{"guid": "6182857e-1717-44fa-af8d-2e7fd92b50b2:f0ec9c6e-972a-43a2-81f8-2d15b564b133", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106337.2", "spisova_znacka": "12Sas/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Sas/8/2023 z 28. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 28. augusta 2024, sp. zn. 12Sas/8/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106337.2", "identifikacne_cislo": "0823106337", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-40.odsek-13", "nazov": "§ 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-40.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-58", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0ec9c6e-972a-43a2-81f8-2d15b564b133", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106337.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106337.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106337.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n12Sas/8/2023\n0823106337\n28. 08. 2024\nJUDr. Drahomíra Mikulajová\nECLI:SK:SpSBB:2024:0823106337.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci\nžalobkyne: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., právne zast.: JURAJ MACÍK\nadvokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, proti\nžalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na\nkompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP č. 75, 974 89 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2023/10868-VAC\nzo dňa 05. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných\npríspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/\nSOC/2023/10868-VAC zo dňa 05. septembra 2023 a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/16054-102 zo dňa 01. júna 2023 z r\nu š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom\nrozsahu (100%), v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti\ntohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a administratívne rozhodnutia\n1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako\nprvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj len „Úrad“), rozhodnutím č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/\nSOC/2023/16054-102 zo dňa 01.06.2023 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na\nopatrovanie, podľa § 40 ods. 13, § 45 ods. 13, ods. 15 a § 58 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č.\n447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 447/2008 Z. z.“ alebo\n„Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) za obdobie od 01.03.2020 do 31.05.2020, za\nobdobie od 01.10.2020 do 31.10.2020, za obdobie od 01.12.2020 do 31.12.2020, za obdobie od\n01.01.2021 do 30.06.2021, za obdobie od 01.11.2021 do 31.12.2021 a za obdobie od 01.01.2022 do\n28.02.2022, spolu v sume 7 138,73 Eur, najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia na účet Úradu.\n2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni bol vyplácaný peňažný\npríspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím – maloletého A. A. aj v čase,\nkedy jej príjem zo zamestnania bol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú\nfyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, nakoľko mala aj finančné plnenia poskytované\n\nv rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“, ktoré sa považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP\npodľa § 18 zákona č. 447/2008 Z. z. a taktiež za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie\nzo zamestnania na účely § 40 ods. 13 tohto zákona. Žalobkyni v uvedenom období nepatril peňažný\npríspevok na opatrovanie vôbec, teda jej bol vyplácaný neoprávnene, preto za uvedené obdobie vznikol\npreplatok peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 7 138,73 Eur, ktorý je žalobkyňa povinná vrátiť.\n3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na\nkompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, ako odvolací orgán (ďalej len „žalovaný“)\nrozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2023/10868-VAC zo dňa 05.09.2023 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy potvrdil. Stotožnil sa v celom rozsahu s jeho záverom o povinnosti žalobkyne vrátiť poskytovaný\npeňažný príspevok na opatrovanie za vyššie uvedené mesiace, nakoľko v uvedenom období jej\nnemal byť poskytovaný vôbec, s odkazom na § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu, pretože jej príjem zo zamestnania (dotácia štátu, ošetrovné a príjem z podnikania)\nbol vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného\nosobitným predpisom. Uviedol, že žalobkyňa pri podávaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku\nna opatrovanie dňa 10.12.2018 bola poučená o povinnostiach, ktoré jej ako žiadateľke vyplývajú vo\nveci peňažného príspevku na opatrovanie. Opakovane počas poskytovania peňažného príspevku na\nopatrovanie čestne vyhlasovala, že jej mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok\nsumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Žalovaný\npoukázal na Usmernenie k príjmu na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu zo dňa 21.01.2022\npod č. UPS/US1/SSVOPPPKPČ/10278, podľa ktorého sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení\nč. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ považujú za príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 Zákona\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu a taktiež u fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie za\npríjem zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.\nŽaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne\n4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa na tunajšom správnom súde žalobu, ktorou\nsa domáhala, aby správny súd po vykonanom súdnom prieskume zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Banská Bystrica a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.\n5. Žalobkyňa tvrdila, že bola ukrátená na svojich právach, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného\na rozhodnutie Úradu vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne\nposúdenie veci a skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu, a teda v konaní žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú\nvady, ktoré majú jednoznačne vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa.\n6. Podľa žalobkyne, sama urobila všetko, čo od nej bolo v danej situácii možné legitímne očakávať,\naby predišla neoprávneným výplatám kompenzačných dávok. Explicitne sa dňa 29.04.2020 e-mailom\npýtala pracovníčky správneho orgánu prvého stupňa na podanie informácie o povahe „Prvej pomoci“\na jej vplyvu na kompenzačný opatrovateľský príspevok, nakoľko jej táto otázka nebola jasná, v danom\nčase pri narýchlo prijímaných COVID opatreniach. Tvrdila, že správny orgán porušil svoju povinnosť\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a poskytovať im pomoc a poučenia, aby\npre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Potreba vydania Usmernenia k príjmu na\núčely peňažných príspevkov na kompenzáciu zo dňa 21.01.2022 jasne indikuje, že do jeho vydania\npertraktovaného v napadnutom rozhodnutí žalovaného, nebol ani na úrovni štátnej správy v tejto oblasti\nrealizovaný jej jednotný výkon. Žalobkyňa, keďže jej nebola poskytnutá žiadna kvalifikovaná informácia,\nsa v žalobe dožadovala postupu v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/77/2011\nzo dňa 27.09.2012, podľa ktorého „Ak poberateľ peňažného príspevku na úpravu bytu poskytnutého\na vyplateného neprávom nemal vedomosť o neoprávnenom prijatí dávky a ak neoprávnenú výplatu\ndávky nezavinil, nezodpovedá za neoprávnenú výplatu peňažného príspevku ani vtedy, ak sú dané\ndôvody na jeho odňatie podľa § 37, 41 ods. 5 alebo § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.“. Tvrdila, že ani\nv jej prípade výplatu kompenzačného príspevku, ktorý jej mal byť vyplácaný neprávom, ona nezavinila.\nNavyše absentuje poukaz na relevantné ustanovenie § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. Povinnosť\n\nvrátiť príspevok vyplatený neprávom by jej vznikla až v prípade, keby zavinila výplatu peňažného\npríspevku, poskytnutého neprávom. Zastávala názor, že správne orgány (prvého a druhého stupňa)\nnemôžu rozhodnúť o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku, založenej na svojom protiprávnom\npostupe.\n7. Žalobkyňa namietala, že časť z preplatku peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 7 138,73 Eur,\nna vrátenie ktorého bola zaviazaná rozhodnutím žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, je\ndotknutá preklúziou práva správneho orgánu, ako aj preklúziou povinnosti žalobkyne, na čo mal správny\norgán prihliadať ex offo, čo však neurobil. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkonštatoval, že nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie Úradu zrušiť alebo zmeniť, takýto\nzáver nekorešponduje so skutkovým a právnym stavom veci. Poukázala pri tom na znenie § 45 ods.\n10 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého povinnosť fyzickej osoby vrátiť peňažný príspevok na\nkompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok\nnepatril alebo patril v nižšej sume. Tiež na znenie § 48 citovaného zákona, podľa ktorého právo na\nvrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu vyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril,\nzaniká uplynutím troch rokov odo dňa keď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím\n10 rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok na kompenzáciu vyplatil. Podľa žalobkyne nie je\nv tomto prípade rozhodujúce, že žalobkyňa doručila správnemu orgánu prvého stupňa dňa 02.05.2022\npotvrdenie o príjme a oznámila, že mala poskytované plnenia v rámci aktívnej politiky na trhu práce\npodľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, pretože týmito informáciami\nsprávny orgán prvého stupňa disponoval už v čase výplaty „Prvej pomoci“ žalobkyni a na tieto skutočnosti\nmal z úradnej povinnosti prihliadať. Rovnako mali správne orgány prihliadať na preklúziu povinnosti\nžalobkyne v zmysle § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. vrátiť peňažný príspevok v lehote troch rokov\nodo dňa, od ktorého nepatril. V dôsledku opomenutia uvedenej povinnosti prihliadať na preklúziu ex offo,\nsprávne orgány oboch stupňov konali v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Konali aj v rozpore s § 3\nods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n8. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové\nrozhodnutie sú nepreskúmateľné, nakoľko výrok rozhodnutia oboch administratívnych rozhodnutí je\nzaložený na odôvodnení v kontexte niektorých ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., a to § 40 ods. 13, §\n45 ods. 13, ods. 15 a § 58 ods. 1 písm. c), ods. 2. Rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné, nakoľko\nvôbec vo svojom odôvodnení nepojednávajú o rozbore preklúzie práva správneho orgánu a preklúzie\npovinnosti žalobkyne a taktiež nie je zrejmé, ktorú z hypotéz ustanovenia § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008\nZ. z. považovali správne orgány za naplnenú pre vydanie rozhodnutia o povinnosti žalobkyne vrátiť\npeňažný príspevok a napokon, vzhľadom na poukaz správnych orgánov v napadnutých rozhodnutiach\nna § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. nie je zrejmé, či a kedy bolo vydané rozhodnutie v tomto\nustanovení predpokladané, keďže žalobkyňa o takomto rozhodnutí nemá žiadnu vedomosť.\nVyjadrenie žalovaného\n9. Žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú navrhol\nzamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa bola pri podávaní žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na\nopatrovanie poučená o povinnostiach, ktoré jej ako žiadateľke vyplývajú, čo svojim podpisom aj potvrdila.\nŽalobkyňa opakovane počas poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie čestne vyhlasovala,\nže jej mesačný príjem zo zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu\nplnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Nakoľko bol žalobkyni vyplatený príjem\nzo zamestnania za mesiac marec 2020, apríl 2020, máj 2020, október 2020, december 2020, január\n2021 až jún 2021, november 2021 až február 2022 v sume vyššej ako dvojnásobok sumy životného\nminima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, nepatril jej vôbec peňažný príspevok na opatrovanie za tieto\nmesiace, spolu v sume 7 138,73 Eur. Na základe týchto skutočností Úrad prvostupňovým rozhodnutím\nuložil žalobkyni povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu. Odvolací orgán nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné\nrozhodnutie Úradu zrušiť alebo zmeniť, preto odvolanie žalobkyne zamietol a predmetné prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\n10. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok\n\ndôvodov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý\nbol vzatý za základ rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Podľa\nžalovaného napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 47 ods. 1 Správneho\nporiadku. Rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\nK tvrdeniu žalobkyne, že z odôvodnenia nie je zrejmé, ktorú z hypotéz ustanovenia § 45 ods. 9 Zákona\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu považovali správne orgány za naplnenú uviedol, že neboli\nsplnené zákonné predpoklady uložiť žalobkyni povinnosť vrátiť predmetný peňažný príspevok podľa §\n45 ods. 9 tohto zákona, ale žalobkyni bola uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie\npodľa § 58 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na\nkompenzáciu. Závery o povinnosti vrátiť predmetný peňažný príspevok sú v napadnutom rozhodnutí\njasne a zrozumiteľne odôvodnené a vyplývajú z podkladov pre jeho vypracovanie.\n11. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa síce žiadala o informáciu o povahe „Prvej pomoci“ a jej vplyvu\nna opatrovateľský príspevok od pracovníčky správneho orgánu prvého stupňa, no vzhľadom na to, že\nnedostala požadovanú odpoveď, žalovaný zastáva názor, že mala ďalšie možnosti o získanie informácií\no povahe „Prvej pomoci“. Nie je žiadny dokument o tom, že by jej boli poskytnuté nepravdivé informácie.\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 25.05.2020 Usmernenie k poskytovaniu\nfinančných príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ a následne dňa 01.07.2020 Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností\nBratislava zaslalo všetkým úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v SR stanovisko k finančným\npríspevkom poskytovaným v rámci tohto projektu. V predmetnom stanovisku je jednoznačne uvedené,\nže za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu a rovnako za príjem zo zamestnania na\núčely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa považujú finančné príspevky\nposkytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4.\n12. K žalobnej námietke ohľadom prekludovania časti nároku na vrátenie neprávom poskytnutého\npeňažného príspevku na opatrovanie, žalovaný uviedol, že podľa § 58 ods. 2 Zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu povinnosť vrátiť peňažný príspevok zaniká uplynutím troch rokov odo dňa,\nkeď príslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný\npríspevok na kompenzáciu vyplatil. Prvostupňový správny orgán zistil zmenu rozhodujúcich skutočností\nv máji 2022, keď žalobkyňa doručila Úradu potvrdenia o príjme a oznámila mu, že mala poskytované\nplnenia v rámci aktívnej politiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. Keďže\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vydal rozhodnutie 01.06.2023, je zrejmé, že od\nzistenia rozhodujúcich skutočností neuplynula lehota troch rokov, teda nedošlo k preklúzii.\nReplika žalobkyne\n13. Žalobkyňa zotrvala na názore, že vzniku predmetnej kolíznej situácie nemohla predísť a vzniknutý\nstav nezavinila. Práve, vzhľadom na Usmernenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo\ndňa 25.05.2020, je dôvodná žalobná námietka, podľa ktorej správny orgán porušil svoju povinnosť\npostupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a poskytovať im pomoc a poučenia, aby pre\nneznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa žalobkyne má argumentácia žalovaného,\npodľa ktorej „nie je žiadny dokument o tom, že jej boli poskytnuté nepravdivé informácie“ povahu ad\nabsurdum. Žalobkyňa namietala, že ani na jej výslovnú žiadosť nevznikol žiadny dokument o tom, že\nby obdržala správne informácie, napriek tomu, že žalovaný sa snaží navodiť dojem, že sa malo jednať\no informácie ľahko dostupné. Nesúhlasila so stanoviskom žalovaného k preklúzii a uviedla, že podľa §\n32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú, okrem iného, aj skutočnosti všeobecne\nznáme správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Údaje v informačných systémoch verejnej správy\nsa považujú za všeobecne známe a tieto nemusí účastník konania správnemu orgánu preukazovať\ndokladmi. Správny orgán prvého stupňa z dokladov vydaných správnym orgánom a/alebo z obsahu\nvlastných evidencií správneho orgánu, t. j. zo skutočností známych správnemu orgánu z úradnej činnosti,\nmusel vedieť najneskôr dňa 27.05.2020, že mesačný príjem žalobkyne za mesiac (najneskôr) apríl 2020\n(vyplatený práve dňa 27.05.2020) je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú\nfyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom. Preto už dňa 27.05.2020 mal správny orgán za\nobjektívne známu informáciu, že sú vylúčené podmienky pre vyplácanie kompenzačného príspevku\nžalobkyni. Žalobkyňa zotrvala aj na žalobnej námietke, že napadnuté administratívne rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné, pretože výroky napadnutých rozhodnutí nie sú v súlade s ich odôvodnením. Žalovaný\n\nnemá ustálené, či suma 7 138,73 Eur je peňažný príspevok na opatrovanie za obdobie od marca 2020\nalebo od 01.10.2020.\nDuplika žalovaného\n14. Žalovaný po doručení mu repliky žalobkyne, ďalšie vyjadrenie vo veci nepodal.\nPosúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom\n15. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13\nods. 3 SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah\nžalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny\nsúd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Na\nprejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie, na návrh žalobkyne (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). Na\npojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 15.08.2024 sa právny zástupca žalobkyne a poverená zástupkyňa\nžalovaného vyjadrili v zhode s ich písomnými podaniami. Po skončení pojednávania bol v súlade s\n§ 116 SSP určený termín vyhlásenia rozsudku na deň 28.08.2024, kedy aj bol rozsudok vyhlásený\nza prítomnosti verejnosti. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná,\npretože zistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a aj jemu predchádzajúceho\nprvostupňového rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP – vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, § 191 ods. 1 písm. e) SSP - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci a podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP - napadnuté rozhodnutie\nje nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa\nna ďalšie konanie, aplikujúc tieto ustanovenia v spojení s ustanoveniami § 191 odsek 3 písm. a) a ods. 4\nSSP.\n16. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo\ndotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu\nverejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených\ntýmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP). Správne súdy v súdnom\npreskúmavacom konaní preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súdy\nnenahrádzajú činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavajú\nzákonnosť ich rozhodnutí/opatrení, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok\nrešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým,\nale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu, alebo rozhodnutia/opatrenia.\n17. Predmetom tohto súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. UPS/\nUS5/SSVODPPKPC1/SOC/2023/10868-VAC zo dňa 05.09.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/\nOPPnKŤZPaPČ/SOC/2023/16054-102 zo dňa 01.06.2023, ktorým bola žalobkyni podľa § 58 ods. 1\npísm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. uložená povinnosť za uvedené mesiace vrátiť neprávom poberaný\npeňažný príspevok na opatrovanie, pretože v týchto mesiacoch bol jej mesačný príjem zo zamestnania\n(konkrétne z podnikania s pripočítaním poskytnutej finančnej pomoci štátom v rámci projektu „Prvá\npomoc“ v súvislosti s pandémiou COVID-19) vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu\nplnoletú fyzickú osobu, teda nespĺňala zákonnú podmienku pre jeho vyplácanie v zmysle § 40 ods. 13\nzákona č. 447/2008 Z. z.\n18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní\npeňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne\nvzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len \"preukaz\"), parkovacieho\npreukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len \"parkovací preukaz\") a právne vzťahy\nna účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1)\n19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku\n1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za\n\njej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto\nzákonom.\n20. Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z.; príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov\nna kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza\nkalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto\nzistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli\nbežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa\npovažuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.\n21. Podľa § 18 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.; pri zisťovaní príjmu, pri prehodnocovaní príjmu a\npri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa použijú ustanovenia podľa osobitného\npredpisu 29) platné v čase rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu alebo v čase\nprehodnocovania príjmu u opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ak § 45 ods. 9 až\n11 neustanovuje inak.\n22. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z.; peňažný príspevok na opatrovanie možno\nposkytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,\nvykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok\nsumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; 29)\nvykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím.\n23. Podľa § 41 ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 447/2008 Z. z.; (2) Zamestnanie na účely poskytovania\npeňažných príspevkov na kompenzáciu je\na) výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu, 41)\ne) činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu. 47)\n24. Podľa § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.; Peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne\nspätne prizná, odníme, odníme a zastaví sa jeho výplata, zvýši, zníži, doplatí, obnoví sa jeho výplata,\ndodatočne spätne sa rozhodne o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť\nalebo sa rozhodne o zrušení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, ak\npríslušný orgán dodatočne zistí, že\na) peňažný príspevok na kompenzáciu nepriznal, aj keď priznať mal,\nb) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal neprávom,\nc) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal v nižšej sume ako patril,\nd) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal vo vyššej sume ako patril,\ne) peňažný príspevok na kompenzáciu priznal od neskoršieho dňa ako patril,\nf) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal, aj keď odňať nemal,\ng) peňažný príspevok na kompenzáciu odňal a zastavil jeho výplatu, aj keď odňať a zastaviť jeho výplatu\nnemal,\nh) zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu, aj keď jeho výplatu zastaviť nemal, alebo\ni) rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď túto povinnosť\nuložiť nemal.\n25. Podľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z.; za príslušný orgán podľa odseku 9 sa považuje\nsprávny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie\nvychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného\nrozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie\na vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím\ntroch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť\npeňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého\npeňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.\n26. Podľa § 48 zákona č. 447/2008 Z. z.; právo na vrátenie peňažného príspevku na kompenzáciu\nvyplateného neprávom, alebo vo vyššej sume ako patril zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď\npríslušný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný\n\npríspevok na kompenzáciu vyplatil; tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu\npreplatku vykonávajú zrážky z peňažného príspevku na kompenzáciu.\n27. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; (1) Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje\npeňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho\nčasť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak\na) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo\njeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej\nsume, ako patril,\nb) vedome spôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo\nvo vyššej sume, ako patril,\nc) jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu\nzmeny rozhodujúcich skutočností.\n28. Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.; povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu\nvyplatený neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný\norgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok\nna kompenzáciu vyplatil.\n29. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2019\n(Opatrenie MPSVR SR č. 183/2019 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,\nktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm\na) 210,20 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.