{"guid": "8ff857db-a341-4310-98b2-6e4648ecdd42:3ef6394a-606e-47a9-b179-103ce21edee7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200096.1", "spisova_znacka": "BB-72S/10/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-72S/10/2022 z 10. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 10. augusta 2023, sp. zn. BB-72S/10/2022, ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200096.1", "identifikacne_cislo": "6022200096", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-08-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274", "nazov": "zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ef6394a-606e-47a9-b179-103ce21edee7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200096.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200096.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200096.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-72S/10/2022\n6022200096\n10. 08. 2023\nJUDr. Peter Kvietok\nECLI:SK:SpSBB:2023:6022200096.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov\nsenátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Mestské lesy Banská\nBystrica s.r.o., so sídlom Dolný Harmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec, IČO: 31 642 365, právne\nzastúpený.: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n42 304 253, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát\nlesného hospodárstva, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2022/004242-002 zo dňa 5. januára\n2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát\nlesného hospodárstva č. OU-BB-OOP4-2022/004242-002 zo dňa 5. januára 2022 z r u š u j e a vec\nmu vracia na ďalšie konanie.\nII. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu\n100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude\nvydané po právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OUBB-OOP4-2022/004242-002 zo dňa 5. januára 2022 a žiada vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nZároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca považuje rozhodnutie za nezákonné pretože,\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre\nnedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n2. Okresný úrad Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor ako správny orgán I. stupňa (ďalej aj\n„prvostupňový orgán“) rozhodol s poukazom na § 74 ods. 1 písm. i) a § 78 ods. 3 písm. a), e) zákona č.\n274/2009 Z.z. o poľovníctve ( ďalej len ,, zákon o poľovníctve“) a podľa § 46 a § 47 zákona č.71/1967\nZb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“) tak, že uložil žalobcovi ako užívateľovi poľovného\nrevíru, t.j. „Poľovný revír mesta Banská Bystrica“ pokutu vo výške 5 000 Eur (slovom päťtisíc), z dôvodu,\nže ako užívateľ poľovného revíru neplnil povinnosti užívateľa poľovného revíru podľa § 26 ods. 1 písm. a),\nd), f) a g) zákona o poľovníctve. Mestské lesy Banská Bystrica s.r.o., so sídlom Dolný Harmanec 51, 976\n03 Dolný Harmanec, neplnili povinnosti užívateľa poľovného revíru tým, že začiatkom mesiaca október\nroku 2020 realizovali prikrmovanie a vnadenie zveri zemiakmi, mrkvou, uhorkami, paprikou, cibuľou,\njablkami, hruškami, citrónmi, banánmi, chlebom, pečivom, pekárenskými výrobkami (ďalej aj ,,bývalé\npotraviny“) a jadrovým krmivom – kukuricou v lokalitách Laskomer, Vysielač, Zvančovo a Kiňová, v k.ú.\n\nKostiviasrka, v lokalite Prostredný Hančok v k. ú. A. B. a v lokalite Očková v k. ú. C. na území právoplatne\nuznaného poľovného revíru „Poľovný revír mesta Banská Bystrica“ uznaného rozhodnutím č. Poľov:\n34/33/1994 zo dňa 08.02.1994. K porušeniu zákonných ustanovení na úseku poľovníctva došlo tým, že\nuvedené bývalé potraviny v mnohých prípadoch neboli vykladané do poľovníckych zariadení, alebo boli\nvoľne uložené na krmoviská a vnadiská, pričom dochádzalo k ich znehodnoteniu vplyvom nepriaznivého\npočasia, čo mohlo spôsobiť zdravotné problémy zveri. Znehodnotené, zdravotne závadné krmivo a jeho\nzvyšky neboli odstraňované z prikrmovacích zariadení a ich okolia. Ďalej boli porušené aj v tej dobe\nplatné veterinárne opatrenia, nakoľko sa na vnadiskách nachádzalo viac ako 5 kg krmiva na jeden deň,\nčo bolo jednoznačne preukázané prostredníctvom predloženej fotodokumentácie z lokalít na ktorých\nbola zver nezákonne prikrmovaná a vnadená.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie.\n4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát Lesného hospodárstva ako\npríslušný odvolací orgán (ďalej aj „druhostupňový orgán“ alebo „správny orgán II. stupňa“) preskúmal\nodvolanie žalobcu a rozhodol tak, že odvolanie žalobcu: Mestské lesy Banská Bystrica, s.r.o., Dolný\nHarmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec, IČO: 31 642 3685, v zastúpení konateľom Ing. Blažejom\nMožuchom, zo dňa 06.10.2021 zamieta a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkového\na lesného odboru č.OU-BB-PLO2-2021/014574-19 zo dňa 20.09.2021 potvrdzuje.