{"guid": "26d0bcd2-e42c-4abf-b2dd-0fcf55609bb2:241cebba-24ff-43ea-9af2-6cd0298a58b2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1", "spisova_znacka": "ZA-30S/89/2022", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/89/2022 z 23. 11. 2023", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. novembra 2023, sp. zn. ZA-30S/89/2022, ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1", "identifikacne_cislo": "5022200214", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-11-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-5", "nazov": "§ 42 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-42.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-42"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-42", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-35", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-34", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-11", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/241cebba-24ff-43ea-9af2-6cd0298a58b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/89/2022\n5022200214\n23. 11. 2023\nJUDr. Alena Antalová\nECLI:SK:SpSBB:2023:5022200214.1\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej\na členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej\nveci žalobcu: Haluška, s.r.o., so sídlom 034 73 Liptovská Osada 20, IČO: 47 882 581, zast.: JUDr.\nMiloslav Hricko, advokát, Ulica 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad\nRužomberok, katastrálny odbor, so sídlom Nám. A. Hlinku 74, 034 01 Ružomberok, o preskúmanie\nzákonnosti opatrenia žalovaného č. Z 3665/2021 zo dňa 04.02.2022, takto\nrozhodol:\nrozhodol:\nŽalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nAdministratívne konanie\n1. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor (ďalej aj „žalovaný“), listom č. Z 3665/2021 zo dňa\n04.02.2022 (ďalej aj „Opatrenie“) vrátil žalobcovi „Návrh na záznam vecného práva k nehnuteľnostiam\ndo katastra nehnuteľností“ (ďalej aj „Návrh na záznam“) s tým, že uvedená listina nespĺňa náležitosti\npodľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“). Žalobca sa\nNávrhom na záznam zo dňa 06.12.2021 domáhal zápisu zákonného vecného bremena v jeho prospech\nna pozemkoch vymedzených v návrhu s poukazom na ustanovenie § 11 zákona č. 251/2012 Z. z.\no energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon\no energetike“). Návrh odôvodnil tým, že v súlade s ust. § 6 ods. 4 Zákona o energetike mu bolo\ndňa 20.10.2014 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví vydané potvrdenie o splnení oznamovacej\npovinnosti pre zariadenie „Malá vodná elektráreň s adresou Liptovská Osada“ so začiatkom činnosti\n10.10.2014. Vzhľadom na inštalovaný výkon uvedeného zariadenia (menej ako 1MW) žalobca nemal\npovinnosť žiadať o povolenie na podnikanie v energetike podľa § 6 ods. 2 Zákona o energetike\na postačujúcim bolo splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 6 ods. 1 a 5 citovaného zákona. Žalovaný\ns poukazom na ust. § 6 ods. 2 a § 11 ods. 1 Zákona o energetike konštatoval, že návrh na vykonanie\nzáznamu do katastra nehnuteľností (zápisu vecného bremena) je oprávnený podať držiteľ povolenia.\nPretože navrhovateľ (žalobca) k návrhu nepriložil povolenie na podnikanie v energetike, ním predložený\nnávrh – listina, nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností a žalovaný ju s poukazom na §\n42 ods. 5 Katastrálneho zákona vrátil žalobcovi. Žalovaný podporne poukázal na stanovisko Úradu\ngeodézie, kartografie a katastra SR uvedené v Katastrálnom bulletine č. 1 z roku 2012, v ktorom sa\nkonštatuje, že Zákon o energetike „konštituuje vecné bremeno len v prospech držiteľa povolenia, a nie\naj v prospech osoby oprávnenej podnikať v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej\n\npovinnosti. Osoba oprávnená podnikať v energetike len na základe potvrdenia nie je osobou oprávnenou\nz vecného bremena.