Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20Sa/4/2023 z 4. 2. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 4. februára 2026, sp. zn. TT-20Sa/4/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200049.2
Správny súd v Bratislave | TT-20Sa/4/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200049.2 | 2026-02-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky
Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 SSP, § 191 ods. 1 SSP, § 199 ods. 1 písm. a) SSP, § 199 ods. 3 SSP, § 202 ods. 2 SSP, § 203 ods. 1 SSP, § 203 ods. 2 SSP, § 12 zákona č. 10/1964 Zb., § 191 ods. 3 písm. a) SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, predpis č. 480/1992 Zb., Zákonník práce (65/1965 Zb.), zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cdfe08f-95b3-4af9-b0a0-b0b159c24c16
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200049.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
TT-20Sa/4/2023
2023200049
04. 02. 2026
JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200049.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. B. XXXX/XX, D., zastúpenému advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom,
Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa
01.03.2023, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 03.12.2018 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla
žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 17.08.2018 z dôvodu, že starobný dôchodok,
ktorý mu bol priznaný od 01.02.2013 bol priznaný správne, keďže ku dňu priznania starobného dôchodku
boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Proti predmetnému rozhodnutiu
podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023 generálny riaditeľ žalovanej
odvolanie žalobcu zamietol v celom a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
V odôvodnení zopakoval doterajší priebeh administratívneho konania. Uviedol, že dôchodkový vek
žalobca podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňom
30.01.2008, ku ktorému dňu získal 14 395 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 39 rokov a 160 dní.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby výkonu služby)
do vzniku nároku na starobný dôchodok je 635,70 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu 1,6101, obdobia dôchodkového poistenia 39,4384 a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty 10,0098. Po vzniku nároku na starobný dôchodok žalobca získal obdobie dôchodkového
poistenia v rozsahu od 30.01.2008 do 31.01.2013 a počas tohto obdobia nepoberal starobný dôchodok
alebo jeho časť. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku
nároku na starobný dôchodok je 39,19337 eur mesačne a je určená ako súčin osobných mzdových

bodov 3,9155 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,0098. Suma starobného dôchodku spolu so sumou
zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je po zaokrúhlení
674,90 eur mesačne. Takto určená suma starobného dôchodku sa podľa § 66 ods. 2 druhá veta zákona
č. 461/2003 Z. z. zvyšuje o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku
na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 1 829 dní dôchodkového
poistenia sa zvyšuje o 30,00 %, to je o 202,47000 eur mesačne. Suma starobného dôchodku 877,40
eur mesačne je určená súčtom súm 674,90 eur a 202,47000 eur. Pretože žalobca je poberateľom dávky
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia sumu starobného dôchodku je potrebné krátiť v súlade
s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a priznať starobný dôchodok v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového
poistenia získaného vo všeobecnom systému sociálneho zabezpečenia. Suma starobného dôchodku
zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku za celé roky, je 552,70037142 eur mesačne. Suma starobného dôchodku je
rozdiel súm 877,40 eur a 552,70037142 eur, teda 324,70 eur mesačne. Ďalej je v odôvodnení uvedený
s poukazom na ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. výpočet starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988
Zb. a konštatované, že suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov je 324,70 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych
predpisov účinných do 31.12.2003 je 101,70 eur mesačne. Pretože suma starobného dôchodku určená
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov je vyššia, starobný dôchodok patrí v tejto
sume. Ďalej je odôvodnené zvýšenie starobného dôchodku žalobcu podľa § 82 a § 293ce zákona č.
461/2003 Z. z.
3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalovaná vyjadrila k námietke žalobcu,
týkajúcej sa nesprávneho krátenia sumy jeho starobného dôchodku, pričom uviedla, že je nedôvodná,
nakoľko je potrebné na určenie sumy starobného dôchodku ku dňu priznania starobného dôchodku
prihliadnuť na celú dobu poistenia, ktorú žalobca získal k tomuto dňu (dobu služby v osobitnom systéme
a dobu poistenia vo všeobecnom systéme) podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
a vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom
systéme, a to v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Pretože žalobcovi dovŕšením dôchodkového veku
podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení), ktorý bol určený v súlade so
zachovaním nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere do I.
