Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/5/2023 z 27. 9. 2023
Citácia: rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 27. septembra 2023, sp. zn. 5S/5/2023, ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1
Správny súd v Banskej Bystrici | 5S/5/2023 | ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1 | 2023-09-27 | Rozhodnutie
Citované ustanovenia: § 188 zákona č. 525/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ccc93d4-434e-4255-8d58-600eb3fea792
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Banskej Bystrici
5S/5/2023
0823100189
27. 09. 2023
Mgr. Denisa Slivová
ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1

Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci
žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený: Tkáč &Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/ MH invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne
zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ Mesto Rimavská
Sobota, so sídlom Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, 3/ Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2023/013776-002 zo dňa 14. 04.
2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 19. 06. 2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1) Žalobou zo dňa 19. 06. 2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2023/013776-002 zo dňa 14. 04.
2023, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Rimavská
Sobota, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-RS-OSZP-2022/015219-022 zo dňa 05. 12.
2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako príslušný orgán štátnej správy podľa
§ 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa §
1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení neskorších
predpisov a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.
a § 46 a § 47 správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania zámeru „Technická infraštruktúra
priemyselný park, Rimavská Sobota,“ navrhovateľa: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A,
821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 rozhodol tak, že navrhovanú činnosť „Technická infraštruktúra
priemyselný park, Rimavská Sobota“, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území Mesta Rimavská
Sobota, na pozemku parc. KNC č. XXXX/X (etapa 1. a 4.), 2869/4 (etapa 2.) a 2871/7 (etapa 3.)
nebude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd
priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu rozhodnutia (najmä
prvostupňového) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej
bdelosti („vigilantibusiurascriptasunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje

procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To
platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania
opravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf65/2011). Žalobca uviedol,
že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva, keďže svojím postupom
žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do
pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady,
právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj
v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia
najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany
nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl.
SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi
stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v
ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom
realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri
priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností
posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa
preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy,
nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom vykonateľnosti. V prípadoch
ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu k životnému prostrediu, princíp je
uplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie
správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na správny orgán spôsobom, ktorý
im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť,
že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to
prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia
žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa
nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil
druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti
oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia.
S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má
žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Ďalej
žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov,
ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych
predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa ako
zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych
predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním
zákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti
podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP,
v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením
zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo
tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného
prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo
žiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho účastníka konania 1), ani realizácia zámeru, jeho právo bude len
suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe
ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný
účinok, znamenalo by to v ponímaní žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade
potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.
Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na
nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť
ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej aj ako „zákon EIA“), v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA
eurokomformným spôsobom. Na záver žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia
by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné
prostredie.

2) K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 30. 08.
2023 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe žalovaný poukázal na to, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je nutné,
nakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy je
nekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len
všeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma na životnom
prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo.
V tomto prípade žiadna ujma na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov
predložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie
posudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona EIA, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol,
aby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.
3) K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 28. 08. 2023 vyjadrilo aj
Mesto Rimavská Sobota ako ďalší účastník konania 2/. Uviedlo, že na základe žiadosti žalovaného
listom zo dňa 15. 11. 2022 vydalo stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti z hľadiska súladu tejto
činnosti s platným Územným plánom Mesta Rimavská Sobota, podľa ktorého je predmetná časť územia
vyčlenená výlučne pre umiestňovanie zariadení pre priemyselnú výrobu. Mesto Rimavská Sobota nevidí
dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4) K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 18. 09. 2023 vyjadrila
prostredníctvom svojho právneho zástupcu i obchodná spoločnosť MH invest, s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 ako ďalší účastník konania 1/, ktorá navrhla, aby
správny súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 28 SSP odmietol, alternatívne ju
v celom rozsahu v súlade s § 190 SSP zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sa vyššie uvedený ďalší účastník konania vyjadril v tom zmysle, že sa s touto
neodôvodnenou žiadosťou v žiadnom prípade nemôže stotožniť a považuje ju za účelovú, ktorej
jediným cieľom je dosiahnuť oddialenie výstavby strategického parku v Rimavskej Sobote (o čom
svedčí aj postup žalobcu v už prebiehajúcich stavebných konaniach, v ktorých opakovane vznáša
rovnaké nedôvodné a neopodstatnené námietky) a snaží sa tak vyvíjať nezákonný a šikanózny nátlak na
účastníka. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené elementárne zákonné predpoklady
a podmienky na priznanie žalobcom navrhovaného odkladného účinku správnej žalobe, vzhľadom na
to, že okamžitým výkonom vydaného rozhodnutia žalobcovi nehrozí, a ani nemôže hroziť žiadna ujma,
ani hospodárska a finančná škoda, ani iná ujma, či iný vážny nenapraviteľný dôsledok. Zdôraznil, že
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú a konkrétnu
identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) §185 SSP
je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním
spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby
nie je v rozpore s verejným záujmom. Nič také žalobca podľa názoru uvedeného ďalšieho účastníka
konania 1/ nepreukázal, skôr naopak. Žalobca len uvádza, že konanie obchodnej spoločnosti MH
invest, s.r.o., a zrejme aj žalovaného voči nemu má charakter šikanózneho výkonu práva a teoreticky
na všeobecnej úrovni rozoberá princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, bez konkretizácie svojich
záverov. Odvoláva sa na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré zakazuje prílišný formalizmus, pričom
vôbec nie je zrejmé, na základe akej logickej konštrukcie žalobca dospel k záveru, že aplikácia zákazu
prílišného formalizmu je dôvodom na priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca argumentuje len
abstraktne a všeobecne, ako keby vôbec nebral do úvahy, že daná lokalita je v územnom pláne
mesta definovaná ako „pozemok určená na priemyselnú výrobu“, s tým že samospráva kraja a vedenie
Mesta Rimavská Sobota sú v celom procese prípravy projektu súčinné a nápomocné, majú o projekt
dlhodobý a intenzívny záujem, uvedomujúc si vážnosť situácie v regióne a vyhliadky na zmenu,
ktorú so sebou úspešná implementácia projektu prináša. Vyššie označený ďalší účastník konania
1/ má za to, že návrh na priznanie odkladného účinku žalobcu je len všeobecným podaním, bez
bližšej špecifikácie dôvodov a znalosti konkrétnej situácie v lokalite, pričom tieto umelé argumenty
žalobca zrejme len cyklostyluje a podáva do všetkých konaní o preskúmavanie rozhodnutia v rámci
konaní EIA naprieč celou SR. Je zrejmé, že cieľom tejto činnosti žalobcu nie je ochrana životného
prostredia, ale len bezprecedentné a neodôvodnené predlžovanie správnych konaní, zbytočná šikana
investorov, konajúcich orgánov štátnej správy a v konečnom dôsledku aj súdov. Zároveň uviedol,
že v súvislosti s realizáciou stavby významnej investície – Priemyselného parku Rimavská Sobota,
bola uzavretá investičná zmluva medzi Slovenskou republikou, zastúpenou predsedom vlády SR,

