{"guid": "7e006ce5-a2b5-46f3-92eb-7723205b4007:0bf35970-866b-4aad-b35d-a25207c06216", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0723100255.2", "spisova_znacka": "15Sas/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Sas/4/2023 z 21. 8. 2024", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. augusta 2024, sp. zn. 15Sas/4/2023, ECLI:SK:SpSBB:2024:0723100255.2", "identifikacne_cislo": "0723100255", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2024-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 104 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-105.odsek-1", "nazov": "§ 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-105.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-105.odsek-2", "nazov": "§ 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-105.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-105", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0bf35970-866b-4aad-b35d-a25207c06216", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0723100255.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0723100255.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2024:0723100255.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n15Sas/4/2023\n0723100255\n21. 08. 2024\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2024:0723100255.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobkyne:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXX/XX, XXX XX B. C. B., proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.04.2023, takto\nrozhodol:\nSúd žalobu zamieta.\nŽalobkyni a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nPriebeh administratívneho konania\n1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany rozhodnutím č. 685/2023TO-DvN zo dňa 01.02.2023 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) vo veci nároku na\ndávku v nezamestnanosti tak, že žalobkyňa s poukazom na ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\na čl. 61 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej len nariadenie č. 883/2004) nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Správny\norgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 104 ods. 1, 6 zákona č. 461/2003\nZ.z., čl. 61 ods. 1, 2, 5 písm. a) nariadenia č. 883/2004. Uviedol, že dňom 11.11.2022 zaradil Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske žalobkyňu do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dňa\n02.11.2022 si žalobkyňa uplatnila nárok na dávku v nezamestnanosti. Uviedol, že podkladom na vydanie\nrozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Partizánske potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti, potvrdenie\nkompetentnej inštitúcie príslušného členského štátu EÚ- Holandské kráľovstvo a ďalej Vyhlásenie\nžiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 02.11.2022 (ďalej len „vyhlásenie“).\nZ vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb\nžalobkyne na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu\nEÚ dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že celková dĺžka pobytu na území Holandského\nkráľovstva, stabilná pracovná situácia a periodicita návratu na územie SR svedčia o tom, že žalobkyňa\nsi počas zamestnania v Holandskom kráľovstve centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej\nrepubliky nezachovala, centrum svojich záujmov mala na územie Holandského kráľovstva. Zo všetkých\ndostupných údajov vyplýva, že štátom bydliska žalobkyne na účely aplikácie čl. 61 a 62 základného\nnariadenia je potrebné považovať štát výkonu zárobkovej činnosti žalobcu. Vzhľadom na to, že\nbezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu\npoistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v\ninom členskom štáte EÚ nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5 základného\n\nnariadenia sa na žalobkyňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia podľa\nčl. 61 základného nariadenia. Prvostupňový správny orgán taktiež uviedol, že koordinačné predpisy\nurčujú, že po skončení výkonu zárobkovej činnosti by si mali zamestnanci uplatňovať nárok na dávku\nv nezamestnanosti v štáte, v ktorom ukončili zamestnanie.\n2. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 27.04.2023 rozhodla o odvolaní žalobkyne\nvoči vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodla s poukazom na ust. §\n218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na skutočnosť, že\nžalobkyňa v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie,\nt.j. od 01.11.2018 do 31.10.2022 nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by\njej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. V zmysle formuláru U002 bola žalobkyňa poistená podľa holandských\nprávnych predpisov od 01.11.2018 do 31.10.2022, a preto bolo potrebné posúdiť, či je možné takúto\ndobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle čl. 61 základného\nnariadenia. V zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia by však bolo možné zohľadniť dobu poistenia\nv nezamestnanosti dosiahnutú podľa holandských právnych predpisov do celkovej doby poistenia\nv nezamestnanosti len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska žalobkyne\nna území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu\nEurópskej únie.\nŽalovaná bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa dospel k správnemu záveru, pokiaľ\nkonštatoval, že neboli zachované pevné väzby a bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaná\npoukázala na celkové zhodnotenie všetkých zabezpečených dôkazov, t. j. údajov a skutočností známych\nz rozhodovacieho procesu, z informačného systému žalovanej, z údajov poskytnutých žalobkyňu\ni v súvisiacich dokladoch, ako aj z údajov vo Vyhlásení, ktoré boli posúdené v súlade s rozhodnutím\nSprávnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 s tým, že\ncelková dĺžka pobytu v Holandsku 4 roky (predtým tiež dlhodobo v Spojenom kráľovstve), stabilná\npracovná situácia v jednom dlhodobom zamestnaní v Holandsku, nulová história poistenia na Slovenku,\nprítomnosť blízkej osoby v Holandsku a tiež daňová povinnosť podľa holandských právnych predpisov,\nboli dôvodne vyhodnotené intenzívnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k\nSlovensku (žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázala na to, že treba prihliadať\nna úmysel, ktorý ju viedol k pobytu v Holandsku, štátne občianstvo SR, navštevovanie zdravotníckych\nzariadení na Slovensku, trávenie celých dovoleniek na Slovensku, práca z domu posledný mesiac,\nnerozvíjanie života v Holandsku, nevlastnenie nehnuteľnosti v Holandsku, bývanie v nájme na dobu\nurčitú, absencia uzatvorenia manželstva v Holandsku), ktoré žalobkyňa označila ako väzby k Slovensku.\nŽalovaná mala preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Holandsku sa žalobkyňa v tom\nčase tam dlhodobo zdržiavala a žila, spoločne s blízkou osobou (sestrou), pracovala, trávila voľný\nčas, platila zákonné odvody i dane podľa holandských právnych predpisov. Všetky tieto skutočnosti\npreukazujú vytvorenie centra záujmov na území Holandska. Žalovaná uvedené skutkové závery vyvodila\nzo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, podľa ktorých žalobkyňa pracovala\nu zamestnávateľa Hennes & Mauritz Service B. V., išlo o riadny pracovný pomer uzatvorený na neurčitý\nčas. U toho istého zamestnávateľa pôsobila aj jej sestra. Pracovnú situáciu žalobkyne v Holandsku\nhodnotila žalovaná ako stabilizovanú. Žalobkyňa je slobodná, bezdetná, v Holandsku sa zdržiavala\nso svojom sestrou, k rodičom na Slovensko sa vracala na dovolenkový pobyt dvakrát ročne, rodinné\nväzby teda mala žalobkyňa aj na Slovensku aj v Holandsku. Žalobkyňa nevlastní nehnuteľnosť na\nbývanie v zahraničí, na území Holandska bývala v podnájme, spoločne so svojou sestrou, bytovú situáciu\nžalovaná považovala za stabilizovanú v meste Tilburg. Daňové povinnosti si žalobkyňa plnila na území\nHolandska.\nŽalovaná poukázala na to, že pojem „bydlisko“ je v komunitárnom práve potrebné chápať v širších\nsúvislostiach, teda ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde pracuje, kde sa zdržiavajú\njej najbližšie osoby, kde je jej centrum záujmov a tiež kde trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na\nposúdenie bydliska je aj rodinná situácia a rodinné väzby dotknutej osoby ako aj povaha vykonávanej\nzárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti, stabilite a dĺžke trvania. S poukazom na čl. 1 písm. j)\nzákladného nariadenia, podľa ktorého „bydlisko“ je miesto, kde sa osoba býva, žalovaná uzavrela,\nže počas vykonávania zárobkovej činnosti v Holandsku žalobkyňa zvyčajne bývala v Holandsku, a to\nspoločne so svojou sestrou.\nV závere napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v\nnezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného\n\npravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba\nprednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad\nnezamestnanosti. Tým sa podporí rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi\ninštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Cieľom nariadenia\nje podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila\npríspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky\nv nezamestnanosti. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania\nsa neskúma, aké väzby má žiadateľ v tejto krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jej legislatívy sa\nzohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automaticky vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.\nKonanie pred správnym súdom\n3. Včas podanou správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 14.06.2023 sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti žalovanej. Skutkovo a právne odôvodnila žalobu nasledovne: Od 01.11.218 do\n31.10.2022 pracovala pre holandského zamestnávateľa H&M Hennes & Mauritz Netherlands B.V. Po\nskončení pracovného vzťahu požiadala Sociálnu poisťovňu o dávku v nezamestnanosti. Domnievala\nsa, že nárok na dávku má, keďže podľa kapitoly 6 koordinačného nariadenia (ES) č. 883/2004 by sa\njej na účely nároku na túto dávku mali zohľadniť doby poistenia v Holandsku. Sociálna poisťovňa však\ntieto doby nezohľadnila s odôvodnením, že počas práce pre holandského zamestnávateľa mala bydlisko\nv Holandsku, a teda mala žiadať o takúto dávku holandské orgány a eventuálne požiadať o export takto\npriznanej dávky podľa čl. 64 koordinačného nariadenia.\nNamietala, že žalovaná zdĺhavo preverovala jej pracovnú históriu na Slovensku aj niekoľko rokov spätne,\naby dospela k záveru, že jej pracovná história bola „stabilizovaná“ v zahraničí, avšak nevenovala\ndostatočnú pozornosť jej tvrdeniu, ktoré bolo pre rozhodnutie o poskytnutí dávky v nezamestnanosti\nnajdôležitejšie, a to, že počas posledného mesiaca práce pre holandského zamestnávateľa pracovala\nzo Slovenska, prostredníctvom homeoffice, tým jednoznačne splnila podmienku čl. 65 ods. 2 v\nspojení s čl. 65 ods. 5 písm. a) koordinačného nariadenia o tom, že počas poslednej práce pre\nholandského zamestnávateľa mala bydlisko na Slovensku, pričom po skončení práce pre holandského\nzamestnávateľa aj naďalej má bydlisko na Slovensku.\nNamietala, že žalovaná vôbec nevzala do úvahy, že jej situácia ku koncu práce pre holandského\nzamestnávateľa už bola bydliskom stabilizovaná na Slovensku, a keďže si aj chcela nájsť prácu na\nSlovensku, práve slovenská Sociálna poisťovňa jej mala poskytnúť dávku v nezamestnanosti, a aj\nkontrolovať to, či si prácu aktívne hľadá, teda jej bydlisko už bolo stabilizované na Slovensku, a z tohto\ndôvodu už ani nemohla žiadať o dávku v nezamestnanosti holandské orgány, keďže na zachovanie\nnároku na túto dávku by sa v Holandsku musela zdržiavať ďalšie 4 týždne potom, čo by sa stala\nnezamestnanou (čl. 64 ods. 1 písm. a/ koordinačného nariadenia). Až po uplynutí tohto času mohla v\nzmysle odporúčania Sociálnej poisťovne požiadať o export tejto dávky na Slovensko a presťahovať sa\nna Slovensko. Aby si mohla zachovať nárok na holandskú dávku v nezamestnanosti, musela by sa do\nHolandska účelovo vrátiť a zdržiavať sa v ňom ešte počas doby 4 týždňov a až potom odísť na Slovensko.\nSociálna poisťovňa však pri tomto odporúčaní, aby sa vrátila na Slovensko až po tomto čase ignorovala,\nže na Slovensku už počas celej tejto doby mala bydlisko. Namietala, že nikde v rozhodnutí žalovaná\nnenaznačuje, že by skutočnosť, že počas posledného mesiaca práce pre holandského zamestnávateľa\npracovala zo slovenského homeoffice, bola pre ňu sporná. Zalovaná túto skutočnosť, ktorá pre ňu nebola\nsporná, však nezákonne vyhodnotila ako úplne nerelevantnú pre záver o mojom bydlisku.\nNamietala, že koordinačné nariadenie v uvedených dvoch ustanoveniach čl. 65 ods. 2 a ods. 5 písm.\na) nehovorí nič o tom, ako dlho malo obdobie bydliska na Slovensku počas práce pre holandského\nzamestnávateľa trvať, resp. nehovorí nič ani o tom, že by malo trvať počas celého trvania poslednej práce\npre holandského zamestnávateľa. Hovorí len, že by malo trvať počas tejto práce a aj po jej skončení.\nAk by aj prijala argumentáciu Sociálnej poisťovne v napadnutom rozhodnutí alebo argumentáciu\nNajvyššieho správneho súdu v uznesení 7Sžsk/53/2021 zo dňa 25.10.2022 o tom, že bydlisko nemala\nna Slovensku pred prácou na homeoffice, minimálne by platilo, že počas práce pre holandského\nzamestnávateľa mala bydlisko síce najprv v Holandsku, no neskôr už na Slovensku, kde trvá aj naďalej.\nMala za to, že je potrebné prihliadať na skutočnosť, že minimálne by nebola pravda, že bydlisko mala\nv Holandsku počas celého trvania poistenia podľa holandských predpisov. Ku koncu obdobia totiž\nnespochybniteľne mala bydlisko na Slovensku, na Slovensku má bydlisko aj naďalej, a preto mala za to,\nže v zmysle čl. 65 ods. 2 a čl. 5 písm. a) koordinačného nariadenia má nárok na dávku v nezamestnanosti\npodľa slovenských predpisov.