{"guid": "6431f2a5-e2e1-4835-b128-c26cc65b20c4:c1687e77-6eef-48c7-93e2-88722dcb0933", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200384.2", "spisova_znacka": "NR-15S/60/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/60/2021 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. marca 2026, sp. zn. NR-15S/60/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200384.2", "identifikacne_cislo": "4021200384", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/442", "nazov": "zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/442-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-23", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1687e77-6eef-48c7-93e2-88722dcb0933", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200384.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200384.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200384.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nNR-15S/60/2021\n4021200384\n26. 03. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:4021200384.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 045\n822, právne zastúpeného: JUDr. Štefan Mesároš, advokát, so sídlom: Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100984838/2019 zo dňa 26.04.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie\nobdobie september 2016 na dani z pridanej hodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.\n101050007/2018 zo dňa 28.05.2018. V uvedenom období sa žalobca zaoberal nákupom a predajom\nmobilných telefónov v rámci trojstranného obchodu v celkovej sume 855 511,53 EUR so spoločnosťami\nYukatel GmbH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach, Nemecko a TelePart Discount Distribution GmbH,\nZeller Str. 17, D 73271 Holzmoden, Nemecko. Rozhodnutím správcu dane číslo 101438363/2018 zo\ndňa 25.07.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume\n172 841,53 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016 z dôvodu, že\nneboli splnené podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretože\nžalobca nepreukázal, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi,\nnepreukázal, že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a nepreukázal v zmysle § 17 ods. 2\nzákona o DPH, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde skončila preprava\ntovaru. Tovar v Maďarsku prevzala od nemeckého dodávateľa slovenská spoločnosť – žalobca a tam\nnásledne dodala pre spoločnosť UNITOTAL Kft, pritom v Maďarsku daň neodviedla a nadobudnutie\ndeklarovaného tovaru od žalobcu nepotvrdila. Prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené aj tým,\nže žalobca nepreukázal splnenie podmienok dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu\ns oslobodením od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.\n2.\nProti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.04.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 28.06.2019 domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to\ns poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\nv znení neskorších predpisov. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca v rámci zdaňovacieho obdobia,\nktoré bolo predmetom kontroly, ktorej výsledkom je napadnuté rozhodnutie, nadobudol tovar v celkovej\nhodnote 855.511,53 EUR, pričom dodávateľmi uvedeného tovaru boli dva subjekty so sídlom v Nemecku,\na to Yukatel GmBH, Merianstrasse 23, 63069 Offenbach IČ DPH A. Nemecko a TelePart Discount\nDistribution GmBH, Zeller str. 17, D 73271 Holzmoden IČ DPH A., Nemecko. Tento tovar bol uvedenými\nspoločnosťami žalobcovi vyfaktúrovaný a následne uhradený. Žalobca však tento tovar nepredával na\núzemí SR, ale tovar bol priamo dodávaný na územie Maďarskej republiky, kde bolo miesto dodávky a\nodberu tovaru, pričom tovar bol od zásielkovej služby prebraný žalobcom a následne predaný maďarskej\nspoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, 1078 Budapest, IČ DPH B. za sumu 871587,55\nEUR. Prepravnou spoločnosťou, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru, bola spoločnosť UPS. Samotné\nprebratie a následne odovzdanie tovaru konečnému odberateľovi sa realizovalo v meste Budapešť, kde\ntovar od prepravnej spoločnosti prebral zástupca žalobcu na rôznych miestach v Budapešti a v rôznom\nobdobí. To, že došlo reálne k odovzdaniu tovaru zástupcovi spoločnosti UNITOTAL Kft, potvrdzuje\nvyhlásenie C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E., F. G. XX, H. s úradným potvrdením pravosti jeho podpisu.\nTaktiež to, že bol tovar reálne a skutočne dodaný spoločnosti UNITOTAL kft, potvrdzujú aj bankové\nprevody v prospech žalobcu od spoločnosti UNITOTAL kft. Spoločnosť UNITOTAL kft podala v súvislosti\ns prevzatým tovarom dodatočné daňové priznanie, ako i súhrnné výkazy spoločnosti UNITOTAL kft.\n4. Žalobca zastával názor, že v danom prípade sa jednoznačne jedná o trojstranný obchod v zmysle\n§ 45 ods. 1 zákona o DPH, spĺňajúci podmienky pre oslobodenie od dane. Bolo preukázané, že tovar\nbol odoslaný priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do\ndruhého členského štátu a zákon nevylučuje, aby sa na preprave pri trojstrannom obchode zúčastnil\naj prvý odberateľ, čo je tento prípad. Taktiež bolo podľa žalobcu preukázané, že osoby, ktoré sa\nzúčastnili obchodu, boli v čase jeho realizácie identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch\nEU. Žalobca považoval za preukázané, že prvý odberateľ, teda žalobca, nebol identifikovaný pre daň\nv členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarsku, kde má sídlo spoločnosť UNITOTAL Kft,\nRottenbiller utca 44, 1078 Budapest, IČ DPH B.. Z dokladov je zrejmé, že sa voči prvému dodávateľovi\na druhému odberateľovi použili rovnaké identifikačné čísla pre daň. Všetky skutočnosti podľa § 45 ods.\n1 zákona o DPH považoval žalobca za preukázané. Žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy.\n5. Správca dane v rámci vykonávania kontroly nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu tak, aby bol\nspoľahlivo zistený skutkový stav. Podľa žalovaného sú doklady, ktoré predložil žalobca, vykonštruované\na nepravdivé, s čím žalobca nesúhlasil. Ako môžu byť nepravdivé daňové priznania a súhrnné\nvýkazy spoločnosti, ktoré boli predložené maďarským daňovým orgánom? Ako môže byť nepravdivé\nprehlásenie štatutárneho zástupcu spoločnosti UNITOTAL Kft. p. C. D., ktoré bolo ním vlastnoručne\npodpísané, a to na notárskom úrade JUDr. Petra Boldizsára a úradne preložené prekladateľom Paedr. I.\nF.? Žalobca namietol, že nevidel zápisnicu, ktorú mal učiniť p. D. C. ako konateľ spoločnosti UNITOTAL\nKft., pred maďarskými daňovými orgánmi, nevie, či bol vypočutý osobne a akým spôsobom bola zistená\njeho totožnosť. Boli porušené žalobcove práva a to tým, že nebol informovaný o výsluchu p. C.