{"guid": "3535e688-0564-49f7-90b8-a3e432c824b5:e6f94a28-3089-45fa-b1ad-b2eb87e58c4d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200055.4", "spisova_znacka": "BB-73S/5/2022", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-73S/5/2022 z 26. 10. 2023", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2023, sp. zn. BB-73S/5/2022, ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200055.4", "identifikacne_cislo": "6022200055", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/478/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 478/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/478/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/478-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/478/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 478/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/478/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/478-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/478/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 478/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/478/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/478-1992/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 zákona č. 517/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/517/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/517-2007/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "nazov": "§ 207 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-207.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-207"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/478#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/478#paragraf-4", "/SK/ZZ/1992/478#paragraf-5", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-44", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-45", "/SK/ZZ/2007/517#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-207"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6f94a28-3089-45fa-b1ad-b2eb87e58c4d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200055.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200055.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200055.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nBB-73S/5/2022\n6022200055\n26. 10. 2023\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2023:6022200055.4\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov\nsenátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: Slovenské elektrárne,\na.s., so sídlom Mlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, IČO: 35 829 052, zast. Hillbridges, s.r.o., so sídlom\nGorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva\nSlovenskej republiky, so sídlom Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: Inžinierska a výpočtová\nspoločnosť Trnava, s.r.o., so sídlom Jána Hollého 5, 917 01 Trnava, IČO: 36 222 224, zast. Advokátskou\nkanceláriou BRICHTA & PARTNERS s.r.o., Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky\nč. UV 4301/II-101-2021 zo dňa 30.11.2021, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nĎalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nAdministratívne konanie\n1. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „úrad“)\nrozhodnutím č. PÚV 152-2005/ÚV 4301/I-135-2013 zo dňa 12.12.2013 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2008 Z.z. (ďalej len „zákon č. 517/2007\nZ.z.“) zamietol návrh žalobcu zo dňa 01.02.2013 na výmaz úžitkového vzoru s názvom „Systém na\nzadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu VVER–440/V213“ (ďalej\naj „napadnutý úžitkový vzor“ alebo „napadnuté technické riešenie“ alebo „ÚV“) majiteľa Inžinierska\nvýpočtová spoločnosť Trnava, s.r.o. (ďalej aj „ďalší účastník“ alebo „majiteľ ÚV“).\n2. Úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že vymaže úžitkový vzor z registra,\nak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby preukáže, že neboli splnené podmienky na jeho zápis\npodľa predpisov platných v čase jeho zápisu. Návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru bol\nv tomto prípade podaný z dôvodu, že nebola splnená podmienka „novosti“, podmienka presiahnutie\nrámca prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti ÚV podľa zákona č. 478/1992 Zb.\no úžitkových vzoroch v znení účinnom v čase podania prihlášky ÚV, t.j. od 01.08.2002 do 31.12.2007\n(ďalej len „zákon č. 478/1992 Zb.“). Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom proti novosti a prekročeniu\nrámca prostej odbornej schopnosti možno namietať všetkým, čo sa stalo súčasťou stavu techniky pred\ndátumom prednosti napadnutého technického riešenia, podmienka jasného datovania je nevyhnutná.\nAk namietaný dokument nie je opatrený dátumom zverejnenia, alebo ak by v tomto smere mohli\n\nvzniknúť pochybnosti, je na navrhovateľovi, aby túto skutočnosť objektívne preukázal. Ak navrhovateľ\ntúto skutočnosť nepreukáže, nemôže byť takýto dôkaz vo výmazovom konaní úspešne uplatnený.\n3. Navrhovateľ k návrhu na výmaz priložil dôkazy označené ako D0 až D7. Vo vzťahu k dokumentu\nD0 (odborný článok s názvom „Implementation of Severe Accident Management Strategy at the Loviisa\nNPP“ autorov P. Lundström, O. Kymäläinen, H. Tuomisto) prvostupňový orgán konštatoval, že ide\no dokument, ktorý sa zameriava na stratégiu riadenia ťažkých nehôd vyvinutú pre jadrovú elektráreň\n(ďalej aj „JE“) Loviisa vo Fínsku. Z uvedeného dokumentu nie je zrejmé, a navrhovateľ to nepreukázal,\nči a kedy došlo k jeho zverejneniu. Zverejnenie dokumentu nevyplýva ani zo žiadnych údajov uvedených\nv texte, preto prvostupňový orgán tento dokument nepovažoval za relevantný stav techniky. Pokiaľ ide\no dokument D1 (Správu č. 17/2003 s názvom, „Koncept udržania roztavenej aktívnej zóny v tlakovej\nnádobe reaktora typu VVER-440/V213“, autorov: A. B., B. C., B. C. z decembra 2003), tento bol\nvypracovaný na základe Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a majiteľom ÚV dňa 24.09.2003\n(dokument P1). Podľa čl. 5.1 tejto zmluvy sú výsledky riešenia jeho časti po odovzdaní objednávateľovi\n(žalobcovi) jeho vlastníctvom. Poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po\ndohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Na základe uvedeného prvostupňový\norgán tento dokument nepovažoval za prístupný neobmedzenému okruhu osôb, a teda za relevantný\nstav techniky známy pred dátumom práva prednosti napadnutého technického riešenia. Pokiaľ ide\no dokument D2 (Správa s názvom „Feasibility of in-vessel retention of corium at BOHUNICE V-2\nNPP. Part I.“ autorov A. B., B. C., D. E. z decembra 2001), k nemu majiteľ predložil Zmluvu o dielo\nuzatvorenú medzi žalobcom ako objednávateľom a majiteľom ÚV ako zhotoviteľom (dokument P2).\nNavrhovateľ nepreukázal, že by bol dokument prístupný verejnosti pred dátumom práva prednosti\nnapadnutého úžitkového vzoru a prvostupňový orgán ho posúdil ako interný dokument dvoch zmluvných\nstrán. Vo vzťahu k dokumentu D3 (Správa s názvom „Feasibility of in-vessel retention of corium for\nVVER-440/V213 units. Part II.“ autorov A. B., B. C., D. E. z februára 2002) majiteľ doložil rovnako\n„Smlouvu o dílo“ uzatvorenú medzi spoločnosťou ČEZ, a.s. ako objednávateľom a majiteľom ÚV\nako zhotoviteľom zo dňa 26.02.2002 (dokument P3). Predmetom zmluvy bolo spracovanie podkladov\npre posúdenie možnosti realizácie zaplavenia šachty reaktora v jadrovej elektrárni s reaktormi typu\nVVER-440/V213 prostredníctvom ventilačného systému TL11. Článok 13 Zmluvy definuje utajovanie\nposkytnutých informácií medzi objednávateľom a zhotoviteľom, z čoho vyplýva, že tento dokument\nnebol verejne prístupný a bez ďalšieho ho nie je možné považovať za relevantný stav techniky známy\npred právom prednosti napadnutého riešenia. K dokumentu D4 (Správa s názvom „Feasibility of invessel retention of corium for VVER-440/V213 units. Part III.“ autorov A. B., B. C., D. E. z apríla 2002)\nbola majiteľom doložená zmluva medzi jadrovou elektrárňou PAKS v Maďarsku a majiteľom ÚV zo\ndňa 11.02.2002. Pretože išlo o dielo vypracované na základe zmluvy, prvostupňový orgán konštatoval,\nže žalobca nepreukázal, že išlo o verejne prístupný materiál a uvedený dokument nepovažoval za\nrelevantný stav techniky. Ďalej prvostupňový orgán hodnotil dôkazy P5, P6, P12, P13 a P14, ktoré\npredložil majiteľ ÚV na podporu tvrdenia o neverejnosti dokumentov D2 až D4, a aj s odkazom na ne\nkonštatoval, že navrhovateľom (žalobcom) predložené dokumenty D2 – D4 neboli pred dátumom práva\nprednosti napadnutého úžitkového vzoru zverejnené spôsobom, na základe ktorého by ich bolo možné\npovažovať za súčasť stavu techniky. Prvostupňový orgán zdôraznil, že navrhovateľovi bolo poskytnuté\nvyjadrenie majiteľa ÚV spolu s dôkazmi, ktoré spochybňujú zverejnenie namietaných dokumentov D2\naž D4, navrhovateľ týmto tvrdeniam neoponoval a ani žiadnymi dôkazmi nepreukázal opak. Dokument\npod označením D5 (odborný článok s názvom „In-vessel retention of corium at the Loviisa plant“\nautorov O. Kymäläinen, H. Tuomisto, T.G. Theofanous, uverejnený v roku 1997 v medzinárodnom\nčasopise „Nuclear Engineering and Desing 169) a D6 (Plant description The Westinghouse AP1000\nAdvanced Nuclear Plant, publikovaný v roku 2003) prvostupňový orgán považoval za relevantný stav\ntechniky. Pokiaľ ide dokument pod označením D7 (Znalecký posudok číslo 13/2012 vypracovaný\n13.08.2012 Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky, Fakultou elektrotechniky a informatiky,\nBratislava) prvostupňový orgán konštatoval, že znalecký posudok a všetky dokumenty v ňom uvedené\nsú vypracované, resp. zverejnené po dátume práva prednosti napadnutého technického riešenia,\na teda nie je možné tento dokument pripustiť ako námietku voči podmienke novosti a presahu prostej\nodbornej schopnosti odborníka v danej oblasti. Dokument D7 možno považovať za relevantný jedine pri\nposudzovaní podmienky priemyselnej využiteľnosti napadnutého technického riešenia.\n4. Prvostupňový orgán porovnal dokumenty, ktoré boli posúdené ako relevantný stav techniky\n(dokumenty D5, D6) s napadnutým riešením, aby zistil, či napadnuté riešenie spĺňa podmienku\nnovosti voči riešeniam opísaným v uvedených dokumentoch. Konštatoval, že systém na zadržiavanie\n\nroztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového reaktora typu VVER-440/V213 podľa napadnutého\núžitkového vzoru je v nárokoch na ochranu charakterizovaný konkrétnymi znakmi zariadenia a vzťahom\nmedzi týmito znakmi, pričom v namietanom dokumente D5 nie je možné nájsť popis konkrétnych\nznakov k predmetu napadnutého technického riešenia. Z uvedeného dôvodu dokument D5 nemožno\npovažovať za námietku proti jeho novosti. Obdobné konštatovanie prijal prvostupňový orgán aj vo vzťahu\nk dokumentu D6, v ktorom chýbajú konkrétne znaky predmetu napadnutého technického riešenia.\nV prípade preukazovania „nenovosti“ riešenia nie je možné len poukázať na rovnaký princíp – v tomto\nprípade na použitie vody na chladenie nádoby v koncepte zadržania roztavenej aktívnej zóny a odvod\npár zo šachty reaktora, najmä v prípade, ak reaktor AP1000 má iné konštrukčné usporiadanie ako reaktor\nVVER-440/V213. Na základe uvedeného prvostupňový orgán konštatoval, že napadnuté riešenie, tak,\nako je definované v hlavnom nároku na ochranu, je nové. Ako nové je potom nutné označiť aj ďalšie\nnároky č. 2 až č. 6, ktoré sú na hlavnom nároku závislé.\n5. Následne prvostupňový orgán hodnotil podmienku presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti\npri napadnutom úžitkovom vzore, pri porovnaní s riešeniami predstavujúcimi známy stav techniky.\nKonštatoval, že v čase projektovania výstavby reaktorov VVER-440/V213 sa neuvažovalo s možnosťou\nvýskytu a zvládnutia ťažkých havárií s tavením jadrového paliva, a teda ani so zadržaním kória\nv tlakovej nádobe reaktora. Pri reaktoroch novej generácie však boli už v štádiu projektovania\nnavrhnuté a experimentálne overené technické opatrenia zamerané na chladenie tlakovej nádoby\nreaktora pri ťažkej havárii. Vzhľadom na uvedené je koncept zadržania roztavenej aktívnej zóny\nv tlakovej nádobe jadrového reaktora známy a bol známy aj pred podaním prihlášky napadnutého\núžitkového vzoru. Uplatnenie tohto konceptu na rôznych typoch reaktorov si vzhľadom na rozdielne\ntechnické a konštrukčné danosti príslušných reaktorov vyžaduje aj rozdielne technické riešenia a prístup.\nPrvostupňový orgán porovnal technické riešenia uvedené v namietaných dokumentoch D5 a D6\ns namietaným úžitkovým vzorom, pričom konštatoval, že nie je možné tvrdiť, že napadnuté riešenie je\nlen prenesením konceptu zadržania roztavenej aktívnej zóny z reaktora AP600 alebo AP1000 na reaktor\nVVER 440/V213 a zároveň, že pre odborníka v danej oblasti ide o úplne bežné a realizovateľné riešenie\nbez prekročenia prostej odbornej schopnosti. Ďalej konštatoval, že aj keď väčšina prvkov napadnutého\ntechnického riešenia je súčasťou jestvujúcej konštrukcie jadrového reaktora VVER-440/V213, čo vyplýva\nz nevyhnutnej podmienky akceptácie jestvujúceho konštrukčného stavu, napadnuté riešenie predstavuje\nvo vzťahu k relevantným dokumentom D5 a D6 neočakávaný technický pokrok daného riešenia a spĺňa\ntak podmienku § 1 zákona o úžitkových vzoroch (pozn. správneho súdu – zákona č. 478/1992 Zb.).\n6. Vo vzťahu k zákonnej podmienke priemyselnej využiteľnosti prvostupňový orgán konštatoval, že\nnavrhovateľ síce v návrhu na výmaz uviedol, že napadnuté riešenie nie je priemyselne využiteľné,\nale konkrétne sa týmto tvrdením nezaoberal. Prvostupňový orgán preskúmal závery znaleckého\nposudku č. 13/2012 (dokument D7). Ak znalec vo svojom posudku uviedol, že v dôsledku závažných\nnedostatkov napadnutého technického riešenia nemôže byť bez dostatočných technických opatrení\ndosiahnutá funkčná spoľahlivosť, a tým aj priemyselná využiteľnosť technológie na zadržanie\nroztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora typu VVER-440/V213, avšak bez uvedenia\nkonkrétnych výsledkov experimentu preukazujúcich túto nefunkčnosť a majiteľ preukázal, že technické\nriešenie, tak, ako je definované v nárokoch na ochranu je reálne nainštalované v Slovenskej\nrepublike, v jadrových elektrárňach Jaslovské Bohunice a Mochovce, jeho priemyselnú využiteľnosť\nje možné považovať za preukázanú, a to aj so zohľadnením dôkazu spočívajúceho v overení jeho\nfunkčnosti na experimentálnom zariadení CERES a dôkazu preukazujúceho, že došlo k odsúhlaseniu\nnapadnutého riešenia Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. Na základe uvedených\nskutočností prvostupňový orgán konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal v čase jeho zápisu všetky\npodmienky na zápis do registra, a preto návrh na jeho výmaz zamietol.\n7. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, ktorý predseda Úradu priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. UV 4301/ II/101-2021 zo dňa\n30.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z.\nv nadväznosti na § 1 zákona č. 478/1992 Zb. zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu potvrdil. Žalobca podaný rozklad odôvodnil: i) nesprávnym zhodnotením verejnej dostupnosti\ndokumentov D1 až D4, ii) nesprávnou interpretáciou a posúdením predložených dôkazov (k čomu\npriložil ako dôkaz zmenšeninu výkresu č. 0-ADVA-1197 znázorňujúcu časť riešenia podľa napadnutého\núžitkového vzoru vytvoreného spoločnosťou ADVING, s.r.o. v roku 2004, dôkaz označený ako\n\nR1) a iii) formálnymi nedostatkami prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že pri\nrozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom, pričom z formálneho rozkladu a aj jeho\nvecného odôvodnenia je zrejmé, že navrhovateľ v rozklade napadol len nesprávne zhodnotenie\nverejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4, nesprávnu interpretáciu a posúdenie predložených dôkazov\na formálne nedostatky rozhodnutia. Okrem dôkazov D1 až D4 hodnotil žalovaný dôkazy P5, P6, P12,\nP14 (predložené majiteľom v rámci obrany proti návrhu na výmaz), dôkaz R1 predložený s rozkladom\na dôkazy R2 až R5 predložené síce až s replikou k vyjadreniu majiteľa ÚV (t.j. nie v lehote na podanie\nvecného odôvodnenia), ale s konštatovaním, že žalovaný ich preskúmal v rozsahu, v akom nadväzujú\nna dôvody rozkladu.\n8. Vo vzťahu k námietke formálnych nedostatkov prvostupňového rozhodnutia (odkazuje na zákon č.\n517/2007 Z.z. namiesto zákona č. 478/1992 Zb.) žalovaný uviedol, že napadnutý úžitkový vzor bol\nzapísaný do registra počas platnosti zákona č. 478/1992 Zb., a preto aj v konaní o návrhu na výmaz\nbolo hodnotené splnenie zápisných podmienok podľa tohto zákona. Aj keď sa prvostupňový orgán\nv závere rozhodnutia odvolal na ustanovenia v súčasnosti platného zákona o úžitkových vzoroch (zákon\nč. 517/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2008), z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že v konaní\nboli posudzované podmienky zápisu ustanovené v § 1 až § 3 zákona č. 478/1992 Zb., a nie podmienky\npodľa zákona č. 517/2007 Z.z. Išlo teda o chybu v písaní, ktorá nemohla mať, a ani nemala vplyv na\nzákonnosť, vecnú správnosť a zrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.\n9. K námietke nesprávneho hodnotenia verejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4 žalovaný\nkonštatoval, že dokument D1 vypracovaný v decembri 2003 súvisí so Zmluvou o dielo označenou ako\ndôkaz P1, podľa ktorej sú výsledky riešenia a jeho časti po odovzdaní objednávateľovi (t.j. žalobcovi)\njeho vlastníctvom. Poskytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po dohode\nzmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Navrhovateľ výmazu nepredložil takúto\npísomnú zmluvu (o poskytnutí výsledkov riešenia tretej strany), preto možno konštatovať, že namietaný\ndokument D1 nebol sprístupnený verejnosti, a teda ho nemožno pokladať za verejný dokument prístupný\nneobmedzenému okruhu osôb. Dôkazy D2, D3 a D4 (z decembra 2001, februára 2002 a apríla 2002)\npredstavujú technické správy o posúdení možnosti aplikácie riešenia na zadržanie roztavenej aktívnej\nzóny implementovaného v jadrovej elektrárni Loviisa pre štandardné bloky typu VVER-440/V213,\nktoré boli vypracované v rámci projektu VERSAFE (5. rámcový program Euratom, projekt Európskej\nkomisie pre nukleárne štiepenie a radiačnú ochranu). Pretože z ich obsahu nie je možno zistiť, kedy\na či boli sprístupnené verejnosti, nemôžu byť považované za stav techniky. Namietaný dokument D2\nvychádza zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom ako objednávateľom a majiteľom ÚV ako\nzhotoviteľom (dokument P2), pričom predmetom diela malo byť spracovanie podkladov na rozšírenie\nexistujúcej „Databázy JE V2 pre havarijné analýzy“, v rozsahu potrebnom na posúdenie realizovateľnosti\nstratégie chladenia tlakovej nádoby reaktora prostredníctvom zaplavenia šachty reaktora v prípade\nťažkej havárie. Žalovaný k dokumentom P1 a P2 uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by tieto boli\nprístupné verejnosti pred dátumom, od ktorého patrí majiteľovi ÚV právo prednosti k napadnutému\núžitkovému vzoru, a preto je tieto potrebné považovať len za interné dokumenty dvoch zmluvných\nstrán. Vo vzťahu k dokumentu D3 žalovaný konštatoval, že účelom zmluvy (dôkaz P3), na základe\nktorej bola správa – dokument vypracovaný, bola technická pomoc pri posúdení možnosti aplikovania\nstratégie s vonkajším chladením tlakovej nádoby reaktora v prípade ťažkej havárie. Práce nadväzovali\nna prvú etapu štúdií (dokument D2). V čl. 13 zmluvy sa zmluvné strany zaviazali, že budú pred tretími\nosobami chrániť a utajovať dôverné informácie a skutočnosti tvoriace obchodné tajomstvo, ktoré si\nnavzájom poskytli, a to po celú dobu trvania takýchto informácií. Aj dôkaz P3 teda predstavuje interný\ndokument dvoch zmluvných strán, a preto ho nie je možné považovať za stav techniky. Dokument D4\nbol výsledkom zmluvy uzatvorenej medzi jadrovou elektrárňou PAKS a majiteľom ÚV (dôkaz P4), išlo\no štúdiu uskutočniteľnosti zadržania roztavenej aktívnej zóny v nádobe reaktora pre JE Bohunice a JE\nDukovany. Správa obsahovala všeobecný opis kontajnmentu reaktora a vysvetľovala, ako je šachta\nreaktora prepojená s ostatnými miestnosťami. Žalovaný konštatoval, že aj v tomto prípade išlo o dielo\nvypracované na základe zmluvy, navrhovateľ nepreukázal, že dokument označený ako P4 je verejne\nprístupný, a teda ani tento nemožno považovať za stav techniky, ktorý bol zverejnený pred dátumom\npráva prednosti napadnutého technického riešenia.