a II. kategórie funkcií, vznikol nárok na starobný dôchodok a tiež na výsluhový dôchodok, je potrebné
na určenie sumy starobného dôchodku aplikovať aj čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do
I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na
nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď
títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v
sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 328/2002 Z. z.“) poskytnúť vojakom a policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať
dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného
systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov
o sociálnom zabezpečení (poistení). Aby nedochádzalo k duplicitnému zhodnoteniu tej istej doby, pri
rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku v takýchto prípadoch je povinnosťou žalovanej
pri posúdení podmienok nároku na dôchodok vychádzať z celkovej dĺžky poistenia, teda vrátane obdobia
služobného pomeru a takto určenú tzv. teoretickú výšku dôchodku potom krátiť v zmysle článku 33
Dohovoru. Po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení,
má výsluhový dôchodok charakter dávky v starobe. U žalobcu došlo k poisteniu v dvoch samostatných
systémoch dôchodkového poistenia. Pre výšku tzv. teoretického starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania - služby, ktoré boli súčasne
hodnotené pre nárok a výšku výsluhového dôchodku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Z toho vyplýva záver, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, alebo aspoň rovnaký, ako suma
starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom
systéme sociálneho poistenia. Keďže žalobcovi bol od 01.09.1999 za dobu služby priznaný výsluhový
dôchodok, ktorý sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje naďalej za výsluhový
dôchodok, pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok bola najskôr správne vypočítaná
teoretická výška dôchodku, ktorá by mu patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom
systéme a následne bol správne starobný dôchodok krátený v súlade s článkom 33 Dohovoru. Dohovor
neurčuje spôsob výpočtu dávok z osobitného alebo všeobecného systému poistenia, ten je určený

právnymi predpismi jednotlivých štátov. Spôsob výpočtu dávky zo všeobecného systému poistenia pri
súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia zákonodarca doteraz v zákone č. 461/2003 Z. z.
neupravil. Z toho dôvodu spôsob určenia sumy starobného dôchodku zo všeobecného systému poistenia
pri súbehu s dávkou z osobitného systému poistenia vychádza z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej je Sociálna poisťovňa povinná vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku
žiadateľa o túto dávku, to znamená so zhodnotením tak doby tzv. civilného zamestnania, ako aj doby
služby a samotnú výšku starobného dôchodku určí jej krátením o koeficient, ktorý sa rovná pomeru doby
poistenia získanej z osobitného systému poistenia a súčtu všetkých dôb poistenia, získaných tak zo
všeobecného systému poistenia, ako aj v osobitnom systéme (R55/2011). Výška starobného dôchodku
žalobcu, ktorá mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 07.08.2013 bola určená v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov a v súlade s čl. 33 Dohovoru a v správnej výške. Preto jeho žiadosť zo dňa 17.08.2018 bola
zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení/zabezpečení.
II. Žaloba
4. Žalobou, doručenou súdu dňa 14.03.2023, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho
riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.03.2023, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobu
odôvodnil tým, že odslúžil 31 rokov a 7 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií a odpracoval 6 120 dní, t.
j. 16 rokov a 280 dní v III. pracovnej kategórii. Spolu mal odslúžených a odpracovaných 17 442 dní (11
322 dní + 6 120 dní = 17 442 dní), t. j. 47 rokov a 287 dní. Žalobca nesúhlasil s tým, že mu žalovaná
neuznáva štúdium na E. F. E. G. od 01.09.1968 do 31.07.1970, t. j. 699 dní v I. kategórii funkcií, ale len
ako odpracovanú dobu v III. pracovnej kategórii. Toto stredoškolské štúdium na vojenskej škole pritom
bezprostredne predchádzalo jeho príprave na budúce vojenské povolanie. Poukázal na to, že počas
štúdia na E. F. G. od 01.09.1968 do 22.07.1972 žalobca dostával aj finančné a naturálne príjmy v súlade
s § 2 v nadväznosti na § 6 ods. 1 zák. č. 88/1952 Zb. a neskôr podľa § 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 2 ods. 1 zák. č. 480/1992 Zb. Podľa žalobcu išlo o plnenie podľa § 218 písm. e) a § 230 bývalého
Zák. práce č. 65/1965 Zb. Tieto inkasované finančné a naturálne príjmy zo štátneho rozpočtu a tiež ani
hodnota vynúteného 8-ročného záväzku k ďalšej vojenskej službe v H. D. I., sa mu však nerátajú do
vyššej sumy starobného dôchodku, s čím nesúhlasil. Ďalej žalobca uviedol, že voči jeho osobe boli v 1.
a 2. ročníku VSOŠ (ako mladistvému) porušované základné ľudské práva a slobody. Popísal podmienky
prijatia mladistvého na VSOŠ RVD a režim na týchto školách. Uviedol tiež podrobnú argumentáciu
týkajúcu sa postavenia a povinností mladistvých žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠ. Žalobca mal za to, že
právne závery žalovanej sú zjavne neodôvodnené, arbitrárne z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň porušili základné práva žalobcu. Žalovaná v predmetnej veci nevykonala
kvalitné a vyčerpávajúce dokazovanie v potrebnom rozsahu a neprejednala vec v jeho prítomnosti.
