{"guid": "ff9fd72e-d4f6-488c-a2d0-46a624e29613:19515a8b-0205-40d5-b51c-1043a96d5902", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200350.3", "spisova_znacka": "NR-11S/29/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-11S/29/2022 z 18. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. júna 2026, sp. zn. NR-11S/29/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200350.3", "identifikacne_cislo": "4022200350", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19515a8b-0205-40d5-b51c-1043a96d5902", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200350.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200350.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200350.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-11S/29/2022\n4022200350\n18. 06. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4022200350.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: LAZIO, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 45 287\n228, právne zastúpeného: JUDr. Irenou Sopkovou, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4E,\n811 02 Bratislava, IČO: 48 301 728, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101634599/2022 zo dňa 01.06.2022\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\n\nz a m i e t a.\n\nII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu kontrolu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.\n102599761/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „protokol“). Správca dane vydal na základe výsledkov\ndaňovej kontroly rozhodnutie č. 100294208/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume XXXX,XX Eur tak, že nepriznal nadmerný\nodpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume XX,XX Eur a vyrubil daň v sume XXXX,XX Eur\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Daňová kontrola bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na základe Oznámenia č. 101359195/2020 zo dňa\n26.08.2020. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „žiadosť o MVI“)\nsprávca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č. 101986390/2020 zo dňa 15.12.2020, pričom dňa\n09.04.2021 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Správca dane kontrolou predložených dokladov\nzistil, že žalobca deklaroval v preverovanom zdaňovacom období dodanie tovaru z tuzemska do iného\nčlenského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na základe faktúry č. 180100015 zo dňa\n02.08.2018 v sume XX XXX,XX Eur za dodanie tovaru vystavených pre odberateľa A. B. C., D. D. E. XXX,\nF., G. (ďalej len „Menton“). Z odpovede na MVI doručenej správcovi dane dňa 16.01.2020 vyplynulo, že\nspoločnosť Menton bola dňa 26.04.2019 z dôvodu nesplnenia požiadaviek odhlásená z registra IC, že\nobchodná adresa sídla Menton je neznáma (na uvedenej adrese sa nachádza obytný dom a spoločnosť\nMenton sa tam nenachádza) a že v priebehu rokov 2017 a 2018 spoločnosť Menton nedeklarovala\nžiadne IC transakcie. Správca dane na základe zistenej skutočnosti zaujal v prvostupňovom rozhodnutí\n\nstanovisko, že dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa spoločnosť Menton preukázané nebolo.\nSprávca dane preto vyslovil záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane\nv zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH z faktúry vystavenej pre spoločnosť Menton, a preto v zmysle §\n2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH považuje deklarované dodanie tovaru za dodanie tovaru v tuzemsku.\n2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 101634599/2022 zo dňa 01.06.2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“). Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k protokolu.\nŽalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu argumentoval tým, že preukázal dodanie\ntovaru do Španielska a ak má faktúru od španielskeho podnikateľa, splnil podmienky trojstranného\nobchodu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že keďže žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil\nžiadne relevantné správcom dane overiteľné dôkazy, ktoré by vyvrátili závery správcu dane a nebolo\npreukázané dodanie tovaru odberateľovi, žalobcovi nevzniklo právo uplatniť si oslobodenie od dane\npodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.\nII.\nŽaloba\n3. Všeobecnou správnou žalobou, podanou dňa 05.08.2022 na Krajskom súde v Nitre, sa žalobca\ndomáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia\nveci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodov uvedených\nv ustanovení § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej.\n4.\nPodľa žalobcu správca dane aj žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy ako aj skutkový\nstav a dopustili sa vážnych procesnoprávnych pochybení. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými\nskutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu boli\nuložené zákonom. Preukázal, že tovar bol dodaný do Českej republiky a bol prevzatý odberateľom.