\n10. Žalovaný v konaní o rozklade hodnotil aj dôkazy P5, P6, P12, P13 a P14, ktoré predložil majiteľ ÚV\nna podporu argumentov o neverejnom charaktere namietaných dokumentov D2 až D4. Z ich obsahu\nvyplýva, že tieto dokumenty boli spracované v rámci projektu VERSAFE. V dokumente P5 (časť správy\n\ns názvom „Nuclear Fission and Radiation Protection Projects Selected for Funding 1999-2002) je na\nstrane 114 síce uvedené, že konečná správa o projekte má byť napísaná takým spôsobom, aby sa\nmohla použiť ako príručka správnej praxe pri manažmente ťažkých havárií a manažmente životnosti\nelektrárne a zároveň má poskytnúť informácie, ktoré môžu byť použité na uľahčenie a podporu v rokovaní\nkandidátskych krajín pre vstup do EÚ, predmetný dokument však neobsahuje žiadny údaj umožňujúci\nidentifikovať dátum sprístupnenia výsledkov výskumu verejnosti, resp. údaje, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť záver, že dokument P5 bol sprístupnený verejnosti pred dňom, od ktorého patrí majiteľovi právo\nprednosti k napadnutému úžitkovému vzoru. Len tvrdenie o sprístupnení dokumentu bez predloženia\nkonkrétnych dôkazov, z ktorých by táto skutočnosť vyplynula, nie je postačujúce. Dôkazná povinnosť\nnemôže byť nahradená argumentáciou založenou na domnienkach, predpokladoch alebo obchodných\nzvyklostiach. Dokument P6 predstavuje metodiku definujúcu, ktoré časti projektu sú dôverné, a ktoré\nnie, a tiež stanovuje podmienky publikovania výsledkov projektu. V časti „A“ s názvom ,,Guidelines for\ncontractual periodic reports“ (Smernice pre zmluvné periodické správy) je v prvom odseku uvedené,\nže periodické správy týkajúce sa riadenia projektu a postupu projektu sú základnými dokumentami\npre vnútorný projektový manažment, plánovanie a kontrolu...Tieto správy sú dôverné... V bode 4 tejto\nčasti s názvom ,,Note on issuing publications” (Poznámka k vydávaniu publikácií) je uvedené, že\nzmluvná strana smie publikovať, alebo umožniť publikáciu údajov, na akomkoľvek médiu, týkajúcich sa\nvedomostí, ktorých je vlastníkom, za podmienky, že to neovplyvní ochranu týchto vedomostí. Ďalšie\nzmluvné strany musia byť s dostatočným predstihom vopred informované o akejkoľvek plánovanej\npublikácii a jej plánovanom dátume, ako je definované v článku 9.3 Prílohy II k zmluve a, ak je to vhodné,\nv spoločenskej zmluve. V časti „C“ dokumentu P6 s názvom ,,Guidelines for the final report“ (Smernice\npre záverečnú správu) je v prvom odseku uvedené, že správa by mala byť zhodnotením celého projektu.\nMala by byť vhodná pre vedecké/technické posúdenie vykonanej práce bez toho, aby bolo potrebné\nodkazovať na ktorúkoľvek z predchádzajúcich správ alebo dokumentov. Bude sa s ňou zaobchádzať\nako s dôvernou okrem časti určenej na zverejnenie, ktorá môže obsahovať celú záverečnú správu podľa\nuváženia konzorcia. Z dokumentu P12 vyplýva, že verejne dostupné informácie týkajúce sa projektu\nVERSAFE boli uvedené prostredníctvom služby CORDIS – Community Research and Development\nInformation Service, prevádzkovanej Európskou komisiou. Z dokumentu P13 vyplynulo, že hlavné\nzistenia programu boli prezentované v publikácii NED, že podrobné správy sú majetkom projektových\npartnerov a je možné šíriť ich ďalej len po vzájomnej dohode všetkých partnerov, pričom za účelom\nzískania prístupu k dohode, je potrebné kontaktovať projektového partnera v danej krajine. Dokument\nP14 sa zaoberá rozborom a posudzovaním projektov riadenia ťažkých havárií reaktorov VVER-440/\nV213, pričom opisuje zameranie projektu VERSAFE vo všeobecnej rovine. V článku sú síce dokumenty\nD2 až D4 uvedené v referenciách, konkrétny obsah dokumentu D2, ani dokumentov D3 a D4 však\nuvedený nie je.\n11. Pokiaľ ide o dokument R1, žalovaný zdôraznil, že tento dôkaz súvisí so zmluvou P1, podľa ktorej\nposkytnutie výsledkov riešenia tretej strane môže byť realizované len po dohode zmluvných strán,\nna základe samostatnej zmluvy, ktorá nebola predložená, preto nie je možné tento výkres vo vzťahu\nk napadnutému riešeniu považovať za verejne dostupný dokument. Pokiaľ žalobca tvrdil, že majiteľ\nÚV nebol zmluvnou stranou projektu VERSAFE, a teda nebol viazaný jeho podmienkami, žalovaný\nkonštatoval, že bol zmluvnou stranou zmlúv o dielo predložených ako dôkazy P1 až P4, na základe\nktorých ako zhotoviteľ spracoval štúdie pre účastníkov projektu. Ako účastník predmetných zmlúv o dielo\nbol viazaný ich ustanoveniami a bolo v jeho záujme, aby so získanými informáciami nakladal takým\nspôsobom, aby nedošlo k ich verejnému sprístupneniu.\n12. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho patentového úradu, podľa ktorej je písomný\ndokument verejnosti prístupný vtedy, keď v rozhodnom období, t.j. pred dňom práva prednosti\nposudzovaného riešenia bolo možné, aby verejnosť získala vedomosti o obsahu tohto dokumentu a ak\nby neexistovala žiadna prekážka, ktorá by na základe dôvernosti dokumentu obmedzovala použitie\nalebo rozšírenie takejto vedomosti. Žalovaný konštatoval, že podnikovú dokumentáciu a uzatvorené\ndvojstranné zmluvy nie je možné bez ďalšieho považovať za sprístupnené verejnosti. Žalobca preto\nnemôže s úspechom namietať, že napadnuté riešenie nie je nové a že nepresahuje rámec prostej\nodbornej schopnosti, pokiaľ nepreukáže, že dokumenty, na ktoré sa odvoláva, boli sprístupnené\nverejnosti pred dňom vzniku práva prednosti napadnutého úžitkového vzoru. S ohľadom na uvedené\nžalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán správne vyhodnotil neverejnosť dokumentov D1 až D4,\na to aj v nadväznosti na dokumenty P1 až P4.\n\n13. Žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania žalovaný v administratívnom konaní nevyhovel, pretože\npísomné podania strán boli podľa jeho názoru dostatočné pre rozhodnutie v predmetnej veci. Na záver\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje s prvostupňovým orgánom vykonaným\nposúdením a zastáva názor, že napadnutý úžitkový vzor spĺňal v čase jeho zápisu podmienky ochrany\nvo vzťahu k predloženým materiálom podľa ustanovení § 1 až 3 zákona č. 478/1992 Zb., a preto\nprvostupňový orgán rozhodol správne, keď návrh na jeho výmaz z registra úžitkových vzorov zamietol.\n\nRozsah a dôvody žaloby\n14. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods.\n1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a\nžiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí obmedzil prieskum\nprvostupňového rozhodnutia iba na správnosť posúdenia, či boli dokumenty D1 až D4 zverejnené. Podľa\nabsolútne zmätočného vyjadrenia žalovaného nebolo rozkladom napadnuté posúdenie podmienky\nnovosti napadnutého úžitkového vzoru. Žalovaný sa v rozhodnutí o rozklade nezaoberal ani námietkami\nohľadom nedostatkov prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu podmienky presiahnutia\nrámca prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti napadnutého ÚV. Žalobca má za\nto, že rozklad posudzovaný podľa jeho obsahu smeroval proti celému prvostupňovému rozhodnutiu.\nŽalobca rozkladom napádal nesprávne právne posúdenie verejnosti dokumentov D0 až D4 (teda, či\ninformácie tam uvedené boli stavom techniky, a či bol ÚV oproti týmto dokumentom nový), nesprávne\nhodnotenie všetkých dôkazov (t.j. aj dôkazu týkajúceho sa posúdenia presiahnutia rámca prostej\nodbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti) a formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia.\nPreto postupom žalovaného, keď napriek rozkladu neposúdil ani preskúmal prvostupňové rozhodnutie v\ncelom rozsahu, došlo k zásadnému porušeniu ustanovení o konaní v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n15. Správny súd je povinný preskúmať rozhodnutie o rozklade a prvostupňové rozhodnutie podľa\nvšetkých námietok uvedených v žalobe, a to aj za situácie, ak by neakceptoval tvrdenia a argumentáciu\nžalobcu, že rozklad bol v zmysle jeho obsahu podaný proti celému rozsahu prvostupňového rozhodnutia.\nTakýto výklad vyplýva podľa žalobcu z komentára k Správnemu súdnemu poriadku (BARICOVÁ, Jana,\nFEČÍK, Marián, ŠTERVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1 vydanie. Bratislava:\nC.H.Beck, 2017) ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžhuv 1/2014 z 03.08.2016 (obdobne\naj z rozhodnutia sp. zn. 3 Sžhuv/1/2014 z 02.12.2015), podľa ktorých skutkové a právne závery\norgánu verejnej správy správny súd preskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených\nv žalobe, a to v plnom rozsahu. Žalobca namieta, že v napadnutých rozhodnutiach žalovaného\n(poznámka správneho súdu – žalobca takto označuje prvostupňové aj napadnuté druhostupňové\nrozhodnutie) absentuje zákonné posúdenie, ktoré znaky nároku na ochranu namietané dokumenty\nobsahujú. Základom akéhokoľvek posúdenia podmienok zápisu úžitkového vzoru je najskôr určiť, ktoré\nznaky nároku na ochranu príslušný namietaný dokument obsahuje. Z napadnutých rozhodnutí nie je\nmožné zistiť, akými úvahami dospel žalovaný k záveru, že napadnutý úžitkový vzor spĺňa zákonné\npodmienky pre jeho zápis do registra.\n16. K dokumentu D0 žalobca uviedol, že ho žalovaný v napadnutom rozhodnutí úplne opomenul\nako dôkaz, vyjadril sa k nemu len prvostupňový orgán, keď konštatoval (strana 16 prvostupňového\nrozhodnutia), že z dokumentu nevyplýva, kedy a či bol zverejnený, ako aj to, že uznanie predmetného\ndokumentu za relevantný stav techniky by nemalo vplyv na posúdenie podmienok zápisu napadnutého\ntechnického riešenia. Z predmetného dôkazu vyplýva, že pôvodcovia napadnutého technického riešenia\npoznali riešenie uvedené v dokumente (išlo o riešenie použité v JE Loviisa, ktoré je podľa žalobcu\nrovnaké ako napadnuté technické riešenie). Na dokument D0 odkazoval aj dokument D3, pričom\nv referencii je uvedený aj dátum jeho zverejnenia, a to dátum konania workshopu o implementácii\nriešení ťažkých havárií, ktorý sa konal vo Švajčiarsku v dňoch 10. až 13. septembra 2001. Ustanovenia\nzákona č. 478/1992 Zb. nekladú žiadne bližšie nároky alebo požiadavky na zverejňovanie namietaných\ndokumentov (dôkazov proti novosti), informácia sa považuje za zverejnenú, ak aspoň jeden člen\nverejnosti má možnosť získať ku nej prístup. Pri dokumente D1 žalovaný úplne opomenul, že výsledky\n\nriešenia z tohto dokumentu sprístupnil tretím osobám priamo majiteľ ÚV, ktorý prezentoval výsledky\npráce na medzinárodných workshopoch, o čom svedčí dokument R4. Žalovaný porovnal dokument\nD1 s napadnutým technickým riešením, z odôvodnenia rozhodnutia však nie je možné zistiť, ktoré\nznaky napadnutého ÚV žalovaný porovnával, keďže rozhodnutie o rozklade také posúdenie a uvedenie\nkonkrétnych znakov neobsahuje. Dokument D1 obsahuje konkrétne znaky známeho riešenia tvoriaceho\nstav techniky (t.j. riešenia implementovaného na JE Loviisa), ktoré je totožné s napadnutým ÚV. To,\nčo vykonal majiteľ ÚV, nebola činnosť, ktorá by mohla byť chránená úžitkovým vzorom, pretože už\nznáme technické riešenie implementované v JE Loviisa obsahovalo prístup vody k tlakovej nádobe\nreaktora otvormi v tepelnom tienení, problémom bola úzka časť varného kanála, ktorú sa v JE\nLoviisa rozhodli rozšíriť znížením tepelného tienenia reaktora. Majiteľ ÚV len vykonal matematické\nvýpočty a vypočítal, že chladenie by malo byť možné aj pri šírke varného kanála 20 mm bez nutnosti\njeho zväčšenia. V administratívnom konaní nebolo sporné, že majiteľ ÚV disponoval informáciami\no riešení vonkajšieho chladenia jadrového reaktora využitím vzduchotechniky z jadrového reaktora\nv JE Loviisa. Majiteľ zároveň disponoval informáciami o riešení chladenia jadrového reaktora podľa\nprojektu AP600 spoločnosti Westinghouse. Žalobca v administratívnom konaní preukázal, že diela,\nktoré boli vytvorené na základe zmlúv o dielo, boli priamo majiteľom ÚV sprístupnené tretím osobám\ntým, že predmet skoršieho diela využil pri vytvorení ďalšieho diela. Žalovaný argumentoval, že žalobca\núdajne nepreukázal zverejnenie dokumentu P3 (aj P4). Opomenul pritom, že dokumenty D3 a D4 boli\nvypracované v rokoch 2001 až 2002 a tieto výsledky boli použité v ďalších správach (D1). K zverejneniu\nvýsledkov diela vyhotoveného na základe zmluvy o dielo môže dôjsť aj mimo rámca práv a povinností z\ntejto zmluvy. Samotný majiteľ sprístupnil tretím osobám výsledky prác pri realizácii diela podľa zmluvy so\nspoločnosťou ČEZ, a.s. a PAKS a rovnako ich prezentoval na medzinárodnom hodnotiacom workshope\nvo Viedni. Ďalej žalobca v žalobe opísal dokumenty D5 a D6. Konštatoval, že majiteľ ÚV v prihláške\núžitkového vzoru neuviedol opisnú časť systému inštalovaného v JE Loviisa, čím skreslil a nesprávne\nopísal existujúci stav techniky. To, že v JE Loviisa sú v tepelnom tienení otvory, ktoré umožňujú prístup\nvody k tlakovej nádoby reaktora, bolo majiteľovi známe. Dokumenty D5 a D6 boli uznané za stav techniky\nk napadnutému ÚV v prvostupňovom rozhodnutí, avšak ich posúdenie žalovaný žiadnym spôsobom\nnezohľadnil v napadnutom rozhodnutí.\n17. Žalovaný prijal záver o tom, že dokumenty D1 až D4 neboli sprístupnené verejnosti aj na základe\ndokumentov P5, P6, P12, P13 a P14. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že majiteľ ÚV nebol\npartnerom projektu VERSAFE, nemal k dispozícii zmluvu, ktorou sa riadil projekt a zverejňovanie\ninformácií o ňom. Žalovaný túto skutočnosť nezohľadnil, rovnako nezohľadnil, že dokument P6 nie\nje záväzným dokumentom, obsahuje metodiku definujúcu, ktoré časti výsledkov projektu sú dôverné\na ktoré nie. Dokument poskytoval len usmernenie, nie záväzný postup a z jeho obsahu nemožno vyvodiť\nžiadne práva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na záväzný Dohovor o jadrovej bezpečnosti, v súlade\ns ktorým sa realizujú aj programy financované Európskou komisiou. Podľa tohto dohovoru sú signatári\npovinný zdieľať technické informácie a výsledky výskumu a vývoja pre potreby zvyšovania jadrovej\nbezpečnosti. V ďalšej časti žaloby sa žalobca venoval dokumentom P7 až P10 a namietal ich posúdenie\n(žalobné body 94. až 106). K dokumentu P12 žalovaný uviedol, že z neho vyplýva, že verejne dostupné\ninformácie týkajúce sa projektu boli uverejnené prostredníctvom služby CORDIS. Žiadnu ďalšiu úvahu\nalebo vysvetlenie žalovaný neuviedol, nie je preto zrejmé, ako predmetný dôkaz vyhodnotil. Obdobne,\nokrem konštatovania, že dokument P13 obsahuje emailovú odpoveď koordinátora projektu, žiadnu\nďalšiu úvahu vo vzťahu k tomuto dôkazu žalovaný neuviedol. Žalobca namietol, že žalovaný vôbec\nneposúdil obsah dokumentu P14 vo vzťahu k predmetu posudzovanej veci. Žalovaný opomenul pri\nposudzovaní verejnosti dokumentov D2 až D4 dôležitú skutočnosť, a síce, že tieto boli uvedené v\ndokumente D14 ako referencia/odkaz na zdroje, z ktorých autori čerpali, čo bez ďalšieho preukazuje, že\npredmetné dokumenty boli verejne prístupné odbornej verejnosti. V opačnom prípade by autori článku\nna dané dokumenty nemohli odkazovať. V rozkladovom konaní predložil žalobca dokumenty R1 až R6.\nDokument R1 žalobca predložil za účelom preukázania, že už v roku 2004 pracovala s technickým\nriešením, ktoré je predmetom úžitkového vzoru, tretia osoba - spoločnosť ADVING, s.r.o. To znamená,\nže so správami vypracovanými majiteľom ÚV (správami D1 až D4) bola odborná verejnosť oboznámená\na boli stavom techniky. Žalovaný konštatoval, že dokument R2 a P14 sú totožné, čo však nie je pravda,\npretože dokument R2 je výňatok záverečnej správy a dokument P14 je odborný článok. Žalovaný preto\nsúvislosti s dokumentom R2 nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym záverom ohľadom\nneverejnosti dokumentov D2 až D4. Dokumenty R3 až R5 obsahujú programy stretnutí - workshopov,\nkde boli s odbornou verejnosťou diskutované známe riešenia uchladiteľnosti aktívnej zóny jadrového\nreaktora. Členovia odbornej verejnosti mali možnosť oboznámiť sa a diskutovať výsledky a technické\n\nriešenia vypracované v rámci projektu VERSAFE - odborná verejnosť bola oboznámená s riešením\nriadenia ťažkých havárií v JE Loviisa, ktoré je v hlavných znakov zhodné s napadnutým úžitkovým\nvzorom. Žalobca namietol, že žalovaný v konaní o návrhu na výmaz toho istého úžitkového vzoru, ktoré\nbolo začaté na základe návrhu na výmaz úžitkového vzoru podaného 24.11.2017, dospel vo vzťahu k\nverejnosti príručky SAM Handbook k opačnému záveru, a to, že tento dokument bol zverejnený.\n18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že cieľom technického riešenia ÚV bolo vytvorenie\nsystému na zadržanie roztavenej aktívnej zóny tlakovej nádoby jadrového reaktora typu VVER-440/\nV213, ktorý zabezpečí prístup dostatočného množstva chladiva a prietoku chladiva okolo vonkajšej steny\ntlakovej nádoby reaktora bez nutnosti odstránia tepelného tienenia reaktora. Podľa žalobcu však tento\ncieľ nemôže byť z technického hľadiska naplnený, a to z dôvodu, že technické riešenie nevyhnutne musí\nobsahovať ďalšie dôležité prvky, ktoré napadnutý úžitkový vzor nerieši. V bodoch 138. a nasledujúcich\nžaloby žalobca namieta, že žalovaný teda nesprávne posúdil priemyselnú využiteľnosť úžitkového\nvzoru. Využitie vonkajšieho chladenia tlakovej nádoby reaktora nie je samostatným systémom,\nktorý by zabezpečil zadržanie taveniny v tlakovej nádobe reaktora. To je možné až kombináciou\nviacerých systémov. Podľa žalobcu napadnutý úžitkový vzor len využíva existujúcu konštrukciou\njadrového reaktora VVER-440/V213 a jeho úprav tak, ako bola uskutočnená v JE Loviisa, pričom iba\njednoducho vynechal znak použitia hydraulického systému na zväčšenie kritickej štrbiny. Technický\nznak - hydraulický systém v JE Loviisa, bol nahradený matematický výpočtami, ktoré nemôžu byť\npredmetom ochrany. Preto záver žalovaného, že napadnuté technické riešenie je oproti dokumentu\nD1 nové, keďže dokument D1 neobsahuje opis všetkých konkrétnych znakov napadnuté technického\nriešenia, je neodôvodnený, zmätočný a arbitrárny. Žalobca konštatoval, že dokument D1 obsahuje opis\nrelevantného stavu techniky, t.j. známeho riešenia v JE Loviisa, pričom jeho znaky sú totožné so znakmi\nnapadnutého ÚV. Pre žalovaného mohlo byť indíciou, že napadnutý ÚV nespĺňal podmienky zápisu aj\nskutočnosť, že to konštatoval príslušný orgán Maďarskej republiky. Ak je raz úžitkový vzor v inom štáte\nEurópskej únie so spätnou účinnosťou vymazaný z dôvodu nesplnenia podmienok pre zápis (pričom ide\no rovnaké technické riešenie), mal to slovenský úrad vziať do úvahy, pretože je zrejmé, že posúdenie\nv Maďarsku bolo výsledkom rovnakých hodnotiacich kritérií. Vzhľadom na to, že pri úžitkových vzoroch\nje hlavným predmetom posúdenia stav techniky, presah rámca prostej odbornej činnosti a priemyselná\nvyužiteľnosť, je potrebné využitie inštitútu odborného vyjadrenia alebo znaleckého dokazovania. V bode\n183. až 219. žaloby žalobca poukázal na nesprávne posúdenie skutočnosti, že napadnuté technické\nriešenie predstavuje voči dokumentom D5 a D6 neočakávaný technický pokrok, a to napriek tomu, že\nväčšina prvkov technického riešenia je súčasťou existujúcej konštrukcie jadrového reaktora.