{"guid": "1ba780fb-5d70-44c5-887c-8288c46fc59a:2d6929bd-7e99-405f-8096-01d0db2c820a", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200104.2", "spisova_znacka": "ZA-30S/36/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-30S/36/2022 z 12. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 12. októbra 2023, sp. zn. ZA-30S/36/2022, ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200104.2", "identifikacne_cislo": "5022200104", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2023-10-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99e.odsek-5", "nazov": "§ 99e ods. 5 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-99e.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-99e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143.odsek-3", "nazov": "§ 143 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-143.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-3", "nazov": "§ 149 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-149.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-99e", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-143", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d6929bd-7e99-405f-8096-01d0db2c820a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200104.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200104.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:5022200104.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\nZA-30S/36/2022\n5022200104\n12. 10. 2023\nMgr. Denisa Rybárová Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2023:5022200104.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a\nčlenov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) v\nprávnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., zastúpený:\nJUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republika, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 595166/2021 zo dňa 28. decembra 2021, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\nPrvostupňové rozhodnutie správneho orgánu\n1) Mesto Čadca ako príslušný správca dane (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa alebo správca dane“)\npodľa § 4 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“), podľa § 5 ods. 1 písm.\na), § 6, § 7, § 8, § 9 ods. 1, § 10, § 11, § 12, § 12a, § 18 ods. 1, ods. 2 a podľa § 99e ods. 1 zákona\nč. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné\nodpady v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o miestnych daniach“) a podľa § 2, § 3 a § 4\nVšeobecne záväzného nariadenia Mesta Čadca č. 3/2019 o daní z nehnuteľnosti, dani za psa, dani za\nubytovanie, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje (ďalej aj „VZN Mesta Čadca\nč. 3/2019“) rozhodnutím č. 003831/1/2021 zo dňa 12. 10. 2021 vyrubil žalobcovi daň z nehnuteľnosti\n(bytu) za zdaňovacie obdobie 2021 v sume 18,76 Eur. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, že pri určení dane vychádzal z overených údajov v daňovom priznaní k dani\nz nehnuteľnosti daňovníka (ďalej aj ako „žalobca“) podaného dňa 21. 02. 2005, z ktorého vyplýva, že\ndaňovník je spoluvlastník bytu č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome na adrese C. XXXX/X, F.,\npostavenom na pozemku par. č. 1237 Čadca o výmere 69 m2 v podiele 1/1, so spoluvlastníčkou G. C., H.\nI., uvedeného na LV č. XXXX, ako spoluvlastník určený dohodou v daňovom priznaní k dani z bytov. Proti\nvyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých\nskutočností správca dane vyrubil daň z bytov v sume 18,76 Eur iba žalobcovi ako daňovníkovi, nakoľko\nto nevyplýva z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že daňové priznanie k vyššie\nuvedenej nehnuteľnosti podával v roku 2005, pričom na liste vlastníctva bol podiel vlastníkov 1/2. Mal za\nto, že správca dane sfalšoval uvedené daňové priznanie a protizákonne žalobcovi vyruboval celú sumu\n\ndane z predmetného bytu, hoci už v daňovom priznaní žalobca uviedol, že je vlastníkom iba polovice\nbytu. Tvrdil, že nikdy žiadnu dohodu o platení dane neuzavrel, na základe čoho namietal, že rozhodnutie\nsprávcu dane je protiprávne.\nDruhostupňové rozhodnutie správneho orgánu\n2) O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol\nžalovaný (ďalej aj ako „odvolací orgán“) rozhodnutím č. 595166/2021 zo dňa 28. 12. 2021, ktorým\nv zmysle ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako „daňový poriadok“)\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 003831/1/2021 zo dňa 12. 10. 2021 potvrdil.\n3) K námietke žalobcu ohľadom toho, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé na\nzáklade akých skutočností správca dane vyrubil vyššie uvedenú daň iba jemu ako daňovníkovi odvolací\norgán uviedol, že správca dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z údajov zverejnených\nv katastri nehnuteľností zo dňa 09. 11. 2021, z ktorých vyplýva, že žalobca je spolu so svojou bývalou\nmanželkou G. C., H. I. vlastníkom bytu č. XX, na 4. poschodí, v bytovom dobe súp. č. XXXX,\nv spoluvlastníckom podiele 1/1, titul nadobudnutia – zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č.\nJ. XXXX/XX E. K. XX. XX. XXXX – XXXX/XX, t.j. zdaňovanej nehnuteľnosti. Žalobca v daňovom priznaní\npodanom dňa 21. 02. 2005 uviedol, že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou a je splnomocnený\nna podanie daňového priznania aj za spoluvlastníka. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 99e\nods. 5 zákona o miestnych daniach a opísaného skutkového stavu, správca dane vyrubil žalobcovi daň\nz nehnuteľností na zdaňovacie obdobie rok 2021. Odvolací orgán považoval uvedený postup správcu\ndane za zákonný a námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n4) Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa údajného svojvoľného pozmeňovania údajov, resp. falšovania\núdajov v podanom daňovom priznaní k dani z nehnuteľností zo dňa\n21. 