{"guid": "0f0c2c35-ea53-41bb-a99d-b0f4e9c170ba:90e458ac-184d-409a-9604-a6dd99cccf46", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2", "spisova_znacka": "BA-6S/294/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/294/2021 z 28. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. novembra 2024, sp. zn. BA-6S/294/2021, ECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2", "identifikacne_cislo": "1021201733", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-83.odsek-5.pismeno-d", "nazov": "§ 83 ods. 5 písm. d) zákona č. 281/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-83.odsek-5.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/281-2015/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/281-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-218.odsek-2", "nazov": "§ 218 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/281/#paragraf-218.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/281-2015/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/281#paragraf-83", "/SK/ZZ/2015/281#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/281#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90e458ac-184d-409a-9604-a6dd99cccf46", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n1S/52/2024\n1021201733\n28. 11. 2024\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2024:1021201733.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci\nžalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zast.: Weis & Partners s.r.o., Priemyselná\n1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky, Kutuzova 8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia náčelníka\nGenerálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-8-7/2021 zo dňa 10.08.2021, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky so\nsídlom v Liptovskom Mikuláši (ďalej ako „prvostupňový orgán“) č. 2467 z 31.03.2021 bol žalobca\npodľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov“ alebo „Zákon č. 281/2015 Z.z.“) prepustený zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka v stálej štátnej službe s ukončením služobného pomeru dňa 28.04.2021 (ďalej\nako „personálny rozkaz“). Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru spracoval zástupca\nveliteľa 12. mechanizovaného práporu Nitra na základe tej skutočnosti, že žalobcovi v čase vyhlásenej\nmimoriadnej situácia bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona o\nštátnej službe profesionálnych vojakov. Doručením návrhu na prepustenie zo služobného pomeru\npersonálnemu úradu dňa 05.03.2021 sa začalo konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.\nŽalobca bol so začatím konania oboznámený dňa 15.03.2021 a vyjadril sa ku nemu podaním doručeným\npersonálnemu úradu dňa 19.03.2021. Disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené Disciplinárnym\nrozkazom Veliteľa 12. mechanizovaného práporu Nitra č. 12. mpr - 239 - 3/2021 zo dňa 28.01.2021,\nktorým mu bol znížený služobný plat o 10 % na dobu troch mesiacov formou zrážky zo služobného platu\n(ďalej ako „disciplinárny rozkaz“). V disciplinárnom konaní bolo žalobcovi preukázané porušenie jeho\nzákladných povinností profesionálneho vojaka uvedených v ustanovení § 134 Zákona o štátnej službe\nprofesionálnych vojakov. Proti disciplinárnemu rozkazu žalobca odvolanie nepodal a disciplinárny rozkaz\nnadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2021.\n\n2. O odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu rozhodol náčelník Generálneho štábu ozbrojených\nsíl Slovenskej republiky rozhodnutím č. OdVS - 8 - 7/2021 z 10.08.2021 (ďalej ako „napadnuté\nrozhodnutie“). Odvolanie bolo zamietnuté a personálny rozkaz bol potvrdený. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ak si profesionálny vojak nesplní niektorú zo svojich\nzákladných povinností profesionálneho vojaka uvedenú v § 134 Zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov, či už úmyselným konaním alebo z nedbanlivosti, naplní tým skutkovú podstatu disciplinárneho\nprevinenia podľa § 138 zákona, za čo mu je uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 citovaného\nzákona. V predloženom právoplatnom disciplinárnom rozkaze boli riadne vymenované povinnosti\nprofesionálneho vojaka k porušeniu ktorých konaním žalobcu došlo, miera zavinenia a porušenie\npovinností vyplývajúcich z právnych predpisov boli riadne posúdené a v rámci dokazovania preukázané,\nčím bolo žalobcovi preukázané porušenie jeho základných povinností profesionálneho vojaka. Žalobcovi\nbolo v čase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia, uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139\nods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z.z., čoho následkom je podľa § 83 ods. 5 písm. d) citovaného\nzákona prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Pokiaľ chcel žalobca uplatňovať argumenty na\nsvoju obhajobu týkajúcu sa disciplinárneho previnenia, mohol ich uplatniť v konaní o disciplinárnom\nprevinení. V disciplinárnom konaní žalobca odvolanie nepodal a služobný úrad v konaní o prepustenie\nžalobcu nie je oprávnený skúmať skutkovú podstatu uloženého disciplinárneho opatrenia. Žalovaný\nzdôraznil špecifický charakter služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý sa výrazne odlišuje od\npracovného pomeru. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného\npomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s ním súvisiacich. Tieto\nvzťahy sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru. Zákon\nkladie na profesionálnych vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru, ktorých\nporušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku znamená, že vo vzťahu k plneniu\nslužobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení. Služobný úrad preskúmal\nnávrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane na vec sa vzťahujúci spisový materiál,\npričom dospel k záveru, že vznikla taká skutočnosť, ktorá má za následok prepustenie žalobcu zo\nslužobného pomeru. Žalovaný zhrnul obsah odvolania žalobcu, v ktorom žalobca poukázal na to, že\nveliteľ nemohol podať návrh na jeho prepustenie, pretože mu disciplinárny rozkaz nebol doručený,\na preto nemohol nadobudnúť právoplatnosť (poprel, že by mu disciplinárny rozkaz bol doručený).\nĎalej namietal, že nemal vedomosť o mimoriadnej situácii v rozhodnom čase, ako aj to, že nebol\nadresátom Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020, a teda, že by ho tento právny\npredpis mohol k čomukoľvek zaväzovať. Poukázal aj na zásadu ne bis in idem - nikoho nemožno\npotrestať pre ten istý skutok dvakrát. Žalovaný po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania a\npreskúmaní administratívneho spisu konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bolo v\nčase, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia, právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa §\n139 ods. 1 písm. b) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, čím došlo k splneniu vecného\ndôvodu na jeho prepustenie zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 5 písm. d) citovaného zákona,\npričom odvolateľ (žalobca) vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať\nvplyv na zrušenie personálneho rozkazu. Námietku o nedoručení disciplinárneho rozkazu žalovaný\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 29.01.2021 príslušníci\n12. mechanizovaného práporu Nitra - A. F. G. a H. I. J. v Kokave nad Rimavicou doručili žalobcovi\ndisciplinárny rozkaz. Skutočnosť, že žalobca ho odmietol prevziať, neznamená, že rozkaz nebol\ndoručený. Žalovaný poukázal na ust. § 218 ods. 2 Zákona č. 281/2015 Z.z., podľa ktorého rozhodnutie,\npersonálny rozkaz, disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie,\npersonálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo, ak doručenie rozhodnutia, personálneho\nrozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho\nvojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho\nrozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne. Pokiaľ žalobca poukázal na porušenie zásady ne\nbis in idem, žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, podľa\nktorého disciplinárne potrestanie nemá za následok zánik práva služobného úradu prepustiť žalobcu\nzo služobného pomeru profesionálneho vojaka, pretože prepustenie vojaka po predchádzajúcom\ndisciplinárnom postihu nemožno hodnotiť ako dvojitý postih za ten istý skutok. V konaní o prepustenie\nzo služobného pomeru vychádzal riaditeľ personálneho úradu z právoplatného rozhodnutia, ktorým\nbola žalobcovi uložená sankcia za porušenie základných povinností profesionálneho vojaka podľa\nustanovenia § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) bod 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Ak\nmal žalobca pochybnosti o zákonnosti postupu veliteľa alebo samotného disciplinárneho rozkazu, mal\nvyužiť zákonné prostriedky na ochranu svojich práv - podať odvolanie. Túto možnosť žalobca nevyužil\na disciplinárny rozkaz nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na to, že vo veci bol riadne zistený skutkový\n\nstav a postup v konaní bol v súlade so zákonom, žalovaný konštatoval, že nezistil žiadne dôvody, pre\nktoré by bolo potrebné personálny rozkaz zmeniť alebo zrušiť.\nSprávna žaloba\n3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca a domáhal sa\nzrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca namietal\nnezákonnosť rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu, že došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia. Dôvody žaloby opísal žalobca nasledovne. V prvom rade uviedol,\nže Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 bola síce od 12.03.2020 vyhlásená\nmimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky, avšak táto skutočnosť nebola žalobcovi známa.