{"guid": "aa7129d6-82c8-4cb0-96e8-ff7086d7058a:4ccc93d4-434e-4255-8d58-600eb3fea792", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1", "spisova_znacka": "5S/5/2023", "nazov": "Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/5/2023 z 27. 9. 2023", "citacia": "rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 27. septembra 2023, sp. zn. 5S/5/2023, ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1", "identifikacne_cislo": "0823100189", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2023-09-27", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-188SSP", "nazov": "§ 188 zákona č. 525/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/525/#paragraf-188SSP", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/525-2003/paragraf-188"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/525#paragraf-188"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ccc93d4-434e-4255-8d58-600eb3fea792", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n5S/5/2023\n0823100189\n27. 09. 2023\nMgr. Denisa Slivová\nECLI:SK:SpSBB:2023:0823100189.1\n\nRozhodnutie\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci\nžalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO:\n31 820 174, právne zastúpený: Tkáč &Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská\nčasť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor opravných\nprostriedkov, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov\nkonania: 1/ MH invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne\nzastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ Mesto Rimavská\nSobota, so sídlom Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, 3/ Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686 832,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2023/013776-002 zo dňa 14. 04.\n2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto\nrozhodol:\nNávrh žalobcu zo dňa 19. 06. 2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1) Žalobou zo dňa 19. 06. 2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2023/013776-002 zo dňa 14. 04.\n2023, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Rimavská\nSobota, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-RS-OSZP-2022/015219-022 zo dňa 05. 12.\n2022. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako príslušný orgán štátnej správy podľa\n§ 1 a § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako správny orgán podľa §\n1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení neskorších\npredpisov a ako príslušný orgán podľa § 3 písm. k) v spojení s § 56 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.\nz. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“), podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z.\na § 46 a § 47 správneho poriadku, po vykonaní zisťovacieho konania zámeru „Technická infraštruktúra\npriemyselný park, Rimavská Sobota,“ navrhovateľa: MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A,\n821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 rozhodol tak, že navrhovanú činnosť „Technická infraštruktúra\npriemyselný park, Rimavská Sobota“, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území Mesta Rimavská\nSobota, na pozemku parc. KNC č. XXXX/X (etapa 1. a 4.), 2869/4 (etapa 2.) a 2871/7 (etapa 3.)\nnebude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd\npriznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu rozhodnutia (najmä\nprvostupňového) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku\nnie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej\nbdelosti („vigilantibusiurascriptasunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,\nopatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje\n\nprocesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej\nspoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak\nich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To\nplatí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania\nopravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf65/2011). Žalobca uviedol,\nže konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva, keďže svojím postupom\nžalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do\npozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady,\nprávnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj\nv odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia\nnajmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany\nnevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl.\nSSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi\nstáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v\nktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom\nrealizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri\npriznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností\nposudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov,\nktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa\npreukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy,\nnakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom vykonateľnosti. V prípadoch\nak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu k životnému prostrediu, princíp je\nuplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie\nsprávnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na správny orgán spôsobom, ktorý\nim prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť,\nže v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to\nprezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia\nžalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa\nnenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil\ndruhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti\noproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia.\nS poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má\nžalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Ďalej\nžalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov,\nak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych\npredpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry\nÚstavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa ako\nzákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych\npredpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním\nzákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti\npodľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP,\nv zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením\nzrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo\ntie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného\nprostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo\nžiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho účastníka konania 1), ani realizácia zámeru, jeho právo bude len\nsuspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe\nktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný\núčinok, znamenalo by to v ponímaní žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade\npotvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia.\nŽalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na\nnasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť\nich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi\npodľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej aj ako „zákon EIA“), v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA\neurokomformným spôsobom. Na záver žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia\nby sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné\nprostredie.\n\n2) K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 30. 08.\n2023 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej\nžalobe žalovaný poukázal na to, že priznanie odkladného účinku v predmetnej veci nie je nutné,\nnakoľko žalobca nijako nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy je\nnekonkretizované, ale aj nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len\nvšeobecne konštatovať, že bez priznania odkladného účinku by hrozila závažná ujma na životnom\nprostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť, k čomu zo strany žalobcu nedošlo.\nV tomto prípade žiadna ujma na životnom prostredí nehrozí, nakoľko stanoviská dotknutých orgánov\npredložené počas zisťovacieho konania boli kladné, jednotlivé dotknuté orgány nepožadovali ďalšie\nposudzovanie navrhovanej zmeny činnosti podľa zákona EIA, a preto žalovaný správnemu súdu navrhol,\naby návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.\n3) K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 28. 08. 2023 vyjadrilo aj\nMesto Rimavská Sobota ako ďalší účastník konania 2/. Uviedlo, že na základe žiadosti žalovaného\nlistom zo dňa 15. 11. 2022 vydalo stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti z hľadiska súladu tejto\nčinnosti s platným Územným plánom Mesta Rimavská Sobota, podľa ktorého je predmetná časť územia\nvyčlenená výlučne pre umiestňovanie zariadení pre priemyselnú výrobu. Mesto Rimavská Sobota nevidí\ndôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n4) K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 18. 09. 2023 vyjadrila\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu i obchodná spoločnosť MH invest, s.r.o., so sídlom Mlynské\nNivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 ako ďalší účastník konania 1/, ktorá navrhla, aby\nsprávny súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 28 SSP odmietol, alternatívne ju\nv celom rozsahu v súlade s § 190 SSP zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného\núčinku správnej žalobe sa vyššie uvedený ďalší účastník konania vyjadril v tom zmysle, že sa s touto\nneodôvodnenou žiadosťou v žiadnom prípade nemôže stotožniť a považuje ju za účelovú, ktorej\njediným cieľom je dosiahnuť oddialenie výstavby strategického parku v Rimavskej Sobote (o čom\nsvedčí aj postup žalobcu v už prebiehajúcich stavebných konaniach, v ktorých opakovane vznáša\nrovnaké nedôvodné a neopodstatnené námietky) a snaží sa tak vyvíjať nezákonný a šikanózny nátlak na\núčastníka. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené elementárne zákonné predpoklady\na podmienky na priznanie žalobcom navrhovaného odkladného účinku správnej žalobe, vzhľadom na\nto, že okamžitým výkonom vydaného rozhodnutia žalobcovi nehrozí, a ani nemôže hroziť žiadna ujma,\nani hospodárska a finančná škoda, ani iná ujma, či iný vážny nenapraviteľný dôsledok. Zdôraznil, že\nnávrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú a konkrétnu\nidentifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) §185 SSP\nje žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním\nspojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Nič také žalobca podľa názoru uvedeného ďalšieho účastníka\nkonania 1/ nepreukázal, skôr naopak. Žalobca len uvádza, že konanie obchodnej spoločnosti MH\ninvest, s.r.o., a zrejme aj žalovaného voči nemu má charakter šikanózneho výkonu práva a teoreticky\nna všeobecnej úrovni rozoberá princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, bez konkretizácie svojich\nzáverov. Odvoláva sa na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré zakazuje prílišný formalizmus, pričom\nvôbec nie je zrejmé, na základe akej logickej konštrukcie žalobca dospel k záveru, že aplikácia zákazu\nprílišného formalizmu je dôvodom na priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca argumentuje len\nabstraktne a všeobecne, ako keby vôbec nebral do úvahy, že daná lokalita je v územnom pláne\nmesta definovaná ako „pozemok určená na priemyselnú výrobu“, s tým že samospráva kraja a vedenie\nMesta Rimavská Sobota sú v celom procese prípravy projektu súčinné a nápomocné, majú o projekt\ndlhodobý a intenzívny záujem, uvedomujúc si vážnosť situácie v regióne a vyhliadky na zmenu,\nktorú so sebou úspešná implementácia projektu prináša. Vyššie označený ďalší účastník konania\n1/ má za to, že návrh na priznanie odkladného účinku žalobcu je len všeobecným podaním, bez\nbližšej špecifikácie dôvodov a znalosti konkrétnej situácie v lokalite, pričom tieto umelé argumenty\nžalobca zrejme len cyklostyluje a podáva do všetkých konaní o preskúmavanie rozhodnutia v rámci\nkonaní EIA naprieč celou SR. Je zrejmé, že cieľom tejto činnosti žalobcu nie je ochrana životného\nprostredia, ale len bezprecedentné a neodôvodnené predlžovanie správnych konaní, zbytočná šikana\ninvestorov, konajúcich orgánov štátnej správy a v konečnom dôsledku aj súdov. Zároveň uviedol,\nže v súvislosti s realizáciou stavby významnej investície – Priemyselného parku Rimavská Sobota,\nbola uzavretá investičná zmluva medzi Slovenskou republikou, zastúpenou predsedom vlády SR,\n\nstrategickým investorom a obchodnou spoločnosťou MH invest, s.r.o., ako aj Zmluva o spolupráci\nmedzi Slovenskou republikou, Mestom Rimavská Sobota a spoločnosťou MH invest, s.r.o., pričom\nbolo dohodnuté, že je nevyhnutne potrebné pripraviť technickú infraštruktúru priemyselného parku, aby\ntento mohol byť odovzdaný investorovi. Okrem uvedeného uznesením Vlády Slovenskej republiky č.\n38 z 20. januára 2021 vo veci pripravovaného „Priemyselného parku Rimavská Sobota“ bol vládou\nSR schválený návrh realizácie priemyselného parku s názvom „Priemyselný park Rimavská Sobota“,\nktorého realizácia je vo verejnom záujme. Investícia získala od Ministerstva hospodárstva SR štatút\nvýznamnej investície. Navyše okres Rimavská Sobota dlhodobo vykazuje najvyššiu mieru evidovanej\nnezamestnanosti spomedzi všetkých okresov Slovenska. Realizáciou stavby Priemyselného parku\nRimavská Sobota sa zabezpečí príprava územia vhodného na umiestnenie nových investícii v oblasti\npriemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja. Príprava parku predstavuje základný predpoklad pre\nprilákanie nových investícií v regióne. Na základe vyššie uvedených skutočností obchodná spoločnosť\nMH invest, s.r.o. ako ďalší účastník konania 1/ zhrnula, že\na) v danom prípade nie sú naplnené predpoklady a dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej\nžaloby, a teda že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia\norgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná\nhospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok;\nb) priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom;\nc) priznanie odkladného účinku by nedôvodne zasahovalo a porušovalo práva účastníka garantované\nÚstavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných\npráv EÚ a obmedzenia, ktorým by bola obchodná spoločnosť MH invest, s.r.o. vystavená, by v nijakom\nprípade nerešpektovali podstatu a zmysel jej práv.