{"guid": "a1d06b0c-c5a8-401f-884d-8ca2515db3d3:573a1a6a-0d33-4c2b-b554-3b5d34d950d6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100239.4", "spisova_znacka": "3S/15/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/15/2023 z 19. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 2024, sp. zn. 3S/15/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100239.4", "identifikacne_cislo": "0823100239", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Stk/14/2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "38cdc02b-185b-4225-9855-0f4ebe6e594d:f39ffed2-f296-4145-a167-a3d7cb142f94", "datum": "2025-11-26", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/573a1a6a-0d33-4c2b-b554-3b5d34d950d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100239.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100239.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100239.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n3S/15/2023\n0823100239\n19. 06. 2024\nJUDr. Katarína Kochan Morová\nECLI:SK:SpSBB:2024:0823100239.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa\nspravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: Capital Investment Cars s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022\n01 Čadca, IČO: 47 787 309, právne zastúpený advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom\nTvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101163990/2023 zo dňa 27. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Daňový úrad Trenčín vykonal u žalobcu na základe Poverenia zo dňa 20. mája 2022 daňovú\nkontrolu dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ako „Zákon o účtovníctve“ alebo „zákon č. 431/2002 Z.z.“) za účtovné obdobia rokov\n2018, 2019 a 2020, ktorá po Oznámení o ich výkone začala dňa 18.07.2022. Správca dane žalobcu\noboznámil s kontrolnými zisteniami na ústnom pojednávaní dňa 20.09.2022, z ktorého bola vyhotovená\nZápisnica č. 102585519/2022. Dňa 14. októbra 2022 vyhotovil správca dane Protokol z daňovej\nkontroly č. 102805932/2022, ktorý bol žalobcovi doručený 28.10.2022, ktorým dňom bola daňová\nkontrola ukončená a zároveň bolo žalobcovi doručené Oznámenie o začatí daňového konania č.\n102824879/2022 zo dňa 18.10.2022 vo veci uloženia pokuty podľa § 38 ods. 2 zákona č. 431/2002\nZ.z. za účtovné obdobia rokov 2018, 2019 a 2020, ktoré bolo doručené splnomocnenému zástupcovi\nelektronicky do schránky na ÚPVS dňa 02.11.2022. Dňom doručenia začalo konanie vo veci uloženia\npokuty v zmysle ustanovenia § 58 ods. 3 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“).\nKeďže Daňový úrad Trenčín nebol miestne príslušným správcom dane pre účtovnú jednotku žalobcu,\ndňa 28.10.2022 doručil miestne príslušnému správcovi dane - Daňovému úradu Žilina predmetný\nProtokol, ktorý je podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty.\n2. Rozhodnutím č. 103427726/2022 zo dňa 21. decembra 2022 rozhodol správca dane tak, že podľa §\n38 ods. 2 písm. a), § 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.z. v nadväznosti na\n§ 155a ods. 1,\nods. 2 Daňového poriadku uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 5.000 Eur za správne delikty podľa:\n\n- § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve - správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že schválenú\núčtovnú závierku za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 uložil do registra účtovných závierok\naž dňa 15.10.2021, t.j. po lehote ustanovenej v paragrafe 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve, ktorý\nukladá povinnosť uložiť schválenú účtovnú závierku za účtovné obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018\nnajneskôr do jedného roka po skončení účtovného obdobia;\n- § 38 ods. 1 písm. f) Zákona o účtovníctve - správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že neviedol\núčtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v účtovnej\nzávierke.\n3. V rozhodnutí uviedol, že žalobca neschválil účtovnú závierku v lehote určenej Zákonom o účtovníctve.\nÚčtovnú závierku za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 zostavil dňa 29.01.2019 (č. podania\n6/16636207/2019 zo dňa 5.11.2019) a táto bola dňa 05.11.2019 uložená a zverejnená v registri\núčtovných závierok ako zostavená neschválená účtovná závierka. Účtovnú závierku za obdobie od\n01.01.2018 do 31.12.2018 žalobca zostavil opakovane dňa 15.10.2021 (č. podania 6/10387297/2021\nzo dňa 15.10.2021), ktorá bola schválená dňa 15.10.2021 a takto bola uložená a zverejnená v registri\núčtovných závierok ako zostavená schválená účtovná závierka. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti v roku\n2018 stanovenej v § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve správca dane poukázal na § 17 ods. 5, 6, § 23a\nods. 3, 4, 6 a 7 Zákona o účtovníctve a po zistení, že žalobca schválenú účtovnú závierku uložil do\nregistra účtovných závierok po lehote ustanovenej v paragrafe 23a ods. 7 Zákona účtovníctve, ktorý\nukladá povinnosť uložiť schválenú účtovnú závierku za účtovné obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018\nnajneskôr do jedného roka po skončení účtovného obdobia, t.j. do 31.12.2019, konštatoval, že žalobca\nporušil § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve.\n4. Vo vzťahu k porušeniu povinností v roku 2018 stanovených v § 8 Zákona o účtovníctve správca\ndane uviedol, že v technickom preukaze vozidla A. A. Sport B.\n(č. C.\nC.) je uvedený ako vlastník vozidla Capital Investment Cars s.r.o. od 17.09.2014. Uvedené vozidlo\nbolo predané kupujúcemu Kancelaria Finansowa Jacek Pekala dňa 23.09.2020. Žalobca predložil\nodberateľskú faktúru č. 1/09/2020 zo dňa 23.09.2020 v sume 25 000,00 Eur. V technickom preukaze D.\nE. F. B. (G. preukazu H.) je uvedený ako vlastník vozidla Capital Investment Cars s.r.o. od 29.7.2015.\nUvedené vozidlo bolo predané spoločnosti DW Investments Sp. Z o.o. Sp.k., Varšava dňa 29.11.2019.\nŽalobca predložil odberateľskú faktúru č. 5/11/2019 z 29.11.2019 v sume 9 500,00 Eur.\n5. Správca dane konštatoval, že žalobca mal k 31.12.2018 vlastnícke práva k motorovým vozidlám A.\nA. I. B. J. E. F. B., ale nebolo o nich v účtovníctve spoločnosti účtované na žiadnom majetkovom účte\nspoločnosti, t.j. ani na účtoch samostatne hnuteľné veci (účet 022) ani na účte tovar (účet 132). Teda\nneboli ani vykázané\nv účtovnej závierke, ktorá bola schválená dňa 15.10.2021 za zdaňovacie\nobdobie rok 2018. Správcovi dane boli predložené aj karty dlhodobého majetku za obdobie od 01/2018\ndo 12/2018, okrem iného aj vozidla E. F. B. (K. G. XXXXXX), v ktorej uviedol, že vozidlo bolo zaradené\ndo majetku dňa 29.07.2015 so vstupnou cenou 35 752,20 Eur a zaúčtované na ťarchu účtu 022. Za rok\n2018 boli vyčíslené účtovné a zároveň aj daňové odpisy vo výške 8 939,00 Eur. Zároveň bola predložená\naj karta majetku motorového vozidla Range Rover Sport s evidenčným číslom B. (K. G. XXXXXX), D.\nktorej uviedol, že vozidlo bolo zaradené do majetku dňa 17.09.2014 so vstupnou cenou 92 416,49 Eur\na zaúčtované na ťarchu účtu 022. Za rok 2018 boli vyčíslené účtovné odpisy vo výške 15 399,49 Eur.\nUvedené predložené účtovné doklady vzťahujúce sa k majetku konkrétne k účtu samostatne hnuteľné\nveci (účet 022) korešpondujú s vykázaným majetkom na r.14 (účet 022) v súvahe v podanej účtovnej\nzávierke zostavenej k 31.12.2018 dňa 29.01.2019. Po zistení, že žalobca v účtovnej závierke zostavenej\nk 31.12.2018 a uloženej v registri účtovných závierok dňa 15.10.2021 vykazuje stav, ktorý sa nezhodoval\nso skutočným stavom k 31.12.2018, správca dane skonštatoval, že neúčtovaním vlastníctva motorových\nvozidiel Jaguar XF CA-896CM (VIN I.) a A. A. Sport B.\n(VIN\nI.) k 31.12.2018 je účtovníctvo žalobcu nesprávne, neúplné a nepreukázateľné v zmysle § 8 Zákona o\núčtovníctve v platnom znení k 31.12.2018.\n6. Vo vzťahu k porušeniu povinností v roku 2019 stanovených v § 8 Zákona o účtovníctve správca\ndane opätovne poukázal na skutočnosť, že motorové D. E. F. B. (č. preukazu TA500277) bolo predané\nspoločnosti DW Investments Sp. Z o.o. Sp.k., Varšava dňa 29.11.2019. Žalobca predložil odberateľskú\nfaktúru č. 5/11/2019 z 29.11.2019 v sume\n9 500,00 Eur. Dňa 12.11.2019 boli v účtovnom\ndenníku účtované účtovnými dokladmi nasledovné účtovné zápisy: IDX20190004: 022.008/082.008\n\nv sume 35 752,20 Eur predaj, vyradenie; IDX20190049: 082.008/022.008 v sume 35 752,20 Eur,\nvyrovnanie oprávok; odberateľská faktúra č. 5/11/2019 (zOF502019002) z 12.11.2019 pre odberateľa\nDW Investments Sp. Z o.o. Sp.k., Varšava je zaúčtovaná na účtoch 311.002/641.000 v sume\n9\n500,00 Eur. Motorové vozidlo Jaguar počas roku 2019 nebolo zahrnuté v majetku spoločnosti, o vozidle\nako majetku sa účtovalo len jeden deň (12.11.2019), v ktorý zároveň aj bolo z majetku vyradené.\nNesprávnym vykázaním majetku počas roku 2019, kedy malo byť motorové vozidlo Jaguar súčasťou\núčtu 022, prípadne iného majetkového účtu už od 01.01.2019, správca dane konštatoval, že účtovníctvo\nspoločnosti je nesprávne, neúplné a nepreukázateľné v zmysle § 8 Zákona o účtovníctve v platnom\nznení k 31.12.2019. To isté správca dane konštatoval vo vzťahu k motorovému vozidlu Range Rover\n(č. preukazu PG509696), ktoré bolo predané kupujúcemu L. M. E. C. dňa 23.09.2020. Žalobca predložil\nodberateľskú faktúru č. 1/09/2020 zo dňa 23.09.2020 v sume 25 000,00 Eur. Motorové vozidlo A. A.