\n\nPoukázala na svoju dobrú vôľu posledný mesiac pracovať z hommeofficu len preto, lebo bola pripravená\nskončiť prácu pre holandského zamestnávateľa a presťahovať sa na Slovensko, z jej strany nešlo\no obchádzanie koordinačných nariadení. S konceptom bydliska sa zoznamovala len postupne, ak by\nbola bývala vedela o uznesení NSS z 25.10.2022, kedy už však niekoľko týždňov bola na Slovensku\na pracovala na hommeoffice, o to viac by sa zariadila tak, aby teda v Holandsku ostala aspoň tie 4 týždne.\nPoukázala na to, že podľa čl. 23 ods. 4 Ústavy SR občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť. S tým, že\nby sa mala vrátiť do Holandska však žalovaná pracovala ako s optimálnym scenárom pre ňu.\nTaktiež namietala, že pri posudzovaní jej pracovnej histórie na Slovensku od roku 2011 zrejme došlo\nk zámene s jej sestrou, keďže časť tejto dokumentácie sa v jej spise nenachádza, hoci by sa v ňom\nnachádzať mala. Možno sa omylom nachádza v spise jej sestry, ktorá však v spomínanom roku bola\nžiačkou 7. ročníka a nemohla ešte byť pracovne aktívna.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2023 poukázala na to, že žaloba nespĺňa zákonné\nnáležitosti, osobitne nie je zrejmý žalobný návrh (§ 202 ods. 1 písm. g/ SSP). Aj pri neformálnom\nposudzovaní správnej žaloby (§ 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku) nemôže toto podanie\nžalobkyne obstáť ako úplné a zrozumiteľné, spĺňajúce zákonné náležitosti správnej žaloby, navrhla, aby\nSprávny súd v Banskej Bystrici žalobkyňu vyzval na odstránenie nedostatkov tohto podania postupom\npodľa § 59 Správneho súdneho poriadku. Z vecného hľadiska považovala žalovaná svoj postup pri\nposúdení nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyne za správny a zákonný. V podrobnostiach\nodkázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a predložený administratívny spis.\nK žalobným námietkam, v ktorých žalobkyňa rozvíja svoje úvahy, polemizuje s odvodnením napadnutého\nrozhodnutia a zdôrazňuje, že posledný mesiac pred návratom na Slovensko vykonávala prácu pre\nholandského zamestnávateľa formou homme office, žalovaná uviedla, že pokiaľ žalobkyňa argumentuje,\nže posledný mesiac pracovala pre holandského zamestnávateľa formou home office, tak táto skutočnosť\nnemôže zvrátiť záver, že zvyčajné miesto jej pobytu bolo v posudzovanom období v Holandsku. Pri\nposúdení bydliska je situácia dotknutej osoby vždy posudzovaná komplexne a fyzická prítomnosť\nžalobkyne počas jedného mesiaca na Slovensku nemôže zvrátiť objektívnu situáciu, ktorá spočíva v jej\ndlhodobej predchádzajúcej prítomnosti v Holandsku (a predtým od roku 2013 v Spojenom kráľovstve).\nTiež je nevyhnutné prihliadnuť na to, že príslušná holandská inštitúcia potvrdila vo formulári U002\ndobu poistenia v nezamestnanosti podľa holandských právnych predpisov kontinuálne, až do 31.\noktóbra 2022. Aj počas žalobkyňou deklarovaného výkonu práce formou home office pre holandského\nzamestnávateľa teda žalobkyňa nepretržite podliehala holandským právnym predpisom.\nK námietke žalobkyne ohľadne povinného zotrvania na území Holandska pri požiadaní o export dávky\nv nezamestnanosti z Holandska žalovaná uviedla, že lehotu štyroch týždňov v zmysle článku 64\nzákladného nariadenia je možné skrátiť a povoliť odchod osobe do krajiny jej pôvodu aj pred jej\nuplynutím. Žalobkyňa si však nárok na dávku v nezamestnanosti v Holandsku, teda v štáte, kde\nbola dlhodobo poistená v nezamestnanosti a odvádzala poistné, vôbec neuplatnila, čo nezodpovedá\nkoncepcii poistenia v nezamestnanosti podľa koordinačných nariadení Európskej únie v oblasti\nsociálneho zabezpečenia.\nK problematike lex loci laboris sa viackrát vyjadril aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky,\nnaposledy v rozsudkoch sp. zn. 7Ssk 47/2022, zo dňa 26. apríla 2023, sp. zn. 7Ssk 73/2022, zo dňa\n31. mája 2023 a sp. zn. 7Ssk/169/2022, zo dňa 27. septembra 2023, na ktoré žalovaná v tejto súvislosti\nodkázala na podporu svojej argumentácie.\nNemôže obstáť ani námietka žalobkyne, že by bola postupom žalovanej pri posudzovaní nároku na\ndávku v nezamestnanosti nútená k opusteniu jej vlasti. V Európskej únii platí zásada slobodného\npobytu osôb, ktorá platí na pracovné i súkromné účely, podľa zváženia žalobkyne a jej osobných\npreferencií. Žalovaná žiadnym spôsobom nevstúpila do subjektívnej sféry žalobkyne, ktorá prirodzene\nSlovenskú republiku vníma ako svoju vlasť. Pri posúdení bydliska žalobkyne sa žalovaná dôsledne\nriadila objektívnymi kritériami podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia; v tomto súvislosti žalovaná\nodkázala na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 7Ssk/103/2021\nzo dňa 25. októbra 2022 alebo sp. zn. 7Ssk 39/2022 zo dňa 26. apríla 2023.\nNavrhla, aby súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.