02. 2005 odvolací orgán\npoukázal na to, že daňový subjekt je v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 daňového poriadku oprávnený\nnazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Žalobca teda mal možnosť\nuž pri prvom podozrení z nesprávneho vyrubenia dane overiť si svoje pochybnosti u správcu dane\na prípadné nezrovnalosti s ním prerokovať. Odvolací orgán preto považoval aj túto námietku žalobcu\nza irelevantnú.\n5) K námietke žalobcu týkajúcej sa svojvoľného vyrubenia dane z bytu za celú nehnuteľnosť iba jednému\ndaňovníkovi, a nie z jej pomernej časti, odvolací orgán konštatoval, že v prípade, ak u žalobcu došlo\nk zmene skutočností uvedených v podanom daňovom priznaní a tieto zmeny majú vplyv na základ\ndane z nehnuteľností, bol žalobca povinný postupovať podľa ustanovenia § 99b zákona o miestnych\ndaniach, t.j. v lehote do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť\nk dani z nehnuteľností podať čiastkové daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Žalobca tak neučinil.\nV nadväznosti na uvedené považoval odvolací orgán aj túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.\nSprávna žaloba – žalobné body\n6) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 28. 02. 2022 sa žalobca domáhal\nv zákonnej lehote preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 595166/2021 zo dňa 28.\ndecembra 2021, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo\nna náhradu trov konania.\nV podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasí\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\niba ako „SSP“), t.j z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca sa\nnestotožnil s vyjadrením žalovaného, že žalobcovi bola vyrubená daň z nehnuteľností na rok 2021\nv zmysle podaného daňového priznanie v súlade so zákonom o miestnych daniach a VZN Mesta\nČadca č. 3/2019. Popiera, že by za rok 2005 podal také daňové priznanie, z ktorého by vyplynulo,\nže je spoluvlastníkom bytu určený dohodou, t.j. splnomocnený na podanie daňového priznania aj za\nspoluvlastníka. Zároveň priznal, že na daňovom priznaní je pod číslom 12 – „Spoluvlastník určený\ndohodou“ vyznačené krížikom „áno“, ale zo žiadnej časti daňového priznania nevyplýva, že by malo ísť\n\no dohodu podľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Uvedené pole daňového priznania v jeho\nkontexte nemá podľa presvedčenia žalobcu žiaden význam, a ani žiadnym výkladom z neho nie je možné\nvyvodiť, že by žalobca ako spoluvlastník uzatvoril dohodu o zastupovaní spoluvlastníkov na konanie vo\nveci správy daní. Žalobca poukázal na to, že toto spojenie nepoužíval ani zákon v znení účinnom ku dňu\npodania daňového priznania. Uviedol, že zákon výslovne predpokladá dohodu spoluvlastníkov o jednom\ndaňovníkovi (pôvodné znenie zákona) alebo o zastupovaní jedným zo spoluvlastníkov (aktuálne znenie),\na táto by mala byť verifikovaná, pričom jej existenciu nemožno nahradiť vyznačením krížika k slovnému\nspojeniu „Spoluvlastník určený dohodou“. K uvedenému a k absencii úmyslu žalobcu k tomu, že by\nmal byť daňovníkom určeným dohodou, či zástupcom určeným dohodou žalobca tiež poukázal na to,\nže jeho úmyslom bolo splniť si zákonnú povinnosť vo vzťahu k 1/2 bytu s príslušenstvom, čo vyplýva\naj z vyznačenia V. ODDIEL – SUMARIZÁCIA pod bodom 5, kde v kolónke počet bytov uviedol 0,5.\nV tejto súvislosti žalobca ďalej konštatoval, že nahliadol do spisu na Mestskom úrade Čadca, kde\nsi vyhotovil fotografiu prvej strany originálu daňového priznania, z ktorého vyplynulo, že v prílohe č.\n1 IV. ODDIEL – DAŇ Z BYTOV v bode 15 v stĺpci daňovník – Výmera plôch (u spoluvlastníkov vo\nvýške ich spoluvlastníckeho podielu) bola pôvodne uvedená výmera „33,38“ a rovnako tak v bode 17\nv stĺpci daňovník – Výmera podlahových plôch podliehajúcich dani (u spoluvlastníkov vo výške ich\nspoluvlastníckeho podielu) bola rovnako pôvodne uvedená výmera 33,38, ktorá bola následne niekým\nzabielená a nahradená výmerou „67“. Žalobca zdôraznil, že takú úpravu daňového priznania neurobil\na má za to, že takú úpravu ani urobiť nemožno. Z písma, ktorým bola uskutočnená oprava sa žalobcovi\njaví, že túto úpravu daňového priznania urobil správca, pretože zodpovedá písmu, ktorým je vyplnený\nstĺpec správca. Navyše stĺpce sú vyrobené perom s inou farbou tuhy a žalobcovi sa javí, že aj vyznačenie\nkrížikom v bode 12 je rovnako doplnené perom, ktorým bol v ďalšom texte vyplnený stĺpec správca.\nŽalobca tak nahliadnutím do spisu zistil, že jeho daňové priznanie bolo upravované, pričom on podal\ndaňové priznanie, na ktorom neboli uskutočnené žiadne úpravy. Taktiež žalobca poukázal na to, že\nžalovaný má vedomosť o tom, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03.\n12. 2003 bolo jeho manželstvo a G. C. rozvedené, pričom rozsudok o rozvode manželstva nadobudol\nprávoplatnosť dňa 09. 03. 2004. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, však nebolo do času podania\nžaloby na súd vyporiadané. Byt užíva výlučne bývalá manželka žalobcu – G. C.. Ak pri vyrubení dane\npostupoval správca dane podľa § 99 ods. 5 zákona o miestnych daniach, nepostupoval podľa názoru\nžalobcu správne, lebo v čase podania daňového priznania za rok 2005 a vydania rozhodnutia o vyrubení\ndane, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov už bolo zaniknuté. Správny orgán tak pri posúdení\nveci použil nesprávny právny predpis, v dôsledku čoho jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Žalovaný tak pri vyrubení dane vychádzal výlučne z údajov zapísaných na\nLV č. XXXX pre k. ú. F., podľa ktorých žalobca spolu s G. C. mali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na to, že daň z nehnuteľností je priama majetková\ndaň a podľa § 13 ods. 1 zákona o miestnych daniach a postihuje iba vlastníka bytu. Keďže v roku 2004\nbezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobcu a jeho manželky zaniklo, nebolo možné pri vyrubení\ndane z bytu aplikovať ustanovenie § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, lebo v čase vyrubenia\ndane za rok 2021 bol už žalobca právoplatne rozvedený a daňovníkom dane z bytu nemohol byť len on.