\nžalobca k 31.12.2019 neúčtoval na majetkových účtoch (na účtoch aktív). Žalobca predložil inventúrny\nsúpis dlhodobého majetku k 31.12.2019, kde nebolo zaevidované uvedené vozidlo. V účtovných knihách\ntak vykázal stav, ktorý sa nezhoduje so skutočným stavom k 31.12.2019.\n7. Vo vzťahu k porušeniu povinností v roku 2020 stanovených v § 8 Zákona o účtovníctve správca dane\npoukázal na skutočnosť, že motorové vozidlo A. A. bolo predané kupujúcemu L. M. E. C. dňa 23.09.2020\n(odberateľská faktúra\nč. 1/09/2020 zo dňa 23.09.2020 v sume 25 000,00 Eur). Podľa\núčtovného denníka je účtované o zaradení a zároveň vyradení z majetku prostredníctvom účtovného\ndokladu č. K.. Dňa 23.09.2020 boli účtované nasledovné doklady: IDX20200016: 022.006/082.006 v\nsume 92 416,49 Eur s popisom: predaj vyradenie; IDX20200016: 082.006/022.006 v sume 92 416,49\nEur s popisom: vyrovnanie oprávok; odberateľská faktúra č. 1/09/2020 (zOF5020200002) zo dňa\n23.09.2020: 311.002/641.000 v sume 25 000,00 Eur predaj DM Land Rover, odberateľ: Kancelaria\nFinansowa Jacek Pekala, Lodž, Poľsko. Predmetné vozidlo nebolo počas roka 2020 zahrnuté v majetku\nspoločnosti, o vozidle sa ako o majetku účtovalo len jeden deň (23.09.2020), v ktorý zároveň aj bolo\nz majetku vyradené. Nesprávnym vykázaním majetku počas roku 2020, kedy malo byť vozidlo A. A.\nsúčasťou majetku, v tomto prípade účtu 022 už od 01.01.2020, žalobca porušil ustanovenie § 8 Zákona\no účtovníctve.\n8. Na základe uvedených skutkových zistení správca dane konštatoval, že žalobca svojím konaním\nporušil ustanovenie § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38\nods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve, za čo mu bolo možné podľa\n§ 38 ods.\n2 písm. a) Zákona o účtovníctve uložiť pokutu až do výšky 3 000 000 Eur. Za porušenie § 8 Zákona\no účtovníctve, sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. f) Zákona o účtovníctve. Za\nsprávny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) bolo možné žalobcovi podľa § 38 ods. 2 písm. b) uložiť pokutu\naž do výšky 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej podľa bodu 1. v súvahe zostavenej za preverované\núčtovné obdobie ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac do 1 000 000 Eur, alebo\npodľa bodu 2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac\nvšak\n1 000 000 Eur. Vychádzajúc z výšky netto majetku žalobcu vykázanej v súvahe účtovnej\nzávierky za účtovné obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 vo výške 2 621 054 Eur, správca dane mohol\nuložiť za uvedené správne delikty v roku 2018 najvyššiu pokutu 52 421,08 Eur; za účtovné obdobie\nod 01.01.2019 do 31.12.2019 vychádzajúc z výšky netto majetku žalobcu vykázanej v súvahe účtovnej\nzávierky vo výške 2 924 375 Eur, mohol správca dane uložiť za uvedený správny delikt spáchaný v roku\n2019 najvyššiu pokutu vo výške 58 487,50 Eur a vychádzajúc z výšky netto majetku žalobcu vykázanej\nv súvahe účtovnej závierky vo výške\n4 631 298 Eur za účtovné obdobie od 01.01.2020\ndo 31.12.2020, mohol správca dane uložiť za správny delikt spáchaný v roku 2020 pokutu vo výške 92\n625,96 Eur.\n9. S poukazom na § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku uložil správca dane žalobcovi úhrnnú pokutu\npodľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1 Zákona o účtovníctve vo výške 5.000 Eur, pri ktorej určení vychádzal z\n§ 38 ods. 7 Zákona o účtovníctve (účinného do 31.12.2021) a prihliadal na závažnosť, mieru zavinenia,\nčas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Uviedol, že výška pokuty zodpovedá\nzávažnosti a dĺžke posudzovaného protiprávneho konania a bola uložená pod hranicou maximálne\nstanovenej výšky pokuty zákonom. Vychádzajúc z finančnej situácie daňového subjektu k 31.12.2020,\nnepovažoval pokutu za likvidačnú. Keďže v rámci kontroly zistil správca dane porušenia dodržiavania\nustanovení Zákona o účtovníctve za účtovné obdobie rok 2018, 2019 a 2020, uložil úhrnnú pokutu,\npričom sa pri určení výšky pokuty rozhodoval v intenciách vymedzených Zákonom o účtovníctve.\n\n10. Rozhodnutím č. 101163990/2023 zo dňa 27. apríla 2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný\nzopakoval skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie\na v plnej miere sa\nstotožnil so záverom správcu dane, že žalobca pri vedení účtovníctva\nv účtovných\nobdobiach rokov 2018, 2019 a 2020 porušil ustanovenia Zákona o účtovníctve\nv nadväznosti na\npostupy účtovania tak, ako to bolo v rozhodnutí správcu dane konkretizované a vyjadril sa k jednotlivým\nodvolacím námietkam žalobcu, ktoré nepovažoval za dôvodné. Žalovaný uviedol, že žalobca schválenú\núčtovnú závierku za obdobie roka 2018 neuložil do registra účtovných závierok do 31.12.2019, ale až\ndňa 15.10.2021, t.j. po lehote ustanovenej v § 23a ods. 7 zákona č. 431/2002 Z.z., tým sa dopustil\nsprávneho deliktu v zmysle § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z.z.. Ďalej uviedol, že opatrenia\npodľa zákona č. 67/2020 Z.z. sa uplatňovali od 12.03.2020 a žalobca mal uložiť schválenú účtovnú\nzávierku za účtovné obdobie roka 2018 najneskôr do 31.12.2019, kedy ešte nebol vyhlásený núdzový\nstav (obdobie pandémie), teda nie v čase keď bolo platné uvedené opatrenie. Uviedol, že námietka\nžalobcu, že vykonaná daňová kontrola dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. za účtovné\nobdobie 2018, 2019 a 2020 bola opätovne vykonaná, t.j. bola nelegitímne začatá, je bezpredmetná.\nSprávca dane odstránil pochybenia a začal kontrolu v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z.. Nedošlo tak\nk porušeniu daňového tajomstva, pretože samotná skutočnosť, že bude vykonávaná u žalobcu kontrola\ndodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z.z. sa nepovažuje za daňové tajomstvo. K námietke ne\nbis in idem žalobcu uviedol, že je bezpredmetná, pretože žalobca mal nesprávnosť účtovania na základe\nzistení správcu dane odstrániť, toto však nevykonal, čím sa naďalej dopúšťal správneho deliktu. Ďalej\nuviedol, že správca dane prihliadal pri uložení úhrnnej pokuty na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania,\nnásledky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Zároveň žalovaný uviedol, že správca dane správne\nprihliadal na skutočnosť, že išlo o pochybenie za viaceré správne delikty v troch účtovných obdobiach,\no ktorých už vedel, pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Miera zavinenia spáchania predmetného\nsprávneho deliktu je tak v plnom rozsahu na žalobcovi a údaje, ktoré uviedol na porovnanie výšky\nuloženej pokuty nie sú porovnateľné, nakoľko každý prípad uloženia pokuty je individuálny. Správca\ndane vychádza z konkrétnych zistení u žalobcu, teda nie je možné postupovať u rôznych daňových\nsubjektov rovnako. Keďže žalobca sa dopustil viacerých správnych deliktov vo viacerých účtovných\nobdobiach, bola mu uložená úhrnná pokuta v súlade s § 155a zákona č. 563/2009 Z.z. v primeranej\nmiere, a to v sume 5 000 Eur. Žalovaný na záver skonštatoval, že uložením pokuty v sume 5 000 Eur\nnedošlo v žiadnom prípade k diskriminácii žalobcu a ani k žiadnym šikanóznym postupom zo strany\nsprávcu dane.\nZhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body\n11. Včas podanou správnou žalobou na Správny súd v Banskej Bystrici dňa 11.07.2023 sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia\nveci správcovi dane na ďalšie konanie. Alternatívne, žiadal zmeniť rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňové rozhodnutie tak, že podľa § 38 ods. 2 písm. c) a § 38 ods. 2 písm. b) Zákona o účtovníctve\nv nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku uloží žalobcovi za správne delikty úhrnnú pokutu\nvo výške 759,08 Eur. V žalobe namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a zistenie skutkového\nstavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm.\nc), e) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).\n12. Žalobca namietal, že daňová kontrola, na základe ktorej boli vydané predmetné rozhodnutia bola\nprvý krát začatá na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly dodržiavania ustanovení Zákona\no účtovníctve (ďalej len „Oznámenia o výkone daňovej kontroly“) zo dňa 12.11.2021, č. 102263811/2021\nza zdaňovacie obdobia roku 2018; Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 12.11.2021, č.\n102263923/2021 za zdaňovacie obdobia roku 2019; Oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa\n12.11.2021,\nč. 102262119/2021 za zdaňovacie obdobia roku 2020.\nDoklady k predmetným kontrolám boli príslušnému správcovi dane odovzdané: na základe Zápisnice o\nústnom pojednávaní\nč. 100010067/2022 zo dňa 05.01.2022 boli odovzdané\núčtovné dokumenty za rok 2018; na základe Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100009958/2022 zo dňa\n05.01.2022 boli odovzdané účtovné dokumenty za rok 2019; na základe Zápisnice o ústnom pojednávaní\nč. 100009207/2022 zo dňa 05.01.2022 boli odovzdané účtovné dokumenty za rok 2020. Žalobca uviedol,\nže predmetné kontroly boli následne mimoriadne ukončené, a to na základe: Oznámenia o mimoriadnom\nukončení kontroly dodržiavania ustanovení Zákona o účtovníctve (ďalej len „Oznámenie o mimoriadnom\nukončení kontroly) zo dňa 24.01.2022\nč. 100152466/2022 za\nzdaňovacie obdobie roku 2018; Oznámenia o mimoriadnom ukončení kontroly zo dňa 24.01.2022 č.\n\n100154652/2022 za zdaňovacie obdobie roku 2019; Oznámenia o mimoriadnom ukončení kontroly zo\ndňa 24.01.2022 č. 100155217/2022 za zdaňovacie obdobie roku 2020. Následne boli žalobcovi vrátené\nzapožičané doklady, a to na základe: Zápisnice o vykonaní úkonu (ďalej len „Zápisnice“) (rok 2018) zo\ndňa 09.02.2022\nč.: 100267456/2022; Zápisnice (rok 2019) zo dňa 09.02.2022\nč.: 100267557/2022; Zápisnice o vykonaní úkonu (rok 2020) zo dňa 09.02.2022 č.: 100267639/2022.