\n5. Žalobca v správnej žalobe konkretizoval dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasledovne:\n- Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k akejkoľvek zmene dobrého zdravotného stavu\nzvery, a preto nie sú splnené základne predpoklady pre aplikáciu ust. § 78 ods. 3 písm. a) zákona\no poľovníctve, z ktorého je zjavné, že uložiť pokutu je možné len v prípade, ak „užívateľ poľovného revíru\númyselne nehospodári v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný\nkmeňový stav zvery, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov raticovej\nzvery a jej dobrý zdravotný stav“. Zákon teda predpokladá splnenie kumulatívnych podmienok, za\npodmienky preukázania úmyselného konania pričom sa jedná o nehospodárenie v poľovnom revíri.\nV tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný sa síce v napadnutom rozhodnutí všemožne snaží obísť\ndikciu zákona, na čo dokonca používa ako argument stanovisko Štátnej ochrany prírody obsiahnuté\nv listine – oznámenie o odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 20.10.2021 no cielene\nopomína základnú právnu skutočnosť, že Štátna ochrana prírody nie je oprávnená vykladať zákony a už\nvôbec nie vyjadrovať sa k zmene zákona o poľovníctve. V tomto konaní má postavenie oznamovateľa\na teda nie je možné akékoľvek jej stanoviská považovať za nič viac ako len vyjadrenie zúčastnenej osoby\nv rámci správneho konania. Evidentná snaha žalovaného prispôsobiť si znenie zákona o poľovníctve\ns fikciami konvalidovať skutočnosť, že nijako nebolo žalobcovi zo strany žalovaného preukázané\nprotizákonné konanie, ktoré sa rovnako manifestuje aj v jeho tvrdení, že zdravotné problémy zvery\nspôsobené zdravotne závadným krmivom spôsobujú úhyn, nakoľko v poľovnej štatistike žalobcu\nje vykázané neprimerané množstvo úhynov. Takéto konštatovanie bez čo i len minimálnej snahy\nžalovaného o zistenie skutočných príčin úhynov zvery alebo aspoň o preukázanie príčinnej súvislosti\npočtu úhynov s množstvom a kvalitou krmiva v poľovnom revíri predpokladaným žalovaným považuje\nza hrubo urážajúce a nezodpovedné.\n- Žalovaný nijako nepreveril ani nijako nezisťoval, kto dané krmoviny na dané lokality vniesol a nijako sa\nnezaoberal otázkou či je vôbec žalobca za toto konanie zodpovedný. Skutočnosť, že ani prvostupňový\nsprávny orgán a už vôbec nie žalovaný nijakým spôsobom nezistili a nepreukázali, že práve žalobca tieto\núdajne zdravotné závadné bývalé potraviny použil na prikrmovanie považuje žalobca za prejav absencie\nelementárnej právnej logiky. Ako zarážajúce je možné tiež označiť konštatovanie žalovaného, že žalobca\nak vedel, že niekto predkladá na krmoviská závadné bývalé potraviny mal takúto činnosť ohlásiť OČTK,\nčo však žalobca nikdy neurobil. V tejto súvislosti žalobca poznamenal, že ani oznamovateľ, ani žalovaný\na ani žiadna iná osoba v tejto súvislosti neučinila žiadne podanie na OČTK a teda je opäť nemysliteľné,\naby táto bola zo strany žalovaného považovaná za preukázanie viny žalobcu alebo bola použitá ako\ndôvod akéhokoľvek rozhodnutia v správnom konaní.\n- Ďalej žalobca poukázal na ustanovenie § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve, pričom uviedol,\nže je zjavné, že uložiť pokutu je možné len v prípade ak užívateľ poľovného revíru neplní povinnosti.\nV tejto súvislosti poukázal na argumentáciu žalovaného, že v prípade takéhoto výkladu zákona by\nmusel používateľ poľovného revíru porušiť všetky povinnosti užívateľa poľovného revíru je neprijateľná,\nnakoľko zákon používa len množné číslo „neplní povinnosti“, t.j. dve a viac povinností a nevyžaduje\nkumulatívnosť všetkých alternatívnych porušení povinností užívateľa poľovného revíru.\n- Žalobca uviedol, že žalovaný evidentne rozhodol na základe dokladov a fikcií pričom ignoroval dôkazy\na úplne rezignoval na zákonnú povinnosť uloženú znením ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku,\na to že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu. V tejto súvislosti\n\nuviedol, že žalovaný nijako nepreveril fotodokumentáciu predloženú zo strany D. E. B. – zamestnanca\nŠtátnej ochrany prírody, ktorý údajne tieto fotografie vyhotovil. Žalovaný bez akéhokoľvek zisťovania\nrozhodol, že sa jednalo o bývalé potraviny pričom vraj boli skazené a zhnité, čo však nijako nepreveril\na uvedené prevzal z podania Štátnej ochrany prírody, teda oznamovateľa, ktorý však nedisponuje\nžiadnymi právomocami ani oprávneniami posudzovať kvalitu, či závadnosť bývalých, súčasných či\nakýchkoľvek potravín. Žalovaný bez akýchkoľvek okolkov potvrdzuje výrok prvostupňového rozhodnutia,\nktorým konštatuje dokonca vo výroku že „v mnohých prípadoch“ a rovnako „čo mohlo spôsobiť“ pričom\ntieto slovné spojenia sú nezlučiteľné so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom. Žalovaný považuje za\ndôkaz v tomto konaní vyjadrenia D. F. E. publikované v tlači alebo na iných verejných fórach, čo je postup,\nktorý nie je prístupný v oblasti správneho práva. Žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového\nsprávneho orgánu, ktorý zistil z predloženej fotodokumentácie dokonca aj hmotnosť údajne vyloženého\nkrmiva, čo sa dá považovať prinajmenšom úsmevné. Žalovaný deklaruje, že dokázal empiricky overiť,\nže sa na daných lokalitách nachádzalo viac než 5 kg krmiva za deň a rovnako viac než 30 kg za mesiac.