\nŽalobca uznal, že podával daňové priznanie k nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, ale podával ho v čase, keď zákon o miestnych daniach vôbec neobsahoval\núpravu, v zmysle ktorej by mu mala byť vyrubená daň z nehnuteľností ako celku len z toho dôvodu, že vo\nvzťahu k nehnuteľnosti v zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov to bol on, kto podával\ndaňové priznanie. Žalobca zároveň konštatoval, že v zmysle aktuálnej zákonnej úpravy je podmienkou,\naby v prípade nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov bolo daňové priznanie podané\nniektorým z manželov. Žalobca v čase podania daňového priznania dňa 21. 02. 2005 status manžela už\nnemal. Bývalí manželia boli rozvedení a on tak daňové priznanie podával iba ako spoluvlastník, ktorý\nnavyše prejavil vôľu podať daňové priznanie iba sám za seba. V zmysle relevantnej právnej úpravy by tak\nmohol správny orgán vyrubiť daň žalobcovi z celej nehnuteľnosti iba v prípade preukázanej existencie\ndohody spoluvlastníkov, avšak takáto dohoda v žiadnej forme neexistovala.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného\n7) Žalovaný v podaní zo dňa 26. 08. 2022 uviedol, že žalobu žiada ako neopodstatnenú zamietnuť\nz nižšie uvedených dôvodov. Na základe výpisu z LV č. XXXX žalovaný zistil, že žalobca je spolu s\nG. C., H. I., vlastníkom bytu č. XX, v bytovom dome súp. č. 2123 v spoluvlastníckom podiele 1/1, titul\nnadobudnutia – Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu č. V 1548/96 zo dňa 30. 09. 1996 –\n1467/96. Keďže žalobca v podanom daňovom priznaní za rok 2005 uviedol, že je spoluvlastníkom bytu\n\nurčený dohodou, t.j. že je splnomocnený (zastupuje spoluvlastníka) na podanie daňového priznania aj\nza spoluvlastníka, správca dane na základe uvedeného a v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 a § 99e\nods. 5 zákona o miestnych daniach vyrubil daň z nehnuteľností na rok 2021 (konkrétne daň z bytov/\nžalobcovi ako daňovníkovi zastupujúcemu manželku). Vychádzajúc z toho, že žalobca v odvolaní proti\nrozhodnutiu správcu dane nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by spochybnil, resp. vyvrátil\npravdivosť a záväznosť údajov v katastri nehnuteľností, považoval žalovaný tieto údaje zapísané na\nliste vlastníctva v zmysle ustanovenia § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov za\nhodnoverné a záväzné. Z uvedeného dôvodu potom správca dane pri vyrubení dane z bytov žalobcovi\nvychádzal v čase vydania prvostupňového rozhodnutia z LV č. XXXX, keďže, hodnovernosť údajov na\nňom obsiahnutých nebola spochybnená, resp. vyvrátená.\nK tvrdeniam žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo vydané protiprávne a vyrubenie\ndane bolo svojvoľné, žalovaný uviedol, že ako vyplýva zo zákona o miestnych daniach a predložených\nlistinných dôkazov, žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane z bytov.\nKeďže v podanom daňovom priznaní za rok 2005 uviedol žalobca seba ako zástupcu vystupujúceho\nza spoluvlastníka v konaní vo veci vyrubenia dane z nehnuteľností a uvedenú skutočnosť ani\nv nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nezmenil, ani nijak nerozporoval, správca dane ako aj žalovaný\npovažoval žalobcu za daňovníka dane z nehnuteľností. V prípade, ak u žalobcu došlo k zmene základu\ndane z nehnuteľností, mal žalobca postupovať v zmysle ustanovenia\n§ 99b zákona o miestnych\ndaniach.\nK tvrdeniam žalobcu vzťahujúcim sa k pozmeňovaniu údajov na daňovom priznaní bez vedomia žalobcu,\nžalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca ako daňový subjekt je v zmysle § 23 ods. 1 daňového\nporiadku oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností.\nŽalobca preto mohol v prípade akýchkoľvek pochybností vo veci vyrubenia dane ich kedykoľvek\nprerokovať so správcom dane. Žalovaný má za to, že v odvolacom konaní postupoval v súlade daňovým\nporiadkom, v nadväznosti na zákon č. 582/2004 Z. z. a vydal druhostupňové rozhodnutie o odvolaní\nv súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku, pričom v odôvodnení rozhodnutia v zmysle\n§ 63 ods. 5\ncitovaného zákona uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.\nVyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného, replika žalobcu\n8) Na dupliku žalovaného žalobca reagoval vo svojom podaní zo dňa 12. 10. 2022. Žalobca zdôraznil,\nže nikdy nepodal daňové priznanie ako spoluvlastník určený dohodou, takú dohodu nikdy neuzavrel,\ndaňové priznanie podal ako vlastník 1/2 bytu a mal za to, že túto daň aj platil. V čase podania daňového\npriznania bol rozvedený a nemal status manžela. Pre žalobcu je nepochopiteľné a ničím neodôvodnené,\nprečo a z akých dôvodov sa žalovaný bráni vyrubeniu dane jeho bývalej manželke – G. C. ako vlastníčke\nnehnuteľnosti, čím by sa problém dane z vlastníctva nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným\ndefinitívne vyriešil. G. C. by ako vlastníčka bytu nemohla namietať plneniu si svojej zákonnej daňovej\npovinnosti. Miesto toho správny orgán prvého stupňa opakovane vyrubuje daň z nehnuteľností v plnej\nvýške iba žalobcovi, hoci tento dal dostatočne najavo, že dohoda spoluvlastníkov neexistuje. Pokiaľ ide\no postup podľa § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, ktorý zdôrazňuje žalovaný, označené zákonné\nustanovenie nadobudlo účinnosť 01. 12. 2012 a nemožno podľa vyjadrenia žalobcu s poukazom naň\nposudzovať daňové priznanie podané v roku 2005. Rovnako to platí aj o § 13 ods. 2 zákona o miestnych\ndaniach, ktorý v znení ako ho citoval žalovaný nadobudol účinnosť 01. 