\nŽalobca poukázal na\n§ 46 ods. 6 Daňového poriadku, z ktorého je zrejmé, že kontroly\ndodržiavania ustanovení Zákona o účtovníctve za obdobie roku 2018, 2019 a 2020 boli ukončené a\ndoklady boli prevzaté u príslušného správcu dane v súlade s vyššie uvedenými zápisnicami o vykonaní\núkonu. Preto podľa žalobcu ide o opätovnú daňovú kontrolu v zmysle § 44 ods. 4 Daňového poriadku.\nOpätovnú daňovú kontrolu však možno legitímne vykonať len v prípadoch ustanovených v § 44 ods. 4\nDaňového poriadku, nakoľko opätovnou daňovou kontrolou je taká kontrola, ktorá kontroluje tú istú daň\nu daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už daňová kontrola bola vykonaná (NS SR sp.\nzn. 3 Sžf /43/2007). Žalobca v správnej žalobe namietal, že sa v danej veci jedná o nelegitímne začatú\ndaňovú kontrolu.\n13. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalobcu ustanovenej v § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve, žalobca\npoukázal na ustanovenie § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 3 zákona\nč. 67/2020 Z.z. o\nniektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej\nchoroby COVID -19 (ďalej len ako „Zákon č. 67/2020“). Uviedol, že v zákonnej lehote v registri účtovných\nzávierok uložil neschválenú účtovnú závierku za rok 2018, a to dňa 05.11.2019. Od 12.03.2020 do\n30.09.2020 bolo obdobie pandémie a žalobca dňa 15.10.2021 uložil do registra účtovných závierok\nschválenú účtovnú závierku za rok 2018. Argumentoval tým, že počas obdobia pandémie platili výnimky\ntýkajúce sa dodržiavania lehôt.\n14. Žalobca namietal, že za správne delikty týkajúce sa nevykázania majetku (motorových vozidiel) v\núčtovníctve žalobcu, bol už žalobca pokutovaný, a to za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. f) Zákona\no účtovníctve úhrnnými pokutami, ktoré mu boli uložené v rámci kontroly dodržiavania ustanovení\nZákona o účtovníctve: za rok 2016 na základe Rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č.\n102291780/2021 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 8.000,00 EUR za správne delikty podľa § 38 ods. 1\npísm. i) a f) Zákona o účtovníctve; za rok 2017 na základe Rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka\nČadca č. 100437727/2022 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 8.000,00 EUR za správne delikty podľa §\n38 ods. 1 písm. i) a f) Zákona o účtovníctve. Podľa žalobcu správca dane si je vedomý skutočnosti, že\nsa jedná o rovnaké porušenie čo je zrejmé aj z jeho vyjadrenia na strane 5 prvostupňového rozhodnutia,\npodľa ktorého: „Daňový úrad zistil rovnaké pochybenia ako v roku 2016 a 2017 aj pri kontrole účtovníctva\nza rok 2018...“ Napriek tomu žalobcu za toto porušenie opätovne sankcionoval. Žalobca poukázal aj\nna vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k námietke ne bis in idem na strane 4 napadnutého rozhodnutia,\nv ktorej uviedol: „Táto námietka odvolávajúceho sa je bezpredmetná, pretože odvolávajúci sa mal túto\nnesprávnosť na základe zistení správcu dane odstrániť, toto však nevykonal, čím sa naďalej dopúšťal\nsprávneho deliktu.“ S týmto tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasí, nakoľko sa jednalo o chybu, ktorá\nvznikla v rokoch 2014 a 2015 a jednalo sa o už schválené účtovné závierky, ktoré nie je možné meniť ani\nopravovať, a teda predmetnú chybu nebolo a ani aktuálne už nie je možné opraviť, nakoľko predmetné\nmotorové vozidlá boli už v čase výkonu daňovej kontroly predané a predmetná chyba sa opravuje\nv období, kedy ju žalobca ako daňový subjekt zistí, avšak v čase zistenia predmetnej chyby boli už vozidlá\npredané. Žalobca namietal, že prvostupňovým ako aj napadnutým rozhodnutím bola porušená zásada\nne bis in idem, nakoľko správca dane už za totožný správny delikt týkajúci sa nesprávneho účtovania\no vyššie uvedených motorových vozidlách žalobcu sankcionoval. Uviedol, že ak bolo v minulosti o\nvozidle nesprávne účtované, je zrejmé, že toto pochybenie automaticky v rámcu účtovného programu\nprechádza aj do nasledujúcich rokov, a preto, ak by vozidlá neboli predané, tak by správca dane ukladal\nžalobcovi každoročne pokutu za nesprávne účtovanie, ktoré nastalo v roku 2014 a 2015 až do chvíle\nvykonania opravy v období kedy žalobca ako daňový subjekt zistí takúto chybu. Mal za to, že správca\ndane a žalovaný porušili zásadu ne bis in idem, ktorá zakazuje dvojité stíhanie za ten istý skutok. Táto\nzásada vychádza z predpokladu, že za jeden skutok má byť tá istá osoba potrestaná len raz. Uviedol,\nže takéto konanie správcu dane je v rozpore s konštantnou judikatúrou ESD.\n15. Žalobca argumentoval, že sa nejednalo o závažné pochybenie, ale len o nedbanlivostnú chybu. Za\ntotožné pochybenie už bol žalobca sankcionovaný, a preto považoval uloženú pokutu za neodôvodnene\ndisproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali. Žalobca\nnamietal, že správca dane a ani žalovaný nijakým spôsobom pri ukladaní výšky pokuty nezohľadnili\n\nskutočnosť, že žalobca počas celého výkonu miestneho zisťovania spolupracoval so správcom dane,\npredkladal mu všetky potrebné dokumenty, vysvetlenia, vyjadroval sa a poskytoval mu tým všetku\npotrebnú súčinnosť k náležitému zisteniu skutkového stavu. Správca dane a ani žalovaný neprihliadal na\nskutočnosť, že žalobca opätovne otváral účtovné knihy iba z dôvodu, že sa jednalo o chybu účtovníčky,\nktorá bola spôsobená jazykovou bariérou medzi žalobcom a účtovnou kanceláriou, ktorá nesprávne\npochopila jeho pokyny. Uloženie účtovnej závierky zostavenej z vlastného podnetu v súlade s § 23 ods. 3\nZákona o účtovníctve sa žalobcovi javilo ako najvhodnejšie riešenie, pričom v jeho záujme bolo výlučne\nto, aby právny stav zodpovedal tomu skutočnému za príslušné účtovné obdobie. Uvedenou opravou\nnedošlo k žiadnej zmene, ktorá by súvisela so zmenou daňových povinností žalobcu voči príslušnému\nsprávcovi dane (a teda nedošlo ku kráteniu štátneho rozpočtu).\n16. Namietal, že žalovaný sa nijako nevyjadril k predmetným štatistikám výšok udelených pokút, pričom\nopätovne poukázal na informácie poskytnuté príslušnými správcami dane preukazujúce, že sa jedná o\nneprimerane vysokú pokutu, ktorá je uložená mimo bežnú prax výšky vyrubovaných pokút za obdobné\nporušenia. Poukázal na priemerné výšky pokút ukladané za obdobné porušenia správcami dane v rámci\nŽilinského a Trenčianskeho kraja. Uviedol štatistiky za rok 2020, 2021 a 2022 ohľadom počtu vykonaných\ndaňových kontrol a miestnych zisťovaní a priemernú výšku uložených pokút. Priemernú výšku pokuty\nuloženej v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci miestneho zisťovania nešpecifikoval. Uviedol,\nže je zrejmé, že medzi najčastejšie porušenia Zákona o účtovníctve patrí práve neuloženie účtovnej\nzávierky v stanovenej lehote podľa § 23a a 23b. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že správcovia dane\nvyzývajú príslušné daňové subjekty na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok, avšak\nžalobca vyzvaný nebol a svoje povinnosti si splnil dobrovoľne (bez výzvy príslušného správcu dane) iba\ns časovým oneskorením. Poukázal na to, že výška priemernej pokuty ukladanej za porušenie Zákona o\núčtovníctva, je niekoľko násobne nižšia ako pokuta uložená žalobcovi napadnutým rozhodnutím. Podľa\njeho úvahy, by v prípade neuloženia účtovnej závierky za príslušné obdobia bola pokuta vo výške 30\nEur alebo len vo výške priemernej výšky pokuty za porušenie Zákona o účtovníctve a v prípade, ak by\nžalobca bol vyzvaný a svoju povinnosť si nesplnil, tak by mu pokuta ani nebola uložená. Úhrnnú pokutu\npovažuje za nezákonnú z dôvodu, že je absolútne v rozpore so zásadou primeranosti ako aj bežnými\npostupmi príslušných správcov dane (poukázal na rozhodnutie, ktorým bola vyrubená pokuta vo výške\n100,00 Eur za totožný správny delikt), a teda vo vzťahu k žalobcovi je výška pokuty šikanózna.\n17. Namietal, že sa jednalo o nepatrné porušenie Zákona o účtovníctve, nakoľko si splnil svoje povinnosti\ndobrovoľne, a rovnako sa jednalo o porušenie, za ktoré bol už dva krát sankcionovaný, a preto príslušný\nsprávca dane a žalovaný mali žalobcovi uložiť pokutu v minimálnej výške (na dolnej hranici), resp. v\npriemernej výške pokuty ukladanej za toto porušenie a ktorá by mala pre neho výchovný a zároveň\naj represívny charakter. Uviedol, že má skúsenosti, že príslušný správca dane za takéto porušenia\nukladá daňovým subjektom pokuty v desiatkach, maximálne v stovkách Eur. Neprimerane vysoká pokuta\ntiež môže súvisieť s predchádzajúcim miestnym zisťovaním týkajúcim sa preverenia odberateľsko –\ndodávateľských vzťahov žalobcu, kedy Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica nezistil žiadne\nporušenia, avšak zároveň zistil, že má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj vyššiu pokutu.\n18. Podľa žalobcu skutočnosť, že sa jedná o neprimerane vysokú, a teda nezákonnú pokutu potvrdzujú\naj ustanovenia Zákona o účtovníctve, a to ust. § 38 ods. 1 písm. c) v spojení\ns ust. § 38 ods. 2\npísm. e), podľa ktorých je výška pokuty za neuloženie účtovnej závierky od 100,00 Eur do 10.000,00 Eur.\nUviedol, že v prípade, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie tak pokuta za porušenie povinnosti je\nv bežnej praxi správcu dane vo výške 100 Eur pri právnickej osobe a vo výške 30 Eur pri fyzickej osobe a\nuviedol príklady zverejnené na stránke Finančnej správy SR (otázka č. 4 – uloženie pokuty za nepodanie\nDP na základe výzvy správcu dane, otázka č. 6 – uloženie pokuty za nepodanie súhrnného výkazu).