\nD.. Žalobca mal byť na takýto výsluch predvolaný, aby mu v prípade potreby mohol klásť otázky a\nodstraňovať rozpory. Žalovaný a ani správca dane si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej\nspoločnosti UPC preukazujúce dodávateľa a odberateľa tovaru.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n6. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.08.2021 vyplýva, že sa v rozhodnutí podľa neho v náležitom\nrozsahu a argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré sa týkajú riešenej\nproblematiky. Žalovaný tak dal relevantnú odpoveď na všetky žalobcom nastolené otázky, týkajúce\nsa zistenia skutkového stavu veci, ako aj právneho posúdenia veci v súvislosti s posudzovanými\n\nobchodnými transakciami, deklarovanými žalobcom ako trojstranné obchody. Žalovaný preto považuje\nžalobné dôvody za neopodstatnené a na svoju obranu v plnej miere poukazuje na argumenty, ktoré\nsú súčasťou odôvodnenia žalovaného rozhodnutia a v súvislosti s podanou žalobou zdôrazňuje\nnasledovné skutočnosti. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že modus operandi posudzovaných\nobchodných transakcií bol v zásade rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov,\ntovar bol prepravnou spoločnosťou UPS prepravený na územie Maďarskej republiky, kde ho prevzal na\nrôznych miestach v meste Budapešť vtedajší konateľ žalobcu, ktorý ho mal následne dodať maďarskej\nspoločnosti UNITOTAL Kft. V tejto súvislosti nie je opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný ani\nsprávca dane si nezabezpečili potrebné doklady z prepravnej spoločnosti preukazujúce dodávateľa a\nodberateľa tovaru, keďže dokazovanie v tomto smere bolo vykonané a skutkový záver, že tovar nebol\nprepravený prepravnou spoločnosťou od dodávateľa priamo druhému odberateľovi, potvrdzuje aj sám\nžalobca. Zo zistení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť UNITOTAL Kft. nevykonávala\nreálnu obchodnú činnosť, jej konateľ, C. D., sa vyjadril, že na výkon funkcie konateľa len poskytol\nsvoje meno, nemá k dispozícii žiadne doklady, spoločnosť nikdy neriadil a nemá žiadne vedomosti\nv manažérskej ani daňovej oblasti. Konateľovi spoločnosti UNITOTAL Kft. teda chýbajú elementárne\npredpoklady pre skutočný výkon funkcie konateľa, nemá žiadne obchodné ani daňové vedomosti,\nnehovorí cudzími jazykmi, nemá účtovníctvo spoločnosti a ako sa menovaný sám vyjadril, je konateľom\n„len na papieri“. Maďarská daňová správa síce eviduje dodatočne podané daňové priznania spoločnosti\nUNITOTAL Kft., ktorými sú deklarované intrakomunitárne nadobudnutia tovaru, nie trojstranný obchod,\navšak svojimi zisteniami ohľadne osoby konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft., ktorý prehlásil, že nevie,\nkto vyplnil daňové priznania, keďže on portál používať nevie, maďarská daňová správa spochybnila\nautenticitu dodatočne podaných daňových priznaní.\n7. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázala hodnovernosť čestného prehlásenia, rovnako ako aj\nhodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej jednotlivej dodávke. Podľa odpovede maďarskej\ndaňovej správy totiž C. D. poprel obchodovanie so žalobcom, avšak dňa 31. 07. 2017 podpísal\nvyhlásenie o nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ žalobcu, J. K., dňa 19. 06. 2017 vykonal\nvyhlásenie, v zmysle ktorého zo spoločnosti UNITOTAL Kft. udržiaval kontakt s p. C. D. a s E. H.,\nže z ich strany mu boli objednávky doručené prostredníctvom objednávkového formuláru, že tovar\nbol dodaný na adresu L. XX, K. M. X J. L. XX, N. G. XX-XX a že tovar prevzal buď C. D. alebo\nE. H.. Vo vzájomnom rozpore sú jednotlivé potvrdenia podpísané o prevzatí tovaru, podľa ktorých\nmali tovar prevziať páni C. D. alebo E. H. a vyhlásenie pána C. D., že tovar prevzal v každom\nprípade on osobne v Budapešti. Vzájomná protirečivosť týchto dokumentov je dôvodom, pre ktorý\nnemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu\nso spoločnosťou UNITOTAL Kft. Nie je podľa názoru žalovaného dôvodné spochybňovať relevanciu\nzistení maďarskej daňovej správy, pretože boli získané právnymi predpismi upraveným spôsobom\n(zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, Nariadenie Rady EÚ\nč. 904/2010). Vzhľadom k tomu, že maďarská daňová správa sa pri zisťovaní daňovo relevantných\nskutočností na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií riadila maďarskou legislatívou,\na nie daňovým poriadkom, účasť zástupcu žalobcu na úkone vypočutia svedka v rámci tohto procesu,\nktoré právo garantuje kontrolovanému daňovému subjektu daňový poriadok, nemôže byť kritériom\nzákonnosti takýmto spôsobom získaného dôkazného prostriedku. Pokiaľ žalobca namietal, že mu\nnebola predložená zo strany správcu dane žiadna výpoveď p. C. D. pred maďarským správcom dane,\nžalovaný uviedol, že menovaný bol vypočutý orgánmi maďarskej daňovej správy v rámci využitia inštitútu\nmedzinárodnej výmeny informácií, pričom žalobca bol o tomto úkone informovaný a taktiež má v zmysle\n§ 23 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) právo nazerať do spisov týkajúcich sa jeho\ndaňových povinností.\n8. Trojstranný obchod je osobitným druhom reťazových obchodov. Jeho podstata spočíva v uplatnení\nzjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú\nidentifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého\ntovaru. Pre tento druh obchodu platia osobitné pravidlá definované v § 45 zákona o DPH. Osoby\nzúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, prvý odberateľ nie\nje identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému\nodberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ\nalebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň\npridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a druhý odberateľ je\n\nosobou povinnou platiť daň. V rámci trojstranného obchodu sa tovar fyzicky odosiela alebo prepravuje\npriamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského\nštátu. Trojstranný obchod znamená, že na ten istý tovar sa vzťahujú dve „dodania tovaru“, pričom však\nlen jedna z týchto dodávok je tzv. pohyblivá dodávka, ktorou je dodávka od prvého dodávateľa k prvému\nodberateľovi. Druhá z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka (vôľové odovzdanie a nadobudnutie\ntovaru), a tou je dodávka tovaru od prvého odberateľa k druhému odberateľovi. Zjednodušený postup\npri trojstrannom obchode, pri splnení zákonných podmienok, spočíva v tom, že umožňuje prvému\nodberateľovi, že sa nemusí registrovať v členskom štáte, do ktorého sa tovar prepravuje, alebo odosiela,\nteda tam, kde tovar prvý odberateľ nadobúda (v štáte druhého odberateľa). Z uvedeného vyplýva, že prvý\nodberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru v štáte druhého odberateľa a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. K zdaneniu dodávky tovaru v rámci trojstranného obchodu\ndochádza len raz, to znamená, že osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ, ktorý nadobudne tovar\nz iného členského štátu. Pri neexistencii právnej úpravy trojstranného obchodu by sa prvý odberateľ\nmusel registrovať v členskom štáte, v ktorom skončí odoslanie alebo preprava tovaru, pretože v tomto\nčlenskom štáte uskutočňuje zdaniteľný obchod, v rámci ktorého nadobúda tovar z iného členského\nštátu, t.j. získava právo disponovať s tovarom ako vlastník v členskom štáte, kde sa preprava tovaru\nskončila. Vzhľadom k tomu, že prvý odberateľ realizuje následné dodanie tovaru druhému odberateľovi v\nčlenskom štáte druhého odberateľa, aj táto skutočnosť zakladá jeho registračnú povinnosť v tomto štáte.