\n30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2020\n(Opatrenie MPSVR SR č. 174/2020 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,\nktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm\na) 214,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.\n31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení platnom od 01.07.2021\n(Opatrenie MPSVR SR č. 244/2021 Z. z.); za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb,\nktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm\na) 218,06 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu.\n32. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o\npreukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50)\ns odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb.;\n(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné\nchrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne\nvyžadovať plnenie ich povinností.\n(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\nzúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu.\n(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom\nkonania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú\nk správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej\nzmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného\nzaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\n(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\n\n34. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n35. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n36. Podľa čl. 2 ods. 2 úst. zákona č. 460/1992 Zb.; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n37. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská\nBystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny priznal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej\nosoby s ťažkým zdravotným postihnutím – maloletého A. A. (syna žalobkyne) rozhodnutím č. BB2/\nOPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/25993-5 zo dňa 12.02.2019 vo výške 369,36 Eur mesačne s účinnosťou\nod 01.12.2018. Prvostupňový správny orgán výšku peňažného príspevku na opatrovanie upravoval v\nzmysle platných legislatívnych a príjmových zmien a na základe účastníčkou konania preukázaných\npríjmov.\n38. Je zrejmé, že žalobkyňa ako poberateľka peňažného príspevku na opatrovanie musí spĺňať zákonnú\npodmienku ustanovenú v § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., t. j. mesačný príjem zo zamestnania\nnie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného\nosobitným predpisom. V zmysle § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 447/2008 Z. z. zamestnaním na účely\nposkytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu je aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania.\n39. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyni bolo poskytované peňažné plnenie v rámci\naktívnej politiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti, ani obdobie v ktorom bolo poskytované a ani výška tohto plnenia. Rovnako nebolo\nspornou skutočnosťou, že príjem žalobkyne v mesiacoch, za ktoré jej bola uložená povinnosť vrátiť\npeňažný príspevok na opatrovanie, so započítaním dotácie štátu, ošetrovného a príjmu z podnikania bol\nvyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Spornou otázkou bolo,\nči orgán verejnej správy postupoval správne, ak do príjmu započítal aj peňažné plnenia poskytované\nv rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“, teda či takýto príjem poskytovaný na osobitný účel\nv rámci Covid opatrení, ktorými bola podpora udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej\nsituácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránenie ich následkov, bez zohľadnenia na\naké výdavky bola táto pomoc použitá, sa považuje za príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie\nzo zamestnania na účely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Druhou\notázkou bolo, či po zistení Úradu, že peňažný príspevok na opatrovanie nepatril, vzhľadom na to kedy\ntak zistil, na základe akých skutočností a vzhľadom na konanie žalobkyne, použil pri rozhodovaní o\nuložení povinnosti žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie správny právny predpis, ak Úrad\nrozhodnutie oprel o § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z. Napokon spornou otázkou bolo aj\nto, či ne/došlo k zániku povinnosti žalobkyne vrátiť časť poskytnutého príspevku v zmysle § 58 ods. 2\nzákona č. 447/2008 Z. z.\n40. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávnym právnym posúdením\nveci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak orgán verejnej správy nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Úradu vyplýva, že Úrad uložil\npovinnosť žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákona č.\n447/2008 Z. z., podľa ktorého „Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok\nna kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od\nktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu\nznížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností.“. Správny\nsúd má za to, že vykonané dokazovanie orgánom verejnej správy a z neho zistený skutkový stav, z\nktorého žalovaný aj Úrad vychádzali, neumožňoval podriadiť vec pod aplikovanú právnu normu - §\n58 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Toto aplikované ustanovenie rieši inú situáciu, a to keď bol\n\npeňažný príspevok znížený, čo ale nebol a nebol ani odňatý a jeho výplata zastavená pre zmenu\nrozhodujúcich skutočností. Zákon navyše pre postup podľa aplikovaného ustanovenia predpokladá\nrozhodnutie o znížení peňažného príspevku na kompenzáciu, alternatívne o odňatí a zastavení jeho\nvýplaty, ktoré však nebolo vydané, resp. nie je obsahom administratívneho spisu. Podľa názoru súdu ani\nnebol dôvod na odňatie a zastavenie výplaty peňažného príspevku na opatrovanie, ak len v niektorých\nmesiacoch podľa Úradu žalobkyňa prekročila zákonom dovolený limit príjmu, kedy už nemá nárok na\ntento príspevok na opatrovanie. Zákon predpokladá ako dôvod zmenu rozhodujúcich skutočností,\navšak z rozhodnutí nie je zrejmé z akej zmeny rozhodujúcich skutočností Úrad aj žalovaný vychádzali.\nPomery na strane žalobkyne Úrad poznal, keďže ten istý orgán verejnej správy vyplácal obidva peňažné\npríspevky, teda jednak peňažný príspevok na opatrovanie a jednak peňažné plnenie v rámci aktívnej\npolitiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., mal prístup k potrebným\ninformáciám a nemožno tvrdiť, že by Úradu nebola táto skutočnosť známa, resp., že by zmena pomerov\nnastala až dňa 02.05.2022 doručením oznámenia žalobkyne, resp. potvrdenia o príjme žalobkyne,\nz ktorého až malo vyplynúť, že jej bolo poskytované aj peňažné plnenie v rámci projektu „Prvej\npomoci“, navyše ak sama žalobkyňa upozorňovala na nejednoznačnosť právnej úpravy dopytovaním\nsa na povahu peňažnej pomoci v rámci aktívnej politiky na trhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e)\nzákona č. 5/2004 Z. z., a na to, aký bude mať poberanie tejto pomoci dopad na peňažný príspevok na\nkompenzáciu.