\nTakisto preukázal, že za dodaný tovar mu bolo poskytnuté finančné plnenie, pritom je nerozhodujúce, že\nplatba bola vykonaná vkladom na účet. Žalobca nemohol pri náležitej opatrnosti zistiť, či jeho odberatelia\nsi plnia svoje povinnosti voči Českej finančnej správe a ako ďalej naložili s dodaným tovarom. Nemožno\nspravodlivo očakávať od žalobcu, aby kontroloval ďalšie finančné operácie odberateľov. Nie je pravdou,\nže celé dodanie tovaru je spochybnené. Na takéto konštatovanie správca dane nemal dôkazy a takéto\ndôkazy nemal ani žalovaný.\n5. Rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s ustanovením § 63 daňového poriadku, pretože nevychádza\nzo stavu veci zisteného v daňovom konaní, neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom. Je tiež v\nrozpore s platnou legislatívou i judikatúrou súdov, aby správca dane určoval podnikateľskému subjektu,\ndo akých zmluvných vzťahov má vstupovať, s kým má uzatvárať zmluvné vzťahy, kto koho pozná\na dokonca mu určovať aj zmluvné podmienky. V danej veci je nesporné, že žalobca v daňovom\nkonaní podrobne prezentoval všetky obchodné transakcie, t. j. intrakomunitárne dodávky preukázal\njednoznačne, aj to, že boli spojené s prepravou, ktorá bola zrealizovaná a právo nakladať s tovarom\nprešlo na daňový subjekt. Pokiaľ ide o vecné podmienky požadované na vznik na odpočet DPH, je\npotrebné, aby dotknutá osoba bola zdaniteľnou osobou a aby nadobudnuté tovary alebo služby použila\ntáto osoba pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a aby tieto tovary alebo služby na vstupe\ndodala alebo poskytla iná zdaniteľná osoba. Právo na odpočítanie DPH nemôže byť podmienené tým,\nna aké účely použije tento tovar osoba, ktorá od zdaniteľnej osoby dotknutý tovar nadobudla. Z judikatúry\ncitovanej v žalobe nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho\ndodávateľa a dodávateľových subjektov. Tieto skutočností nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového\nsubjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.\n6. Žalobca sa podrobne vyjadril v jednotlivých svojich podaniach, ale predovšetkým v odvolaní, k\ntvrdeniam správcu dane, ktoré nemajú reálny základ vo vykonanom dokazovaní. V momente, keď\nsprávca dane zistil reálnosť plnenia ako podmienku vyžadujúcu pre preukázanie zdaniteľného obchodu\n\na reálnosť jeho uskutočnenia a reálnosť dodania, začal vyčítať žalobcovi, ako má podnikať, s kým môže\na nemôže uzatvárať obchodné zmluvy, dokonca sa znížil až do takej miery, ktorá hraničí so zaujatosťou,\nže uložil žalobcovi povinnosti v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tak, ako by ho dirigoval, ako\nmá podnikať. Správca dane konal nezákonne, porušil daňový poriadok, obchodný zákon ako aj\nďalšie všeobecne záväzné predpisy. Výsledkom je nezákonné rozhodnutie. Žalovaný porušil právo na\nspravodlivý súdny proces, ak sa k odvolacím námietkam žalobcu nevyjadril a neuviedol, akých porušení\nsa mal žalobca dopustiť. Nevedno prečo daňovému subjektu žalovaný pričíta porušenie povinnosti,\nktoré on sám nezapríčinil a ktoré vo svojej podstate vyčíta odberateľom, za ktorých daňový subjekt\nnemôže niesť zodpovednosť. Ak žalovaný na túto otázku neodpovedal a vo svojom rozhodnutí tieto\nskutočnosti neuviedol, žalobca nevie na ne odpovedať. Žalobca tvrdí, že nemôžu mu byť pričítané na\nťarchu skutočnosti, ktoré sú nepreukázateľné, sú iba v rovine úvah správcu dane aj žalovaného. Žalobca\nv žalobe namietol aj to, že správca dane zvolil na svoje zisťovanie prostriedky, ktoré nezodpovedali účelu\na hospodárnosti preukázania reálnosti plnenia, ktorá je spojená s nárokom na priznanie nadmerného\nodpočtu.\n\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nŽalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že správca dane a žalovaný vydal rozhodnutie na základe\nvýsledku dokazovania, vykonaného v priebehu daňovej kontroly, kedy správca dane preveroval údaje\nvyplývajúce z účtovných dokladov predložených žalobcom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol\núkony, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal, výsledky dokazovania odôvodnil v\nnadväznosti na platné právne predpisy, vyslovil v danej veci právny názor a vysporiadal sa s odvolacími\nnámietkami žalobcu. Žalovaný k námietke žalobcu, že je v rozpore s platnou legislatívou i judikatúrou\nsúdov, aby správca dane podnikateľskému subjektu určoval, do akých zmluvných vzťahov a s kým\nmá vstupovať uviedol, že z konania správcu dane a z jeho vyjadrení, ktoré sú obsiahnuté v listinných\ndôkazoch, ktoré sú súčasťou spisového materiálu nevyplýva, že by určoval žalobcovi, s kým má\nvstupovať do obchodných vzťahov. Je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za\nsvojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner nevie preukázať realizáciu vzájomných\nobchodných vzťahov, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Práve skutočnosť, že odberateľské\nspoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne účtovné a iné doklady, ktorými by nadobudnutie tovaru\nod žalobcu preukázali, bola dôvodom na vznik pochybnosti o správnosti a hodnovernosti dôkazov,\npredložených ku kontrole žalobcom. V prípade skutočnej realizácie obchodného prípadu disponujú\nobidvaja obchodní partneri zhodnými listinnými dôkazmi, ktorých predložením preukážu realizáciu\nobchodnej transakcie.