“\nRozsah a dôvody žaloby\n2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania\npredmetného opatrenia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je\nnapadnuté Opatrenie založené na nesprávnom právnom posúdení - nesprávnom výklade pojmu „držiteľ\npovolenia“ použitého v ust. § 11 ods. 1 a 8 Zákona o energetike. Doslovný jazykový výklad zákona,\no ktorý sa opiera žalovaný, nie je v súlade so zmyslom a účelom uvedeného zákona, ani s právom\nEurópskej únie. Takýto výklad podľa žaloby neprospieva správnemu fungovaniu trhovej ekonomiky\nv energetike, naopak mu škodí a zvýhodňuje veľkých výrobcov elektriny. Pritom neexistuje žiaden\nlegitímny cieľ, pre ktorý by malo byť postavenie malých výrobcov elektriny vo vzťahu k oprávneniam\npodľa § 11 ods. 1 Zákona o energetike horšie. To, že inštalovaný výkon elektrárne prevádzkovanej\nžalobcom je nižší ako 1MW, nie je dostatočným dôvodom pre odlišný prístup k žalobcovi, resp. k malým\nvýrobcom elektriny. Žalobca a ostatní malí výrobcovia nemajú podľa výkladu žalovaného práva podľa\n§ 11 ods. 1 Zákona o energetike. To ich oproti veľkým výrobcom obmedzuje pri údržbe a opravách\nenergetických zariadení, a tým sťažuje prístup na trh a fungovanie na ňom. Podľa žalobcu je rozpor\ndoslovného výkladu so zmyslom a účelom zákona možné odstrániť extenzívnym výkladom pojmu „držiteľ\npovolenia“ tak, že označuje všetkých podnikateľov v energetike - tých, ktorí podnikajú na základe\npovolenia, aj tých, ktorí podnikajú na základe splnenia oznamovacej povinnosti. Žalobca poukázal\nna Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13.07.2009 o spoločných pravidlách\npre vnútorný trh s elektrinou (ďalej len „Smernica 2009/72“) a povinnosť členských štátov a ich\norgánov vykladať národné právo tak, aby bol dosiahnutý cieľ príslušnej európskej normy (povinnosť\neurokonformného výkladu). Odlišné postavenie osôb podnikajúcich v energetike na základe oznámenia\ntieto ciele neplní. Zvýhodňuje väčších výrobcov elektrickej energie a tým narúša hospodársku súťaž.\nOkrem toho uvedená smernica stanovuje členským štátom povinnosť zabezpečiť malým výrobcom\nosobitný postup udeľovania povolení. Vo svetle smernice je povolením nielen rozhodnutie o povolení,\nale aj oznámenie podľa § 6 ods. 5 Zákona o energetike. Eurokonformný výklad pojmu „držiteľ povolenia“\nje preto taký, podľa ktorého sa za držiteľa povolenia považujú všetci podnikatelia v energetike, aj tí s\npovolením, aj tí s oznámením.\nVyjadrenie žalovaného\n3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zotrval na stanovisku, že neboli splnené podmienky na\nvykonanie zápisu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu. Návrh na\nzáznam zákonného vecného bremena nepodala oprávnená osoba (držiteľ povolenia), pričom Zákon o\nenergetike konštituuje vznik vecného bremena len v prospech držiteľa povolenia a nie v prospech osoby\npodnikajúcej v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti (zákon priznáva\npráva, ktoré sú zákonnými vecnými bremenami, len držiteľovi povolenia). Z dikcie zákona, ako aj z\ndôvodovej správy k zákonu, nemožno nijako odvodiť, že by bolo možné výkladom dospieť k záveru,\nže povinnosti zodpovedajúce oprávneniam, ktoré sú vecnými bremenami, by mali byť priznané aj\nosobe oprávnenej podnikať v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti. Z\ndôvodovej správy k novele Zákona o energetike, ktorou bol precizovaný § 11 je zrejmé, že dôraz pri\nvzniku zákonného vecného bremena je kladený na verejný záujem a vymedzenie jednotlivých nárokov\nna primeranú náhradu, ktorá prislúcha vlastníkom nehnuteľností voči držiteľom povolenia v súvislosti\ns uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia. Cieľom novelizácie právnej úpravy bolo\nposilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva\na verejného záujmu. Zákonnými vecnými bremenami podľa Zákona o energetike sú povinnosti vlastníka,\nktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vymenovaným v § 11 ods. 1 Zákona o energetike.\nReplika\n4. V replike žalobca zotrval na nesprávnosti výkladu pojmu „držiteľ povolenia“ žalovaným. Akcentoval,\nže je potrebné prihliadať na zmysel a účel právnej úpravy a na to, aby bol výklad zákona eurokonformný.\nNa doplnenie uviedol, že Smernica 2009/72/ES z 13.07.2009 bola nahradená Smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 05.06.2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou\na o zmene smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „Smernica 2019/944“), ciele a princípy „novej“ smernice\n\nsú však zhodné s cieľmi a princípmi „staršej“ smernice. Obsah článkov, na ktoré poukázal žalobca\nv žalobe (ods. 7, 8 a 35 úvodných ustanovení) možno v „novej“ smernici nájsť v ods. 9, 12 a 35\núvodných ustanovení a obsah článku 7 ods. 3 „starej“ smernice v článku 8 ods. 3 „novej“ smernice.