\n5. Žalobkyňa v replike zo dňa 28.11.2023 opätovne akcentovala, že posledný mesiac vykonávala\nzárobkovú činnosť, ktorá zakladala poistenie podľa holandských právnych predpisov, formou home office\nuž zo Slovenska, z čoho odvíja záver, že za miesto jej bydliska pre účely dávky v nezamestnanosti\nje potrebné považovať Slovensko. Zásada lex loci laboris sa podľa názoru žalobkyne v citovaných\nrozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie odráža úplne inak, ako ju uplatňuje žalovaná. Žalobkyňa\n\npripustila, že „značný čas mala objektívne bydlisko v Holandsku“, rozhodujúci podľa jej názoru je však\nokamih presťahovania a následného uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku.\nPoukázala na to, že na Slovensku má bydlisko doteraz. Od 01.08.2023 je zamestnaná v SNP Slovakia,\ns.r.o.\n6. Žalovaná v duplike zo dňa 07.12.2023 uviedla, že výklad pojmu bydlisko žalobkyňou nemôže obstáť.\nVšetky kritériá článku 11 vykonávacieho nariadenia sú založené na skúmaní okolností a situácie osoby\n(osobnej, rodinnej, pracovnej, bytovej, daňovej a pod.) v konkrétnom časovom úseku, ktorý predchádza\nokamihu posudzovania (resp. okamihu uplatnenia dávky). V rámci toho časového úseku je porovnávaná\nprítomnosť osoby na území dotknutých štátov, v ktorom štáte sa nachádzajú najbližšie rodinné väzby\nosoby, kde je vykonávaná a zdaňovaná zárobková činnosť osoby a pod. Pri výklade, ktorý ponúka\nžalobkyňa, by za miesto bydliska vždy musela byť považovaná Slovenská republika, pretože každý, kto\nukončí prácu v inom členskom štáte Európskej únie, sa po návrate z tohto štátu a pri uplatnení nároku\nna dávku už nachádza na Slovensku (pár dní alebo aj mesiac ako je tomu v prípade žalobkyne). Toto ale\nzjavne nie je účelom koordinačných nariadení Európskej únie v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré\nsú postavené na zásade, že nárok na dávku v nezamestnanosti sa má uplatňovať v štáte posledného\nzamestnania osoby, s prípadnou možnosťou následného exportu dávky v nezamestnanosti (článok\n64 základného nariadenia) do krajiny, kam si osoba ide hľadať nové zamestnanie. Nemôže byť teda\nrozhodujúci len časový okamih samotného uplatnenia nároku na dávku v nezamestnanosti na Slovensku\n(prípadne aj krátkodobé, mesačné zotrvanie na tomto území pred uplatnením nároku), ako sa toho\ndomáha žalobkyňa, ale celé posudzované obdobie, resp. celé obdobie, kedy bola osoba zárobkovo\nčinná v inom členskom štáte Európskej únie.\nPrávny rámec\n7. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného\nustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa\ndokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n10. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n11. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej\nlen ,,zákon č. 461/2003 Z.z“) poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných\nštyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti\nnajmenej dva roky.\n12. Podľa § 104 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. do obdobia poistenia v nezamestnanosti na\nnárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo\nzískané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.\n13. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku\nna dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti.\nPodporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti\nsa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z\ndôvodu uvedeného v § 106.\n\n14. Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom\nvyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku,\npredčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.\n15. Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia\nv nezamestnanosti.\n16. Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „základné nariadenie“) príslušná inštitúcia členského\nštátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie\nnároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti,\nv potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti\ndosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa\nprávnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté\npodľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali\nza doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n17. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.\na) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v\nsúlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:\n- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,\n- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania,\n- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej\nčinnosti.\n18. Podľa čl. 