Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Sas/1/2023 z 6. 8. 2024
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 6. augusta 2024, sp. zn. 11Sas/1/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1
Správny súd v Banskej Bystrici | 11Sas/1/2023 | ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1 | 2024-08-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 zákona č. 162/2016 Z. z., § 2 ods. 2 zákona č. 162/2016 Z. z., § 6 ods. 2 zákona č. 162/2016 Z. z., § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2016 Z. z., § 134 zákona č. 162/2016 Z. z., § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 14 zákona č. 461/2003 Z. z., § 15 zákona č. 461/2003 Z. z., § 139 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fbdc56a-efa3-4f4b-9226-f74f21de7366
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
11Sas/1/2023
0823100187
06. 08. 2024
JUDr. Alena Antalová
ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XX/XXX - XXX, XXX XX E. F. G., zast. Mgr. Jozefom
Gáplovským, advokátom so sídlom Centrum II 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17560-3/2023-BA zo dňa 12.04.2023, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej
správy“) rozhodnutím č. 700 - XXXXXXXXXX - GC04/17 zo dňa 06.09.2017 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) podľa § 144 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“ alebo „zák. č. 461/2003 Z. z.“), podľa § 152a Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod Zákona o sociálnom poistení v znení zák č. 43/2004 Z.
z. predpísal žalobkyni za obdobie marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,
september 2010, október 2010, november 2010 a december 2010 (ďalej aj „obdobie marec až december
2010“) poistné na nemocenské poistenie v sume 228,40 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie v sume 935,60 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume
103,6 40 eur, spolu poistné v sume 1267,40 eur (ďalej aj „poistné“) s tým, že neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia je príloha. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal
na § 128 ods. 11 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom
poistení v znení zák. č. 40/2004 Z. z., § 129 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č.
721/2004 Z. z. a § 21 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. a uviedol, že fyzická
osoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať. Poistné
a príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu,
poistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 veta prvá
Zákona o sociálnom poistení, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z.). Sociálna
poisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto
osoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného
poistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše (§ 144
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 572/2009 Z. z. a § 152a Zákona o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov). Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej v odôvodnení konštatoval,
že na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobkyňa poistné a príspevky
neodviedla vôbec za mesiace marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,
september 2010, október 2010, november 2010 a december 2010, čím porušila ust. § 128 ods. 1 písm. c),
ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom
poistení v znení zák. č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení
a § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom
do 31.12.2012.
2.
Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom
poistení rozhodnutím č. 17560 - 3/2023 - BA zo dňa 12.04.2023 tak, že s poukazom na § 218 ods. 2
Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 06.09.2017
zmenil tak, že z výroku napadnutého rozhodnutia vypustil text: „ ...§ 152a zákona v znení neskorších
predpisov...“. V ostatnom žalovaný napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská
Bystrica potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na vydané rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy o predpísaní poistného žalobkyni, na obsah podaného odvolania a uviedol,
že rozhodnutím zo dňa 24.10.2017 bolo konanie o odvolaní prerušené podľa § 193 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.08.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy zo dňa 16. marca 2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa
28.02.2010, ale zaniklo dňa 31.12.2010. Predmetné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu,
pričom Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom sp. zn. 28Sa/13/2017 zo dňa 28.02.2008 žalobu žalobkyne
zamietol. O podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodol Najvyšší správny súd SR Rozsudkom
sp. zn. 7Sžsk/90/2018 zo dňa 16.12.2020 tak, že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd v Trenčíne opätovne vo veci rozhodol Rozsudkom sp. zn. 28Sa/1/2021 zo dňa
29.04.2021 tak, že žalobu žalobkyne vo veci zániku poistenia zamietol. O podanej kasačnej sťažnosti
žalobkyne rozhodol Najvyšší správny súd SR Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa 24.01.2023
tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 24.02.2023. Krajský súd v Trenčíne i Najvyšší správny súd SR sa stotožnil s právnym názorom
Sociálnej poisťovne, že účastníčke konania (žalobkyni) ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.02.2010, ale zaniklo až dňa
31.12.2010. Následne žalovaný s poukazom na § 193 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení pokračoval
v odvolacom konaní.
3.
Žalovaný v odvolacom konaní zistil, že Okresný úrad Považská Bystrica rozhodnutím
zo dňa 06.03.1996 vydal žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení od 01.04.1996 v odbore: pediatria ako praktický lekár pre deti
a dorast. Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 19.04.2006 vydal žalobkyni povolenie
na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v zdravotníckom povolaní
a študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti
a dorast a súčasne zrušil žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom
zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria ako praktický lekár pre deti a dorast,
ktorej bolo vydané rozhodnutím zo dňa 06.03.1996. Rozhodnutím zo dňa 27.01.2010 Trenčiansky
samosprávny kraj vyhovel žiadosti obchodnej spoločnosti Detská ambulancia DCA s.r.o., zastúpenej
štatutárnym orgánom - konateľkou A. B. C. vo veci vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - ambulancie v zdravotníckom povolaní lekár študijnom
odbore všeobecné lekárstvo a špecializačnom odbore pediatria všeobecný lekár pre deti a dorast.
Odborným zástupcom zodpovedným za poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola bola A. B. C..
Detská ambulancia DCA, s.r.o. mala poskytovať všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť vo
všeobecnej ambulancii pre deti a dorast po A. B. C., ktorej povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia bolo zrušené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 27.01.2010 ku dňu
28.02.2010. Žalobkyňa dňa 26.02.2010 predložila prvostupňovému orgánu verejnej správy Registračný
list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 28.02.2010. Žalovaný poukázal
na ust. § 3 ods. 4 písm. c), § 10 ods. 1 a 2, § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z. z. a konštatoval,
že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.