\nPoukázal na ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa\nktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo\nznámym každému, koho sa to týka. Vzhľadom na to, že predmetné uznesenie vlády nebolo publikované\nv Zbierke zákonov, žalobca poprel vedomosť o vyhlásení mimoriadnej situácie v rozhodnom čase. Okrem\ntoho spochybnil, že by bol adresátom predmetného uznesenia, a teda, že by ho tento právny predpis\nmohol k čomukoľvek zaväzovať. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol poukaz na zásadu ne bis in idem.\nKonštatoval, že táto zásada sa nevzťahuje len na trestné postihy, ale rovnako aj na postihy nižšej\nnebezpečnosti, ktoré sa prejednávajú v rámci správneho či disciplinárneho trestania. Žalobca namietal\nsúlad zákonnej úpravy (Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov) a jej následnej aplikácie s\nprávnymi predpismi vyššej právnej sily, a to predovšetkým s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nV danom prípade podľa žalobcu došlo k nedovolenému dvojitému postihu, keď bol potrestaný dvakrát,\nnajprv disciplinárnom konaní (zrážkami zo služobného platu) a následne aj prepustením zo služobného\npomeru, čo je v právnom štáte neprípustné. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol „dobrovoľný súhlas“. V\ntomto bode správnej žaloby konštatoval, že si je vedomý svojej povinnosti podľa § 134 ods. 1 písm.\np) bod 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov týkajúcej sa povinnosti podrobiť sa lekárskej\nprehliadke a odbornému vyšetreniu, avšak uvedená povinnosť, ktorá bola pri rozhodnutí o prepustení\nkľúčová, je v rozpore s čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, podľa ktorého sa zásah\nv oblasti zdravia môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom\nvyjadrila súhlas. Tento medzinárodný dohovor má pritom prednosť pred zákonmi, t.j. aj pred Zákonom č.\n281/2015 Z.z.. Ak je právom každého slobodne sa rozhodnúť pred zásahom do svojho zdravia, tak takéto\nkonanie nemôže byť súčasne aj konaním sankcionovaným. V poslednom bode žaloby žalobca poukázal\nna proporcionalitu. Konštatoval, že je verejným záujmom každej krajiny chrániť zamestnanosť. Žalobca\nsi je vedomý skutočnosti, že požiadavky na profesionálnych vojakov sú odôvodnene prísnejšie ako u\nbežných zamestnancov, avšak ani uvedené úplne nezbavuje profesionálnych vojakov ich legitímneho\npráva na ochranu zamestnania. Najvyšší ústavní činitelia sa jednohlasne a opakovane verejne vyjadrili,\nže testovanie na COVID-19 je dobrovoľné. Za tohto stavu, kedy sa profesionálny vojak dobrovoľne\nrozhodol, že sa testovať nedá, ho tak za uvedené nemožno sankcionovať a nie to ešte v takej intenzite –\nnajprv finančne a následne stratou zamestnania. Žalobca nemal dôvod neveriť vyjadreniam najvyšších\nústavných činiteľov. Strata zamestnania a aj nezanedbateľná finančná sankcia rozhodne nespĺňajú\npodľa žalobcu požiadavku proporcionality voči konaniu, ktoré je žalobcovi vyčítané. Prepustenie zo\nslužobného pomeru má byť poslednou krajnou možnosťou a nie prvou, ako tomu bolo zo strany riaditeľa\npersonálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky o to viac pri konaní, ktorému nepredchádzalo\nakékoľvek upozornenie a tiež je vo vzťahu k následku absolútne zanedbateľné. Z odôvodnenia\npersonálneho rozkazu je zrejmé, že princíp proporcionality nebol nijakým spôsobom vzatý do úvahy\na postupovalo sa výsostne technicky v zmysle ustanovení Zákona o štátnej službe profesionálnych\nvojakov bez akejkoľvek snahy o aplikáciu príslušných právnych predpisov z pohľadu ich skutočného\nvýznamu, ako aj zreteľa na celý právny poriadok.\nVyjadrenie žalovaného k správnej žalobe\n4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania vo veci skončenia\nslužobného pomeru žalobcu a opísal dôvody podanej správnej žaloby. Vo vzťahu k uplatneným\nžalobným dôvodom uviedol, že v podanej správnej žalobe absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie\nvo vzťahu k ustanoveniam § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Žalobca v rámci správnej žaloby neuviedol, v čom by\n\nmalo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Taktiež neodôvodnil, čím malo dôjsť k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní vo veci skončenia služobného pomeru. Vo vzťahu k mimoriadnej situácii\na dobrovoľnému súhlasu žalovaný uviedol, že žalobca napadol výlučne skutočnosti, ktoré boli, resp.\nmohli byť, predmetom posúdenia v rámci disciplinárneho konania, teda administratívneho konania\nodlišného od konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Disciplinárne konanie je\nkonaním samostatným a žalobné body smerujú k dôvodom, ktoré mohol a mal žalobca uplatniť v\nrámci disciplinárneho konania. Žalobca nevyužil svoje právo podať voči disciplinárnemu rozkazu riadny\nopravný prostriedok - odvolanie, čím sa tento stal právoplatným a tvoril podklad prvostupňového\nrozhodnutia (personálneho rozkazu), ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Orgán\nverejnej správy bol pri vydávaní personálneho rozkazu disciplinárnym rozhodnutím viazaný a nemal\nvo svojej právomoci disciplinárny rozkaz podrobiť prieskumu z hľadiska zákonnosti. Vo vzťahu k\nnámietke týkajúcej sa uplatnenia zásady ne bis in idem žalovaný poukázal na to, že disciplinárne\nkonanie a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru sú po obsahovej\na právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní. Nielen z hľadiska rozdielnych právnych postupov,\nale aj vzhľadom na skutkové vymedzenie právne významných dôvodov pre prepustenie žalobcu zo\nslužobného pomeru a pre jeho prípadné disciplinárne potrestanie. Ide o dve samostatné administratívne\nkonania, ktorých výsledkom sú rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/19740/2010 z\n13.10.