Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/89/2022 z 23. 11. 2023 Citácia: rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. novembra 2023, sp. zn. ZA-30S/89/2022, ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1 Správny súd v Banskej Bystrici | ZA-30S/89/2022 | ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1 | 2023-11-23 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 42 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 11 zákona č. 251/2012 Z. z., § 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/241cebba-24ff-43ea-9af2-6cd0298a58b2 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Banskej Bystrici ZA-30S/89/2022 5022200214 23. 11. 2023 JUDr. Alena Antalová ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1 Rozhodnutie Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: Haluška, s.r.o., so sídlom 034 73 Liptovská Osada 20, IČO: 47 882 581, zast.: JUDr. Miloslav Hricko, advokát, Ulica 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor, so sídlom Nám. A. Hlinku 74, 034 01 Ružomberok, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z 3665/2021 zo dňa 04.02.2022, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Odôvodnenie Administratívne konanie 1. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor (ďalej aj „žalovaný“), listom č. Z 3665/2021 zo dňa 04.02.2022 (ďalej aj „Opatrenie“) vrátil žalobcovi „Návrh na záznam vecného práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností“ (ďalej aj „Návrh na záznam“) s tým, že uvedená listina nespĺňa náležitosti podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Žalobca sa Návrhom na záznam zo dňa 06.12.2021 domáhal zápisu zákonného vecného bremena v jeho prospech na pozemkoch vymedzených v návrhu s poukazom na ustanovenie § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o energetike“). Návrh odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 6 ods. 4 Zákona o energetike mu bolo dňa 20.10.2014 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vydané potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti pre zariadenie „Malá vodná elektráreň s adresou Liptovská Osada“ so začiatkom činnosti 10.10.2014. Vzhľadom na inštalovaný výkon uvedeného zariadenia (menej ako 1MW) žalobca nemal povinnosť žiadať o povolenie na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 Zákona o energetike a postačujúcim bolo splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 1 a 5 citovaného zákona. Žalovaný s poukazom na ust. § 6 ods. 2 a § 11 ods. 1 Zákona o energetike konštatoval, že návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností (zápisu vecného bremena) je oprávnený podať držiteľ povolenia. Pretože navrhovateľ (žalobca) k návrhu nepriložil povolenie na podnikanie v energetike, ním predložený návrh – listina, nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností a žalovaný ju s poukazom na § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona vrátil žalobcovi. Žalovaný podporne poukázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR uvedené v Katastrálnom bulletine č. 1 z roku 2012, v ktorom sa konštatuje, že Zákon o energetike „konštituuje vecné bremeno len v prospech držiteľa povolenia, a nie aj v prospech osoby oprávnenej podnikať v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. Osoba oprávnená podnikať v energetike len na základe potvrdenia nie je osobou oprávnenou z vecného bremena.“ Rozsah a dôvody žaloby 2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania predmetného opatrenia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je napadnuté Opatrenie založené na nesprávnom právnom posúdení - nesprávnom výklade pojmu „držiteľ povolenia“ použitého v ust. § 11 ods. 1 a 8 Zákona o energetike. Doslovný jazykový výklad zákona, o ktorý sa opiera žalovaný, nie je v súlade so zmyslom a účelom uvedeného zákona, ani s právom Európskej únie. Takýto výklad podľa žaloby neprospieva správnemu fungovaniu trhovej ekonomiky v energetike, naopak mu škodí a zvýhodňuje veľkých výrobcov elektriny. Pritom neexistuje žiaden legitímny cieľ, pre ktorý by malo byť postavenie malých výrobcov elektriny vo vzťahu k oprávneniam podľa § 11 ods. 1 Zákona o energetike horšie. To, že inštalovaný výkon elektrárne prevádzkovanej žalobcom je nižší ako 1MW, nie je dostatočným dôvodom pre odlišný prístup k žalobcovi, resp. k malým výrobcom elektriny. Žalobca a ostatní malí výrobcovia nemajú podľa výkladu žalovaného práva podľa § 11 ods. 1 Zákona o energetike. To ich oproti veľkým výrobcom obmedzuje pri údržbe a opravách energetických zariadení, a tým sťažuje prístup na trh a fungovanie na ňom. Podľa žalobcu je rozpor doslovného výkladu so zmyslom a účelom zákona možné odstrániť extenzívnym výkladom pojmu „držiteľ povolenia“ tak, že označuje všetkých podnikateľov v energetike - tých, ktorí podnikajú na základe povolenia, aj tých, ktorí podnikajú na základe splnenia oznamovacej povinnosti. Žalobca poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13.07.2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (ďalej