{"guid": "201ac024-b44f-44d9-a4d3-0a5558258f69:a9ac00a6-cb93-426d-927b-b47276b1714c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:1017201539.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/80/2017", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/80/2017 z 19. 3. 2024", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 19. marca 2024, sp. zn. BA-7Sa/80/2017, ECLI:SK:SpSBB:2024:1017201539.3", "identifikacne_cislo": "1017201539", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-52.odsek-8", "nazov": "§ 52 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-52.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-249", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-47", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-51", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9ac00a6-cb93-426d-927b-b47276b1714c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:1017201539.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:1017201539.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:1017201539.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n16Sa/5/2023\n1017201539\n19. 03. 2024\nJUDr. Darina Štoffová\nECLI:SK:SpSBB:2024:1017201539.3\n\nUznesenie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: LikoSpol, a.s., Miletičova 23, 821 09 Bratislava,\nIČO: 35 730 234, zast.: Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO: 47 231 157, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n42 499 500, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Správnou žalobou zo dňa 19.09.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.09.2017,\nsa žalobca domáha, aby súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy vydal\nuznesenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť konať vo veci odvolania žalobcu zo dňa 31.10.2002\nvoči Dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava II č. 601/2100/134475/2002/Tak zo\ndňa 10.10.2002 (ďalej aj „dodatočný platobný výmer I“ alebo „rozhodnutie I“) a vydať v tomto konaní\nrozhodnutie o odvolaní žalobcu zo dňa 31.10.2002, doplnenom podaním v elektronickej forme dňa\n19.06.2014 (ďalej aj „odvolanie I“), a to v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.\n2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.11.2023 č.k. BA-7Sa/80/2017-46 (právoplatným\ndňa 14.11.2023) bola žaloba žalobcu postúpená Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako súdu miestne\npríslušnému dňa 01.12.2023. Vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n7Sa/80/2017, neskôr na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-7Sa/80/2017, sa v dôsledku\npostúpenia vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Sa/5/2023.\n3. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby uviedol, že Daňový úrad Bratislava II (ďalej len „príslušný\ndaňový úrad“ alebo „daňový úrad“) vydal dňa 10.10.2002 dodatočný platobný výmer I, ktorým uložil\nžalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 1999\nv sume 1 252 800 slovenských korún. V poučení daňový úrad neuviedol lehotu na podanie odvolania,\nv dôsledku čoho mal žalobca podľa § 30 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení platnom a účinnom ku dňu 10.10.2002\n(ďalej aj „zákon č. 511/1992 Zb.“) zákonnú šesťmesačnú lehotu na podania odvolania. Voči dodatočnému\nplatobnému výmeru I podal žalobca odvolanie, ktoré daňový úrad zamietol listom zo dňa 14.11.2002 číslo\n601/2200/142468/2002 ako oneskorene podané (ďalej len zamietnutie I“) neobsahujúcim náležitosti\nrozhodnutia. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že správca dane nielenže nesprávne zamietol odvolanie, ale\n\nešte aj „zamietnutie“ vykonal absolútne nezákonne a nesprávne. Žalobca mal za to, že podal odvolanie\nvčas, a teda žalovaný mal o ňom rozhodnúť.\n4. Dňa 04.08.2004 vydal daňový úrad na základe návrhu žalobcu rozhodnutie o povolení obnovy konania\nvo veci dane z príjmov právnických osôb za rok 1999 a následne dňa 24.08.2004 vydal rozhodnutie\nčíslo 601/230/134049/04/Tak (ďalej len „rozhodnutie II“) opravené rozhodnutím zo dňa 08.11.2004 č.\n601/340/166406/04/Paty (oprava zrejmej nesprávnosti v čísle rozhodnutia). Voči tomuto rozhodnutiu\npodal žalobca odvolanie (ďalej len „odvolanie II“), ktoré daňový úrad listom zo dňa 18.10.2004 číslo\n601/340/149968/04/Múč zamietol. Následne o odvolaní rozhodol odvolací orgán - Daňové riaditeľstvo\nSR, rozhodnutím zo dňa 29.12.2004 číslo II/256/15854/2004-1091, ktorým odvolací orgán potvrdil\nrozhodnutie II. Toto rozhodnutie žalobca napadol správnou žalobou, ktorá bola rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 07.06.2006 č.k. 2S/65/05-17 (ďalej len „rozhodnutie 2S/65/05“) zamietnutá. Toto\nrozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 3Sžf/41/2010.\nŽalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že ako krajský súd, tak aj Najvyšší súd SR, sa zaoberal výlučne\nstavom po obnove daňového konania, ktorá však bola nezákonná, pretože stále nebolo rozhodnuté\no odvolaní žalobcu zo dňa 31.10.2002. A teda, aj keby žalobca pripustil, že formálne existuje prekážka\npre rozhodnutie o odvolaní I v podobe povolenej obnovy konania v časti oprávok, tak nejestvuje žiadna\nformálna ani iná prekážka pre rozhodnutie o predmetnom odvolaní mimo oprávok.\n5. Žalobca podaním zo dňa 18.06.2014 požiadal Daňový úrad Bratislava o bezodkladné rozhodnutie\no jeho odvolaní I. Súčasne urgoval aj žalovaného, na čo obdržal odpoveď žalovaného zo dňa 28.08.2014,\nkde žalovaný uviedol, že správca dane zamietol odvolanie I (listom) z dôvodu, že bolo podané po lehote,\nktorá uplynula 31.10.2002. Zároveň žalovaný konštatoval, že nie je možné preskúmavať rozhodnutie,\nktoré už bolo zrušené. Pretože dodatočný platobný výmer I bol zrušený novým rozhodnutím vydaným\npo povolení obnovy konania (rozhodnutím II), nie je naplnený základný predpoklad pre rozhodovanie\no odvolaní I proti dodatočnému platobnému výmeru I.\n6. Listom zo dňa 10.03.2015 žiadal žalobca žalovaného opätovne o bezodkladné rozhodnutie o jeho\nodvolaní I (podanie označené ako Opätovná žiadosť o bezodkladné rozhodnutie o odvolaní - stanovisko).\nŽalovaný v stanovisku zo dňa 30.03.2015 s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S/65/05 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/41/2010 uviedol, že je viazaný právnym\nnázorom súdu, konanie je právoplatne skončené, preto žalovaný nebude o odvolaní rozhodovať.\n7. Žalobca k žalobe priložil odpoveď Generálnej prokuratúry SR na jeho podnet zo dňa 30.10.2015\nna preskúmanie postupu daňových orgánov vo veci namietanej nečinnosti. Generálna prokuratúra SR\nžalobcovi v odpovedi zo dňa 20.01.2016 oznámila, že nie sú splnené podmienky na prijatie opatrení\nprostriedkami prokurátorského dozoru, a preto podnet odkladá.\n8. Zároveň žalobca k žalobe priložil oznámenie žalovaného, ktorým reagoval na sťažnosť žalobcu zo dňa\n13.07.2017 na nečinnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, pričom upovedomením o odložení\nsťažnosti zo dňa 27.07.2017 bolo žalobcovi oznámené, že sťažnosť bola odložená z dôvodu, že od\nnamietanej skutočnosti, ktorej sa sťažnosť týka, uplynulo viac ako päť rokov.\n9. V závere žaloby žalobca zhrnul, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na podanie žaloby\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože žalovaný je nečinný vo veci rozhodnutia o odvolaní zo\ndňa 31.10.2002 proti dodatočnému platobnému výmeru I.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nZosumarizoval chronologicky priebeh udalostí od vydania dodatočného platobného výmeru I až po\nrozhodnutia súdov vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu II. Zdôraznil, že sám žalobca požiadal\no obnovu konania vo veci vyrubenia dane za rok 1999 (hoci súčasne namieta, že nebolo možné konanie\nobnoviť, pretože nebolo právoplatne skončené), pričom vydaním nového rozhodnutia v obnovenom\nkonaní (rozhodnutím Daňového úradu Bratislava II zo dňa 24.08.2004 číslo 601/230/134049/04/Tak)\nbolo pôvodné rozhodnutie (dodatočný platobný výmer I) zrušené. Proti novému rozhodnutiu (rozhodnutiu\nII) bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, žaloba o preskúmanie zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí bola zamietnutá, rozsudok o zamietnutí žaloby bol potvrdený aj Najvyšším súdom SR. Na\n\nzáklade uvedených skutočností bolo konanie vo veci určenia dane z príjmov právnickej osoby za rok\n1999 právoplatne ukončené.\nReplika žalobcu\n11. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca tak, že považuje žalobu za dôvodnú. Argument, že\nsám žalobca považoval dodatočný platobný výmer za právoplatný a požiadal o obnovu konania, je bez\nprávneho významu, lebo obnova konania bola povolená len v časti oprávok, a nie v celosti, a teda\npôvodné rozhodnutie sa nemohlo zrušiť v celom rozsahu, ale iba v časti povolených oprávok. Vo zvyšnej\nčasti nebol dodatočný platobný výmer I dotknutý, a teda je potrebné rozhodnúť o riadne podanom\nodvolaní v časti, ktorá nebola dotknutá rozhodnutím o povolení obnovy konania. Podľa žalobcu na\nrozhodnutie o povolení obnovy konania a následné rozhodnutia správcu dane nie je možné prihliadať,\npretože nebol splnený zákonný predpoklad na povolenie obnovy konania, a teda, že návrh na obnovu\nkonania by smeroval voči právoplatnému rozhodnutiu, keďže voči dodatočnému platobnému výmeru\nI bolo podané odvolanie, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.