\n9. Je zrejmé, že žalobca nenáležite bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy\ntovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok, ktoré musia\nbyť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia mohla považovať za trojstranný obchod. Pod\npojmom „priamo“ je podľa názoru žalovaného pre účely posúdenia splnenia hmotnoprávnych podmienok\ntrojstranného obchodu potrebné rozumieť bezprostredné, nesprostredkované a bez akýchkoľvek\nmedzičlánkov vstupujúcich do tohto procesu uskutočnené odoslanie alebo preprava tovaru od prvého\ndodávateľa k druhému odberateľovi. Ak v posudzovanom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť\nod prvého dodávateľa žalobcovi, ako prvému odberateľovi, a ten mal tovar následne vo svojej réžii\nprepraviť druhému odberateľovi, zjavne nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k\ndruhému odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým\nodberateľom a spoločnosťou UNITOTAL Kft. ako druhým odberateľom v konaní pred správcom dane\na žalovaným nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom, žalobcom, druhému\nodberateľovi, spoločnosti UNITOTAL Kft, s.r.o., v rámci trojstranného obchodu zároveň nedošlo k\nnaplneniu podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V\ndôsledku toho bolo miesto dodania tovaru potrebné posúdiť v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH, keďže\nžalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo\nodoslanie alebo preprava tovaru, čo vytvára právnu fikciu, že tovar bol nadobudnutý v tuzemsku, keďže\nho žalobca objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.\n3Sžf/9/2016). Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\nIV.\nReplika žalobcu, duplika žalovaného\n10. Žalobca v replike zo dňa 05.10.2021 zotrval na žalobnej argumentácii.\n11. Žalovaný v duplike zo dňa 28.10.2021 zotrval na svojom postoji o správnosti a zákonnosti svojho\nrozhodnutia.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n12. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n13. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n\n14. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode\nzúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného\nčlenského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských\nštátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči\nprvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar\nodoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského\nštátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\n15. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1,\nprvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie\ntovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.\n16. Podľa § 45 ods. 3 zákona o DPH pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého\nodberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie\ndaňovej povinnosti“.\n17. Podľa § 45 ods. 4 zákona o DPH zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u\nprvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,\ndohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého\nodberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň\npridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.\n18. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto,\nkde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\n19. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom\npre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý\nnadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie\nbolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek\n1 týmto nie je dotknutý.\n20. Podľa § 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri\ntrojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar\nnadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom\nsa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní\npovinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80, c) prvý odberateľ nie je\nidentifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d)\nodoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).\n21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nVI.\nPriebeh súdneho konania\n\n23. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/74/2019-49 zo dňa 31.10.2019 súd žalobu odmietol\na žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Dôvodom odmietnutia žaloby bol\nnázor súdu, že žalobca nebol právne zastúpený už v čase spísania a ani podania žaloby, napriek tomu,\nže táto povinnosť vyplýva z § 49 ods. 1 SSP.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžfk/111/2020 zo dňa 13.07.2021 uznesenie\nKrajského súdu v Nitre č.k. 15S/74/2019-49 zo dňa 31.10.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu\nzistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola predmetom konania pred\nkasačným súdom vo veciach sp. zn. 8Sžfk/107/2020, sp. zn. 5Sžfk/20/2020, sp.zn. 3Sžfk/22/2020,\nsp. zn. 4Sžfk/20/2020 a sp. zn. 8Sžfk/26/2020, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia\nlen poukázal na svoje skoršie rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožnil. Z uznesenia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/107/2020 (bod 16) vyplýva, že kasačný súd mal za preukázané, že\nkrajský súd neakceptoval plnomocenstvo udelené zo strany žalobkyne zvolenému advokátovi z dôvodu,\nže jeho dátum (12. 7. 2019) nasledoval až po podaní žaloby (22. 5. 2019). Uvedený záver založený\nnajmä na formálnom označení dátumu jednak logicky nekorešponduje vyššie uvedenému v tom, že aj\nv prípade ak nie je žaloba spísaná advokátom, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej\npodmienky a javí sa aj ako prílišný formalizmus.\n25. Po vrátení veci na Krajský súd v Nitre jej bola pridelená sp. zn. 15S/60/2021.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n26. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť\na súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského\nsúdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 15S/60/2021,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.\nNR-15S/60/2021.\n27. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n28. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní dňa 26.03.2026. Keďže pri vyhlasovaní rozsudku\nboli prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, správny súd postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP\nvyhlásil rozsudok dňa 26.03.2026 vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na\núradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. Dňom vyhlásenia je 26.03.2026.\n29. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia o vyrubení rozdielu\ndane žalobcovi v sume 172 841,53 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september\n2016.\n30. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že boli vedené viaceré súdne konania pri totožnosti účastníkov\nkonania a totožnosti predmetu konania, v ktorých bolo rozhodnuté rozsudkami o zamietnutí žaloby\nžalobcu. Jedná sa o rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/74/2021-200 z 21.09.2022 (týkajúci\nsa zdaňovacieho obdobia jún 2016) a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sfk/8/2023 zo dňa 25.09.2024 o zamietnutí kasačnej sťažnosti. Ďalej sa jedná o rozsudok\nKrajského súdu v Nitre č.k. 11S/24/2021-204 z 21.09.2022 (týkajúci sa zdaňovacieho obdobia júl 2016)\na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/2/2023 zo dňa 30.04.2024\n\no zamietnutí kasačnej sťažnosti, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/11/2021-186 z 08.02.2022\n(týkajúci sa zdaňovacieho obdobia august 2016) a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa 30.03.2023 o zamietnutí kasačnej sťažnosti, rozsudok Krajského\nsúdu v Nitre č.k. 21S/26/2021-157 z 10.05.2022 (týkajúci sa zdaňovacieho obdobia október 2016)\na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/97/2022 zo dňa 30.04.2024\no zamietnutí kasačnej sťažnosti, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/21/2021-215 z 22.06.2022\n(týkajúci sa zdaňovacieho obdobia december 2016) a rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sfk/143/2022 zo dňa 30.04.2024 o zamietnutí kasačnej sťažnosti. V neposlednom\nrade správny súd poukazuje na dva rozsudky Správneho súdu v Bratislave, proti ktorým nebola podaná\nkasačná sťažnosť – rozsudok sp. zn. NR-15S/7/2021 (týkajúci sa zdaňovacieho obdobia november\n2016) a sp. zn. NR-15S/71/2020 (týkajúci sa zdaňovacieho obdobia január 2016). Vo vzťahu k uvedeným\nrozsudkom správny súd aplikujúc § 140 SSP poukazuje na ich dôvody, s ktorými sa stotožňuje pri\nposudzovaní dôvodnosti žalobných námietok v tomto správnom súdnom konaní. Správny súd nenašiel\nžiaden rozumný a relevantný dôvod na odklonenie sa od záverov uvedených v citovaných rozsudkoch\na pre posúdenie veci iným spôsobom.\n31. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/11/2021-186 z\n08.02.2022, ktoré aplikuje aj na prejednávaný prípad:\n33. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vykonanými dôkazmi a ich obsahom, i\nsprávny súd dospel k záveru, že obchodný vzťah medzi zainteresovanými subjektami (prví dodávatelia\nso sídlom v Spolkovej republike Nemecko, ďalej aj „Nemecko“, prvý odberateľ so sídlom v Slovenskej\nrepublike - žalobca a druhý odberateľ so sídlom v Maďarsku) v zdaňovacom období august 2016\nnemožno posúdiť ako trojstranný obchod napriek tomu, že ho žalobca v daňovom priznaní za uvedené\nobdobie takto deklaroval, nakoľko neboli splnené vyššie uvedené podmienky (predchádzajúci bod\ntohto rozsudku). Prvým dodávateľom tovaru pre žalobcu podľa predložených listinných dokladov -faktúr\nvystavených v zdaňovacom období august 2016 bola spoločnosť Yukatel GmBH, Merianstrasse 23,\nOffenbach, Nemecko a spoločnosť TelePart Discont Distribution GmBH, Zeller str. 17, Holzmoden,\nNemecko. Obe tieto spoločnosti s nemeckým identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty\nvystavili pre žalobcu ako odberateľa faktúry bez dane z pridanej hodnoty, predmetom ktorých boli\ntam špecifikované mobilné telefóny (napr. LG, Huawei, Sony Experia, Motorola, Microsoft Lumia,\nSamsung Galaxy), tablety, iphony, príp. iný tovar s presným označením, vrátane počtu kusov. Na\npredmetných faktúrach je uvedená adresa sídla žalobcu (B. XX, O.), jeho slovenské identifikačné\nčíslo pre daň z pridanej hodnoty (C. XXXXXXXXXX) a adresa príjemcu (lieferadresse: Phone trader\nS 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary), resp. adresa dodania (delivery address: Phone\nTrader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary). Prepravu tovaru zabezpečovali nemeckí dodávatelia\nna ich účet prostredníctvom UPS, čo nebolo sporné. Ani na jednej z množstva faktúr vystavených\nprvými dodávateľmi v Nemecku nie je uvedená ani zmienka o druhom odberateľovi, nie je tam uvedené\nobchodné meno a sídlo druhého odberateľa, ktorému mal byť prepravovaný, resp. odosielaný tovar\nurčený a ktorého žalobca označil ako UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest. Z uvedeného potom\nvyplýva, že nebola splnená už prvá základná podmienka a predpoklad trojstranného obchodu, nakoľko\ntovar nebol prepravený (odoslaný) priamo od prvého dodávateľa v Nemecku k druhému odberateľovi v\nMaďarsku, resp. splnenie tejto podmienky nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z údajov uvedených\nna faktúrach vystavených prvými dodávateľmi v Nemecku nemožno vyvodiť záver opreprave (odoslaní)\ntovaru spoločnosti UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44, Budapest ako druhému odberateľovi. Taktiež\nnebolo preukázané, že by táto spoločnosť mala prevádzku, resp. disponibilné priestory na adresách,\nktoré uviedli prví dodávatelia na faktúrach ako adresu príjemcu (Lörinczi street 61, Vecses, Hungary),\nresp. adresu dodania (Váci ut 20, Budapest, Hungary). Napriek tomu, že prví dodávatelia uviedli na\nfaktúrach pre žalobcu adresu príjemcu (lieferadresse: Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61,\nVecses, Hungary), resp. adresu dodania (delivery address: Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest,\nHungary), nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné\npriestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Ani z\njednej faktúry nevyplýva, kto, kedy a kde prevzal fakturovaný tovar ako jeho odberateľ.