\nAni „nová“ smernica nerozlišuje rôzne formy získania oprávnenia na podnikanie v energetike a hovorí\nlen o povolení. Žalobca taktiež poukázal na situáciu v Českej republike, kde zákon č. 458/2000 Sb.\no podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach pozná, tak ako\nsmernica, iba podnikanie v energetike na základe licencie bez ohľadu na to, či ide o veľkého alebo\nmenšieho výrobcu.\nDuplika\n5. Žalovaný v duplike poukázal na to, že Smernica 2019/944 bola transponovaná do práva Slovenskej\nrepubliky, a to zákonom č. 419/2020 Z. z., ktorým bol súčasne novelizovaný Zákon o energetike.\nTransponovaním neboli dotknuté ust. § 11 ods. 1 Zákona o energetike, ktoré vymedzujú oprávnenia\ndržiteľa povolenia, ktoré sú zákonnými vecnými bremenami, a ktoré držiteľ povolenia môže vykonávať\nlen v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Žalovaný musí pri svojej činnosti chrániť vlastnícke\nprávo garantované Ústavou SR. V danom prípade neboli splnené podmienky na vykonanie zápisu\nzákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích\nosôb v prospech osoby podnikajúcej v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej\npovinnosti, pretože z obsahu celého zákona je zrejmé, že tieto práva sú priznané len osobe podnikajúcej\nv energetike na základe povolenia.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n6. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol\nzriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva\nprechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od\n01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu\nv Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto\nkonanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/89/2022 vedie na Správnom súde\nv Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-30S/89/2022.\n7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa §\n13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu\nverejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté\nOpatrenie žalovaného. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca, ani\nžalovaný, nežiadal o prejednanie veci na pojednávaní a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod\npodľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 23.11. 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením\nskráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené\nod 02.10.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).\n8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n9. Podľa § 6 ods. 1 až 5 Zákona o energetike (Oprávnenie na podnikanie v energetike): (1)\nPodnikať v energetike možno len na základe a v súlade s povolením alebo potvrdením o splnení\noznamovacej povinnosti. (2) Povolenie sa vyžaduje, ak nejde o činnosti podľa odseku 4, na: a) výrobu,\nprenos, distribúciu a dodávku elektriny, b) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, c)\nvýrobu, prepravu, distribúciu, uskladňovanie a dodávku plynu, d) prevádzkovanie potrubí na prepravu\npohonných látok, e) prevádzkovanie potrubí na prepravu ropy, f) prevádzkovanie zariadenia na plnenie\ntlakových nádob, g) prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, h)\nčinnosť výkupcu elektriny. (3) Činnosti podľa odseku 2 povoľuje úrad; povolenie možno vydať na jednu\nalebo na viac činností, na dobu neurčitú, ak žiadateľ nežiada inak. (4) Povolenie sa nevyžaduje na\ntieto činnosti: a) výroba a dodávka elektriny zariadeniami na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným\n\nvýkonom do 1 MW vrátane, b) výroba a dodávka plynu z biomasy, c) výroba a dodávka plynu z\nbioplynu, d) predaj stlačeného zemného plynu určeného na pohon motorových vozidiel, e) preprava\nvyťaženej ropy z miesta ťažby do miesta spracovania, f) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka\nv tlakových nádobách, g) predaj skvapalneného plynného uhľovodíka určeného na pohon motorových\nvozidiel vrátane plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na\npohon motorových vozidiel s výnimkou plnenia tlakových nádob, h) preprava skvapalneného plynného\nuhľovodíka v tlakových nádobách. (5) Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti, na ktoré sa nevyžaduje\npovolenie podľa odseku 4, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote\ndo 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Oznámenie obsahuje meno,\npriezvisko, adresu pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny\norgán právnickej osoby, vymedzenie činnosti podľa odseku 4, dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia\nčinnosti a opis, adresu, náklady na obstaranie a inštalovaný výkon zariadenia, na ktorom sa vykonávajú\nčinnosti podľa odseku 4. Prílohou k oznámeniu je úradne osvedčená kópia dokladu o vlastníckom\nvzťahu alebo nájomnom vzťahu žiadateľa k energetickému zariadeniu na výrobu elektriny, zariadeniu na\nvýrobu plynu alebo zariadeniu na prepravu ropy alebo skvapalneného plynného uhľovodíka v tlakových\nnádobách v dvoch vyhotoveniach. Lehota na vydanie potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti je 30\ndní. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ktoré vydá úrad, je dokladom o oprávnení podnikať.\nÚrad potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti zmení alebo zruší, ak sa preukáže, že bolo vydané\nna základe nesprávnych údajov, nepravdivých údajov alebo sa zmenili podmienky na základe, ktorých\nbolo toto potvrdenie vydané.\n10. Podľa § 11 ods. 1, 8, 9, 10, 11 Zákona o energetike (Práva a povinnosti držiteľa povolenia): (1) Držiteľ\npovolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme\na) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným\nna výkon povolenej činnosti,\nb) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné\nporasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po\npredchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3,\nc) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať trávnaté porasty,\nd) vstupovať po predchádzajúcom súhlase v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov\na zariadení Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nozbrojených síl Slovenskej republiky, Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej\nrepubliky, Slovenskej informačnej služby, Železníc Slovenskej republiky a Národného bezpečnostného\núradu,\ne) vstupovať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné\nzariadenia a pridružené prostriedky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,\nf) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce24) elektrické vedenie a\nelektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody25) a plynárenské\nzariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu,\nzabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu\nživota, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach,\nza akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na\nuskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,\ng) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo\nna plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých\nvýstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.\n(8) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s\nvlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať\ndržiteľ povolenia.\n(9) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu;\nnáhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku\nuplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí\nprimeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12.\n(10) Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno\nuplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení\nzákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa\nuplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách\npodľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností,\n\ninak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom\npovolenia zaniká. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie\nzápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na\nvýške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie\no výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa\npovolenia.\n(11) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby\ndržiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.\n11. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,\nzmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe,\nvydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k\nnehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných\nskutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku\nsa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje\ni zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom\nna ich uspokojenie.