{"guid": "319b52eb-4911-4983-b2a4-9409de3303fb:6fbdc56a-efa3-4f4b-9226-f74f21de7366", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1", "spisova_znacka": "11Sas/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Sas/1/2023 z 6. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 6. augusta 2024, sp. zn. 11Sas/1/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1", "identifikacne_cislo": "0823100187", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2024-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 162/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2016/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 162/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2016/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 162/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2016/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2016/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-134", "nazov": "§ 134 zákona č. 162/2016 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/162/#paragraf-134", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2016/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139.odsek-9", "nazov": "§ 139 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2016/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2016/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2016/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-139", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fbdc56a-efa3-4f4b-9226-f74f21de7366", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n11Sas/1/2023\n0823100187\n06. 08. 2024\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2024:0823100187.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne:\nA. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XX/XXX - XXX, XXX XX E. F. G., zast. Mgr. Jozefom\nGáplovským, advokátom so sídlom Centrum II 88, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému:\nSociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17560-3/2023-BA zo dňa 12.04.2023, takto\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a.\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1.\nSociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej\nsprávy“) rozhodnutím č. 700 - XXXXXXXXXX - GC04/17 zo dňa 06.09.2017 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy“) podľa § 144 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z. (ďalej len „Zákon o sociálnom\npoistení“ alebo „zák. č. 461/2003 Z. z.“), podľa § 152a Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod Zákona o sociálnom poistení v znení zák č. 43/2004 Z.\nz. predpísal žalobkyni za obdobie marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,\nseptember 2010, október 2010, november 2010 a december 2010 (ďalej aj „obdobie marec až december\n2010“) poistné na nemocenské poistenie v sume 228,40 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky\nna starobné dôchodkové sporenie v sume 935,60 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume\n103,6 40 eur, spolu poistné v sume 1267,40 eur (ďalej aj „poistné“) s tým, že neoddeliteľnou súčasťou\ntohto rozhodnutia je príloha. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal\nna § 128 ods. 11 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom\npoistení v znení zák. č. 40/2004 Z. z., § 129 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č.\n721/2004 Z. z. a § 21 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení zák. č. 721/2004 Z. z. a uviedol, že fyzická\nosoba, ktorá je povinná platiť poistné a príspevky, je povinná poistné a príspevky odvádzať. Poistné\na príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu,\npoistné a príspevky sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom\nmesiaci, za ktorý sa platí poistné a príspevky (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 veta prvá\nZákona o sociálnom poistení, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z.). Sociálna\npoisťovňa predpíše poistné a príspevky fyzickej osobe povinnej odvádzať poistné a príspevky, ak táto\nosoba neodviedla poistné a príspevky vôbec alebo ak ich odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného\npoistného a príspevkov v úhrne je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše (§ 144\nods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 572/2009 Z. z. a § 152a Zákona o sociálnom poistení\n\nv znení neskorších predpisov). Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej v odôvodnení konštatoval,\nže na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov bolo zistené, že žalobkyňa poistné a príspevky\nneodviedla vôbec za mesiace marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,\nseptember 2010, október 2010, november 2010 a december 2010, čím porušila ust. § 128 ods. 1 písm. c),\nods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení, § 128 ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom\npoistení v znení zák. č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení\na § 20 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zák. č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom\ndo 31.12.2012.\n2.\nProti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom\npoistení rozhodnutím č. 17560 - 3/2023 - BA zo dňa 12.04.2023 tak, že s poukazom na § 218 ods. 2\nZákona o sociálnom poistení rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 06.09.2017\nzmenil tak, že z výroku napadnutého rozhodnutia vypustil text: „ ...§ 152a zákona v znení neskorších\npredpisov...“. V ostatnom žalovaný napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská\nBystrica potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na vydané rozhodnutie prvostupňového\norgánu verejnej správy o predpísaní poistného žalobkyni, na obsah podaného odvolania a uviedol,\nže rozhodnutím zo dňa 24.10.2017 bolo konanie o odvolaní prerušené podľa § 193 ods. 1 Zákona\no sociálnom poistení do dňa právoplatného ukončenia súdneho konania o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 11.08.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového\norgánu verejnej správy zo dňa 16. marca 2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa\n28.02.2010, ale zaniklo dňa 31.12.2010. Predmetné rozhodnutia boli predmetom súdneho prieskumu,\npričom Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom sp. zn. 28Sa/13/2017 zo dňa 28.02.2008 žalobu žalobkyne\nzamietol. O podanej kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodol Najvyšší správny súd SR Rozsudkom\nsp. zn. 7Sžsk/90/2018 zo dňa 16.12.2020 tak, že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie. Krajský súd v Trenčíne opätovne vo veci rozhodol Rozsudkom sp. zn. 28Sa/1/2021 zo dňa\n29.04.2021 tak, že žalobu žalobkyne vo veci zániku poistenia zamietol. O podanej kasačnej sťažnosti\nžalobkyne rozhodol Najvyšší správny súd SR Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa 24.01.2023\ntak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť\ndňa 24.02.2023. Krajský súd v Trenčíne i Najvyšší správny súd SR sa stotožnil s právnym názorom\nSociálnej poisťovne, že účastníčke konania (žalobkyni) ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.02.2010, ale zaniklo až dňa\n31.12.2010. Následne žalovaný s poukazom na § 193 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení pokračoval\nv odvolacom konaní.\n3.\nŽalovaný v odvolacom konaní zistil, že Okresný úrad Považská Bystrica rozhodnutím\nzo dňa 06.03.1996 vydal žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom\nzdravotníckom zariadení od 01.04.1996 v odbore: pediatria ako praktický lekár pre deti\na dorast. Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 19.04.2006 vydal žalobkyni povolenie\nna prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v zdravotníckom povolaní\na študijnom odbore lekár v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti\na dorast a súčasne zrušil žalobkyni povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom\nzdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria ako praktický lekár pre deti a dorast,\nktorej bolo vydané rozhodnutím zo dňa 06.03.1996. Rozhodnutím zo dňa 27.01.2010 Trenčiansky\nsamosprávny kraj vyhovel žiadosti obchodnej spoločnosti Detská ambulancia DCA s.r.o., zastúpenej\nštatutárnym orgánom - konateľkou A. B. C. vo veci vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti - ambulancie v zdravotníckom povolaní lekár študijnom\nodbore všeobecné lekárstvo a špecializačnom odbore pediatria všeobecný lekár pre deti a dorast.