\n19. Žalovaný nenariadil v administratívnom konaní pojednávanie, a to aj napriek opakovaným námietkam\nžalobcu a aj v rozpore s odporúčaním Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedenom v rozhodnutí\nsp. zn. 24S/82/2015 zo dňa 19.05.2016 (poznámka správneho súdu: ide o rozhodnutie, ktorým súd\npreskúmaval skoršie rozhodnutie žalovaného vo veci návrhu na výmaz ÚV, rozhodnutie žalovaného\nbolo zrušené a následne bolo vydané rozhodnutie, ktoré je predmetom prieskumu v tomto správnom\nsúdnom konaní). Nenariadenie pojednávania žalobca považuje za procesné pochybenie žalovaného,\nktorého dôsledkom bolo nesprávne hodnotenie odborných otázok, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci\nkľúčové. Žalobca je toho názoru, že uskutočnenie pojednávania by prispelo k správnemu skutkovému\na právnemu posúdeniu veci. Žalobca poukázal na § 3 ods. 4 a 5 Správneho poriadku, podľa ktorého sú\norgány verejnej správy povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom\nkonania a ich rozhodnutie orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa žalobcu\nďalej existuje dôvodné podozrenie, že odborná komisia vymenovaná zmysle § 61 ods. 2 Správneho\nporiadku nebola zložená z osôb, ktoré mali akúkoľvek odbornosť v oblasti jadrovej energetiky na to,\naby mohli zaručiť správne právne a skutkové posúdenie naplnenia podmienok pre zápis (resp. výmaz)\núžitkového vzoru. Tým, že úrad nesplnil povinnosť zabezpečiť odbornosť a nestrannosť pri rozhodovaní,\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy a orgán verejnej\nsprávy žalobcovi znemožnil realizáciu jeho ústavného práva na inú právnu ochranu garantovaného\nčlánkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžhuv/1/2014 podľa ktorého, ak má účastník konania výhrady a námietky k vymenovaným členom\n(komisie), ich odbornosti a nezaujatosti, má o nich orgán informovať len čo sa o nich dozvie. Tým, že\nžalovaný žalobcovi odmietol poskytnúť informáciu o dosiahnutom odbornom vzdelaní členov rozkladovej\nkomisie, odoprel mu čo i len možnosť vzniesť výhrady a námietky k vymenovaným členom komisie, ich\nodbornosti a nezaujatosti. Uvedeným postupom taktiež prišlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\n\nvo veci. S poukazom na ustanovenie § 36 Správneho poriadku (ak je pre odborné posúdenie skutočností\ndôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, orgán ustanoví znalca) žalobca konštatoval, že\nna posúdenie otázok z oblasti jadrovej energetiky, respektíve jadrovej bezpečnosti, bolo nevyhnutné\nzabezpečiť odbornosť žalovaného.\n20. V závere žaloby žalobca zhrnul, že dostatočne preukázal verejnosť dokumentov D0 až D5, resp.\ninformácií v nich obsiahnutých. Dokumenty, ktoré predložil žalobca, boli preukázateľne sprístupnené\nodbornej verejnosti, a to najneskôr v deň konania workshopu vo Viedni (30.10.2002), t.j. pred rozhodným\ndátumom. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nedostatočne odôvodnené, a\nteda nepreskúmateľné vo vzťahu k hodnoteniam dokumentov D0 až D5, P5, R1 až R6, P1 až P23.\nZ napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako žalovaný posudzoval úroveň tvorivej invencie,\naby už išlo o presah prostej odbornej schopnosti. Žalovaný takéto posúdenie v rozhodnutí vôbec\nneuviedol. Kombinácia už známych prvkov technického riešenia tvoriacich stav techniky nespĺňa\ncharakter zákonom vyžadovanej vynálezcovskej činnosti. Nespĺňa ho ani prípadný nový prvok, pokiaľ\ntento pre odborníka v danej oblasti vyplýva z doterajšieho stavu techniky.\nVyjadrenie žalovaného\n21. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pred samotným vyjadrením\nk žalobe vzniesol námietku voči rozsahu podanej žaloby. Uviedol, že žalobca veľkú časť žaloby\nvenuje otázkam, ktoré neboli (a ani nemohli byť) predmetom napadnutého rozhodnutia, pretože neboli\npredmetom rozkladu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu. Taktiež poukázal na to, že žalobca\nprezentuje nové skutkové závery a dokonca odkazuje na vyjadrenia a podania predložené v rámci\nďalšieho (v poradí druhého) návrhu na výmaz ÚV (podaného 24.11.2017). Uvedené považuje žalovaný\nza neprípustné a žiada, aby súd nebral do úvahy žalobné dôvody, ktoré idú nad rámec dôvodov\nuplatnených v rozkladovom konaní. K námietke nesprávneho posúdenia rozsahu rozkladu uviedol, že\nv napadnutom rozhodnutí podmienku novosti ako takú nepreskúmaval, pretože navrhovateľ výmazu\n(žalobca) posúdenie tejto podmienky v rozklade nenapadol. V skutočnosti napadol len zhodnotenie\nverejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4, ktorá je síce predpokladom následného posúdenia\nnaplnenia podmienok zápisnej spôsobilosti úžitkového vzoru, avšak toto zhodnotenie nemožno stotožniť\ns hodnotením podmienky novosti. Žalovaný dôrazne nesúhlasí s tým, že rozklad smeroval proti\ncelému prvostupňovému rozhodnutiu. V podaní, ktoré predstavuje formálny rozklad (podanie zo\n17.01.2014) je explicitne uvedené, že dôvodom podaného rozkladu je: (i) nesprávne zhodnotenie\nverejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4, (ii) nesprávna interpretácia a posúdenie predložených\ndôkazov a (iii) formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Rovnaké dôvody rozkladu sú uvedené\naj vo vecnom odôvodnení rozkladu. V odôvodnení rozkladu nie je ani raz spomenutá podmienka novosti,\npodmienka presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti, či podmienka priemyselnej využiteľnosti.\nCelé odôvodnenie rozkladu sa venuje výlučne otázke preukázania zverejnenia dokumentov D1 až\nD4, resp. formálnym nedostatkom prvostupňového rozhodnutia. Zákon č. 517/2007 Z.z. v § 53 ods. 3\nstanovuje, že odôvodnenie rozkladu musí byť podané do dvoch mesiacov odo dňa podania rozkladu,\nide o zákonnú lehotu, ktorú nie je možné predĺžiť. Žalovaný vyjadril svoje presvedčenie, že dôvod, prečo\nsa žalobca snaží presvedčiť žalovaného aj správny súd o tom, že podaný rozklad má väčší rozsah než\ntomu bolo v skutočnosti, je to, že žalobca si uvedomuje, že rozklad nebol podaný v takom rozsahu,\nako to vyhovovalo ochrane jeho záujmov. Nedostatky podaného rozkladu však nie je možné odstrániť\nlen tvrdeniami žalobcu o tom, že rozsah rozkladu mal byť vykladaný širšie, ani doplnením nových\nargumentov. Žalovaný uviedol, že správny súd nie je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa všetkých námietok uvedených v žalobe. Takýto záver\nžalobcu neodôvodňujú ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv2/2014 a 3Sžhuv/1/2014,\nna ktoré poukázal žalobca. Tvrdenie, resp. právna veta z uvádzaných rozhodnutí je podľa žalovaného\nvytrhnutá z kontextu a je potrebné vnímať ju v kontexte celého rozsudku. Inak povedané, preskúmanie\nv plnom rozsahu neznamená, že správny súd musí preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu\nvšetkých žalobných návrhov, ale znamená, že správny súd preskúma skutkové ako aj právne závery\ndruhostupňového rozhodnutia. Obdobne podľa názoru žalovaného aj citácia z komentára k Správnemu\nsúdnemu poriadku bola účelová. Po žalobcom citovanej právnej vete je totiž v komentári ďalej uvedené:\n„Pri uplatnení tohto právneho názoru nemožno opomenúť ani predpisy správneho práva týkajúce sa\nopravných prostriedkov, a to, do akej miery možno v odvolacom správnom konaní prihliadať na nové\nskutočnosti a na návrhy nových dôkazov uvedené v odvolaní .....Možnosť uvádzať až v správnej\nžalobe nové skutočnosti (prípadne i dôkazy) netreba vykladať príliš extenzívne, napr. tak, že by si\n\núčastník správneho konania mohol „odkladať“, či dokonca „schovávať“ všetky relevantné skutočnosti\naž pred správny súd. Zároveň je v komentári uvedené, že preskúmavacia činnosť správneho súdu\nspočíva všeobecne v tom, resp. vychádza zo skutkového základu, ktorý bol základom rozhodnutia alebo\nopatrenia správneho orgánu. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 24S/82/2015, v ktorom krajský súd konštatoval, že súd nemôže byť viazaný\nvšetkými žalobnými dôvodmi, ale len ich rozsahom, ako boli tieto dôvody uplatnené v rozkladovom\nkonaní. Nakoľko žalovaný sa mohol s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti v konaní o rozklade\nvysporiadať len a výlučne s dôvodmi uvedenými v rozklade, súdne preskúmavacie konanie by tak\nnahrádzalo inštitút rozkladového konania. Predmetom súdneho prieskumu teda môžu byť len dôvody\nuvedené v podanom rozklade, t.j. nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4,\nnesprávna interpretácia a posúdenie predložených dôkazov a formálne nedostatky prvostupňového\nrozhodnutia. Dôvody žaloby, ktoré idú nad rozsah rozkladu, žalovaný neposudzoval, ani posudzovať\nnemohol, a preto nemôžu byť ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia správnym súdom.\nVzhľadom na uvedené žalovaný nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k argumentom žalobcu týkajúcim\nsa posúdenia dôkazov, ktoré neboli predmetom hodnotenia v rámci konania o rozklade, t.j. argumentom\ntýkajúcim sa dokumentov D5, D6, D7, P7, P8, P9, P11, P15, P16, P17, P18, P19, P20, P21, P22\na P23. Žalovaný takisto navrhuje, aby správny súd na tieto argumenty neprihliadal ani v správnom\nsúdnom konaní. K žalobnej námietke obsiahnutej v bode 180. žaloby a nasledujúcich, kde žalobca\nznovu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisová značka 3Sžhu/2/2014, podľa ktorého\nsprávny súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie, prípadne znalecký posudok, či vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že s uvedenou\ninterpretáciou nemožno celkom súhlasiť. Správny súdny poriadok síce umožňuje v rámci súdneho\nprieskumu správnych rozhodnutí vykonať alebo zopakovať dôkazy na preukázanie skutkového stavu,\ntakýto postup je však v zmysle § 119 a 120 SSP v doterajšej súdnej praxi skôr výnimočný, pričom\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 73S/23/2022 z 20.01.2020, v ktorom\nje na strane 39 uvedené, že správny súd je v súlade s § 126 SSP viazaný skutkovým stavom\nzisteným orgánom verejnej správy. Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie,\npretože správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Navrhované dokazovanie bolo zjavne\nzamerané na zisťovanie skutkového stavu (navrhovaná obhliadka by mohla potvrdiť technické riešenie,\nkonštrukčné prvky, prípadne funkčnosť zariadenia, pričom zavedenie, umiestnenie a funkcia teplomera\nsporné neboli) avšak správny súd je oprávnený dokazovanie vykonať len na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. K námietke nenariadenia ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že úrad v konaniach\no úžitkových vzoroch rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré\nboli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. Konanie pred úradom je ovládané zásadou písomnosti.\nÚstne pojednávanie orgán verejnej správy nariadi obligatórne, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo\nfakultatívne, ak to vyžaduje povaha veci (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku). Krajský súd v Banskej\nBystrici v rozsudku sp. zn. 24S/82/2015 na strane 24 konštatoval, že zákon neukladá správnemu\norgánu vo veciach úžitkového vzoru povinnosť nariadiť vždy ústne pojednávanie, ale takúto povinnosť\nmá len v prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania. Ak teda\nžalovaný rozhodujúci o rozklade dospel k záveru, že je možné vo veci návrhu na výmaz rozhodnúť\nna základe podaní účastníkov konania, nepostupoval v rozpore so zákonom. Je síce pravdou, že\nkrajský súd tiež uviedol, že vzhľadom na zložitosť veci bude potrebné, aby žalovaný zvážil prípadné\nnariadenie pojednávania, zdôraznil však, že samotné rozhodnutie o jeho nariadení bude plne v dispozícii\nžalovaného. V predmetnom prípade podľa žalovaného povaha veci nevyžadovala nariadenie ústneho\npojednávania. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vecná príslušnosť na rozhodovanie o rozklade je\nzverená vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, ktorý o rozklade rozhoduje na základe návrhu\nním ustanovenej osobitnej rozkladovej komisie, pričom vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie\nje názorom komisie viazaný. Za dôležité však žalovaný považuje, že pri prieskume prvostupňového\nrozhodnutia vychádzal v súlade so zákonom z obsahu podaného rozkladu, a teda neposudzoval,\na ani nemal dôvod posudzovať otázky týkajúce sa jadrovej energetiky, resp. jadrovej bezpečnosti,\nale posudzoval otázku zverejnenia namietaných dokumentov. Preto žalovaný považuje požiadavku\nžalobcu týkajúcu sa odbornosti členov komisie, ako aj návrh na overenie ich odbornosti zo strany\nsúdu, za neopodstatnený. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané 14\ndní po vymenovaní odbornej komisie, pričom za takýto krátky čas komisia nemohla riadne preskúmať\ncelé konanie, žalovaný zdôraznil, že odvolacie konanie predstavuje samostatné štádium správneho\nkonania, všetky úkony v rámci odvolacieho konania prebiehajú na odbore odvolacích konaní, pričom\nz prejednávania a rozhodovania je vylúčený ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako\n\nzamestnanec správneho orgánu prvého stupňa. Rozkladová komisia v rámci svojho rokovania prerokúva\nkonkrétny návrh rozhodnutia vo veci pripravený na odbore odvolacích konaní, teda sama o sebe\nnepripravuje celé rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na predmet rokovania komisie\n(rozsah preskúmania prvostupňového rozhodnutia na základe obsahu podaného rozkladu) považuje\nžalovaný 14 dní za dostatočný čas na prerokovanie návrhu rozhodnutia a následné vydanie rozhodnutia.\nK požiadavke nariadenia znaleckého dokazovania žalovaný uvádza, že požiadavka na znalecké\ndokazovanie nebola predmetom podaného rozkladu, preto poukazovanie na podstatnú chybu konania\npri zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, je potrebné taktiež považovať za\nbezpredmetné. Navyše, žalovaný neustanovuje znalca na posúdenie odbornej otázky, ktorej posúdenie\npatrí žalovanému na základe zákonom zverenej kompetencie. Žalovaný sa vyjadril len k tým dôkazom,\nktorý hodnotenie bolo spochybnené rozkladom. Posúdenie dokumentu D0 nebolo namietané v podanom\nrozklade. Prvostupňový orgán sa dokumentom D0 zaoberal a konštatoval, že žalobca nepreukázal,\nči a kedy došlo k jeho zverejneniu. Žalovaný zdôraznil, že relevantný dokument proti novosti, resp.\nprekročeniu rámca prostej odbornej schopnosti musí vyhovovať podmienke vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 4 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb., podľa ktorého sa za stav techniky považuje všetko, čo bolo kdekoľvek\npred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti sprístupnené verejnosti akýmkoľvek\nspôsobom. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o dôkazné prostriedky proti novosti a prekročeniu\nrámca prostej odbornej schopnosti možno namietať všetkým, čo sa stalo súčasťou stavu techniky\npred dátumom prednosti napadnutého riešenia, pričom je nevyhnutná podmienka jasného datovania\ndokumentu. Podmienka jasného datovania nemôže byť nahradená domnienkami, a to ani keď tieto\ndomnienky vyplývajú zo súvisiacich dôkazných prostriedkov. Ak dokument nie je opatrený dátumom\nzverejnenia, alebo by v tomto smere mohli vzniknúť pochybnosti, je na navrhovateľovi (žalobcovi), aby\ntúto skutočnosť preukázal. Pretože žalobca túto skutočnosť vo vzťahu k dokumentu D0 nepreukázal,\nnemohol byť takýto dôkaz úspešne uplatnený. K dokumentu D1 majiteľ predložil Zmluvu o dielo\n(dokument P1), podľa ktorej poskytnutie výsledkov riešenia tretej osobe môže byť realizované len po\ndohode zmluvných strán na základe samostatnej písomnej zmluvy. Pretože žalobca v konaní uvedené\nnepreukázal, nebolo možné tento dokument považovať za relevantný stav techniky. Vzhľadom na\nuvedené žalovaný ani nemal porovnávať jeho znaky so znakmi napadnutého úžitkového vzoru.\n22. K námietke nefunkčnosti napadnutého technického riešenia žalovaný uviedol, že akékoľvek riešenie\nprihlasované na ochranu úžitkovým vzorom predstavuje samostatné riešenie určitého celku, pričom\nto však nemusí byť komplexné riešenie celkovej situácie. Hoci otázka posúdenia presiahnutia rámca\nprostej odbornej schopnosti nemala byť vzhľadom na obsah podaného rozkladu predmetom súdneho\nprieskumu, predsa len žalovaný považuje za žiadúce vyjadriť sa k argumentom žalobcu. Cieľom\nnapadnutého riešenia nebolo navrhnúť systém na zväčšenie štrbiny a ani umiestnenie tepelného\ntienenia, ale vytvorenie systému na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového\nreaktora, ktorý zabezpečí prístup dostatočného množstva chladiva k vonkajšej stene tlakovej nádoby\nreaktora a prietok chladiva okolo vonkajšej steny tlakovej nádoby reaktora bez nutnosti odstránenia\ntepelného tienenia eliptického dna tlakovej nádoby reaktora v prípade ťažkej havárie. V jadrovej\nelektrárni Loviisa bola voda privádzaná do šachty reaktora cez vzduchovody ventilačného systému\nšachty reaktora. Avšak, aby bolo možné privedenie dostatočného množstva chladiva k vonkajšej\nstene tlakovej nádoby reaktora a zabezpečenie prietoku tejto vody, bolo v šachte reaktora umiestnené\nhydraulické zariadenie, ktoré zosunie tepelné tienenie eliptického dňa reaktora a tým sa uvoľní prístup\nchladiva k eliptickému dnu reaktora a aj vstup chladiva do priestoru medzi vonkajšou stenou tlakovej\nnádoby reaktora a tepelnou izoláciou valcovej časti reaktora. Usporiadanie systému s možnosťou\nzníženia tepelného tienenia eliptického dna tlakovej nádoby reaktora pomocou hydraulického systému\nje zobrazené na obrázku číslo 1 napadnutého úžitkového vzoru. Cieľom napadnutého úžitkového vzoru\nbolo práve navrhnutým systémom konštrukčných úprav zabezpečiť prístup dostatočného množstva\nchladiva k stene tlakovej nádoby reaktora, t.j. dostatočného množstva chladiva pre ochladenie steny\npri ťažkej havárii, bez nutnosti zväčšenia kritickej štrbiny. Účelom napadnutého riešenia nebolo teda\nnavrhovať nejaký alternatívny systém na zväčšenie štrbiny k hydraulickému zariadeniu, ktoré je použité\nv prípade riešenia v JE Loviisa.\n23. Dokument D2, D3 a D4 predstavoval interný dokument dvoch zmluvných strán, pričom žalobca\nnepreukázal, že by bol tento dokument prístupný verejnosti pred dátumom prednosti napadnutého\núžitkového vzoru. K dokumentom P5, P6, P12, P13 a P14 žalovaný uviedol, že tieto dokumenty\npredložil majiteľ úžitkového vzoru na podporu neverejnosti dokumentov D2 až D4. Dokument P5\nsvedčí o tom, že podávanie správ v rámci projektu VERSAFE sa riadilo príslušnými smernicami,\n\npričom dokument P6 definuje, ktoré časti sú dôverné a ktoré nie a tiež stanovuje podmienky\npublikovania v rámci tohto programu. Verejne dostupné informácie týkajúce sa projektu VERSAFE\nboli uvedené prostredníctvom služby CORDIS (Community Research and Development Information\nService) prevádzkovanej Európskou komisiou (dokument P12). Hlavné výsledky projektu VERSAFE\nboli prezentované v publikácii Nuclear Engineering and De-sign (NED) v článku „Concerned utility\nreview for VVER-440 safety research need“s (dokument P14), ktorý síce predstavuje dokument tvoriaci\nstav techniky, avšak v tomto texte je len všeobecne opísané zameranie projektu VERSAFE bez\nuvedenia technických detailov, znakov, ktoré by bolo možné porovnať s napadnutým úžitkovým vzorom.\nDokumenty D2 až D4 sú síce uvedené v referenciách, avšak konkrétny obsah týchto dokumentov\nsa tu nenachádza. Za účelom podporenia dôkazov predložených na preukázanie neverejnej povahy\nprojektu VERSAFE majiteľ predložil ešte mailovú správu kontaktnej osoby - koordinátora projektu (Dr.\nHarri Tuomisto) zo dňa 07.06.2013 (dokument P13), v ktorej uviedol, že hlavné výsledky projektu\nVERSAFE boli prezentované v publikácii NED. Podrobné správy pritom môžu byť rozširované iba na\nzáklade vzájomnej dohody všetkých partnerov. K dokumentom P14 a R2 žalovaný uviedol, že ich opísal\nako totožné, resp. konštatoval, že sú totožné z toho dôvodu, že sa svojím obsahom týkajú projektu\nVERSAFE a v obidvoch sa nachádzajú referencie k dokumentom D2 až D4. Termín totožné však v\ntejto súvislosti nebol použitý s cieľom konštatovať, že dokumenty sú „od slova do slova totožné“, ale\nskôr s cieľom uviesť, že ide o dokumenty s obdobným obsahom a rovnakým vplyvom na dôkaznú\nsituáciu a skutkový stav. V texte publikácie NED je všeobecne opísané zameranie projektu VERSAFE\na dokumenty D2 až D4 sú uvedené v referenciách na strane 191, ale nie je tam ich konkrétny\nobsah. V záverečnej správe Európskej komisie (dokument R2) je na strane 56 a 57 uvedený zoznam\nreferencií, medzi ktorými sa nachádzajú aj dokumenty D2 až D4, ich obsah tam však tiež zverejnený\nnie je. Referencie podľa žalovaného nepreukazujú, že k obsahom v nich uvedených dokumentov mal\nv relevantnom období ktokoľvek automaticky neobmedzený prístup, resp., že boli zverejnené. Pokiaľ\nžalobca spochybnil v bodoch 119. až 121. žaloby posúdenie dokumentu R1, žalovaný uvádza, že ide\no pracovnú dokumentáciu spoločnosti ADVING, s.r.o., pričom skutočnosti výrobnej alebo technickej\npovahy nie sú bežne dostupné verejnosti. Pretože nebol preukázaný opak, žalovaný konštatoval, že\ninformácie v archíve spoločnosti ADVING, s.r.o. sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb v\nrámci tejto spoločnosti, t.j. existencia prekážky získať vedomosti komukoľvek je evidentná, a preto\nnebolo možné tento dodatočne predložený výkres vo vzťahu k napadnutému technickému riešeniu\npovažovať za verejne prístupný. Pokiaľ ide o dokumenty R3 až R5, žalovaný zotrváva na názore,\nže predložené programy stretnutí v Maďarsku, v Piešťanoch a vo Viedni a správa zo zahraničnej\npracovnej cesty nepredstavujú relevantný stav techniky. V správe zo služobnej cesty sa uvádza, že\n„relatívne“ podrobne boli popísané výsledné materiály projektu – SAM Handbook, súčasne však so\nzáverom, že tento materiál obsahuje takmer výlučne obecné generické informácie o stave v danej oblasti,\nmôže byť vhodným referenčným materiálom, pre konkrétne riešenie úloh však mnoho neprináša. Na\nzáklade uvedeného žalovaný konštatoval, že ak aj bola odborná verejnosť v rámci projektu VERSAFE\noboznámená s príručkou SAM Handbook, táto neobsahuje konkrétne znaky akéhokoľvek technického\nriešenia, ktoré by bolo možné porovnať s konštrukčnými znakmi napadnutého technického riešenia.