\nDuplika žalovaného\n12. Žalovaný v duplike zopakoval skutočnosti už uvedené vo vyjadrení k žalobe, pričom zdôraznil, že\nvydaním nového rozhodnutia v obnovenom konaní sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n13. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a mieste príslušný správny súd po oboznámení sa\ns obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd za splnenia procesných\npodmienok (§ 107 ods. 2 SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania.\n14. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v\nzačatom administratívnom konaní.\n15. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník\nadministratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť\npodľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.\n16. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí\nbyť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie\npodnetu prokurátorom.\n17. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu\nzamietne.\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v\nrozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť\nmožno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n20. Podľa § 47 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení platnom a účinnom od 08.08.2002 do 31.12.2002: (1) Správca dane,\nktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu\nvyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Správca dane môže rozhodnúť o odvolaní\ni v prípade, že mu vyhovie iba čiastočne. Proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. (2)\nRozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v\nplnom rozsahu. V odôvodnení sa musí správca dane vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými\nv odvolaní. (3) Ak správca dane o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie\n\nspolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou\nna rozhodnutie odvolaciemu orgánu. (4) Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje:\nzhrnutie výsledkov doplneného konania, b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania, c) návrh na\nvýrok rozhodnutia o odvolaní. (5) Správca dane odvolanie zamietne, ak a) smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je odvolanie neprípustné, b) je podané po určenej lehote, c) je podané osobou na to\nnepríslušnou. (6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sa nemožno odvolať.\n21. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení platnom a účinnom od 08.08.2002 do 31.12.2002 konanie\nukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak:\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a\nnemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe\ndôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie\nzáviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.\n22. Podľa § 52 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení platnom a účinnom od 08.08.2002 do 31.12.2002 novým\nrozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka. Proti novému\nrozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.\n23. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany\nv správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba.\nZ ustanovenia § 244 ods. 1 SSP vyplýva, že súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy zákon priznáva len takej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá ako účastník administratívneho\nkonania neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre, teda\nžalobcovi, ktorý sa bezúspešne pokúsil dosiahnuť nápravu zákonom stanovenými prostriedkami. Ďalej\nz ustanovenia § 246 ods. 2 SSP vyplýva žalobcovi povinnosť pripojiť k žalobe oznámenie o výsledku\nprešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Súd má za to,\nže zákonné podmienky § 246 ods. 2 SSP boli v preskúmavanej veci splnené. Bol prešetrený podnet\nžalobcu na Generálnu prokuratúru SR a k žalobe bolo pripojené vybavenie podnetu prokurátorom.