Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/1/2020 z 21. 9. 2023 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2023, sp. zn. TN-13S/1/2020, ECLI:SK:SpSBB:2023:3020200007.2 Správny súd v Banskej Bystrici | TN-13S/1/2020 | ECLI:SK:SpSBB:2023:3020200007.2 | 2023-09-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 10 ods. 12 zákona č. 282/2015 Z. z., § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z., § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b3a05d9-1373-440f-ae9e-17b664d0f7ab Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:3020200007.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Banskej Bystrici TN-13S/1/2020 3020200007 21. 09. 2023 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2023:3020200007.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne zast.: CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Vlárska 458, 911 05 Trenčín, IČO: 47 253 894, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464 (právny nástupca pôvodného žalovaného: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava), za účasti ďalších účastníkov: 1/ Obec Skalka nad Váhom, so sídlom Skala 103, 913 31 Skalka nad Váhom a 2/ Obec Zamarovce, so sídlom Zamarovská 1/97, 911 05 Zamarovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 28439/2019/SV/91952 zo dňa 08.11.2019, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. I. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Okresný úrad Trenčín, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-TNOVBP2-2019/003234-023/Pn zo dňa 25.07.2019 rozhodol ako vyvlastňovací orgán tak, že podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastnení v spojení s § 17a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), na účel uskutočnenia stavby „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta“, SO komunikácia a spevnené plochy, vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil v prospech vyvlastniteľa Obec Zamarovce, Zamarovská 97/1, 911 05 Zamarovce, IČO: 00 687 251 (ďalej aj „vyvlastniteľ“) vlastnícke právo k pozemku v katastrálnom území C. v rozsahu LV č. XXXX, parc. C-KN 6/3, druh pozemku orná pôda, o výmere 44 m2, por. č. v časti B LV X, vlastnícky podiel 1/1, vo vlastníctve žalobcu. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia právo k pozemku v tomto rozsahu prechádza na vyvlastniteľa. Zároveň prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 15 ods. 2 písm. e) zákona o vyvlastňovaní právoplatnosťou tohto rozhodnutia o vyvlastnení, zaniká vecné bremeno k dotknutému pozemku zapísané v časti C: ťarchy k vlastníkovi pod bodom B 2 podľa zápisu V 4471/09 - právo prechodu cez pozemok p.č. 6/3 v prospech vlastníka p.č. 8/3 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.09.2009, Vz 172/09. Na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor vykoná výmaz vyššie uvedeného zaniknutého vecného bremena v katastri nehnuteľností. V súlade s § 16 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovaný pozemok možno užívať len na účel, na ktorý bol vyvlastnený. V súlade s § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní s užívaním pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený, sa pri líniovej stavbe musí začať v lehote najneskôr do 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastňovaní. Zároveň vo výroku svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol aj o námietkach účastníkov konania, a to vyvlastňovaného A. B. – žalobcu, a to tak, že námietky pod č. 1 až 7 zamietol. 2. Vyvlastňovací orgán podľa § 4 ods. 1 a 3 zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha vyvlastňovanému vo výške 1.564,20 €. Náhrada za vyvlastnenie bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na podklade znaleckého posudku č. 58/2019 zo dňa 10.06.2019 vyhotoveného Ing. Miroslavom Gašparíkom, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dotknutého pozemku CKN parc. č. 6/3, katastrálne územie C. vo výške 35,55 €/m2. Vyvlastňovací orgán v súlade s § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní uložil náhradu za vyvlastnenie uhradiť vyvlastniteľom vyvlastňovanému v peniazoch jednorazovo v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia poštovou poukážkou na jeho známu adresu alebo po dohode s ním preukázateľným spôsobom. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovací orgán vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal na súd. 3. Právny predchodca žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodnutím č. 28439/2019/SV/91952 zo dňa 08.11.2019 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, prvostupňového správneho orgánu - vyvlastňovacieho orgánu. 4. V odôvodnení svojho rozhodnutia právny predchodca žalovaného uviedol, že prvostupňový správny orgán zohľadnil skutočnosť, že uskutočnenie stavby „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta, SO komunikácia a spevnené plochy“ je vo verejnom záujme, nakoľko v zmysle územného plánu Obce Zamarovce, ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 60/2017 zo dňa 10.10.2017 a ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZM č. 5/2017 o územnom pláne Obce Zamarovce, je zaradená medzi verejnoprospešné stavby. Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom okresného úradu, že v danom prípade nebolo možné cieľ vyvlastnenia, teda získania vlastníckeho práva k predmetnému pozemku potrebného pre uskutočnenie uvedenej stavby, dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastniteľ preukázal, že vlastník nehnuteľnosti odmietol dohodu na zmluvnom prevode nehnuteľnosti. V ďalšom texte sa odvolací orgán vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam, keď uzavrel, že preskúmal v celom rozsahu, podrobne formálnu aj vecnú stránku napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj procesu, ktoré jeho vydaniu predchádzal a nakoľko nezistil nesúlad napadnutého rozhodnutia okresného úradu - jeho výrokovej alebo dôvodovej časti, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. 5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal tak zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a súčasne aj zrušenia rozhodnutia Obecného úradu Skalka nad Váhom č. OCU-SNV-218/2018-004/Zm zo dňa 01.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Žalobca sa domáhal, aby správny súd nebol viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a navrhol vykonať dôkaz, a to čestné prehlásenie manželky žalobcu, že prevzala návrh na uzavretie dohody od vyvlastniteľa, ktorý dôkaz preukazuje, že nebola splnená zákonná podmienka vyvlastnenia pozemku uvedená v ust. § 3 ods. 1 zák. č. 285/2015 Z.z. Žalovaný svoje rozhodnutie v časti odvolania žalobcu odôvodil veľmi stručne a všeobecne. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok rozumných skutkových a právnych argumentov, pretože už rozhodnutie orgánu verejnej správy je zaťažené nedostatočným zistením skutkového stavu veci potrebného pre správne právne posúdenie splnenia podmienok pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, a teda aj nesprávnym právnym posúdením skutkového stavu. Absentuje dôkaz preukazujúci verejný záujem na vyvlastnení. Rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného sú v rozpore s administratívnym spisom a nemajú v ňom oporu, čo malo za následok vydanie nezákonných správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Nedostatočne zistený skutkový stav veci orgánom verejnej správy prvého stupňa a nezákonnosť predchádzajúceho územného rozhodnutia Obecného úradu Skalka nad Váhom je, že ulica Hrabovská cesta bola vždy v katastrálnom území D. na území Mesta Trenčín a nie na území Obce Zamarovce, katastrálne územie C.. Mesto Trenčín malo byť účastníkom územného konania „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta, SO komunikácia a spevnené plochy“, ktorého výsledkom je územné rozhodnutie č. OCU-S NV-218/2018-004/Zm zo dňa 01.10.2018. Žalobca sa domáha preto aj zrušenia predmetného územného rozhodnutia zo dňa 01.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2018, pretože je nezákonné z uvedených skutkových dôvodov. 