\n- Žalobca tiež uviedol, že považuje za prekročenie právomoci zo strany žalovaného konštatovanie, že\nboli porušené aj v tej dobe veterinárne opatrenia, pričom žalobca zdôraznil, že na kontrolu porušení\nveterinárnych opatrení prípadne porušení zákona o veterinárnej starostlivosti nemá žalovaný žiadnu\nprávomoc a doposiaľ žalobcovi nie je žiadne takéto porušenie ani konanie o porušené nijakého\nveterinárneho opatrenia zo strany vecne príslušných orgánov štátnej správy známe.\n- Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojej argumentácií zachádza až do extrémov, ktoré sa vymykajú\nbežným pravidlám aplikovaným na rozhodnutia v správnom konaní keď tvrdí, že informačná tabuľa\nosadená a fotograficky zdokumentovaná na jednom z údajných miest určených na prikrmovanie,\nzakazujúca vstup medveďovi hnedému, je dôkazom o skutočnosti, že toto miesto slúžilo žalobcovi ako\nvnadisko a žalobca túto činnosť vykonával alebo o nej mal vedomosť.\n- Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nijako nepreukázal, že sa žalobca konania ktorým porušil\nustanovenie § 26 ods. 1 písm. f) zákona o poľovníctve dopustil a rovnako nijako nepoprel skutočnosť,\nže žalovaný mal zákonnú možnosť vnadiť diviačiu zver a jeho povinnosť odstrániť nepoužité krmivo,\nodstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich\nokolia by vznikla až po skončení tohto vnadenia.\n- Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný nijako nedokázal, že žalobca porušil ustanovenie § 26 ods. 1 písm.\ng) zákona o poľovníctve nerešpektovaním veterinárnych opatrení a národného eradikačného programu\npre africký mor ošípaných, pričom však uviedol, že sám žalovaný nemá zákonnú právomoc posudzovať\nporušenie veterinárnych opatrení a nijako nepreukázal, že sa tohto konania dopustil žalobca.\n- Žalobca tiež poukázal, že mu nebolo preukázané porušenie ustanovenia § 61 ods. 1 zákona\na ustanovenia § 37 ods. 1 vyhlášky o poľovníctve a teda ich porušenie mu nebolo žalovaným\npreukázané.\n- Tiež žalovaný žalobcovi nepreukázal a bez akejkoľvek logickej súvislosti na viacerých miestach\nrozhodnutia tvrdí, že žalobca zver prikrmoval no niekoľkonásobne rovnako tvrdí, že žalobca zver vnadil,\npričom však ide o dva samostatné právne pojmy, ktoré si nie je možné zamieňať a už vôbec nie ich\núčelovo používať a teda žalovaný nepreukázal žalobcovi, že žalobca porušil ustanovenie § 26 ods. 1\npísm. d) zákona o poľovníctve.\n- V závere žaloby žalobca uviedol, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti a najmä zákonné\npredpoklady týkajúce sa zákonného rozhodnutia a porušil svoju povinnosť preskúmať všetky okolnosti,\nktoré mu ukladá zákon a dokonca prekročil svoju právomoc a konal vo veci, kde mu zákonnom\numožnené konať nie je. Poukázal na skutočnosť, že len na základe riadne vykonaného dokazovania\nmôže správny orgán zistiť skutočný stav veci a vydať zákonné a riadne rozhodnutie za predpokladu,\nže dodrží zákonom predpísaný procesný postup. Pokiaľ sa správny orgán pred vydaním rozhodnutia\ndostatočne nezaoberá skutkovým stavom a zákonnými náležitosťami nemôže dospieť k správnym\nzáverom a rovnako nie je možné k správnym záverom či rozhodnutiam dospieť porušením procesných\npravidiel.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu, ktoré bolo doručené správnemu súdu\ndňa 29.03.2022 uviedol, že žiada žalobu žalobcu zamietnuť a zotrváva na názoroch prezentovaných\nv napadnutom rozhodnutí.\n7. Žalovaný k námietke žalobcu voči uplatneniu ustanovenia § 78 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve\nuviedol, že žalovaný považuje predmetnú námietku za účelovú a špekulatívnu. Uviedol, že nepovažoval\nvyjadrenie obsiahnuté v oznámení o odvolaní proti rozhodnutiu o uložení pokuty, tj. vyjadrenie od\nŠtátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (a taktiež aj od iných inštitúcií spomínaných v napádanom\nrozhodnutí) ako výklad zákona. Ďalej žalovaný uviedol, že Štátna ochrana prírody uviedla vo vyjadrení\nnázor, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný, týkajúci sa uplatniteľnosti predmetného ustanovenia pretože je\n\nlogicky a principiálne zaručuje možnosť uplatniť ustanovenie § 78 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve\naj vtedy ak čo i len jedna z podmienok daných v ustanovení nie je naplnená. Žalovaný uviedol, že prijatím\nžalobcov účelovej hypotézy o kumulatívnosti by nastal stav brániaci zákonu o poľovníctve a jeho