\n8. Žalovaný k podmienkam, vyplývajúcim zo znenia § 49 zákona o DPH, na ktoré poukazuje žalobca\nuviedol, že podmienky ustanovené v citovanom ustanovení je povinný splniť platiteľ dane v prípade,\nže si uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, vystavených za dodávky tovarov\na služieb. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie dodávok tovaru od dane pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu. Žalovaný k námietkam žalobcu ohľadom dôkazného bremena\nvymedzeného v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH uviedol, že v prípade\nžalobcu správca dane v priebehu daňovej kontroly nepreveroval preukázanie splnenia podmienok v\ncitovaných ustanoveniach, ale splnenie podmienok ustanovených v § 43 zákona o DPH, t.j. splnenie\npodmienky oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho dodaní z tuzemska do iného členského štátu.\nV danom prípade bolo potrebné, aby odberateľ žalobcu preukázal predložením relevantných, správcom\ndane overiteľných, dôkazov, že tovar v zmysle faktúr vystavených žalobcom skutočne od žalobcu aj\nnadobudol.\n9. K namietanému dôkaznému bremenu žalovaný uvádza, že pokiaľ si žalobca uplatnil pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodenie od dane, je povinný preukázať splnenie\npodmienok ustanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobcom predložené doklady a správcom dane\nvykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodania tovaru do iného členského štátu spoločnosti, uvedenej\n\nna predložených dokladoch, ako odberateľ. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu\nsprávcu dane, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie. Žalovaný tejto súvislosti\nuviedol, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje\nsvojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok uplatňuje oslobodenie o\ndane. Žalobca nezodpovedá za konanie svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný\npartner nepreukáže realizáciu obchodnej transakcie, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze. Obchodná\ntransakcia je dvojstranný právny akt, a preto musia jeho realizáciu preukázať predložením overiteľných\ndôkazov obidvaja obchodní partneri, ktorí v prípade jeho realizácie disponujú rovnakými účtovnými\ndokladmi.\n10. Žalovaný k námietkam žalobcu, týkajúcich sa prieťahov v priebehu vykonávanej daňovej kontroly\nuviedol, že nakoľko žalobca nekonkretizoval, v čom vidí prieťahy správcu dane v konaní, ktoré veci\nsprávca dane nevybavoval bezodkladne, a ktoré nevybavil v zákonom stanovených lehotách, nemôže\nk námietkam žalobcu zaujať relevantné stanovisko. V zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota\nna vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok od jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly\nsa primerane použije § 61 daňového poriadku. Daňová kontrola bola u žalobcu prerušená z dôvodu\nzaslania žiadosti o MVI. Daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly\nžalobcovi. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote. K námietke žalobcu,\nže prostriedky, ktoré zvolil správca dane na svoje zisťovanie, nezodpovedali účelu a hospodárnosti\npreukázania reálnosti plnenia, žalovaný uviedol, že mu nie je jasné, aké neúčelné a nehospodárne\nprostriedky správca dane v procese daňovej kontroly použil.\n11. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami, čím bolo porušené\njeho právo na spravodlivý súdny proces, žalovaný uviedol, že sa vo svojom rozhodnutí zaoberal\nvšetkými námietkami uvedenými v odvolaní a zaujal k nim relevantné stanovisko. V prípade, že\nžalobca považoval vyjadrenie žalobcu k odvolacím námietkam za nedostatočné, je potrebné, aby\nkonkretizoval, ku ktorej námietke žalovaný nezaujal stanovisko. Napadnuté rozhodnutie žalovaného\nobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktoré vyplývajú zo znenia § 63 ods. 5 daňového poriadku.\nV odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu a\nskutočnosť, že žalobca s takýmto vyjadrením žalovaného nesúhlasí, nespôsobuje samo o sebe jeho\nnezákonnosť. Správca dane a žalovaný pri hodnotení výsledkov dokazovania vykonaného v priebehu\ndaňovej kontroly, ktoré malo za následok neuznanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu, postupoval striktne v znení ustanovení § 43 zákona o DPH.