12. 2012 a ktorý v relevantnom\nčase znel nasledovne: „Ak sú byty alebo nebytové priestory v spoluvlastníctve viacerých daňovníkov,\ndaňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa\nspoluvlastníci dohodnú, daňovníkom dane z bytov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia\ndo výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.“ Žalobca opätovne zdôraznil, že v daňovom priznaní z roku\n2005 neuviedol, že je spoluvlastníkom bytu určený dohodou v tom zmysle, že je splnomocneným na\npodanie daňového priznania aj za spoluvlastníka, čo je vylúčené tým, že daňové priznanie podával\nk polovičnej výmere spoločného bytu, čo je z jeho textu zrejmé. Rovnako zdôraznil, že daňové priznanie\nz roku 2005, tak ako ho našiel v spise správneho orgánu ním bolo bezpochyby podávané iba za 1/2\nbytu. Takto podané daňové priznanie správny orgán prvého stupňa svojvoľne upravil a prepísal na\nňom výmeru bytu, v dôsledku čoho z daňového priznania za 1/2 bytu vyrubil daň za celý byt, čo však\nnezodpovedalo podaniu žalobcu. Žalobca mal za to, že daň, ktorá mu bola vyrubená, je daňou iba za\n1/2 bytu a netušil, že ním podané daňové priznanie bolo neznámou osobou pozmenené a vyplnené tak,\n\nže sa z neho javí, že je podané za celý byt. Na základe vyššie uvedeného žalobca na podanej žalobe\ntrval i naďalej.\nVyjadrenie žalovaného k replike žalobcu\n9) Na repliku žalobcu reagoval žalovaný vo svojom podaní zo dňa 25. 11. 2022 v tom zmysle, že\ns argumentáciou žalobcu uvedenou vo vyššie uvedenej replike nesúhlasil a zotrval na skutkovej\na právnej argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí č. 595166/2021 zo dňa 28. 12. 2021, ako aj\nna skutočnostiach uvádzaných vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 08. 2022. Poukázal na to,\nže medzi základné zásady daňového konania patrí zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým\nsubjektom vyjadrená v ustanovení § 3 ods. 2 a 8 daňového poriadku. V zmysle uvedenej zásady je\nprávom a rovnako aj povinnosťou daňových subjektov úzko spolupracovať so správcom dane pri správe\ndaní. V nadväznosti na uvedené žalovaný dal do pozornosti správnemu súdu ustanovenie § 23 ods.\n1 daňového poriadku, v zmysle ktorého je daňový subjekt, resp. jeho zástupca oprávnený nazerať do\nspisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Daňový subjekt (v danom prípade\nžalobca) mal možnosť kedykoľvek (v prípade pochybností týkajúcich sa správnosti určenia daňovej\npovinnosti), v súčinnosti so správcom dane prerokovať, prípadne odstrániť zistené nezrovnalosti. Okrem\ntoho žalovaný poukázal na povinnosť žalobcu oznámiť správcovi dane zmeny skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie daňovej povinnosti. Žalovaný má za to, že skutkový stav bol správcom dane\ndostatočne zistený, správca dane zachoval práva žalobcu a ostatných zúčastnených v daňovom konaní\na rovnako na základe vykonaného dokazovania mal k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu\nobjektívneho rozhodnutia. Na základe uvedeného žalovaný trval na výroku v žalobou napadnutom\nrozhodnutí, ako i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pričom poukázal na odôvodnenie týchto\nrozhodnutí, ako aj na dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, a preto navrhol žalobcom\npodanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n10) Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25. 11. 2022 ďalej nevyjadril.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom\n11) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania\nnežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. 10. 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu\noznámené dňa 26. 09. 2023. Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený\nzákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1.\njúna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023\ndaná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne\na Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie\npôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej iba\n„správny súd“).\n12) Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov\nsprávnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju ako\nnedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).\n13) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n14) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n15) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.\n16) Podľa § 1 zákona o miestnych daniach, týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny\npoplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.\n17) Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach, miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec,\nsú daň z nehnuteľností.\n18) Podľa § 3 zákona o miestnych daniach, zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a), b), e), f) a h) a poplatku uvedeného v § 2 ods. 2 je kalendárny rok.\n19) Podľa § 4 písm. c) zákona o miestnych daniach, daň z nehnuteľností zahŕňa daň z bytov a z\nnebytových priestorov v bytovom dome (ďalej aj „daň z bytov“).\n20) Podľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach, ak sú byty alebo nebytové priestory v\nspoluvlastníctve viacerých daňovníkov, daňovníkom dane z bytov je každý spoluvlastník podľa výšky\nsvojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov\nzastupuje jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Ak je byt\nalebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane\nz bytov sú obaja manželia, ktorí ručia za daň spoločne a nerozdielne.\n21) Podľa § 14 ods. 1 zákona o miestnych daniach, predmetom dane z bytov v bytovom dome, v ktorom\naspoň jeden byt alebo nebytový priestor nadobudli do vlastníctva fyzické osoby alebo právnické osoby,\nsú byty a nebytové priestory.