\nGenerálna prokuratúra SR v odpovedi na podnet žalobcu (odpoveď zo dňa 20.01.2016) zosumarizovala\nskutkové okolnosti veci a konštatovala, že dodatočný platobný výmer I bol právoplatne zrušený\nrozhodnutím Daňového úradu Bratislava II č. 601/230/134049/04/Tak v spojení s rozhodnutím Daňového\nriaditeľstva SR číslo II/256/15854/2004-1091 z 29.12.2004, teda jeho preskúmanie v prípadnom\nodvolacom konaní nie je možné, konanie vo veci vyrubenia dane z príjmov právnických osôb za rok\n1999 je právoplatne skončené. Preto nie sú splnené podmienky na prijatie opatrení prostriedkami\nprokurátorského dozoru. K správnej žalobe bolo pripojené aj Upovedomenie o odložení sťažnosti zo\ndňa 13.07.2017 podanej podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, a to z dôvodu, že od namietanej\nskutočnosti, ktorej sa sťažnosť týka (nerozhodnutia o odvolaní žalobcu zo dňa 31.10.2002) uplynulo viac\nako päť rokov.\n24. Nečinnosť orgánu verejnej správy je definovaná v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) SSP, v zmysle\nktorého nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne\nnepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne\nz úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav,\nkeď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán\nverejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Protiprávnosť je daná tým, že\npovinnosť orgánu verejnej správy riadne a včas uskutočniť konkrétne administratívne konanie vyplýva zo\nznenia príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu. Protiprávnosť teda znamená, že pasivita\norgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou orgánu verejnej správy\nkonať. Takáto povinnosť konať vyplýva z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť\norgánu verejnej správy, vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená\nv zákonnej forme. Povinnosť orgánov verejnej správy konať bez prieťahov má svoj ústavno-právny\nzáklad priamo vymedzený v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a možno ju vyabstrahovať aj z čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR, pretože nečinnosť orgánu verejnej správy narúša aj princíp právnej istoty.\n\n25. Žiadny subjekt však nie je oprávnený domáhať sa určenia nečinnosti v už skončenom\nadministratívnom konaní alebo nečinnosti už odstránenej alebo odpadnutej. Podstatou žaloby proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy totiž je odstránenie existujúcej nečinnosti a nie jej určovanie, ako je\nto za podmienok stanovených v § 252 ods. 2 SSP pri žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy\n(Baricova, Fečík, Števček, Filová a kol. : Správny súdny poriadok. Komentár. C.H. Beck, 2018, s. 1198).\n26. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Bratislava II na základe\nvýsledkov vykonanej daňovej kontroly za rok 1999 vyrubil dodatočným platobným výmerom (dodatočný\nplatobný výmer I) žalobcovi ako daňovému subjektu daň z príjmov právnických osôb za rok 1999.\nDodatočný platobný výmer I obsahoval poučenie, že je proti nemu možné podať odvolanie, ktoré nemá\nodkladný účinok, v poučení nebola určená lehota na podanie opravného prostriedku, dôsledkom čoho\nbolo, že opravný prostriedok mohol byť podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia (§ 30\nods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.). Dodatočný platobný výmer I bol žalobcovi doručený dňa 16.10.2002.\nDaňový úrad listom zo dňa 14.11.2002 zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu jeho oneskoreného podania\n(odvolanie I zo dňa 31.10.2002 bolo podané na pošte dňa 05.11.2002). Z obsahu spisu nevyplýva, že by\nžalobca zamietnutie odvolania spochybnil (domáhal sa jeho preskúmania), resp. v čase od zamietnutia\nodvolania do zrušenie dodatočného platobného výmeru I sa domáhal rozhodnutia o odvolaní.\n27. Žalobca podaním dňa 13.02.2004 podal návrh na obnovu konania – daňovej kontroly za roky 1999,\n2000 a 2001 s odôvodnením, že po skončení konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré majú podstatný\nvplyv na výrok rozhodnutia a kontrolovaný subjekt ich nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojho\nzavinenia (skončilo sa súdne konanie týkajúce sa zmluvy o vklade časti podniku). Daňový úrad Bratislava\nII rozhodnutím zo dňa 04.08.2004 č. 601/340/120583/04/Múč povolil obnovu konania vo veci dane\nz príjmov právnických osôb za rok 1999, ktorá bola ukončená právoplatným rozhodnutím Daňového\núradu Bratislava II zo dňa 10.10.2002 (dodatočným platobným výmerom I). Správny súd v tejto súvislosti\nzdôrazňuje, že žiadosťou o obnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie.\n28. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že obnova konania bola povolená v rozsahu\npreverenia oprávok k opravnej položke k hmotne nadobudnutému majetku na základe Zmluvy o predaji\nčasti podniku č. 1405/1996 z 29.04.1996 od Fondu národného majetku SR, a to v zmysle Rozsudku\nKrajského súdu v Trnave sp. zn. 20 Cbs /2003. V obnovenom konaní bolo vydané nové rozhodnutie\n(rozhodnutie II), ktorým bolo rozhodnutie I zrušené (bolo nahradené rozhodnutím II). Žalobca pripustil,\nže formálne existuje prekážka pre rozhodnutie o odvolaní I v podobe povolenej obnovy konania v časti\noprávok, podľa neho však nejestvuje žiadna formálna ani iná prekážka pre rozhodnutie o predmetnom\nodvolaní mimo oprávok. V tomto sa však mýli, pretože pôvodné rozhodnutie - dodatočný platobný výmer\nI, bolo ako celok zrušené novým rozhodnutím (rozhodnutím II) vo veci dane z príjmov právnických osôb\nza zdaňovacie obdobie roku 1999.\n29. Rozhodnutie II bolo žalobcovi doručené 30.08.2004. Odvolanie voči tomuto rozhodnutiu Daňový\núrad Bratislava II zamietol listom zo dňa 18.10.2004 ako neprípustné z dôvodu, že nebol napadnutý\nvýrok rozhodnutia a bolo podané osobou na to nepríslušnou. Následne však o odvolaní rozhodlo Daňové\nriaditeľstvo SR, pracovisko Bratislava (Rozhodnutím zo dňa 29.12.2004 č. II/256/15854/2004-1091)\na potvrdilo prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie II). Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.\nzn. 2S 65/05 správnu žalobu na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zamietol\ns konštatovaním, že žalobca nevytýkal správnym rozhodnutiam ich nezákonnosť, keďže vôbec\nnepoukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyvodzoval tvrdenie o porušení zákona, ktoré však\nmal tiež konkretizovať...žalobca však nepoukázal na žiadne ustanovenia právnych predpisov hmotného\nalebo procesného práva, ktoré by mali správne orgány porušiť.\n30. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3 Sžf/41/2010 rozhodnutie krajského súdu potvrdil, pričom\nkonštatoval, že žalobca v odvolacom konaní uviedol dôvody týkajúce sa procesného postupu správcu\ndane ako prvostupňového orgánu v odvolacom konaní (keď správca dane najprv odvolanie listom\nzamietol a neskôr o ňom rozhodol odvolací orgán). Podľa najvyššieho súdu list správcu dane\n(odmietnutie odvolania) možno čiastočne hodnotiť ako zmätočný, ale vzhľadom na okolnosti, bez\nprávneho významu na možnosť správcu dane vydať napadnuté rozhodnutie (rozhodnutie Daňového\nriaditeľstva SR zo dňa 29.12.2004). Najvyšší súd ďalej uviedol, že správca dane v danom prípade\npostupoval v súlade so zákonom a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne.\n\n31. Správny súd zdôrazňuje, že v tomto konaní (v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy) nepreskúmava zákonnosť rozhodnutia II a rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 29.12.2004\no odvolaní tomuto rozhodnutiu, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v konaní pred Krajským\nsúdom v Bratislave (sp. zn. 2S/65/05) a Najvyšším súdom SR v konaní sp. zn. 3Sžf/41/2010. Pre toto\nkonanie je však podstatná skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 07.06.2006 č.k.\n2S/65/05-17 (potvrdeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 3Sžf/41/2010)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva\nSR zo dňa 29.12.2004 č. II/256/15854/2004-1091, ktorým tento orgán potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava II číslo 601/230/134049/04/Tak zo dňa 24.08.2004 o vyrubení rozdielu dane z príjmov\nprávnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 1999 a ktorým daňový úrad zrušil rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava II č. 601/2100/134141/2002/Tak zo dňa 10.10.2002 (dodatočný platobný výmer I).\n32. Pretože dodatočný platobný výmer I bol právoplatne zrušený, nemožno sa domáhať jeho prieskumu,\nt.j. rozhodovať o opravných prostriedkoch proti nemu podaným. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť\no nečinnosti orgánu verejnej správy – nečinnosti spočívajúcej v nerozhodnutí o odvolaní I, keď\nrozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania neexistuje. Ako dôvodne argumentoval žalovaný vo vyjadrení\nk žalobe, administratívne konanie, v ktorom žalobca namieta nečinnosť (nekonanie) orgánu verejnej\nsprávy bolo právoplatne skončené (konanie vo veci vyrubenie dane z príjmov právnických osôb za\nrok 1999 bolo právoplatne skončené rozhodnutím II) a odstránenia nečinnosti sa možno domáha len\nv začatom, t.j. neskončenom konaní.\n33. Pokiaľ žalobca namietal, že ak nebolo rozhodnuté o jeho odvolaní I, samotné rozhodnutie o povolení\nobnovy konania je nezákonné, súd konštatuje, že obnovu konania navrhol žalobca, správca dane\nobnovu konania povolil a následne vydal nové rozhodnutie (rozhodnutie II), ktorým zrušil rozhodnutie I.