z.) vykonávanej podľa § 10 cit. zákona, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú
zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa
považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto
licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 cit. zákona.
Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je oprávnený vykonávať zdravotnícke
povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný
poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zák. č. 595/2003 Z. z.. Žalovaný zistil, že žalobkyni bola
SLK dňa 28.02.2006 vydaná licencia číslo L1A/TN/0623/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár v odbore pediatria, pričom táto licencia jej bola zrušená až ku dňu 03.06.2016. Dňom
nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár
žalobkyňa nadobudla právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Takéto právne postavenie
sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorí sú okrem licencie L1C na výkon odborného zástupcu v povolaní
lekár aj držiteľmi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, aj keď tento
druh licencie nevyužívajú.
4. Žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku
povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá
Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. V prípade žalobkyne bol podaní
Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 28.02.2010, na základe ktorého
bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 28.02.2010. Žalobkyňa
ako SZČO však splnila aj v období od 01.03.2010 do 31.12.2010 podmienky pre vznik a trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Keďže Registračný list
fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia 28.02.2010, ktorú predložila žalobkyňa prvostupňovému orgánu verejnej
správy, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou
vecou vydané dňa 16.03.2017 rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol,
že žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO nezaniklo dňa
28.02.2010, ale zaniklo dňa 31.10.2010. Žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 zák. č. 555/2007 Z. z.
v znení úč. od 01.01.2008 do 31.12.2010, na § 138 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení zák.
č. 108/5009 Z. z. úč. od 01.01.2010 do 31.12.2010 a na to, že podľa údajov Finančného riaditeľstva
SR príjem žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 presiahol zákonom ustanovenú
sumu 106 827,- Sk (3 546,- eur) a príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2009 presiahol
zákonom stanovenú sumu 3 834,96 eur, na základe čoho bola žalobkyňa v období, ktoré je predmetom
napadnutého rozhodnutia (marec 2010 až december 2010) povinne nemocensky poistenou a povinne
dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať za toto
obdobie poistné. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako SZČO nezaplatila vôbec
poistné za mesiace marec 2010 až december 2010, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2
písm. c), § 128 ods. 11 písm. b) a § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že žalobkyňa
od 28.05.1998 je poberateľkou starobného dôchodku, bola pri predpísaní poistného za mesiace marec
2010 až december 2010 zohľadnená a poistné jej bolo predpísané v súlade s § 128 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení. Následne s poukazom na relevantné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení
(§ 109 ods. 1, 2, § 130 písm. c), § 131 ods. 1 písm. c), § 137 písm. b), § 138 ods. 6, § 293bg ods. 1
a 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 a § 144 ods. 1) uviedol, že námietky žalobkyne uvedené
v odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.
5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti, že žalobkyni
bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/01416/zdrav. - 2 o povolení
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia zrušené dňom 28.02.2010, rozhodnutím Trenčianskeho
samosprávneho kraja č. TSK/2010/01222/zdrav. - 2 mala žalobkyňa na účely sociálneho poistenia
právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 28.02.2010, pretože naďalej mala platné
oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bola oprávnená vykonávať
samostatnú zárobkovú činnosť aj po 28.02.2010. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
nebola potrebná na výkon činnosti účastníčky konania ako zamestnanca. Od 01.03.2010 je žalobkyňa
zamestnankyňou Detskej ambulancie DCA s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom. Žalobkyňa bola
povinná platiť a odvádzať poistné za mesiac marec 2010 až jún 2010 z vymeriavacieho základu 521,50

eur, t. j. v sume 127,10 eur mesačne a za mesiace júl 2010 až december 2010 z vymeriavacieho základu
519,43 eur, t. j. v sume 126,50 eur mesačne. Žalovaný uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia,
ktoré spĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 209 Zákona o sociálnom poistení je zrejmé, na základe
ktorých ustanovení zákona prvostupňový orgán verejnej správy dospel ku skutočnostiam uvedeným vo
výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníčke konania prvý úkon, pričom za prvý úkon je možné považovať aj doručenie
rozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy nemal v danej veci podľa Zákona o sociálnom poistení
povinnosť, aby o začatí konania upovedomil všetkých známych účastníkov konania [ako to ukladá zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)], taktiež Zákon o sociálnom poistení neukladá
povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníčke konania
k jeho podkladu (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011).
6. Žalovaný v odôvodnení ďalej konštatoval, že na premlčanie sa neprihliada priamo zo zákona,
ale v prípade uplatnenia námietky premlčania a splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok.
Poukázal na ust. § 147 ods. 1, 2, § 2 a 228 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení a uviedol,
že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa si oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona
splnila, keď dňa 03.04. 2996 podala prihlášku občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení
01.04.1996. Žalobkyňou vznesenú námietku premlčania práva predpísať poistné za mesiace marec
2010 až december 2010 podľa žalovaného nie je možné zohľadniť, pretože odo dňa splatnosti poistného
za mesiace marec 2010 až december 2010 (poistné za mesiac marec 2009 bolo splatné do 08.04.2010,
za obdobie apríl 2010 až december 2010 ešte neskôr) do dňa začatia konania vo veci predpísania
dlžného poistného, t. j. do dňa vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (06.09.2017)
neuplynula 10 ročná zákonná premlčacia lehota. Žalovaný poukázal na rozdielne právne závery uvedené
v rozhodnutiach veľkého senátu (NS SR) 1Vs/3/2019 a 1Vs/1/2019, pričom veľký senát v konaní
vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého
senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019 a teda platí, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní
o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára,
ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v
spojení s § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu
k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom
zdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatnú zárobkovo činnú osobu podľa
§ 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované
za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos
súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zák. č. 595/2003 Z. z.), ide vždy
o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa
§ 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), prípadne b) alebo d) Zákona o sociálnom poistení v znení platnom
do 31.12.2010. Ukončenie podnikateľskej činnosti nezbavuje žalobkyňu povinností, ktoré jej z výkonu
samostatnej zárobkovej činnosti ako SZČO vyplývali zo Zákona o sociálnom poistení. Predmetom
rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bolo predpísanie dlžnej sumy poistného osobe,
o ktorej právnom postavení SZČO v spornom období bolo právoplatne rozhodnuté a konanie bolo
ukončené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2021, právoplatným 24.02.2023. Až týmto
dňom bolo právoplatne ukončené konanie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia. Poistné
ako pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká priamo zo zákona (§ 143 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení), a nie až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušnej pobočky Sociálnej
poisťovne vo veci predpísania poistného. Žalovaný uzavrel, že poistné v celkovej sume 1 267,40
eur, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy predpísal žalobkyni ako povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej SZČO rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy za obdobie
marec 2010 až december 2010 bolo predpísané v zmysle Zákona o sociálnom poistení zo správneho
vymeriavacieho základu a v správnej sume.