\n41. Správny súd zastáva názor, že v období poberania peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňou,\nktorý bolo uložené žalobkyni vrátiť, ani samotná štátna správa v čase vyplácania predmetných\npríspevkov nepostupovala jednotne, v záujme čoho bolo prijaté Usmernenie Ústredia práce, sociálnych\nvecí a rodiny, sekcia sociálnych vecí k príjmu na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu zo\ndňa 21.01.2022 pod č. UPS/US1/SSVOPPPKPČ/10278 (námestníčkou sekcie sociálnych vecí), podľa\nktorého sa finančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ považujú\nza príjem fyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a taktiež\nza príjem fyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 Zákona\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Podľa rozdeľovníka bolo Usmernenie doručené všetkým\nriaditeľom odborov sociálnych vecí a rodiny úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústrediu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor/oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP\na posudkových činností – Žilina, Banská Bystrica, Košice. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo už dňa 25.05.2020 Usmernenie k poskytovaniu\nfinančných príspevkov v rámci projektu „Prvá pomoc“ a následne dňa 01.07.2020 Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností\nBratislava zaslalo všetkým úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v SR stanovisko k finančným\npríspevkom poskytovaným v rámci tohto projektu. V predmetnom stanovisku je jednoznačne uvedené,\nže za príjem na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu a rovnako za príjem zo zamestnania na\núčely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sa považujú finančné príspevky\nposkytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4. Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica zverejnilo v mesiaci\nmarec 2021 na svojej internetovej stránke Usmernenie číslo: 22/DzPaU/2021/MU, vydané odborom\ndaňovej metodiky, k zisťovaniu základu dane alebo daňovej straty v súvislosti s prijatými plneniami podľa\n§ 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z., z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu daňovníkov pri\nzisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka.\n42. Správny súd k použiteľnosti usmernení pri právnom posúdení veci, poukazuje na právny názor\nNajvyššieho správneho súdu SR vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 6Ssk/31/2022 zo dňa 29.06.2023 (bod\n37), z ktorého vyplýva, že usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého\nsystému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené subjekty, prípadne adresátov, pričom pre súd\nnie je záväzný. Správny súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso 14/2012 zo\ndňa 29.05.2013 (R54/2015), podľa ktorého „Stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR\nje interným normatívnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý nemôže založiť vznik právnej povinnosti\npre sociálne odkázanú osobu. Obsah stanoviska nebol publikovaný v Zbierke zákonov a nezakladá\npreto sociálne odkázanej osobe práva ani povinnosti a jeho dodržanie od nej nemožno vynucovať a\nvyvodzovať z jej konania protiprávnosť.“.\n43. Z dôvodov uvedených v bodoch 40 až 42 použitá právna norma – ustanovenie § 58 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 447/2008 Z. z. vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav, neobstojí. Rovnako aj § 58 ods.\n1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. keďže hypotéza nebola naplnená tiež, ak z doteraz vykonaného\n\ndokazovania nevyplýva, že by spôsobila práve žalobkyňa, že peňažný príspevok jej bol poskytovaný\nneprávom a ani to, že príspevok poberala aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať,\nže sa vypláca neprávom. Nárok na vrátenie vyplateného peňažného príspevku na opatrovanie sa z\npohľadu Úradu a žalovaného ukázal ako daný, až po prijatí vyššie uvedeného usmernenia. Pokiaľ\nbol peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný, dialo sa tak konaním/rozhodovaním pracovníkov\nÚradu, majúc za to, že v čase jeho vyplácania žalobkyňa bola oprávnená tento príspevok poberať.\nZmena rozhodujúcich skutočností nemôže byť daná usmernením ako posudzovať peňažnú pomoc v\nrámci projektu „Prvá pomoc“, čo je na strane poskytovateľa príspevku. Zmena, ktorú mala povinnosť\nžalobkyňa oznámiť je zmenou na jej strane, a k takejto, ktorá by nebola známa Úradu nedošlo. Ako\nuž bolo vyššie uvedené, Úrad je totiž ten istý orgán verejnej správy, ktorý vyplácal oba príspevky,\nteda peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj príspevok v rámci „Prvej pomoci“, teda vedel o tejto\nskutočnosti a žalobkyňa nič nezamlčala. Jednoznačne neprichádza do úvahy ani ustanovenie § 58 ods.\n1 písm. b) zákona 447/2008 Z. z., pretože nebolo preukázané, že by žalobkyňa vedome spôsobila, že\npeňažný príspevok na kompenzáciu sa vyplatil neprávom.\n44. Nešlo o prípad, že by žalobkyňa konala v nie dobrej viere, naopak, možno dôvodne predpokladať\njej dobromyseľnosť, presvedčenie, že v čase poberania peňažného príspevku na opatrovanie jej tento\npatril. O to viac, že jej príjem bol zvýšený osobitnou štátnou peňažnou pomocou - príspevkom, ktorý bol\nposkytnutý za účelom podpory SZČO, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu\nalebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR poklesli tržby, a to\nv rámci projektu „Prvá pomoc“ v zmysle § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z.. Išlo o dočasnú\npomoc udržania zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb v období situácie\nspôsobenej nákazou COVID-19. Cieľom bolo kompenzovanie finančných strát v dôsledku poklesu tržieb,\nnajmä v čase zákazu vychádzania a neskôr išlo o kompenzovanie zvýšených výdavkov v súvislosti\nso zabezpečením vyžadovaných hygienických opatrení a zaobstaraním potrebných dezinfekčných\nprostriedkov. Správny súd uvádza že išlo o opatrenia štátu v dôsledku vzniknutej situácie vis maior, ktoré\nnebyť pandémie, by neboli vôbec prijaté.