\nZáujmom správcu dane bol fiškálny záujem čo podporuje aj ust. § 38 ods. 11 Zákona o účtovníctve:\n„Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.“\n19. Podľa žalobcu je uložená pokuta neprimerane vysoká a v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie\nDaňového úradu Žilina, pobočka Čadca o uložení pokuty vo výške 100,00 Eur za totožný správny\ndelikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve, a to za neuloženie dokumentov podľa\n§ 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve. Predmetné porušenie spočívalo v uložení neschválenej účtovnej\nzávierky do registra účtovných závierok a následného opätovného zostavenia účtovnej závierky po\nlehote určenej Zákonom o účtovníctve a uložení tejto novej schválenej verzie účtovnej závierky za rok\n2018 do registra dňa 05.11.2020, a teda takmer rok a päť mesiacov po termíne. Uviedol, že žalovaný\n\nsa nijakým spôsobom nevyjadril k tomuto rozhodnutiu s neporovnateľne nižšou výškou pokuty oproti\nnapadnutému rozhodnutiu za totožný správny delikt.\n20. Žalobca v žalobe navrhol peňažnú moderáciu. Dôvodil, že v predmetnej veci sa jedná o neprimerane\nvysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu týmto v súlade s §\n192 SSP navrhol, aby správny súd na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil výšku uloženej\npokuty zo sumy 5.000,00 EUR, na priemernú výšku pokuty za porušenie povinnosti uloženej v rámci\nmiestneho zisťovania za rok 2020, ktorá bola vo výške 379,54 Eur za jedno porušenie, a nakoľko\nsa jedná o dve porušenia, navrhol dvojnásobok tejto sumy, a teda sumu vo výške 759,08 Eur. Podľa\nžalobcu sú splnené všetky tri podmienky peňažnej moderácie súdom, a to podanie návrhu žalobcom,\nvykonanie dokazovania (uskutočnené v rámci miestneho zisťovania a rovnako vykonanie dôkazov v\nrámci samotného konania na súde) a naplnenie dôvodov (vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujúce\nneprimerane vysokú pokutu).\nVyjadrenie žalovaného\n21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca namietal tie isté skutočnosti ako v odvolaní\na s námietkami žalobcu sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. Uviedol, že rozhodnutie\nžalovaného vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný\nza základ napadnutého rozhodnutia vychádzal z administratívneho spisu, rozhodnutie žalovaného je\nvecne správne, zákonné a v žiadnom prípade neukrátilo žalobcu na jeho právach a právom chránených\nzáujmoch.\n22. K porušeniu ust. § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve uviedol, že žalobca tým, že schválenú účtovnú\nuzávierku za obdobie roka 2018 neuložil do registra účtovných závierok do 31.12.2019, ale až dňa\n15.10.2021, t.j. po lehote ustanovenej v paragrafe 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve, dopustil sa\nsprávneho deliktu zmysle § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve.\n23. K porušeniu ust. § 8 Zákona o účtovníctve uviedol, že správca dane zistil, že žalobca v\núčtovných knihách vykazoval stav, ktorý sa nezhodoval so skutočným stavom k 31.12.2019. Neúčtovanie\nvlastníctva vozidla Range Rover Sport k 31.12.2019 a nesprávnym vykázaním stavu účtu 022 v priebehu\nroka 2019, tým, že žalobca už od 01.01.2019 nevykazoval vozidlo Jaguar ako súčasť účtu 022, je možné\nkonštatovať, že účtovníctvo žalobcu bolo nesprávne, neúplné a nepreukázateľné v zmysle § 8 Zákona\no účtovníctve. Nesprávnym vykázaním majetku aj počas roka 2020, kedy malo byť vozidlo Rang Rover\nSport súčasťou účtu 022 už od 01.01.2020 porušil žalobca ustanovenie § 8 Zákona o účtovníctve.\nUviedol, že žalobca za viaceré účtovné obdobia, a to za roky 2018, 2019 a 2020 sa dopustil viacerých\nsprávnych deliktov, konkrétne jedného podľa § 38 ods. 1 písm. c) a troch správnych deliktov podľa\npísm. f) Zákona o účtovníctve, preto mu správca dane uložil úhrnnú pokutu v zmysle ust. § 38 ods. 2\npísm. a), b) a ods. 7 Zákona o účtovníctve v spojení s § 155a Daňového poriadku vo výške 5.000 Eur,\nčo je v intenciách Zákona o účtovníctve. Na záver žiadal správny súd, aby žalobu žalobcu zamietol a\nžalobcovi náhradu súdnych trov a trov právneho zastúpenia nepriznal.\nReplika žalobcu\n24. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení a ani v samotnom\nnapadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že za totožné správne delikty, za ktoré mu\nbola uložená úhrnná pokuta bol už žalobca sankcionovaný, a to neprimerane vysokými pokutami\nvo výške 8.000 Eur za rok 2016 a 8.000 Eur za rok 2017. Žalovaný neprihliadol na skutočnosť, že\nžalobca opätovne otváral účtovné knihy, iba z dôvodu, že sa jednalo o chybu účtovníčky, ktorá bola\nspôsobená jazykovou bariérou medzi žalobcom a účtovnou kanceláriou, ktorá nesprávne pochopila jeho\npokyny. Uloženie účtovnej závierky zostavenej z vlastného podnetu v súlade s § 23 ods. 3 Zákona\no účtovníctve sa žalobcovi javilo ako najvhodnejšie riešenie, pričom v jeho záujme bolo výlučne to,\naby právny stav zodpovedal skutočnému za príslušné účtovné obdobie. Uviedol, že výška pokuty je\nv rozpore s bežnou praxou u správcu dane ako aj žalovaného čo preukázal štatistikami k pokutám\nukladanými správcami dane. Zároveň je takto vysoká pokuta v hrubom rozpore s priemernou výškou\npokuty ukladanou správcami dane v rámci rozhodnutí z miestnych zisťovaní (je až 21 násobne vyššia\nako priemerná výška pokuty), a preto možno uvedenú výšku pokuty považovať za nesprávnu a z tohto\ndôvodu, za nezákonnú.\n\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n25. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a)\nzákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na 19.06.2024, nakoľko o jeho nariadenie\npožiadal žalobca. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu poukazovala na zásadu ne bis in idem,\nkeď žalobca bol potrestaný pokutou za účtovné obdobie rokov 2016 a 2017 za porušenie týchto\npovinností. Taktiež poukázala na proklientské opatrenie finančnej správy, a to upozornenie vo vzťahu\nk povinnosti daňových subjektov ukladať účtovné závierky, pričom toto bolo zverejnené na webovej\nstránke žalovaného 31.07.2020, a teda sa dotýka účtovnej závierky za rok 2020 a 2019. Žalobca dosiaľ\nnebol vyzvaný žalovaným na splnenie týchto povinností. Tiež upozornila na informácie zverejnené\nna rôznych webových stránkach o počte subjektov, ktoré si nesplnili svoje povinnosti uložiť účtovné\nzávierky. Uloženú pokutu považuje za neprimerane vysokú a navrhla, aby správny súd rozhodol tak ako\nje uvedené v petite správnej žaloby a využil svoje oprávnenie podľa § 198 Správneho súdneho poriadku,\nteda sankčnú moderáciu.\n26. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vrátane\nkonania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\n27. Podľa § 38 ods. 1 Zákona o účtovníctve (v znení účinnom v rozhodnom období);\nSprávneho\ndeliktu sa dopustí účtovná jednotka, ak\na) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,\nb) neotvorila účtovné knihy alebo neuzavrela účtovné knihy podľa § 16,\nc) neuložila dokumenty podľa § 23a a 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d alebo nevyhovela výzve\npodľa § 23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu,\nd) nedala overiť účtovnú závierku alebo súlad údajov účtovnej závierky s výročnou správou audítorom\na tým porušila ustanovenia § 19, 22 alebo § 22a,\ne) nedala schváliť alebo nedala odvolať audítora podľa § 19 ods. 2,\nf) neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie malo vplyv na nesprávne vykázanie skutočností v\núčtovnej závierke,\ng) neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo vplyv na vykázanie skutočností v účtovnej\nzávierke,\nh) porušila ustanovenia § 9,\ni) porušila ustanovenia § 17,\nj) nedodržala oceňovanie podľa § 24 až 28,\nk) porušila ustanovenia § 31,\nl) porušila ustanovenia § 34,\nm) porušila ustanovenia § 35,\nn) porušila ustanovenie § 11 ods. 3.\n28. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o účtovníctve; Daňový úrad uloží pokutu za správny delikt\na) podľa odseku 1 písm. a) a n) do 3 000 000 Eur,\nb) podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej\n1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26\nods. 3; najviac však 1 000 000 Eur,\n2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000\nEur,\nc) podľa odseku 1 písm. h) až m) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej\n1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26\nods. 3; najviac 100 000 Eur,\n2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 100\n000 Eur,\nd) podľa odseku 1 písm. g) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej\n1. v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26\nods. 3; najviac 1 000 Eur,\n2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac však 1 000\nEur.\n\n29. Podľa § 38 ods. 6 Zákona o účtovníctve; Daňový úrad je oprávnený vykonávať v účtovnej jednotke\nkontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona. Na vykonávanie kontroly, na konanie o uložení pokuty\nvrátane jej vymáhania a na opravné prostriedky proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa primerane vzťahuje\ndaňový poriadok.