Žaloba
7. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy.
V správnej žalobe namietala, že tvrdenia a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy i

žalovaného uvedené v nimi vydaných rozhodnutiach sú v rozpore so skutočným stavom veci, skutkové
závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom právne závery uvedené orgánmi verejnej
správy sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov a rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa tvrdila, že jej povinné sociálne poistenie zaniklo
k 28.02.2010. Poukázala na § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého rozhodnutie
organizačnej zložky žalovaného sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie
musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa žalobkyne z uvedeného vyplýva,
že nie všetky rozhodnutia zložky žalovaného musia mať písomnú formu. Zo Zákona o sociálnom poistení
podľa žalobkyne vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých zložka žalovaného rozhodla
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch
príslušná organizačná zložka rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí v spise. Žalobkyňa
k 28.02.2010 oznámila príslušnej organizačnej zložke žalovaného skutočnosti rozhodujúce pre zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Tvrdila, že po preskúmaní
všetkých skutočností zložka žalovaného rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Pri tejto úvahe žalobkyňa vychádzala z toho,
že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda mala za to, že jej podaniu sa
vyhovelo v plnom rozsahu. S poukazom na § 222 ods. 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení preto Sociálna
poisťovňa nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne vzhľadom
na zmeškanie príslušných lehôt, a preto napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné.
8. Žalobkyňa uviedla, že z opatrnosti ako aj z dôvodu procesnej hospodárnosti vzniesla v priebehu
správneho konania námietku premlčania voči akýmkoľvek čo aj potencionálnym nárokom Sociálnej
poisťovne voči jej osobe a to vrátane údajného nároku na zaplatenie
1 267,40 eur ako dlžného
poistného. Žalovaný sa k jej námietke stručne vyjadril, že odo dňa splatnosti poistného za mesiac
marec 2010 až december 2010 do dňa začatia konania vo veci predpísania dlžného poistného
(06.09.2017) neuplynula 10 ročná zákonná premlčacia lehota. S uvedeným skutkovým a právnym
tvrdením žalovaného vyjadrila žalobkyňa nesúhlas. Poukázala na § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak
tento zákon neustanovuje inak. Žalobkyni bolo podľa jej názoru právoplatne predpísané poistné dňa
17.04.2023, kedy jej bolo doručené rozhodnutie zo dňa 12.04.2023, a to za obdobie od marca 2010
do decembra 2010. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso
28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. 9Sžsk 84/2019 zo dňa 30.06.2021. Podľa žalobkyne boli orgány
verejnej správy povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému
sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Orgány verejnej správy takýmto spôsobom
nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym
spôsobom, čím zaťažili konanie a aj napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.
Poukázala tiež na to, že uvedeným spôsobom posúdil skutkovo a právne takmer identickú vec aj Krajský
súd Trenčín v Rozsudku sp. zn. 26Sa/7/2022 zo dňa 26.10.2022. Z obsahu napadnutého rozhodnutia
podľa žalobkyne nie je zrejmé, či sa jedná alebo nejedná o obnovu konania a v tomto smere je
rozhodnutie nepreskúmateľné.
9.
S poukazom na § 172 ods. 5, 184 ods. 8, 185 ods. 4, 195 ods. 3 Zákona o sociálnom
poistení žalobkyňa namietala, že z výroku prvostupňového rozhodnutia i z rozhodnutia žalovaného
nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu organizačná zložka žalovaného rozhodla tak,
ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny
predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje žalovaného zmeniť
predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia s odstupom viac ako siedmych rokov.
10.
Žalobkyňa namietala aj procesný postup žalovaného a jeho organizačnej zložky, ktorá ju
žiadnym spôsobom neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť
sa k začatému konaniu, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť jej
návrhy a dôkazné prostriedky. Týmto nezákonným postupom malo dôjsť k zásahu do práv a oprávnených
záujmov žalobkyne. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej zákon nestanovuje, aký prvý
úkon voči účastníkovi konania má byť voči nemu zrealizovaný, teda ním môže byť aj samotné doručenie
rozhodnutia vo veci samej. Takúto argumentáciu žalovaného namietala žalobkyňa ako nezákonnú
až protiústavnú pre zrejmú účelovosť takéhoto postupu, keď takýmto postupom žalobkyňa fakticky

v správnom konaní prišla v rámci obrany jej práv a právom chránených záujmov o jednu inštanciu.