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej\nčinnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte\ninom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k\ndispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne\nnezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v\nktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.\n19. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej\nvete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na\nňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n20. Podľa čl. 11 ods. 1, 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 987/2009,\nktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia (ďalej aj len „vykonávacie nariadenie“), ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby, na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:\na. dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;\nb. situáciu dotknutej osoby vrátane:\ni) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto\nčinnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;\nii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb;\niii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;\niv) v prípade študentov zdroja ich príjmov;\nv) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;\nvi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. Ak posúdenie rôznych\nkritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode\nmedzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje\númysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli\nk presťahovaniu.\n\n21. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. j) základného nariadenia na účely tohto nariadenia „bydlisko“ znamená\nmiesto, kde osoba zvyčajne býva.\n22. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. k) základného nariadenia „pobyt“ znamená prechodné bydlisko.\n23. Podľa čl. 10 základného nariadenia (zamedzenie súbehu dávok) pokiaľ nie je ustanovené inak, toto\nnariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú\ndobu povinného poistenia.\n\nPosúdenie veci správnym súdom\n24. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona\nč.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) bez nariadenia\npojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm.\na) a contrario, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval\nnariadenie pojednávania za potrebné, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu, preskúmal napadnuté\nrozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1\nSSP) aj za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich\ndôvodov:\n25. Primárne správny súd poukazuje na to, že nevzhliadol za potrebné, ako navrhol žalovaný, vyzývať\nžalobkyňu na odstránenie vád žaloby spočívajúcej v chýbajúcom žalobnom návrhu. Správny súdny\nporiadok výslovne ukladá správnemu súdu povinnosť posudzovať správnu žalobu fyzickej osoby v\nsociálnych veciach neformálne (§ 202 ods. 2 SSP). Neformálne posudzovanie žaloby znamená, že\nsprávny súd o nej ďalej koná aj bez toho, aby formálne obsahovala všetky náležitosti podania (§ 57\nSSP) alebo osobitné náležitosti správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 1 SSP). Predpokladom\nďalšieho postupu správneho súdu je avšak ustálenie toho, aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého\norgánu verejnej správy je žalobou namietané. Z obsahu správnej žaloby žalobkyne zo dňa 14.06.2023\nbolo zrejmé, ktoré konkrétne rozhodnutie a ktorého orgánu verejnej správy žalobou žiada preskúmať.\nPrílohou žaloby bolo žalobou napadnuté rozhodnutie. V prípade, že správny súd vzhliadne dôvodnosť\nžaloby, v zásade jediný procesný spôsob, ako o žalobe rozhodnúť, je zrušiť druhostupňové rozhodnutie,\njediná limitácia správneho súdu spočíva v tom, že zrušiť aj prvostupňové správne rozhodnutie môže len\nna návrh žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP).\n26. Na požiadavku neformálneho posudzovania správnej žaloby v sociálnych veciach fyzickej osoby\nnadväzuje ďalšia zákonná požiadavka vyplývajúca z § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP,\npodľa ktorej správny súd pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je viazaný žalobnými bodmi, rozsahom\nani dôvodmi žaloby. To znamená, že správny súd môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody\n(§ 202 ods. 1 písm. e/, v spojení s § 182 ods. l písm. e/ SSP), než sú uvedené v žalobe.\n27. Na úvod, správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61\nods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských\nprávnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov\no zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že\nžalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané\nv Holandsku môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktorý predstavuje\nvýnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s\nprávnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali počas jej poslednej\nčinnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenska zachovala bydlisko.