\nOdborným zástupcom zodpovedným za poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola bola A. B. C..\nDetská ambulancia DCA, s.r.o. mala poskytovať všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť vo\nvšeobecnej ambulancii pre deti a dorast po A. B. C., ktorej povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia bolo zrušené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 27.01.2010 ku dňu\n28.02.2010. Žalobkyňa dňa 26.02.2010 predložila prvostupňovému orgánu verejnej správy Registračný\nlist fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 28.02.2010. Žalovaný poukázal\nna ust. § 3 ods. 4 písm. c), § 10 ods. 1 a 2, § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z. z. a konštatoval,\nže licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z.\n\nz.) vykonávanej podľa § 10 cit. zákona, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú\nzdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa\npovažuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto\nlicencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 cit. zákona.\nDržiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je oprávnený vykonávať zdravotnícke\npovolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný\nposkytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zák. č. 595/2003 Z. z.. Žalovaný zistil, že žalobkyni bola\nSLK dňa 28.02.2006 vydaná licencia číslo L1A/TN/0623/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nv povolaní lekár v odbore pediatria, pričom táto licencia jej bola zrušená až ku dňu 03.06.2016. Dňom\nnadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár\nžalobkyňa nadobudla právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Takéto právne postavenie\nsa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorí sú okrem licencie L1C na výkon odborného zástupcu v povolaní\nlekár aj držiteľmi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, aj keď tento\ndruh licencie nevyužívajú.\n4. Žalovaný poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku\npovinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá\nRegistračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. V prípade žalobkyne bol podaní\nRegistračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 28.02.2010, na základe ktorého\nbola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia\nSociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 28.02.2010. Žalobkyňa\nako SZČO však splnila aj v období od 01.03.2010 do 31.12.2010 podmienky pre vznik a trvanie\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Keďže Registračný list\nfyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia 28.02.2010, ktorú predložila žalobkyňa prvostupňovému orgánu verejnej\nsprávy, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou\nvecou vydané dňa 16.03.2017 rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol,\nže žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO nezaniklo dňa\n28.02.2010, ale zaniklo dňa 31.10.2010. Žalovaný poukázal na § 21 ods. 1 zák. č. 555/2007 Z. z.\nv znení úč. od 01.01.2008 do 31.12.2010, na § 138 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení zák.\nč. 108/5009 Z. z. úč. od 01.01.2010 do 31.12.2010 a na to, že podľa údajov Finančného riaditeľstva\nSR príjem žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 presiahol zákonom ustanovenú\nsumu 106 827,- Sk (3 546,- eur) a príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2009 presiahol\nzákonom stanovenú sumu 3 834,96 eur, na základe čoho bola žalobkyňa v období, ktoré je predmetom\nnapadnutého rozhodnutia (marec 2010 až december 2010) povinne nemocensky poistenou a povinne\ndôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, povinnou platiť a odvádzať za toto\nobdobie poistné. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako SZČO nezaplatila vôbec\npoistné za mesiace marec 2010 až december 2010, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c), § 128 ods. 2\npísm. c), § 128 ods. 11 písm. b) a § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že žalobkyňa\nod 28.05.1998 je poberateľkou starobného dôchodku, bola pri predpísaní poistného za mesiace marec\n2010 až december 2010 zohľadnená a poistné jej bolo predpísané v súlade s § 128 ods. 4 zákona\no sociálnom poistení. Následne s poukazom na relevantné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení\n(§ 109 ods. 1, 2, § 130 písm. c), § 131 ods. 1 písm. c), § 137 písm. b), § 138 ods. 6, § 293bg ods. 1\na 2, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 a § 144 ods. 1) uviedol, že námietky žalobkyne uvedené\nv odvolaní nezakladajú dôvod na zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.\n5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že napriek skutočnosti, že žalobkyni\nbolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/01416/zdrav. - 2 o povolení\nprevádzkovania zdravotníckeho zariadenia zrušené dňom 28.02.2010, rozhodnutím Trenčianskeho\nsamosprávneho kraja č. TSK/2010/01222/zdrav. - 2 mala žalobkyňa na účely sociálneho poistenia\nprávne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 28.02.2010, pretože naďalej mala platné\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bola oprávnená vykonávať\nsamostatnú zárobkovú činnosť aj po 28.02.2010. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nnebola potrebná na výkon činnosti účastníčky konania ako zamestnanca. Od 01.03.2010 je žalobkyňa\nzamestnankyňou Detskej ambulancie DCA s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom. Žalobkyňa bola\npovinná platiť a odvádzať poistné za mesiac marec 2010 až jún 2010 z vymeriavacieho základu 521,50\n\neur, t. j. v sume 127,10 eur mesačne a za mesiace júl 2010 až december 2010 z vymeriavacieho základu\n519,43 eur, t. j. v sume 126,50 eur mesačne. Žalovaný uviedol, že z prvostupňového rozhodnutia,\nktoré spĺňa náležitosti rozhodnutia podľa § 209 Zákona o sociálnom poistení je zrejmé, na základe\nktorých ustanovení zákona prvostupňový orgán verejnej správy dospel ku skutočnostiam uvedeným vo\nvýroku tohto rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nurobila voči účastníčke konania prvý úkon, pričom za prvý úkon je možné považovať aj doručenie\nrozhodnutia. Prvostupňový orgán verejnej správy nemal v danej veci podľa Zákona o sociálnom poistení\npovinnosť, aby o začatí konania upovedomil všetkých známych účastníkov konania [ako to ukladá zák.\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)], taktiež Zákon o sociálnom poistení neukladá\npovinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníčke konania\nk jeho podkladu (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011).\n6. Žalovaný v odôvodnení ďalej konštatoval, že na premlčanie sa neprihliada priamo zo zákona,\nale v prípade uplatnenia námietky premlčania a splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok.\nPoukázal na ust. § 147 ods. 1, 2, § 2 a 228 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení a uviedol,\nže zo spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa si oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona\nsplnila, keď dňa 03.04. 2996 podala prihlášku občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové\nzabezpečenie s dátumom vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení\n01.04.1996. Žalobkyňou vznesenú námietku premlčania práva predpísať poistné za mesiace marec\n2010 až december 2010 podľa žalovaného nie je možné zohľadniť, pretože odo dňa splatnosti poistného\nza mesiace marec 2010 až december 2010 (poistné za mesiac marec 2009 bolo splatné do 08.04.2010,\nza obdobie apríl 2010 až december 2010 ešte neskôr) do dňa začatia konania vo veci predpísania\ndlžného poistného, t. j. do dňa vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy (06.09.2017)\nneuplynula 10 ročná zákonná premlčacia lehota. Žalovaný poukázal na rozdielne právne závery uvedené\nv rozhodnutiach veľkého senátu (NS SR) 1Vs/3/2019 a 1Vs/1/2019, pričom veľký senát v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého\nsenátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019 a teda platí, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní\no vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára,\nktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v\nspojení s § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu\nk licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom\nzdaňovacom období sú príjmami lekára považovaného za samostatnú zárobkovo činnú osobu podľa\n§ 5 písm. c) Zákona o sociálnom poistení. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované\nza príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos\nsúvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zák. č. 595/2003 Z. z.), ide vždy\no príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa\n§ 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), prípadne b) alebo d) Zákona o sociálnom poistení v znení platnom\ndo 31.12.2010. Ukončenie podnikateľskej činnosti nezbavuje žalobkyňu povinností, ktoré jej z výkonu\nsamostatnej zárobkovej činnosti ako SZČO vyplývali zo Zákona o sociálnom poistení. Predmetom\nrozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy bolo predpísanie dlžnej sumy poistného osobe,\no ktorej právnom postavení SZČO v spornom období bolo právoplatne rozhodnuté a konanie bolo\nukončené rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2021, právoplatným 24.02.2023. Až týmto\ndňom bolo právoplatne ukončené konanie vo veci zániku povinného sociálneho poistenia. Poistné\nako pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká priamo zo zákona (§ 143 ods. 1 Zákona o sociálnom\npoistení), a nie až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia príslušnej pobočky Sociálnej\npoisťovne vo veci predpísania poistného. Žalovaný uzavrel, že poistné v celkovej sume 1 267,40\neur, ktoré prvostupňový orgán verejnej správy predpísal žalobkyni ako povinne nemocensky poistenej\na povinne dôchodkovo poistenej SZČO rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy za obdobie\nmarec 2010 až december 2010 bolo predpísané v zmysle Zákona o sociálnom poistení zo správneho\nvymeriavacieho základu a v správnej sume.\nŽaloba\n7. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy.\nV správnej žalobe namietala, že tvrdenia a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy i\n\nžalovaného uvedené v nimi vydaných rozhodnutiach sú v rozpore so skutočným stavom veci, skutkové\nzávery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom právne závery uvedené orgánmi verejnej\nsprávy sú bez opory v ustanoveniach platných právnych predpisov a rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa tvrdila, že jej povinné sociálne poistenie zaniklo\nk 28.02.2010. Poukázala na § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého rozhodnutie\norganizačnej zložky žalovaného sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie\nmusí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa žalobkyne z uvedeného vyplýva,\nže nie všetky rozhodnutia zložky žalovaného musia mať písomnú formu. Zo Zákona o sociálnom poistení\npodľa žalobkyne vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých zložka žalovaného rozhodla\no vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch\npríslušná organizačná zložka rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí v spise. Žalobkyňa\nk 28.02.2010 oznámila príslušnej organizačnej zložke žalovaného skutočnosti rozhodujúce pre zánik\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Tvrdila, že po preskúmaní\nvšetkých skutočností zložka žalovaného rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Pri tejto úvahe žalobkyňa vychádzala z toho,\nže jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda mala za to, že jej podaniu sa\nvyhovelo v plnom rozsahu. S poukazom na § 222 ods. 3 a 4 Zákona o sociálnom poistení preto Sociálna\npoisťovňa nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne vzhľadom\nna zmeškanie príslušných lehôt, a preto napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné.\n8. Žalobkyňa uviedla, že z opatrnosti ako aj z dôvodu procesnej hospodárnosti vzniesla v priebehu\nsprávneho konania námietku premlčania voči akýmkoľvek čo aj potencionálnym nárokom Sociálnej\npoisťovne voči jej osobe a to vrátane údajného nároku na zaplatenie\n1 267,40 eur ako dlžného\npoistného. Žalovaný sa k jej námietke stručne vyjadril, že odo dňa splatnosti poistného za mesiac\nmarec 2010 až december 2010 do dňa začatia konania vo veci predpísania dlžného poistného\n(06.09.2017) neuplynula 10 ročná zákonná premlčacia lehota. S uvedeným skutkovým a právnym\ntvrdením žalovaného vyjadrila žalobkyňa nesúhlas. Poukázala na § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Žalobkyni bolo podľa jej názoru právoplatne predpísané poistné dňa\n17.04.2023, kedy jej bolo doručené rozhodnutie zo dňa 12.04.2023, a to za obdobie od marca 2010\ndo decembra 2010. V tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso\n28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. 9Sžsk 84/2019 zo dňa 30.06.2021. Podľa žalobkyne boli orgány\nverejnej správy povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému\nsa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Orgány verejnej správy takýmto spôsobom\nnepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym\nspôsobom, čím zaťažili konanie a aj napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia.\nPoukázala tiež na to, že uvedeným spôsobom posúdil skutkovo a právne takmer identickú vec aj Krajský\nsúd Trenčín v Rozsudku sp. zn. 26Sa/7/2022 zo dňa 26.10.2022. Z obsahu napadnutého rozhodnutia\npodľa žalobkyne nie je zrejmé, či sa jedná alebo nejedná o obnovu konania a v tomto smere je\nrozhodnutie nepreskúmateľné.\n9.\nS poukazom na § 172 ods. 5, 184 ods. 8, 185 ods. 4, 195 ods. 3 Zákona o sociálnom\npoistení žalobkyňa namietala, že z výroku prvostupňového rozhodnutia i z rozhodnutia žalovaného\nnie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu organizačná zložka žalovaného rozhodla tak,\nako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny\npredpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje žalovaného zmeniť\npredchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia s odstupom viac ako siedmych rokov.\n10.\nŽalobkyňa namietala aj procesný postup žalovaného a jeho organizačnej zložky, ktorá ju\nžiadnym spôsobom neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť\nsa k začatému konaniu, čím jej bolo znemožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť jej\nnávrhy a dôkazné prostriedky. Týmto nezákonným postupom malo dôjsť k zásahu do práv a oprávnených\nzáujmov žalobkyne. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej zákon nestanovuje, aký prvý\núkon voči účastníkovi konania má byť voči nemu zrealizovaný, teda ním môže byť aj samotné doručenie\nrozhodnutia vo veci samej. Takúto argumentáciu žalovaného namietala žalobkyňa ako nezákonnú\naž protiústavnú pre zrejmú účelovosť takéhoto postupu, keď takýmto postupom žalobkyňa fakticky\n\nv správnom konaní prišla v rámci obrany jej práv a právom chránených záujmov o jednu inštanciu.\nSamotný Zákon o sociálnom poistení pritom napr. v ust. § 26 ods. 2, 4 a 5 jednoznačne určuje obdobia,\nktoré nespadajú do povinného sociálneho poistenia. Ak žalovaný ani jeho organizačná zložka žalobkyni\nako účastníčke konania neumožnili vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k predmetu konania, vôbec\nnie je možná aplikácia ustanovenia § 26 Zákona o sociálnom poistení, čím žalovaný a jeho organizačné\nzložky obchádzajú práva účastníkov konania. Žalobkyňa poukázala aj na ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona\no sociálnom poistení, ktoré určuje organizačnej zložke Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia\npostupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstarala potrebné podklady\nna rozhodnutie, pričom podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej\nzložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Tiež ust. § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení priamo\nurčuje účastníkovi konania povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom organizačná\nzložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Ďalej poukázala na § 227 ods. 2\npísm. a) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého poistenec a poberateľ dávky sú povinní\npreukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.\n11. V správnej žalobe žalobkyňa tiež namietala, že postup organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nmal za následok obídenie ustanovení Zákona o sociálnom poistení o kontrolnej činnosti, ktorá časť\nzákona pregnantne stanovuje nielen povinnosti žalobkyne ako kontrolovaného subjektu, ale aj jej práva\npri výkone kontroly zo strany organizačných zložiek žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na ust.\n§ 242 ods. 1 a 244 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.\n12. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe namietala, že v oboch napadnutých rozhodnutiach chýba\nakýkoľvek odkaz na právny predpis, ktorý oprávňuje žalovaného a jeho zložky bez upovedomenia\no začatí správneho konania zmeniť predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkové poistenia. Zdôraznila, že pri ukončení\nprevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu\nukončeniu činnosti. Bolo jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, Úradom\npre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti,\nsprávca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 01.03.2010 už nepracuje ako fyzická\nosoba - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a od 01.03.2010 nemala žiaden príjem ako fyzická osoba,\nktorý by jej zakladal povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.\n13. Postup žalovaného a jeho pobočky, ktorým aplikuje ustanovenia Zákona o sociálnom poistení\nformálne bez toho, aby skúmala z materiálnej stránky, či skutočne žalobkyňa vykonávala samostatnú\nzárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže mať absurdné dôsledky, považuje žalobkyňa\nza nesprávny. Dôsledkom, ktorý bude v prípade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalobkyňa\nznášať, a to je predpísanie dlžného poistného a penále, považuje za neadekvátny ustanoveniam\nprávnych predpisov, osobitne za situácie, keď nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára - fyzickej\nosoby. Žalobkyňa preto navrhla, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňového\norgánu verejnej správy a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na vydané rozhodnutia prvostupňového\norgánu verejnej správy i žalovaného a vyjadril sa k žalobným námietkam, pričom poukázal na to,\nže povinnosť platiť a odvádzať poistné v súlade so Zákonom o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe,\nktorá nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na účely sociálneho\npoistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok Zákonom o sociálnom poistení ustanovený\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu zakladajúci\ntejto SZČO nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (ďalej aj „poistenie“). Na účely\nsociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v §\n5 Zákona o sociálnom poistení, pričom za rozhodujúcu skutočnosť, ktorá zakladá fyzickej osobe status\nSZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu\nSZČO, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti\nfyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného\n\npredpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO a to\nbez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva.\nŽalobkyňa bola v spornom období považovaná za SZČO podľa § 5 písm. c) Zákona o sociálnom\npoistení v znení účinnom do 31.12.2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nv povolaní lekár, vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 578/2004 Z. z.“) č: L1A/\nTN/0623/06, vydanej Slovenskou lekárskou komorou (ďalej aj „SLK“) dňa 28.02.2006 na základe žiadosti\nžalobkyne doručenej SLK dňa 14.02.2006. Predmetná licencia bola zrušená SLK až dňa 03.06.2016.\nZo zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\n(L1/A) [§ 68 ods. 1 písm. a)] je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)]\na poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktorý prevádzkuje iný\nposkytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) dosahovať príjmy\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zák. číslo 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 595/2003 Z. z.“). Podľa platnej právnej\núpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí\nod výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č.\n595/2003 Z. z., ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu\nrozhodujúceho na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nSZČO ustanoveného Zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného.\nVznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO\nsa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmov z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe\npríjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2008 jej\nvzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 1. júla 2009 do 30. júna\n2010. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2009, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2010. Vzhľadom na uvedené žalobkyni vznikla\nv uvedenom období aj povinnosť platiť a odvádzať poistné. Keďže žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe L1A ešte aj po 28.02.2010, kedy bolo žalobkyni Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení\núčinnom do 31.12.2010 dňom 28.02.2010 tak, ako žalobkyňa namieta, a teda jej nezanikla ani odvodová\npovinnosť súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu. Žalobkyni zanikla odvodová povinnosť\nSZČO 31.12.2010 (napriek tomu, že bola naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu - licencie L1A), vzhľadom na to, že týmto dňom žalobkyni zaniklo právne\npostavenie SZČO z dôvodu, že 01.01.2011 nespĺňala jednu zo základných podmienok ustanovených\nv § 5 Zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2011, a to podmienku registrácie u príslušného\nsprávcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2\na 3 Zákona o sociálnom poistení. Podľa údajov z Registra daňových subjektov žalobkyňa bola\nregistrovaná podľa osobitného predpisu len do 19.02.2010. Vznik povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia nie je podmienený vykonávaním zárobkovej činnosti v čase\nposudzovania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Až faktická\nnemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami\nmá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia SZČO a tento právny názor je v judikatúre súdov SR ustálený.\n15.\nŽalovaný vzhľadom na námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe poukázal na to,\nže právne postavenie žalobkyne ako SZČO na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného\nkonania, výsledkom ktorého bolo Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č.\n289 - 34/2017 - PB zo dňa 16.03.2017, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol,\nže samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale toto jej zaniklo dňa 31.12.2010. Žalobkyňa proti tomuto\nrozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie Rozhodnutím č.\n38939 - 3/2017 - BA zo dňa 11.08.2017, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a prvostupňové\nrozhodnutie bolo potvrdené. Zákonnosť tohto rozhodnutia bola preskúmaná v rámci súdneho konania\nna základe podane správnej žaloby na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý žalobu zamietol Rozsudkom\n\nč. k. 28Sa/13/2017 - 54 zo dňa 28.03.2018. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala kasačnú\nsťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR Rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/90/2018 zo dňa 16.12.2020\ntak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd\nv Trenčíne opätovne vo veci rozhodol Rozsudkom č. k. 28Sa/1/2021 - 30 zo dňa 29.04.2021 a správnu\nžalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne vo veci rozhodoval Najvyšší\nsprávny súd SR, ktorý Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa 24.01.2023 kasačnú sťažnosť\nžalobkyne zamietol. Tento právoplatný rozsudok je záväzný pre účastníkov konania, aj pre orgány\nverejnej moci. Vzhľadom na to, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a\nspôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie\nč: 38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 konečným spôsobom upravený status žalobkyne\nna účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní.\nSociálna poisťovňa bola preto povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorého zákonnosť potvrdil Krajský súd\nv Trenčíne i Najvyšší správny súd SR. Vzhľadom na § 132 ods. 2 SSP je povinný na rozhodnutie vo veci\nzániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne prihliadať\naj správny súd, a preto sa správny súd nemôže v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia vo\nveci predpísania poistného zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia žalobkyne, ale môže preskúmavať len zákonnosť a postup pri rozhodovaní\no predpísaní dlžnej sumy poistného. Takýto právny názor vyplýva aj z Rozsudku NS SR sp. zn.\n9Sžsk/78/2018 zo dňa 25.09.2019, ako aj z Rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/34/2019 zo dňa 27.04.2022\na z ustálenej rozhodovacej činnosti. Sociálna poisťovňa rozhodla o predpísaní dlžnej sumy poistného\naž po právoplatnom ukončení súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nvo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne\nako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.