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo/3/2012 z\n20.03.2012. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že už systematické začlenenie prepustenia\nprofesionálneho vojaka zo služobného pomeru do inej časti zákona potvrdzuje, že prepustenie nie\nje súčasťou podmienok výkonu štátnej služby. Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou\nustanovenia § 125 Zákona č. 346/2005 Z. z. (v súčasnej dobe § 139 Zákona č. 281/2015 Z.z.), ktoré\nstanovuje druhy disciplinárnych opatrení. Vo vzťahu k namietanej proporcionalite žalovaný poukázal na\nto, že žalobca vo vlastnom záujme mohol a mal v správnej žalobe namietané skutočnosti namietať v\nrámci disciplinárneho konania. Vychádzajúc z právoplatného disciplinárneho rozkazu, ktorý jednoznačne\npreukazuje spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcom, spracoval veliteľ návrh na prepustenie\nžalobcu zo služobného pomeru, pričom mu poskytol možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k\njeho podkladom a k spôsobu ich zistenia. Veliteľ v návrhu na prepustenie uviedol zásadnú a podstatnú\nskutočnosť, a to, že žalobca svojím konaním degraduje disciplínu, morálku a integritu príslušníkov 12.\nmechanizovaného práporu Nitra, pričom ide obzvlášť zlým príkladom pre príslušníkov hodnostného\nzboru poddôstojníkov a mužstva, ktorí sa v danej situácii aj napriek vysokým nárokom snažili plniť\nsvoje úlohy v duchu vojenskej prísahy a morálnych požiadaviek, ktoré sú na nich kladené etickým\nkódexom profesionálneho vojaka. Žalovaný ako aj orgán verejnej správy rozhodujúci v prvom stupni\npri rozhodovaní vzali do úvahy okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu disciplinárneho previnenia (v\nčase mimoriadnej situácie) ako aj vyjadrenia nadriadených a žalobcu. Využili svoju diskrečnú právomoc\na vzhľadom na okolnosti prípadu odôvodnili, že dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\nprofesionálneho vojaka je daný a zotrvanie žalobcu v služobnom pomere vzhľadom na jeho protiprávne\nkonanie v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie a pandemickej doby nie je v záujme služobného\núradu. Žalovaný vyslovil, že tak personálny rozkaz ako aj napadnuté rozhodnutie sú zákonné a sú s\nprihliadnutím na všetky skutočnosti nanajvýš spravodlivé. Preto navrhol, aby správny súd správnu žalobu\nžalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\nReplika žalobcu\n5. Žalobca v republike reagoval na námietku , že v správnej žalobe absentuje odôvodnenie namietaného\nnesprávneho posúdenia veci tak, že toto spočívalo napr. v doslovnej aplikácii ustanovení Zákona\no štátnej službe profesionálnych vojakov bez rešpektovania ústavne a medzinárodne konformného\nvýkladu. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a povinnosť vykladať\nprávne predpisy ústavne súladným spôsobom. Keby orgán verejnej správy naplnil ustanovenia Ústavy\nSlovenskej republiky nemohol by slovo „môcť“ v § 83 ods. 5 Zákona č. 281/2015 Z.z. aplikovať\nspôsobom, že musel. Žalobca mohol byť teda potrestaný zrážkami zo mzdy, ale nemusel byť aj\nprepustený zo služobného pomeru. Tým by sa neporušila ani zásada ne bis in idem, ani by nebola\nnarušená proporcionalita zásahu do základných práv a slobôd.\n6. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.\nPosúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov\n\n7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. Podľa §\n3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na\nsprávne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.\n8. Správna žaloba žalobcu bola dňa 18.10.2021 podaná na Krajský súd v Bratislave. Vzhľadom na\nprechod výkonu súdnictva sa konanie, pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n6S/294/2021, od 01.06.2023 viedlo na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/294/2021.\nSprávny súd v Bratislave Uznesením č. k. BA-6S/294/2021-60 zo dňa 26.08.2024 (právoplatným\n09.09.2024) správnu žalobu žalobcu postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici podľa § 18 ods. 2\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) v\nspojení s § 3a ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. na ďalšie konanie ako miestne príslušnému správnemu\nsúdu, na ktorom mu bola pridelená sp. zn. 1S/52/2024.\n9. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný\npodľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal (na základe výslovnej žiadosti žalobcu) na nariadenom pojednávaní\ndňa 28.11.2024 v neprítomnosti žalobcu (§ 114 SSP), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil\na súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov\nuplatnených v správnej žalobe, a to aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže prejednávaná žaloba\nje správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), správny súd dospel k záveru,\nže správna žaloba nie je dôvodná.\n10. Žalobca spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní zaslal správnemu súdu podanie\noznačené ako „Záverečná reč žalobcu“, v ktorom uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe\na je presvedčený, že nebolo nevyhnutné skončiť služobný pomer prepustením – prichádzali do\núvahy aj iné menej závažné zásahy do práv žalobcu. Žalovaný napr. mohol žalobcu zaradiť do\npersonálnej zálohy alebo ho mohol dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby podľa § 72 a nasl.\nZákona č. 281/2015 Z.z.. Zopakoval, že napadnuté rozhodnutie nedostatočne zohľadnilo princíp\nproporcionality, test proporcionality nebol zachovaný pre absenciu získania informovaného súhlasu\nv súvislosti s podrobením sa lekárskej prehliadne a odbornému vyšetreniu. Na záver vyjadrenia žalobca\npoukázal na Uznesenie vlády č. 286/2024 Z.z. (pozn. správneho súdu, ide o uznesenie vlády o\nudelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami),\nv ktorom samotná vláda uznala, že vo vzťahu k zavádzaniu a uplatňovaniu protipandemických opatrení\ndochádzalo k zásadným nezákonnostiam a porušovaniam základných práv a slobôd.\n11. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú podľa §\n190 SSP zamietnuť s tým, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli zákonné a dôvody skončenia\nslužobného pomeru existovali a trvajú.\n12. Podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení účinnom v čase rozhodovania, t.j.\nod 01.03.2021 do 14.11.2021) štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej\nštátnej službe možno skončiť prepustením, ak v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mu\nbolo opakovane uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) alebo mu v čase, keď je\nvyhlásená mimoriadna situácia, alebo v čase, keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená\nkrízová situácia, bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b).\n13. Podľa § 218 ods. 1 a 2 Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uloženia\ndisciplinárneho opatrenia, t.j. od 01.01.2021 do 28.02.2021) (1) Rozhodnutie, personálny rozkaz a\ndisciplinárny rozkaz sa profesionálnemu vojakovi doručujú do vlastných rúk v mieste výkonu štátnej\nslužby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý. (2) Rozhodnutie,\npersonálny rozkaz a disciplinárny rozkaz sa považujú za doručené, ak profesionálny vojak rozhodnutie,\npersonálny rozkaz alebo disciplinárny rozkaz prevezme, alebo ak doručenie rozhodnutia, personálneho\nrozkazu alebo disciplinárneho rozkazu bolo zmarené konaním alebo opomenutím profesionálneho\nvojaka. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak profesionálny vojak prijatie rozhodnutia, personálneho\nrozkazu alebo disciplinárneho rozkazu odmietne.\n\n14. Podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase\nuloženia disciplinárneho opatrenia, t.j. od 01.01.2021 do 28.02.2021), za disciplinárne previnenie sa\nprofesionálnemu vojakovi uloží disciplinárne opatrenie, ktorým je zníženie služobného platu až o 15 %\nnajdlhšie na šesť mesiacov formou zrážok zo služobného platu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom\nsa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil.\n15. Podľa § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) Zákona č. 281/2015 Z.z. (v znení platnom a účinnom\nv čase spáchania disciplinárneho previnenia, t.j. od 21.05.2020 do 31.12.2020) profesionálny vojak je\npovinný: a) dodržiavať služobnú disciplínu, c) vykonávať štátnu službu osobne, nestranne, riadne, v\nurčenom služobnom čase a v medziach svojho oprávnenia, p) podrobiť sa: 1. lekárskej prehliadke a\nodbornému vyšetreniu, 2. očkovaniu a ďalším profylaktickým opatreniam, ktoré súvisia s výkonom štátnej\nslužby, 3. lekárskemu a psychologickému vyšetreniu na posúdenie zdravotnej spôsobilosti a psychickej\nspôsobilosti na výkon štátnej služby alebo funkcie, 4. prieskumnému konaniu, 5. úkonom, ktoré súvisia\ns jeho identifikáciou podľa § 60,6. zdravotným výkonom podľa § 123 ods. 1 písm. d) a e).\n16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva na účely tohto zákona\nsa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej\nudalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú\nopatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti\nnevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.\n17. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n18. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Správnu žalobu správny súd\nv zmysle ustálenej judikatúry a po posúdení jej obsahu posúdil ako správnu žalobu vo veciach správneho\ntrestania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Asan/5/2021 zo dňa 31.05.2023, bod 34.).