len „Smernica 2009/72“) a povinnosť členských štátov a ich orgánov vykladať národné právo tak, aby bol dosiahnutý cieľ príslušnej európskej normy (povinnosť eurokonformného výkladu). Odlišné postavenie osôb podnikajúcich v energetike na základe oznámenia tieto ciele neplní. Zvýhodňuje väčších výrobcov elektrickej energie a tým narúša hospodársku súťaž. Okrem toho uvedená smernica stanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť malým výrobcom osobitný postup udeľovania povolení. Vo svetle smernice je povolením nielen rozhodnutie o povolení, ale aj oznámenie podľa § 6 ods. 5 Zákona o energetike. Eurokonformný výklad pojmu „držiteľ povolenia“ je preto taký, podľa ktorého sa za držiteľa povolenia považujú všetci podnikatelia v energetike, aj tí s povolením, aj tí s oznámením. Vyjadrenie žalovaného 3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zotrval na stanovisku, že neboli splnené podmienky na vykonanie zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Návrh na záznam zákonného vecného bremena nepodala oprávnená osoba (držiteľ povolenia), pričom Zákon o energetike konštituuje vznik vecného bremena len v prospech držiteľa povolenia a nie v prospech osoby podnikajúcej v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti (zákon priznáva práva, ktoré sú zákonnými vecnými bremenami, len držiteľovi povolenia). Z dikcie zákona, ako aj z dôvodovej správy k zákonu, nemožno nijako odvodiť, že by bolo možné výkladom dospieť k záveru, že povinnosti zodpovedajúce oprávneniam, ktoré sú vecnými bremenami, by mali byť priznané aj osobe oprávnenej podnikať v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. Z dôvodovej správy k novele Zákona o energetike, ktorou bol precizovaný § 11 je zrejmé, že dôraz pri vzniku zákonného vecného bremena je kladený na verejný záujem a vymedzenie jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktorá prislúcha vlastníkom nehnuteľností voči držiteľom povolenia v súvislosti s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia. Cieľom novelizácie právnej úpravy bolo posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Zákonnými vecnými bremenami podľa Zákona o energetike sú povinnosti vlastníka, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vymenovaným v § 11 ods. 1 Zákona o energetike. Replika 4. V replike žalobca zotrval na nesprávnosti výkladu pojmu „držiteľ povolenia“ žalovaným. Akcentoval, že je potrebné prihliadať na zmysel a účel právnej úpravy a na to, aby bol výklad zákona eurokonformný. Na doplnenie uviedol, že Smernica 2009/72/ES z 13.07.2009 bola nahradená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 05.06.2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „Smernica 2019/944“), ciele a princípy „novej“ smernice sú však zhodné s cieľmi a princípmi „staršej“ smernice. Obsah článkov, na ktoré poukázal žalobca v žalobe (ods. 7, 8 a 35 úvodných ustanovení) možno v „novej“ smernici nájsť v ods. 9, 12 a 35 úvodných ustanovení a obsah článku 7 ods. 3 „starej“ smernice v článku 8 ods. 3 „novej“ smernice. Ani „nová“ smernica nerozlišuje rôzne formy získania oprávnenia na podnikanie v energetike a hovorí len o povolení. Žalobca taktiež poukázal na situáciu v Českej republike, kde zákon č. 458/2000 Sb. o podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach pozná, tak ako smernica, iba podnikanie v energetike na základe licencie bez ohľadu na to, či ide o veľkého alebo menšieho výrobcu. Duplika 5. Žalovaný v duplike poukázal na to, že Smernica 2019/944 bola transponovaná do práva Slovenskej republiky, a to zákonom č. 419/2020 Z. z., ktorým bol súčasne novelizovaný Zákon o energetike. Transponovaním neboli dotknuté ust. § 11 ods. 1 Zákona o energetike, ktoré vymedzujú oprávnenia držiteľa povolenia, ktoré sú zákonnými vecnými bremenami, a ktoré držiteľ povolenia môže vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Žalovaný musí pri svojej činnosti chrániť vlastnícke právo garantované Ústavou SR. V danom prípade neboli splnené podmienky na vykonanie zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb v prospech osoby podnikajúcej v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti, pretože z obsahu celého zákona je zrejmé, že tieto práva sú priznané len osobe podnikajúcej v energetike na základe povolenia. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 6. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/89/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/89/2022. 7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté Opatrenie žalovaného. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca, ani žalovaný, nežiadal o prejednanie veci na pojednávaní a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 23.11. 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 02.10.2023 (§ 137 ods. 4 SSP). 