III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.04.2023 uviedla, že v čase nástupu žalobcu
do prvého ročníka E. E. G., resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku predmetnej E., v zmysle vtedy
účinných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie (zákon č.
101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 a jeho vykonávacej vyhlášky
Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom
zabezpečení, ako aj zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov),
štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenských odborných stredných školách nebolo zaradené do I. ani do II.
kategórie funkcií, a to ani na základe zákonov sociálneho zabezpečenia, ani na základe ich vykonávacích
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako ani štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch
VSOŠ nebolo zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov
príslušných ministrov obrany do I. kategórii funkcií. Podľa platného právneho stavu štúdium v 1. a 2.
ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b)
zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred
nástupom na základnú vojenskú službu nebola výkonom vojenskej služby. Na spracovanie a vyplňovanie
výkazu boli nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany
č. 11 zo dňa 02.08.1985 vydané „Smernice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany po
zpracovaní výkazu doba kategórii funkcí (pracovných kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových

opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojákú a
pro sociálni zabezpečení". Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú
odbornú školu (ďalej len „VSOŠ“) alebo na Vojenské gymnázium (ďalej len „VG") po skončení povinnej
školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa
Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie
doby základnej (náhradnej) vojenskej služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej
mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na E. sa výkon základnej vojenskej služby
evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z E., t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a
4. ročníku E.. Žiaci študujúci na E. základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium
na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou
u žiakov vojenských škôl (E. J. E.) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto
doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci E. vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na
štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku
VSOŠ, ale ani štúdium na VG, nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1
písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred
nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol
byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18. rokov.
6. Ďalej žalovaná uviedla, že podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia
veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do
nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej
školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“ Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórii
funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských
škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsiahlu aplikačnú prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
uvedenú v jeho rozsudkoch, vydaných v obdobných prípadoch, napr. sp. zn. 9So/214/2016 zo dňa
30.05.2018, sp. zn. 7So/29/2018 zo dňa 18.12.2019, sp. zn. 1Sk/3/2018 zo dňa 13.09.2019. Žalovaná
ako verejnoprávna inštitúcia, zriadená na výkon sociálneho poistenia, je povinná akceptovať potvrdenia
štátnych orgánov vo veciach, v ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnená bez predloženia
iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi, novým
potvrdením, nesprávnosť potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zaradení doby štúdia
do kategórie funkcií. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 28.04.2023, pričom zopakoval prevažnú časť
argumentácie uvedenej v žalobe.

IV. Konanie na správnom súde
8. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobu prejednal na

pojednávaní dňa 04.02.2026 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne
žalovaného.
9. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby. Mal za to, že žalovaná
nedostatočne zistila skutkový stav, nevyžiadala si oficiálne stanoviská a odmieta vykonať navrhované
dôkazy. Žalovaná bezdôvodne odmieta posudzovať faktický status mladistvého ako „vojensky činnej
osoby“, neprihliada na to, že žalobca bol podriadený vojenskej moci, bagatelizuje a zľahčuje reálny
výkon vojenskej služby a porušovanie práv mladistvých, ktorí museli plniť vojenské úlohy a rozkazy
v mladistvom veku. Za podstatné žalobca považoval posúdenie vojenskej služby žalobu v 1. a 2.
ročníku E. F. E. G. od 01.09.1968 do 31.07.1970 v I. kategórii funkcií. Rozhodnutia NS SR a NSS
SR, na ktoré poukazovala žalovaná, nie je možné považovať za ustálenú justičnú prax. Nejedná
sa o zákonné rozhodnutie, keď nie sú dané odpovede na ním nastolené otázky a nie je vykonané
potrebné dokazovanie Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 12 zák. č. 101/1964 Zb., ktoré by
sa malo vzťahovať aj na žalobcu. Neskoršia právna úprava bola potom už menej priaznivá pre
mladistvých študentov vojenských škôl. Žiadal zrušiť napadnuté aj prvostupňové rozhodnutie a to pre
nepreskúmateľnosť, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť, nedostatok dôvodov a nevykonané dokazovanie.