\n12. Podľa § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh\nvlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu možno podať aj prostredníctvom\nelektronického formulára, ktorý úrad zverejní na svojom webovom sídle.\n13. Podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní\nalebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2,\nokresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie\nopravy.\n14. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je Opatrenie orgánu verejnej správy – neformálne\nvrátenie Návrhu na záznam vecného práva k nehnuteľnostiam listom. Správny súd k možnosti súdneho\nprieskumu napadnutého opatrenia predovšetkým uvádza, že žalovanému ako orgánu verejnej správy,\nktorý je súčasťou výkonnej moci štátu, zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 1 v spojení s § 36 a\nnasledujúcich Katastrálneho zákona stanovil právomoc rozhodovať, či sú splnené podmienky na zápis\npráv k nehnuteľnostiam do katastra na základe záznamu. Záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra\nsú, resp. môžu byť, dotknuté práva k nehnuteľnostiam, na ktorej skutočnosti nič nemení ani to, že v\nprípade záznamu tento plní len evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv\nk nehnuteľnostiam. Záznam ako úkon orgánu verejnej správy je potrebné považovať za individuálny\nsprávny akt, ktorého zákonnosť podlieha súdnemu prieskumu. Vychádzajúc z uvedeného je za správny\nakt podliehajúci súdnemu prieskumu potrebné považovať aj žalobou napadnuté Opatrenie, ktorým v\ntomto prípade žalovaný vrátil žalobcovi listinu, ktorou sa domáhal zápisu vecného bremena do katastra\nnehnuteľností. Žalobou napadnuté Opatrenie spĺňa definičné kritériá vymedzené v § 3 ods. 1 písm.\nc) SSP. Ide o opatrenie, ktoré bolo vydané v administratívnom konaní a môžu ním byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný v\ntomto prípade odmietol vykonať záznam do katastra nehnuteľností, pretože návrh na zápis nepodala\noprávnená osoba. Ide pritom o konečné opatrenie žalovaného, ktorým odmietol vykonať navrhovaný\nzápis. Z uvedeného vyplýva, že ide o opatrenie, ktoré je spôsobilé privodiť ujmu na subjektívnych právom\nchránených záujmoch žalobcu, pretože mu nebolo vyhovené a vecné bremeno do katastra nehnuteľností\nzapísané nebolo.\n15. V záznamovom konaní je možné zapísať aj vecné bremeno, ktoré vzniklo priamo zo zákona,\nak sú splnené zákonné podmienky. V tomto prípade (v zmysle Zákona o energetike) návrh musí\npodať oprávnená osoba (držiteľ povolenia). Žalobca odvodzuje svoje právo na zápis vecného bremena\nz ustanovení Zákona o energetike, konkrétne z ustanovenia § 11 ods. 1 v spojení s ods. 8, podľa\nktorého povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými\ns vlastníctvom nehnuteľností. V posudzovanom prípade ide o zákonné (legálne) vecné bremeno, ktoré\nje inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných (legálnych) vecných\nbremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie\nobsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Tieto zákonné vecné bremená\npredstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123 Občianskeho\n\nzákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami zákona“. Zriadením zákonného vecného\nbremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, ktorý musí byť realizovaný\nlen v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu.\n16. Zákonné vecné bremená môžu mať rôzny obsah; v tomto prípade ide podľa Zákona o energetike\nnapr. o právo vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky, odstraňovať o okliesňovať stromy a iné porasty,\nči zriaďovať na cudzích pozemkoch elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie. Zákonné vecné\nbremená (medzi ktoré patrí aj vecné bremeno v prospech držiteľa povolenia na podnikanie v energetike\npodľa § 11 Zákona o energetike) sa charakterovo líšia od ostatných vecných bremien - na rozdiel\nod súkromnoprávnej povahy vecných bremien totiž vyjadrujú verejný záujem na vykonávaní určitých\nčinností. Tomu sčasti zodpovedá aj odlišná formulácia oprávneného z vecného bremena, ktorým nie je\nkonkrétna fyzická, či právnická osoba, ani vlastník určitej nehnuteľnosti, ale druhovo vymedzený subjekt.\n17. Podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, pričom sú\nzadefinované predmet a druhy podnikateľských činností a taktiež zákonné podmienky na podnikanie\njednotlivých subjektov v tejto oblasti, ktoré odlišujú podnikanie na základe povolenia a na základe\nsplnenia oznamovacej povinnosti. Pre vydanie povolenia zákon stanovuje prísnejšie podmienky, čo na\ndruhej strane odôvodňuje väčší rozsah práv držiteľa povolenia upravených samostatným § 11 Zákona\no energetike.