\n\n28. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa\nvnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia pojem\n„bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na\núčely vykonávacieho nariadenia je chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie\n(pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod 28). Kritériami na určenie\ncentra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu\nzárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a\nstabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam,\nktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku\n1 tohto článku.\n29. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa bezprostredne pred\nzaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti\nv zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z tohto dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v\nnezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, v danom prípade v Holandsku, kde\nžalobkyňa pracovala, do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 základného\nnariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej\nrepubliky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie.\n30. V danej konkrétnej veci bolo potrebné posúdiť najmä to, či žalovaná ako aj prvostupňový orgán\nv dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie, správne právne postupovali, t.j. či ich postupom a\nrozhodnutím bol naplnený účel zákona č. 461/2003 Z.z., či bolo dodržané základné a vykonávacie\nnariadenie. Spornou skutočnosťou zásadného významu, na základe ktorej žalovaný správny orgán\nnepriznal žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti, je posúdenie zachovania centra záujmov\nžalobkyne počas jej posledného zamestnania v Holandsku a záver, že dobu poistenia v nezamestnanosti\nzískanú na území Holandska nie je možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti\nv súlade s čl. 61 základného nariadenia.\n31. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti\nžalobkyne vyčerpávajúco a podrobne zhodnotili všetky skutočnosti pri posudzovaní zachovania väzieb\nžalobkyne na územní Slovenskej republiky na základe zhodnotenia všetkých zabezpečených dôkazov.\nV podrobnostiach správny súd odkazuje na zhodnotenie jednotlivých okolností samostatne ako aj vo\nvzájomnej súvislosti v prvostupňovom rozhodnutí ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktorých podstatné\nzávery sú zachytené aj v konštatačnej časti tohto rozsudku.\n32. Podľa správneho súdu žalovaná sa v dostatočnou rozsahu zaoberala pre vec podstatnými otázkami,\na to: (i) charakter, sezónnosť a stálosť zamestnania vykonávaného žalobkyňou v Holandsku; (ii), dĺžkou\na spôsobom skončenia pracovnoprávneho vzťahu; (iii) miestom pobytu žalobkyne v Holandsku; (iv)\nfrekvenciou a dôvodmi návratov/návštev žalobkyne a jej rodiny v Slovenskej republiky; (v) nadobudnutím\na užívaním nehnuteľnosti v Slovenskej republike, ktoré správne viedli správne orgány k záveru, že\nžalobkyňa mala centrum svojich záujmov počas výkonu poslednej pracovnej činnosti v Holandsku, a teda\nsa na ňu nevzťahuje čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, a teda nie je možné použiť pravidlo sčítania\ndôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.\n33. Zo žalobných námietok vyplýva, že žalobkyňa vytýkala napadnutému rozhodnutiu nedostatočné\nodôvodnenie resp. zistenie skutkového stavu, keď žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa\npracovala posledný mesiac pracovného pomeru pre zamestnávateľa Hennes & Mauritz Netherlands\nB.V formou homme office zo Slovenska, čím opätovne získala bydlisko na Slovensku. V tomto\nsmere je ale potrebné zdôrazniť to, že žalovaná pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzala\nz odvolacích námietok žalobkyne, ktorá v nich akcentovala zachovanie väzieb so Slovenskou republikou\npočas trvania celej pracovnej histórie v Holandsku s poukazom na občianstvo Slovenskej republiky,\nnávštevu zdravotníckych zariadení na Slovensku, že v Holandsku nevlastnila žiadne nehnuteľnosti,\nbývala v podnájme, návštevy Slovenska niekoľkokrát ročne. Skutočnosť, že posledný mesiac pracovala\nz rodičovského domu v Bánovciach nad Bebravou uviedla na podporu svojich tvrdení o zachovaní\nbydliska na Slovensku. Až v správnej žalobe v podstate namietala skutočnosť prenesenia centra\nzáujmov z Holandska naspäť na Slovensko. Správny súd preto dospel k záveru, že samotná skutočnosť,\nže žalovaná nepodala vo vzťahu k času, spôsobu a intenzite „prechodu“ žalobkyne do bežného života\n\nv Slovenskej republike žalobkyňou požadované odôvodnenie, neznamená, že by jej rozhodnutie bolo v\ntomto smere nepreskúmateľné, a teda nezákonné.