\n34. Okrem nesplnenia podmienky prepravy, resp. odoslania tovaru od prvého dodávateľa k druhému\nodberateľovi nebola splnená ani ďalšia podmienka trojstranného obchodu, ktorou je totožnosť predmetu\nobchodu. Predmetom trojstranného obchodu medzi prvým dodávateľom, prvým odberateľom a druhým\nodberateľom má byť ten istý tovar. V predmetnej veci je nepochybné, že tovar uvedený na faktúrach\nvystavených prvými dodávateľmi v Nemecku pre žalobcu bol presne konkretizovaný (druh, značka,\nfarba, počet kusov, príp. i ďalšie špecifikujúce údaje). Toto už ale nemožno konštatovať pri nepohyblivých\n\ndodávkach na základe faktúr, ktoré vystavil žalobca pre svojho odberateľa UNITOTAL Kft, Rottenbiller\nutca 44, Budapest (podľa žalobcu druhý odberateľ). Žalobca predložil 34 faktúr bez dane z pridanej\nhodnoty, ktoré vystavil v auguste 2016 pre uvedenú spoločnosť ako odberateľa, pričom na každej je\npredmet definovaný ako „1 mobiltefonkészülék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka\n- prístroj mobilného telefónu) a „1 jutalék“ (podľa maďarsko-slovenského prekladového slovníka\n- provízia). Žalobca teda žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmet fakturácie medzi prvými\ndodávateľmi a ním (pohyblivá dodávka) je totožný s predmetom fakturácie medzi ním ako prvým\nodberateľom a druhým odberateľom (nepohyblivá dodávka). Pri obchode, ktorý žalobca deklaroval v\ndaňovom priznaní ako trojstranný obchod je podstatnou skutočnosťou, že na obchode sa zúčastňujú tri\nosoby s identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty štátu, v ktorom majú sídlo a že ide o dodanie\ntoho istého tovaru priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do\niného členského štátu. Túto skutočnosť daňový subjekt preukazuje faktúrami, a to faktúrami vystavenými\nprvým dodávateľom, resp. v tomto prípade dvoma prvými dodávateľmi a faktúrami vystavenými\nžalobcom pre druhého odberateľa. Z týchto faktúr musí byť zrejmé, že ide o totožnosť tovaru, ktorý\nžalobca zakúpil od nemeckých dodávateľov a ktorý ďalej predal do Maďarska. Totožnosť tovaru, s ktorým\nmali obchodovať tri spoločnosti (prví dodávatelia z Nemecka, žalobca ako prvý odberateľ a maďarská\nspoločnosť ako druhý odberateľ) nebola preukázaná.\n35. Ďalej je potrebné uviesť, že všetky tieto faktúry pre spoločnosť UNITOTAL Kft, Rottenbiller utca 44,\nBudapest sú vystavené žalobcom v maďarskom jazyku (v slovenskom jazyku sú len údaje v tabuľkovej\nčasti faktúry ako: pol., skl., obj. č., počet, názov, popis, sadzba, bez DPH, DPH, s DPH), ale na každej je\nrovnaká veta v slovenskom jazyku „Trojstranný obchod, daň je povinný platiť odberateľ“. S účinnosťou\nod 01. 01. 2016 v nadväznosti na čl. 141 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom\nsystéme dane z pridanej hodnoty (hlava IX oslobodenie od dane, kapitola 4 oslobodenie od dane\npri transakciách v rámci Spoločenstva, oddiel 2 oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v rámci\nSpoločenstva) sa doplnilo ust. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 222/2004 Z.z. v tom zmysle, že odoslanie\nalebo preprava tovaru sa uskutoční z členského štátu iného, ako je členský štát identifikácie prvého\nodberateľa do členského štátu druhého odberateľa. Zároveň, nadväzne na čl. 226 uvedenej smernice,\nsa v ust. § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. spresnilo, aký text sa má uvádzať vo faktúre pri trojstrannom\nobchode prvým odberateľom pre druhého odberateľa. Miesto textu, že ide o trojstranný obchod, sa\nuvádza text, že ide o prenesenie daňovej povinnosti. Povinnosť uviesť na faktúre slovnú informáciu\n„prenesenie daňovej povinnosti“, vyplýva pre vystaviteľa faktúry i z ust. § 74 ods. 1 písm. k/ zákona\nč. 222/2004 Z.z. v prípade, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby. Uvedené\nznamená, že žalobca mal v auguste 2016 pri vystavovaní faktúr pre svojho odberateľa v Maďarsku\n(nepohyblivá dodávka) rešpektovať platnú právnu úpravu a pokiaľ bol toho názoru, že daň v predmetnom\nobchode je povinný platiť odberateľ v Maďarsku, bol povinný vo faktúre uviesť text zodpovedajúci\nzákonu, a to „prenesenie daňovej povinnosti“. Z ním vystavených faktúr nepochybne vyplýva, že žalobca\ntakto nepostupoval a text, ktorý uviedol v predložených faktúrach nezodpovedal ust. § 45 ods. 3 a ust. §\n74 ods. 1 písm. k/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v kontrolovanom zdaňovacom období (august\n2016). Vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predložených faktúr vyvolali u správcu dane dôvodné\npochybnosti o existencii žalobcom deklarovaných trojstranných obchodov, a preto správne pristúpil\nk ich preverovaniu, pričom vykonané dôkazy a ich obsah podrobne opísal (rovnako ako žalovaný)\nv odôvodnení svojho rozhodnutia. Maďarská finančná správa na základe žiadosti správcu dane o\nmedzinárodnú výmenu daňových informácií oznámila, že v spoločnosti UNITOTAL Kft vykonala kontrolu\nešte pred prijatím žiadosti. Tento daňovník mal sídlo zabezpečené u poskytovateľa sídla, nevykonával\nreálnu obchodnú činnosť a nemal ani podmienky na vykonávanie ekonomickej aktivity. Jeho konateľom\nbol C. D., ktorý nikdy neriadil spoločnosť a nemal informácie o obchodoch s mobilnými telefónmi V mene\nspoločnosti konali N. H. (zomrel XX. XX. XXXX) a E. H. (občan Ukrajiny, s ktorým sa nebolo možné\nskontaktovať), ktorí neboli jej konateľmi, ani zamestnancami. Podľa predloženého splnomocnenia C.\nD. udelil plnú moc pre E. H. so začiatkom splnomocnenia 25. 11. 2016. V rámci preverovania sa\nvyjadril J. K. (konateľ žalobcu v rozhodnom období), ktorý uviedol, že so spoločnosťou UNITOTAL\nKft mal od 01. 07. 2016 obchodné vzťahy, pričom tento stav trval aj v čase jeho vyjadrenia pred\nmaďarským správcom dane (14. 07. 2017). Podľa jeho vyjadrenia ho vyhľadal E. H. za účelom nákupu.\nKontakty s J. K. však C. D. poprel. J. K. uviedol, že tovar určený pre spoločnosť UNITOTAL Kft bol\nprepravený na miesto spoločnosti Vámunió Kft, ktorá však so spoločnosťou UNITOTAL Kft nemala\nžiadne vzťahy. Tvrdenie J. K., že tovar prepravený pre spoločnosť UNITOTAL Kft prevzali C. D. a E.\nH., bolo konfrontované s tvrdením predstaviteľa spoločnosti Vámunió Kft, že do skladových priestorov\ntejto spoločnosti majú prístup len jej zamestnanci, a teda uvedené osoby tam predmetný tovar nemohli\nprevziať. Spoločnosť M. K. nadobudnutie tovaru od žalobcu uviedla v daňových priznaniach február,\n\napríl, máj a jún 2017 len čiastočne, pričom podľa podaných daňových priznaní nešlo o trojstranný\nobchod. Daňové priznania boli podané elektronicky pod prístupovým kódom C. D., ktorý však uviedol, že\nnevie, kto priznania podával a on nepozná prístupové kódy do svojej elektronickej schránky. Na základe\ntýchto dôvodov maďarský správca dane neuznal v rámci daňovej kontroly spoločnosti UNITOTAL Kft\nnadobudnutie tovaru od žalobcu za uskutočnené. Súčasťou spisu je i splnomocnenie s dátumom 25.\n11. 2016 preložené do slovenského jazyka, podľa ktorého podpísaný C. D. ako konateľ spoločnosti\nUNITOTAL SzolgáltatóKorlátolt Felelősségű Társaság (so sídlom 1078 Budapest, Rottenbiller u. 44\nčíslo: 13-09-273954) udelil plnú moc E. H. ako splnomocnencovi na tam uvedené úkony. Predmetné\nsplnomocnenie sa teda netýkalo zdaňovacieho obdobia august 2016.\nP. H. Q. ako splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14. 06. 2017 uviedol, že konateľ\nžalobcu prevzal tovar od kuriéra v Budapešti vždy po telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa\nkuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní tovaru na miesto určenia svojho odberateľa, bolo to\ntiež v Budapešti na adrese uvedenej na faktúrach. Zároveň uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý\ndodávateľ a tovar doručil odberateľom sám konateľ žalobcu na adresách uvedených na faktúrach, mená\nnevedel uviesť, ani to, s kým zo spoločnosti UNITOTAL Kft bol konateľ žalobcu v kontakte. Konateľ\nžalobcu J. K. podpísal vyhlásenie zo dňa 19. 