Samotný Zákon o sociálnom poistení pritom napr. v ust. § 26 ods. 2, 4 a 5 jednoznačne určuje obdobia,
ktoré nespadajú do povinného sociálneho poistenia. Ak žalovaný ani jeho organizačná zložka žalobkyni
ako účastníčke konania neumožnili vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k predmetu konania, vôbec
nie je možná aplikácia ustanovenia § 26 Zákona o sociálnom poistení, čím žalovaný a jeho organizačné
zložky obchádzajú práva účastníkov konania. Žalobkyňa poukázala aj na ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona
o sociálnom poistení, ktoré určuje organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady
na rozhodnutie, pričom podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Tiež ust. § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení priamo
určuje účastníkovi konania povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom organizačná
zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Ďalej poukázala na § 227 ods. 2
písm. a) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec a poberateľ dávky sú povinní
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.
11. V správnej žalobe žalobkyňa tiež namietala, že postup organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
mal za následok obídenie ustanovení Zákona o sociálnom poistení o kontrolnej činnosti, ktorá časť
zákona pregnantne stanovuje nielen povinnosti žalobkyne ako kontrolovaného subjektu, ale aj jej práva
pri výkone kontroly zo strany organizačných zložiek žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na ust.
§ 242 ods. 1 a 244 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
12. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe namietala, že v oboch napadnutých rozhodnutiach chýba
akýkoľvek odkaz na právny predpis, ktorý oprávňuje žalovaného a jeho zložky bez upovedomenia
o začatí správneho konania zmeniť predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia. Zdôraznila, že pri ukončení
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu
ukončeniu činnosti. Bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,
správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 01.03.2010 už nepracuje ako fyzická
osoba - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a od 01.03.2010 nemala žiaden príjem ako fyzická osoba,
ktorý by jej zakladal povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
13. Postup žalovaného a jeho pobočky, ktorým aplikuje ustanovenia Zákona o sociálnom poistení
formálne bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky, či skutočne žalobkyňa vykonávala samostatnú
zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné dôsledky, považuje žalobkyňa
za nesprávny. Dôsledkom, ktorý bude v prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobkyňa
znášať, a to je predpísanie dlžného poistného a penále, považuje za neadekvátny ustanoveniam
právnych predpisov, osobitne za situácie, keď nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára - fyzickej
osoby. Žalobkyňa preto navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňového
orgánu verejnej správy a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na vydané rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy i žalovaného a vyjadril sa k žalobným námietkam, pričom poukázal na to,
že povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so Zákonom o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe,
ktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na účely sociálneho
poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok Zákonom o sociálnom poistení ustanovený
príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci
tejto SZČO nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej aj „poistenie“). Na účely
sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v §
5 Zákona o sociálnom poistení, pričom za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status
SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu
SZČO, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti
fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného

predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO a to
bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.
Žalobkyňa bola v spornom období považovaná za SZČO podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31.12.2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
v povolaní lekár, vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 578/2004 Z. z.“) č: L1A/
TN/0623/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou (ďalej aj „SLK“) dňa 28.02.2006 na základe žiadosti
žalobkyne doručenej SLK dňa 14.02.2006. Predmetná licencia bola zrušená SLK až dňa 03.06.2016.
Zo zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1/A) [§ 68 ods. 1 písm. a)] je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)]
a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktorý prevádzkuje iný
poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) dosahovať príjmy
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zák. číslo 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 595/2003 Z. z.“). Podľa platnej právnej
úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí
od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č.
595/2003 Z. z., ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu
rozhodujúceho na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
SZČO ustanoveného Zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného.
Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2008 jej
vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 1. júla 2009 do 30. júna
2010. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2009, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2010. Vzhľadom na uvedené žalobkyni vznikla
v uvedenom období aj povinnosť platiť a odvádzať poistné. Keďže žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe L1A ešte aj po 28.02.2010, kedy bolo žalobkyni Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010 dňom 28.02.2010 tak, ako žalobkyňa namieta, a teda jej nezanikla ani odvodová
povinnosť súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu. Žalobkyni zanikla odvodová povinnosť
SZČO 31.12.2010 (napriek tomu, že bola naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu - licencie L1A), vzhľadom na to, že týmto dňom žalobkyni zaniklo právne
postavenie SZČO z dôvodu, že 01.01.2011 nespĺňala jednu zo základných podmienok ustanovených
v § 5 Zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2011, a to podmienku registrácie u príslušného
správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2
a 3 Zákona o sociálnom poistení. Podľa údajov z Registra daňových subjektov žalobkyňa bola
registrovaná podľa osobitného predpisu len do 19.02.2010. Vznik povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia nie je podmienený vykonávaním zárobkovej činnosti v čase
posudzovania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Až faktická
nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami
má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO a tento právny názor je v judikatúre súdov SR ustálený.
15.
Žalovaný vzhľadom na námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe poukázal na to,
že právne postavenie žalobkyne ako SZČO na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného
konania, výsledkom ktorého bolo Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č.
289 - 34/2017 - PB zo dňa 16.03.2017, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol,
že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale toto jej zaniklo dňa 31.12.2010. Žalobkyňa proti tomuto
rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Rozhodnutím č.
38939 - 3/2017 - BA zo dňa 11.08.2017, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a prvostupňové
rozhodnutie bolo potvrdené. Zákonnosť tohto rozhodnutia bola preskúmaná v rámci súdneho konania
na základe podane správnej žaloby na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý žalobu zamietol Rozsudkom

č. k. 28Sa/13/2017 - 54 zo dňa 28.03.2018. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala kasačnú
sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/90/2018 zo dňa 16.12.2020
tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd
v Trenčíne opätovne vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 28Sa/1/2021 - 30 zo dňa 29.04.2021 a správnu
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne vo veci rozhodoval Najvyšší
správny súd SR, ktorý Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa 24.01.2023 kasačnú sťažnosť
žalobkyne zamietol. Tento právoplatný rozsudok je záväzný pre účastníkov konania, aj pre orgány
verejnej moci. Vzhľadom na to, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a
spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie
č: 38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 konečným spôsobom upravený status žalobkyne
na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní.