\n19. Správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade je zákonný dôvod na prepustenie profesionálneho\nvojaka zo služobného pomeru v zmysle dikcie ustanovenia § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015\nZ. z. založený vtedy, ak v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia bolo profesionálnemu vojakovi\nuložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z. z..\n20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo disciplinárnym rozkazom zo dňa\n28.01.2021 uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z. z.\nspočívajúce v znížení služobného platu o 10 % na dobu troch mesiacov formou zrážky zo služobného\nplatu, ktorý mu bol priznaný ku dňu, v ktorom sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil,\na to za porušenie ust. § 134 ods. 1 písm. a), c) a p) zákona č. 281/2015 Z.z. a porušenia rozkazu\nveliteľa. Dňa 16.12.2020 žalobca odmietol vyšetrenie na prítomnosť ochorenia COVID-19 PCR testom\nv CV Lešť, pričom mu táto povinnosť vyplývala z rozkazu, ktorý mu bol doručený dňa 10.12.2020 (ide\no Administratívny rozkaz veliteľa 1. mechanizovanej brigády na vykonanie rotácie jednotky v rámci\noperácie „Predsunutá prítomnosť“ v Lotyšsku – december 2020 č. 1mb-99-49/2020 zo dňa 23.11.2020).\nProti disciplinárnemu rozkazu žalobca odvolanie nepodal a tento nadobudol právoplatnosť 08.02.2021.\nZároveň je objektívnou skutočnosťou, že vládou Slovenskej republiky bola odo dňa 12.03.2020 podľa\n§ 8 zákona č. 42/1994 Z.z. vyhlásená Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020\nmimoriadna situácia z dôvodu ohrozenia verejného zdravia v dôsledku ochorenia COVID-19 (pozn.\nsprávneho súdu: mimoriadna situácia bola odvolaná dňa 15.09.2023). Vzhľadom na uvedené je\nnesporné, že v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo žalobcovi právoplatne uložené disciplinárne\nopatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona č. 281/2015 Z. z., a teda zákonné podmienky pre\nprepustenie žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona\nč. 281/2015 Z. z. boli naplnené.\n21. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že nebol oboznámený s uznesením vlády o vyhlásení\nmimoriadnej situácie, správny súd uvádza, že vedomosť, resp. nevedomosť žalobcu o predmetnom\nuznesení nemá žiadny vplyv na priebeh skutkových okolností veci a samotné disciplinárne potrestanie\nžalobcu (ani prepustenie žalobcu zo služobného pomeru). Žalobca bol v disciplinárnom konaní\n\npostihnutý za porušenie služobnej disciplíny (porušenie ust. § 134 ods. 1 písm. a/, c/ a p/ Zákona č.\n281/2015 Z.z.), nebol sankcionovaný v súvislosti s predmetným uznesením. Vyhlásenie mimoriadnej\nsituácie ako skutková (objektívna) okolnosť je (bola) zákonným predpokladom skončenia služobného\npomeru za situácie uloženia čo len jedného disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. b) Zákona\nč. 281/2015 Z.z., túto skutočnosť posudzoval orgán verejnej správy ako zákonnú podmienku aplikácie\nust. § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z.z..\n22. Pokiaľ žalobca spochybňoval závažnosť jeho konania vo vzťahu k disciplinárnemu postihu, správny\nsúd uvádza, že túto námietku, ako aj akékoľvek ďalšie námietky týkajúce sa disciplinárneho previnenia\nžalobcu, t.j. odmietnutia povinnosti podriadiť sa testovaniu na COVID-19 (vrátane námietok týkajúcich\nsa dobrovoľného súhlasu), mohol žalobca uplatniť v odvolacom konaní voči disciplinárnemu rozkazu,\nprípadne v následnom súdnom konaní. Žalobca takto nepostupoval, odvolanie nepodal. Predmetom\ntohto správneho súdneho konania je súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o potvrdení\npersonálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Správny súd v tomto správnom\nsúdnom konaní nepreskúmava zákonnosť disciplinárneho rozkazu, ktorým už bolo právoplatne\nrozhodnuté o disciplinárnom previnení žalobcu, a preto skúmal výlučne otázku zákonnosti a postupu\norgánov verejnej správy pri rozhodovaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho\nvojaka. Vychádzajúc z uvedeného sa správny súd nevenoval námietke, že konanie žalobcu bolo\nzanedbateľné, či otázke dobrovoľnosti/povinnosti podrobiť sa testovaniu, teda otázkam, ktoré boli (mohli\nbyť) predmetom disciplinárneho konania. Uložené disciplinárne opatrenie bolo síce podkladom pre\nvydanie personálneho rozkazu, avšak v prípade disciplinárneho rozkazu nejde o rozhodnutie v zmysle\n§ 27 ods. 1 SSP, ktorého zákonnosť by správny súd mohol posúdiť v rámci tohto konania, pretože\nnie je splnená podmienka, že rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať (proti disciplinárnemu\nrozkazu bol prípustný opravný prostriedok a išlo o spôsobilý predmet súdneho prieskumu). Správny\nsúd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať aj rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia podmienok podľa § 27 SSP, v\nzmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh\nžalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané\nrozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo\nsamostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP.\n23. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentoval, že najvyšší ústavní činitelia sa vyjadrovali,\nže testovanie na COVID-19 je dobrovoľné, správny súd obiter dictum konštatuje, že žalobcu ako\nprofesionálneho vojaka neviažu vyjadrenia politikov, ale zákon a služobné predpisy (osobitne príkazy\nnadriadených). Žalobca bol povinný plniť služobné povinnosti a vedel, aké následky má neplnenie\nslužobných povinností (vrátane pokynov veliteľa). Súčasne správny súd poukazuje na to, že v novembri\n2024 Ústavný súd Slovenskej republiky pri opakovaných posúdeniach ústavnosti vyhlášok Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré upravovali okrem iného aj povinné testovanie\nna ochorenie COVID-19, z obdobia mimoriadnej situácie počas pandémie nekonštatoval porušenie\nzákladných ľudských práv a slobôd.\n24. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal porušenie zásady ne bis in idem, správny súd uvádza, že\nprepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru je zákonným dôsledkom určitého správania\nprofesionálneho vojaka, nemá povahu sankcie, čo explicitne vyplýva o.i. z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Asan/12/2019 zo 04.02.2020, bod 67: „Prepustenie zo služobného pomeru\nje jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia služobného vzťahu profesionálneho\nvojaka voči štátu, nemá povahu sankcie, ale je následkom určitého správania profesionálneho vojaka,\nktoré zákon definuje ako nezlučiteľné s ďalším trvaním služobného pomeru v ozbrojených silách.\nZákon č. 281/2015 Z.z. nemožno porovnávať s porušením pracovnej disciplíny u bežných pracovníkov,\npretože zmieňovaný zákon ustanovuje vyššiu mieru zodpovednosti a tomu musia zodpovedať aj\nosobitné možnosti postihu. Citovaný zákon kladie na vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho\ncharakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje, čo v konečnom dôsledku\nznamená, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné dodržiavanie svojich\nustanovení, prísnejších než iné zákony.“ Zo systematiky Zákona č. 281/2015 Z.z. je zrejmé, že právna\núprava služobného pomeru (vrátane úpravy otázky prepustenia zo služobného pomeru) je obsiahnutá\nv III. časti zákona, podmienky vykonávania štátnej služby (vrátane úpravy služobných povinností\na služobnej disciplíny) sú predmetom IV. časti zákona, šiestej hlavy. Prepustenie zo služobného pomeru\nnie je súčasťou ustanovení Zákona č. 281/2015 Z.z., ktoré stanovujú druhy disciplinárnych opatrení,\n\nv zmysle čoho sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 4Sžo/3/2012 z 20.03.2012\nstotožnil so záverom príslušného krajského súdu, že disciplinárne konanie a konanie o prepustení\nprofesionálneho vojaka zo služobného pomeru (v dôsledku porušenia služobných povinností) sú\npo obsahovej a právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní, ich výsledkom sú dve samostatné\nadministratívne rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania.\n25. Podľa § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania\npersonálneho rozkazu) štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej\nslužbe možno skončiť prepustením, ak mu v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia bolo\nuložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b). Použité slovné spojenie „možno skončiť\nprepustením“ znamená, že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy ukončiť služobný pomer, ale\nmôže tak urobiť, ak sú splnené zákonné podmienky, ktoré v prejednávanej veci splnené boli. Orgán\nverejnej správy prvého stupňa zároveň vo väzbe na fakultatívnosť prepustenia žalobcu zo služobného\npomeru profesionálneho vojaka individualizoval dôvod prepustenia žalobcu, keď okrem naplnenia\nzákonných podmienok poukázal osobitne na to, že dotknutým správaním žalobca v čase mimoriadnej\nsituácie degradoval disciplínu, morálku a integritu príslušníkov 12. mechanizovaného práporu Nitra,\npričom išiel obzvlášť zlým príkladom pre príslušníkov hodnostného zboru poddôstojníkov a mužstva,\nktorí sa v danej situácii aj napriek vysokým nárokom snažili plniť svoje úlohy v duchu vojenskej\nprísahy a morálnych požiadaviek. Je všeobecne známe, že v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie\nsa osobitne zložky armády (profesionálni vojaci) podieľali na plnení úloh štátu pri ochrane verejného\nzdravia. Ak by príklad žalobcu nasledovali iní profesionálni vojaci, mohlo by dôjsť k destabilizácii\na ohrozeniu funkčnosti jednotlivých zborov. Ako to vyplýva z administratívneho spisu (konkrétne Posudku\nžalobcu vypracovaného nadriadeným žalobcu), žalobca od 11.12.2020 do 28.04.2021 vykonával\nfunkciu technika 2. mechanizovanej roty, toto obdobie bolo špecifické množstvom asistenčných úloh\ns Policajným zborom Slovenskej republiky. Žalobca sa odmietal podieľať na plnení týchto úloh.