\n18. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci – nesprávny výklad pojmu „držiteľ\npovolenia“ použitého v ust. § 11 ods. 1 a ods. 8 Zákona o energetike žalovaným. V tejto súvislosti\nsprávny súd uvádza, že v danom prípade nejde (nešlo zo strany žalovaného) o výklad zákona, ale\no jeho presnú (a správnu) aplikáciu orgánom verejnej správy. Pod interpretáciou (výkladom) právnych\npredpisov a inštitútov práva sa rozumie objasňovanie významu právnych noriem tak, aby normatívne\nslová a vety nadobudli určitý objektívny význam (obsah). Poznáme výklad jazykový (gramatický), logický,\nsystematický, historický, legálny či autentický. O výklade zákona hovoríme vtedy, ak určitá norma\npripúšťa rôznu interpretáciu, resp. používa všeobecnejšie pojmy (je nejasná, neurčitá). V tomto prípade\nvšak ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona o energetike explicitne priznáva práva zodpovedajúce vecným\nbremenám len držiteľom povolenia, pričom zákon presne vymedzuje, kto je držiteľom povolenia a je\nzrejmé, že ide o subjekt odlišný od žalobcu, teda od osoby, ktorá podniká v energetike na základe\noznámenia. Zákon o energetike v ust. § 11 expressis verbis hovorí o právach a povinnostiach držiteľa\npovolenia, nie osoby podnikajúce v energetike na základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti\n(ktorou je žalobca). V prípade osôb vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa povolenie nevyžaduje, zákon\nustanovuje menej prísne požiadavky, ako na osoby podnikajúce na základe povolenia. Práve táto\nskutočnosť predstavuje naplnenie požiadavky žalobcom citovaných smerníc Európskej únie, a to\npožiadavky zabezpečiť, aby pre malú decentralizovanú a/alebo distribuovanú výrobu bol osobitný\nzjednodušený a racionalizovaný postup povoľovania, ktorý by zohľadňoval ich obmedzenú veľkosť\na potenciálny vplyv (článok 8 bod 3 Smernice 2019/944). Účelom a cieľom Smernice 2019/944 bolo\nodstránenie prekážok pre prístup na trh (čo je v podmienkach Slovenskej republiky naplnené práve\nzjednodušenými podmienkami pre malých výrobcov, ktorí nemusia žiadať o povolenie, ale podnikajú\nna základe potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti). Žalobca sa mýli, keď tento cieľ smernice\nprenáša na rozsah oprávnení subjektov podnikajúcich v energetike, konkrétne napr. vo vzťahu k právu\nna vstup na pozemky tretích osôb. Smernica požaduje odlišný prístup pre väčších výrobcov v porovnaní\ns menšími výrobcami len vo vzťahu k ich prístupu na trh – vo vzťahu k podmienkam podnikania. Pre\núplnosť správny súd uvádza, že smernica ako právny akt Európskej únie nemá priamy účinok, bola však\nplne transponovaná do slovenskej právnej úpravy (a to práve novelou Zákonom o energetike).\n19. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že je držiteľom povolenia vydaného podľa príslušných\nustanovení Zákona o energetike (sám uviedol, že podniká v energetike len na základe oznámenia),\nnie je osobou oprávnenou domáhať sa zápisu vecného bremena v jeho prospech z tohto titulu.\nPreto bol postup žalovaného, ktorý žalobcovi vrátil listinu (Návrh na záznam) bez vykonania zápisu\nvecného bremena v súlade so zákonom. V tento súvislosti možno doplniť, že pokiaľ by orgán verejnej\nsprávy postupoval opačne, malo by to za následok potrebu (možnosť) zápisu vecných bremien vo\nvzťahu k evidentne násobne väčšiemu počtu pozemkov, čo by bez zákonnej opory znamenalo ničím\nneodôvodnený zásah do vlastníckeho práva tretích osôb. Hoci Ústava Slovenskej republiky ustanovuje\noprávnenie štátu v nevyhnutnej miere vyvlastniť alebo nútene obmedziť niektoré vlastnícke práva,\nmusí ísť o opatrenia vykonané vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu (čl.\n\n20 ods. 4 Ústavy). Podnikanie v energetike je spojené s poskytovaním tovarov a služieb za účelom\nuspokojovania verejného záujmu na spoľahlivú dodávku a prepravu energií až do odberných miest\nkoncových odberateľov. V nadväznosti na uvedené medzi obmedzenia vlastníckeho práva možno\nzaradiť aj obmedzenia vlastníkov nehnuteľností zodpovedajúce oprávneniam držiteľov povolení na\npodnikanie v energetike podľa § 11 Zákona o energetike, pokiaľ sú tieto oprávnenia realizované v\nnevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Zákonné vecné bremená možno zriaďovať len za splnenia\nprísnych podmienok, medzi inými podmienky proporcionality, ktorá sa v tomto prípade prejaví aj tým, že\nprísnejším podmienkam pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike zodpovedá aj väčší rozsah\npráv držiteľov povolení (ktorý je zasa úmerný verejnému záujmu na dodávkach energií).