strategickým investorom a obchodnou spoločnosťou MH invest, s.r.o., ako aj Zmluva o spolupráci
medzi Slovenskou republikou, Mestom Rimavská Sobota a spoločnosťou MH invest, s.r.o., pričom
bolo dohodnuté, že je nevyhnutne potrebné pripraviť technickú infraštruktúru priemyselného parku, aby
tento mohol byť odovzdaný investorovi. Okrem uvedeného uznesením Vlády Slovenskej republiky č.
38 z 20. januára 2021 vo veci pripravovaného „Priemyselného parku Rimavská Sobota“ bol vládou
SR schválený návrh realizácie priemyselného parku s názvom „Priemyselný park Rimavská Sobota“,
ktorého realizácia je vo verejnom záujme. Investícia získala od Ministerstva hospodárstva SR štatút
významnej investície. Navyše okres Rimavská Sobota dlhodobo vykazuje najvyššiu mieru evidovanej
nezamestnanosti spomedzi všetkých okresov Slovenska. Realizáciou stavby Priemyselného parku
Rimavská Sobota sa zabezpečí príprava územia vhodného na umiestnenie nových investícii v oblasti
priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja. Príprava parku predstavuje základný predpoklad pre
prilákanie nových investícií v regióne. Na základe vyššie uvedených skutočností obchodná spoločnosť
MH invest, s.r.o. ako ďalší účastník konania 1/ zhrnula, že
a) v danom prípade nie sú naplnené predpoklady a dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej
žaloby, a teda že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok;
b) priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom;
c) priznanie odkladného účinku by nedôvodne zasahovalo a porušovalo práva účastníka garantované
Ústavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných
práv EÚ a obmedzenia, ktorým by bola obchodná spoločnosť MH invest, s.r.o. vystavená, by v nijakom
prípade nerešpektovali podstatu a zmysel jej práv.
Ďalší účastník konania 1/ ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/23/2013 zo dňa 24. 07. 2014,
podľa ktorého: „Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana
toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu
takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti
správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie
rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré
vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to,
že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný predpoklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky)
a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).“ S poukazom na uvedené
skutočnosti ďalší účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd podľa § 188 SSP návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku nevyhovel a tento zamietol, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej
žalobe by hrozili závažné škody a ujmy na verejnom záujme, tretím osobám, a v neposlednom rade
i uvedenej obchodnej spoločnosti.
5) Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
6) Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7) Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo
výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre

mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení
§ 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného
účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba
závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym
orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
8) Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.
iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom
na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa
bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03. 03. 2022,
podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh
na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu
dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny
dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí
aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na
životnom prostredí v zmysle
§ 185 písm. a) SSP.
9) Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý
výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak
nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd
uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)
závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody
musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné
práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej
opatrnosti.
10) Žalobca teda odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou
hrozbou na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o povolení stavby bez
zistenia všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie, najmä bez posúdenia vplyvu na
ovzdušie. Podľa názoru správneho súdu okrem dostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy
alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP v
tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje
aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne
tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť
absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný

odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia
nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd
ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je
princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo
závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti
predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.
11) Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho
zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na
účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia a bez priznania
odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. I táto argumentácia
žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne
pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často
k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd
konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 184 a nasl. SSP
je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho
prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je
pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.
12) Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,
nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť,
preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.
13) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2

písm. e/ SSP).