\n34. Podľa správneho súdu sa jedná o v správnej žalobe novo vznesenú argumentáciu o prenesení\ncentra záujmov žalobkyne po dlhoročnom pracovnom pôsobení na území Holandska naspäť na územie\nSlovenskej republiky, a to v časovej súvislosti s jej posledným zamestnaním pre zamestnávateľa\nHennes & Mauritz Netherlands B.V, keď v poslednom mesiaci pracovného pomeru od 01.10.2022\ndo 31.10.2022 pre tohto zamestnávateľa fakticky pracovala z územia Slovenskej republiky formou\nhomme office, ukončila nájomný vzťah k bytu k 30.09.2022 (skončenie rental contract – č. l. 32-33\nsúdneho spisu), a teda bývala a pracovala už na území Slovenskej republiky, teda mala bydlisko už na\nSlovensku. Správny súd dospel k záveru, že ani uvedená argumentácia nemá relevanciu spochybniť\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd nie je treťou inštanciou v administratívnom konaní.\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla zrozumiteľnú argumentáciu o tom, že pojem bydlisko je\nautonómny pojem komunitárneho pravá, pri jeho vyhodnotení je potrebné vziať do úvahy niekoľko\nkritérií a ani samotné faktické bývanie na území Slovenska posledný mesiac pracovnej činnosti podľa\nsprávneho súdu nemôže založiť kritérium bydliska vo vzťahu k poslednej činnosti žalobkyne ako\nzamestnanca na území Holandska, ktorá činnosť trvala 4 roky- od 01.11.2018 do 31.10.2022. Tým\nsprávny súd nespochybňuje, že existuje možnosť prenesenia centra záujmov, (napr. v prípade, že\npoistenec po rokoch strávených aj napr. s rodinou v zahraničí sa rozhodne vrátiť na Slovensko, relokuje\nsa, ale dochádza na týždňovky za prácou do zahraničia), čo však nie je prípad žalobkyne, kedy podľa\nsprávneho súdu možno uvažovať o tom, že došlo k preneseniu centra záujmov, zmene bydliska v zmysle\nkomunitárneho pojmu, na územie Slovenskej republiky, najskôr od 01.11.2022, teda po pracovnej\nčinnosti v Holandsku (podmienka výnimky v zmysle čl. 65 základného nariadenia).\n35. Podľa pravidiel EÚ pre koordináciu sociálneho zabezpečenia je poistenec v zásade povinný požiadať\no dávku v nezamestnanosti v krajine, kde naposledy pracoval (podľa zásady lex loci laboris), a to aj\nvtedy, keď sa plánuje presťahovať alebo vrátiť do svojej domovskej krajiny. Jednotlivé členské štáty môžu\nmať vnútroštátne predpisy, ktoré stanovujú ďalšie podmienky pre pobyt a uplatnenie nároku na dávku v\nnezamestnanosti po skončení práce. Súčasťou zásady lex loci laboris je to, že poistenec musí prijať aj\ntieto podmienky po skončení práce v krajine, v ktorej odvádzal odvody a zariadiť si osobné záležitosti\ntak, aby splnil tieto podmienky, ak chce poberať dávku v nezamestnanosti v tomto členskom štáte.\nNeznalosť pravidiel v tomto prípade nemôže byť kompenzovaná požadovaním dávky v nezamestnanosti\nv členskom štáte, do ktorého sa poistenec odsťahuje a má úmysel ďalej v ňom žiť a pracovať, a to ani\nkeď má poistenec občianstvo alebo citový vzťah k tomuto štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené poukaz\nžalobkyne, že by bola nútená v rozpore s Ústavou SR opustiť územie SR vyhodnotil správny súd ako\nnedôvodnú argumentáciu.\n36. Námietku, že by napadnuté rozhodnutie nemalo oporu v administratívnom spise pre chýbajúcu\ndokumentáciu o pracovnej histórii žalobkyne vyhodnotil správny súd ako všeobecnú námietku,\nžalobkyňa neuviedla, ktoré dokumenty, ktoré našli odraz v napadnutom rozhodnutí, podľa nej chýbajú\na zámenu so sestrou správny súd nezistil.\n37. Správny súd uzatvára, že správny orgán prvého stupňa a rovnako odvolací orgán za účelom\nposúdenia vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyne postupovali v súlade s hmotnými aj\nprocesnými právnymi predpismi, rozhodnutia náležite odvodnili, a teda správny súd nezistil žiaden dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu pri aplikácii § 190 SSP zamietol. Správny súd\nani nad rámec žalobných bodov (§ 203 ods. 2 SSP) nezistil dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia.\n38. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa §\n167 ods. 1 SSP a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej v zmysle ust. § 168 SSP\na contrario, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie\nnáhrady trov konania žalovanej ako orgánu štátnej správy\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439,\n§ 440\nSSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,\nktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nKasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}