8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 6 ods. 1 až 5 Zákona o energetike (Oprávnenie na podnikanie v energetike): (1) Podnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení oznamovacej povinnosti. (2) Povolenie sa vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa odseku 4, na: a) výrobu, prenos, distribúciu a dodávku elektriny, b) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, c) výrobu, prepravu, distribúciu, uskladňovanie a dodávku plynu, d) prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok, e) prevádzkovanie potrubí na prepravu ropy, f) prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, g) prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, h) činnosť výkupcu elektriny. (3) Činnosti podľa odseku 2 povoľuje úrad; povolenie možno vydať na jednu alebo na viac činností, na dobu neurčitú, ak žiadateľ nežiada inak. (4) Povolenie sa nevyžaduje na tieto činnosti: a) výroba a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW vrátane, b) výroba a dodávka plynu z biomasy, c) výroba a dodávka plynu z bioplynu, d) predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel, e) preprava vyťaženej ropy z miesta ťažby do miesta spracovania, f) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách, g) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka určeného na pohon motorových vozidiel vrátane plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel s výnimkou plnenia tlakových nádob, h) preprava skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách. (5) Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré sa nevyžaduje povolenie podľa odseku 4, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Oznámenie obsahuje meno, priezvisko, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby, vymedzenie činnosti podľa odseku 4, dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia činnosti a opis, adresu, náklady na obstaranie a inštalovaný výkon zariadenia, na ktorom sa vykonávajú činnosti podľa odseku 4. Prílohou k oznámeniu je úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom vzťahu alebo nájomnom vzťahu žiadateľa k energetickému zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na výrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy alebo skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových nádobách v dvoch vyhotoveniach. Lehota na vydanie potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti je 30 dní. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ktoré vydá úrad, je dokladom o oprávnení podnikať. Úrad potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti zmení alebo zruší, ak sa preukáže, že bolo vydané na základe nesprávnych údajov, nepravdivých údajov alebo sa zmenili podmienky na základe, ktorých bolo toto potvrdenie vydané. 10. Podľa § 11 ods. 1, 8, 9, 10, 11 Zákona o energetike (Práva a povinnosti držiteľa povolenia): (1) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3, c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať trávnaté porasty, d) vstupovať po predchádzajúcom súhlase v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej služby, Železníc Slovenskej republiky a Národného bezpečnostného úradu, e) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia a pridružené prostriedky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. (8) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. (9) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12. (10) Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia. (11) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 11. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 12. Podľa § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu možno podať aj prostredníctvom elektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle. 13. Podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. 14. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je Opatrenie orgánu verejnej správy – neformálne vrátenie Návrhu na záznam vecného práva k nehnuteľnostiam listom. Správny súd k možnosti súdneho prieskumu napadnutého opatrenia predovšetkým uvádza, že žalovanému ako orgánu verejnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu, zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 1 v spojení s § 36 a nasledujúcich Katastrálneho zákona stanovil právomoc rozhodovať, či sú splnené podmienky na zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe záznamu. Záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra sú, resp. môžu byť, dotknuté práva k nehnuteľnostiam, na ktorej skutočnosti nič nemení ani to, že v prípade záznamu tento plní len evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznam ako úkon orgánu verejnej správy je potrebné považovať za individuálny správny akt, ktorého zákonnosť podlieha súdnemu prieskumu. Vychádzajúc z uvedeného je za správny akt podliehajúci súdnemu prieskumu potrebné považovať aj žalobou napadnuté Opatrenie, ktorým v tomto prípade žalovaný vrátil žalobcovi listinu, ktorou sa domáhal zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Žalobou napadnuté Opatrenie spĺňa definičné kritériá vymedzené v § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Ide o opatrenie, ktoré bolo vydané v administratívnom konaní a môžu ním byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný v tomto prípade odmietol vykonať záznam do katastra nehnuteľností, pretože návrh na zápis nepodala oprávnená osoba. Ide pritom o konečné opatrenie žalovaného, ktorým odmietol vykonať navrhovaný zápis. Z uvedeného vyplýva, že ide o opatrenie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu na subjektívnych právom chránených záujmoch žalobcu, pretože mu nebolo vyhovené a vecné bremeno do katastra nehnuteľností zapísané nebolo. 