\nĎalší účastník konania 1/ ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/23/2013 zo dňa 24. 07. 2014,\npodľa ktorého: „Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana\ntoho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu\ntakéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti\nsprávneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie\nrozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré\nvyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to,\nže takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný predpoklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky)\na nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).“ S poukazom na uvedené\nskutočnosti ďalší účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd podľa § 188 SSP návrhu žalobcu na\npriznanie odkladného účinku nevyhovel a tento zamietol, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej\nžalobe by hrozili závažné škody a ujmy na verejnom záujme, tretím osobám, a v neposlednom rade\ni uvedenej obchodnej spoločnosti.\n5) Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať\nsprávnej žalobe odkladný účinok,\na) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska\nškoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný\nnásledok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,\nb) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad\nv právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi\nby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom\nEurópskej únie.\n6) Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n7) Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo\nvýnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny\nsúd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje\nprávne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom\nzrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje\nna rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie\nsprávneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre\n\nmimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení\n§ 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného\núčinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti\npodania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto\n„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie\nodkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie\ndopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba\nzávažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom\ncelého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí\nbyť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať\nzávažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej\nosoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo\nv prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym\norgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje\nnajširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku\nkrajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“\n8) Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že\nokamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy\nhrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,\nresp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp.\niného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom\nna skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa\nbodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03. 03. 2022,\npodľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh\nna priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu\ndôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode\ntýkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny\ndôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí\naj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať,\nže príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého\nrozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by\nprávnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na\nživotnom prostredí v zmysle\n§ 185 písm. a) SSP.\n9) Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý\nvýkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak\nnekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd\nuvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne)\nzávažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom\nnapadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody\nmusí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za\nnáležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné\npráve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej\nopatrnosti.\n10) Žalobca teda odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou\nhrozbou na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o povolení stavby bez\nzistenia všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie, najmä bez posúdenia vplyvu na\novzdušie. Podľa názoru správneho súdu okrem dostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy\nalebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP v\ntvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje\naj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne\ntvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť\nabsentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný\n\nodkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia\nnezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd\nďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je\nprincíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo\nzávažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti\npredpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.\n11) Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho\nzásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na\núčinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia a bez priznania\nodkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. I táto argumentácia\nžalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne\npokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často\nk realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd\nkonštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 184 a nasl. SSP\nje možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho\nprieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je\npritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.\n12) Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma,\nnebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť,\npreto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.\n13) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2\n\npísm. e/ SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}