\nZároveň je potrebné v súvislosti s dôkaznými materiálmi označenými ako dokumenty R2 až R5 opätovne\nzdôrazniť, že tieto boli predložené žalobcom až spolu s replikou zo dňa 11.02.2019, teda neboli\npredložené v zákonom stanovenej lehote na podanie rozkladu. Napriek uvedenému žalovaný tieto\ndôkazy preskúmal v rozsahu, v ktorom nadväzujú na dôvody rozkladu. Žalovaný na doplnenie poukázal\nna to, že prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľovi (žalobcovi) bolo\nv rámci prvostupňového konania poskytnuté vyjadrenie majiteľa spolu s dôkazmi označenými ako\ndokumenty P1 až P22, ktoré spochybňujú zverejnenie dokumentov označených ako dokumenty D2 až\nD4, pričom navrhovateľ (žalobca) týmto tvrdeniam neoponoval a ani žiadnymi dôkazmi nepreukázal\nopak. Žalovaný teda zotrváva na tom, že z dôkazných prostriedkov hodnotených v konaní o rozklade\nnevyplýva, že by bolo napadnuté riešenie zverejnené pred dňom jeho práva prednosti. Žalovaný pri\nposudzovaní relevantných dôkazov nepochybil, a preto je potrebné tvrdenie žalobcu, že vybočil z\nrámca prípustnej úvahy správneho orgánu o technických otázkach a rezignoval na pravidlá hodnotenie\ndôkazov a povinnosť riadneho zistenia skutkového stavu a že pochybil, keď neposudzoval všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, považovať za neopodstatnené. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v\nnapadnutom rozhodnutí absentuje posúdenie, ktoré znaky nároku na ochranu napadnutého úžitkového\nvzoru sú v namietaných dokumentoch vo vzťahu k posúdeniu podmienok zápisu, žalovaný opakovane\nkonštatuje, že porovnávanie znakov nárokov na ochranu v jednotlivých dokumentoch nebolo (a ani\nnemohlo byť predmetom napadnutého rozhodnutia), pretože jeho predmetom boli len dôvody uvedené v\n\npodanom rozklade, teda nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4, nesprávna\ninterpretácia a posúdenie predložených dôkazov a formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka (majiteľa ÚV)\n24. Majiteľ ÚV považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol jej zamietnutie. V prvom rade poukázal\nna podľa neho skresľujúcu interpretáciu rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, z ktorej žiadnym\nspôsobom nevyplýva záver podsúvaný žalobcom, a to, že v prípade preskúmania rozhodnutia\nžalovaného má správny súd preskúmať čokoľvek, čo žalobca do žaloby ako žalobný dôvod alebo\nnámietku uvedie. Takýto postup by bol v rozpore s koncentračným princípom uvedeným v § 53 ods. 2\nzákona č. 517/2007 Z.z., ktorý umožňuje v rozkladovom konaní preskúmať prvostupňové rozhodnutie\nlen v rozsahu uvedenom v rozklade. Je na ťarchu žalobcu, že v rozklade neuviedol dôvody, ktorých\npreskúmania sa domáha v tomto súdnom konaní. V plnom rozsahu sa stotožnil s postupom žalovaného,\nkeď obmedzil posúdenie rozkladu na nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov D1 až\nD4, nesprávnu interpretáciu a posúdenie predložených dôkazov a formálne nedostatky rozhodnutia.\nSprávnosť tohto postupu (obmedziť posúdenie prvostupňového rozhodnutia len na dôvody uvedené\nv rozklade) odobril aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 24S/82/2015.\n25. Majiteľ ÚV ďalej konštatoval, že principiálny rozdiel medzi technickým riešením v JE Loviisa\na napadnutým technickým riešením spočíva práve v chýbajúcom znaku použitia hydraulického systému\nna zväčšenie kritickej štrbiny v okolí tlakovej nádoby reaktora a prívode vody k stene nádoby reaktora\nnovovytvoreným centrálnym otvorom v tienení dna nádoby, ktorý síce žalobca bagatelizuje, ale faktom\nje, že technické riešenie chránené úžitkovým vzorom dosahuje identický technický účel (cieľ) a vyžaduje\nna to menej prvkov (znakov) ako už známe riešenie z JE Loviisa, čo samo o sebe v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou je dôkazom novosti tohto riešenia. Vo vzťahu k podmienke novosti majiteľ ÚV\nzdôraznil, že dôkazné bremeno súvisiace s preukázaním predzverejnenia technického riešenia zaťažuje\nnavrhovateľa výmazu. Majiteľ ÚV sa stotožnil s tým, že žalovaný sa najskôr vysporiadal s otázkou\nzverejnenia dokumentov D1 až D4 a keď zistil, že v spojitosti so žiadnym z nich žalobca nepreukázal\nich zverejnenie, tieto dokumenty nevyhodnocoval po materiálnej stránke, teda, či riešenie v nich\nopísané aj skutočne zahŕňa alebo nezahŕňa úplný opis technického riešenia chráneného ÚV. Žalobca\nv celej žalobe operuje so zameniteľnosťou riešenia inštalovaného v JE Loviisa a technického riešenia\nchráneného ÚV s tým, že ÚV v podstate len využíva existujúcu konštrukciu jadrového reaktora, pričom\niba jednoducho vynechal znak použitia hydraulického systému na zväčšenie kritickej štrbiny (bod 145.\nžaloby). Z toho však vyplýva, že objektívne tieto dve technické riešenia nie sú zhodné, navyše, už\npodľa prihlášky ÚV bolo technické riešenie v JE Loviisa existujúcim stavom techniky. K dokumentu D1\n(body 50. až 54. žaloby) uviedol, že ide o správu spracovanú na základe zmluvy (dokument P1), ktorá\nobsahuje jednoznačnú doložku povinnosti mlčanlivosti. Na tomto nič nemení ani dokument R4 - program\nz workshopu z 30.10.2002, pretože dokument D1 bol vytvorený v decembri 2003. K dokumentom D2 až\nD4 uviedol, že ide o správy spracované majiteľom ÚV pre jednotlivých členov konzorcia v rámci projektu\nVERSAFE, žalobca neuniesol vo vzťahu k nim dôkazné bremeno – nepreukázal, že tieto dokumenty\nboli zverejnené. K dokumentu P14 majiteľ uviedol, že ide o odborný článok spracovaný všeobecne,\nbez toho, aby obsahoval opis znakov akéhokoľvek riešenia, navyše bol spracovaný zamestnancami\npartnerov projektu VERSAFE, ktorí logicky informáciu o obsahu dokumentov mať mohli, ich zaradenie\nmedzi referencie dokumentu však žiadnym spôsobom nedokazuje sprístupnenie dokumentov verejnosti.\nPoukázal na to, že nie je povinnosťou žalovaného ako orgánu verejnej správy dokázať, že k zverejneniu\nnamietaných dokumentov neprišlo, čoho sa v podstate žalobca domáha. Vo vzťahu k všetkým ostatným\ndokumentom a vecným dôvodom, ktoré žalobca v rozklade nespochybnil (presiahnutie rámca prostej\nodbornej schopnosti a priemyselnú využiteľnosť), tieto buď neboli priložené ako dôkazy k návrhu\n(dokumenty R1 až R5), alebo ich hodnotenie žalobca v rozklade nenamietal (dokumenty D0, D5, D6,\nP7 až P11), preto by nemali byť ani zo strany správneho súdu hodnotené v neprospech napadnutého\nrozhodnutia. Majiteľ ÚV poukázal na to, že v Maďarsku tiež príslušný orgán verejnej správy návrh na\nvýmaz úžitkového vzoru zamietol, až súdy zmenili vydané rozhodnutie. V konaní sa však posudzovala\npodmienka vynálezcovskej činnosti (samozrejme na podklade iných dôkazov). V Českej republike zostal\núžitkový vzor zapísaný po celú dobu ochrany, čo tamojší prevádzkovateľ jadrových elektrární nielen\nrešpektoval, ale s majiteľom ÚV uzavrel licenčnú zmluvu a vyplatil mu licenčnú odmenu. Žalovaný\nžiadnym spôsobom neodňal žalobcovi možnosť konať pred orgánom verejnej správy. V tomto prípade\nbolo možné vec náležite posúdiť bez nutnosti ústneho pojednávania, a to vzhľadom na predložené\npísomné podanie a dôkazy.\n\nReplika žalobcu k vyjadreniu žalovaného\n26. Žalobca v replike zo dňa 24.10.2022 zotrval na tom, že rozklad bol podaný voči celému\nprvostupňovému rozhodnutiu, a teda žalovaný mal preskúmavať toto rozhodnutie v celom rozsahu.\nŽalobca má za to, že správny súd vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR pri posúdení\nžaloby nie je limitovaný rozsahom rozkladu a môže vykonať všetky predložené dôkazy a preskúmať\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu všetkých žalobných bodov. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že proti novosti\nako aj presahu prostej odbornej schopnosti možno namietať len tým, čo sa stalo súčasťou stavu\ntechniky pred dátumom prednosti napadnutého riešenia, svojvoľne rozširuje dikciu zákona. Žalobca\nzopakoval, že rozkladom bolo napadnuté nesprávne právne posúdenie verejnosti dokumentov D0\naž D4, nesprávne hodnotenie všetkých dôkazov, t.j. aj dôkazu týkajúceho sa posúdenia podmienky\npresiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti a formálne nedostatky\nprvostupňového rozhodnutia. V priebehu rozkladového konania žalobca svoju argumentáciu rozvíjal\na dopĺňal. Koncentrácia sa týka iba správneho konania a nepresahuje do správneho súdneho konania.\nŽalobca súd nežiada, aby preskúmaval tvrdenia alebo dôkazy, ktoré uplatnil prvýkrát až v žalobe.\nNaopak, žiada o preskúmanie všetkých dôkazov, ktoré boli predložené v administratívnom konaní, ako\naj právnych a skutkových záverov, ktoré vyplynuli zo správnej úvahy žalovaného v administratívnom\nkonaní. Namieta, že správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a\nmôže sám vykonať dokazovanie, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Žalobca môže\nreagovať na tvrdenia a argumenty žalovaného a podporiť svoje tvrdenia ďalšími dôkazmi, ktoré sa stanú\nsúčasťou spisu. Pokiaľ ide o otázku nariadenia, resp. nenariadenia pojednávania v administratívnom\nkonaní, žalobca odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/82/2015,\nkde krajský súd žalovanému odporučil zváženie nariadenia pojednávania, keď jasne vyslovil, že ide\no technicky a právne zložitú vec. Každý jeden dokument predložený do konania sa týkal jadrovej\nenergetiky a konštrukcie jadrových reaktorov, čo potvrdzuje záver o zložitosti veci. Žalobca zotrváva\nna svojich tvrdeniach, že odborná komisia nebola zložená z osôb, ktoré mali dostatočnú odbornosť\nv oblasti jadrovej energetiky, a preto nebolo zaručené riadne právne a skutkové posúdenie naplnenia\npodmienok pre výmaz napadnutého úžitkového vzoru, a to na oboch stupňoch. Tým, že žalovaný\nv administratívnom konaní žalobcovi neumožnil oboznámiť sa s dosiahnutým vzdelaním jednotlivých\nčlenov komisie, znemožnil mu uplatňovať námietky voči ich odbornosti. Argument, že žalovaný sa\notázkami jadrovej energetiky vlastne ani nezaoberal a hodnotil len verejnú dostupnosť dokumentov\nD1 až D4 vyplýva z nesprávnej aplikácie vlastnej metodiky žalovaného - opomenutia skutočnosti, že\ntechnické riešenia môžu byť verejnosti sprístupnené aj ich využitím a nielen zverejnením dokumentu,\nktorý by obsahoval ucelený opis znakov toho-ktorého riešenia. Preto pri samotnom posudzovaní\nsplnenia podmienky novosti mal žalovaný na oboch stupňoch posudzovať znaky technického riešenia\naj z technického/odborného pohľadu, ich prítomnosti v iných jadrových elektrárňach a nielen vizuálne\nhľadať nakreslené technické riešenie a v tomto ohľade porovnávať dokumenty. V ďalšej časti sa žalobca\nvyjadril k jednotlivým tvrdeniam žalovaného pokiaľ ide o dokumenty D0, D1, D2, D3, D4 a dokumenty\nP5, P6, P12, P13 a P14. V súvislosti s dokumentom D0 nad rámec už skorších vyjadrení uviedol,\nže samotný majiteľ úžitkového vzoru považoval dokument za stav techniky vo vzťahu k napadnutému\núžitkovému vzoru a potvrdil jeho zverejnenie pred dátumom vzniku práva prednosti napadnutého\núžitkového vzoru. Teda prvostupňové rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore\ns obsahom administratívneho spisu. Je zrejmé, že k sprístupneniu technického riešenia použitého v\nJE Loviisa došlo práve jeho využitím v tejto jadrovej elektrárni. Žalovaný však túto skutočnosť úplne\nopomenul a úplne účelovo sa zameral iba na jeden spôsob, akým je možné sprístupniť technické\nriešenie. K dokumentu D1 uviedol, že výsledky riešenia v dokumente D1 boli majiteľom úžitkového\nvzoru sprístupnené tretím osobám (spoločnosti ADVING, s.r.o.). Pokiaľ ide o dokument D2, žalobca\nnamieta, že všetky dokumenty (D2 až D4) boli vytvorené v rámci projektu VERSAFE. Výsledky\nz tohto projektu boli zverejňované, teda ich nezverejnenie nevyplýva „z mlčanlivosti“ uvedenej v\ndvojstrannej zmluve. Samotný majiteľ prezentoval výsledky na medzinárodných workshopoch, príručka\nSAM Handbook (prezentujúca výsledky projektu) bola distribuovaná medzi prevádzkovateľov jadrových\nzariadení. Žalobca opätovne poukázal na to, že k zverejneniu technického riešenia môže dôjsť aj ústnym\nopisom (prednáškou alebo využitím). Žalobca v priebehu celého administratívneho aj súdneho konania\nopakovane tvrdil, že technické riešenie nemohlo byť nové, ani nemohlo byť výsledkom vynálezcovskej\nčinnosti, pretože sa už dávno využívalo na iných jadrových reaktoroch (v JE Loviisa). K dokumentom D3\na D4 uviedol, že zmluvné dojednanie o zachovávaní mlčanlivosti podľa zmlúv P3 a P4 nie je dôkazom\ntoho, že dokumenty neboli zverejnené. Výsledky prác podľa jednotlivých zmlúv boli použité v ďalšej práci\n\n(a to pre iný subjekt), a preto boli sprístupnené tretej osobe. Vo vzťahu k dokumentom P5, P6, P12, P13 a\nP14 žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o neverejnosti projektu\nVERSAFE. Žalovaný vo vyjadrení rovnako ako v napadnutom rozhodnutí ani neuviedol, čo je dokument\nP5, len neúplne preložil jeho názov. Nie je pravda, že dokumentom P6 sa riadilo podávanie správ v\nrámci projektu, ako to v rozpore s jeho obsahom vyhodnotil žalovaný. Dokument P6 nepreukazuje, že\nby bol súčasťou zmluvy, ktorú uzatvorili partneri projektu a že by boli podľa neho povinní postupovať.\nŽalobca opätovne zdôraznil, že medzinárodné projekty sa riadia uzavretou zmluvou, je však potrebné\nrozlišovať medzi všeobecnými informáciami a zmluvnou dohodou účastníkov projektu. Ani preklad slova\n„guidelines“ ako „smernica“ nie je správny, pretože v zmysle obsahu dokumentu a jeho účelu sa jedná o\nusmernenie, resp. návod a nie smernicu (anglický pojem „directive“). Partnermi projektu VERSAFE boli\nprevádzkovatelia jadrových elektrární, pričom dokument P6 obsahuje návod na podávanie hodnotiacich\nspráv pre Európsku komisiu a nemá nič s tvorbou technických správ, ktoré sú výstupom z projektu.\nZávery žalovaného o dokumente P14 sú fundamentálne nesprávne. Dokumenty D2 až D4 boli uvedené\nv dokumente P14 ako referencia/odkaz na zdroje, z ktorých autori článku čerpali, a teda k nim mali\nprístup. Ak by dokumenty D2 až D4 neboli prístupné verejnosti, autori článku by z nich nemohli čerpať.\nV súvislosti s dokumentom R1 žalobca vytkol žalovanému, že posúdenie, ktoré uvádza vo vyjadrení\nk žalobe, nie je uvedené v napadnutých rozhodnutiach. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zdôvodnil\nneverejnosť tohto dokumentu s poukazom na čl. 5 bod 5.1 zmluvy P1. V súvislosti s dokumentami R3\naž R5 žalobca uviedol, že dokument R5 (Záznam z pracovnej cesty F. G.) potvrdzuje, že na workshope\nvo Viedni boli prezentované výsledky projektu VERSAFE a zároveň, že príručka SAM Handbook bola\ndistribuovaná účastníkom workshopu. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný považoval subjektívny\nnázor F. G. o príručke SAM Handbook za rozhodujúci pre posúdenie, či príručka obsahuje alebo\nneobsahuje konkrétne technické riešenie. Žalovanému nemohlo byť známe, za akých okolností, kedy\na na základe akých kritérií F. G. uvedené hodnotenie napísal. Týmto žalovaný bez ďalšieho prevzal\nhodnotiaci úsudok jednej osoby, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a založil na ňom\nsvoje závery.\nReplika žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka\n27. Žalobca v replike zo dňa 24.10.2022 reagoval na námietku majiteľa ÚV, že on sám (žalobca)\nuviedol, že napadnuté technické riešenie len využíva existujúcu konštrukciu jadrového reaktora VVR\n- 440/V 213 a jeho úpravy tak, ako bola uskutočnená v JE Loviisa, pričom majiteľ ÚV len jednoducho\nvynechal znak použitia hydraulického systému na zväčšenie kritickej štrbiny. Túto interpretáciu považuje\nza zavádzajúcu, vytrhnutú z kontextu. Práve majiteľ ÚV svojou argumentáciou priznal, že napadnuté\ntechnické riešenie sa skutočne líši len absenciou hydraulického mechanizmu, teda len jediným\ntechnickým prvkom. Všetky ostatné prvky napadnutého technického riešenia už boli na reaktore VVR –\n440 v JE Loviisa prítomné pred registráciou ÚV. Veľkosť kritickej štrbiny napadnutý úžitkový vzor nerieši\ntechnickými znakmi - tento problém majiteľ ÚV vyriešil len matematicky, matematické výpočty však\nnemajú zápisnú spôsobilosť. Majiteľ ÚV teda len prekreslil už existujúce technické prvky bez toho, aby\nich akokoľvek modifikoval alebo vylepšil, a túto už všeobecne známu sústavu prvkov, ktorá existovala\naj v JE Loviisa, si nechal registrovať ako vlastný úžitkový vzor (samozrejme bez hydrauliky). Majiteľ\nÚV len vypočítal, že štrbina v jej najužšom mieste pri reaktore typu VVR - 440/V213 je dostatočná na\nochladenie reaktora v prípade ťažkej havárie, a preto inštalácia hydraulického zariadenia nie je potrebná.\nĎalej sa vyjadril k dokumentom D1 až D4 v súlade s obsahom vyjadrenia podaného už k vyjadreniu\nžalovaného a k dokumentom P5 a P6, ako aj k dokumentom D0, D5 a D6. V súvislosti s dokumentom R1\nžalobca zdôraznil, že nesprávnosť posúdenia dokumentu R1 žalovaným spočíva v úplnom opomenutí\nskutočnosti, že spoločnosť ADVING, s.r.o. mala ako subdodávateľ k dispozícii správy vypracované\nv rámci projektu VERSAFE, čo vyplýva z bodu 2.1 dokumentu P1. Zmluva o dielo so spoločnosťou\nADVING, s.r.o. rovnako v bode 2.1 obsahuje text: Predmetom diela je riešenie úlohy technického\nrozvoja „Koncepcia udržanie aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora pre jadrové elektrárne typu VVR\n- 440/V213. Spoločnosť ADVING, s.r.o. nebola účastníkom projektu VERSAFE, výsledky projektu však\nboli odbornej verejnosti známe, minimálne preukázateľne sprístupnené spoločnosti ADVING, s.r.o. ako\ntretej osobe. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca reagoval na argumenty majiteľa k dokumentu P7, P8,\nk zápisnej nespôsobilosti matematických výpočtov, k prekonaniu prostej odbornej schopnosti a taktiež\nreagoval na argumentáciu majiteľa k dokumentom P9, P10, P15 až P22 týkajúcim sa priemyselnej\nvyužiteľnosti napadnutého ÚV. Zatiaľ čo v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, žalovaný nepovažoval príručku SAM Handbook za zverejnenú, v paralelnom\nkonaní (v konaní o návrhu na výmaz, ktorý bol podaný ako druhý v poradí) už paradoxne dospel k\n\nopačnému záveru, a to, že táto príručka zverejnená bola. Žalovaný pritom k takémuto opačnému záveru\ndospel na základe toho istého dokumentu, ktorý je v tomto konaní označený ako dokument R5. V zhode\ns doterajšou argumentáciou reagoval aj na argumenty majiteľa ÚV k odbornosti žalovaného. Pokiaľ ide\no návrh žalobcu na zabezpečenie znaleckého posudku, nemožno sa stotožniť s interpretáciou majiteľa\nÚV, že otázka novosti technického riešenia nie je technickou otázkou. Aj na posúdenie toho, či sú\nurčité technické znaky úžitkového vzoru prítomné v určitom dokumente, alebo či boli už v niektorej\njadrovej elektrárni využité, je nevyhnutná odbornosť, ktorá zabezpečí riadne zistenie skutkového stavu\na presvedčivé odborné závery. Preto žalobca zotrval na návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým\ndokazovaním.