Sociálna poisťovňa bola preto povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorého zákonnosť potvrdil Krajský súd
v Trenčíne i Najvyšší správny súd SR. Vzhľadom na § 132 ods. 2 SSP je povinný na rozhodnutie vo veci
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne prihliadať
aj správny súd, a preto sa správny súd nemôže v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia vo
veci predpísania poistného zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobkyne, ale môže preskúmavať len zákonnosť a postup pri rozhodovaní
o predpísaní dlžnej sumy poistného. Takýto právny názor vyplýva aj z Rozsudku NS SR sp. zn.
9Sžsk/78/2018 zo dňa 25.09.2019, ako aj z Rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/34/2019 zo dňa 27.04.2022
a z ustálenej rozhodovacej činnosti. Sociálna poisťovňa rozhodla o predpísaní dlžnej sumy poistného
až po právoplatnom ukončení súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne
ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.
16.
Žalovaný poukázal na to, že hoci predmetom tohto súdneho prieskumu je zákonnosť
rozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného, námietky žalobkyne v správnej žalobe
smerujú výlučne proti rozhodnutiu vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, čo spôsobuje zjavnú zmätočnosť správnej žaloby, ktorá je totožná so správnou
žalobou zo dňa 21.08.2017, ktorou žalobkyňa napadla rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že poistné musí Sociálna
poisťovňa predpísať právoplatne v 10 ročnej premlčacej lehote a má za to, že premlčanie práva
Sociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového
rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na Rozsudok NS SR sp. zn.
7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, žalovaný poukázal na odlišný právny názor na otázku premlčania
vyslovený v Rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018, z ktorého vyplýva, že námietka
premlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky.
Žalovaný súčasne poukázal na Rozsudok NSS SR sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022, ktorý
vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty vychádzal zo záveru vysloveného v Rozsudku NS SR
sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 a ktorý premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať
penále posúdil ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, pobočka Považská Bystrica vo veci predpísania poistného bolo prerušené v súvislosti
s podanou správnou žalobou proti rozhodnutiu č. 38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 vo veci
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, pričom
po odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo odvolacie konanie prerušené, Sociálna poisťovňa pokračovala
v konaní a žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vo veci predpísania poistného
rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Skutočnosť, že žalovaný v súlade so Zákonom
o sociálnom poistení prerušil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci predpísania poistného
neznamená, že si právo predpísať poistné neuplatnil včas, a to 06.09.2017, t. j. pred uplynutím
práva na predpísanie poistného za marec 2010 až december 2010. Žalovaný poukázal na ust. § 147
ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10
rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie práva
na zaplatenie poistného je Sociálna poisťovňa povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote
a to vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné, t. j. vydá
rozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty, účastník konania
nemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna poisťovňa si svoje

právo uplatnila včas. Rovnaký názor zastáva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré
vyslovilo vo viacerých rozhodnutiach, na ktoré žalovaný konkrétne vo vyjadrení poukázal. Keďže právo
predpísať poistné sa podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení premlčí za 10 rokov odo dňa
jeho splatnosti, z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní námietky premlčania je rozhodujúci dátum
splatnosti predpísaného poistného. Vzhľadom na dátumy splatnosti poistného, ktoré prvostupňový
orgán verejnej správy predpísal žalobkyni rozhodnutím zo dňa 06.09.2017 je zrejmé, že poistné
za mesiac marec 2010 (splatnosť poistného 08.04.2010, premlčacia lehota by uplynula až 08.04.2020)
až december 2010, ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nebolo premlčané (zákonná premlčacia
lehota ku dňu uplatnenia práva na predpísanie poistného neuplynula). Aj z Rozsudku NS SR sp. zn.
9Sžsk 65/2019 zo dňa 30.09.2020 vyplýva že najvyšší súd neposudzoval námietku premlčania ku dňu
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ale ku dňu, kedy prvostupňový orgán verejnej správy
poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie predpísal. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom
žalobkyne, že orgány verejnej správy boli povinné prihliadať na premlčanie ex offo a poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v ktorej existujú síce rozdielne názory na tento právny problém,
avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania
poistného námietku premlčania vzniesla, túto námietku žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj vyhodnotil.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na na to, že vzhľadom na nejednotnú rozhodovaciu prax senát
NSS SR postúpil vec Uznesením sp. zn.9Sžsk 80/2020 zo dňa 30.03.2022 na rozhodnutie veľkému
senátu NSS SR. Žalovaný zastáva právny názor, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva
rozdielne právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať a ak zákon výslovne hovorí o premlčaní, potom
ide v každom prípade o premlčanie. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalovaný na rozsudky
NS SR sp. zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 7Sžsk/64/2018 zo dňa 29.01.2020 a sp.
zn. 9Sžsk/156/2018 zo dňa 26.02.2020. Poukázal tiež na to, že žalobkyňou označený Rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 26Sa/7/2022 zo dňa 26.10.2022 bol napadnutý kasačnou sťažnosťou
a ku dňu vyhotovenia vyjadrenia žalovaného nebolo o nej rozhodnuté. Rovnako veľký senát NSS
SR vo veci nerozhodol. K otázke posudzovania námietky premlčania ku dňu vydania prvostupňového
rozhodnutia alebo ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zaujal právny názor NSS SR v
Rozsudku sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na názore,
že nárok na predpísanie poistného za obdobie marec 2010 až december 2010 nie je premlčaný a bol
uplatnený podľa zákona, a preto navrhol zamietnutie žaloby.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2016 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") a miestne príslušný
podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných
rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych
veciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických
osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je
správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto
všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna
žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.
18. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na správnej žalobe a dôvodoch v nej
uvedených. Napriek rozhodnutiu veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2023
považoval rozhodnutie o predpísaní poistného žalobkyni za vydané po uplynutí premlčacej lehoty
a nestotožnil sa s výkladom žalovaného, že na účinné predpísanie poistného postačuje, aby bolo poistné
predpísané počas plynutia 10 ročnej premlčacej lehoty vydaním prvostupňového rozhodnutia. Podľa
jeho názoru rozhodnutie by malo nadobudnúť právoplatnosť do uplynutia 10 ročnej premlčacej lehoty.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v identickej veci rozhodoval rozsudkom
č. k. 26Sa/7/2022 v súlade s názorom prezentovaným žalobkyňou. Navrhol, aby správny súd zrušil
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného a priznal žalobkyni
náhradu trov konania v plnej výške.

19. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo žalobkyni predpísané dlžné poistné
na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,
poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie marec 2010 až december 2010 v celkovej výške
1 267,40 eur tak, že z výroku tohto rozhodnutia vypustil text: „...§ 152a zákona v znení neskorších
predpisov...“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil.
20. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,
pričom nebol viazaný žalobnými dôvodmi a rozsahom správnej žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu
fyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového
a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135
ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP).
21. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP (1)V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.
23. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
d) ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 145 ods. 5 SSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.
26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne.
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej
procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.
28. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.
29. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

30. Podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení úč. do 31.12.2010 (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom
pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.21)
31. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená je
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
32. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistená je samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
33. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 138 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ je pre povinne
nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne
nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v
nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho
základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
35. Podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení (1)
Poistné na nemocenské poistenie platí
c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
(2) Poistné na starobné poistenie platí
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí
b) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
36. Podľa § 129 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na
invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie
a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v
nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol.
37. Podľa § 130 písm. c) Zákona o sociálnom poistení sadzba poistného na nemocenské poistenie je
pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.
38. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení sadzba poistného na starobné poistenie
je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa
osobitného predpisu,1) 18 % z vymeriavacieho základu.
39. Podľa § 137 písm. b) Zákona o sociálnom poistení sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho
základu.
40. Podľa § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje
inak.
42. Podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov
odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
44. Podľa § 209 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o sociálnom poistení (1)Rozhodnutie
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom
prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
(5) Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo
či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie
alebo opravný prostriedok podať.
45. Podľa § 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno
odvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.
46. Podľa § 218 ods. 1, ods. 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni.
(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
47. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu
verejnej správy sú v rozpore so skutočným stavom veci a skutkové závery nemajú oporu vo
vykonaných dôkazoch, tieto sú bez opory v ustanovenia platných právnych predpisov (nesprávne právne
posúdenie), rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a namietala aj nesprávny právny
postup prvostupňového orgánu verejnej správy.
48. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na to, že žalobkyňa v správnej
žalobe týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného uvádzala argumenty
smerujúce proti rozhodnutiu o ne/zániku povinného poistenia (rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy zo dňa 16.03.2017 č. 289 - 34/2017 - PB, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovaného č. 38939 - 3/2017 - BA zo dňa 11.08.2017), ktoré v tomto preskúmavacom konaní
nemožno preskúmavať, pretože uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, (pričom boli podrobené
súdnemu prieskumu v konaniach na Krajskom súde v Trenčíne - Rozsudok sp. zn. 28Sa/1/2021 - 30
zo dňa 29.04.2021 a na Najvyššom správnom súde SR – Rozsudok sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa
24.01.2023). Žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že jej povinné sociálne poistenie zaniklo k 28.02.2010
argumentujúc, že k 28.02.2010 oznámila príslušnej organizačnej zložke žalovaného skutočnosti
rozhodné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom
prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Mala za to, že orgány verejnej správy nemohli opätovne
rozhodnúť o zániku jej povinného poistenia a nemohli ani nariadiť obnovu konania v tejto veci.

49. V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon
sociálneho poistenia podľa § 120 Zákona o sociálnom poistení, konala a rozhodovala v rámci svojej
právomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať
poistenie, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto
rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania
upraveného v tretej časti Zákona o sociálnom poistení.
50.
Podľa § 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je doručené rozhodnutie, proti ktorému
sa nemožno odvolať, právoplatné. Aj keď Zákon o sociálnom poistení neupravuje osobitne účinky
právoplatnosti, tieto účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z § 221 Zákona o sociálnom poistení,
ktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne
vymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a znovu rozhodnúť možno podľa § 222 a 223 Zákona
o sociálnom poistení len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario tak z citovaných
ustanovení vyplýva, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ
tieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne stanovených podmienok
by nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo
záväzné účinky, a ak by ho samy organizačné zložky mohli v inom konaní nerešpektovať/ignorovať. Už
samotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť
právnych aktov, a to aj bez toho, aby takýto záver bol výslovne upravený v právnom predpise. Jedným
z účinkov právoplatnosti rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v určitej veci je v tejto veci
pre organizačnú zložku záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí. Uvedený záver vyplýva
z účinkov právoplatnosti takéhoto rozhodnutia (§ 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení).
51. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy
je preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP), t. j
súlad tohto rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo,
so zákonom. Pokiaľ bol orgán verejnej správy pri vydávaní svojho rozhodnutia podľa zákona povinný
rešpektovať svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, správny súd môže a musí skúmať, či ho
rešpektoval. Miera viazanosti správneho súdu týmto skorším rozhodnutím je upravená v § 27 ods. 1 SSP,
podľa ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdi i
zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň
skôr vydané rozhodnutie záväzné, a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať
správnym súdom. Z uvedeného ustanovenia teda a contrario vyplýva, že pokiaľ skôr vydané rozhodnutie
bolo možné preskúmať správnym súdom na základe podanej správnej žaloby, správny súd ho nemôže
preskúmavať v konaní, v ktorom preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. Z obsahu
administratívneho spisu, z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí i z vyjadrenia žalovaného vyplýva,
že o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobkyne
rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 289 - 34/2017 - PB zo dňa 16.03.2017 tak,
že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Uvedené rozhodnutia boli následne predmetom
súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 28Sa/12021, v rámci
ktorého Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom sp. zn. 28Sa/1/2021 - 30 zo dňa 29.04.2021 žalobu
žalobkyne zamietol. Žalobkyňa napadla predmetné rozhodnutie kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd SR Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa 24.01.2023 tak, že kasačnú sťažnosť
žalobkyne zamietol. Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského
poistenia žalobkyne teda bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Dôsledkom právoplatnosti
rozhodnutia žalovaného o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie zaniklo dňa 31.12.2010, bolo to, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne bola povinná
v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobkyni trvali naďalej. Pokiaľ poistenia žalobkyne
ako samostatne zárobkovo činnej osoby trvali, žalobkyňa bola podľa Zákona o sociálnom poistení
povinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Keďže bolo zistené, že toto poistné v období marec
2010 až december 2010 neodviedla vôbec, bola Sociálna poisťovňa (jej pobočka podľa § 178 ods. 1

písm. a) ôsmeho bodu Zákona o sociálnom poistení) podľa § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
povinná žalobkyni poistné predpísať. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanej
správnej žalobe (ani v administratívnom konaní) nenamietala výpočet výšky predpísaného poistného
a ani správny súd nezistil v uvedenom výpočte (špecifikovanom v prílohe prvostupňového rozhodnutia)
žiadne nezrovnalosti. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy) teda bolo vydané v súlade so zákonom a tvrdenia žalobkyne, že jej povinné sociálne
poistenie zaniklo k 28.02.2010 na základe „vyznačenia v spise“ nemajú vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti oporu v zistenom skutkovom stave, ani v Zákone o sociálnom poistení. Nedôvodná je
preto námietka žalobkyne, že preskúmavané rozhodnutia sú v rozpore so skutočným stavom veci
a že skutkové závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.
52. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že v priebehu administratívneho konania „vzniesla
z dôvodu procesnej hospodárnosti námietku premlčania voči akýmkoľvek čo aj potencionálnym nárokom
Sociálnej poisťovne voči jej osobe, vrátane údajného nároku na zaplatenie 1267,40 eur ako dlžného
poistného.“ Vyjadrila nesúhlas s právnym názorom žalovaného, ktorý k námietke žalobkyne uviedol,
že „odo dňa splatnosti poistného za mesiac marec 2010 až december 2010 do dňa začatia konania
vo veci predpísania dlžného poistného (06.09.2017) neuplynula 10 ročná zákonná premlčacia lehota.“
Žalobkyňa bez bližšej argumentácie poukázala na ust. § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa
ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon
neustanovuje inak. Mala za to, že „jej bolo právoplatne predpísané poistné dňa 17.04.2023, kedy jej bolo
doručené rozhodnutie žalovaného z 12.04.2023, a to za obdobie od marca 2010 do decembra 2010.“
S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso 28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn.
9Sžsk 84/2019 zo dňa 30.06.2021 tvrdila, že orgány verejnej správy boli povinné ex offo prihliadnuť
na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je podľa
žalobkyne deň právoplatnosti rozhodnutia. Namietala, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne
posúdili. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na to, že vzhľadom na skutočnosť,
že žalobkyňa v administratívnom konaní (v odvolaní) vzniesla/uplatnila námietku premlčania, jej
argumentácia, že orgány verejnej správy boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, ako aj poukaz
na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR (ktoré boli prekonané neskoršou rozhodovacou
činnosťou NS SR i NSS SR) sú v preskúmavanej veci bez právneho významu, pretože žalovaný sa
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s námietkou premlčania uplatnenou žalobkyňou zaoberal
a vysporiadal s tým, že dlžné poistné za obdobie marec 2010 až december 2010 bolo predpísané
včas. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, bod 19: „Citované ustanovenia tak celkom zjavne
svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky
preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.“
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že „rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie,
je deň právoplatnosti rozhodnutia“ správny súd opakovane poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, (ktoré je
pre správne súdy záväzné), ktorý vo vzťahu k otázke posudzovania začatia plynutia premlčacej lehoty
v zmysle § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v bode 27 uviedol: „Podľa už citovaného § 147
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z .sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa
cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť
poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o
predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210
ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť
na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty
na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zákona uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie
stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia,
ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 9Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe
pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku
premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju
už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje
namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už
predpísaného poistného.“ Obdobne Najvyšší správny súd SR v Rozsudku sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa

20.12.2022, bod 27 (s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa
30.05.2018) uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí,
aby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný
deň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zák. č. 461/2003 Z. z.). Iný výklad, podľa ktorého
by v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého
stupňa ako orgán odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie,
z hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného ... “.
53. V preskúmanom prípade prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni predpísal poistné
za obdobie marec 2010 až december 2010 prvostupňovým rozhodnutím č. 700 - 0911844217 – GC04/17
zo dňa 06.09.2017, keď poistné za mesiac marec 2010 bolo s poukazom na § 143 ods. 1 veta
prvá Zákona o sociálnom poistení splatné 08. apríla 2010, pričom poistné za mesiac apríl 2010
až december 2010 boli predpísané už momentom vydania prvostupňového rozhodnutia prvostupňového
orgánu verejnej správy dňa 06.09.2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Záver
žalovaného, že dlžné poistné za obdobie marec 2010 až december 2010 bolo žalobkyni predpísané
rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 06.09.2017 v zákonom stanovenej
desaťročnej premlčacej lehote (§ 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení), je výsledkom správneho
právneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobnú námietku nesprávneho právneho
posúdenia veci považoval za nedôvodnú.
54. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe (a rovnako splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní),
poukázali na to, že obdobným spôsobom ako žalobkyňa posúdil skutkovo i právne takmer identickú
vec aj Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku sp. zn. 26Sa/7/2022 zo dňa 26.10.2022, správny súd
uvádza, že uvedený poukaz je nenáležitý, keďže predmetný Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 26Sa/7/2022 bol rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2023 z o dňa
20.12.2023 zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (pričom právny názor vyslovený
v tomto rozsudku vychádza z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného a penále Sociálnou
poisťovňou) a vec bola správnemu súdu vrátená ďalšie konanie.
55.
Žalobkyňou v správnej žalobe namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného i
prvostupňového orgánu verejnej správy nebola zistená, pretože tak rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy, ako aj rozhodnutie žalovaného, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti
v zmysle § 209 Zákona o sociálnom poistení. Tvrdenie žalobkyne, že „z výroku rozhodnutí nie
je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu orgány verejnej správy rozhodli a nie je v nich
uvedený odkaz na relevantný právny predpis“, nemá oporu vo výroku predmetných rozhodnutí,
keďže vo výroku obidvoch preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené konkréte ustanovenia Zákona
o sociálnom poistení, na základe ktorých orgány verejnej správy rozhodovali. Pokiaľ žalobkyňa
namietala absenciu odôvodnenia rozhodnutia v tom zmysle, že „z neho nevyplýva, ktorý právny predpis
oprávňuje žalovaného zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia“, správny súd dáva do pozornosti, že preskúmavané rozhodnutia
takéto odôvodnenie nemuseli obsahovať z dôvodu, že orgány verejnej správy v preskúmavanom
konaní nerozhodovali o zmene rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, ale rozhodovali o predpísaní poistného v zmysle § 144 a nasl. Zákona
o sociálnom poistení. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí nebola dôvodná
56. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej namietala nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu
verejnej správy pri vydávaní svojho rozhodnutia, ktorý mal spočívať v tom, že žalobkyňa nebola
upovedomená o začatí konania, nemala teda možnosť vyjadriť sa k začatiu konania ani k podkladom
rozhodnutia, čím malo dôjsť k zásahu do jej práv. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalobkyňa v správnej žalobe neuvádza, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu malo byť takýmto
postupom porušené, avšak vzhľadom na to, že správny súd nie je v konaní vo veci správnej žaloby
v sociálnych veciach viazaný žalobnými dôvodmi, k uvedenej námietke uvádza: Zákon o sociálnom
poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom z ust.
§ 172 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok),
z ktorého ust. § 18 ods. 3 vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy upovedomiť účastníka konania
o začatí správneho konania. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení však nevyplýva

povinnosť orgánu verejnej správy upovedomiť účastníka konania o začatí konania. Konanie vo veci
predpísania poistného je zmysle § 172 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nedávkovým konaním,
ktoré sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne (§ 184 ods. 8). Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne (ako tomu bolo v tomto prípade) je v zmysle § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení
začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania
prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon
možno považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ pobočka Sociálnej poisťovne disponovala potrebnými
a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci
teda podľa Zákona o sociálnom poistení nemal povinnosť, aby o začatí konania upovedomil všetkých
známych účastníkov konania (a teda ani žalobkyňu), ako to ukladá Správny poriadok. Zákon o sociálnom
poistení neukladá ani povinnosť prvostupňového orgánu verejnej správy, aby pred vydaním rozhodnutia
dal možnosť vyjadriť sa účastníkom konania (a teda ani žalobkyni) k jeho podkladu i k spôsobu
jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tomto prípade sú výkazy poistného a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie za príslušné kalendárne mesiace roku 2010 dostatočným podkladom
pre rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného. Takéto závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Sžso
20/2010 zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014). Správny súd v postupe
prvostupňového orgánu verejnej správy nezistil porušenie ustanovení Zákona o sociálnom poistení.
Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe konštatovala, že došlo k porušeniu ustanovení o kontrolnej
činnosti (opäť bez akejkoľvek právnej argumentácie, citujúc ustanovenia § 242 ods. 1 a § 244 ods. 1
Zákona o sociálnom poistení), správny súd uvádza, že v tomto prípade z administratívneho spisu
nevyplýva, že by prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním prvostupňového rozhodnutia
vykonal u žalobkyne kontrolu plnenia povinností ustanovených zákonom (vonkajšiu kontrolu ) v zmysle
§ 242 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. V preskúmavanom prípade prvostupňový orgán verejnej
správy vykonal kontrolu odvodu poistného žalobkyňou v informačnom systéme Sociálnej poisťovne,
pričom zistil, že žalobkyňa bola v období marec 2010 až december 2010 držiteľkou licencie typu
L1A, bola povinná platiť poistné a keďže toto poistné neplatila, vydal rozhodnutie, ktorým jej uložil
povinnosť zaplatiť dlžné poistné tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že žalobkyňa ani v priebehu administratívneho konania, ani v priebehu súdneho
správneho konania, nenamietala výšku predpísaného poistného a ani správny súd nezistil nesprávnosť
výpočtu poistného. Správny súd nezistil žalobkyňou tvrdenú a ničím nepodloženú namietanú účelovosť
postupu prvostupňového orgánu verejnej správy, ani zásah do jej práv a právom chránených záujmov
vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP
zamietol.
58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa
v konaní nebola úspešná, správy súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).