\n45. Za relevantné považuje správny súd to, či bol naplnený účel prijatej peňažnej pomoci, teda\nči príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ bol použitý na určený účel. Postup orgánu verejnej\nsprávy je prísne formalistický, nezohľadňujúci konkrétne okolnosti predmetnej veci, čo je v rozpore so\nsledovaným účelom pri poskytovaní štátnej pomoci na preklenutie obdobia pandémie COVID-u. Každý\nz poskytovaných príspevkov žalobkyni sleduje svoj účel a nie v každom prípade príjem z titulu „Prvej\npomoci“, „Prvej pomoci+“, resp. „Prvej pomoci++“, najmä ak preukázateľne bol použitý výlučne na účel,\nna ktorý použitý mal byť, znamená zvýšenie čistého príjmu žalobkyne ako poberateľky peňažného\npríspevku na opatrovanie. Neznamená totiž zvýšenie príjmu, ak bol použitý na to, na čo bol určený\na bol v podstate len kompenzáciou za zníženie tržieb, za zvýšené náklady na hygienické opatrenia\na dezinfekčné prostriedky a len vďaka osobitnej pomoci štátu došlo k udržaniu pracovného miesta a\nžalobkyňa neukončila živnosť. Pokiaľ by bol tento príspevok použitý na to, na čo bol určený, v zásade\nakoby nebol poskytnutý a riešil len danú mimoriadnu situáciu v súvislosti s COVID-om. Žalobkyni uložená\npovinnosť vrátiť za daných okolností zároveň prijímaný peňažný príspevok na opatrovanie, a to napriek\ntomu, že vykonávala opatrovanie zdravotne ťažko postihnutého syna, je nielen v rozpore so sledovaným\núčelom poberania peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ale\ntakýto postup orgánu verejnej správy nie je ani spravodlivý. Nad každým rozhodnutím sa nesie imperatív\nzákonnosti aj spravodlivosti. Odhliadnuc od toho, že v danom prípade bola vec aj nesprávne právne\nposúdená, keďže z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol preukázaný taký skutkový stav, ktorý by\nbolo možné subsumovať pod aplikované ustanovenie § 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 447/2008 Z. z.,\nlebo absentuje rozhodnutie o tom, že peňažný príspevok na kompenzáciu bol znížený alebo odňatý a\njeho výplata zastavená z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností, pričom situácia odôvodňujúca takýto\npostup ani nenastala (teda rozhodnutie je nezákonné), rozhodnutie žalovaného (aj Úradu) vyznieva aj\nnespravodlivo, pričom spravodlivosť ako hodnotový činiteľ musí byť prítomná vždy v každom procese,\nktorým sa interpretuje a aplikuje právo (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžsk/123/2017 zo dňa 26.09.2018). Z\nnálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 17.12.1997 sp. zn. Pl. ÚS 33/97 vyplýva, že jazykový\nvýklad môže zásadne slúžiť na prvotné uchopenie príslušnej normy právneho predpisu, nie však na\nporozumenie jeho zmyslu a účelu. Mechanická aplikácia abstrahujúca zmysel a účel právnej normy,\nrobí z práva nástroj odcudzenia a absurdity.\n\n46. Aj správny súd má povinnosť rozhodovať spravodlivo, hoci v prvom rade preskúmava zákonnosť\nrozhodnutí. Vyplýva to z ustanovenia § 5 ods. 1 SSP, ktorý odkazuje na primerané subsidiárne použitie\nCivilného sporového poriadku. Civilný sporový poriadok v rámci základných princípov konania v čl.\n2 ods. 1 upravuje, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov\nmusí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP\nprávna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade\ns ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe\nniet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\nTeda správny súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj\nk spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú\na formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou.\nPrávny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu\nv podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou\nspravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS\n155/2017 zo dňa 31.08.2017 vyplýva, že: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom\nnemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k\nzjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže\na musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť\nalebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno\nopomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného\npredpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu“.\n47. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/31/2022 zo dňa 29.06.2023 uviedol, že systém\nsociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací\nsystém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Pri systéme sociálnej pomoci sa\nvychádza z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom\nna sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to\ntak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu\nriešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. Uplatňuje sa princíp subsidiarity, čo\nznamená, že sociálna pomoc sa poskytuje iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú\npomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen\njej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa\nvlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným\npostihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č.\n601/2003 Z. z. V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej\nosoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje okrem iného aj výška peňažného príspevku\npodľa zákona č. 447/2008 Z. z. a tu treba povedať, že peňažná pomoc v rámci „Prvej pomoci“ bola\nvýslovne určená na preklenutie mimoriadnej núdzovej situácie za účelom udržania pracovného miesta,\nteda v konečnom dôsledku ak bola spotrebovaná na to, na čo bolo toto peňažné plnenie určené, pričom\nsvojou povahou ani nejde o príjem zo zamestnania, resp. z podnikania, nemôže ísť o príjem navyše,\nktorý by znamenal zlepšenú pozíciu odkázanej osoby a odstránenie chýbajúcej schopnosti zabezpečiť\nsa vlastným pričinením a preto poberanie poskytovaného peňažné plnenia v rámci aktívnej politiky na\ntrhu práce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v rámci opatrení\nč. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ nemôže mať dopad na príjem v zmysle 40 ods. 13 zákona č. 447/2008\nZ. z. poberateľa peňažného príspevku na kompenzáciu.\n48. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že Úrad s ňou, ako s účastníčkou konania, nekonal v úzkej súčinnosti,\npretože sa informovala ako má postupovať, resp. sa informovala na vzťah peňažnej pomoci v rámci\nprijatých Covidových opatrení s príspevkom na opatrovanie a namietala, že sa jej nedostalo žiadnej\nodpovede, správny súd k tomu uvádza, že došlo k porušeniu zásady administratívneho konania v zmysle\nčl. 