06. 2017, z ktorého vyplýva, že zo strany spoločnosti\nUNITOTAL Kft udržiaval kontakt so C. D. a E. H.. Tovar bol dodaný na adresu Budapest 09, Kén u. 5\nalebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36 a prevzali ho C. D. a E. H.. C. D. ako konateľ spoločnosti\nUNITOTAL Kft podpísal vyhlásenie zo dňa 31. 07. 2017, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť kúpila\nmobilné telefóny od spoločnosti Phone Trader s.r.o., pričom tovar v každom prípade prevzal osobne v\nBudapešti od konateľa spoločnosti E. D. C., t.j. od J. K.. Prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Phone\ntrader s.r.o..\n36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tovar v Maďarsku od prepravnej spoločnosti preberal konateľ\nžalobcu J. K. (vyplýva to i z jeho vyjadrenia zo dňa zo dňa 04. 05. 2016 podaného pri preverovaní\ndôvodov registrácie žalobcu na daň z pridanej hodnoty) a taktiež i v samotnej žalobe žalobca uviedol,\nže tovar v Maďarsku preberal zástupca jeho spoločnosti (prvého odberateľa) na rôznych miestach a v\nrôznych obdobiach a následne ho odovzdal konečnému (druhému) odberateľovi. V priebehu daňovej\nkontroly ani vyrubovacieho konania však nepredložil žiadny dôkaz, na základe ktorého by bol ako prvý\nodberateľ oprávnený tovar v Maďarsku prevziať, keď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný\nobchod. Za takýto dôkaz nemožno považovať skutočnosť, že prví dodávatelia uviedli na faktúrach adresu\npríjemcu (lieferadresse) Phone trader S 326 Trade, Lörinczi street 61, Vecses, Hungary, resp. adresu\ndodania (delivery address) Phone Trader s.r.o., Váci ut 20, Budapest, Hungary. Ako už bolo vyššie\nuvedené, nebolo preukázané, že by žalobca mal na týchto adresách v Maďarsku prevádzku, resp. iné\npriestory, v ktorých by druhý odberateľ, resp. ním poverený zástupca mohol zásielky prevziať. Naviac,\nvo vyhlásení konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 je uvedená iná adresa, na ktorú bol tovar dodaný\n(Budapest 09, Kén u. 5 alebo Budapest 10, Jászberényi út. 34-36). V tejto súvislosti je taktiež potrebné\npoukázať na ust. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý vyžaduje, aby bol tovar odoslaný\nalebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, čo v predmetnej veci splnené\nnebolo a žalobca nepreukázal, na základe čoho jeho zástupca preberal zásielky s tovarom v Maďarsku,\nkeď podľa jeho tvrdenia sa malo jednať o trojstranný obchod. Podľa názoru súdu je v predmetnej veci\npodstatná tá skutočnosť, ktorá vyplýva z administratívneho spisu, a to, že žalobca nepredložil žiadne\nlistinné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný druhému odberateľovi, teda že bola naplnená podstata\ntrojstranného obchodu. Za takýto dôkaz nemožno považovať vyhlásenia, ktoré boli predložené správcovi\ndane v priebehu daňovej kontroly (vyhlásenie J. K. ako konateľa žalobcu zo dňa 19. 07. 2017 o tom, že\ntovar prevzal C. D. alebo E. H. a vyhlásenie C. D. ako konateľa spoločnosti UNITOTAL Kft zo dňa 31.\n07. 2017 o tom, že tovar vkaždom jednotlivom prípade prevzal osobne v Budapesti od konateľa žalobcu,\nt.j. J. K.) a ktoré si navyše svojim obsahom odporujú, pokiaľ ide o tvrdenie, kto za druhého odberateľa\ntovar prevzal.\n37. K vyhláseniam zo dňa 19. 06. 2017 a 31. 07. 2017, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly\nje potrené uviesť, že vyhlásenie vo všeobecnosti nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V ust.\n§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov sú demonštratívne uvedené dôkazné prostriedky, ktoré možno\npoužiť na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ktoré nemôžu\nbyť získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,\nže musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach, pričom\nvyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to vyššie citovaný\nzákon v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Predloženie vyhlásení je teda v daňovom konaní\nprávne irelevantné. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil\n\notázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení (vyhlásení) predložených daňovým\nsubjektom v daňovom konaní so záverom, že tieto nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz\n(napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 2Sžf/40/2011 zo dňa 18. 04. 2012, sp. zn. 1Sžf/2/2015 zo dňa 03.\n02. 2016, sp. zn. 1Sžf/36/2016 zo dňa 12. 12. 2017, sp. zn. 3Sžf/37/2016 zo dňa 21. 02. 2018, sp. zn.\n2Sžf/102/2016 zo dňa 26. 02. 2019). Pokiaľ teda za dôkaz v daňovom konaní nemožno považovať čestné\nprehlásenie (vyhlásenie), nemožno zaň považovať ani „obyčajné“ vyhlásenie. Uvedené v predmetnej\nveci znamená, že žalobca v predmetnej veci nepredložil žiadny relevantný listinný, ani iný dôkaz o\ntom, že tovar fakturovaný prvými dodávateľmi v Nemecku sa dostal do dispozície druhého odberateľa v\nMaďarsku, a teda nepreukázal splnenie základných podmienok trojstranného obchodu, čo konštatovali\ni daňové orgány vo svojich rozhodnutiach. Už vyššie správny súd konštatoval, že nebola preukázaná\nani totožnosť fakturovaného tovaru.\n38. V odvolacom konaní žalovaný v zmysle ust. § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. uložil správcovi\ndane doplniť výsledky daňového konania a konkrétne formou žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií preveriť, či spoločnosť UNITOTAL Kft (ako žalobcom deklarovaný druhý odberateľ) podala\ndodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobia a na základe čoho žalobca ako prvý\nodberateľ s tovarom v Maďarsku manipuloval. Následne na základe druhej žiadosti správcu dane o\nmedzinárodnú výmenu daňových informácií maďarská finančná správa okrem iného oznámila, že po\nzaslaní prvej odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií podala spoločnosť\nUNITOTAL Kft daňové priznania a súhrnné výkazy cez daňový portál C. D. (konateľ), ale podľa jeho\nvyjadrenia on tento portál nevie používať a nevedel, kto za spoločnosť tieto úkony urobil, nemal\nžiadne informácie o obchodných aktivitách spoločnosti, bol riaditeľom len na „papieri“, lebo ho na to\npresvedčili. Podľa súhrnného výkazu za mesiac august 2016 spoločnosť deklarovala intrakomunitárne\n(IC) nadobudnutie, ktoré neboli vykonané v rámci trojstranných obchodov. Maďarská finančná správa\ntaktiež poukázala na výpoveď konateľa žalobcu, J. K., podľa ktorého tovar prepravoval žalobca vlastnými\nvozidlami. Spoločnosť M. K. mala sídlo poskytnuté poskytovateľom sídla, ale nemala žiadne registrované\npriestory, preto na žiadnom svojom mieste nemohla prevziať tovar. Nevykonávala žiadnu aktivitu, ani\nIC nadobudnutie od žalobcu v rámci trojstranného obchodu, ani v rámci priameho obchodu, pretože\nmá len sídlo od poskytovateľa sídiel, nemá žiadne registrovanépriestory. S odpoveďou maďarskej\nfinančnej správy bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený dňa 20. 