\nDuplika žalovaného\n28. Žalovaný v duplike zo dňa 12.12.2022 konštatoval, že podmienka zverejnenia, t.j. podmienka, aby\ndokument, ktorým možno relevantne namietať v konaní o výmaz úžitkového vzoru, bol stavom techniky,\nplatí nielen na dokumenty, ktoré majú preukazovať nesplnenie podmienky novosti, ale aj na dokumenty,\nktorými sa má preukázať nesplnenie podmienky prostej odbornej schopnosti. V oboch prípadoch platí,\nže dokumenty musia byť v rozhodnom čase verejnosti prístupné. Hoci zákon č. 478/1992 Zb. výslovne\nnestanovoval, že pri skúmaní podmienky prekročenia rámca prostej odbornej schopnosti je východiskom\nstav techniky, táto skutočnosť je zrejmá z podstaty predmetnej podmienky, v tejto súvislosti citoval\npublikáciu Práva k průmyslovému vlastnictví (Horáček, R., Čada, K., Hajn, P., Praha: C.H.Beck, 2011).\nŽalovaný akcentoval, že jeho úlohou v konaní o výmaz úžitkového vzoru (v návrhovom konaní) je\nposúdiť opodstatnenosť návrhu, a to na základe podkladov účastníkov konania, oni nesú dôkazné\nbremeno. Nie je úlohou žalovaného preukazovať nezverejnenie dokumentov – je úlohou navrhovateľa\npreukázať ich zverejnenie. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe snažil bližšie vysvetliť postup pri formovaní\nzáverov napadnutého rozhodnutia, pričom tieto vysvetlenia vznikli ako dôsledok spochybnenia záverov\nrozhodnutia žalobcom. S ohľadom na uvedeného nejde zo strany žalovaného o používanie nových\nargumentov, či vysvetlení.\n\nDuplika ďalšieho účastníka\n29. Ďalší účastník (majiteľ ÚV) vo vyjadrení zo dňa 09.01.2023 konštatoval, že žalobca sa usiluje rozšíriť\nmožnosť súdneho prieskumu tak, že správny súd má posúdiť akékoľvek žalobné námietky týkajúce sa\npredmetu konania, a to bez ohľadu na skutočnosť, že ich žalobca neuplatnil v rámci rozkladu. Zdôraznil,\nže rozsah rozkladu bol v rozpore s tvrdeniami žalobcu celkom jednoznačne vymedzený. Argumentácia\nžalobcu o úplnej preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia celkom\nevidentne ignoruje logiku ustanovenia § 191 ods. 3 SSP, v zmysle ktorej predpokladom zrušenia\nprvostupňového rozhodnutia musí byť vždy najskôr zrušenie druhostupňového rozhodnutia. Celá snaha\nžalobcu o vyargumentovane úplného prieskumu smeruje podľa majiteľa k „zhojeniu“ nedostatočnej\nprocesnej aktivity žalobcu v administratívnom konaní. Predmetom súdneho prieskumu nemajú byť\nskutočnosti a dôkazy, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí a žalobca ich\nposúdenie nenapadol v rámci rozkladu, čím súčasne sám vylúčil možnosť ich prieskumu žalovaným.\nKonkrétne ide o dokumenty D0, D5 a D6 a ich hodnotenie, dokumenty P7 a P8 a ich hodnotenie, najmä v\nkontexte prekonania prostej odbornej schopnosti, dokumenty P9, P10, P15 až P22 osobitne v spojitosti\ns priemyselnou využiteľnosťou napadnutého ÚV. Rovnako pre účely vydania napadnutého rozhodnutia\na jeho posúdenia správnym súdom by nemali byť relevantné dôkazy, ktoré boli žalobcom doložené po\nlehote na podanie rozkladu - ide o dokumenty R2 až R5. Žalobca ignoruje, že žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí celkom jednoznačne vysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa porovnania ÚV s technickým\nriešením v JE Loviisa, konkrétne s tým, že technické riešenie v tejto jadrovej elektrárni má identický účel,\nale so zásadným rozdielom, ktorým je práve odstránenie tepelného tienenia eliptického dna tlakovej\nnádoby reaktora pomocou hydraulického zariadenia. Pretože technické riešenie chránené úžitkovým\nvzorom dosahuje rovnaký účel bez využitia tohto konkrétneho technického prvku, nemôže byť existujúce\nriešenie v JE Loviisa na prekážku jeho novosti. Tým je celkom logicky vylúčená opakovaná argumentácia\nžalobcu vychádzajúca zo zverejnenia technického riešenia zodpovedajúceho úžitkovému vzoru jeho\npoužitím v JE Loviisa (bod 33, 34, 50-54, 64, 90, 527 a 137 vyjadrenia). V prípade novosti ako podmienky\nzápisnej spôsobilosti nemôžu byť na prekážku dokumenty, ktoré neboli sprístupnené verejnosti, keďže\n\ntieto netvoria stav techniky. Pokiaľ teda žalovaný vyhodnotil dokumenty D1 až D4 a R1 tak, že neboli\nsúčasťou stavu techniky, nemusel hodnotiť každý individuálny znak technických riešení opísaných\nv týchto dokumentoch. Majiteľ zotrval na tom, že žalovaný sa s problematikou verejnej dostupnosti\nvšetkých namietaných dokumentov v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal. Nie je pravda, že v\nrozhodnutí v paralelnom konaní (t. j. v rozhodnutí o v poradí druhom návrhu na výmaz úžitkového vzoru)\nmali byť dokumenty D2 až D4 považované za zverejnené s poukazom na dokument R2. K návrhu\nna doplnenie dokazovania znalcom majiteľ ÚV poukázal na vymedzený rozsah rozkladu, ktorý bol\nvyhodnotený žalovaným správne a v zásade nepredstavoval technickú otázku - jednalo sa predovšetkým\no posúdenie sprístupnenia dokumentov, čo absolútne neodôvodňuje znalecké dokazovanie.\nReakcia žalobcu na vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.12.2022\n30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.03.2023 zopakoval, že rozklad smeroval voči celému\nprvostupňovému rozhodnutiu a povinnosťou žalovaného bolo ho preskúmať v celom rozsahu. Vzhľadom\nna uvedené je dôsledkom nevyjadrenia sa žalovaného ku všetkým vzneseným námietkam to, že\nskutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný výslovne nepoprel, sa v zmysle subsidiárnej aplikácie\nCivilného sporového poriadku považujú za nesporné. Žalovaný si svojvoľne rozšíril výklad ustanovenia\n§ 4 ods. 2 zákona č. 478/1992 Zb., postup ktorý si ospravedlňuje odkazom na českú odbornú\nliteratúru. Opomína pritom, že predmetná odborná literatúra určuje podmienky pre priznanie právnej\nochrany zo strany príslušného orgánu, a teda tieto podmienky bez ďalšieho nie je možné aplikovať\nna žalobcu. Naopak, žalobca tvrdí, že ak by žalovaný zákonné podmienky pri zápise úžitkového\nvzoru riadne skúmal, nepochybne by úžitkový vzor ani nikdy do registra nezapísal. Žalovaný neskúmal\ndokument D0 predložený v administratívnom konaní, pričom sa pokúša absurdnými a nelogickými\nkonštrukciami obhájiť svoje pochybenie. Vo vyjadrení zo dňa 17.06.2013 sám majiteľ ÚV potvrdil\nzverejnenie dokumentu D0 pred dátumom vzniku práva prednosti napadnutého ÚV. Žalobca v ďalšom\nspochybnil to, že žalovaný obidve konania o výmaz úžitkového vzoru vedie v jednom administratívnom\nspise pod jedným číslom (ktorým je číslo zápisu úžitkového vzoru). Z obsahu administratívneho spisu\nnie je možné zistiť, ktoré vyjadrenie sa týka ktorého konania, čo samo osebe spôsobuje zmätočnosť.\nSpis nie je zažurnalizovaný a dokonca vôbec nie je zviazaný, čím nie je dostatočne zabránené prípadnej\nnezákonnej manipulácii s ním. Aj keď správnemu súdu mal byť predložený originálny administratívny\nspis, väčšina podaní v ňom je označená ako kópia. Nie je pritom zrejmé, akým spôsobom bola\nvykonaná zaručená konverzia podania podaného elektronicky do papierového spisu, rovnako pri podaní\ndoručeného faxom nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom boli podania následne doručené. Z toho\nvyplýva, že žalovaný porušil okrem iného základné pravidlá správneho konania, keď neviedol správne\nadministratívny spis.\nReakcia žalobcu na vyjadrenie ďalšieho účastníka zo dňa 09.01.2023\n31. Žalobca uviedol (s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR), že námietky, ktoré by\nhypoteticky neboli vznesené ani v konaní o rozklade, je žalobca vždy oprávnený uplatniť v správnej\nžalobe a správny súd takéto námietky preskúma v plnom rozsahu. K argumentácii týkajúcej sa\nporovnania úžitkového vzoru s technickým riešením v JE Loviisa žalobca už v predchádzajúcich\npodaniach vyčerpávajúco vykreslil absenciu relevantných rozdielov medzi predmetnými riešeniami a\nodkazuje na tieto svoje závery. Ďalej poukázal na to, že v správnom konaní v Maďarsku bolo obdobné\ntechnické riešenie vyhodnotené ako nespôsobilé na zápis a bolo vymazané z príslušného registra.\nVzhľadom na spoločnú európsku patentovú reguláciou platí, že ak znaky úžitkového vzoru neboli\nidentifikované v Maďarsku, pri identickom technickom riešení by tieto znaky nemali byť identifikované\nani v Slovenskej republike. Odstránenie hydraulického zariadenia, ktoré majiteľ ÚV opisuje ako zásadný\nrozdiel medzi napadnutým technickým riešením a technickým riešením v JE Loviisa v Maďarsku\nnepostačovalo na právnu ochranu úžitkového vzoru. Napriek skutočnosti, že riešenie v JE Loviisa\ntvorí stav techniky, žalovaný v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom neporovnal hlavné znaky\ntohto riešenia s napadnutým ÚV. Úžitkový vzor je nefunkčný - neplní cieľ zabezpečenia prietoku\nchladiva okolo vonkajšej steny reaktora, keď nerieši viacero prvkov, ktoré sú kľúčové pre úspešné\nzvládnutie cieľa, a to zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe reaktora. Pokiaľ ide o\nverejnú dostupnosť namietaných dokumentov, žalobca sa vyčerpávajúco vyjadril aj k mlčanlivosti, ktorá\núdajne bránila zverejneniu dokumentov. Žalobca preukázal, že mlčanlivosť obsiahnutá v dvojstrannej\nzmluve nebránila sprístupneniu predmetných dokumentov a zároveň, že zverenie dokumentu nie\njediným spôsobom, ako sa dá technické riešenie považovať za sprístupnené verejnosti. Majiteľ ÚV\n\npri vytvorení dokumentu D1 vychádzal z výsledkov projektu VERSAFE, ktoré boli preukázateľne\nprezentované na medzinárodných workshopoch (dokumenty R2 až R5). Významná časť argumentácie\nmajiteľa ÚV vo vzťahu k dokumentom D2 až D4 vychádza z jeho premisy, že úžitkový vzor a technické\nriešenie v JE Loviisa nie sú identické. Žalobca s týmto nesúhlasí, odkazuje na svoje predchádzajúce\nvyjadrenia, z ktorých vyplýva, že napadnuté technické riešenie a riešenie v JE Loviisa sú takmer\nidentické. Požadovať informácie o dosiahnutom odbornom vzdelaní členov rozkladovej komisie je nielen\noprávnené, ale vyslovene žiadúce, a to práve z dôvodu posudzovania vysoko odborných technických\ndokumentov jadrového zariadenia, na správne posúdenie ktorých je nevyhnutné vysoko odborné\nvzdelanie a vedomosti. Povinnosťou majiteľa ÚV bolo výslovne poprieť skutkové tvrdenia žalobcu, inak\nsa považujú za nesporné.\nOstatné vyjadrenie ďalšieho účastníka\n32. Dňa 22.09.2023 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka (majiteľa ÚV),\nv ktorom zotrval na závere, že žalobca aplikuje pravidlá a princípy súdneho prieskumu správnych\nrozhodnutí na rozhodnutia vydané v konaní o návrhu na výmaz úžitkového vzoru spôsobom, ktorý\nvylučuje osobitná povaha tohto konania. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 7Afs/54/2007, kde súd konštatoval, že žalobca zaiste nemôže\núčinne spochybňovať zákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu a vytýkať mu ako procesnú\nvadu, že sa nevysporiadal so skutočnosťami, či právnymi námietkami, ktoré v správnom konaní\nneuviedol, alebo, ktoré uplatnil oneskorene. Podľa názoru majiteľa je žaloba a jednotlivé žalobné dôvody\nkonštruované práve týmto spôsobom. Konanie o výmaze úžitkového vzoru je špecifické tým, že na\nrozdiel od štandardného správneho konania nie je postavené na princípe materiálnej pravdy, ale na\nprincípe formálnej pravdy, pričom z hľadiska zistenia skutkového stavu sú relevantné návrhy a dôkazy\noznačené v návrhu na výmaz, v rozkladovom konaní dôvody vymedzené podávateľom rozkladu. Na\nžiadne iné dôkazy, ani skutočnosti nemôže žalovaný principiálne prihliadať. Majiteľ zosumarizoval,\nže: (i) Skutočnosť, že technické riešenie v JE Loviisa je stavom techniky a nie je prekážkou zápisu\núžitkového vzoru úrad konzistentne vyriešil v prvostupňovom rozhodnutí, túto skutočnosť žalobca\nnenapadol v rozklade. (ii) Úžitkový vzor nechráni matematické výpočty, ale technické riešenie, to\nnevylučuje, že aj s využitím matematických výpočtov preklenuli pôvodcovia úžitkového vzoru technicky\npredsudok, teda, že na funkčnosť riešenia nie je nutné zväčšiť priestor okolo tlakovej nádoby reaktora\nznížením tepelného tienenia, ako je to v JE Loviisa alebo osobitnou konštrukciou tienenia, ako je to\nna reaktoroch Westinghouse AP600 a AP1000. S týmto sa taktiež konzistentne a logicky vysporiadal\núrad v prvostupňovom rozhodnutí a žalobca to nenapadol v rozklade. (iii) Dôkazné bremeno, že\nprišlo k zverejneniu určitého dokumentu je na žalobcovi. Zverejnenie dokumentov musí vyplývať z\nkoncentrovaného podkladu konania (návrh na výmaz úžitkového vzoru a dôkazy v ňom označené),\npričom s touto otázkou sa úrad konzistentne a logicky vysporiadal aj v prvostupňovom rozhodnutí a\nv rozsahu, v akom to žalobca v rozklade namietal, aj v napadnutom rozhodnutí. (iv) Žalovaný nemohol\ns poukazom na koncentračnú zásadu prihliadať na výsledky konania v Maďarsku. Na doplnenie majiteľ\nÚV uviedol, že v Českej republike nebola zápisná spôsobilosť úžitkového vzoru vôbec spochybnená,\npričom nie je žiadny dôvod predpokladať nižšiu odbornosť pracovníkov spoločnosti ČEZ, a.s. ako\nprevádzkovateľa JE Dukovany, na ktorej sa technické riešenie využíva, v porovnaní so žalobcom. (v)\nNámietky k interpretácii dôkazu D0, o ktorom extenzívne pojednáva žalobca vo vyjadrení z 24.03.2023\nneboli predmetom námietok v rozklade.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n33. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom\nsúdneho a administratívneho spisu a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní preskúmal\nv rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného\ni prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu a\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n34. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon\nsúdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa\n\ntoto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 73S/5/2022 vedie na\nSprávnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-73S/5/2022.\n35. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Navrhol,\naby správny súd podľa § 191 SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie\nzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zvýraznil najmä procesné vady, pre ktoré považuje napadnuté\nrozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. V prvom rade ide o nedostatočnú\nodbornosť žalovaného, žalovaný taktiež pochybil, keď v administratívnom konaní nenariadil ústne\npojednávanie, na ktorom by žalobca mohol vysvetliť určité technické a odborné skutočnosti. Podaný\nrozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu mal byť interpretovaný podľa obsahu, v zmysle ktorého\nargumentácia a predložené dôkazy smerovali voči celému prvostupňovému rozhodnutiu a týkali sa\nvšetkých namietaných podmienok zápisu úžitkového vzoru.\n36. Na základe návrhu zástupcu žalobcu správny súd vypočul aj priamo žalobcu. Poverená\nzamestnankyňa žalobcu zdôraznila, že podstatou problému a nezákonnosti rozhodnutia žalovaného je\nnepochopenie, v čom je predmet sporu zo strany žalovaného. Nedostatočná odbornosť žalovaného\nspôsobila, že žalobca musel vysvetľovať základné technické aspekty problematiky, čo mu ale nebolo\numožnené vykonať na ústnom pojednávaní. V ďalšom poukázala na vývoj reaktorov druhej a tretej\ngenerácie a problematiku riešenia ťažkých havárií na jadrových zariadeniach. Namietala nefunkčnosť\nnapadnutého úžitkového vzoru ako aj skutočnosť, že žalovaný nepochopil opis existujúceho stavu\ntechniky – riešenia aplikovaného v JE Loviisa. Žalovaný porušil zásady správneho konania aj tým, že\nžalobcovi neoznámil odbornosť (dosiahnuté vzdelanie) členov rozkladovej komisie.\n37. Žalovaný na pojednávaní zotrval na napadnutom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených.\nNavrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Zotrval na tom, že rozklad smeroval len voči vyhodnoteniu\nverejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4. Členovia rozkladovej komisie v rozkladovom konaní\npreto neposudzovali technické otázky, ale primárne otázku zverejnenia dokumentov (ich sprístupnenia\nverejnosti).\n38. Zástupca ďalšieho účastníka konania na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava\nsvojho vyjadrenia k žalobe a ostatných podaní v správnom súdnom konaní. Žaloba je podľa jeho názoru\nnedôvodná.\n39. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n40. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n41. Podľa § 493e veta pred bodkočiarkou SSP konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia\npodľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023.\n42. Podľa § 1 zákona č. 478/1992 Zb. technické riešenia, ktoré sú nové, presahujú rámec prostej\nodbornej schopnosti a sú priemyselne využiteľné, sa chránia úžitkovými vzormi.\n43. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 478/1992 Zb. (1) Technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou\nstavu techniky. (2) Stavom techniky na účely tohto zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého\nprislúcha prihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti (§ 9), zverejnené. (3) Stavom techniky nie\nje také zverejnenie výsledkov práce prihlasovateľa alebo jeho právneho predchodcu, ku ktorému došlo\nv posledných šiestich mesiacoch pred podaním prihlášky úžitkového vzoru.\n44. Podľa § 5 zákona č. 478/1992 Zb. technické riešenie je priemyselne využiteľné, ak sa môže\nopakovane využívať v hospodárskej činnosti.\n45. Podľa § 44 ods. 1 a 2 zákona č. 517/2007 Z.z.: (1) Na návrh tretej osoby úrad vykoná výmaz\núžitkového vzoru z registra, ak) predmet úžitkového vzoru nie je spôsobilý na ochranu podľa § 4 až 6,\nb) bola prihlasovateľom osoba, ktorá nemala právo na ochranu úžitkovým vzorom podľa § 10 ods. 1, §\n\n10 ods. 3 alebo § 11 ods. 1, c) prihláška nespĺňa podmienku podľa § 32 ods. 3, d) predmet úžitkového\nvzoru ide nad rámec pôvodného podania prihlášky, e) pre toho istého prihlasovateľa bolo zapísaných\nviac úžitkových vzorov so zhodným predmetom, f) neboli splnené podmienky na zápis úžitkového vzoru\ndo registra podľa predpisov platných v čase jeho zápisu. (2) Úrad môže vymazať úžitkový vzor z registra\npodľa odseku 1 písm. c) až e) alebo v prípade, ak predmet prihlášky nie je zjavne spôsobilý na ochranu\npodľa § 5, 6 a 9 alebo prihláška nespĺňala podmienku podľa § 32 ods. 3, aj z úradnej moci.\n46. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z. návrh na výmaz musí obsahovať právne a skutkové\nodôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu predloží\na o ktoré sa návrh na výmaz opiera. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz nie je prípustné; na\ntaké rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada.\n47. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 517/2007 Z.z. proti rozhodnutiu úradu možno podať rozklad v\nlehote 30 dní od doručenia rozhodnutia; včas podaný rozklad má odkladný účinok. (2) Pri rozhodovaní\no rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie\nz úradnej moci, b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov\nkonania na jednej strane.\n48. Podľa § 58 ods. 4 a 5 zákona č. 517/2007 Z.z.: (4)Na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Na konanie\npred úradom podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia o prerušení konania, o čestnom vyhlásení,\no lehotách pre rozhodnutie a o opatreniach proti nečinnosti podľa všeobecných predpisov o správnom\nkonaní.\n49. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu úradu\nsp. zn. UV 4301/II-101-2021 zo dňa 30.11.2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sp. zn. PÚV\n152-2005/ÚV 4301/I-135-2013 zo dňa 12.12.2013 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zapísal\nnapadnutý úžitkový vzor do registra úžitkových vzorov 16.09.2005 (na základe prihlášky zo dňa\n01.07.2005) podľa ustanovení zákona č. 478/1992 Zb. Žalobca podal 01.02.2013 návrh na výmaz\núžitkového vzoru a namietal, že v čase jeho zápisu neboli splnené zákonné podmienky pre jeho zápis\n(nebola splnená podmienka novosti, presahu prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti).\nNa základe vykonaného dokazovania prvostupňový orgán nezistil existenciu uplatnených dôvodov pre\nvýmaz úžitkového vzoru a návrh navrhovateľa (žalobcu) zamietol. Žalovaný napadnutým rozhodnutím\nrozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí\nnávrhu na výmaz ÚV potvrdil. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný nezistil dostatočne skutkový\nstav veci, nemal dostatok skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že rozhodnutie\nžalovaného nemá oporu v obsahu spisu a vo vykonanom dokazovaní, existujú rozpory v úsudku pri\npoužití správnej úvahy zo strany žalovaného a rozhodnutie je nepreskúmateľné. Namietal odbornosť\nžalovaného pri posúdení návrhu. Namietal tiež vady konania. Žalobné námietky smerovali ku všetkým\ndôvodom, pre ktoré žalobca žiadal výmaz úžitkového vzoru – t.j. k otázke (ne)splnenia podmienky\nnovosti, presiahnutia rámca prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti. Žalovaný, ako\naj ďalší účastník (majiteľ ÚV), vo vyjadrení k žalobe namietali rozsah podanej žaloby z dôvodu, že\nžalobca nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade rozšíril svoje námietky - žalobou uplatnené\nnámietky žalobca v rozkladovom konaní neuplatnil, a preto sa nimi žalovaný v napadnutom rozhodnutí\no rozklade nemohol zaoberať.\n50. Správny súd v prvom rade uvádza, že návrh na výmaz úžitkového vzoru musí obsahovať právne\na skutkové odôvodnenie a súčasne sa musia predložiť alebo označiť dôkazy, ktoré navrhovateľ výmazu\npredloží a o ktoré sa návrh na výmaz opiera. Rozšírenie alebo doplnenie návrhu na výmaz nie je\nprípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada\n(§ 45 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z.z.). Úrad ako príslušný orgán verejnej správy oprávnený rozhodovať\no návrhu na výmaz úžitkového vzoru je teda v zmysle zákonom upravenej zásady koncentrácie viazaný\ndôvodmi uvedenými v návrhu, nesmie za účastníka konania dôvody svedčiace pre výmaz vyhľadávať\na svoje rozhodnutie môže založiť len na dôkazoch pripojených navrhovateľom k samotnému návrhu\nna výmaz úžitkového vzoru. Uvedená koncentračná zásada je v konaní o výmaz úžitkového vzoru\numocnená ustanovením § 52 zákona č. 517/2007 Z.z., podľa ktorého účastník konania pred úradom\nje povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad rozhoduje na základe\n\nskutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené alebo\nnavrhnuté. V konaní o výmaz úžitkového vzoru sa teda neuplatňuje zásada materiálnej pravdy, dôkazné\nbremeno leží na navrhovateľovi. Navrhovateľ výmazu je povinný návrh na výmaz úžitkového vzoru\nodôvodniť a predložiť alebo navrhnúť dôkazy priamo v návrhu. Na doplnenie a rozšírenie návrhu\nna výmaz úžitkového vzoru úrad neprihliada. Zisťovanie skutkového stavu je limitované rozsahom\npredložených alebo navrhnutých dôkazov.\n51. Správnou žalobou bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodoval o rozklade podanom\nproti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým úrad návrh na výmaz napadnutého úžitkového vzoru zamietol\ns odôvodnením, že návrh (a jeho prílohy) neosvedčujú, že v čase zápisu napadnutý úžitkový vzor\nnespĺňal podmienky pre jeho zápis do registra úžitkových vzorov. V rozkladovom konaní je koncentračná\nzásada vyjadrená tak, že pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom okrem zákonom\nstanovených výnimiek (§ 53 ods. 2 zákona č. 517/2007 Z.z.). To znamená, že žalovaný nemohol v\nnapadnutom rozhodnutí a jeho odôvodnení ísť nad rámec dôvodov uvedených v podanom rozklade.\nPre úplnosť správny súd uvádza, že vo veci nešlo o spoločné práva alebo povinnosti týkajúce sa\nviacerých účastníkov konania na jednej strane (§ 53 ods. 2 písm. b/ zákona č. 517/2007 Z.z.) a ani\no vec, ktorú možno začať z úradnej moci (§ 53 ods. 2 písm. a/ zákona č. 517/2007 Z.z.), pretože návrh\nna výmaz bol podaný z dôvodov podľa § 44 ods. 1 písm. f) zákona č. 517/2007 Z.z. Pretože žalobca\nv podanom rozklade namietal (i) nesprávne zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4, (ii)\nnesprávnu interpretáciu a posúdenie predložených dôkazov a (iii) formálne nedostatky prvostupňového\nrozhodnutia, žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal len týmito dôvodmi tvrdenej nezákonnosti\nprvostupňového rozhodnutia. Námietka (ii) nesprávnej interpretácie a posúdenia predložených dôkazov,\nktorú žalobca vysvetľuje v správnej žalobe tak, že táto sa vzťahovala na všetky prvostupňovým\norgánom hodnotené skutočnosti, je podľa obsahu administratívneho spisu žalobcom vykladaná širšie\nako bola uplatnená v rozkladovom konaní. Podľa obsahu vecného odôvodnenia rozkladu (položka č.\n57 administratívneho spisu) žalobca v tejto časti rozkladu odôvodňoval námietku verejnej dostupnosti\ndokumentov D1, resp. D2 až D4 tým, že na problematike riešenej v projekte VERSAFE pracovali nielen\nspoločnosti zúčastnené v projekte, ale aj tretie osoby, na preukázanie čoho predložil dokument R1 ako\ndôkaz, že spoločnosť ADVING, s.r.o. mala prístup k výsledkom prác podľa jednotlivých zmlúv o dielo\n(dokumenty P1 až P4). Odôvodnenie rozkladu v tejto časti sa teda tiež venovalo len otázke, či namietané\ndokumenty D2 až D4 boli zverejnené, a teda boli stavom techniky. Na konanie pred úradom sa síce\npodľa zákona č. 517/2007 Z.z. vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, avšak len ak tento\nzákon neustanovuje inak (§ 58 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z.z.). Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 2\nzákona č. 517/2007 Z.z. a § 58 ods. 4 zákona č. 517/2007 Z.z. žalovaný nemohol postupovať podľa §\n59 ods. 1 Správneho poriadku (podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu) a preskúmavať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.\n52. Žalovaný, súc viazaný rozsahom rozkladu, rozhodoval v súlade so zákonom len o v rozklade\nuplatnených námietkach, t.j. obmedzil prieskum prvostupňového rozhodnutia na správnosť posúdenia\nverejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4, interpretáciu a posúdenie predložených dôkazov (týkajúcich\nsa zverejnenia týchto dokumentov) a formálne nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ je\nžalovaný viazaný rozkladom (jeho rozsahom), nepreskúmava prvostupňové rozhodnutie v celom\nrozsahu (okrem zákonom stanovených výnimiek, ktoré sa v tomto prípade neuplatnili).\n53. Žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu všetkých žalobných\nnámietok (smerujúcich aj voči posúdeniu uplatnených dôvodov pre výmaz, v rozsahu ktorých žalovaný\nprvostupňové rozhodnutie nepreskúmaval). Žalovaný žiadal, aby správny súd nebral do úvahy žalobné\ndôvody, ktoré idú nad rámec dôvodov uplatnených v rozkladovom konaní (obdobne to namietal majiteľ\nÚV). Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v súlade so zákonom (§ 134 SPP) je pri prieskume\nzákonnosti viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, t.j. rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmava\nz pohľadu každej žalobnej námietky. Súčasne platí, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav (skutkový\na právny) v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SPP v znení účinnom do 30.06.2023),\nčo znamená, že správny súd môže preskúmavať len skutkový a právny stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou\nsprávneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy.\n54. Správny súd poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej a právnickej\nosoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SPP), súčasne však musí dbať na ochranu zákonnosti (§\n\n5 ods. 3 SPP) a princíp právnej istoty (§ 5 ods. 1 v spojení s čl. 2 Civilného sporového poriadku), a to\nosobitne v prípadoch, kedy preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní,\núčastníkmi ktorého boli viaceré osoby.\n55. I keď v správnom súdnom konaní v žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy môžu byť uplatnené aj námietky, ktoré neboli uplatnené v administratívnom konaní, taký\nprístup nie je možné plne realizovať v prípadoch, v ktorých sa uplatňuje koncentračná zásada, teda,\nkde je stanovená povinnosť účinného uplatnenia námietok v administratívnom konaní (k tomu pozri\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 27.09.2007 č.k. 5 As 66/2006-100). Koncentračná\nzásada uplatňujúca sa v konaní o návrhu na výmaz úžitkového vzoru limituje žalovaného pokiaľ ide\no rozhodovanie o rozklade v rozsahu prieskumu prvostupňového rozhodnutia námietkami uplatnenými\nv rozklade. Preto je nedôvodná námietka nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že\nv napadnutom rozhodnutí absentuje posúdenie podmienky presahu rámca prostej odbornej schopnosti\na priemyselnej využiteľnosti napadnutého ÚV, keď tieto skutočnosti (ich posúdenie prvostupňovým\norgánom) neboli predmetom rozkladu (námietok obsiahnutých v rozklade). Pokiaľ je odvolací orgán\npovinný zaoberať sa podaným odvolaním v zásade len v rozsahu uplatnených námietok, nemôže\nžalobca účinne namietať ako procesnú vadu, že prvostupňové rozhodnutie nebolo preskúmané v celom\nrozsahu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 26.08.2008 sp. zn. 7 Afs 54/2007-66).\nOpačným prístupom by sa relativizoval zmysel podmienky vyčerpania riadnych opravných prostriedkov\npred uplatnením súdnej správnej žaloby, pokiaľ by v rámci správneho konania nebolo možné posúdiť\nvšetky s prípadom súvisiace skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 50/2013). Týmto\nspôsobom by súčasne dochádzalo k obchádzaniu princípu subsidiarity na ktorom je založené správne\nsúdnictvo. Žalobcom opakovaný výklad, že správny súd je oprávnený (ale aj povinný) preskúmať\nrozhodnutie o rozklade a prvostupňové rozhodnutie podľa všetkých námietok uvedených v žalobe\n(a to aj za situácie, ak by neakceptoval tvrdenie a argumentáciu žalobcu, že rozklad bol v zmysle\njeho obsahu podaný proti celému rozsahu prvostupňového rozhodnutia) nevyplýva ani z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 03.08.2016 sp. zn. 3Sžhuv/2/2014. Uvedeným rozhodnutím došlo k posunu\nrozhodovacej praxe v tom, že najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že otázka posúdenia, či bol\npredmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou právnou, správna\núvaha orgánu verejnej správy sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové\na právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach (t.j. o právnych otázkach), správny súd\npreskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu.\nDovtedajšia prax totiž bola taká, že v prípade rozhodnutí, ktoré záviseli od posúdenia technického\nstavu veci, správne súdy preskúmavali len zákonnosť procesného postupu orgánov verejnej správy\na skutočnosť, či pri posudzovaní technických otázok na základe správnej úvahy nedošlo k pochybeniu –\nvybočeniu z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (vychádzali z toho, že posúdenie technickej stránky\nveci je podľa § 248 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku vylúčené z prieskumnej činnosti správnych\nsúdov). Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí zdôraznil, že rozsah prieskumu zo strany správnych súdov\nmusí i vo veciach priemyselných práv naplniť požiadavku plnej jurisdikcie, a preto nestačí, aby správny\nsúd preskúmaval iba súlad procesných postupov správnych orgánov so zákonom, ale predmetu súdneho\nprieskumu musí podrobiť i podstatu veci. S ohľadom na uvedené najvyšší súd konštatoval, že otázka\nposúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis, je otázkou\nprávnou a skutkové a právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava\nv plnom rozsahu. V konaní, v ktorom sa uplatní koncentračná zásada však správny súd preskúmava\nv plnom rozsahu len tie skutkové a právne závery, ktoré žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje\n(t.j. tie, ktoré boli v administratívnom konaní spochybnené a bolo o nich druhostupňovým orgánom\nrozhodované).\n56. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, správny\nsúd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými\nžalobcom predloženými dôkazmi. Tieto podľa názoru správneho súdu posúdil v intenciách zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z nich vyvodil zodpovedajú ich obsahu. Hodnotenie dôkazov\nako myšlienkový postup vzhľadom na uvedenú zásadu (zásadu voľného hodnotenia dôkazov) nie je\nstriktne viazané schémou rigidných postupov, ide o autonómny myšlienkový postup (zamestnancov)\norgánu verejnej správy, účelom ktorého je z jednotlivých dôkazov, ako aj z ich vzájomných súvislostí,\nzískať skutkové poznatky, ktoré v súhrne predstavujú zistený skutkový stav tvoriaci podklad pre právne\nposúdenie veci. Myšlienkový postup pri hodnotení dôkazov a tvorbe skutkových a právnych záverov z\nnich plynúci nemá hmotný charakter, takže nemôže byť súčasťou administratívneho spisu v inej forme\n\nnež ako slovné vyjadrenie hodnotiacich záverov v odôvodnení rozhodnutí, čo bolo v danom prípade\nzachované.\n57. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd poukazuje na\nzávery odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom konštatoval,\nže za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť je treba považovať také rozhodnutie správneho orgánu,\nz ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne\nrozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie,\nkto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti\nrozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov\nvyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov\nznamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti,\nktoré viedli orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená\nna nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takého vady\nmožno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných,\nprípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či\nnejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného takýmito vadami\nnetrpí. Závery odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedajú obsahu\nnámietok uvedených v rozklade žalobcu. Žalovaný podrobne vyhodnotil všetky namietané dokumenty\na skutočnosti. Súčasne správny súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca formuluje žalobnú\nnámietku takým spôsobom, že poukáže na obsah jednotlivých námietok uvedených v opravnom\nprostriedku (v tomto prípade v rozklade), uvedie stanovisko žalovaného, resp. uvedie, že žalovaný\nsa s odvolacou námietkou vysporiadal formálne, nekvalifikovane, nedostatočne, nelogicky a následne\nuvedie svoje vlastné závery, takéto námietky predstavujú len polemiku žalobcu so závermi žalovaného,\nresp. vyjadrenie jeho nesúhlasu so skutkovými alebo právnymi závermi žalovaného, ktoré samé\no sebe nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. V správnom\nsúdnom konaní je na žalobcovi, aby uviedol konkrétne skutkové a právne dôvody nezákonnosti žalobou\nnapadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vyjadrí svoj názor o nesúhlase s posúdením (skutkovým\na právnym) veci žalovaným bez podloženia tvrdení relevantnými dôkazmi alebo podkladmi, jeho tvrdenia\npredstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, čo nestačí na to, aby správny súd\nmohol dospieť k záveru o nezákonnosti rozhodnutia. Vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením veci žalovaným\norgánom verejnej správy nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n58. K tvrdenej zmätočnosti rozhodnutia žalovaného, ktorá má spočívať v tom, že žalovaný konštatoval,\nže pokiaľ ide o podmienku novosti úžitkového vzoru, navrhovateľ (žalobca) nenapadol rozkladom jej\nposúdenie, správny súd uvádza nasledovné: Pred samotným skúmaním, či je napadnuté technické\nriešenie opísané v namietaných dokumentoch, je potrebné mať kladne zodpovedanú otázku, že\nnamietané dokumenty boli v relevantnom čase súčasťou stavu techniky, t.j. boli pred dňom, od ktorého\nprislúcha prihlasovateľovi (majiteľovi) riešenia právo prednosti, zverejnené. Vzhľadom na to, že v konaní\nnebolo preukázané zverejnenie namietaných dokumentov (D1 až D4) v relevantnom období, nebol\ndôvod hodnotiť, či technické riešenie ÚV je jednoznačne opísané v namietaných dokumentoch –\nteda posudzovať samotnú „novosť“ v jej materiálnom zmysle slova. Žalobca rozkladom napadol záver\nprvostupňového rozhodnutia o tom, že namietané dokumenty neboli zverejnené, čo vysvetľuje záver\nžalovaného, že žalobca nenapadol posúdenie samotnej novosti (otázku ktorú hodnotil prvostupňový\norgán len vo vzťahu k dokumentu D5 a D6). Správny súd zhodne s vyjadrením žalovaného (vo\nvyjadrení k žalobe) uvádza, že zhodnotenie verejnej dostupnosti dokumentov D1 až D4 je predpokladom\nnásledného posúdenie podmienky novosti, ako aj prekročenia prostej odbornej schopnosti. Keďže\nvšak zverejnenie nebolo preukázané, neprišlo ani k ďalšiemu kroku v posudzovaní novosti (ktorá sa\nposudzuje akoby v dvoch krokoch). Takýto postup a záver žalovaného je podľa správneho súdu logický\na súladný so zákonom. Pokiaľ nebolo preukázané zverejnenie namietaných dokumentov, žalovaný\nnebol povinný skúmať, ktoré znaky nároku na ochranu príslušný namietaný dokument obsahuje, ako\nto namieta žalobca v žalobe (bod 43. žaloby). Podmienkou takéhoto posudzovania je, aby dokumenty\nboli stavom techniky.\n59. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový orgán správne\nvyhodnotil neverejnosť dokumentov D1 a D4. Napriek uvedenému (ako to vyplýva zo strany 23.\nnapadnutého rozhodnutia) sa však v prípade dokumentu D1 vyjadril aj k jeho obsahu a konštatoval, že\nv dokumente D1 nie je možné nájsť popis všetkých konkrétnych znakov predmetu napadnutého riešenia.\n\nV tomto smere sa rozhodnutie žalovaného môže javiť ako mätúce, pretože žalovaný hovorí, že ak\ndokument nie je zverejnený, nie je potrebné hodnotiť, či obsahuje alebo neobsahuje znaky napadnutého\nriešenia. Svoj postup žalovaný vysvetlil tým, že uvedený materiál (dokument D1) sa zameriava na\nstratégiu riadenia ťažkých nehôd vyvinutú pre JE Loviisa vo Fínsku, ktorá je predmetom aj v iných\nnamietaných dokumentoch (napr. v dokumente D5), preto naň žalovaný prihliadal z tohto pohľadu, keď\nv konaní nebolo sporné, že spôsob riešenia ťažkých nehôd v JE Loviisa bol stavom techniky v čase\npodania prihlášky napadnutého ÚV (toto uznal majiteľ ÚV ako aj úrad v prvostupňovom rozhodnutí\nv súvislosti s dokumentom D5). Pretože však je napadnuté rozhodnutie založené na jednoznačnom\nzávere, že dokument D1 nebol uznaný za stav techniky (nebolo preukázané jeho zverejnenie), nie je\ndôvodná námietka nezákonnosti rozhodnutia v tom, že neobsahuje podrobné posúdenie toho, ktoré\nkonkrétne znaky napadnutého ÚV dokument D1 (ne)obsahuje. Žalobca sám uviedol, že dokument D1\nobsahuje opis relevantného stavu techniky, t.j. známeho riešenia v JE Loviisa a na viacerých miestach\nv žalobe akcentoval, že napadnuté technické riešenie je zhodné s riešením využívaným v JE Loviisa,\nhoci zároveň uvádza (bod 216. žaloby), že technické riešenia sa odlišujú, a to predovšetkým vo vzťahu\nk umiestneniu niektorých technických znakov, hoci podľa žalobcu len v dôsledku rozdielov v konštrukcii\nzariadenia. Pretože stavom techniky bolo nesporne riešenie v JE Loviisa, možno akceptovať, že sa\nžalovaný vyjadril k porovnaniu uvedených technických riešení a konštatoval, že napadnuté technické\nriešenie sa odlišuje od technického riešenia aplikovaného v JE Loviisa, preto tento stav techniky\nnebol na prekážku zápisu ÚV (na prekážku novosti). V nadväznosti na uvedené nie je dôvodná\nnámietka žalobcu, že žalovaný ani v jednom z dokumentov obsahujúcich stav techniky (t.j. riešenia v\nJE Loviisa), nevyhodnotil, ktoré znaky napadnutého úžitkového vzoru toto riešenie obsahuje a ktoré\nznaky neobsahuje. Pre úplnosť možno spomenúť, že aj prvostupňový orgán pri hodnotení dokumentu\nD0 (článok s názvom „Implementation of Severe Accident Management Strategy at the Loviisa NPP“)\nsíce konštatoval, že žalobca nepreukázal jeho zverejnenie, no aj v prípade, ak by bolo možné tento\ndokument považovať za stav techniky, stratégia riadenia ťažkých nehôd vyvinutá pre JE Loviisa bola\npredmetom aj iných namietaných dokumentov (napr. dokumentu D5), ktorý prvostupňový orgán hodnotil\na konštatoval, že technické riešenie v JE Loviisa nie je na prekážku novosti napadnutého technického\nriešenia, pretože sa od neho odlišuje. V žalobe žalobca namieta, že dokument D1 obsahuje konkrétne\nznaky známeho riešenia tvoriaceho stav techniky (riešenia implementovaného v JE Loviisa), ktoré\nje totožné s napadnutým ÚV. Pokiaľ však dokument D1 obsahuje znaky technického riešenia JE\nLoviisa, nemôže byť na prekážku novosti napadnutého úžitkového vzoru, pretože úrad konštatoval,\nže technické riešenie implementované v JE Loviisa nie je na prekážku novosti ÚV (skutočnosť\nposúdená prvostupňovým orgánom - posúdenie dokumentov D5 a D6, strana 19. až 20. prvostupňového\nrozhodnutia, posúdenie ktoré žalobca v rozklade nenamietal). Skutočnosť, že v dokumente D1 sú\nuvedené niektoré znaky napadnutého riešenia sporná nebola. Na tomto mieste správny súd podotýka,\nže žalobca vytýka žalovanému neodborné posudzovanie namietaných skutočností, javí sa však, že sám\npoužíva zjednodušovanie, keď hovorí, že napadnuté technické riešenie je „totožné s napadnutým ÚV“,\nlen „iba jednoducho vynechalo znak použitia hydraulického systému na zväčšenie kritickej štrbiny“.