\n16.\nŽalovaný poukázal na to, že hoci predmetom tohto súdneho prieskumu je zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného vo veci predpísania poistného, námietky žalobkyne v správnej žalobe\nsmerujú výlučne proti rozhodnutiu vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia, čo spôsobuje zjavnú zmätočnosť správnej žaloby, ktorá je totožná so správnou\nžalobou zo dňa 21.08.2017, ktorou žalobkyňa napadla rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.\n38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že poistné musí Sociálna\npoisťovňa predpísať právoplatne v 10 ročnej premlčacej lehote a má za to, že premlčanie práva\nSociálnej poisťovne predpísať poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového\nrozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na Rozsudok NS SR sp. zn.\n7Sžso/28/2016 zo dňa 25.01.2018, žalovaný poukázal na odlišný právny názor na otázku premlčania\nvyslovený v Rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018, z ktorého vyplýva, že námietka\npremlčania by bola dôvodná len vtedy, ak by premlčacia lehota uplynula už ku dňu rozhodnutia pobočky.\nŽalovaný súčasne poukázal na Rozsudok NSS SR sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022, ktorý\nvo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty vychádzal zo záveru vysloveného v Rozsudku NS SR\nsp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa 30.05.2018 a ktorý premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať\npenále posúdil ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané. Žalovaný\nv tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočka Považská Bystrica vo veci predpísania poistného bolo prerušené v súvislosti\ns podanou správnou žalobou proti rozhodnutiu č. 38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 vo veci\nzániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, pričom\npo odpadnutí dôvodov, pre ktoré bolo odvolacie konanie prerušené, Sociálna poisťovňa pokračovala\nv konaní a žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu vo veci predpísania poistného\nrozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Skutočnosť, že žalovaný v súlade so Zákonom\no sociálnom poistení prerušil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci predpísania poistného\nneznamená, že si právo predpísať poistné neuplatnil včas, a to 06.09.2017, t. j. pred uplynutím\npráva na predpísanie poistného za marec 2010 až december 2010. Žalovaný poukázal na ust. § 147\nods. 1 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10\nrokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie práva\nna zaplatenie poistného je Sociálna poisťovňa povinná poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote\na to vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného. Ak Sociálna poisťovňa predpíše poistné, t. j. vydá\nrozhodnutie o predpísaní poistného pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty, účastník konania\nnemôže uplatniteľnosť tohto práva odvrátiť námietkou premlčania, pretože Sociálna poisťovňa si svoje\n\nprávo uplatnila včas. Rovnaký názor zastáva aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré\nvyslovilo vo viacerých rozhodnutiach, na ktoré žalovaný konkrétne vo vyjadrení poukázal. Keďže právo\npredpísať poistné sa podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení premlčí za 10 rokov odo dňa\njeho splatnosti, z uvedeného je zrejmé, že pri posudzovaní námietky premlčania je rozhodujúci dátum\nsplatnosti predpísaného poistného. Vzhľadom na dátumy splatnosti poistného, ktoré prvostupňový\norgán verejnej správy predpísal žalobkyni rozhodnutím zo dňa 06.09.2017 je zrejmé, že poistné\nza mesiac marec 2010 (splatnosť poistného 08.04.2010, premlčacia lehota by uplynula až 08.04.2020)\naž december 2010, ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nebolo premlčané (zákonná premlčacia\nlehota ku dňu uplatnenia práva na predpísanie poistného neuplynula). Aj z Rozsudku NS SR sp. zn.\n9Sžsk 65/2019 zo dňa 30.09.2020 vyplýva že najvyšší súd neposudzoval námietku premlčania ku dňu\nprávoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, ale ku dňu, kedy prvostupňový orgán verejnej správy\npoistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie predpísal. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom\nžalobkyne, že orgány verejnej správy boli povinné prihliadať na premlčanie ex offo a poukázal\nna judikatúru Najvyššieho súdu SR, v ktorej existujú síce rozdielne názory na tento právny problém,\navšak vzhľadom na to, že žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci predpísania\npoistného námietku premlčania vzniesla, túto námietku žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj vyhodnotil.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na na to, že vzhľadom na nejednotnú rozhodovaciu prax senát\nNSS SR postúpil vec Uznesením sp. zn.9Sžsk 80/2020 zo dňa 30.03.2022 na rozhodnutie veľkému\nsenátu NSS SR. Žalovaný zastáva právny názor, že inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú dva\nrozdielne právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať a ak zákon výslovne hovorí o premlčaní, potom\nide v každom prípade o premlčanie. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalovaný na rozsudky\nNS SR sp. zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 7Sžsk/64/2018 zo dňa 29.01.2020 a sp.\nzn. 9Sžsk/156/2018 zo dňa 26.02.2020. Poukázal tiež na to, že žalobkyňou označený Rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne sp. zn. 26Sa/7/2022 zo dňa 26.10.2022 bol napadnutý kasačnou sťažnosťou\na ku dňu vyhotovenia vyjadrenia žalovaného nebolo o nej rozhodnuté. Rovnako veľký senát NSS\nSR vo veci nerozhodol. K otázke posudzovania námietky premlčania ku dňu vydania prvostupňového\nrozhodnutia alebo ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zaujal právny názor NSS SR v\nRozsudku sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa 20.12.2022. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na názore,\nže nárok na predpísanie poistného za obdobie marec 2010 až december 2010 nie je premlčaný a bol\nuplatnený podľa zákona, a preto navrhol zamietnutie žaloby.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n17. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2016 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP\") a miestne príslušný\npodľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných\nrozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna\nžaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych\nveciach, ktorá je upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických\nosôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je\nsprávny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto\nvšeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna\nžaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.\n18. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na správnej žalobe a dôvodoch v nej\nuvedených. Napriek rozhodnutiu veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2023\npovažoval rozhodnutie o predpísaní poistného žalobkyni za vydané po uplynutí premlčacej lehoty\na nestotožnil sa s výkladom žalovaného, že na účinné predpísanie poistného postačuje, aby bolo poistné\npredpísané počas plynutia 10 ročnej premlčacej lehoty vydaním prvostupňového rozhodnutia. Podľa\njeho názoru rozhodnutie by malo nadobudnúť právoplatnosť do uplynutia 10 ročnej premlčacej lehoty.\nPoukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, ktorý v identickej veci rozhodoval rozsudkom\nč. k. 26Sa/7/2022 v súlade s názorom prezentovaným žalobkyňou. Navrhol, aby správny súd zrušil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného a priznal žalobkyni\nnáhradu trov konania v plnej výške.\n\n19. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil\nrozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo žalobkyni predpísané dlžné poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,\npoistné do rezervného fondu solidarity za obdobie marec 2010 až december 2010 v celkovej výške\n1 267,40 eur tak, že z výroku tohto rozhodnutia vypustil text: „...§ 152a zákona v znení neskorších\npredpisov...“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil.\n20. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného,\npričom nebol viazaný žalobnými dôvodmi a rozsahom správnej žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu\nfyzickej osoby, a teda ju posudzoval neformálne podľa § 202 ods. 2 SSP. Vychádzal pritom zo skutkového\na právneho stavu, ktorý tu existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (§ 135\nods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP).\n21. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP (1)V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n23. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,\nak nie je ďalej ustanovené inak.\n(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,\nd) ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 145 ods. 5 SSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať\nznova.\n26. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie\na) Sociálnej poisťovne.\n(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného\nstavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej\nprocesných právach a povinnostiach.\n(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o\nkonaní o všeobecnej správnej žalobe.\n28. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n29. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými\nbodmi.\n\n30. Podľa § 5 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení úč. do 31.12.2010 (ďalej len „Zákon o sociálnom\npoistení“) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom\npomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.21)\n31. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená je\nsamostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti\npodľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou\nčinnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.\n32. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistená je samostatne\nzárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\n33. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.\n9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n34. Podľa § 138 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ je pre povinne\nnemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne\nnemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v\nnezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho\nzákladu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.\n35. Podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 11 písm. b) Zákona o sociálnom poistení (1)\nPoistné na nemocenské poistenie platí\nc) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\n(2) Poistné na starobné poistenie platí\nc) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\n(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí\nb) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\n36. Podľa § 129 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie,\npoistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,1) poistného na\ninvalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie\na zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v\nnezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol.\n37. Podľa § 130 písm. c) Zákona o sociálnom poistení sadzba poistného na nemocenské poistenie je\npre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.\n38. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom poistení sadzba poistného na starobné poistenie\nje pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa\nosobitného predpisu,1) 18 % z vymeriavacieho základu.\n39. Podľa § 137 písm. b) Zákona o sociálnom poistení sadzba poistného do rezervného fondu solidarity\nje pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho\nzákladu.\n40. Podľa § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné\nplatiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\n41. Podľa § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho\nmesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n42. Podľa § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov\nodo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\n43. Podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nurobila voči účastníkovi konania prvý úkon.\n44. Podľa § 209 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o sociálnom poistení (1)Rozhodnutie\norganizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak.\nRozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom\nprostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.\n(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n(5) Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo\nči sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie\nalebo opravný prostriedok podať.\n45. Podľa § 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno\nodvolať alebo proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok (§ 219), je právoplatné.\n46. Podľa § 218 ods. 1, ods. 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené\nnedostatky odstráni.\n(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a\nrozhodnutie potvrdí.\n47. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu\nverejnej správy sú v rozpore so skutočným stavom veci a skutkové závery nemajú oporu vo\nvykonaných dôkazoch, tieto sú bez opory v ustanovenia platných právnych predpisov (nesprávne právne\nposúdenie), rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a namietala aj nesprávny právny\npostup prvostupňového orgánu verejnej správy.\n48. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na to, že žalobkyňa v správnej\nžalobe týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia o predpísaní poistného uvádzala argumenty\nsmerujúce proti rozhodnutiu o ne/zániku povinného poistenia (rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy zo dňa 16.03.2017 č. 289 - 34/2017 - PB, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím\nžalovaného č. 38939 - 3/2017 - BA zo dňa 11.08.2017), ktoré v tomto preskúmavacom konaní\nnemožno preskúmavať, pretože uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, (pričom boli podrobené\nsúdnemu prieskumu v konaniach na Krajskom súde v Trenčíne - Rozsudok sp. zn. 28Sa/1/2021 - 30\nzo dňa 29.04.2021 a na Najvyššom správnom súde SR – Rozsudok sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa\n24.01.2023). Žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že jej povinné sociálne poistenie zaniklo k 28.02.2010\nargumentujúc, že k 28.02.2010 oznámila príslušnej organizačnej zložke žalovaného skutočnosti\nrozhodné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pričom\nprvostupňový orgán verejnej správy rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia vyznačením v spise. Mala za to, že orgány verejnej správy nemohli opätovne\nrozhodnúť o zániku jej povinného poistenia a nemohli ani nariadiť obnovu konania v tejto veci.\n\n49. V preskúmavanej veci Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon\nsociálneho poistenia podľa § 120 Zákona o sociálnom poistení, konala a rozhodovala v rámci svojej\nprávomoci o predpísaní poistného podľa § 144 ods. 1 veta prvá Zákona o sociálnom poistení, podľa\nktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať\npoistenie, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto\nrozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania\nupraveného v tretej časti Zákona o sociálnom poistení.\n50.\nPodľa § 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je doručené rozhodnutie, proti ktorému\nsa nemožno odvolať, právoplatné. Aj keď Zákon o sociálnom poistení neupravuje osobitne účinky\nprávoplatnosti, tieto účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z § 221 Zákona o sociálnom poistení,\nktorý upravuje podmienky obnovy konania. Z citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 Zákona o sociálnom\npoistení vyplýva, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne\nvymedzených podmienok, pričom obnoviť konanie a znovu rozhodnúť možno podľa § 222 a 223 Zákona\no sociálnom poistení len za predpokladu, že sú tieto podmienky splnené. A contrario tak z citovaných\nustanovení vyplýva, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ\ntieto osobitné podmienky nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne stanovených podmienok\nby nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne nemalo\nzáväzné účinky, a ak by ho samy organizačné zložky mohli v inom konaní nerešpektovať/ignorovať. Už\nsamotný pojem „právoplatnosť“ je pojmom tradične označujúcim konečnosť, nemennosť a záväznosť\nprávnych aktov, a to aj bez toho, aby takýto záver bol výslovne upravený v právnom predpise. Jedným\nz účinkov právoplatnosti rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v určitej veci je v tejto veci\npre organizačnú zložku záväzné aj pri vydávaní na to nadväzujúcich rozhodnutí. Uvedený záver vyplýva\nz účinkov právoplatnosti takéhoto rozhodnutia (§ 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení).\n51. Úlohou správneho súdu v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy\nje preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP), t. j\nsúlad tohto rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo,\nso zákonom. Pokiaľ bol orgán verejnej správy pri vydávaní svojho rozhodnutia podľa zákona povinný\nrešpektovať svoje predchádzajúce právoplatné rozhodnutie, správny súd môže a musí skúmať, či ho\nrešpektoval. Miera viazanosti správneho súdu týmto skorším rozhodnutím je upravená v § 27 ods. 1 SSP,\npodľa ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdi i\nzákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň\nskôr vydané rozhodnutie záväzné, a ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať\nsprávnym súdom. Z uvedeného ustanovenia teda a contrario vyplýva, že pokiaľ skôr vydané rozhodnutie\nbolo možné preskúmať správnym súdom na základe podanej správnej žaloby, správny súd ho nemôže\npreskúmavať v konaní, v ktorom preskúmava neskoršie, naň nadväzujúce rozhodnutie. Z obsahu\nadministratívneho spisu, z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí i z vyjadrenia žalovaného vyplýva,\nže o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobkyne\nrozhodol prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. 289 - 34/2017 - PB zo dňa 16.03.2017 tak,\nže samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni - nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie zaniklo dňa 31.12.2010. O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 38939 - 3/2017 – BA zo dňa 11.08.2017 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Uvedené rozhodnutia boli následne predmetom\nsúdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 28Sa/12021, v rámci\nktorého Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom sp. zn. 28Sa/1/2021 - 30 zo dňa 29.04.2021 žalobu\nžalobkyne zamietol. Žalobkyňa napadla predmetné rozhodnutie kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol\nNajvyšší správny súd SR Rozsudkom sp. zn. 6Ssk/19/2021 zo dňa 24.01.2023 tak, že kasačnú sťažnosť\nžalobkyne zamietol. Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského\npoistenia žalobkyne teda bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Dôsledkom právoplatnosti\nrozhodnutia žalovaného o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 28.02.2010, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie zaniklo dňa 31.12.2010, bolo to, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne bola povinná\nv ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobkyni trvali naďalej. Pokiaľ poistenia žalobkyne\nako samostatne zárobkovo činnej osoby trvali, žalobkyňa bola podľa Zákona o sociálnom poistení\npovinná platiť poistné v zákonom ustanovenej výške. Keďže bolo zistené, že toto poistné v období marec\n2010 až december 2010 neodviedla vôbec, bola Sociálna poisťovňa (jej pobočka podľa § 178 ods. 1\n\npísm. a) ôsmeho bodu Zákona o sociálnom poistení) podľa § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení\npovinná žalobkyni poistné predpísať. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa v podanej\nsprávnej žalobe (ani v administratívnom konaní) nenamietala výpočet výšky predpísaného poistného\na ani správny súd nezistil v uvedenom výpočte (špecifikovanom v prílohe prvostupňového rozhodnutia)\nžiadne nezrovnalosti. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného (i rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy) teda bolo vydané v súlade so zákonom a tvrdenia žalobkyne, že jej povinné sociálne\npoistenie zaniklo k 28.02.2010 na základe „vyznačenia v spise“ nemajú vzhľadom na vyššie uvedené\nskutočnosti oporu v zistenom skutkovom stave, ani v Zákone o sociálnom poistení. Nedôvodná je\npreto námietka žalobkyne, že preskúmavané rozhodnutia sú v rozpore so skutočným stavom veci\na že skutkové závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch.\n52. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že v priebehu administratívneho konania „vzniesla\nz dôvodu procesnej hospodárnosti námietku premlčania voči akýmkoľvek čo aj potencionálnym nárokom\nSociálnej poisťovne voči jej osobe, vrátane údajného nároku na zaplatenie 1267,40 eur ako dlžného\npoistného.“ Vyjadrila nesúhlas s právnym názorom žalovaného, ktorý k námietke žalobkyne uviedol,\nže „odo dňa splatnosti poistného za mesiac marec 2010 až december 2010 do dňa začatia konania\nvo veci predpísania dlžného poistného (06.09.2017) neuplynula 10 ročná zákonná premlčacia lehota.“\nŽalobkyňa bez bližšej argumentácie poukázala na ust. § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa\nktorého právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Mala za to, že „jej bolo právoplatne predpísané poistné dňa 17.04.2023, kedy jej bolo\ndoručené rozhodnutie žalovaného z 12.04.2023, a to za obdobie od marca 2010 do decembra 2010.“\nS poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso 28/2016 zo dňa 25.01.2018 a sp. zn.\n9Sžsk 84/2019 zo dňa 30.06.2021 tvrdila, že orgány verejnej správy boli povinné ex offo prihliadnuť\nna premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je podľa\nžalobkyne deň právoplatnosti rozhodnutia. Namietala, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne\nposúdili. Správny súd považuje za potrebné predovšetkým poukázať na to, že vzhľadom na skutočnosť,\nže žalobkyňa v administratívnom konaní (v odvolaní) vzniesla/uplatnila námietku premlčania, jej\nargumentácia, že orgány verejnej správy boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, ako aj poukaz\nna vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR (ktoré boli prekonané neskoršou rozhodovacou\nčinnosťou NS SR i NSS SR) sú v preskúmavanej veci bez právneho významu, pretože žalovaný sa\nv odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia s námietkou premlčania uplatnenou žalobkyňou zaoberal\na vysporiadal s tým, že dlžné poistné za obdobie marec 2010 až december 2010 bolo predpísané\nvčas. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, bod 19: „Citované ustanovenia tak celkom zjavne\nsvedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky\npreklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.“\nVo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že „rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie,\nje deň právoplatnosti rozhodnutia“ správny súd opakovane poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, (ktoré je\npre správne súdy záväzné), ktorý vo vzťahu k otázke posudzovania začatia plynutia premlčacej lehoty\nv zmysle § 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v bode 27 uviedol: „Podľa už citovaného § 147\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z .sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa\ncit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť\npoistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o\npredpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210\nods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť\nna plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty\nna právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zákona uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie\nstalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom\ntakisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z\nuvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia,\nale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 9Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe\npred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku\npremlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju\nuž neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje\nnamiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už\npredpísaného poistného.“ Obdobne Najvyšší správny súd SR v Rozsudku sp. zn. 6Ssk/79/2022 zo dňa\n\n20.12.2022, bod 27 (s poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/45/2016 zo dňa\n30.05.2018) uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu z hľadiska zachovania premlčacej lehoty stačí,\naby správny orgán prvého stupňa, v danom prípade pobočka, predpísala penále najneskôr v posledný\ndeň premlčacej lehoty (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 9 zák. č. 461/2003 Z. z.). Iný výklad, podľa ktorého\nby v desaťročnej premlčacej lehote malo byť vydané už aj rozhodnutie správneho orgánu druhého\nstupňa ako orgán odvolacieho, nie je logický, najmä z hľadiska potreby vykonať prípadné dokazovanie,\nz hľadiska možných obštrukcií zo strany povinného ... “.