logickej\nuplatniteľnosti. Žalovaný taktiež dodáva, že ani predmetné ustanovenie nie je v zákone rozdelené do\ntroch bodov ako to rozdeľuje žalobca a taktiež, že ani v samotnom ustanovení § 78 ods. 3 písm. a) sa\nnenachádzajú slová, ktoré by žalobcovi zabezpečili potvrdenie jeho hypotézy kumulatívnosti. Žalovaný\nje toho názoru, že všeobecná znalosť základných spojitostí, následnosti a súvislosti ktorou je v tomto\nprípade konanie s plným vedomím, znamená že žalobca si musí byť vedomý, aj keď si to nechce priznať,\nmusí si uvedomovať následky svojich činov – ponechávanie zdravotne závadných krmovín v poľovnom\nrevíri. Žalovaný uviedol, že žalobca si musí byť vedomý, keď predkladá krmoviny do poľovného revíru\ns úmyslom zver vnadiť alebo ju prikrmovať, že tieto krmoviny sa prirodzene znehodnocujú a bude\npotrebné ich následne odviesť z poľovného revíru, čomu ale žalobca neprispôsobil svoje správanie.\n8. K námietke žalobcu, že žalovaný nepreveril, kto dané krmoviny na dané lokality vniesol, žalovaný\nuviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, s tým že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa plne\nvysporiadal s predmetnou námietkou, ktorá bola v obdobnom znení zakomponovaná aj do žalobcovho\nodvolania. Žalovaný považuje predmetnú námietku za snahu odvolateľa vyhnúť sa zodpovednosti\nza porušenie zákonných ustanovení platných na úseku poľovníctva. Podnet Štátnej ochrany prírody\nSlovenskej republiky a v ňom priložená fotodokumentácia zaznamenala lokality v poľovnom revíri\nmesta Banská Bystrica, pričom každá fotografia je označená aj GPS súradnicami, ktoré nevyvrátiteľne\ndosvedčujú, že predmetné lokality, kde sa vykladali krmoviny sú lokalizované v poľovnom revíri\nmesta Banská Bystrica. Ďalej uviedol, že poznamenáva, že žalobca ako užívateľ poľovného revíru\nvykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri mesta Banská Bystrica (ustanovenie § 2 písm. c) zákona\no poľovníctve) pričom právo poľovníctva je v ustanovení § 2 písm. q) zákona o poľovníctve definované\nako súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať, chrániť a až následne loviť, pričom užívateľ je\npočas tejto činnosti oprávnený využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky. A teda žalovaný\nuviedol, že ak žalobca využíva v nevyhnutnej miere na vnadenie zveri poľovné pozemky, tak má aj\npovinnosť po vnadení predmetné krmoviny z poľovného revíru odstraňovať a nie ich nechávať zhniť\naž do stavu rozkladu, kedy nebude možné ich rozpoznať od prirodzeného humusu. Žalovaný považuje\nžalobcove polemizovanie či sa v poľovnom revíri mesta Banská Bystrica vôbec nachádzali krmoviny\na či ich tam niekto vyviezol len za zjavnú snahu pozbaviť sa viny, pretože vo fotodokumentácií je\nzaznamenaná aj informačná tabuľa, ktorá označovala miesto určené na vnadenie, pričom žalovaný\npoznamenáva, že užívateľom poľovného revíru sú Mestské lesy Banská Bystrica a nie iná poľovnícka\norganizácia, ktorá by mala oprávnenie v tejto dobe vnadiť zver.\n9. V súvislosti s námietkou žalobcu voči uplatneniu § 78 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve\nžalovaný uviedol, že predmetnú námietku považuje za nedôvodnú pretože z prvostupňového a aj\ndruhostupňového rozhodnutia jasne vyplýva, že žalobca porušil viac povinností užívateľa poľovného\nrevíru, a to konkrétne ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a), d), f) a g) zákona o poľovníctve.\n10. V súvislosti s námietkou voči zisťovaniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že za predmetný podnet,\nktorý obsahoval aj fotodokumentáciu zachyteného stavu zodpovedá Štátna ochrana prírody Slovenskej\nrepubliky ako odborová organizácia zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej. Žalovaný\nuviedol, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 6 Správneho poriadku považuje predmetný zachytený\nstav (polozhnité a zhnité potraviny či plesnivé pečivo, resp. ich nadmerné množstvo predložených\nkrmovín, resp. krmív) za všeobecne známu skutočnosť väčšiemu počtu osôb, ktorú z úradnej činnosti\nnie je potrebné dokazovať. Žalovaný tu odkazuje na vyššie popísané skutočnosti, ktoré by znemožnili\nreálne odvážanie zhnitej frakcie predložených krmovín. Ako nepopierateľnú notoricky známu skutočnosť\npovažuje žalovaný aj zachytený stav zaznamenaný v podnete a to vo fotodokumentácií z lokality s GPS\nsúradnicami pretože objemové krmivo (stoh sena) tu vyložené nemôže mať nižšiu hmotnosť ako 5\nkg nakoľko hmotnosť bežného balíka sena je podľa rôznej kvality, zhutnenia prípadne vlhkosti rátaná\nv rozmedzí od 200 do 700 kg. Táto všeobecne známa skutočnosť je podľa žalovaného známa aj\nžalobcovi, no ten pre svoje vyvinenie radšej zastáva názor, že predložené objemové krmivo v danej\nlokalite malo menej než 5kg. Žalovaný dodáva, že v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku sú správne\norgány povinné v odôvodneniach rozhodnutí uvádzať akými úvahami, boli vedené pri hodnotení dôkazov\na ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovali.\n11. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu voči prekročeniu právomoci konštatovaním, že boli\nporušené aj veterinárne opatrenia uviedol, že orgány štátnej správny na úseku poľovníctva v zmysle\n§ 74 ods. 1 písm. j) zákona o poľovníctve ukladajú pokuty za iné správne delikty podľa § 78 zákona\no poľovníctve pričom žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí rozhodoval aj v zmysle § 78 ods. 3 písm.\ne) zákona o poľovníctve v nadväznosti na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve.\n\n12. Žalovaný ďalej k námietkam žalobcu k porušeniu ustanoveniu § 26 ods. 1 písm. f) zákona\no poľovníctve uviedol, že považuje predmetnú argumentáciu za neadekvátnu zdravému uvažovaniu,\npretože samotné pokazené (zdravotne závadné) a rozložené (znehodnotené) krmivo dosvedčuje, že\nžalobca po skončení vnadenia (ako to pomenoval žalobca) tieto krmoviny neodstránil z prikmovacích\nzariadení a ich okolia. V súvislosti s ustanovením § 26 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve\ns poukazom na § 17 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, ďalej len zákon o veterinárnej\nstarostlivosti, odsek 1 písm. b) a c) ustanovuje, že podlieha kontrole, prevencii a diagnostike, tak choroba\nmor ošípaných ako aj choroba africký mor ošípaných pričom v zákone o poľovníctve uvedené zahŕňa\naj ustanovenie § 17 ods. 3 – 4 zákona o veterinárnej starostlivosti. Národný eradikačný program pre\nafrický mor ošípaných v diviačej populácií na Slovensku v roku 2020 a národný kontrolný program pre\nklasický mor ošípaných v diviačej populácií na Slovensku v roku 2020 žalovaný radí medzi pohotovostné\nplány a tým pádom orgány štátnej správy na úseku poľovníctva sú v zmysle ustanovenia § 26 ods.1\npísm. g) zákona o poľovníctve oprávnené posudzovať a riešiť situácie kedy užívatelia poľovných revírov\nnezabezpečujú vykonávanie veterinárnych opatrení vydaných podľa osobitného predpisu a to vtedy keď\nnezabezpečujú plnenie pohotovostných plánov a opatrení v nich uložených.\n13. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že vo vyjadrení žalovaného sa nenachádzajú\nžiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že by žalovaný postupoval alebo použil pri vydaní\nnapádaného rozhodnutia zákona objektívne postupy, a preto žalobca považuje za bezpredmetné sa\nk tomuto bližšie vyjadrovať a v celom rozsahu zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v správnej\nžalobe.\n14. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku k replike žalobcu.\n15. Na pojednávaní žalobca aj žalovaný zotrvali na argumentoch uvedených v správnej žalobe\na písomných vyjadreniach, pričom žalovaný do zápisnice súdu uviedol, že na pribratí ďalšieho účastníka\nkonania - Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici netrvá.\n16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.\njúna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu\nTrenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.\n17. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §\n13 SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen\nv rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 ods. 1 SSP), ale aj mimo žalobných bodov (§194, § 195\nSSP), pretože v prejedávanej veci ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania a dospel k záveru,\nže správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP\nzrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie . Správny súd zistil dôvodnosť žalobných námietok, mimo\nžalobné námietky nezistil pochybenia v postupe a rozhodnutiach orgánov príslušných na prejednanie,\nktoré by mohli byť dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.\n18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 134 ods. 1SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n20. Podľa § 194 ods. 1 a ods. 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n21. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\n\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n22. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n24. Podľa § 2 písm. k), zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len ,,zákon o poľovníctve“),\npoľovníckym zariadením je objekt slúžiaci na prikrmovanie zveri, napájanie zveri, pozorovanie zveri, lov\nzveri vrátane jej odchytu a uskladňovanie krmiva pre zver v poľovnom revíri.\n25. Podľa § 24 ods. 1 zákona o poľovníctve, ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred\nnepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat\nškodlivých poľovníctvu [§ 29 ods. 1 písm. f) a g)], chorobami zveri, ochrana biotopu1) zveri v rámci\nochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva\nzveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.