\n30. Podľa § 38 ods. 7 Zákona o účtovníctve; Pri ukladaní pokuty podľa odseku 2 daňový úrad prihliada\nna závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu. Daňový\núrad pri ukladaní pokuty za kontrolované účtovné obdobia prihliada na skutočnosť, či účtovná jednotka v\nsúlade s § 3 ods. 1 vykonala účtovanie opravy chyby za kontrolované účtovné obdobie v iných účtovných\nobdobiach. Daňový úrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotka do začatia kontroly podľa osobitného\npredpisu písomne oznámi daňovému úradu obsah a sumu vykonanej opravy chyby za kontrolované\núčtovné obdobie účtovanej v bežnom účtovom období.\n31. Podľa § 38 ods. 9; Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.\n32. Podľa § 5 ods. 1, 2 Zákona o účtovníctve;\n(1) Účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú\nosobu.\n(2) Poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva,\nzostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto\nzákona.\n33. Podľa § 8 Zákona o účtovníctve;\n(1) Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a\nspôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov;\n(2) Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona\na ostatných osobitných predpisov;\n(3) Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v\núčtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu\núčtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú\nsprávu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d, uložila\ndokumenty podľa § 23a a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy;\n(4) Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32)\na účtovná jednotka vykonala inventarizáciu;\n(5) Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 jednotlivo aj v\nsúvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité\núčtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité\npodoby účtovných záznamov (§ 31 ods. 2);\n(6) Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak\núčtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36.\n34. Podľa § 16 ods. 9, 10, 11 a 12 Zákona o účtovníctve;\n(9) Po zostavení účtovnej závierky nemožno otvárať uzavreté účtovné knihy s výnimkou podľa odseku\n10, ak tento zákon neustanovuje inak;\n(10) Do schválenia účtovnej závierky možno uzavreté účtovné knihy opäť otvoriť v prípade, ak sa má\nzabezpečiť pravdivý a verný obraz účtovníctva ( § 7);\n(11) Ak sa zistí po schválení účtovnej závierky, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú\nporovnateľné ( § 17 ods. 9), účtovná jednotka ich opraví v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistila,\na uvedie to v účtovnej závierke v poznámkach;\n(12) V účtovnej jednotke účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva sa musí dodržať zásada, že\nkonečné zostatky účtov, ktoré sa vykazujú v súvahe k poslednému dňu účtovného obdobia, musia byť\nzhodné so začiatočnými stavmi týchto účtov k prvému dňu bezprostredne nasledujúceho účtovného\nobdobia. To platí aj pre účty vedené v knihe podsúvahových účtov.\n35. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z.; Účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku\nnajneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa\nodseku 2 písm. g).\n\n36. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z.; Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď\nuzavrie účtovné knihy podľa § 16. Pri zlúčení nástupnícka účtovná jednotka neuzavrie účtovné knihy,\npričom zisťuje konečné stavy účtov na účely zostavenia otváracej súvahy. Ak uzavrie účtovné knihy\nk poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje účtovnú závierku ako riadnu, v ostatných prípadoch\nuzavretia účtovných kníh uvedených v § 16 zostavuje účtovnú závierku ako mimoriadnu. Ak deň,\nku ktorému sa zostavuje riadna účtovná závierka alebo mimoriadna účtovná závierka, je totožný s\ndňom priebežnej účtovnej závierky, priebežná účtovná závierka sa nezostavuje. Ak deň, ku ktorému sa\nzostavuje mimoriadna účtovná závierka, je totožný s dňom riadnej účtovnej závierky, zostavená účtovná\nzávierka sa považuje aj za riadnu účtovnú závierku.\n37. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o účtovníctve; Register je informačným systémom verejnej\nsprávy, správcom ktorého je ministerstvo. Prevádzkovateľom registra je rozpočtová organizácia\nministerstva DataCentrum (ďalej len \"prevádzkovateľ registra\").\n38. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o účtovníctve\nDo registra sa ukladajú\na) riadne individuálne účtovné závierky,\nb) mimoriadne individuálne účtovné závierky,\nc) riadne konsolidované účtovné závierky,\nd) mimoriadne konsolidované účtovné závierky,\ne) súhrnné účtovné závierky verejnej správy,\nf) výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22,\ng) správy audítorov,\nh) individuálne výročné správy,\ni) konsolidované výročné správy,\nj) ročné finančné správy podľa osobitného predpisu,\nk) oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.\n39. Podľa § 23 ods. 3 veta prvá Zákona o účtovníctve do registra môže účtovná jednotka uložiť aj účtovnú\nzávierku podľa odseku 2, ktorú zostavila z vlastného podnetu.\n40. Podľa § 23a ods. 6 a 7 Zákona o účtovníctve;\n(6) Ak po uložení účtovnej závierky v registri účtovná jednotka otvorí účtovné knihy v súlade s § 16\nods. 10, uloží do registra novú schválenú účtovnú závierku bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15\npracovných dní od jej schválenia. Ak po uložení výročnej správy v registri účtovná jednotka mení obsah\nvýročnej správy, uloží do registra novú výročnú správu bez zbytočného odkladu;\n(7) Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná\njednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná\nzávierka zostavuje.\n41. Podľa § 11 ods. 1 Daňového poriadku; Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá\nsa získa pri správe daní. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne\nprístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné\nkonanie.\n42. Podľa § 44 ods. 1 a 4 Daňového poriadku;\n(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v\nrozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n(4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať\nu toho istého daňového subjektu aj opätovne,\na) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,\nb) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35)\nc) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,\nd) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní alebo orgánov Policajného zboru.\n\n43. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku; Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu\ndane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,\nmiesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých\ndokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak\nz dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení\no daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia\noznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40\ndní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n44. Podľa § 58 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku; Daňové konanie začína z podnetu orgánu\npríslušného konať vo veci podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.\n45. Podľa § 58 ods. 3 Daňového poriadku; Ak daňové konanie začína z podnetu orgánu príslušného\nkonať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej\nosobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.\n46. Podľa § 155a ods. 1 Daňového poriadku; Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu\npodľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v\nrámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné,\nuloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou\nhranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké,\núhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa\nuloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých\nsprávnych deliktov, ktorých sa dopustil.\n47. Podľa § 155a ods. 2 Daňového poriadku; Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa\nuplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.\n48. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z.; Počas obdobia pandémie sa lehoty podľa osobitných\npredpisov považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na\npodanie daňového priznania podľa § 21 ods. 1 podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.\n49. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z.z.; Ak počas obdobia pandémie účtovná jednotka nemohla\nobjektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa osobitného predpisu 20),\nz dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná\njednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení\nobdobia pandémie. (Pozn. 20) zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).\n50. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č 67/2020; Na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12,\n§\n16 až 18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods.\n1 a 2 sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7,\n24i a 31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.\n51. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 5.000 Eur\nza správne delikty definované v paragrafe 38 ods. 1 písm. c) a f) Zákona o účtovníctve. Správny súd vec\npreskúmal a zistil, že napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou zo žiadneho z dôvodov uvedených\nv § 195 SSP a nejde ani o vec uvedenú v\n§ 134 ods. 2 SSP, a preto bol rozsah jeho prieskumu\nvymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP).\n52. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a\nnečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby\nposudzovať, či si orgán verenej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo\nveci skutočný stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\n\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal\nna základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu\nverejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho\nvydaniu. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu\nbol v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve\nsprávny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy,\nale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy\nsplnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).\n53. Právnym rámcom pre rozhodovanie v predmetnej veci boli ustanovenia zákona\nč.\n563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č.\n431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.\n54. Žalobcom uplatnená námietka nelegitímne začatej daňovej kontroly správcom dane nebola dôvodná.\nDaňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie\no daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly,\ndruh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.\nSprávca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie\ndaňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu\nnemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový\ntermín začatia, daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej\nkontrole\n(§ 46 ods. 1 Daňový poriadok). Žalobca namietanú nezákonnosť začatej\ndaňovej kontroly založil na tvrdení, že kontroly dodržiavania ustanovení Zákona o účtovníctve za obdobia\nrokov 2018, 2019 a 2020 boli ukončené a doklady boli prevzaté u príslušného správcu dane v súlade so\nzápisnicami o vykonaní úkonu pričom s poukazom na § 46 ods. 6 Daňového poriadku v nadväznosti na\n§ 44 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že ide o opätovnú daňovú kontrolu. Preskúmaním odôvodnenia\nrozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že správca dane postupoval zákonným spôsobom, keď\npo zistení, že prvé oznámenia o začatí daňových kontrol (Oznámenie č. 102263811/2021 doručené\ndňa 19.11.2021 - kontrolované obdobie roka 2018, Oznámenie č. 102263923/2021 doručené dňa\n19.11.2021 - kontrolované obdobie roka 2019, Oznámenie č. 102262119/2021 doručené dňa 19.11.2021\n- kontrolované obdobie roka 2020) boli zaslané neoprávnenej osobe, vyvodil záver, že z toho dôvodu\nneboli začaté v súlade so zákonom a daňové kontroly museli byť mimoriadne ukončené. Uvedené\ndaňové kontroly sa nikdy legitímne nezačali. Keďže žalobcovi nebolo účinne doručené oznámenie\no začatí daňových kontrol, nebol v tomto konaní oprávneným daňovým subjektom a teda nemohlo\ndôjsť k porušeniu jeho práv. Daňové doklady boli žalobcovi riadne vrátené. V konečnom dôsledku boli\nuvedené daňové kontroly správcom dane označené za nezákonné. Následne správca dane odstránil\nsvoje pochybenie a začal kontroly v súlade s Daňovým poriadkom. Tvrdenie žalobcu, že týmto postupom\nsprávcu dane došlo k porušeniu daňového tajomstva, nemá oporu v obsahu § 11 ods. 1 druhá veta\nDaňového poriadku. Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne\nprístupná, a informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola a daňové exekučné konanie.\nNaviac žalobcom namietané porušenie daňového tajomstva mohlo byť uplatnené iba v nezákonne\nzačatej a mimoriadne ukončenej daňovej kontrole. K žalobcovmu poukázaniu na judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sžf/43/2007), je potrebné uviesť, že v danom\nprípade bolo predmetom kontroly overenie oprávnenosti čerpania nadmerného odpočtu (§ 15 ods. 15\nzákona č. 511/1992 Zb. zákona o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, účinného\nk 27.6.2005) a spor medzi účastníkmi konania spočíval v identifikácii právnej skutočnosti, s ktorou zákon\no správe daní a poplatkov formálne spája ukončenie daňovej kontroly v prípade, ak predmetom kontroly\nje daň z pridanej hodnoty. Predmetná judikatúra sa týka kontroly daní a nie kontroly dodržiavania Zákona\no účtovníctve a nemá vzťah k prejednávanej veci.\n55. Žalobca je ako obchodná spoločnosť účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného\núčtovníctva podľa Zákona o účtovníctve. Okrem povinnosti viesť účtovníctvo správne, úplne,\npreukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov (§ 8 citovaného\n\nzákona) má, popri iných povinnostiach, aj povinnosť uložiť schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie\no dátume schválenia účtovnej závierky v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného\nobdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. Uvedenú povinnosť podľa obsahu administratívneho\nspisu žalobca nesplnil, keď neschválenú riadnu individuálnu účtovnú závierku za účtovné obdobie\nroku 2018, uložil do registra dňa 05.11.2019 a schválenú účtovnú závierku za rok 2018 uložil do\nregistra účtovných závierok dňa 15.10.2021. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca bol v\npreverovanom účtovnom období účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, teda\nmal v zmysle § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve povinnosť uložiť schválenú účtovnú závierku alebo\noznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v registri najneskôr do jedného roka od skončenia\núčtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje. S povinnosťou zostavenia a schválenia\núčtovnej závierky spája Zákon o účtovníctve aj povinnosť uloženia do registra (§ 23 a ods. 7 Zákona o\núčtovníctve), ktorý je informačným systémom verejnej správy (§ 23 ods. 1) a tým zverejniť/sprístupniť\ninformácie v nich obsiahnuté pre používateľov najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného\nobdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje, t.j. v prípade žalobcu do 31.12.2019. Žalobca uložil\nneschválenú účtovnú závierku do registra účtovných závierok za rok 2018 dňa 05.11.2019 a následne\nvložil do registra účtovných závierok schválenú účtovnú závierku dňa 15.10.2021, to znamená povinnosť\nuložiť do registra schválenú účtovnú závierku najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného\nobdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje, čo bolo v prípade žalobcu najneskôr do 31.12.2019,\nžalobca nesplnil. Opomenutím konania, ku ktorému ho zákon zaväzoval, bol dotknutý Zákonom o\núčtovníctve chránený verejný záujem na spoľahlivom obsahu registra ako informačného systému\nverejnej správy, z ktorého majú mať jeho používatelia možnosť získať reálne a pravdivé informácie\no zverejňovaných skutočnostiach, čo Zákon o účtovníctve v § 38 ods. 1 písmena c) definuje ako\nsamostatný správny delikt. V nadväznosti na uvedené nemohla obstáť žalobná argumentácia, že od\n12. marca 2020 nastalo obdobie pandémie a na povinnosti žalobcu sa vzťahovalo ustanovenie § 20\nods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so\nšírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID - 19 (ďalej len ako „zákon č. 67/2020“), keďže žalobca\nsi mal uvedenú povinnosť splniť v lehote do 31.12.2019, teda ešte pred vypuknutím pandémie. Správny\nsúd nemohol tejto žalobnej argumentácii pre rozpor s platnou právnou úpravou prisvedčiť, preto bola\ntáto námietka nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nedôvodná.\n56. Žalobcova námietka, že bola porušená zásada ne bis in idem nebola dôvodná. Zákon\no\núčtovníctve určuje povinnosť účtovnej jednotky viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za\nkaždé účtovné obdobie zvlášť. Žalobca mal povinnosť každý rok samostatne viesť účtovníctvo v súlade\ns § 8 Zákona o účtovníctve a povinnosť za každý rok zostavovať účtovnú závierku nanovo v súlade\ns § 17 Zákona o účtovníctve. Žalobca sa dopustil viacerých samostatných správnych deliktov, keďže\nporušil povinnosti vo viacerých účtovných obdobiach. Nemožno teda prisvedčiť argumentácii žalobcu,\nže sa jedná o tú istú účtovnú závierku a tým pádom o totožný správny delikt. Správca dane v súlade\nso zisteným skutkovým stavom veci a s platnou právnou úpravou žalobcovi uložil úhrnnú pokutu vo\nvýške 5.000 Eur za všetky 4 vyššie uvedené správne delikty, hoci za správny delikt podľa § 38 ods. 1\npísm. c) Zákona o účtovníctve mohla byť žalobcovi uložená pokuta až do výšky 52 421,08 EUR (rok\n2018) a za každý jeden správny delikt podľa § 38 ods. 1 písmeno f) Zákona o účtovníctve mohla byť\nžalobcovi uložená pokuta až do výšky 52 421,08 EUR (rok 2018), 58 487,50 EUR (rok 2019) a 92\n625,96 EUR (rok 2020). Správny súd dodáva, že nezistil nezákonnosť pri určení výšky pokuty, ktorá\nbola žalobcovi uložená, pretože zodpovedala zisteným porušeniam Zákona o účtovníctve, nepresiahla\nmaximálnu možnú výšku pokuty v zmysle § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. Zákona o účtovníctve a pri\nukladaní boli zohľadnené skutočnosti, na ktoré má správca dane povinnosť prihliadať v zmysle § 38\nods. 7 citovaného zákona, a to na základe logickej správnej úvahy, ktorá zodpovedala zistenému\nskutkovému stavu veci a nevybočovala z možného rámca. Takto uloženou pokutou bol naplnený jej\nsankčný a prevenčný účel tým, že zistené porušenia zákona boli potrestané a je v záujme žalobcu,\naby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania, ktoré by mohlo byť dôvodom na opakované\nuloženie sankcie. Každým z troch rozhodnutí žalobcu (preskúmavané rozhodnutie č. 101163990/2023\nz 27.04.2023, ako aj skoršie rozhodnutia č. 101677262/2022 z 06.06.2032 a č. 100465402/2022 zo\ndňa 13.03.2022) bola žalobcovi uložená sankcia na spodnej hranici zákonnej sadzby. Správny súd\nv súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2\nStk/13/2022 z 27.09.2023, ktorý v bode 25. uvádza: „Kasačný súd si je vedomý dlhodobo judikovaných\nvýchodísk, že na trestanie za správne delikty sa majú primerane aplikovať zásady trestného práva, tak\npokiaľ ide o konanie o nich, ako aj o ukladanie sankcií za ich spáchanie (napr. nález Ústavného súdu SR\nvo veci sp. zn. III. ÚS 571/2015 zo dňa 12.04.2016). Vnútroštátnym podkladom pre aplikáciu základných\n\nzásad ukladania trestov podľa Trestného zákona v prostredí správneho trestania je najmä § 195 písm.