\n22) Podľa § 15 zákona o miestnych daniach, základom dane z bytov je výmera podlahovej plochy bytu\nalebo nebytového priestoru v m2.\n23) Podľa § 16 ods. 2 prvá veta zákona o miestnych daniach, ročnú sadzbu dane z bytov alebo nebytový\npriestor podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych\npodmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiť s\núčinnosťou od 01. januára príslušného zdaňovacieho obdobia.\n24) Podľa § 16 ods. 3 zákona o miestnych daniach, správca dane môže všeobecne záväzným\nnariadením podľa miestnych podmienok v obci, jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom\núzemí ustanoviť rôznu ročnú sadzbu dane z bytov za nebytový priestor určený na rôzne účely v bytovom\ndome. Takto ustanovená sadzba dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome nesmie presiahnuť\n10-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za nebytový priestor v bytovom dome ustanovenej vo\nvšeobecne záväznom nariadení.\n25) Podľa § 16a zákona o miestnych daniach, daň z bytov sa vypočíta ako súčin základu dane podľa\n§ 15 a ročnej sadzby dane z bytov podľa § 16.\n26) Podľa § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach, daňová povinnosť vzniká 01. januára zdaňovacieho\nobdobia nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom sa daňovník stal vlastníkom, správcom,\nnájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31. decembra\nzdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie\nnehnuteľnosti. Ak sa daňovník stane vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti\n01. januára bežného zdaňovacieho obdobia, vzniká daňová povinnosť týmto dňom.\n27) Podľa § 18 ods. 2 prvá a druhá veta zákona o miestnych daniach na vyrubenie dane z nehnuteľnosti\nje rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre\ndaňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n\n28) Podľa § 99e ods. 5 zákona o miestnych daniach, pri dohode spoluvlastníkov správca dane vyrubí\ndaň z nehnuteľností rozhodnutím zástupcovi, ktorý podal príslušné priznanie, a pri bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie.\n29) Podľa § 102 zákona o miestnych daniach, na správu miestnych daní a poplatku sa vzťahuje osobitný\npredpis, ak tento zákon v § 28, 34a, 34b, 35, 41, 42, 50, 58, 64a, 64b, 65, 72, 73, 73a, 75, 81a, 82, 98a,\n98b, 99, 99a až 99h neustanovuje inak.\n30) Podľa § 12 VZN Mesta Čadca č. 3/2019 správca dane v súlade s § 16 ods. 2 zákona o miestnych\ndaniach ustanovil ročnú sadzbu dane z bytov a nebytových priestorov za každý aj začatý m2 podlahovej\nplochy bytu a nebytového priestoru vo výške 0,28 v katastrálnom území Mesta Čadca.\n31) Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“), v\nbezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol\nniektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj\nvecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,\na vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec\nvo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi\npôvodného vlastníka.\n32) Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja\nmanželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním\na udržiavaním.\n33) Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov.\n34) Podľa § 149 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa\nvyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.\n35) Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinný\nvydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.\n36) Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na\nnávrh niektorého z manželov súd.\n37) Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo\nmanželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,\nplatí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich\nveci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako\nvlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom\nspoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných\nmajetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.\n38) Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že správca dane rozhodnutím č.\n003831/2021 zo dňa 12. 10. 2021 vo vzťahu k žalobcovi podľa § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach\nvyrubil daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie 2021 vo výške 18,76 Eur. Žalovaný rozhodnutím\nč. 595166/2021 zo dňa 28. 12. 2021 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení konštatoval, že\npri vyrubení dane správca dane vychádzal z podaného daňového priznania za rok 2005 a z katastra\nnehnuteľností, a to z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F.. Z uvedených listinných dokladov\nmal za to, že žalobca je daňovníkom v zmysle § 13 ods. 1 a ods. 2 zákona o miestnych daniach.\n39) Pri bytoch je daňovníkom dane z bytov vlastník bytu alebo vlastník nebytového priestoru v bytovom\ndome určenom na bývanie. Daňovníkom dane z bytov je aj správca bytu alebo nebytového priestoru,\nktorý je vo vlastníctve štátu, správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve obce,\nalebo správca bytu alebo nebytového priestoru, ktorý je vo vlastníctve vyššieho územného celku.\n\nVlastníctvo bytu a nebytového priestoru v bytovom dome, spoluvlastníckeho podielu na spoločných\nčastiach a zariadeniach bytového domu, na príslušenstve, ako aj na pozemku sa nadobúda vkladom\ndo katastra nehnuteľností. Pre vznik daňovej povinnosti je dôležitý dátum vkladu, od ktorého je\nosoba, ktorá nadobudla vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru, povinná do 30 dní správcovi\ndane túto skutočnosť oznámiť a od nasledujúceho zdaňovacieho obdobia sa stáva daňovníkom,\nktorý má povinnosť predložiť priznanie k dani a vykonávať ďalšie úkony v daňovom konaní. Ak\nje byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, daňovníkom\ndane z bytov je každá fyzická alebo právnická osoba podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.