03. 2019, o čom bola spísaná\nzápisnica o ústnom pojednávaní. Následne žalovaný vydal dňa 26. 04. 2019 rozhodnutie, ktorým potvrdil\nrozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.\n39. Z pripojeného administratívneho spisu je nesporné, že správca dane predtým ako vydal svoje\nrozhodnutie zo dňa 25. 07. 2018 (ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume\n193.507,67 eur za zdaňovacie obdobie august 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 2,- eurá\na vyrubil mu daň v sume 193.505,67 eur) vykonal vo veci v potrebnom rozsahu dokazovanie (s ktorým\npriebežne oboznamoval žalobcu), ktoré správne vyhodnotil a vyvodil správny právny záver, že žalobca\nnepreukázal splnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. §\n45 zákona č. 222/2004 Z.z., keďže v danej veci neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre\noslobodenie od tejto dane pri trojstrannom obchode, ktorý žalobca deklaroval v daňovom priznaní za\nmesiac august 2016. Žalovaný sa s názorom správcu dane stotožnil a správny súd dospel k zhodnému\nnázoru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri\nním deklarovanom trojstrannom obchode v zmysle ust. § 45 zákona č. 222/2004 Z.z..\nŽalobca na preukázanie svojich tvrdení o trojstrannom obchode predložil ako dôkazy faktúry, vyhlásenia\nzo dňa 19. 06. 20017 a 31. 07. 2017 (ktoré súd nepovažoval za relevantný dôkaz a s ktorými sa\nvysporiadal v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku) ako i splnomocnenie zo dňa 25. 11. 2016\n(ktoré sa však netýka zdaňovacieho obdobia august 2016), ktoré ani jednotlivo, ani vo vzájomnej\nsúvislosti nepreukazujú deklarovaný trojstranný obchod. Reálne uskutočnenie predmetných obchodov\nnepotvrdzovali ani odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií, ktoré dokonca žalobcom deklarovaný obchod jednoznačne spochybňovali, rovnako ako\nspochybňovali činnosť spoločnosti UNITOTAL Kft ako druhého odberateľa a oprávnenie konať za túto\nspoločnosť.\n40. K námietkam žalobcu v podanej žalobe sa súd zaoberal a vyjadril sa k nim v predchádzajúcich\nčastiach svojho rozsudku, pričom ich nepovažoval za dôvodné. Otázky, ktoré žalobca kladie v závere\nsvojej žaloby nie sú otázkami pre správny súd, na ne si musí odpovedať sám žalobca. V súvislosti s\nnámietkami, ktoré sa týkali postupu maďarskej finančnej správy pri vybavovaní žiadostí o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií (nemožnosť zúčastniť sa na výsluchoch, nemožnosť klásť vyslúchaným\nosobám otázky) správny súd uvádza, že konateľ žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období J. K.\n(až do 28. 03. 2018) ako i štatutárny zástupca spoločnosti UNITOTAL Kft (Szabolcs Tóth) sú občanmi\n\nMaďarska a dožiadaný maďarský správca dane ako príslušný štátny orgán vo vzťahu k nim postupoval\nv zmysle právnych predpisov platných v Maďarsku, pričom slovenský správca dane nemal zákonnú\nmožnosť ovplyvniť ich postup. Tvrdenia, resp. výpovede týchto osôb ako i ďalšie zistenia maďarskej\nfinančnej správy pri vybavovaní žiadosti slovenského správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových\ninformácií boli súčasťou jej odpovede a boli vyhodnotené ako listinný dôkaz, s ktorým bol žalobca\noboznámený. Daňové orgány v predmetnej veci však prioritne vychádzali z toho, že žalobca nepredložil\nžiadny listinný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia o trojstrannom obchode ale ani neoznačil\nžiadny dôkaz, ktorým by bolo možné jeho tvrdenia spoľahlivo overiť. Podanie dodatočného daňového\npriznania spoločnosťou UNITOTAL Kft nie je takým dôkazom, ktorý by preukazoval dodanie tovaru\ntejto spoločnosti ako žalobcom deklarovaného druhého odberateľa a mohol by mať podstatný vplyv na\ndoterajšie zisteniasprávcu dane. Dodatočné daňové priznanie je iba nepriamym dôkazom, pričom samé\no sebe nepreukazuje aj reálne dodanie tovaru. Správny súd sa v predmetnej veci, vzhľadom na vyššie\nuvedené skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania a ich právne posúdenie, stotožnil\nso záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca ako prvý odberateľ neuniesol dôkazné bremeno,\nkeď nepreukázal uskutočnenie ním tvrdeného trojstranného obchodu a v nadväznosti na to si nemôže\nuplatniť benefit oslobodenia od povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty podľa ust. § 45 ods. 2 zákona\nč. 222/2004 Z.z..\n41. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle\nzákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25. 07. 2018 určil rozdiel dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie august 2016 v sume 193.507,67 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď\nrozhodnutie správcu dane zo dňa 25. 07. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z\nobsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a\nv dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu\ndane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického\nmyslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom\nsúd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca\nmal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na\nsvojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.\n42. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny\nsúd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.“\n32. Z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/56/2022 zo dňa\n30.03.2023 o zamietnutí kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/11/2021-186\nz 08.02.2022 vyplýva, že:\n„30. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ deklaroval v zdaňovacom období august\n2016 trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, pričom v rámci deklarovaného trojstranného\nobchodu boli dodávateľmi spoločnosti Yukatel GmbH, Nemecko (vystavené faktúry v celkovej sume 830\n041,12 €) a TelePart Discount Distribution GmpH (vystavené faktúry v celkovej sume 197 520,24 €),\npredmetom dodania boli mobilné telefóny. Sťažovateľ v pozícii prvého odberateľa ďalej deklaroval predaj\npredmetného tovaru spoločnosti UNITOTAL Kft. (tzv. druhý odberateľ) so sídlom v Maďarsku.\n31. Podstata trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona o DPH spočíva v uplatnení\nzjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú\nidentifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho\nistého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka)\na druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia\npodmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého\nodberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť\nuskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom\nnadobúdateľom (pre zmluvné a fakturačné účely) tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo\nodoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť\niba prvý odberateľ (sťažovateľ). Prvý odberateľ (sťažovateľ) sa nemusí v členskom štáte skončenia\nprepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH, jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené\ns podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo\nod prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia\nprepravy alebo odoslania tovaru.