\n\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n13. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n14. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n15. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n16. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\n\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n17. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n18. Podľa § 24 ods. 3 prvá veta daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.\n19. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n20. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov\n(o.i. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n21. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n22. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n23. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.\n24. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n25. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je\na) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely\ntohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,\nchlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú\ncenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá\nreferenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou\nbankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.\n26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n\n27. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH (v znení vzťahujúcom sa na kontrolované zdaňovacie obdobie)\noslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n28. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 11S/29/2022, v\nzmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. NR-11S/29/2022.\n30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n31. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 18.06.2026, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania\nvo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli dňa 12.06.2026 vyvesené na úradnej\ntabuli súdu a zverejnené na webovej stránke.\n32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať v rámci žalobných bodov rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi za nepreukázanie\nsplnenia podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH\nvo vzťahu k tovaru, ktorý mal byť podľa žalobcu dodaný v zdaňovacom období júl 2018 španielskej\nspoločnosti Menton.\n33. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej\n\nsúvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných\npovinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú\núpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne\nurčenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,\npričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a\nvyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom.\n34. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena v daňovom konaní sa už v\nminulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. v uznesení č. k. I. ÚS 377/2018-53\nzo dňa 14.11.2018, z ktorého znenia vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné\npovinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti\nrealizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s\nním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná\npovinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.\nAk však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní\nvierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno\nkonštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom\nsubjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných\ndôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k\npresúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické\nvyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (obdobne rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).\n35. Z novšej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je vhodné poukázať na uznesenie\nč.k. II. ÚS 218/2024-18 zo dňa 24.04.2024, bod 27: „Ústavný súd poukazuje na uznesenie sp.\nzn. III. ÚS 432/2023 zo 7. septembra 2023, v ktorom uviedol, že judikatúra sa jasne ustálila aj v\ntom, že zo strany daňového subjektu nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napríklad faktúry,\ndodacie listy a podobne), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a\nobjektívne podloženú pochybnosť o samotnej reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov (napr. II. ÚS 705/2017, III. ÚS 557/2022, IV. ÚS 335/2023, IV. ÚS\n341/2023). V obdobných prípadoch považoval ústavný súd za ústavne konformný záver, že v prípade\nsprávcom dane preukázaných pochybností o vlastnom uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza\ndôkazné bremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený\nverejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (m. m. napr. II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021,\nIV. ÚS 335/2023). Ústavný súd vníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú\nskutočnosť aj inak ako len predložením spochybnených daňových dokladov (podobne napr. IV. ÚS\n380/2021, IV. ÚS 579/2021, IV. ÚS 335/2023).