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány musia účastníkom konania, zúčastneným\nosobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Z administratívneho spisu a aj z vyjadrenia žalovaného\nk žalobe mal správny súd za preukázané, že úrad disponoval s usmerneniami, podľa ktorých sa\nfinančné plnenia poskytované v rámci opatrení č. 2 a č. 4 projektu „Prvá pomoc“ považujú za príjem\nfyzickej osoby s ŤZP podľa § 18 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a taktiež za príjem\nfyzickej osoby vykonávajúcej opatrovanie zo zamestnania na účely § 40 ods. 13 Zákona o peňažných\npríspevkoch na kompenzáciu. Pokiaľ by žalobkyňa obdržala takúto odpoveď už v čase poberania\n\npríspevku, mohla zvažovať aj nejaký iný postup. Ak jej žiadna odpoveď nebola daná a žalobkyňa\npoberala túto peňažnú pomoc účelovo určenú popri poskytovanom príspevku na opatrovanie zdravotne\nťažko postihnutého syna, mohla z toho dôvodne vyvodiť, že na peňažný príspevok na opatrovanie má\nnárok, ak jej bol Úradom poskytovaný aj napriek tomu, že jej bola Úradom poskytovaná aj „Prvá pomoc“.\nK dožadovaniu sa postupu v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí\nsp. zn.: 7 Sžso/77/2011 zo dňa 27.09.2012, podľa ktorého „Ak poberateľ peňažného príspevku na\núpravu bytu poskytnutého a vyplateného neprávom nemal vedomosť o neoprávnenom prijatí dávky a ak\nneoprávnenú výplatu dávky nezavinil, nezodpovedá za neoprávnenú výplatu peňažného príspevku ani\nvtedy, ak sú dané dôvody na jeho odňatie v zmysle § 37, 41 ods. 5 alebo § 45 ods. 9 zákona č. 447/2008\nZ. z....“. V súvislosti s tým, žalobkyňa tvrdila, že ani ona nezavinila túto situáciu a preto ak tento príspevok\nna kompenzáciu bol vyplácaný a vyplácaný nemal byť, teda jej bol vyplácaný neprávom, preto sa nemalo\nžiadať od nej jeho vrátenie. K tomuto správny súd uvádza, že nejedná sa o rovnakú situáciu, v tomto\nprípade nebolo rozhodované podľa § 45 ods. 9 Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,\nkeďže jednoznačne bola uložená povinnosť žalobkyni vrátiť peňažný príspevok na opatrovanie podľa\n§ 58 ods. 1 písm. c) Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, kde sa vedomostná stránka\nnepreukazuje.\n49. Ďalej žalobkyňa namietala, že časť sumy, ktorú bola napadnutým rozhodnutím zaviazaná vrátiť, je\nprekludovaná. Správny súd k tomu uvádza, že Úrad aj žalovaný sa mali preklúziou práva zaoberať,\nprihliadať na túto skutočnosť a pokiaľ tak neurobili, konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy a v podstate\nkonali aj v rozpore s § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku. Rozhodnutie je v tejto súvislosti zároveň\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo tam, kde zákon upravuje prekluzívne lehoty v spojení\ns uplatňovaním nejakého práva, či ukladaním povinnosti, musí rozhodujúci orgán verejnej správy\noprávnenosť postupu odôvodniť, teda vylúčiť prekludovanie/zánik nároku, resp. zánik povinnosti. Na\npreklúziu sa prihliada ex offo, preto musí byť aj z rozhodnutia zrejmé, prečo je vylúčená preklúzia\nuloženej povinnosti v zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.. Pokiaľ za relevantné pre počiatok\nplynutia prekluzívnej lehoty považoval žalovaný skutočnosť, kedy žalobkyňa písomne oznámila, že\npoberala aj peňažnú pomoc titulom „Prvej pomoci“, s týmto sa súd nestotožňuje, teda túto skutočnosť\nnepovažuje za okamih zistenia, že peňažný príspevok bol vyplatený neprávom, pretože táto skutočnosť\nbola Úradu známa, z dôvodov na ktoré súd už poukázal vyššie. Správny súd sa stotožňuje so\nžalobkyňou, že v dôsledku opomenutia uvedenej povinnosti prihliadať na preklúziu ex offo, správne\norgány oboch stupňov konali v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, lebo zaniknutého nároku\nsa nemožno domáhať, resp. nemožno uložiť povinnosť po uplynutí prekluzívnej lehoty, na rozdiel od\npremlčaného nároku, kedy je relevantná námietka premlčania.\n50. Správny súd vyhodnotil za opodstatnenú žalobnú námietku, že rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak nepojednáva o rozbore preklúzie práva správneho\norgánu a preklúzie povinnosti žalobkyne. Navyše, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ako\nžalovaný vyhodnotil konkrétne odvolacie námietky, keď porovnajúc odvolacie námietky a odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa nimi dostatočne nezaoberal. Zo všeobecne známej\njudikatúry súdov vyššej autority vyplýva, že odvolací orgán nemusí dať odpoveď na všetky namietané\notázky, len na podstatné a k veci sa vzťahujúce. Ak žalovaný nepovažoval v odvolaní uvádzanú\nargumentáciu žalobkyne za relevantnú, aj v takom prípade sa mal s tým vysporiadať a uviesť aspoň\nstručne, prečo argumentácia žalobkyne nemá význam pre rozhodnutie v danej veci.\n51. Správny súd preskúmaním veci zistil, že orgán verejnej správy nevykonal dokazovanie v\ndostatočnom rozsahu ohľadom skutočného použitia peňažnej pomoci v rámci aktívnej politiky na trhu\npráce podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z. z. so zohľadnením jej účelu, čo spôsobuje tiež\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil\nžalovaný aj Úrad nesprávny právny záver, ak aplikovali ustanovenie § 58 ods. 1 písm. c) zákona č.\n447/2008 Z. z., teda vec nesprávne právne posúdili. Preto orgán verejnej správy nanovo vykoná, resp.\ndoplní dokazovanie, ktoré vyhodnotí a vec právne posúdi, pričom vydané rozhodnutie náležite odôvodní\ntak, aby spĺňalo atribúty preskúmateľnosti. Pri rozhodovaní musí ex offo prihliadať na preklúziu povinnosti\npoberateľky príspevku na opatrovanie tento vrátiť.\n52. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného aj\nrozhodnutie Úradu nie sú v súlade so zákonom, lebo vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\n\na sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie žalovaného aj jemu predchádzajúce\nrozhodnutie Úradu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d) a písm. e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm.\na) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4\nSSP. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v\nďalšom konaní v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaný.\n53. Žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd priznal právo na náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP,\na § 439 ods. 3 SSP a contr.).\n\n§ 439 ods. 1 SSP\n\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť\npodaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení\n(§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}