\nPodiel spoluvlastníctva vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach\nvyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.\n40) Zákon o miestnych daniach ponechal možnosť dohody spoluvlastníkov na podanie daňového\npriznania. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodnú, daňovníkov dane z bytov zastupuje jeden z nich a\nostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky svojho podielu na dani. Novela k zákonu o miestnych\ndaniach (zákon č. 460/2011 Z. z.) upresnila, že ak je byt alebo nebytový priestor v bezpodielovom\nspoluvlastníctve manželov, daňovníkom tejto dane sú obaja manželia a za daň ručia v plnej výške\nobidvaja manželia spoločne a nerozdielne. Pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov správca dane\nvyrubí daň rozhodnutím tomu z manželov, ktorý podal príslušné priznanie. Za nehnuteľnosť, ktorá je v\nspoluvlastníctve viacerých osôb, sa daň z nehnuteľností vyrubí každej fyzickej alebo právnickej osobe za\njej spoluvlastnícky podiel vtedy, ak sa do 31. januára 2013 spoluvlastníci nedohodli, že daňové priznanie\nza celú nehnuteľnosť podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou. Ak sa všetci spoluvlastníci dohodli\ntak, že priznanie podá zástupca, ktorého spoločne určili dohodou, správca dane za celú nehnuteľnosť,\nktorá je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, vyrubí daň rozhodnutím zástupcovi, ktorý\nna základe ich dohody podal príslušné priznanie. Vo vzťahu k tejto dohode spoluvlastníkov zákon\no miestnych daniach žiadne kogentné náležitosti neobsahuje, t.j. zákon nepožaduje, aby táto dohoda\nbola urobená v písomnej forme.\n41) V § 3 daňového poriadku sú uvedené základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa\npostupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa\npritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca\ndane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje\nim poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane\nje povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez\nzbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu\ndane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správa daní\nje neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný vykonať úkony\npri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu\ndaňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri\nuplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu\nalebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Daňové subjekty majú pri správe\ndaní rovnaké práva a povinnosti. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4\nods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane dbá na to, aby\npri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n42) Možno zhrnúť, že daňovník, ako osoba povinná platiť daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndome (ďalej aj „daň z bytov“), je taxatívne stanovený v § 13 zákona o miestnych daniach. V rámci právnej\núpravy dane z bytov, ako typicky majetkovej dane, je zvýraznená zásada, podľa ktorej je daňovníkom\nvlastník (jedinú výnimku tu predstavuje daňovník, ktorým je správca bytu alebo nebytového priestoru vo\nvlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku). V zmysle § 18 ods. 1 zákona o miestnych daniach\ndaňová povinnosť vzniká 1. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, v\nktorom sa daňovník stal vlastníkom (prípadne správcom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane) a\nzaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastnícke právo (prípadne\nspráva bytu). Kto je vlastníkom bytu v zásade vyplýva z katastra nehnuteľností. V zmysle materiálnej\npublicity katastra nehnuteľností /zásada hodnovernosti a záväznosti upravená v § 70 a 71 zákona č.\n162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľní a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny\nzákon)/ údaje o vlastníckom práve uvedené v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa\n\nnepreukáže opak. Preto údaj o vlastníckom práve k bytu, zapísaný v katastri nehnuteľností je aj pre\norgány verejnej správy záväzný, pokiaľ sa nepreukáže hodnoverným spôsobom inak.\n43) Správny súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a správcom dane vykonaného\ndokazovania vyhodnotil námietku žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu za nedôvodnú. V\nprvom rade v súvislosti s uvedenou námietkou je potrebné zdôrazniť, že žalobca v žiadnom zo svojich\nvyjadrení v administratívnom konaní (ani v podanom odvolaní) nespochybnil, že je spoluvlastníkom\npredmetnej nehnuteľnosti, ktorý je predmetom dane. Správca dane postupoval v súlade so zákonom,\nkeď vyrubil daň z bytu žalobcovi, ktorý sa v daňovom priznaní k dani z nehnuteľností zo dňa 21.\n02. 2005 vo vzťahu k dani z bytu označil za spoluvlastníka určeného dohodou (t.j. sám označil\nseba ako zástupcu vystupujúceho ako zástupca za spoluvlastníka v konaní vo veci vyrubenia dane z\nnehnuteľností), pričom žalobca od roku 2005 uvedenú skutočnosť ani v nasledujúcich rokoch nezmenil,\nsprávca dane ako aj žalovaný v zmysle zákona správne považovali za daňovníka dane z nehnuteľností\npráve žalobcu. V kontexte tvrdení žalobcu nemožno prehliadnuť, že keď žalobca v roku 2005 podával\nvyššie označené daňové priznanie, bol už právoplatne rozvedený, a to rozsudkom Okresného súdu\nČadca č.k. 8C/59/2003-47 zo dňa 03. 01. 2003, ktorý rozsudok v časti o rozvod manželstva nadobudol\nprávoplatnosť dňa 09. 03. 2004, ku ktorému dňu zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (t.j.\nžalobcu a G. C.).\n44) Z obsahu administratívneho spisu, najmä z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F. je\nzrejmé, že v katastri nehnuteľností je zapísané vlastnícke právo k bytu, ktorý je predmetom dane (t.j.