“\n36. Na posúdenie prejednávanej veci správny súd aplikoval právne závery rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/39/2021 z 28.04.2023, zverejneného v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 65/2024 ZNSS:\n„33. V zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH, ktorý je výsledkom implementácie spoločnej úpravy\nsystému DPH stanovenej predovšetkým v Smernici 2006/112/ES, je dodanie tovaru do iného členského\nštátu oslobodené od dane v štáte odoslania a zdanené v štáte nadobudnutia, ak je nadobúdateľom\nosoba identifikovaná pre daň v tomto členskom štáte. Oslobodenie dodávky v rámci Európskeho\nspoločenstva (Európskej únie) zodpovedajúce nadobudnutiu v rámci spoločenstva (Európskej únie)\numožňuje zamedziť dvojitému zdaneniu, a v nadväznosti na to tiež porušeniu zásady daňovej neutrality,\nktorá je súčasťou spoločného systému DPH. Účelom právnej úpravy zdaňovania intrakomunitárnych\nobchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie podliehali DPH len v štáte\nurčenia (spotreby).\n34. Podmienky oslobodenia od dane pri dodávkach do iného členského štátu (tzv. intrakomunitárne\ndodávky) aj spôsob preukazovania dodania tovaru do iného členského štátu upravujú vyššie citované\nustanovenia § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH. Pri aplikácii týchto ustanovení je treba mať na zreteli\nciele Smernice 2006/112/ES a tiež jej interpretačné pravidlá vyplývajúce najmä z judikatúry Súdneho\ndvora EÚ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023).\n\n35. Spôsob preukazovania realizácie intrakomunitárnej dodávky, v zmysle uskutočnenia prepravy tovaru\ndo iného členského štátu, závisí podľa citovaných ustanovení zákona o DPH od toho, či prepravu vykonal\ndodávateľ, odberateľ alebo na účet niektorého z nich iná osoba....\n37. Primárne kasačný súd považuje za potrebné poukázať na § 43 ods. 5 zákona o DPH, ktorý\nvymenúva jednotlivé doklady potrebné na preukázanie splnenia podmienky oslobodenia od platenia\nDPH v závislosti od toho, či bolo dodanie tovaru vykonané alebo zabezpečené dodávateľom alebo\nodberateľom. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prepravu zabezpečoval odberateľ. Dôkazné\nbremeno preukázania uvedených zákonných podmienok primárne zaťažuje daňový subjekt t. j. platcu\nDPH deklarujúceho oslobodenie od dane. Pokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane, bolo jeho\nzákonnou povinnosťou preukázať splnenie podmienok stanovených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Vo\nvzťahu k režimu oslobodenia od dane priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať splnenie\npodmienok daňových nárokov platiteľa dane, keď dôkazy sú presne identifikované vo vyššie uvedenom\n§ 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich preukázaním platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia\no reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021).“\n37. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane založil svoje závery\nna základe odpovede na žiadosť o MVI zaslanú príslušným španielskym finančným úradom, z ktorej sa\nnepotvrdilo dodanie tovaru žalobcu španielskemu odberateľovi spoločnosti Menton.\n38. Správny súd v kontexte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného\ncitovaného v tomto rozsudku (bod 37, body 1, 2) konštatuje, že rozhodnutie žalovaného netrpí vadou\nnepreskúmateľnosti. Obsahuje správnu úvahu o zisteniach v daňovom konaní, vyhodnotení dôkazov\na záverov z toho vyplývajúcich. Navyše je potrebné dodať, že ani sám žalobca presne v žalobe\nnešpecifikoval, ohľadom akého konkrétneho aspektu odôvodnenia by malo byť rozhodnutie žalovaného\nnepreskúmateľné, keď uviedol, že „žalovaný sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými\npre rozhodnutie“ bez toho, aby uviedol, s ktorými konkrétne skutočnosťami sa podľa žalobcu žalovaný\nnevysporiadal. Neušlo pozornosti správneho súdu, že žalobca v žalobe operoval s argumentáciou\ntýkajúcou sa odpovede na žiadosť o MVI od českej finančnej správy, pričom je zjavné, že v prejednávanej\nveci sa jedná o odpovede na žiadosť o MVI od španielskych úradov.\n39. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, žalobca v správnej žalobe nespochybnil, že by nedošlo\nk naplneniu § 46 ods. 5 daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že\nžalobca sa nevyjadril k protokolu o vykonanej daňovej kontrole a nepredložil k nemu žiadne dôkazy.