\nAk je žalobca toho názoru, že obnova konania bola nezákonná, mal túto nezákonnosť namietať v čase\npo vydaní nového rozhodnutia vo veci (rozhodnutia II). Pokiaľ žalobca namietal, že pôvodné rozhodnutie\n(rozhodnutie I) sa nemohlo zrušiť v celom rozsahu, taktiež uvedená námietka nie je relevantná v tomto\nkonaní. Žalobca ako daňový subjekt má vystupovať s náležitou obozretnosťou so zreteľom na zásadu\nvigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) a využívať primerané prostriedky právnej ochrany\nv riadnom čase a riadnym spôsobom.\n34. Správny súd v tomto konaní nepreskúmava ani „rozhodnutie“ Daňového úradu Bratislava II,\nktorý listom zo dňa 14.11.2002 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 31.10.2002 (odvolanie I), predsa\nvšak poznamenáva, že správca dane nebol vo veci odvolania nečinný, keď ho zamietol, hoci listom.\nSkutočnosť, že navrhovateľ nepovažoval tento postup za správny, neznamená nečinnosť orgánu\nverejnej správy. Aj na tomto mieste možno zopakovať, že v čase po oznámení zamietnutia odvolania I\n(oznámenie o zamietnutí odvolania bolo žalobcovi doručené 21.11.2002) sa žalobca nedomáhal nápravy\n(vrátane možných prostriedkov súdnej ochrany). Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 11.03.2014,\nsp. zn. 4 Sžf/1/2014, aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia\nvydaného v administratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne\nchráneného práva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych\nznakov rozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Vo veci žaloby\nproti nečinnosti Sociálnej poisťovne sp. zn. 7Sžsk/27/2021 Najvyšší správny súd SR v rozsudku zo dňa\n25.05.2022 konštatoval, že pre prípad, že sa žalobca domnieval, že odvolací orgán (žalovaná) včasnosť\nodvolania neposúdil správne, mal možnosť podať v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie tohto\nneformálneho listu, čo však neurobil. Pritom aj podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (pozri k tomu bližšie nálezy sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III. ÚS 183/2003, PL.\nÚS 21/08 a I. ÚS 354/08) aj rozhodnutí najvyššieho súdu (pozri napr. uznesenie sp. zn. 5 Sžp 5/2011),\npredmetom preskúmania súdom môžu byť tiež rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú\nformálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov\nfyzických alebo právnických osôb. V uznesení sp. zn. 8 Sžp 10/2013 najvyšší súd zhodne konštatuje,\nže súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú,\nmenia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických\nosôb a za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa tak považujú aj listy s charakterom rozhodnutia\nvydané príslušným orgánom verejnej správy. Oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania bez\nohľadu na jeho formu, je preto potrebné považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého\nobsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), pričom správny orgán vystupuje v úlohe\nvykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa. Neuplatnenie, či opomenutie možnosti podať\n\nžalobu o preskúmanie neformálneho oznámenia žalovanej zo strany žalobcu, resp. uplynutie zákonnej\nlehoty pre realizáciu takéhoto úkonu, nemožno dodatočne zhojiť podaním žaloby o nečinnosť správneho\norgánu za okolností, keď žalovaná po podaní opravného prostriedku účastníkom konania nezostala\nnečinná, ale tohto účastníka úradne informovala, z akých dôvodov o jeho oneskorenom odvolaní nie je\nmožné rozhodnúť, pričom rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je podľa jej názoru potrebné\npovažovať za právoplatné.\n35. S ohľadom na uvedené skutočnosti a záver, že odstránenia nečinnosti sa možno domáhať len\nv začatom (rozumej neskončenom) administratívnom konaní, ktoré v tomto prípade skončené je, správny\nsúd žalobu ako nedôvodnú podľa § 249 SSP zamietol.\n36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca\nv konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nP o u č e n i e:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia\nsprávneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej\nBystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné\nbody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná\nsťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm.\na) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}