\nbyt č. XX, vchod B, poschodie 4, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 2123), v prospech žalobcu\na G. C., H. I., v spoluvlastníckom podiele 1/1. Správny súd mal za preukázané, že v čase rozhodovania\nsprávnych orgánov bol predmetný byt ešte stále v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho bývalej\nmanželky G. C., H. I..\n45) Čo sa týka samotného vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov žalobcu a jeho bývalej manželky, medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že Okresný súd\nČadca rozsudkom sp. zn. 8C/59/2003 zo dňa 03. 12. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o\nrozvod manželstva dňa 09. 03. 2004 manželstvo žalobcu a G. C. rozviedol, čím došlo aj k zániku\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). V zmysle § 148 a nasl. Občianskeho\nzákonníka ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vyporiadanie, ktoré môže nastať dohodou, rozhodnutím súdu\nalebo zákonnou fikciu vyporiadania po uplynutí lehoty troch rokov od právoplatného rozhodnutia súdu\no rozvode manželstva. Z výpisu z LV č. XXXX založeného v administratívnom spise vyplýva, že BSM\nmanželov v čase rozhodovania správnych orgánov o dani z nehnuteľností ešte vyporiadané nebolo. Toto\nbolo vyporiadané až následne na základe rozsudku Krajského súdu Žilina sp zn. 6Co 145/2020, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 14. 03. 2023 (pre bližšiu informáciu viď: https://kataster.skgeodesy.sk/\nPortal45/api/Bo/GeneratePrfPublic?prfNumber=4211&cadastralUnitCode=808393&outputType=pdf).\n46) Za daných okolností správny súd v kontexte argumentácie žalobcu podotýka, že označený byt,\nktorý je predmetom dane, bolo nutné nielen na účely príslušného daňového konania považovať za\nbyt, ktorý je stále v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým výnimočným špecifikom,\nže hoci bezpodielové spoluvlastníctvo už zaniklo, ale stále nebolo vyporiadané žiadnym zo zákonom\naprobovaných spôsobov. S týmto stavom korešponduje aj v čase rozhodovania správnych orgánov\nzápis na LV č. XXXX katastrálneho územia F., na ktorom boli vlastníci predmetného bytu (t.j. aj v\nčase daňového konania) zapísaní žalobca i G. C. (bývalá manželka žalobcu) v spoluvlastníckom\npodiele 1/1. Hodnovernosť tohto zápisu v katastri nehnuteľností nebola spochybnená. Vychádzajúc z\nvyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že pokiaľ bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, na\nvyporiadanie ktorého bol podaný návrh na súd (o ktorom bolo rozhodnuté až rozsudkom Krajského\nsúdu Žilina sp zn. 6Co 145/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 03. 2023), nebolo v čase\nrozhodovania správnych orgánov právoplatne vyporiadané súdnym rozhodnutím, nenastala vyššie\noznačená zákonná fikcia v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.\n47) V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.\nIV. ÚS 341/09 zo dňa 01.10.2009, v ktorom sa Ústavný súd SR stotožnil s názorom krajského súdu\nkorešpondujúcim so stabilnou judikatúrou všeobecných súdov, podľa ktorého „podanie návrhu na\nvyporiadanie BSM súdnou cestou má za následok prerušenie behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty a\n\nzároveň nenastane zákonná fikcia vyporiadania BSM ex lege, pričom v takomto prípade prekluzívna\nlehota počas trvania konania (od uplatnenia nároku na súde) neplynie“.\n48) Možno konštatovať, že aj napriek zániku BSM žalobcu a jeho manželky v roku 2004\nnedošlo ku zdaňovaciemu obdobiu roku 2021 k jeho vyporiadaniu. Právny režim zaniknutého,\navšak nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa až do jeho vyporiadania riadi\nprimerane úpravou Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a vzájomné\nvzťahy bývalých manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nPreto aj byt, ktorý bol predmetom dane, a ktorý bol nadobudnutý pred rozvodom manželstva, a teda bol\npredmetom BSM, je i naďalej v BSM až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho vyporiadaní.\n49) Situáciu, keď je byt (resp. nebytový priestor) v spoluvlastníctve viacerých osôb upravuje, tak ako to\nbolo uvedené už vyššie § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Novelou zákona o miestnych daniach\n(zákonom č. 460/2011 Z. z.) bol § 13 ods. 2 zákona o miestnych daniach doplnený s účinnosťou od 01.\n12. 2012 a v rámci tohto ustanovenia sa pripojila veta: „Ak je byt alebo nebytový priestor v bytovom dome\nv bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, daňovníkom dane z bytov sú obaja manželia, ktorí ručia\nza daň spoločne a nerozdielne.“. Platný zákon do 30.11.2012 osobitne určoval daňovníka dane z bytov\nlen v prípade podielového spoluvlastníctva. V zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona č. 460/2011\nZ. z. si jednoznačnú právnu úpravu vyžiadali poznatky z praxe v prípade, ak je byt v bezpodielovom\nspoluvlastníctve. Podľa platnej právnej úpravy sú daňovníkom z bytu obaja manželia. Z uvedeného\nzároveň vyplýva, že daňovníkom z bytu sú aj bývalí manželia podľa § 13 ods. 2 zákona o miestnych\ndaniach, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM.\n50) Daň z bytu je ako majetková daň vyrubená v rámci vyrubovacieho konania rozhodnutím správcu\ndane, v ktorom tento správca dane určí sumu dane, ktorú má daňovník zaplatiť, alebo rozdiel dane\noproti už vyrubenej dani. Povinnosť obciam, ako príslušným správcom dane z nehnuteľností, každoročne\nvyrubiť daň z nehnuteľností rozhodnutím, ukladá zákon o miestnych daniach a daňový poriadok.