7. Žalobca tiež poukázal na to, že verejným záujmom nie je skutočnosť, že územný plán Obce Zamarovce bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 60/2017 dňa 10.10.2017. Územný plán je iba jedna z viacerých zákonných podmienok vyvlastnenia pozemku, ktoré musia byť splnené. Žalobca zdôraznil, že ulica Hrabovská cesta sa nachádza v katastrálnom území D. na území Mesta Trenčín. Vo vyvlastňovacom konaní zo strany orgánu verejnej správy, ani zo strany vyvlastniteľa, nebol vykonaný žiadny dôkaz potrebný na preukázanie najdôležitejšej zákonnej podmienky vyvlastnenia, a to preukázania verejného záujmu. Vyvlastňovací orgán vôbec nezisťoval skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia, k preukázaniu verejného záujmu, tzn. že nevykonal žiadne dôkazy, a preto v odôvodnení rozhodnutia nemal aké dôkazy hodnotiť, a to jednak každý dôkaz osobitne a následne všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyvlastniteľ sa žiadnym spôsobom nepokúsil dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou, nakoľko návrh nikdy nebol vyvlastňovanému doručený do vlastných rúk. Žalobca tiež uviedol, že územné rozhodnutie Obce Skalka nad Váhom zo dňa 01.10.2018 napadol odvolaním, o ktorom nebolo rozhodnuté a napriek tomu bolo toto rozhodnutie opatrené pečiatkou právoplatnosti dňa 05.11.2018, čím došlo zo strany orgánu verejnej správy k závažným nezákonnostiam. Orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý vyznačil právoplatnosť, falošne vyznačil pečiatku právoplatnosti na rozhodnutie, ako keby odvolanie nebolo podané a odvolaciemu orgánu odňal možnosť rozhodovať o odvolaní. Žalobca znova zopakoval, že sa preto v konaní domáha aj zrušenia územného rozhodnutia, pretože je nezákonné zo skutkových a právnych dôvodov. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ust. § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „SSP“). Návrh na uzavretie dohody bol nedopatrením prevzatý manželkou žalobcu. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa odignorovali závažné procesné pochybenie, neodstránili toto procesné pochybenie a sami zmarili splnenie jednej z viacerých zákonných podmienok vyvlastnenia. 8. V ďalšom texte podanej žaloby žalobca namietal zistenie skutkového stavu veci a uplatnenie koncentračnej zásady. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR. 9. Ďalšia skupina námietok sa týkala nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, teda nepreskúmateľnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného sú podľa jeho názoru nelogické, neobsahujú zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia požadované ust. § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. a sú nepreskúmateľné odvolacím orgánom, pretože sú všeobecné a neobsahujú hodnotenie konkrétnych dôkazov a skutkových zistení, ktoré z nich vyplývajú, a to každý dôkaz osobitne a následne všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný odignoroval, že skutkový stav nebol dostatočne zistený a následne bol nesprávne právne posúdený. Žalobca uviedol, že orgán verejnej správy je povinný vykonať dôkazy aj z úradnej povinnosti a bol povinný si pripojiť administratívny spis z územného konania a ako predbežnú otázku právne posúdiť, či bolo alebo nebolo podané odvolanie proti územnému rozhodnutiu žalobcom a či bolo v súlade so zákonom o odvolaní odvolacím orgánom rozhodnuté. 10. Na viacerých miestach podanej správy žaloby žalobca zdôraznil, že neboli splnené podmienky pre vyvlastnenie, nie je konkrétnymi dôkazmi preukázaný konkrétny verejný záujem. V tomto prípade absentuje verejný záujem, tzn. verejný záujem je nezistený pri vykonávaní dôkazov vyvlastňovacím orgánom. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy je v hrubom rozpore s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb., pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tiež s ust. § 3 ods. 1 tohto zákona, pretože nechráni ústavné, základné a zákonné práva vyvlastňovaného. Žalobca tiež poukázal na článok 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktorý ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. V tomto prípade ide o vyvlastnenie bez existencie verejného záujmu, jedná sa o vyvlastnenie v rozpore so zákonom, za nezodpovedajúcu náhradu a nie je daný ani účel vyvlastnenia. 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v prvom rade namietal premlčanie lehoty na podanie správnej žaloby žalobcom. Zo žaloby nie je zrejmé, kedy bola doručená na Krajský súd v Trenčíne, preto rovnako ako ďalší účastník konania (Obec Skalka nad Váhom) požiadal správny súd o preskúmanie splnenia podmienky na podanie správnej žaloby. 12. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie ministerstva v spojení s rozhodnutím okresného úradu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Možnosť zásahu štátu do vlastníckych práv vo verejnom záujme formou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, je možné výlučne pri kumulatívnom splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie musí byť vždy zo strany vyvlastniteľa pri podaní návrhu na začatie konania jednoznačne preukázané. Žalovaný sa v odvolacom konaní podrobne oboznámil s dôvodmi odvolania a spisovým materiálom okresného úradu predloženým do odkladacieho konania, pričom pri rozhodovaní o odvolaní zohľadnil tie námietky odvolateľa, ktoré boli rozhodujúce pre preskúmanie splnenia zákonných podmienok vyvlastnenia, tak ako ich upravuje zákon o vyvlastňovaní a v odôvodnení rozhodnutia sa s týmito námietkami podrobne vysporiadal. K nepreukázaniu existencie verejného záujmu žalovaný uviedol, že v každom individuálnom prípade je potrebné skúmať, či skutočne ide o definovaný verejný záujem (PL.ÚS 19/09). V zmysle Ústavy SR náleží toto skúmanie orgánom výkonnej moci a nie moci zákonodarnej. Toto skúmanie musí teda prebiehať v správnom konaní a musí byť o ňom rozhodnuté individuálnym správnym rozhodnutím (PL.ÚS 19/09). Ak sa v konaní zároveň z dôvodu verejného záujmu rozhoduje o obmedzení práv jednotlivca, tento musí mať možnosť svoje práva v konaní hájiť ako účastník tohto konania (PL.ÚS 14/01). Zároveň musí byť jasné a jednoznačné, ktorý štátny orgán je príslušný na rozhodnutie (PL.ÚS 15/06). V ďalšom texte vyjadrenia poukázal žalovaný na jednotlivé rozhodnutia Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, keď poukazujúc na hľadiská v nich uvedené uviedol, že v zmysle územného plánu Obce Zamarovce, ktorý bol schválený uznesením zastupiteľstva č. 60/2017 zo dňa 10.10.2017 a ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 5/2017 o územnom pláne Obce Zamarovce, účinným dňa 26.10.2017, je predmetná stavba zaradená medzi verejnoprospešné stavby v oblasti dopravného vybavenia obce v bode D1 - úprava existujúcich miestnych komunikácií na navrhovanú kategóriu, nové miestne komunikácie do navrhovaných rozvojových území, križovatky na existujúcich komunikáciách súvisiace s rozvojom komunikačnej siete obce, a v bode D2 - pešie chodníky a priestranstvá. Verejný záujem na vyvlastnení nehnuteľností pre účely predmetnej stavby je nespochybniteľný, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenom užívaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 33/95. 13. K námietke ohľadne územného rozhodnutia Obce Skalka nad Váhom žalovaný uviedol, že žalobca túto námietku uplatnil už v prvostupňovom vyvlastňovacom konaní, okresný úrad sa ňou zaoberal, vo výroku o vyvlastnení práv k pozemku o nej rozhodol tak, že ju zamietol a v odôvodnení rozhodnutia zamietnutie námietky riadne odôvodnil. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že žalobca nepredložil na podporu svojho tvrdenia o neprávoplatnosti územného rozhodnutia žiadne dôkazy, samotné tvrdenie žalobcu nie je postačujúce na to, aby vyvlastňovací orgán originál územného rozhodnutia stavebného úradu Obce Skalka nad Váhom opatreného pečiatkou právoplatnosti, ktorý bol priložený k návrhu na vyvlastnenie, považoval za neprávoplatné. Územné rozhodnutie o umiestnení stavby vydané podľa stavebného zákona je právnym aktom verejného práva a z pohľadu právnych účinkov je ho možné považovať za konštitutívny individuálny správny akt, nakoľko zakladá úplne nové práva a povinnosti. Na to, aby správny akt, v tomto prípade územné rozhodnutie, mohol založiť práva a povinnosti, je potrebné, aby nadobudol právoplatnosť a následne ako taký (právoplatný) môže byť predmetom súdneho prieskumu. 14. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke týkajúcej sa zistenia skutkového stavu a uplatnenej koncentračnej zásady. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/4/2008 zo dňa 05.03.2009, a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/8/2014 zo dňa 26.11.2014. Uviedol, že vyvlastňovacie konanie je administratívne - správne konanie, ktorého proces je upravený v zákone o vyvlastňovaní, pričom na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ak zákon o vyvlastňovaní neustanovuje inak (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). Uvedené znamená, že ustanovenia Správneho poriadku, ktorý je všeobecným právnym predpisom pre správne konanie, platia v konaní podľa zákona o vyvlastňovaní subsidiárne. Nikto nebránil žalobcovi ako účastníkovi konania, zaslať svoje námietky napríklad poštou, resp. predložiť námietky v písomnej forme, a to ešte pred uskutočnením ústneho pojednávania a tiež vzhľadom k tomu, že ako už bolo uvedené, bol ustanovený presne ohraničený čas konania ústneho pojednávania, je možné v danom prípade považovať práva žalobcu na obhajobu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku) za dodržané. V intenciách ust. § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní, námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní sa neprihliada. Žalovaný mal v odvolacom konaní zo spisového materiálu za preukázané, že žalobca listom zo dňa 30.01.2019 (doručeným na okresný úrad dňa 01.02.2019) t.j. po ústnom pojednávaní konanom dňa 25.01.2019, označeným „odôvodnenie námietky predpojatosti a doplnenie námietok vyvlastovaného voči vyvlastneniu“ uplatnil námietky proti vyvlastneniu a doplnil odôvodnenie námietky predpojatosti. Koncentračná zásada zabraňuje procesným obštrukciám a vytváraniu prieťahov v konaní, žalobca neakceptoval aplikáciu koncentračnej zásady v tomto konaní aj napriek poučeniu. Žalovaný s poukazom na § 10 ods. 12 zákona o vyvlastňovaní má za to, že po skončení ústneho pojednávania nariadeného vo veci vyvlastnenia podľa zákona o vyvlastnení, už nemožno prihliadnuť na ďalšie námietky, resp. návrhy na doplnenie dokazovania. Na uvedenú skutočnosť bol žalobca okresným úradom upozornený v oznámení zo dňa 07.12.2018. Okresný úrad konal v súlade so zákonom a práve naopak, neaplikovaním koncentračnej zásady vyjadrenej v § 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení by porušil zákon. 15. K nedostatočnému odôvodneniu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že má za to, že odôvodnenie rozhodnutia okresného úradu ako aj žalovaného je vo vzťahu k splneniu jednotlivých zákonných podmienok vyvlastnenia argumentačne presvedčivé, je zrozumiteľne a jasne odôvodnený postup správnych orgánov pri skúmaní podmienok vyvlastnenia, pričom sú zároveň dodržané zákonné podmienky na obsahové náležitosti rozhodnutia. 16. Námietky uvedené v žalobe podľa žalovaného nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia okresného úradu a žalovaného a neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia okresného úradu, a preto žalovaný navrhol rozhodnúť o žalobe podľa § 190 SSP a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 17. Ďalší účastník konania Obec Skalka nad Váhom vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, podáva námietku premlčania voči podaniu správnej žaloby. K verejnému záujmu uviedol, že rozvoj obce a stým spojené vybudovanie miestnej komunikácie je verejným záujmom. Tiež uviedol, že ulica Hrabovská bola odjakživa na území Obce Zamarovce. Celý realizovaný úsek Hrabovská cesta sa výlučne nachádza na území Obce Zamarovce. Pokiaľ žalobca namieta právoplatnosť územného rozhodnutia, k tomu ďalší účastník konania uviedol, že rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené 18.10.2018. V zákonnej lehote na podanie odvolania nebolo stavebnému úradu doručené žiadne odvolanie. V závere vyjadrenia navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 18. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/1/2020 zo dňa 06.05.2020 bol do konania ako ďalší účastník konania pribratá Obec Zamarovce. 19. Obec Zamarovce, ako ďalší účastník konania, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa pripája k stanoviskám a právnym argumentom žalovaného a ďalšieho účastníka konania Obce Skalka nad Váhom. 20. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že nesúhlasí so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného vo vyjadrení. Totožný postoj zaujal žalobca aj vo vzťahu k vyjadreniam oboch ďalších účastníkov konania. 21. Zákonom č. 151/2022 bol zriadený správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/1/2020 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/1/2020. 22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 21.09.2023. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnili ani ďalší účastníci konania, pričom iba Obce Skalka nad Váhom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadrila súhlas s prejednaním veci v neprítomnosti jej zástupcu. Správny súd preto vykonal pojdenávanie v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a ďalších účastníkov konania 1/ a 2/. Zástupca žalovaného sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom písomných podaní v tejto veci. 23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánov verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 134 ods. 2 SSP). 24. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Každý kto tvrdí, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánov verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP). 25. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, teda či rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánov verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy (a ich postupu) nad rozsah a dôvody správnej žaloby (ak nejde o vec, v ktorej to SSP pripúšťa). Nie je v právomoci správneho súdu ani vykladať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy využije, konkrétne aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí. 26. Z obsahu administratívneho spisu ako aj súdneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť, že Okresný úrad Trenčín, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. OU-TNOVBP2-2019/003234-023/Pn zo dňa 25.07.2019 rozhodol ako vyvlastňovací orgán tak, že podľa § 2 ods. 1 č. 282/2015 Z. z. zákona o vyvlastnení v znení platnom do 24.04.2020 (ďalej aj „zákon o vyvlastnení“) v spojení s § 17a zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), na účel uskutočnenia stavby „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta“, SO komunikácia a spevnené plochy, vo verejnom záujme, v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, na podklade návrhu v nevyhnutnom rozsahu vyvlastnil v prospech vyvlastniteľa Obec Zamarovce, Zamarovská 97/1, 911 05 Zamarovce, IČO: 00 687 251 (ďalej aj „vyvlastniteľ“) vlastnícke právo k pozemku v katastrálnom území C. v rozsahu LV č. XXXX, parc. C-KN 6/3, druh pozemku orná pôda, o výmere 44 m2, por. č. v časti B LV X, vlastnícky podiel 1/1, vo vlastníctve žalobcu. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia právo k pozemku v tomto rozsahu prechádza na vyvlastniteľa. Zároveň prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 15 ods. 2 písm. e) zákona o vyvlastňovaní právoplatnosťou tohto rozhodnutia o vyvlastnení, zaniká vecné bremeno k dotknutému pozemku zapísané v časti C: ťarchy k vlastníkovi pod bodom B 2 podľa zápisu V 4471/09 - právo prechodu cez pozemok p. č. 6/3 v prospech vlastníka p. č. 8/3 v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 08.09.2009, Vz 172/09. Na základe právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor vykoná výmaz vyššie uvedeného zaniknutého vecného bremena v katastri nehnuteľností. V súlade s § 16 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovaný pozemok možno užívať len na účel, na ktorý bol vyvlastnený. V súlade s § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní s užívaním pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený, sa pri líniovej stavbe musí začať v lehote najneskôr do 5 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastňovaní. Zároveň vo výroku svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán rozhodol aj o námietkach účastníkov konania, a to vyvlastňovaného A. B. – žalobcu, a to tak, že námietky pod č. 1 až 7 zamietol. Vyvlastňovací orgán podľa § 4 ods. 1 a 3 zákona o vyvlastňovaní určil náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha vyvlastňovanému vo výške 1.564,20 €. Náhrada za vyvlastnenie bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na podklade znaleckého posudku č. 58/2019 zo dňa 10.06.2019 vyhotoveného Ing. Miroslavom Gašparíkom, znalcom v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota dotknutého pozemku CKN parc. č. 6/3, katastrálne územie C. vo výške 35,55 €/m2. Vyvlastňovací orgán v súlade s § 6 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní uložil náhradu za vyvlastnenie uhradiť vyvlastniteľom vyvlastňovanému v peniazoch jednorazovo v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia poštovou poukážkou na jeho známu adresu alebo po dohode s ním preukázateľným spôsobom. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovací orgán vyvlastňovaného s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkázal na súd. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalovaným v odvolacom konaní druhostupňovým rozhodnutím potvrdené. 27. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastnení; vyvlastnenie možno uskutočniť len a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní, c) za primeranú náhradu, a d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 28. Podľa § 2 ods. zákona o vyvlastnení; vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní. 29. Podľa § 3 ods. 1 zákona vyvlastnení; bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe dohodou sa preukazuje a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má uskutočniť vyvlastnenie alebo b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou, ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený, ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu. 30. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastnení; vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch. 31. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastnení; podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. 32. Podľa § 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení; námietky proti vyvlastneniu musia účastníci vyvlastňovacieho konania, ako aj zúčastnené osoby uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskôr, na námietky, ktoré sa v územnom konaní zamietli alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní, sa neprihliada. Na túto skutočnosť musí upozorniť vyvlastňovací orgán účastníkov konania a zúčastnené osoby v oznámení o začatí vyvlastňovacieho konania. 33. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastnení; na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa § 17a cestného zákona; z dôvodu výstavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a na vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. 35. Primárnou žalobnou námietkou, ktorá rezonuje zo správnej žaloby žalobcu je, že nebol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a že tento nebol dostatočne preukázaný. K tejto skupine žalobných námietok správny sud uvádza, že neboli dôvodné. 36. V správnom konaní bolo preukázané, že v zmysle územného plánu Obce Zamarovce, ktorý bol schválený uznesením zastupiteľstva č. 60/2017 zo dňa 10.10.2017 a ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 5/2017 o územnom pláne Obce Zamarovce, účinným dňa 26.10.2017, je predmetná stavba - „Výstavba miestnej komunikácie Hrabovská cesta“, zaradená medzi verejnoprospešné stavby v oblasti dopravného vybavenia obce v bode D1 - úprava existujúcich miestnych komunikácií na navrhovanú kategóriu, nové miestne komunikácie do navrhovaných rozvojových území, križovatky na existujúcich komunikáciách súvisiace s rozvojom komunikačnej siete obce, a v bode D2 - pešie chodníky a priestranstvá. Za tohto konštatovania možno uzavrieť, že verejný záujem na vybudovaní predmetnej miestnej komunikácie, a teda na vyvlastnení parcely o výmere 44 m2, vo vlastníctve žalobcu, prevyšuje individuálne záujmy žalobcu na vlastníctvo predmetného pozemku, zvlášť v situácii, že už zvyšné pozemky, ktorými má predmetná miestna komunikácia prechádzať, sú majetkovo vysporiadané. V tomto konkrétnom prípade je verený záujem na vybudovaní predmetnej miestnej komunikácie nadradený nad individuálnym záujmom žalobcu vlastniť stavbou dotknutú nehnuteľnosť a užívať ju výlučne pre seba. 37. Ako nedôvodené vyhodnotil správny súd tiež žalobné námietky týkajúce sa právoplatnosti územného rozhodnutia. Žalobca v tejto súvislosti predložil do administratívneho spisu o vyvlastnení fotokópiu podania datovaného dňom 12.11.2018, avšak v spise stavebného úradu Obce Skalka nad Váhom, ktorý sa týka predmetného územného rozhodnutia, sa takéto podanie nenachádza. Fotokópia predmetného podania bola Okresným úradom Trenčín zaevidovaná dňa 27.08.2019 tak, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky na tejto fotokópii predmetného podania. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že len včas podané odvolanie má suspenzívny účinok. Podanie žalobcu datované dňom 12.11.2018, malo byť na poštovú prepravu podané dňa 15.11.2018, ako to žalobca preukazuje poštovým podacím lístkom. Predmetné územné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18.10.2018 (podľa kópie doručenky v spise o územnom rozhodnutí). Ani samotná prípadná existencia odvolania, bez toho, aby bolo preukázané, že predmetné odvolanie bolo podané včas, je sama o sebe bez vplyvu na právoplatnosť územného rozhodnutia, a preto stavebný úrad Obce Skalka nad Váhom na predmetnom územnom rozhodnutí vyznačil, že nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2018, čo zodpovedá skutočnosti, že žiadne odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu podané nebolo. Naviac správny súd poznamenáva, že námietky týkajúce sa neprávoplatnosti územného rozhodnutia boli žalobcom vo vyvlastňovacom konaní prednesené a dokladované fotokópiou podania po ústnom pojednávaní (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení). 38. Správny súd nemohol akceptovať ani žalobné námietky týkajúce sa nezákonnosti územného rozhodnutia z dôvodu, že účastníkom konania o územnom rozhodnutí malo byť aj Mesto Trenčín. Z katastrálnej mapy vyplýva, že predmetný úsek miestnej komunikácie je v katastrálnom území C., teda nie pravdivé tvrdenie žalobcu, že je aj na území Mesta Trenčín. 39. Ani žalobné námietky týkajúce nepredloženia ponuky na uzavretie dohody vyvlastňovateľa so žalobcom neboli dôvodné. Správny súd opäť poznamenáva, že tieto námietky boli zo strany žalobcu podané po ústnom pojednávaní (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení). Nič na tomto nemení ani fakt (ak by aj bolo pravdivé tvrdenie žalobcu), že návrh dohody bol omylom prevzatý jeho manželkou. Je nespochybniteľné, že Obec Zamarovce už skôr podala návrh na vyvlastnenie, ktorý bol zobratý späť a konanie o tomto skôr podanom návrhu bolo zastavené. V rámci tohto skoršieho konania bol žalobcovi doručený návrh na uzavretie dohody. V tejto súvislosti žalobca nespochybnil, že mal vedomosť o ponuke Obec Zamarovce na uzavretie dohody. 40. K námietkam týkajúcim sa koncentračnej zásady správny súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový správny orgán uplatnil koncentračnú zásadu (§ 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení), nekonal mimo rámca čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ustanovenie § 10 ods. 12 zákona vyvlastnení je lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastnení). Koncentračná zásada sústreďuje procesnú možnosť označovať a predkladať dôkazy iba do určitého štádia administratívneho konania a súčasne vylučuje túto možnosť v ostatných štádiách konania. Koncentračná zásada má za účel zabrániť prieťahom v konaní zo strany účastníkov administratívneho konania. V tomto konkrétnom prípade bol žalobca v administratívnom konaní na túto skutočnosť upozornený prvostupňovým správnym orgánom tak, ako to ukladá vyvlastňovaciemu orgánu ustanovenie § 10 ods. 12 zákona o vyvlastnení. 41. Pokiaľ sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti územného rozhodnutia a v konečnom dôsledku jeho zrušenia, k tomu správny súd uvádza, že na takýto postup podľa § 27 ods. 1 SSP nebol dôvod. Územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné, možno samostatne preskúmať správny súdom na základe včas podanej správnej žaloby. 42. V neposlednom rade žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Správny súd k tomu uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci B. E. proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a vyvlastňovacieho orgánu (keďže prvostupňové a odvolacie rozhodnutie tvoria jeden celok), ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovali na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 43. Súčasťou správnej žaloby sú aj všeobecné námietky, kde žalobca bez konkretizácie dopadu týchto námietok na zákonnosť napadnutého rozhodnutia požadoval zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na všeobecný obsah týchto námietok nie je možné sa k nim v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantne vyjadriť. 44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ako aj postupu, ktorý ich vydaniu prechádzal, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 46. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ správny súd nepriznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko ďalším účastníkom konania nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im uložil správny súd. Vyjadriť sa k správnej žalobe je oprávnením ďalšieho účastníka konania. 47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).