\n20. Skutočnosť, že v prípade podnikateľov v energetike, ktorí podnikajú na základe potvrdenia o splnení\noznamovacej povinnosti (žalobca), sa neaplikujú ustanovenia o zriadení zákonného vecného bremena,\nnepredstavuje podľa správneho súdu obmedzenie ich podnikateľskej činnosti, ako to namieta žalobca\nv žalobe. Úprava vecných bremien Zákonom o energetike (zákonné vecné bremená konštituované len\nv prospech držiteľov povolení) totiž nevylučuje použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných\nbremenách. Samotná skutočnosť, že v prospech osôb podnikajúcich v energetike na základe oznámenia\nsa nezriaďuje zákonné vecné bremeno teda nevylučuje možnosť zriadenia zmluvného vecného bremena\nv zmysle § 151n a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (resp. v prípade neuzavretia zmluvy podanie\nnávrhu na súd v tejto veci).\n21. Pokiaľ ide o právnu úpravu v Českej republike, na ktorú poukázal žalobca v správnej žalobe (zákon\nč. 458/2000 Sb. o podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach\na o zmene niektorých zákonov), správny súd v stručnosti uvádza, že v Českej republike môžu\nsubjekty podnikať len na základe (jednotnej) licencie, avšak príslušný výrobca elektriny (prevádzkovateľ\nprenosovej sústavy a i.) je povinný zaistiť si vlastnícke právo alebo zriadiť vecné bremeno k cudzej\nnehnuteľnosti, a to zmluvne s vlastníkom nehnuteľnosti za jednorazovú náhradu. V prípade, že vlastník\nnie je známy alebo preto, že je nedosiahnuteľný alebo nečinný alebo nedošlo k dohode a sú dané\npodmienky pre odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva podľa osobitného právneho predpisu,\nrozhodne príslušný vyvlastňovací úrad na návrh (§ 23, 24 a ďalšie citovaného zákona) o odňatí alebo\nobmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo stavbe. Táto právna úprava sa odlišuje od slovenskej\núpravy, čo je len potvrdením záveru, že Smernica 2019/944 (zaväzujúca členské štáty čo do dosiahnutia\nstanoveného cieľa) nezaväzuje k harmonizácii právnych poriadkov čo do konštituovania zákonných\nvecných bremien v prospech osôb podnikajúcich v energetike.\n22. Pretože zákonné vecné bremeno v zmysle § 11 ods. 8 Zákona o energetike môže byť zriadené iba\nv nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a výlučne v prospech držiteľa povolenia na podnikanie\nv energetike, žalovaný postupoval správne, keď zápis vecného bremena na základe návrhu žalobcu\nnevykonal – napadnutým Opatrením vrátil návrh žalobcovi. V preskúmavanom prípade neboli splnené\npodmienky pre zápis zákonného vecného bremena, preto žalovaný postupoval v súlade so zákonom.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého Opatrenia\ndospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol.\n23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého\nsprávny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Pretože žalobca v konaní\núspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.\n1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto\nrozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník\nkonania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať\nv lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva\nna Správnom súde v Banskej Bystrici.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\n\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom\nsúdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom\nv plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa\nuž skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o\nkasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak,\nže sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a\nuvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod\nkasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo\nzrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej\nlen „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený\nadvokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}