\n26. Podľa § 24 ods. 2 zákona o poľovníctve, každý je povinný konať tak, aby podľa svojich možností\nnespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia.\n27. Podľa § 24 ods. 3 písm. b) zákona o poľovníctve, spôsobovať zveri poranenie, stres, rušiť ju pri\nhniezdení alebo kladení mláďat a vykonávať činnosti, ktoré pôsobia na zver ako voľne žijúce živočíchy\nnepriaznivo, okrem bežného obhospodarovania poľovných pozemkov, poľovného revíru a lovu zveri\npovoleným spôsobom a protipovodňových opatrení,\n28. Podľa § 26 ods. 1 písm. a), d), f), g) zákona o poľovníctve, užívateľ poľovného revíru je povinný\nzabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä:\na) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav\nzveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný\nstavu,\nb) d)\nprikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom22) takým spôsobom, aby sa\nkrmivo neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,\nc) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo\nvnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho\nzvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,\nd) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu23) a predložiť požadované\nvzorky pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov\norgánov veterinárnej starostlivosti.\n22. Podľa § 61 ods. 1 zákona o poľovníctve, vnadiskom na účely tohto zákona je miesto, na ktoré sa\nvykladá návnada s cieľom prilákať zver. Na vnadisku okrem vnadiska vo zvernici je povolené loviť iba\ndiviačiu zver, šelmy a krkavcovité vtáky, ktorých lov je povolený. Diviačiu zver na vnadisku možno loviť\niba mimo obdobia núdze. Vnadisko na lov diviačej zveri musí byť zriadené tak, aby ostatná raticová zver\nmala k návnade sťažený prístup.\n23. Podľa § 78 ods. 3 písm. e) zákona o poľovníctve,\npokutu od 5 000 eur do 15 000 eur uloží orgán štátnej správy na úseku poľovníctva právnickej osobe\nalebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá ako užívateľ poľovného revíru neplní povinnosti užívateľa\npoľovného revíru (§ 26).\n\n24. Podľa § 35 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z.z.,\nktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve (ďalej len ,,vyhlášky“), prikrmovanie raticovej zveri v poľovnom\nrevíri, okrem zvernice, možno len v čase núdze; nevzťahuje sa na prikrmovania na zabránenie škodám.\nNa mape poľovného revíru sa vyznačujú miesta, na ktorých sa zver prikrmuje.\n25. Podľa § 37 ods. 1 vyhlášky, vnadisko na vnadenie diviačej zveri v poľovnom revíri možno zriadiť len\nmimo času núdze, a to najviac jedno vnadisko na aj začatých 300 ha poľovnej plochy. Návnadu možno\nvykladať len do poľovníckych zariadení alebo zapracovať do zeme. Vnadiť diviačiu zver v poľovných\noblastiach s chovom jelenej zveri možno len v čase od 1.júla do 15.januára.\n26. Podľa § 37 ods. 2 vyhlášky, vnadiská na vnadenie diviačej zveri sa vyznačujú na mape poľovného\nrevíru\n27. V prejedávanej veci je nesporné, že žalobcovi ako užívateľovi poľovného revíru bola rozhodnutím\nprvostupňového orgánu uložená pokuta, pretože s poukazom na § 74 ods. 1 písm. i) a § 78 ods.\n3 písm. a), e) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (ďalej len ,,zákon o poľovníctve“) a podľa §\n46 a § 47 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“) rozhodol tak, že\nuložil žalobcovi ako užívateľovi poľovného revíru, t.j. „Poľovný revír mesta Banská Bystrica“ pokutu\nvo výške 5 000 Eur (slovom päťtisíc), z dôvodu, že ako užívateľ poľovného revíru neplnil povinnosti\nužívateľa poľovného revíru podľa § 26 ods. 1 písm. a), d), f) a g) zákona o poľovníctve. Mestské lesy\nBanská Bystrica s.r.o., so sídlom Dolný Harmanec 51, 976 03 Dolný Harmanec, neplnili povinnosti\nužívateľa poľovného revíru tým, že začiatkom mesiaca október roku 2020 realizovali prikrmovanie\na vnadenie zveri zemiakmi, mrkvou, uhorkami, papriku, cibuľou, jablkami, hruškami, citrónmi, banánmi\ns nálepkami, chlebom, pečivom, pekárenskými výrobkami (ďalej aj ,,bývalé potraviny“) a jadrovým\nkrmivom – kukuricou v lokalitách Laskomer, Vysielač, Zvančovo a Kiňová, v k.ú. Kostiviasrka, v lokalite\nProstredný Hančok v k. ú. A. B. a v lokalite Očková v k. ú. C. na území právoplatne uznaného poľovného\nrevíru „Poľovný revír mesta Banská Bystrica“ uznaného rozhodnutím č. Poľov: 34/33/1994 zo dňa\n08.02.1994. K porušeniu zákonných ustanovení na úseku poľovníctva došlo tým, že uvedené bývalé\npotraviny v mnohých prípadoch neboli vykladané do poľovníckych zariadení, alebo boli voľne uložené\nna krmoviská a vnadiská, pričom dochádzalo k ich znehodnoteniu vplyvom nepriaznivého počasia, čo\nmohlo spôsobiť zdravotné problémy zveri. Znehodnotené, zdravotne závadné krmivo a jeho zvyšky\nneboli odstraňované z prikrmovacích zariadení a ich okolia. Ďalej boli porušené aj v tej dobe platné\nveterinárne opatrenia, nakoľko sa na vnadiskách nachádzalo viac ako 5 kg krmiva na jeden deň, čo bolo\njednoznačne preukázané prostredníctvom