\n60. Pokiaľ ide o otázku zverejnenia dokumentu D1, žalovaný správne konštatoval, že v zmysle k nemu\nprináležiacemu dokumentu P1 (zmluva o dielo, na základe ktorej bola predmetná správa – dokument\nD1, vytvorená), výsledky riešenia mohli byť tretej strane sprístupnené len po dohode zmluvných strán\nna základe samostatnej písomnej zmluvy. Takúto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal.\n61. Pokiaľ ide o otázku zverejnenia dokumentov D2 až D4 (technické správy o posúdení možnosti\naplikácie riešenia na zadržanie roztavenej aktívnej zóny implementovaného v JE Loviisa pre štandardné\nbloky typu VVER-440/V213) v prvom rade je potrebné uviesť, že tieto dokumenty boli vypracované\nv rámci projektu VERSAFE, a to pre partnerov tohto projektu (žalobcu, spoločnosť ČEZ, a.s. a PAKS\nNuclear Power Plant), dokumenty sú z roku 2001 a 2002. Uvedené správy vypracoval: P. Matejovič, M.\nBachratý a Ľ. Vranka, t.j. osoby pôsobiace v spoločnosti majiteľa ÚV (na správach je okrem autorov\nuvedené: „prepared by IVS Trnava“). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že projekt VERSAFE\nmal za cieľ skúmať, ako možno technické riešenie v JE Loviisa využiť v prípade ťažkých havárií\nv jadrových elektrárňach s jadrovými reaktormi typu VVER-440. Podstatou technického riešenia v JE\nLoviisa je riešenie so spúšťaním tienenia dna tlakovej nádoby reaktora. Napadnuté technické riešenie\npodľa záverov žalovaného nepracuje s týmto prvkom, jeho cieľom nebolo navrhnúť systém na zväčšenie\nštrbiny, ale vytvorenie systému na zadržanie roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového\nreaktora typu VVER-440/V213 bez nutnosti odstránenia tepelného tienenia eliptického dna tlakovej\nnádoby reaktora v prípade ťažkej havárie, pričom sa vykonajú len minimálne úpravy na jestvujúcej\n\ninštalácii hermetickej zóny jadrového reaktora. Skutočnosť, že majiteľ (prihlasovateľ) ÚV disponoval\ninformáciami o riešení vonkajšieho chladenia jadrového reaktora využitím existujúcej vzduchotechniky\nz jadrového reaktora v elektrárni Loviisa nebola v konaní sporná (majiteľ technické riešenie opísal\nako stav techniky v prihláške ÚV), ale podľa záverov prvostupňového rozhodnutia (záverov rozkladom\nnespochybnených) v prípade ÚV nešlo o identické technické riešenie. Pre dokumenty D2, D3 a D4\nplatí, čo do otázky ich zverejnenia to, čo pre dokument D1. Bez splnenie podmienky preukázania, že\ntieto dokumenty boli stavom techniky, nebolo relevantným skúmanie ich obsahu vo väzbe na znaky\nnapadnutého technického riešenia.\n62. Pokiaľ žalovaný vyhodnotil, že dokumenty D2, D3 a D4, t.j. technické správy vyhotovené na základe\nzmlúv o dielo P2, P3 a P4, nepredstavovali stav techniky, pretože išlo o interné dokumenty dvoch\nzmluvných strán, ktoré nemožno považovať za verejne prístupné, nejde o nesprávne posúdenie. Hoci\nzákon č. 478/1992 Zb. nekladie konkrétne požiadavky na zverejňovanie namietaných dokumentov,\nz toho, ako je definovaná podmienka novosti (technické riešenie je nové, ak nie je súčasťou stavu\ntechniky, pričom stavom techniky na účely zákona je všetko, čo bolo predo dňom, od ktorého prislúcha\nprihlasovateľovi úžitkového vzoru právo prednosti zverejnené) vyplýva, že dokument musí byť prístupný\nverejnosti. Posudzovanie tejto podmienky bližšie upravuje metodika konania úradu ako aj nadnárodnej\nautority – Európskeho patentového úradu. Podľa metodiky konania úradu (Metodika konania – Patenty,\nkap. 2.6.2.2., ktorá sa použije aj na konanie o úžitkových vzoroch): „Zverejnením sa myslí akékoľvek\nverejné sprístupnenie, pričom nie je nevyhnutné, aby konkrétna osoba takúto informáciu skutočne\ndostala. Stačí, že táto informácia sa stala prístupnou. Informácia je sprístupnená verejnosti vtedy, ak\naspoň jeden člen verejnosti môže získať k nej prístup a pochopiť ju, ak vo vzťahu k tejto informácii nie\nje viazaný povinnosťou zachovať mlčanlivosť. Ak uvažujeme o miere sprístupnenia, uloženie jedného\nexempláru na mieste prístupnom neobmedzenému okruhu ľudí má za následok, že tento exemplár\nsa stáva súčasťou stavu techniky k dátumu uloženia. Rovnako nerozhoduje územie, na ktorom je\ninformácia sprístupnená. Informácie sa môžu stať súčasťou zverejneného stavu techniky akýmikoľvek\nprostriedkami, môžu byť zverejnené písomným opisom, ústnym opisom alebo využitím. V prípade\nzverejnenia písomným opisom sa dokument stáva stavom techniky, ak bol písomný dokument uložený\nna mieste, ku ktorému má verejnosť prístup bez ohľadu na to, či nejaká konkrétna osoba do dokumentu\nnahliadla alebo nie. Napr. pri distribúcii kníh alebo časopisov nie je dôležitý dátum odovzdania na poštovú\nprepravu, ale až dátum skutočného doručenia adresátovi. V prípade zverejnenia ústnym opisom, napr.\nprednáškou, ktorá je prednesená na konferencii, je dobré, ak existuje magnetofónový záznam ústneho\nopisu, inak sú značné problémy pri dokazovaní toho, čo bolo naozaj verejnosti sprístupnené. V prípade\nzverejnenia využitím, využitie sa môže stať stavom techniky za predpokladu, že sú vizuálne rozoznateľné\npríslušné štruktúrne znaky nárokovaného vynálezu.“\n63. V nadväznosti na uvedené nie je dôvodná ani žalobná námietka prenášania neprimerane prísnych\na formalistických nárokov na dôkazné bremeno na žalobcu. V konaní o návrhu na výmaz úžitkového\nvzoru leží dôkazné bremeno na navrhovateľovi, úrad nemôže za žalobcu dôkazy vyhľadávať. Súčasne,\nkeď je viazaný rozsahom rozkladu, uvedené nemožno vykladať tak, že ak podávateľ rozkladu uvedie,\nže prišlo k nesprávnej interpretácii a posúdeniu predložených dôkazov a uvedenú námietku rozvedie\nvýslovne len vo vzťahu k posúdeniu dôkazov D1, resp. D2 až D4, rozsah posudzovania má orgán\nrozhodujúci o rozklade rozšíriť na všetky ostatné dôkazy predložené s návrhom na výmaz, resp.\nv konaní o výmaz. Len na základe všeobecného tvrdenia o nesprávnom posúdení dôkazov nemôže\norgán rozhodujúci o rozklade preskúmať posúdenie dôkazov, vo vzťahu ku ktorým podávateľ rozkladu\nneuviedol dôvody ich nesprávneho posúdenia. Ak by podávateľ rozkladu len uviedol, že rozhodnutie\npovažuje za nesprávne a neuviedol by v čom, resp. z akého dôvodu, takýto rozklad by nebol podkladom,\nna základe ktorého by orgán rozhodujúci o rozklade mohol preskúmať prvostupňové rozhodnutie za\nsituácie, že je rozsahom rozkladu viazaný.\n64. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, že v dokumente P3 je explicitne vyjadrená povinnosť\nmlčanlivosti, táto explicitne nie je vyjadrená v dokumentoch P2 a P4, ale stále ide o zmluvnú\ndokumentáciu dvoch strán, v prípade ktorej žalobca nepreukázal jej zverejnenie. Dôkazné bremeno\nv konaní o návrhu na výmaz úžitkového vzoru leží na navrhovateľovi, preto nie je dôvodný argument,\nže technické riešenie mohlo byť zverejneného aj jeho využitím, pokiaľ to žalobca ako navrhovateľ\nvýmazu v samotnom návrhu netvrdil ani nepreukázal. Úvahy žalobcu v žalobe, že k zverejneniu\nvýsledku diela môže dôjsť aj mimo rámca práv a povinností samotnej zmluvy, sú v tomto smere len\nteoretickými, pretože zverejnenie výsledkov prác nepreukázal a je namieste vychádzať z predpokladu,\n\nže zmluvná dokumentácia dvoch strán podlieha dôvernosti. Žalobca sa mýli, keď uvádza, že sám\nmajiteľ ÚV (ako zhotoviteľ) sprístupnil výsledky prác tým, že uzavrel ďalšiu následnú zmluvu o dielo.\nOpomína, že technické správy (dokumenty D2 až D4) boli vytvárané na základe zmlúv v rámci\nprojektu VERSAFE, v ktorom boli účastníci projektu viazaní dôvernosťou. Pokiaľ žalobca tvrdil, že\nvýsledky výskumu boli sprístupnené tretím stranám tým, že majiteľ postupne uzatvoril zmluvy o dielo\noznačené ako dokumenty P1 až P4 s navrhovateľom, spoločnosťou ČEZ, a.s. a PAKS, pričom predmet\nplnenia nasledujúcej zmluvy nadväzoval na výsledky dosiahnuté v rámci predchádzajúceho výskumu,\nsprávny súd súhlasí so záverom žalovaného, že za verejné sprístupnenie výsledkov výskumu nemožno\npovažovať ich sprístupnenie subjektom, ktoré sa podieľali na projekte VERSAFE, pretože výmena\ninformácií týkajúcich sa výsledkov tohto projektu prebiehala len medzi týmito subjektmi a len v rozsahu\na za podmienok stanovených projektom a predloženými zmluvami o dielo. Nakladanie s informáciami\ndosiahnutými v rámci projektu bolo vo vzťahu k verejnosti obmedzené. Uvedené nepredstavuje podľa\nnázoru správneho súdu zverejnenie v tom význame ako ho upravuje § 4 zákona č. 478/1992 Zb.\n(sprístupnenie údajov tretím osobám), a to práve pre nesplnenie podmienky, že neexistovala žiadna\nprekážka, ktorá by na základe dôvernosti dokumentu obmedzovala použitie alebo rozšírenie takejto\nvedomosti. Sám žalobca uznáva, že ním predložené dokumenty len nepriamo preukazujú, že správy\nz projektu VERSAFE boli určené na zverejnenie. K potrebe priameho dôkazu správny súd uvádza,\nže nevidí nezákonnosť v tom, že žalovaný pri skúmaní, či navrhovateľ preukázal, že ním namietané\ndokumenty boli stavom techniky skúmal, či boli alebo neboli stavom techniky. Žalovaný dospel k záveru,\nže dokumenty zverejnené neboli, čo žalobca síce spochybňuje, ale ide o vyjadrenie jeho presvedčenia,\nnež skutočnosti postavenej na argumentoch a dôkazoch.\n65. Žalovaný záver o nezverejnení dokumentov D1 až D4 oprel aj o dokumenty P5, P6, P12, P13\na P14. Pokiaľ ide o dokument P5 (správa s názvom Nuclear Fission and Radiation Protection Projects\nSelected for Funding 1999 – 2002), z tohto dokumentu vyplýva účel, za ktorým bola zhromažďovaná\ndokumentácia projektu VERSAFE (vrátane dokumentov D2 až D4), a to za účelom vypracovania\npríručky pre riešenie ťažkých havárii v jadrových elektrárňach. Žalovaný vychádzal z toho, že dokument\nneobsahuje údaj umožňujúci identifikovať dátum zverejnenia výsledkov výskumu, čo je odôvodnený\nzáver k skúmaniu podmienky, či bol tento dokument stavom techniky, a teda mohol byť na prekážku\nzápisu napadnutého ÚV. Nie je sporné, že výsledky projektu VERSAFE mali byť zverejnené, ale\nnebolo preukázané, kedy a najmä, aká časť výsledkov mala byť zverejnená. Žalovaný teda vyhodnotil\ndokumenty správne (tak, že nebolo preukázané ich zverejnenie). Zároveň správny súd poukazuje\nna skutočnosť, že všetky dokumenty P1 až P22 predložil v konaní majiteľ ÚV, teda nie žalobca.\nMajiteľ ich predložil práve za účelom potvrdenia vysloveného záveru o tom, že pred podaním prihlášky\nnapadnutého úžitkového vzoru nebolo technické riešenie zverejnené. Dokument P6 (Guidelines for\nreporting FP 5. Nuclear Energy z novembra 2001) potvrdzuje, že nie všetky výsledky projektu VERSAFE\nmajú byť zverejnené, ide o návod na podávanie hodnotiacich správ projektov pre Európsku komisiu.\nHoci výsledky projektu VERSAFE mali byť zverejňované, súčasne nie je sporné, že existovali podmienky\npublikovania týchto výsledkov, metodika definujúca, ktoré časti projektu sú dôverné a ktoré nie, čo uznal\nsám žalobca v žalobe. Z toho, že nejaké časti projektu mali byť zverejnené, nemožno vyvodiť záver, že\nboli zverejnené práve dokumenty D2 až D4. Preklad slova „guidelines“ žalovaným ako „smernica“ nemá\nvplyv na hodnotenie dokumentu z pohľadu jeho obsahu.\n66. Dokumenty P7 až P11 (body 93. až 106. žaloby) neboli predmetom rozkladu (podávateľ\nrozkladu nerozporoval, že by boli nesprávne posúdené), preto nie je dôvodná námietka nezákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v tom, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje ich posúdenie, ako už bolo\nuvedené v bode 55. tohto rozhodnutia.\n67. Pokiaľ ide o dokument P12 (zverejnenie informácií týkajúcich sa projektu VERSAFE prostredníctvom\nplatformy CORDIS), žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že cez túto platformu\nboli informácie o projekte zverejňované. Hoci žalovaný k predmetnému dôkazu neuviedol jeho bližšie\nvyhodnotenie (čo žalobca namieta), neuvádza v čom (ne)posúdenie predmetného dôkazu žalovaným\nmalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súčasne správny súd podotýka, že opäť išlo o dôkaz\npredložený majiteľom ÚV na podporu záverov o neverejnosti dokumentov D1 až D4, nie o dôkaz, o ktorý\nby žalobca ako navrhovateľ výmazu opieral svoje tvrdenia o splnení podmienok pre výmaz napadnutého\núžitkového vzoru.\n\n68. Aj dokument P13 – mailová správa od koordinátora projektu VERSAFE (H. I. J.) zo dňa 07.06.2013\npotvrdzuje, že výsledky projektu boli síce prezentované, ale podrobné správy mohli byť rozširované\nlen na základe vzájomnej dohody všetkých partnerov. V tejto súvislosti je zavádzajúcim vyjadrenie\nžalobcu uvedené v žalobe, aj v replike k vyjadreniu žalovaného, že pre získanie podrobných správ stačí\nkontaktovať partnera projektu z danej krajiny.\n69. Nie je dôvodná námietka žalobcu, že žalovaný vôbec neposúdil obsah dokumentu P14 (odborný\nčlánok s názvom „Concerned utility review of VVER-440 safety research needs“ publikovaný v časopise\nNuclear Engineering and Design v roku 2003). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že článok\nopisuje zameranie projektu VERSAFE vo všeobecnej rovine a v referenciách odkazuje na dokumenty\nD2 až D4, obsah dokumentov D2 až D4 však neuvádza. V zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazu\nneexistujú presné pravidlá, ako má vyzerať hodnotenie dôkazov a ak ide o dôkaz, ktorý má byť\nposúdený ako námietka novosti a žalovaný uviedol, že opisuje zameranie projektu len vo všeobecnej\nrovine, vyplýva z toho, že nie je dôkazom relevantným na spochybnenie novosti, pretože neobsahuje\nkonkrétne znaky technického riešenia. Z toho, že článok odkazuje na určitý dokument nemožno bez\nďalšieho vyvodiť, že autor článku poznal celý dokument. Takýto záver je založený len na predpoklade\nžalobcu, ktorý v administratívnom konaní nebol preukázaný. Navyše, ako to uviedol majiteľ ÚV vo\nvyjadrení k žalobe, odborný článok bol vypracovaný zamestnancami partnerov projektu VERSAFE, ktorí\nmali prístup k správam D2 až D4, čo ale nepreukazuje, že tieto správy boli sprístupnené verejnosti\n(komukoľvek).\n70. Pokiaľ žalobca poukázal na nesprávne hodnotenie dôkazu R5 - správy zo zahraničnej pracovnej\ncesty zamestnanca VÚJE Trnava, a.s. F. B. G. (žalobca namieta, že žalovaný bez ďalšieho prevzal\nhodnotiaci úsudok osoby, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a založil na ňom svoje\nzávery), formulácia námietky uvedená v správnej žalobe predstavuje vo vzťahu k tejto výpovedi\nlen vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením samotnej výpovede žalovaným. Predmetnú výpoveď\nžalovaný podľa názoru správneho súdu vyhodnotil v súlade s jej obsahom, a to, že podľa tejto správy\nna workshope vo Viedni v októbri 2002 boli prezentované všeobecné informácie a správa nepotvrdzuje\nzverejnenie znakov napadnutého technického riešenia.\n71. Pokiaľ ide o dokument R1 – výkres spracovaný spoločnosťou ADVING, s.r.o. v roku 2004, žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí konštatoval, že tento dokument súvisí so zmluvou o dielo (dokument P1),\npričom podľa ustanovení tejto zmluvy sa na výsledky prác vzťahovala dôvernosť. Vo vyjadrení k žalobe\nžalovaný uviedol, že išlo o pracovnú dokumentáciu spoločnosti ADVING, s.r.o., pričom skutočnosti\nvýrobnej alebo technickej povahy nie sú bežne dostupné verejnosti. Z administratívneho spisu vyplýva,\nže spoločnosť ADVING, s.r.o. bola subdodávateľom majiteľa ÚV (bola s ním v zmluvnom vzťahu\nna základe zmluvy zo dňa 04.03.2004), podľa ktorej zhotoviteľ - spoločnosť ADVING, s.r.o. môže\nvýsledky riešenia poskytnúť tretej strane len so súhlasom objednávateľa celej úlohy technického\nrozvoja, t.j. so súhlasom žalobcu (bod 5. subdodávateľskej zmluvy zo dňa 04.03.2004). Žalovaný teda\nsprávne posúdil uvedený dôkaz ako dokument pripravený v rámci zmluvného vzťahu, v ktorom platila\npožiadavka dôvernosti (nešlo o dokument tretej strany ako to namieta žalobca). Hoci zdôvodnenie\nposúdenia dôkazu R1 neprilieha obsahu administratívneho spisu, do ktorého bola majiteľom ÚV\nokrem dokumentu P1 doplnená aj subdodávateľská zmluva so spoločnosťou ADVING, s.r.o. (dokument\npripojený k vyjadreniu majiteľa ÚV k rozkladu, položka 63. administratívneho spisu), záver o posúdení\ndokumentu zodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca namieta, že išlo o verejne prístupný\ndokument, toto tvrdenie však nepreukázal a jeho argumentáciu žalovaný vyvrátil s poukazom na\ndôvernosť dokumentu vytvoreného v rámci zmluvného vzťahu. V zmysle čl. 12.2 Zmluvy medzi majiteľom\nÚV a spoločnosťou ADVING, s.r.o. zo dňa 04.03.2004: Podklady a údaje poskytnuté objednávateľom\nk riešeniu sú predmetom obchodného tajomstva a podľa čl. 5.3 sa zhotoviteľ zaväzuje, že nebude\npodklady poskytnuté objednávateľom poskytovať tretej strane.\n72. Žalovaný udržateľne vysvetlil aj konštatovanie, že dokumenty R2 (výňatok zo záverečnej správy\nz projektu VERSAFE) a P14 (odborný článok) sú totožné, a to v tom smere, že oba dokumenty odkazujú\nna dokumenty D2 až D4, samotný obsah namietaných dokumentov D2 až D4 v nich však zverejnený\nnie je.\n73. Žalobca relevantne nespochybnil ani namietanú nesprávnosť záveru žalovaného, že z programov\nodborných stretnutí (workshopov) v Maďarsku, v Piešťanoch a vo Viedni nemožno zistiť, či bolo\n\nprezentované technické riešenie s technickými znakmi napadnutého ÚV. V konaní nebolo sporné, že\npríručka SAM Handbook bola distribuovaná účastníkom workshopov, ale nebol spochybnený záver, že\npríručka neobsahovala dokumenty D2 až D4, len odkaz na ne. Taktiež sám žalobca uvádza, že na\ntýchto stretnutiach bola odborná verejnosť oboznámená s riešením riadenia ťažkých havárií v JE Loviisa,\nktoré je v hlavných znakov zhodné s napadnutým úžitkovým vzorom, z čoho však nevyplýva, že bola\noboznámená s napadnutým úžitkovým vzorom. Nie je pravdivý ani záver, že úrad v prvostupňovom\nrozhodnutí o návrhu na výmaz ÚV, ktorý bol podaný 24.11.2017 (v konaní o v poradí druhom návrhu na\nvýmaz) dospel k opačnému záveru vo vzťahu k verejnosti príručky SAM Handbook. Aj v tomto rozhodnutí\n(správny súd uvádza, že ide o prvostupňové rozhodnutie, o rozklade proti ktorému ešte rozhodnuté\nnebolo) úrad konštatoval, že hoci nebolo sporné, že príručka SAM Handbook bola distribuovaná\nverejnosti, príručka (obdobne ako dokument P14) obsahovala len odkaz na dokumenty D2 až D4,\nnie ich obsah a v tejto súvislosti prijal úrad rovnaký záver, že tento dôkaz (príručka SAM Handbook)\nnepreukazuje zverejnenie dokumentov D2 až D4.\n74. Správny súd opakovane poukazuje na skutočnosť, že dôkazy D2 až D4 predstavujú technické\nsprávy o posúdení možnosti aplikácie riešenia na zadržanie roztavenej aktívnej zóny implementovaného\nv jadrovej elektrárni Loviisa pre štandardné bloky typu VVER-440/V213, t.j. správy o možnosti aplikácie\nuž známeho riešenia na bloky typu VVER-440/V213, čo indikuje, že správy sa sústreďovali primárne na\naplikáciu už známeho riešenia.\n75. Právne posúdenie veci žalovaným, výsledkom ktorého bol záver o tom, že namietané dokumenty\nD1 až D4 (vrátane dokumentu R1) neboli súčasťou stavu techniky v čase pred podaním prihlášky\nnapadnutého ÚV, a teda žalobca nepreukázal, že napadnuté technické riešenie nebolo nové, malo\nvzhľadom na všetky uvedené skutočnosti oporu v obsahu administratívneho spisu, s ktorého obsahom\nbolo v súlade (opak bol tvrdený bez bližšieho vysvetlenia). Otázku zverejnenia namietaných dokumentov\nžalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne vyhodnotil, pričom postupoval podľa zákona a príslušných\nmetodík a správny súd na základe žalobných bodov nezistil v postupe a rozhodnutí žalovaného rozpor\nso zákonom. Pokiaľ orgán verejnej správy skutkový stav zistil na základe všetkých dôkazov a tvrdení\núčastníkov konania, nemožno mu vyčítať, že nedostatočne zistil skutkový stav. Bolo na účastníkoch\nkonania, aby na podporu svojich tvrdení predložili alebo navrhli dôkazy - dôkazné bremeno bolo výlučne\nna účastníkoch konania. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca teda vyčíta žalovanému\nbezdôvodne. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne\nvyhodnotil vykonané dokazovanie, správny súd uvádza, že len samotný nesúhlas žalobcu s právnym\nposúdením veci žalovaným nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávnym právnym\nposúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného\npráva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu.\nNesprávne právne posúdenie veci by teda konkrétne spočívalo v tom, že by v tomto prípade orgán\nverejnej správy použil nesprávnu právnu normu alebo by síce aplikoval správnu právnu normu, ale by ju\nnesprávne interpretoval, a napokon právnu normu by síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav by\nju nesprávne aplikoval. Ak žalobca len všeobecne tvrdí, že právne posúdenie žalovaného je nesprávne\na uvádza, ako by to malo byť podľa jeho názoru vyhodnotené, robí vyhodnotenie sám, čo pre vyslovenie\nnezákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje, pretože ide iba o nesúhlas s hodnotením (právnym\nposúdením) žalovaného.\n76. Správny súd nezákonnosť postupu žalovaného nezistil ani v konštatovaní žalovaného, že pre\nkonanie o návrhu na výmaz nie je relevantný výsledok konania o výmaze identického úžitkového vzoru\nv Maďarsku. S ohľadom na princíp teritoriality, ktorý je typický pre duševné vlastníctvo a znamená, že\npráva duševného vlastníctva sú chránené len na takom území, kde im je ochrana vyslovene priznaná,\nnie sú výsledky konania v inom štáte záväzné pre slovenský úrad. Súčasne sa žalobca odvoláva\nna konanie v inom štáte bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom boli konania rovnaké a v čom\nvidí rozdielne posúdenie rovnakých skutočností žalovaným. Pokiaľ sa aj posúdenie podmienok pre\nzápis úžitkového vzoru odvíja od rovnakých kritérií (novosť, vynálezcovská činnosť a priemyselná\nvyužiteľnosť), neznamená to, že návrhové konanie (návrh na výmaz) podaný v inom štáte bol identický\n(v konaní pred maďarským úradom mohli byť predmetom hodnotenia iné skutočnosti a dôkazy).\n77. Námietka, že cieľ napadnutého ÚV nemôže byť z technického hľadiska naplnený (napadnuté riešenie\nnerieši komplexne všetko, čo súvisí so zadržaním roztavenej aktívnej zóny v tlakovej nádobe jadrového\nreaktora – napr. zníženie tlaku, odvedenie pary a pod.), nemá vplyv na posudzovanie podmienok pre\n\nvýmaz úžitkového vzoru. Platí, že technické riešenie je spôsobilé ochrany aj keď nerieši komplexne celý\ntechnický problém (rieši ho čiastkovo).\n78. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal skutkové a právne závery ohľadom priemyselnej\nvyužiteľnosti úžitkového vzoru, správny súd mohol vychádzať len z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia, v ktorom prvostupňový orgán posúdil všetky žalobcom predložené dôkazy k tejto\npodmienke a konštatoval, že napadnutý úžitkový vzor spĺňa podmienku priemyselnej využiteľnosti.\nPosúdenie tejto zákonnej podmienky žalobca v rozklade nespochybnil, preto žalovaný posúdenie\nuvedenej podmienky nepreskúmaval. Správny súd nemôže nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy\na vychádza z toho, že posúdenie tejto zákonnej podmienky, tak, ako bolo uskutočnené prvostupňovým\norgánom, nebolo spochybnené. Preto žalobné námietky uvedené v bode 138. až 146., 158. až 182.\nžaloby nedopadajú na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (posúdenie dokumentov P9\na P10 nebolo predmetom rozkladu). Prvostupňový orgán v rozhodnutí vysvetlil, že podľa § 5 zákona č.\n478/1992 Zb. je úžitkový vzor priemyselne využiteľný, ak sa môže opakovanie využívať v hospodárskej\nčinnosti. Priemyselnú využiteľnosť ÚV žalobca spochybnil predložením znaleckého posudku, podľa\nktorého technické riešenie podľa ÚV nie je technickým riešením na zadržanie roztavenej aktívnej\nzóny v tlakovej nádobe reaktora a bez dodatočných technických opatrení nemôže byť dosiahnutá jeho\nspoľahlivá funkčnosť, a tým aj priemyselná využiteľnosť. Prvostupňový orgán reagoval, že akékoľvek\nriešenie prihlasované na ochranu úžitkových vzorom predstavuje samostatné riešenie určitého celku,\nresp. časti celku, pričom to však (z pohľadu zápisnej spôsobilosti) nemusí byť komplexné riešenie\ncelkovej situácie. Nie je ale možné automaticky označiť takéto samostatné riešenie časti určitého celku\nza nefunkčné. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že majiteľ preukazoval (dôkazmi P15 až P18),\nže technické riešenie, tak, ako je definované v nárokoch na ochranu, je reálne nainštalované v jadrovej\nelektrárni Jaslovské Bohunice a Mochovce ako aj dôkaz o overení jeho funkčnosti na experimentálnom\nzariadení CERES. Navrhovateľ výmazu (žalobca) v podanom rozklade závery prvostupňového orgánu\ntýkajúce sa priemyselnej využiteľnosti ÚV nenapadol (nespochybnil).\n79. Obdobne na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nedopadajú ani námietky uvedené v bode\n183. až 219. žaloby, v ktorých žalobca namieta nesprávne posúdenie podmienky presahu prostej\nodbornej schopnosti v prípade napadnutého úžitkového vzoru v tom zmysle, že napadnuté technické\nriešenie predstavuje vo vzťahu k dokumentom D5 a D6 neočakávaný technický pokrok. Pokiaľ žalobca\nuvádza, že záver žalovaného k vecnému posúdeniu informácií v dokumente D5 vybočilo zo zákonných\nmedzí správnej úvahy a je v priamom rozpore s obsahom dokumentu, je potrebné zdôrazniť, že\nžalovaný dokument D5 sám priamo nehodnotil, pretože jeho posúdenie prvostupňovým orgánom nebolo\nv rozklade spochybnené. Prvostupňový orgán dokumenty D4 a D5 posudzoval vo vzťahu k napadnutému\ntechnickému riešeniu (skúmal, či sú na prekážku jeho zápisu), konštatoval však, že v dokumente D5\nnie je možné nájsť popis konkrétnych znakov predmetu napadnutého riešenia (teda považovať ho\nza prekážku zápisu ÚV), taktiež v dokumente D6 chýbajú konkrétne znaky predmetu napadnutého\nriešenia. Správny súd nemôže nahrádzať činnosť druhostupňového orgánu, ktorý postupoval správne,\nkeď, súc viazaný rozkladom, dokumenty D5 a D6 neposudzoval (nepreskúmaval prvostupňového\nrozhodnutie v časti posúdenie týchto dokumentov). Neobstojí teda žalobná námietka, že žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí túto vadu (arbitrárne posúdenie dokumentov) neodstránil. Pokiaľ žalobca\nnamieta, že z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako žalovaný posudzoval úroveň tvorivej\ninvencie prihlasovateľa ÚV, aby už išlo o presah prostej odbornej schopnosti, opomína, že rozkladom\nnebolo spochybnený záver prvostupňového orgánu, že napadnuté technické riešenie predstavuje vo\nvzťahu k relevantným dokumentom D5 a D6 neočakávaný technický pokrok, a teda spĺňa podmienku\nustanovenia § 1 zákona č. 478/1992 Zb.\n80. Skutočnosť, že žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí, neznamená svojvôľu orgánu verejnej\nsprávy. Pokiaľ žalobca poukazuje na princíp právnej istoty, tento musí byť rešpektovaný vo vzťahu\nk všetkých účastníkom administratívneho konania, t.j. aj ku majiteľovi ÚV, ktorý sa ako účastník\nvýmazového konania mohol brániť len voči vyjadreným (explicitným) námietkam navrhovateľa výmazu\na bolo by v rozpore s uvedeným právnym princípom, aby v situácii, keď zákon orgán verejnej správy viaže\nrozsahom rozkladu, spochybnil zákonnosť postupu žalovaného v tom, že sa nevysporiadal s otázkami\npresahu prostej odbornej schopnosti a priemyselnej využiteľnosti napadnutého technického riešenia,\npokiaľ námietky ohľadom posúdenia uvedených dvoch zápisných podmienok neboli predmetom\nrozkladu.\n\n81. K námietkam žalobcu vzťahujúcim sa na konanie orgánu verejnej správy (vady konania) správny\nsúd uvádza nasledovné:\n82. Pokiaľ žalobca namietal, že jadrová energetika je oblasť techniky, kde je nevyhnutné posudzovať\npredmety ochrany na základe záverov znalcov a odborníkov v danej oblasti a v tejto súvislosti\nspochybnil odbornosť členov komisie poskytujúcej stanovisko k rozhodnutiu o rozklade, správny súd\nupriamuje pozornosť na zákonnú kompetenciu úradu ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť\npriemyselného vlastníctva. Zákon č. 575/2001 Z.z. zveril úradu právo vykonávať ústrednú štátnu správu\no.i. v oblasti úžitkových vzorov, vrátane rozhodovania o návrhoch na výmaz úžitkového vzoru. Úrad\nposudzuje i odborné otázky, pričom sa vychádza z predpokladu, že disponuje spôsobilosťou vykonávať\nodbornú činnosť pri posudzovaní zákonných podmienok zápisnej spôsobilosti technických riešení (ktorá\nsa však nemusí rovnať odbornej technickej spôsobilosti v oblasti jadrovej energetiky).\n83. O rozklade (t.j. opravnom prostriedku) proti prvostupňovému rozhodnutiu úradu rozhoduje predseda\núradu na základe návrhu ním ustanovenej odbornej komisie. Žalobca v žalobe spochybnil odbornosť\nčlenov komisie, nenamietal nezákonnosť jej zloženia, ani zaujatosť členov komisie. Vo všeobecnosti\nmožno uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má postavenie poradného orgánu. Správny poriadok\nneupravil kreovanie týchto komisií. Vedúci ústredných orgánov štátnej správy v praxi postupujú podľa\nZásad na zriaďovanie a činnosť osobitných (rozkladových) komisií schválených uznesením vlády\nSlovenskej republiky č. 1211 z roku 2002. V zmysle týchto zásad môže byť komisia vedúceho ústredného\norgánu štátnej správy jeho stálym odborným poradným orgánom, alebo takúto komisiu môže zriadiť aj\nad hoc. Keďže Správny poriadok jednoznačne zakotvuje, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy\nrozhoduje na základe návrhu osobitnej komisie, osobitná komisia má len postavenie poradného orgánu.\nNávrh komisie vedúceho ústredného orgánu štátnej správy nezaväzuje. V praxi nie je vylúčené, že\nvedúci ústredného orgánu štátnej správy rozhodne inak, než mu navrhla rozkladová komisia. Podľa\nčl. II Zásad na zriaďovanie a činnosť osobitných (rozkladových) komisií, členov komisie vymenúva\nminister (vedúci ústredného orgánu štátnej správy) spomedzi odborníkov právnej teórie a praxe, resp.\nz iných odborníkov z oblastí patriacich do pôsobnosti ministerstva (ústredného orgánu štátnej správy),\nčomu v tomto prípade zodpovedá skutočnosť, že v komisii sa nachádzali jednak osoby s právnickým\nvzdelaním, jednak osoby s technickým vzdelaním (odborní zamestnanci úradu). Súčasne bol zachovaný\nnepárny počet členov komisie a žiaden z členov odbornej komisie nebol zamestnancom útvaru, ktorý\nrozhodoval v prvom stupni. Ďalej je potrebné uviesť, že sa vychádza z premisy, že orgán menuje\nčlenov komisie z odborníkov, ktorých odborné a morálne vlastnosti sú mu známe a ktorých odbornosť\na nestrannosť sú zárukou objektívneho rozhodnutia vo veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Sžhuv/1/2014). Nie je technicky možné, aby zamestnanci úradu mali vzdelanie v každom odbore\ntechniky, vychádza sa však z predpokladu, že úrad disponuje odborne spôsobilými osobami pre\njednotlivé oblasti (nie každé odvetvie) techniky.\n84. Podstatným v súvislosti s touto žalobnou námietkou je však skutočnosť, že zákon (Správny poriadok)\numožňuje účastníkom konania namietať výlučne (ne)zaujatosť členov odbornej komisie, nie odbornosť\n(podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom\nmožno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti). S ohľadom na uvedené správny súd nevykonal\nžalobcom navrhnutý dôkaz – zisťovanie informácií o dosiahnutom odbornom vzdelaní členov rozkladovej\nkomisie. Povinnosť poskytnúť informáciu o dosiahnutom vzdelaní člena komisie v administratívnom\nkonaní orgánu verejnej správy nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca\nnamieta, že mu žalovaný odmietol poskytnúť na základe jeho žiadosti informácie o dosiahnutom\nodbornom vzdelaní členov komisie, a teda potenciálne namieta nevyhovenie žiadosti o poskytnutie\ninformácie (neposkytnutie informácie), rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy v tejto otázke nie\nje predmetom tohto správneho súdneho konania.\n85. Námietka, že komisia bola menovaná len 14 dní pred rozhodnutím o rozklade nie je podľa\nnázoru správneho súdu z pohľadu zákonnosti rozhodnutia relevantná. V tomto smere je opodstatnené\nvyjadrenie žalovaného, že úkony v rámci odvolacieho konania, vrátane prípravy rozhodnutia o rozklade\nprebieha dlhšiu dobu na odbore odvolacích konaní. Členovia komisie sami koncept rozhodnutia\nnepripravujú, sú však garantom jeho odbornosti z toho pohľadu, že pripravený koncept rozhodnutia\nodporúčajú alebo neodporúčajú orgánu príslušnému na rozhodnutie (vedúcemu ústredného orgánu\nštátnej správy). Vychádzajúc z uvedeného správny súd nepovažuje námietku žalobcu, že odmietnutím\n\nposkytnutia informácie o dosiahnutom vzdelaní členom odbornej komisie, došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné\nrozhodnutie vo veci. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný žalobcovi listom zo dňa 15.11.2021\noznámil mená členov komisie (ktorá bola predsedom úradu vymenovaná 15.11.2021), námietku ich\nzaujatosti žalobca v administratívnom konaní nevzniesol.\n86. Správny súd nevyhovel ani návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania ustanovením znalca. Pokiaľ\nide o dokazovanie a dôkazné prostriedky v konaní pred orgánom verejnej správy (úradom), správny\nsúd uvádza, že podľa § 58 ods. 5 zákona č. 517/2007 Z.z. sa na konanie pred úradom síce použije\nsubsidiárne Správny poriadok, ale sú vylúčené niektoré ustanovenia, konkrétne aj ustanovenie § 34\n(Dokazovanie), ktoré upravuje rozsah dôkazných prostriedkov. Ustanovenie § 36 Správneho poriadku\n(Znalci) vylúčené nie je, ale v zmysle § 207 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ktorý sa subsidiárne\npoužije v zmysle § 25 SSP aj na správne súdne konanie) platí, že znalca nemožno ustanoviť na\nzodpovedanie otázok právnych (podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Spv/2/2020\nzo dňa 30.01.2023, bod 64, otázka, či je technické riešenie spôsobilé na ochranu úžitkovým vzorom....je\notázkou právnou. Zodpovedať túto otázku nepatrí znalcovi, ale správnemu orgánu). Preto nie je dôvodná\nnámietka žalobcu, že neustanovením znalca v konaní o výmaz úžitkového vzoru došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia o veci samej. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžh 1/2010, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „posúdenie technického\nstavu veci patrí do predmetu pôsobnosti Úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou\nÚradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť znalca. Znalca v\nadministratívnom konaní nie je možné ustanoviť na posúdenie tých skutočností, ktoré patria do správnej\núvahy správneho orgánu.“ Správny súd opakovane zdôrazňuje, že konanie o výmaz úžitkového vzoru\nje konaním návrhovým, kde dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi, úrad ako príslušný orgán verejnej\nsprávy za navrhovateľa dôkazy nevyhľadáva. Žalobca žiadal, aby správny súd ustanovil znalca na\nposúdenie, či boli alebo neboli splnené podmienky zápisnej spôsobilosti napadnutého ÚV, čo vzhľadom\nna uvedené nie je možné. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v správnom súdnom konaní nevyvstala\nkonkrétna odborná (technická) otázka, ktorej zodpovedanie by bolo sporné a vyžadovalo by si osobitné\nodborné vedomosti (ustanovenie znalca).\n87. V súvislosti s námietkou (ne)nariadenia ústneho pojednávania v administratívnom konaní, správny\nsúd poukazuje na ustanovenia § 45 ods. 5 zákona č. 517/2007 Z.z., podľa ktorého úrad určí dátum\nústneho pojednávania v prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní navrhovateľa\nvýmazu a majiteľa úžitkového vzoru. Takúto povinnosť má žalovaný orgán verejnej správy teda len\nv prípade, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov konania (teda nariadenie\nústneho pojednávania nie je obligatórne). Pokiaľ žalovaný, resp. prvostupňový orgán dospel k záveru,\nže je možné vo veci návrhu na výmaz rozhodnúť na základe podaní účastníkov konania, nepostupoval\nv rozpore so zákonom, ak ústne pojednávanie nenariadil. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí\nsp. zn. 24S/82/2015 (skoršie konanie vo veci) síce konštatoval, že vzhľadom na zložitosť veci\nbude potrebné, aby žalovaný zvážil prípadné nariadenie pojednávania, neuložil však žalovanému\npojednávanie nariadiť. Žalovaný vysvetlil, že vzhľadom na rozsah podaného rozkladu neboli predmetom\nposudzovania žalovaným samotné technické otázky, ale posúdenie namietaných dokumentov z toho\npohľadu, či predstavujú stav techniky (otázka ich zverejnenia), a konštatoval, že bolo možné rozhodnúť\nlen na základe písomných podaní účastníkov konania, ktorý záver sa správnemu súdu javí ako\nopodstatnený.\n88. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 151 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého\nskutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, správny súd\nuvádza, že predmetné ustanovenie je síce súčasťou prvej časti Civilného sporového poriadku, ktorá sa\nv zmysle § 25 SPP subsidiárne použije aj na správne súdne konanie, ale je treba poukázať na to, že\nsubsidiárne sa použijú tie ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku upravujúce\ninštitúty aplikovateľné na správne súdne konanie, pričom ustanovenie § 151 CSP je inštitútom z povahy\nveci určeným pre sporové konania (čo vyplýva z jeho obsahu a podstaty). Preskúmavacia činnosť\nsprávneho súdu spočíva všeobecne v tom, že správny súd skúma rozhodnutie alebo opatrenie orgánu\nverejnej správy, či vyhovuje právu, procesnému alebo hmotnému, pričom vychádza zo skutkového\npodkladu, ktorý bol základom rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu, t.j. ide o nesporové\nkonanie.\n\n89. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.03.2023 namietal, že žalovaný porušuje pravidlá správneho konania,\nkeď obidve konania o výmaze ÚV vedie v jednom administratívnom spise pod jedným číslom, ktorým\nje číslo zápisu ÚV a z obsahu spisu nie je možné zistiť, ktoré vyjadrenie sa týka ktorého konania, čo\nsamo o sebe spôsobuje zmätočnosť, spis nie je zviazaný, čím nie je dostatočne zabránené prípadnej\nnezákonnej manipulácii s ním. Správny súd v prvom rade uvádza, že túto námietku žalobca prvýkrát\nvzniesol až v tomto vyjadrení, t.j. po lehote na podanie správnej žaloby, pričom platí, že žalobca môže\nrozšíriť alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote na\npodanie žaloby (§ 183 SSP). Navyše, žalobca ani neuvádza, ako sa namietané skutočnosti prejavili na\njeho právach ako účastníka administratívneho konania. Správny súd preto k uvedenej námietke nemohol\nprihliadnuť. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že žurnalizácia spisu je tvorená samotným obsahom\nspisu, z prieskumu príslušného spisu nevyplýva, že by bol neúplný, nachádzajú sa v ňom listiny a dôkazy,\nz ktorých orgán verejnej správy vychádzal a podľa ktorých v konaní postupoval. Administratívny spis\nteda obsahuje všetky podklady, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.\n90. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto\nju v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol.\n91. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Pretože žalobca v konaní\núspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu\ntrov konania ďalšiemu účastníkovi (majiteľovi ÚV), pretože mu správnym súdom nebola uložená žiadna\npovinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné\npodmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením.\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak\nbolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57\nuviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi\ndoručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedené neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo\nčlen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "939ca1e1-1121-4b16-8060-81d144ee7530:5c1151dd-f1ed-4daf-8546-77f0960f66ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200810.1", "spisova_znacka": "5Spv/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Spv/2/2020 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200810.1"}], "citovane_v": []}