\nc), d) SSP, ktorý dokonca umožňuje správnemu súdu prekročiť rozsah a dôvody žaloby v prípade,\nak pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu o uložení administratívnej sankcie v konkrétnej\nveci „je potrebné“ použiť uvedené zásady trestného práva. Použitím pravidiel súdneho trestania za\ntrestné činy na správne trestanie metódou analógie legis sa sleduje zámer vyplniť medzery doposiaľ\nnekodifikovanej právnej úprave administratívneho trestania, ktorá je roztrúsená vo viacerých osobitných\nprávnych predpisov a nepokrýva jednotne všetky aspekty vyvodzovania deliktuálnej zodpovednosti\nza správne delikty. Zmyslom a účelom tejto primeranej aplikácie trestnoprávnych zásad a princípov v\nsprávnom trestaní je predovšetkým poskytnúť obvinenému záruky ochrany práv a chránených záujmov\npred nespravodlivosťou a neprimeranosťou pri ukladaní administratívneho postihu. To sú zároveň limity\nna konkrétne okolnosti prípadu administratívneho potrestania (rozhodnutie najvyššieho správneho súdu\nsp. zn. 5 Asan 12/2020 z 25. mája 2022 publikované v ZNSS pod č. 25/2022).“ V prejednávanej veci je\nsprávny súd toho názoru, že žalobcovi boli v konaní poskytnuté dostatočné záruky ochrany jeho práv\na výsledok jeho potrestania za spáchané štyri správne delikty v priebehu troch rokov a výška uloženej\nsankcie nevykazuje známky nespravodlivosti či neprimeranosti. Vo viacerých účtovných obdobiach\nsa žalobca dopustil viacerých samostatných správnych deliktov a bola mu uložená úhrnná pokuta v\nintenciách Zákona o účtovníctve.\n57. Námietka žalobcu k výške uloženej pokuty, nebola dôvodná, pretože nemala oporu v obsahu\npreskúmavaného rozhodnutia a v platnej právnej úprave. Argumentácia žalobcu, že počas celého\nvýkonu miestneho zisťovania spolupracoval so správcom dane, predkladal mu dokumenty, vysvetlenia a\nposkytoval mu všetku potrebnú súčinnosť, nemohla obstáť, pretože skutočnosti, ktoré žalobca uvádzal,\nnemajú žiadny právny význam pre rozhodnutie o výške uloženej pokuty v zmysle § 38 ods. 2 Daňového\nporiadku, keďže nepredstavujú žiadne z kritérií, na ktoré má správca dane prihliadať pri ukladaní\npokuty. Zodpovednosť žalobcu za porušenie resp. opomenutie povinností vyplývajúcich mu zo Zákona\no účtovníctve, ktorými naplnil skutkovú podstatu správnych deliktov zmysle § 38 ods. 1 písm. c) a f)\nZákona o účtovníctve je objektívna zodpovednosť za zistený protiprávny následok, ktorý je postihovaný\nbez ohľadu na zavinenie právnickej osoby (žalobcu) bez možnosti uplatnenia liberačných dôvodov.\nOkolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke\nzodpovednosti za toto porušenie. Preto aj námietka žalobcu, ktorej obsahom bolo vyjadrenie, že sa\nnejedná o závažné pochybenie, ale len o nedbanlivostnú chybu vo vzťahu ku zisteným porušeniam\npovinnosti podľa Zákona o účtovníctve, nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia. Rovnako nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že v prípade, ak v minulosti bolo o vozidle\nnesprávne účtované, je zrejmé, že toto pochybenie automaticky v rámci účtovného programu prechádza\naj do nasledujúcich rokov, pretože sa jedná len o vlastné skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré nemajú\noporu v platnej právnej úprave. Z ust. § 17 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z. vyplýva, že\nvšeobecnou náležitosťou účtovnej závierky je uvedenie obdobia, za ktoré sa zostavuje. Účtovným\nobdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 3 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z.).\nPodľa § 17 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku vždy, keď\nuzavrie účtovné knihy podľa § 16. Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné\nknihy vždy k poslednému dňu účtovného obdobia (§ 16 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.z.).\nZ uvedeného vyplýva, že za každé účtovné obdobie sa zostavuje samostatná účtovná závierka, preto\nnemožno súhlasiť so žalobcom, že údaje zo skôr zostavenej účtovnej závierky sa automaticky prenášajú\ndo účtovnej závierky za nasledujúce účtovné obdobie.\n58. Námietka, v ktorej žalobca namietal, že správca dane a žalovaný neprihliadali na skutočnosť, že\nžalobca opätovne otváral účtovné knihy iba z dôvodu, že sa jednalo o chybu účtovníčky, ktorá bola\nspôsobená jazykovou bariérou, ktorá nesprávne pochopila jeho pokyny, nie je dôvodná, pretože nemá\noporu v platnej právnej úprave. Hoci z § 5 ods. 1 Zákona o účtovníctve vyplýva, že žalobca ako účtovná\njednotka môže poveriť inú fyzickú alebo právnickú osobu vedením svojho účtovníctva, v zmysle odseku 2\ntohto zákonného ustanovenia, to žalobcu nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie\na predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva. To znamená, že bez ohľadu na\nnepochopenie pri komunikácii alebo jazykovú bariéru, nedostatočnú odbornosť či kvalitu externých\ndodávateľských účtovných služieb, je žalobca subjektom zodpovedným za vedenie účtovníctva ako\nobchodná spoločnosť účtujúca v sústave podvojného účtovníctva v zmysle Zákona o účtovníctve.\n59. Žalobca namietal, že opravou účtovnej závierky nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by súvisela so\nzmenou daňových povinností žalobcu voči príslušnému správcovi dane. Pre úplnosť správny súd\ndodáva, že kontrolnými zisteniami správcu dane vo vzťahu k porušeniu povinností stanovených v § 8 a §\n\n17 Zákona o účtovníctve bolo jednoznačne preukázané, že zistené a konkrétne popísané porušenia mali\nvplyv na vykázanie skutočností v účtovnej závierke. Zo zistení správcu dane bolo možné konštatovať,\nže otváranie uzavretých účtovných kníh po schválení účtovnej závierky, nedôvodné zvýšenie nákladov\nspoločnosti, nesprávne vykázanie hospodárskeho výsledku, a nevykázanie majetku v účtovných knihách\na účtovnej závierke, je zásadným porušením Zákona o účtovníctve.\n60. Hoci žalobca argumentoval prehľadom štatistických údajov o priemernej výške uložených pokút,\njeho argumentácia nemala relevantnú výpovednú hodnotu, pretože neobsahovala konkrétne údaje, z\nktorých by bolo možné zistiť, že ním poukazované štatistické údaje sa týkali prípadov, ktoré boli skutkovo\na právne zhodné s preskúmavanou vecou, a preto neboli dôkazom o tom, že sa správca dane (žalovaný)\ndopustil porušenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Ani predložené rozhodnutie správcu dane, Daňového\núradu Žilina, pobočka Čadca o uložení pokuty vo výške 100 Eur za totožný správny delikt uvedený\nv § 38 ods. 1 písm. c) Zákona o účtovníctve nepredstavovalo relevantný argument žalobcu, ktorý by\nmohol byť zohľadnený pri uložení pokuty v prejednávanej veci. Správca dane aj žalovaný, ktorý sa s\nodôvodnením rozhodnutia správcu dane stotožnil, odôvodnili výšku uloženej pokuty nielen z hľadiska jej\nmaximálnej možnej výšky v zmysle § 38 ods. 2 písm. b) bod 1, Zákona o účtovníctve, ktorá sa odvíja od\nvýšky majetku žalobcu, ale prihliadli aj na ďalšie relevantné skutočnosti v zmysle § 38 ods. 7 citovaného\nzákona, a to na závažnosť zistených porušení a čas ich trvania, mieru zavinenia žalobcu, následky aj\nokolnosti spáchania zistení správnych deliktov. Nemožno preto prisvedčiť argumentácii žalobcu, ktorý\nporovnáva výšku uloženej pokuty za jeden správny delikt spáchaný daňovým subjektom, ktorého výška\nmajetku z rozhodnutia nevyplýva, s výškou pokuty, ktorá bola uložená žalobcovi za štyri rôzne správne\ndelikty spáchané v rôznych časových obdobiach, ktorý navyše vykazuje značný majetok.\n61. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia zistil,\nže správca dane ako aj žalovaný uviedli, akými ustanoveniami sa pri určení výšky pokuty riadili,\naké skutočnosti pri určení vzali do úvahy, akých správnych deliktov sa žalobca dopustil, za ktoré\nnásledne uložili žalobcovi úhrnnú pokutu. Ako je vyššie uvedené, žalobca porušil ustanovenie § 23a\nods. 7 Zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) Zákona\no účtovníctve. Žalobca v účtovných knihách vykazoval stav, ktorý sa nezhodoval so skutočným stavom\nk 31.12.2018, 31.12.2019 a 31.12.2020. Nezaúčtovaním vlastníctva vozidiel Range Rover a Jaguar\nporušil ustanovenie § 8 Zákona o účtovníctve, čím sa dopustil troch správnych deliktov podľa § 38 ods.\n1 písm. f) Zákona o účtovníctve. Žalobca sa teda dopustil štyroch správnych deliktov, a to jedného podľa\n§ 38 ods. 1 písmeno c) a troch podľa písm. f) Zákona o účtovníctve. Keďže žalobca sa dopustil viac ako\njedného správneho deliktu podľa Zákona o účtovníctve, v zmysle § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku,\nsprávca dane, mu uložil úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s\nnajvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.