predloženej fotodokumentácie z lokalít na ktorých bola zver\nnezákonne prikrmovaná a vnadená. Žalovaný sa s predmetným rozhodnutím stotožnil v plnom rozsahu,\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n28. Správny delikt je také konanie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým táto osoba\nporušila zákon o poľovníctve spôsobom podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 zákona o poľovníctve. Pre kvalifikovanie\nurčitého konania osoby ako správneho deliktu nie je podstatné zisťovanie tzv. zavinenia porušovateľa,\nale postačí, ak je bezpečne zistené, že porušovateľ skutočne konal spôsobom podľa § 78 ods. 1, 2 a 3\nzákona o poľovníctve. Vychádzajúc z takejto definície je potom konanie o správnom delikte také konanie,\nv ktorom sa zisťuje, či došlo k spáchaniu takéto deliktu, ktorý možno právne kvalifikovať ako správny\ndelikt, či ho spáchala konkrétna osoba a aká sankcia bude zodpovednému subjektu uložená.\n29. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku patrí k\nťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces\nurčitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu\nslúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť\nskutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Proces získavania podkladov\npre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so súdnym konaním.\nAk to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis, správny orgán nariadi aj ústne\npojednávanie alebo môže vykonať ďalšie dôkazy. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť\npresne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky\nprešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že\nskutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani\nnepresne interpretované, ani skreslené či už vedome, alebo nevedome.\n\n30. Kľúčovým v prejedávanej veci je, že objasňovanie správnych deliktov podľa § 78 v zmysle zákona\no poľovníctve nesporne patrí do sféry Okresného úradu (§ 74 ods. 1 písm. j/ zákona o poľovníctve), ktorý\nmá v zmysle zákona primárne povinnosť konať na základe vlastného zistenia. V prípade oznámenia\nsprávneho deliktu inou osobou (ako to bolo v tomto prípade na základe podnetu pracovníka Štátnej\nochrany prírody spolu s predloženou fotodokumentáciou), je nevyhnutné toto oznámenie preveriť, zistiť\npresne a úplne skutočný stav veci, pretože za objektívne zistenie a posúdenie správneho deliktu\nzodpovedajú orgány verejnej správy, ktoré nemôžu svoje povinnosti a oprávnenia prenášať na iné osoby\na vychádzať len z oznámených jednostranných dôkazov. Orgány verejnej správy: Okresný úrad Banská\nBystrica – pozemkový a lesný odbor a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov\nv danom prípade zákonom určeným spôsobom nepostupovali, čím porušili ustanovenie § 32 ods. 1\nSprávneho poriadku.\n31. Žalovaný na viacerých miestach v rozhodnutí ako aj v písomnom vyjadrení uviedol, že podnet\nŠtátnej ochrany prírody spolu s fotodokumentáciou, ktorá zaznamenala lokality v po3ovnom revíry mesta\nBanská Bystrica, prieom každá fotografia je oznaeená GPS súradnicami nevyvrátite3ne dosvedeuje\nporušenie povinnosti zo strany žalobcu. Prieom žalovaný sám uviedol, že za predmetný podnet, ktorý\nobsahoval aj fotodokumentáciu zachyteného stavu zodpovedá Štátna ochrana prírody Slovenskej\nrepubliky ako odborová organizácia zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republike,\na že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 6 Správneho poriadku považuje predmetný zachytený stav\n(polozhnité a zhnité potraviny ei plesnivé peeivo, resp. ich nadmerné množstvo predložených krmovín,\nresp. krmív) za všeobecne známu skutoenos? väešiemu poetu osôb, ktorú z úradnej einnosti nie je\npotrebné dokazova?.\n32. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uvies?, že medzi všeobecne známe skutoenosti,\ntzv. notoriety v zmysle § 34 ods. 6 Správneho poriadku zákon radí tie skutoenosti, ktoré netreba\ndokazova?, t.j. a) skutoenosti všeobecne známe, pretože sú známe väešiemu poetu osôb, nie je však\npodmienkou, aby boli známe všetkým úeastníkom, b) právne domnienky spoeívajúce v tom, že zákon\nso zistením ureitej právnej skutoenosti spája predpoklad existencie inej (nezistenej) právnej skutoenosti\na c) skutoenosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej einnosti. Tieto skutoenosti sú však pre správny\norgán nepochybné a nemusia sa dokazova?, len v tom v prípade, ak by neboli spochybnené. Nie je\nsúladné so zákonom, že žalovaný sám neverifikoval stav veci v po3ovnom revíri žalobcu bezprostredne\npo dorueení podnetu zo strany Štátnej ochrany prírody ako oznamovate3a správneho deliktu. Dôkazy\npreukazujúce spo3ahlivo zistený skutoený stav nemožno nahrádza? odkazom na všeobecne známe\nskutoenosti, ktoré boli navyše už v administratívnom konaní spochybnené. Žalovaný nemôže dôkazné\nbremeno prenáša? na tretiu osobu (oznamovate3a), pretože len žalovaný (§ 74 ods. 1 písm. j/) je\noprávnený uloži? pokutu za správny delikt, a preto je povinný v zmysle zákonných ustanovení spo3ahlivo\nzisti? skutoený stav veci, prieom na veci nie nemení fakt ei koná na základe podnetu oznamovate3a\nalebo z vlastného podnetu. Vo väzbe na uvedené, preto správny súd závery a konštatovania uvedené\nv rozhodnutí žalovaného považuje za predeasné, nako3ko neodzrkad3ujú presne a úplne zistený\nskutoený stav veci žalovaným. Správny súd nemá v danom konaní na základe takto zisteného\nskutkového stavu veci preukázané porušenie povinnosti pod3a § 26 ods. 1 písm. a), d), f), g) zákona\no po3ovníctve v spojení s § 78 ods. 3 písm. a), e) a ani následok, ktorý s porušením povinnosti zákon\nspája ako predpoklad uloženia sankcie (pokuty) pod3a § 76 ods. 3 zákona o po3ovníctve.\n33. Súeas?ou obsahu základného práva na spravodlivé konanie pod3a elánku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je aj právo úeastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumite3ne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd nemusí da? odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania. Rozhodnutie súdu\nmusí však obsahova? odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumite3ne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS\n115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre 3udské práva, ktorý\nv tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahaoa aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument s?ažovate3a je súd\n\npovinný da? podrobnú odpovei. Splnenie povinnosti odôvodni? rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zrete3om na konkrétny prípad.“\n34. Európsky súd pre 3udské práva ale súeasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Staeí, aby\nreagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z h3adiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný\nza rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre 3udské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku\nz 09.12.1994, e. s?ažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre 3udské práva vo veci Hiro\nBalani proti Španielsku z 09.12.1994, s?ažnos? e. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí\nprávo úeastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po\nvykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvo3né, neudržate3né alebo boli prijaté\nv zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces\n(napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol úeastník\nkonania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami\na právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod3a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016\nz 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vyda? rozhodnutie, ktoré by\nvyplývalo z návrhov ostatných úeastníkov konania, je jeho zákonnou povinnos?ou vyjadri? sa k návrhom,\nktoré by mohli by? podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uvies? preeo nimi ureité návrhy\na podklady nie sú. No aj pod3a doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno\nusudzova?, že dôvody uvedené súdom sa musia zaobera? s každým bodom, ktorý niektorý z úeastníkov\nkonania môže považova? za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené\nzávery a východiská súdov sú primerane použite3né aj na správne konanie vedené orgánom verejnej\n(moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmate3nosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré\nv odôvodnení v zrozumite3nom obsahu a dostatoenom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky,\nktoré v konaní vyvstali.\n35. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na základe správnou žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia bolo možné dospie? k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so\nzákonom pod3a § 191 ods. 1 písm. e) SSP. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd nezistil\nvady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP.\n36. O trovách konania súd rozhodol pod3a § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania priznal,\npretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo seasti úspešný.\nV tomto prípade žalobca úspešný v konaní bol, preto mu súd náhradu trov konania priznal.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti\nje zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 SSP).\nNáležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 SSP. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť\nlen dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 SSP. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom\nuvedeným v ust. § 440 ods. 2 SSP. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté\nrozhodnutie vydal.\nPodľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.\n2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}