\n53. V preskúmanom prípade prvostupňový orgán verejnej správy žalobkyni predpísal poistné\nza obdobie marec 2010 až december 2010 prvostupňovým rozhodnutím č. 700 - 0911844217 – GC04/17\nzo dňa 06.09.2017, keď poistné za mesiac marec 2010 bolo s poukazom na § 143 ods. 1 veta\nprvá Zákona o sociálnom poistení splatné 08. apríla 2010, pričom poistné za mesiac apríl 2010\naž december 2010 boli predpísané už momentom vydania prvostupňového rozhodnutia prvostupňového\norgánu verejnej správy dňa 06.09.2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty. Záver\nžalovaného, že dlžné poistné za obdobie marec 2010 až december 2010 bolo žalobkyni predpísané\nrozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 06.09.2017 v zákonom stanovenej\ndesaťročnej premlčacej lehote (§ 147 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení), je výsledkom správneho\nprávneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobnú námietku nesprávneho právneho\nposúdenia veci považoval za nedôvodnú.\n54. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe (a rovnako splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní),\npoukázali na to, že obdobným spôsobom ako žalobkyňa posúdil skutkovo i právne takmer identickú\nvec aj Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku sp. zn. 26Sa/7/2022 zo dňa 26.10.2022, správny súd\nuvádza, že uvedený poukaz je nenáležitý, keďže predmetný Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 26Sa/7/2022 bol rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2023 z o dňa\n20.12.2023 zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (pričom právny názor vyslovený\nv tomto rozsudku vychádza z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023, ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného a penále Sociálnou\npoisťovňou) a vec bola správnemu súdu vrátená ďalšie konanie.\n55.\nŽalobkyňou v správnej žalobe namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného i\nprvostupňového orgánu verejnej správy nebola zistená, pretože tak rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy, ako aj rozhodnutie žalovaného, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti\nv zmysle § 209 Zákona o sociálnom poistení. Tvrdenie žalobkyne, že „z výroku rozhodnutí nie\nje zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu orgány verejnej správy rozhodli a nie je v nich\nuvedený odkaz na relevantný právny predpis“, nemá oporu vo výroku predmetných rozhodnutí,\nkeďže vo výroku obidvoch preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené konkréte ustanovenia Zákona\no sociálnom poistení, na základe ktorých orgány verejnej správy rozhodovali. Pokiaľ žalobkyňa\nnamietala absenciu odôvodnenia rozhodnutia v tom zmysle, že „z neho nevyplýva, ktorý právny predpis\noprávňuje žalovaného zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia“, správny súd dáva do pozornosti, že preskúmavané rozhodnutia\ntakéto odôvodnenie nemuseli obsahovať z dôvodu, že orgány verejnej správy v preskúmavanom\nkonaní nerozhodovali o zmene rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia, ale rozhodovali o predpísaní poistného v zmysle § 144 a nasl. Zákona\no sociálnom poistení. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí nebola dôvodná\n56. Žalobkyňa v správnej žalobe ďalej namietala nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu\nverejnej správy pri vydávaní svojho rozhodnutia, ktorý mal spočívať v tom, že žalobkyňa nebola\nupovedomená o začatí konania, nemala teda možnosť vyjadriť sa k začatiu konania ani k podkladom\nrozhodnutia, čím malo dôjsť k zásahu do jej práv. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nŽalobkyňa v správnej žalobe neuvádza, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu malo byť takýmto\npostupom porušené, avšak vzhľadom na to, že správny súd nie je v konaní vo veci správnej žaloby\nv sociálnych veciach viazaný žalobnými dôvodmi, k uvedenej námietke uvádza: Zákon o sociálnom\npoistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom z ust.\n§ 172 ods. 1 cit. zákona vyplýva, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok),\nz ktorého ust. § 18 ods. 3 vyplýva povinnosť orgánu verejnej správy upovedomiť účastníka konania\no začatí správneho konania. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení však nevyplýva\n\npovinnosť orgánu verejnej správy upovedomiť účastníka konania o začatí konania. Konanie vo veci\npredpísania poistného je zmysle § 172 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nedávkovým konaním,\nktoré sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky\nSociálnej poisťovne (§ 184 ods. 8). Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne (ako tomu bolo v tomto prípade) je v zmysle § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení\nzačaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania\nprvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon\nmožno považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ pobočka Sociálnej poisťovne disponovala potrebnými\na dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Prvostupňový orgán verejnej správy v preskúmavanej veci\nteda podľa Zákona o sociálnom poistení nemal povinnosť, aby o začatí konania upovedomil všetkých\nznámych účastníkov konania (a teda ani žalobkyňu), ako to ukladá Správny poriadok. Zákon o sociálnom\npoistení neukladá ani povinnosť prvostupňového orgánu verejnej správy, aby pred vydaním rozhodnutia\ndal možnosť vyjadriť sa účastníkom konania (a teda ani žalobkyni) k jeho podkladu i k spôsobu\njeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V tomto prípade sú výkazy poistného a príspevkov\nna starobné dôchodkové sporenie za príslušné kalendárne mesiace roku 2010 dostatočným podkladom\npre rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného. Takéto závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, napr. rozsudok NS SR sp. zn. 7 Sžso\n20/2010 zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014). Správny súd v postupe\nprvostupňového orgánu verejnej správy nezistil porušenie ustanovení Zákona o sociálnom poistení.\nPokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe konštatovala, že došlo k porušeniu ustanovení o kontrolnej\nčinnosti (opäť bez akejkoľvek právnej argumentácie, citujúc ustanovenia § 242 ods. 1 a § 244 ods. 1\nZákona o sociálnom poistení), správny súd uvádza, že v tomto prípade z administratívneho spisu\nnevyplýva, že by prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním prvostupňového rozhodnutia\nvykonal u žalobkyne kontrolu plnenia povinností ustanovených zákonom (vonkajšiu kontrolu ) v zmysle\n§ 242 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. V preskúmavanom prípade prvostupňový orgán verejnej\nsprávy vykonal kontrolu odvodu poistného žalobkyňou v informačnom systéme Sociálnej poisťovne,\npričom zistil, že žalobkyňa bola v období marec 2010 až december 2010 držiteľkou licencie typu\nL1A, bola povinná platiť poistné a keďže toto poistné neplatila, vydal rozhodnutie, ktorým jej uložil\npovinnosť zaplatiť dlžné poistné tak, ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pre úplnosť\nsprávny súd uvádza, že žalobkyňa ani v priebehu administratívneho konania, ani v priebehu súdneho\nsprávneho konania, nenamietala výšku predpísaného poistného a ani správny súd nezistil nesprávnosť\nvýpočtu poistného. Správny súd nezistil žalobkyňou tvrdenú a ničím nepodloženú namietanú účelovosť\npostupu prvostupňového orgánu verejnej správy, ani zásah do jej práv a právom chránených záujmov\nvyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení.\n57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP\nzamietol.\n58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobkyňa\nv konaní nebola úspešná, správy súd jej náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo\nrozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného\nmesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443\nods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§\n444 ods. 1 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom\npočte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a\naby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet\nrovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nSťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/\n(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom\n(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}