15. V záznamovom konaní je možné zapísať aj vecné bremeno, ktoré vzniklo priamo zo zákona, ak sú splnené zákonné podmienky. V tomto prípade (v zmysle Zákona o energetike) návrh musí podať oprávnená osoba (držiteľ povolenia). Žalobca odvodzuje svoje právo na zápis vecného bremena z ustanovení Zákona o energetike, konkrétne z ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s ods. 8, podľa ktorého povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľností. V posudzovanom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremeno, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných (legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Tieto zákonné vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami zákona“. Zriadením zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, ktorý musí byť realizovaný len v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. 16. Zákonné vecné bremená môžu mať rôzny obsah; v tomto prípade ide podľa Zákona o energetike napr. o právo vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky, odstraňovať o okliesňovať stromy a iné porasty, či zriaďovať na cudzích pozemkoch elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie. Zákonné vecné bremená (medzi ktoré patrí aj vecné bremeno v prospech držiteľa povolenia na podnikanie v energetike podľa § 11 Zákona o energetike) sa charakterovo líšia od ostatných vecných bremien - na rozdiel od súkromnoprávnej povahy vecných bremien totiž vyjadrujú verejný záujem na vykonávaní určitých činností. Tomu sčasti zodpovedá aj odlišná formulácia oprávneného z vecného bremena, ktorým nie je konkrétna fyzická, či právnická osoba, ani vlastník určitej nehnuteľnosti, ale druhovo vymedzený subjekt. 17. Podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, pričom sú zadefinované predmet a druhy podnikateľských činností a taktiež zákonné podmienky na podnikanie jednotlivých subjektov v tejto oblasti, ktoré odlišujú podnikanie na základe povolenia a na základe splnenia oznamovacej povinnosti. Pre vydanie povolenia zákon stanovuje prísnejšie podmienky, čo na druhej strane odôvodňuje väčší rozsah práv držiteľa povolenia upravených samostatným § 11 Zákona o energetike. 18. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci – nesprávny výklad pojmu „držiteľ povolenia“ použitého v ust. § 11 ods. 1 a ods. 8 Zákona o energetike žalovaným. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v danom prípade nejde (nešlo zo strany žalovaného) o výklad zákona, ale o jeho presnú (a správnu) aplikáciu orgánom verejnej správy. Pod interpretáciou (výkladom) právnych predpisov a inštitútov práva sa rozumie objasňovanie významu právnych noriem tak, aby normatívne slová a vety nadobudli určitý objektívny význam (obsah). Poznáme výklad jazykový (gramatický), logický, systematický, historický, legálny či autentický. O výklade zákona hovoríme vtedy, ak určitá norma pripúšťa rôznu interpretáciu, resp. používa všeobecnejšie pojmy (je nejasná, neurčitá). V tomto prípade však ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o energetike explicitne priznáva práva zodpovedajúce vecným bremenám len držiteľom povolenia, pričom zákon presne vymedzuje, kto je držiteľom povolenia a je zrejmé, že ide o subjekt odlišný od žalobcu, teda od osoby, ktorá podniká v energetike na základe oznámenia. Zákon o energetike v ust. § 11 expressis verbis hovorí o právach a povinnostiach držiteľa povolenia, nie osoby podnikajúce v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti (ktorou je žalobca). V prípade osôb vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa povolenie nevyžaduje, zákon ustanovuje menej prísne požiadavky, ako na osoby podnikajúce na základe povolenia. Práve táto skutočnosť predstavuje naplnenie požiadavky žalobcom citovaných smerníc Európskej únie, a to požiadavky zabezpečiť, aby pre malú decentralizovanú a/alebo distribuovanú výrobu bol osobitný zjednodušený a racionalizovaný postup povoľovania, ktorý by zohľadňoval ich obmedzenú veľkosť a potenciálny vplyv (článok 8 bod 3 Smernice 2019/944). Účelom a cieľom Smernice 2019/944 bolo odstránenie prekážok pre prístup na trh (čo je v podmienkach Slovenskej republiky naplnené práve zjednodušenými podmienkami pre malých výrobcov, ktorí nemusia žiadať o povolenie, ale podnikajú na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti). Žalobca sa mýli, keď tento cieľ smernice prenáša na rozsah oprávnení subjektov podnikajúcich v energetike, konkrétne napr. vo vzťahu k právu na vstup na pozemky tretích osôb. Smernica požaduje odlišný prístup pre väčších výrobcov v porovnaní s menšími výrobcami len vo vzťahu k ich prístupu na trh – vo vzťahu k podmienkam podnikania. Pre úplnosť správny súd uvádza, že smernica ako právny akt Európskej únie nemá priamy účinok, bola však plne transponovaná do slovenskej právnej úpravy (a to práve novelou Zákonom o energetike). 19. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že je držiteľom povolenia vydaného podľa príslušných ustanovení Zákona o energetike (sám uviedol, že podniká v energetike len na základe oznámenia), nie je osobou oprávnenou domáhať sa zápisu vecného bremena v jeho prospech z tohto titulu. Preto bol postup žalovaného, ktorý žalobcovi vrátil listinu (Návrh na záznam) bez vykonania zápisu vecného bremena v súlade so zákonom. V tento súvislosti možno doplniť, že pokiaľ by orgán verejnej správy postupoval opačne, malo by to za následok potrebu (možnosť) zápisu vecných bremien vo vzťahu k evidentne násobne väčšiemu počtu pozemkov, čo by bez zákonnej opory znamenalo ničím neodôvodnený zásah do vlastníckeho práva tretích osôb. Hoci Ústava Slovenskej republiky ustanovuje oprávnenie štátu v nevyhnutnej miere vyvlastniť alebo nútene obmedziť niektoré vlastnícke práva, musí ísť o opatrenia vykonané vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy). Podnikanie v energetike je spojené s poskytovaním tovarov a služieb za účelom uspokojovania verejného záujmu na spoľahlivú dodávku a prepravu energií až do odberných miest koncových odberateľov. V nadväznosti na uvedené medzi obmedzenia vlastníckeho práva možno zaradiť aj obmedzenia vlastníkov nehnuteľností zodpovedajúce oprávneniam držiteľov povolení na podnikanie v energetike podľa § 11 Zákona o energetike, pokiaľ sú tieto oprávnenia realizované v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Zákonné vecné bremená možno zriaďovať len za splnenia prísnych podmienok, medzi inými podmienky proporcionality, ktorá sa v tomto prípade prejaví aj tým, že prísnejším podmienkam pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike zodpovedá aj väčší rozsah práv držiteľov povolení (ktorý je zasa úmerný verejnému záujmu na dodávkach energií). 20. Skutočnosť, že v prípade podnikateľov v energetike, ktorí podnikajú na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti (žalobca), sa neaplikujú ustanovenia o zriadení zákonného vecného bremena, nepredstavuje podľa správneho súdu obmedzenie ich podnikateľskej činnosti, ako to namieta žalobca v žalobe. Úprava vecných bremien Zákonom o energetike (zákonné vecné bremená konštituované len v prospech držiteľov povolení) totiž nevylučuje použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Samotná skutočnosť, že v prospech osôb podnikajúcich v energetike na základe oznámenia sa nezriaďuje zákonné vecné bremeno teda nevylučuje možnosť zriadenia zmluvného vecného bremena v zmysle § 151n a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (resp. v prípade neuzavretia zmluvy podanie návrhu na súd v tejto veci). 21. Pokiaľ ide o právnu úpravu v Českej republike, na ktorú poukázal žalobca v správnej žalobe (zákon č. 458/2000 Sb. o podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach a o zmene niektorých zákonov), správny súd v stručnosti uvádza, že v Českej republike môžu subjekty podnikať len na základe (jednotnej) licencie, avšak príslušný výrobca elektriny (prevádzkovateľ prenosovej sústavy a i.) je povinný zaistiť si vlastnícke právo alebo zriadiť vecné bremeno k cudzej nehnuteľnosti, a to zmluvne s vlastníkom nehnuteľnosti za jednorazovú náhradu. V prípade, že vlastník nie je známy alebo preto, že je nedosiahnuteľný alebo nečinný alebo nedošlo k dohode a sú dané podmienky pre odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva podľa osobitného právneho predpisu, rozhodne príslušný vyvlastňovací úrad na návrh (§ 23, 24 a ďalšie citovaného zákona) o odňatí alebo obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe. Táto právna úprava sa odlišuje od slovenskej úpravy, čo je len potvrdením záveru, že Smernica 2019/944 (zaväzujúca členské štáty čo do dosiahnutia stanoveného cieľa) nezaväzuje k harmonizácii právnych poriadkov čo do konštituovania zákonných vecných bremien v prospech osôb podnikajúcich v energetike. 22. Pretože zákonné vecné bremeno v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o energetike môže byť zriadené iba v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a výlučne v prospech držiteľa povolenia na podnikanie v energetike, žalovaný postupoval správne, keď zápis vecného bremena na základe návrhu žalobcu nevykonal – napadnutým Opatrením vrátil návrh žalobcovi. V preskúmavanom prípade neboli splnené podmienky pre zápis zákonného vecného bremena, preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého Opatrenia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol. 23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Pretože žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: P o u č e n i e: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.