\n62. Ustanovenie § 38 ods. 2 Zákona o účtovníctve stanovuje rozmedzie ukladania výšky pokút za\nsprávne delikty uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí\nuviedol nesprávne ustanovenie Zákona o účtovníctve, ktorým sankcionoval porušenie ust. § 38 ods. 1\npísm. c) Zákona o účtovníctve, pretože ust. § 38 ods. 2 písm. a) upravuje uloženie pokuty za správny\ndelikt podľa odseku 1 písm. a) a n) Zákona o účtovníctve (nie písm. a) až n) ako nesprávne správca\ndane uviedol). Podľa § 38 ods. 2 písm. b) správca dane uloží pokutu za správny delikt podľa odseku\n1 písm. b) až f) do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v súvahe zostavenej za kontrolované\núčtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3; najviac však 1 000 000 Eur, 2.\nvo výkaze o majetku a záväzkoch zostavenom za kontrolované účtovné obdobie; najviac 1 000 000\nEur. Za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) ktorého sa žalobca dopustil porušením povinnosti\npodľa § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve, a podľa § 38 ods. 1 písm. f) Zákona o účtovníctve, ktorého\nsa žalobca dopustil nezaúčtovaním vlastníctva vozidiel Range Rover a Jaguar, a teda porušil ust. §\n8 Zákona o účtovníctve, správca dane uloží pokutu do 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej 1. v\nsúvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods.\n3; pričom hornou hranicou je suma 1 000 000 Eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol,\nkoľko predstavujú 2 % z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za účtovné obdobie\nod 01.01.2018 do 31.12.2018 u žalobcu a zistil, že táto suma je vo výške 52 421,08 Eur, za účtovné\nobdobie roku od 01.01.2019 do 31.12.2019 a zistil, že táto suma je vo výške 58 487,50 Eur a za účtovné\nobdobie roku od 01.01.2020 do 31.12.2020 a zistil, že táto suma je vo výške 92.625,96 Eur. Preto suma\n92.625,96 Eur predstavuje najvyššiu hornú hranicu sadzby pokuty, pod ktorú mal správca dane určiť\nvýšku ukladanej pokuty žalobcovi. Správca dane za všetky štyri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c)\n\na f) Zákona o účtovníctve, ktorých sa žalobca dopustil, uložil žalobcovi úhrnný trest 5.000 Eur, čo je podľa\nsprávneho súdu v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o účtovníctve. Správca dane v\nprvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím, uviedol aké následky malo\npochybenie žalobcu v oblasti účtovníctva a poukázal na skutočnosť, že žalobca odstránil nezákonný stav\naž v roku 2021 po vykonanom miestnom zisťovaní. Uviedol aj akými úvahami sa pri ukladaní predmetnej\núhrnnej pokuty riadil. Na základe vyššie uvedeného na správny súd za to, že orgány verejnej správy\npri určení výšky pokuty postupovali v súlade s § 38 ods. 7 Zákona o účtovníctve. Oba správne orgány\npri ukladaní pokuty prihliadli v súlade so zákonnou dikciou k závažnosti porušenia povinností žalobcu,\nk miere jeho zavinenia, ako aj k okolnostiam, za ktorých k porušeniu došlo. Správny súd nezistil, že\nby správne orgány vybočili z medzí ustanovených zákonom. Neobstoja preto tvrdenia žalobcu, že ide\no neodôvodnene disproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré\nskutočne nastali, ani že jej výška je nedostatočne zdôvodnená. Takto uloženou pokutou bol naplnený\nsankčný a prevenčný účel tým, že zistené porušenia zákona boli potrestané a je v záujme žalobcu, aby\nsa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania, ktoré by mohlo byť dôvodom na opakované uloženie\nsankcie.\n63. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť a nezákonnosť výšky uloženej pokuty s poukazom na ust.\n§ 38 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 38 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z.z. (v znení účinnom\nod 01.01.2022), je potrebné uviesť, že citované ustanovenie upravuje rozpätie od dolnej hranice pokuty\n100 Eur po hornú hranicu pokuty vo výške 10.000 Eur v prípade, ak nie je možné zistiť celkovú sumu\nmajetku alebo účtovná jednotka nevykazuje žiadny majetok. Daná právna úprava sa nevzťahuje na\nprejednávaný prípad, keďže žalobca vykazoval v účtovných súvahách značný majetok a pokuta bola\nuložená za viaceré správne delikty nielen podľa § 38 ods. 1 písm. c) ale aj podľa § 38 ods. 1 písm. f)\nZákona o účtovníctve.\n64. Všeobecné námietky žalobcu, ktorými vyjadroval podozrenia, že správca dane uložením úhrnnej\npokuty v predmetnej výške chcel len naplniť fiškálny záujem štátu, či vyjadrenie podozrenia, že\nneprimerane vysoká pokuta môže súvisieť s predchádzajúcim miestnym zisťovaním týkajúcim sa\npreverenia odberateľsko-dodávateľských vzťahov žalobcu, kedy daňový úrad nezistil žiadne porušenia,\navšak zistil, že žalobca má značný majetok, a teda je schopný zaplatiť aj vyššiu pokutu, prípadne,\nže žalobca mal byť vyzvaný v súlade s proklientskými opatreniami a mala mu byť uložená pokuta\nvo výške 30,00 Eur, alebo len vo výške priemernej výšky pokuty, alebo mu správca dane ani nemusel\nuložiť žiadnu pokutu za nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve, ako\naj ďalšie všeobecné tvrdenia a konštatovania, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, keďže v týchto\nbodoch správnej žaloby nie sú obsiahnuté konkrétne žalobné námietky s tvrdením o nezákonnosti voči\npreskúmavaným rozhodnutiam. Takto všeobecne uplatnené námietky neumožňujú uskutočniť súdny\nprieskum napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri\nprieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne\nformulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie\nvšeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci daňovými\norgánmi, bránia tomu, aby správny súd na ich základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Preto nemôže obstáť ani námietka žalobcu,\nže žalobca nebol správcom dane vyzvaný na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok\na svoju povinnosť si splnil dobrovoľne iba s časovým oneskorením, pretože nemá oporu v platnej\nprávnej úprave. Ako uviedla právna zástupkyňa na pojednávaní, opatrenie o proklientskom prístupe bolo\nzverejnené na webovej stránke žalovaného dňa 31.07.2020, malo sa teda týkať povinnosti daňových\nsubjektov ukladať účtovné závierky za rok 2019 a 2020. Prejednávaný správny delikt žalobcu podľa §\n38 ods. 1 písm. c) sa týka neuloženia schválenej účtovnej závierky za účtovné obdobie od 01.01.2018\ndo 31.12.2018, ktorá mala byť uložená najneskôr do jedného roka po skončení účtovného obdobia, t.j.\ndo 31.12.2019, kedy opatrenie o proklientskom prístupe žalovaného ešte zverejnené nebolo. Naviac\nplnenie povinností vyžadovaných Zákonom o účtovníctve nie je naviazané na predchádzajúcu výzvu\norgánu finančnej správy a výška sankcie nezávisí od kritéria, či si uvedenú povinnosť žalobca splnil\ndobrovoľne alebo až neskôr na základe výzvy správcu dane.\n65. Návrhu žalobcu, aby správny súd využil svoje moderačné oprávnenie a znížil pokutu zo sumy\n5.000,00 Eur na sumu 759,08 Eur, pretože sú podľa neho splnené všetky podmienky sankčnej moderácie\nsúdom, nemohol správny súd vyhovieť. Zmeniť výšku uloženej sankcie môže správny súd v zmysle\n§ 198 ods. 1 písm. a) SSP len na návrh žalobcu, na základe výsledkov vlastného dokazovania a\n\nlen vtedy, ak je uložená sankcia neprimeraná povahe skutku alebo, ak mala pre žalobcu likvidačný\ncharakter. Žalobca tvrdil, že sa jedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne\nnastali. Správny súd však nezistil žiadny dôvod na zníženie uloženej pokuty. Odôvodnenie výšky pokuty\nžalovaným s poukazom na ust. § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. v spojení s § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve\na § 155a zákona č. 563/2009 Z.z. je správne a zrozumiteľné. Pokuta bola uložená na spodnej hranici\nstanovenej zákonom, vypočítaná z netto majetku žalobcu, za použitia absorbčnej zásady. Vo vzťahu\nk neprimeranosti uloženej pokuty k povahe skutku správny súd poukazuje na svoju vyššie uvedenú\nargumentáciu, z ktorej vyplýva, že pokuta bola žalobcovi uložená vo výške zodpovedajúcej závažnosti\nzistených porušení Zákona o účtovníctve a ich trvania, pri plnej miere zavinenia žalobcu a zistených\nzávažných následkov správnych deliktov. Zároveň je uložená pokuta vo výške 5.000 Eur primeraná\nvýške majetku žalobcu, pretože sankcia má mať aj výchovný charakter, ktorý sa v prípade majetnejšej\núčtovnej jednotky nedosiahne uložením sankcie v zanedbateľnej výške.\n66. Správny súd tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného, dospel po preskúmaní žalobou napadnutého\nrozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v žalobe k záveru, že žaloba nie je dôvodná, respektíve\nz dôvodov uvedených v žalobe nie je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné, a preto žalobu\nžalobcu podľa § 190 SSP zamietol.\n67. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu\nzamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.\nŽalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy\nvšak náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne (§ 168 SSP). Keďže v konaní\núspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať, správny súd ani žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia\nrozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439\nods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú\nsťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť\npodaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť\na iné podania sťažovateľa alebo\nopomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "1Stk/14/2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "38cdc02b-185b-4225-9855-0f4ebe6e594d:f39ffed2-f296-4145-a167-a3d7cb142f94", "datum": "2025-11-26", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}