\nRozhodnutie o vyrubení dane z bytu je rozhodnutím správcu dane, ktoré má právnu záväznosť len\nvoči daňovníkovi. Ide o rozhodnutie adresné, pričom daňové konanie nepripúšťa, aby napríklad pre\nnedostatok predložených dôkazov o daňovej povinnosti bolo upustené od vydania rozhodnutia o\nvyrubení dane. Pri vyrubení dane správca dane vychádza z ustanovení zákona platného v konkrétnom\nzdaňovacom období (v danom prípade zdaňovacie obdobie roku 2021), z údajov daňového priznania\npredloženého daňovníkom a zo všeobecne záväzného nariadenia o dani z nehnuteľností platného a\núčinného na príslušné zdaňovacie obdobie (rok 2021). Správca dane vyrubuje daň z nehnuteľností\nv celkovej sume každoročne na celé zdaňovacie obdobie rozhodnutím podľa stavu k 1. januáru\npríslušného zdaňovacieho obdobia počas celého zdaňovacieho obdobia.\n51) Správny súd má v zmysle uvedeného za to, že správca dane postupoval správne, keď s ohľadom\nna predložené listinné dôkazy a zisťovanie v katastri nehnuteľností ustálil ako jedného daňovníka dane\nz bytu žalobcu, ako bezpodielového spoluvlastníka bytu. Správca dane pritom správne vychádzal z\ndaňového podania, ktoré podal žalobca v roku 2005, keďže žalobca nepodal čiastkové daňové podanie\nani opravné daňové podanie.\n52) Správny súd ďalej poukazuje na to, že § 99d zákona o miestnych daniach, ktorý upravuje podanie\ndaňového priznania v prípade bytu, ktorý je v BSM, nadobudol účinnosť od 01. 12. 2012 na základe\nnovely zákona o miestnych daniach zákonom č. 460/2011. V čase podania daňového priznania žalobcom\n(21. 02. 2005) bolo podanie daňového priznania upravené v § 19 zákona o miestnych daniach v znení\núčinnom do 01. 12. 2012.\n53) Podľa § 19 ods. 1 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01. 12. 2012, daňové priznanie\nje daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia,\nv ktorom mu vznikla daňová povinnosť, ak tento zákon neustanovuje inak, a v ďalších zdaňovacích\nobdobiach do tohto termínu, len ak nastali zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane z\nnehnuteľností. Za zmeny skutočností rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažuje zmena sadzieb\ndane z nehnuteľností. Daňovník, ktorý nadobudne nehnuteľnosť vydražením v priebehu zdaňovacieho\nobdobia, je povinný podať priznanie do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti.\n\n54) Podľa § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do 01. 12. 2012, ak je pozemok,\nstavba, byt a nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb (§5 ods. 4, § 9 ods. 3 a\n§ 13 ods. 2), priznanie podá každá fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak sa spoluvlastníci dohodnú,\npriznanie podá ten, koho dohodou určili spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť musia písomne oznámiť\nsprávcovi dane pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.\n55) Keďže v čase podania daňového priznania (21. 02. 2005) absentovala špeciálna právna úprava\npodávania daňového priznania v prípade bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca podal\ndaňové priznanie v zmysle právnej úpravy § 19 ods. 2 zákona o miestnych daniach v znení účinnom do\n01. 12. 2012 ako spoluvlastník bytu, ktorý je predmetom dane, a to ako spoluvlastník, ktorý je určený\ndohodou. Táto skutočnosť celkom jasne vyplýva z bodu 12 daňového priznania.\n56) Správny súd vo vzťahu k žalobnej námietke o neužívaní predmetu dane – vyššie konkretizovaného\nbytu, podotýka, že pre vznik daňovej povinnosti je právne irelevantné, či daňový subjekt (spolu)vlastník\nnehnuteľnosti túto nehnuteľnosť aj reálne užíva alebo nie.\n57) Čo sa týka námietky sťažovateľa týkajúcej sa úpravy daňového priznania, ktorú mal vykonať správca\ndane, správny súd konštatuje, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v administratívnom\nkonaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, o ktoré by toto svoje tvrdenie oprel, resp. ho preukázal.\nPo ďalšie, správny súd zdôrazňuje, že žalobca od roku 2005, po dobu niekoľkých rokov (do času\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov) vo vzťahu k správcovi dane neprejavil žiadne\nvýhrady spočívajúce v úprave žalobcom podaného daňového priznania zo strany správcu dane.\nPrávny stav obsiahnutý na daňovom priznaní z roku 2005 toleroval. Aj keby správny súd vychádzal z\npredpokladu, že daňové priznanie z roku 2005 bolo zo strany správcu dane upravované, zopakovanie\ncelého administratívneho procesu pred vyrubením dane, by žalobcovi vzhľadom na vyššie opísaný\nskutkový stav neprinieslo uspokojivý výsledok, s dôsledkom spočívajúcom vo vydaní nezákonného\nrozhodnutia zo strany správcu dane.\n58) Na podklade vyššie opísaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení, má správny súd\nza to, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2021 žalobcovi postupoval v súlade\nso zákonom o miestnych daniach, čoho dôsledkom je i konštatovanie o zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. Správca dane správne zistil rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie\ndaňovej povinnosti. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom\nvysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako aj\nžalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu, preto\nsprávny súd správnu žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n59) O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa\nktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní\núspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.\n60) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak\nbolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.\nKasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\n\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí\nbyť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nKasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden\nrovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden\nrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie\npodania na trovy toho, kto podanie urobil.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}