\nZ odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva nesúhlas žalobcu so závermi správcu\ndane, avšak bez toho, aby žalobca navrhol vykonanie nových dôkazov. Napokon ani sám žalobca\nv žalobe netvrdí, že by mu bolo znemožnené predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, a teda správny\nsúd uzavrel, že žalobcovi nič nebránilo produkovať dôkazy a argumenty k nim na preukázanie splnenia\npodmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, keďže dôkazné bremeno\nzaťažovalo žalobcu. Námietka žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu je tak vágna,\nže nemožno z jej obsahu usúdiť, v čom nebol podľa žalobcu skutkový stav zistený dostatočne. Rovnaký\nzáver o abstraktnosti platí aj vo vzťahu k žalobnej námietke nehospodárnosti postupu správcu dane\nv daňovom konaní. Navyše, pokiaľ bol žalobca v daňovom konaní pasívny (žalobca sa nevyjadril k\nprotokolu), je otázne, že pokiaľ namieta nehospodárnosť konania, či sám svojou nečinnosťou nespôsobil\nsťaženie postupu správcovi dane a či využil právo konať v úzkej súčinnosti so správcom dane.\n40. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého\ndôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý\noslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať\nsplnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH.\nIch predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými\npredpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného\nčlenského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, i v prípade splnenia podmienok\n\nuvedených v § 43 zákona o DPH (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/53/2019\nzo dňa 13.01.2021, bod 58).\n41. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd poukazuje na judikatúru\ntýkajúcu sa aplikácie zásady voľného hodnotenia dôkazov (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, sp. zn. 8Sžfk/63/2020 zo dňa 26.05.2021, sp.\nzn. 6Sžfk/29/2019 zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 4Sžfk/53/2019 zo dňa 13.01.2021 – bod 60, rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/5/2020 zo dňa 24.05.2022), v zmysle\nktorej aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a\núčelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale\ntáto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní\nvyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám\nlogického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej\npravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie\ndovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v\ndaňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie\nnie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,\naké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť\nzvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n42. Žalobca v žalobe vytkol, že nenesie zodpovednosť za tretie subjekty. Žalobca však opomenul uviesť,\nže nesie zodpovednosť za preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1\na ods. 5 zákona o DPH. Pokiaľ z výsledku dokazovania vyplynula pochybnosť o tom, kam a komu mal byť\ntovar dodaný, vyvrátenie tejto pochybnosti zaťažuje žalobcu, pričom žalobca ohľadom tejto skutočnosti\ndôkazné bremeno neuniesol.\n43. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-409/04 Teleos plc a iní) ako\naj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sžf/27/2016 zo dňa 28.03.2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017)\nvyplýva, že na to, aby dodanie tovaru identifikovanej osobe pre daň v inom členskom štáte mohlo byť\noslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého\nčlenského štátu (v predmetnej veci to znamená, že musí fyzicky opustiť územie Slovenskej republiky) a\ntaktiež tento tovar musí byť dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Pojem osoba\nidentifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy,\nt. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, teda osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu\ndodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale\nmusí mať aj reálnu možnosť odviesť daň (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sfk/1/2021 zo dňa 31.01.2023, bod 40). Správny súd v kontexte vyhodnotenia dokazovania,\npredovšetkým pochybností týkajúcich sa preukázania dodania tovaru odberateľovi v Španielsku, nezistil,\nže by žalovaný a správca dane vec nesprávne právne posúdili pri ich závere o neunesení dôkazného\nbremena žalobcu a nesplnení podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH.\n44. Správny súd nezistil dôvodnosť žiadnej zo žalobných námietok, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade\ns § 190 SSP zamietol.\n45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,\naby mu nahradil trovy konania.\n46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže oprávnený subjekt (§ 442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote 30\ndní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}