\nDeklaroval zamietavé stanovisko k podrobeniu sa vyžadovaného a povinného pretestovania na\nCOVID-19, pričom do kasární nebol povolený vstup osobám bez negatívneho AG testu. Z týchto dôvodov\nnebolo možné so žalobcom počítať pri výkone štátnej služby a bol dlhodobo zaradený na tzv. home office.\n26. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa je zrejmá správna úvaha, na\nzáklade ktorej dospel v prípade žalobcu k záveru o využití fakultatívnej možnosti žalobcovho prepustenia\nzo služobného pomeru profesionálneho vojaka. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že pri\nrozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny\nsúd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§\n27 ods. 2 SSP). Správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť takéhoto rozhodnutia. Správny súd\npo preskúmaní veci dospel k záveru, že orgán verejnej správy aplikujúc správnu úvahu rozhodol\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru s dostatočným odôvodnením vzhľadom na skutočnosti\nopísané v bode 26. tohto rozsudku. Správny súd nezistil pochybenie orgánu verejnej správy pri aplikácii\nZákona o štátnej službe profesionálnych vojakov (orgán verejnej správy zákony nevykladá, ale aplikuje).\nZákonné podmienky pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru boli naplnené, pričom orgán\nverejnej správy odôvodnil, prečo využil možnosť skončenia služobného pomeru.\n27. Vo vzťahu k námietke porušenia princípu proporcionality správny súd vo všeobecnosti v prvom\nrade uvádza, že podstatou tohto princípu je posudzovanie kolízie (konfliktu) dvoch práv. Žalobca\nv správnej žalobe namietal, že verejným záujmom každej krajiny je chrániť zamestnanosť, z čoho možno\nvyvodiť, že namietal zásah do práva na prácu. Podľa názoru správneho súdu v tomto prípade orgány\nverejnej správy postupovali v súlade s princípom proporcionality. Orgány verejnej správy v prvom rade\nvysvetlili a zdôraznili, na akých princípoch je vykonávaná štátna služba profesionálnych vojakov (princíp\npodriadenosti a nadriadenosti, striktné dodržiavanie služobnej disciplíny), pričom možno súhlasiť s tým,\nže záujem na dodržiavaní služobnej disciplíny, a to osobitne v období vyhlásenej mimoriadnej situácie,\nodôvodňoval aplikáciu § 83 ods. 5 písm. d) Zákona č. 281/2015 Z.z., t.j. prepustenie služobného vojaka.\nAko už správny súd konštatoval, ozbrojené zložky sa v období pandémie v značnej miere podieľali\nna ochrane verejného zdravia, pričom osobitné úlohy armády za účelom zabezpečenia verejného\nzdravia a ochrana verejného záujmu na ochrane zdravia (legitímny cieľ) v tomto prípade odôvodnila\npostup orgánu verenej správy (prepustenie žalobcu už pri jednom disciplinárnom postihu), keď síce išlo\nz pohľadu žalobcu o krajné riešenie vzniknutej situácie, zákonom však predpokladané a súčasne také,\no ktorom žalobca mal vedomosť (že môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak mu v čase, keď je\nvyhlásená mimoriadna situácia bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. b/ Zákona\n\nč. 281/2015 Z.z.) Postup orgánov verejnej správy, a to aj so zohľadnením prvku prevencie a záujmu na\ndodržiavaní služobnej disciplíny profesionálnych vojakov, nevybočoval z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom.\n28. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a konania, ktoré im\npredchádzalo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil personálny rozkaz\no prepustení žalobcu zo služobného pomeru je v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n29. Uznesenie vlády č. 286/2024 Z.z. o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti\ns protipandemickými opatreniami nemá nijaký vplyv na konanie o prepustenie žalobcu so služobného\npomeru, pretože predmetné uznesenie sa vzťahuje na veci priestupkov, pričom žalobca bol prepustený\nv nadväznosti na disciplinárne previnenie a uložené disciplinárne opatrenie.\n30. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania\nnepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania\nv správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd\nnerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože nezistil podmienky pre priznanie práva na\nnáhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nToto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo\npodaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom\ndo 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).\nKasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i)\nsa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj,\nkedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby\nbolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné\n\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,\nalebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).\nPoznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej\nneprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}