\n\n32. Z podmienok stanovených pre zjednodušený postup zdaňovania pri trojstrannom obchode (§ 45\nzákona o DPH) vyplýva, že tento zjednodušený postup sa uplatňuje len pri dodaní toho istého tovaru,\nktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi [§ 45 ods. 1 písm. a/ zákona\no DPH].\n33. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené\nkumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných\nobchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime.\n34. Z vykonaného dokazovania mal kasačný súd preukázané, že v prípade sťažovateľa nebola splnená\nprimárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, keďže tovar\nnebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do\niného členského štátu. Bolo preukázané, že to bol práve sťažovateľ, ktorý tovar opakovane prevzal od\nprepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia\nna ich účet. Tieto skutočnosti sťažovateľ ani nespochybňoval, trojstranný obchod však obhajoval tým,\nže ustanovenie § 45 zákona o DPH nevylučuje participáciu prvého odberateľa na preprave.\n35. Kasačný súd je, až na zákonné výnimky, ktoré v danej veci nie sú prítomné, viazaný sťažnostnými\nbodmi, pričom sťažovateľ v podstate vymedzil len jeden sťažnostný bod a to nesprávne právne\nposúdenie veci správnym súdom. Tvrdil, že správny súd si nesprávne interpretoval ustanovenie § 45\nzákona o DPH dôvodiac tým, že ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona kladie ako\njednu z podmienok trojstranného obchodu to, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo\nprvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie\nprvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa. V tejto súvislosti zastával názor, že prepravu\n(odoslanie) môže urobiť nielen prvý dodávateľ, ale aj prvý odberateľ (teda spoločnosť Phone trader\ns.r.o.), pričom nie je zákonom určené, kde za účelom prepravy môže zásielku prevziať v logistickom\nreťazci. V súvislosti s tvrdeným kasačný súd poukazuje na to, že sám sťažovateľ na ústnom pojednávaní\ndňa 14.06.2017 správcovi dane uviedol, že prepravu zabezpečoval prvý dodávateľ. Rovnako zo\nzápisnice z uvedeného dňa vyplýva, že konateľ sťažovateľa prevzal tovar od kuriéra v Budapešti, vždy\npo telefonickej dohode, v závislosti od toho, kde sa kuriér pohyboval a následne pokračoval v dodaní\ntovaru na miesto určenia svojho odberateľa, ktoré malo byť tiež v Budapešti (presná adresa je uvedená\nna vydaných faktúrach).\n36. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd uvádza, že skutočne prichádza do úvahy, aby tovar odoslal\nalebo prepravil (teda zabezpečoval prepravu) aj prvý odberateľ, v danom prípade sťažovateľ, avšak vždy\nmusí byť splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého\ndodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného členskéhoštátu do iného členského štátu [§ 45 ods. 1\npísm. a/ zákona o DPH], čo v danom prípade preukázateľne splnené nebolo, keď tovar smerujúci od\nprvého odberateľa nebol priamo prepravený k druhému odberateľovi. Tento bol prepravený k prvému\nodberateľovi, ktorý ho prevzal od prepravnej spoločnosti a následne ho mal dodať druhému odberateľovi.\nPráve táto skutočnosť bola sama postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok\ntrojstranného obchodu bol naplnený. Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody\nspochybňujúce existenciu trojstranného obchodu nie sú pre danú vec relevantné a z uvedeného dôvodu\nnie je ani potrebné, aby sa k nim kasačný súd vyjadroval.\n37. Z vykonaného dokazovania je preto namieste uzavrieť, že na základe predložených dodávateľských\nfaktúr, sťažovateľ v danom prípade nenadobudol tovar v pozícii prvého odberateľa v rámci trojstranného\nobchodu, ale nadobudol tovar s miestom dodania v inom členskom štáte (Maďarsku). Tento záver spolu\nso skutočnosťou, že sťažovateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku\nmá, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok povinnosť zaplatiť v tuzemsku\ndaň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom štáte. Preto bolo dôvodné\nvyčíslenie rozdielu dane z predmetných faktúr.\n38. Vo vzťahu k ustanoveniu § 17 ods. 2 zákona o DPH kasačný súd dodáva, že sťažovateľ nevzniesol\nžiadnu sťažnostnú námietku k jeho aplikácii.\n39. Aj napriek uvedenému, však kasačný súd považuje za potrebné práve vo vzťahu k aplikácii\nustanovenia § 17 ods. 2 zákona o DPH na daný prípad uviesť, že z dôvodu nesplnenia zákonných\npodmienok na postup podľa § 45 zákona o DPH, správcovi dane nezostávala iná možnosť, ako\nposudzovať samostatne obchodnú transakciu medzi dodávateľmi sťažovateľa a sťažovateľom, pričom\nbolo preukázané, že deklarovaný tovar bol prepravený do Maďarska s tým, že osobou disponovať\ns tovarom ako vlastník bol sťažovateľ a to až do momentu odovzdania tovaru svojmu odberateľovi.\nRovnako bolo preukázané, že sťažovateľ si objednal tovar u svojich dodávateľov pod identifikačným\nčíslom DPH prideleným v tuzemsku. S poukazom na uvedené bol sťažovateľ povinný zaplatiť daň z\ntýchto obchodov, a to napriek tomu, že sa preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, pričom\n\nsúčasne nárok na odpočítanie tejto dane sťažovateľovi neprináležalo, keďže podmienkou tohto nároku\nje preukázanie skončenia prepravy v tuzemsku. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že\nsťažovateľ nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa\nskončilo odoslanie alebo preprava tovaru (druhý odberateľ – spoločnosť UNITOTAL Kft. síce podala\ndodatočné daňové priznania za zdaňovacie obdobia 1-3. štvrťrok 2016, avšak v súvisiacom dodatočnom\ndaňovom priznaní deklarovala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, teda nie trojstranný obchod,\nnaviac sťažovateľ nepreukázal, že daň bola druhým odberateľom aj uhradená).\n40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu je vecne správny. Preto kasačnú sťažnosť, s poukazom na ustanovenie § 461 SSP,\nako nedôvodnú zamietol.“\n33. Vzhľadom na to, že s totožnými žalobnými námietkami, ako boli vznesené v správnej žalobe podanej\nv prejednávanej veci, sa správne súdy opakovane vysporiadali rovnakým spôsobom v obdobných\nskutkových a právnych veciach, správny súd poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutí uvedených\nv odseku 30 s poukazom na § 140 SSP, neprisvedčil žiadnej zo žalobných námietok a žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu,\naby mu nahradil trovy konania.\n35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}