplatok v sume 709,11
Eur (nedoplatok za zamestnanca v sume 0,01 Eur a nedoplatok za samoplatiteľa v sume 709,11 Eur),
pričom spôsob jeho výpočtu bol v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. a vyhláškou MZ SR č. 159/2018
Z.z., pričom tento žalobcom ani namietaný nebol.
82) Keďže správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v
zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými
bodmi), preto okrem zaujatia stanoviska k žalobným námietkam, posudzoval zákonnosť napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody,
resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležite vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ako aj s
relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so
zákonom, na základe náležite zisteného skutočného stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené
náležitosti. Skutočnosť, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nie je spokojný, nemožno považovať za
porušenie jeho práv, pokiaľ je rozhodnutie založené na logických a odborných úsudkoch a argumentoch
a je vydané v súlade so zákonom. Námietky žalobcu ohľadom toho, že napadnuté rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov teda vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. Zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo dostačujúce na vydanie napadnutého rozhodnutia, pričom skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nebol v rozpore s administratívnymi spismi.
83) Správny súd teda nezistil porušenie právnych predpisov a ani procesné vady v správnom konaní,
žalovaný rozhodol správne a v súlade so zákonom a platnými právnymi predpismi, vo veci sa snažil
aj na základe súčinnosti žalobcu zadovážiť dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie
rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol.
Vzhľadom k uvedenému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu veci dospel správny súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.
84) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.