10. Žalovaná poukázala na vyjadrenie k žalobe. Napadnuté rozhodnutia považovala za zákonné
a správne. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezhodnotenia doby štúdia v 1. a 2. ročníku vojenskej
strednej odbornej školy do I. kategórii funkcií poukázala na ustálenú judikatúru NS SR a NSS SR. Pokiaľ
ide o skutočnosti, ktoré žalobca vytýka žalovanej, tieto nie sú v kompetencii žalovanej. Žalovaná nie je
tvorcom legislatívy a postupuje v zmysle platných právnych predpisov a v súlade s ustálenou judikatúrou.
Žalobu navrhla zamietnuť.
V. Právne posúdenie
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
14. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
15. Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
16. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
17. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

18. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.
19. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol
ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť
11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore
a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou
rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.
20. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
č. 530 130 2720 0 zo dňa 01.03.2023, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie,
ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku zo dňa 17.08.2018.
21. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj pripojeného spisu Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia vyplýva, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava rozhodnutím zo dňa
22.09.1999, č. XXXXXXXXXXXXXX/X-XXXX/XX X priznal žalobcovi od 01.09.1999 výsluhový dôchodok
podľa § 26 zák. č. 114/1998 Z. z. v sume 11.690,- Sk mesačne s tým, že doba služby rozhodujúca pre
nárok a výšku výsluhového dôchodku je od 28.08.1970 do 31.08.1999, teda 29 rokov a 3 dni. Podľa
oznámenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava zo dňa 26.06.2013 bola žalobcovi
na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zhodnotená doba služobného pomeru od 28.08.1970
do 31.08.1999. Na určenie sumy priznanej dávky výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba
služobného pomeru v rozsahu 28 rokov. Doba služobného pomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií
bola získaná od 28.08.1970 do 27.08.1972 – základná služba vo vojenskej škole (I. kat. funkcií), od
28.08.1972 do 17.07.1976 – ďalšia služba vo vojenskej škole (I. kat. funkcií) a od 18.07.1976 do
31.08.1999 – vojak z povolania (I. kat. funkcií). Dôchodkový vek žalobca podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona
č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t. j. dňom 30.01.2008. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 04.03.2013
požiadal o priznanie starobného dôchodku od 01.02.2013. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.08.2013 žalovaná podľa § 65, § 274, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov od 01.02.2013 priznala žalobcovi starobný dôchodok v sume 335,90 eur
mesačne. Žiadosťou zo dňa 17.08.2018, doplnenou dňa 18.10.2018, žalobca požiadal o prepočítanie
starobného dôchodku, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru malo byť krátenie podľa čl. 33 Dohovoru
č. 128 vykonané zo sumy starobného dôchodku bez zvýšenia za dobu zamestnania po vzniku nároku
na starobný dôchodok. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018 podľa § 112
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného
dôchodku zo dňa 17.08.2018. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním. O odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu prvýkrát rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 05.03.2019 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2018. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2019 žalobca napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol Krajský súd
v Trnave rozsudkom č. k. 20Sa/7/2019-190 zo dňa 06.03.2020, právoplatným dňa 14.05.2020 tak, že
rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.03.2019 zrušil
z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne v ďalšom
administratívnom (odvolacom) konaní generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 27.01.2021 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredia žalovanej zamietol a toto
opätovne potvrdil. Aj toto rozhodnutie žalobca napadol na správnom súde, pričom Krajský súd Trnava
rozsudkom č. k. 47Sa/4/2021 – 207 zo dňa 05.05.2022 rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2021 zrušil z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona

SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne o odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ
žalovanej napadnutým rozhodnutím.
22. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že žalobca získal aj dobu služby, aj dobu
zamestnania vo všeobecnom systéme, a preto bolo potrebné najskôr vypočítať tzv. teoretickú výšku
starobného dôchodku aj so zohľadnením období služby, ktoré by inak nemali byť vôbec zohľadnené,
ako aj so zohľadnením hrubých zárobkov, ktoré počas doby služby žalobca dosiahol. Z takto zisteného
teoretického starobného dôchodku bolo následne potrebné vypočítať v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru
č. 128 samotný starobný dôchodok vo výške, ktorá pripadá pomerne na doby zamestnania s vylúčením
doby služby (ktorá bola zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku), a tak dospieť k sume
starobného dôchodku, na ktorú mal žalobca nárok zo všeobecného systému.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaná vypočítala sumu starobného
dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) do vzniku nároku na
starobný dôchodok vo výške 635,70 eur mesačne. Následne k tejto sume pripočítala sumu starobného
dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške
39,19337 eur mesačne a dospela tak k sume starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia za obdobie
dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok vo výške 674,90 eur mesačne. K takto
určenej sume starobného dôchodku pripočítala podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšenie o
0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez
poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. Za 1 829 dní dôchodkového poistenia pripočítala zvýšenie
o 30,00 %, to je o 202,47000 eur mesačne. Sumu starobného dôchodku 877,40 eur mesačne určila ako
súčet súm 674,90 eur a 202,47000 eur. Takto určenú sumu dôchodku následne žalovaná krátila podľa
článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takýto postup bol však nesprávny.
24. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi. To znamená, že súd môže prihliadnuť aj na také vady napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca
v žalobe nenamietal. Pokiaľ žalovaná v žalobcovom prípade postupovala tak, že zvýšila teoretickú
sumu dôchodku o sumu starobného dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku
nároku na starobný dôchodok, ako aj o ďalšie zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.,
nepostupovala správne. Pre výpočet zvýšenia starobného dôchodku nie je možné zvyšovať „teoretickú
výšku“ starobného dôchodku a tú následne krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Naopak, pri
zvýšení je potrebné vychádzať z takej sumy starobného dôchodku, na akú vznikol nárok k 30.01.2008
(po už vykonanom krátení). Postup žalovanej, ktorá zvýšenie podľa týchto ustanovení pripočítala k
teoretickej sume starobného dôchodku, potom viedol k tomu, že aj tieto zvýšenia podliehali kráteniu
podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Takéto krátenie sa však mohlo vykonať len k 30.01.2008 pri
zisťovaní, na aký starobný dôchodok žalobcovi vznikol nárok. Na krátenie ďalších nárokov získaných zo
samostatných dôb zamestnania po prvom vzniku nároku na starobný dôchodok však už nebol žiaden
dôvod (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/26/2024 z 29. januára
2025, body 14 – 17). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila.
25. Rovnakým spôsobom žalovaná určila výšku starobného dôchodku žalobcu v rozhodnutí č. 530 130
2720 0 zo dňa 07.08.2013. Je síce pravdou, že toto právoplatné rozhodnutie žalovanej nebolo
(ani nemohlo byť) predmetom preskúmania v tomto konaní, avšak pokiaľ žalobca neskôr požiadal
o prepočítanie starobného dôchodku, pričom poukázal práve na nesprávny postup žalovanej pri krátení
jeho dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, žalovaná mala túto chybu odstrániť a dôchodok nanovo
prepočítať správnym postupom (viď ods. 23. a 24. odôvodnenia rozsudku).
26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebola doba štúdia v 1. a 2. ročníku na E. F. E.
G. od 01.09.1968 do 31.07.1970, t. j. 699 dní započítaná ako I. kategória funkcií, k tomu súd
uvádza, že čo sa týka doby štúdia na vojenských gymnáziách a vojenských stredných školách, táto
problematika bola viackrát riešená Najvyšším súdom SR ako aj Najvyšším správnym súdom SR (napr.
7Sk/22/2019, 9Sžsk/20/2018, 9So/108/2016, 7Sk/38/2020). Z už ustálenej judikatúry týchto súdov,
potvrdenej Ústavným súdom SR (napr. II.ÚS 295/2022) vyplýva, že štúdium na vojenskej strednej
odbornej škole (vrátane vojenského gymnázia) nie je službou vojakov z povolania, pričom toto štúdium
sa do služby zarátava až momentom nastúpenia na základnú (náhradnú) službu, avšak nie z dôvodu
štúdia na vojenskej strednej odbornej škole, ale z dôvodu vykonávania základnej (náhradnej) služby (viď
rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.02.2023, sp. zn. 7Ssk/62/2021).

27. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 12 zák. č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, súdu nie je
celkom zrejmé, čo tým chcel žalobca dosiahnuť, keďže toto ustanovenie upravuje podmienky pre nárok
na pomerný starobný dôchodok u pracovníka, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu ako 25 rokov, ale
najmenej 10 rokov, ak v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 65 rokov, čo však nie je prípad
žalobcu.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.
c) SSP, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie z
dôvodu, že trpí v zásade rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný (§ 191 ods. 6 veta prvá SSP). V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi žiadosť
žalobcu o prepočítanie sumy jeho starobného dôchodku, pričom ustáli túto sumu starobného dôchodku
(krátenú) ku dňu vzniku tohto nároku a až následne vykoná príslušné zvýšenia. Nadväzne vypočíta sumu
starobného dôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb., výsledné sumy porovná a posúdi, či je dôvodné
zvýšenie starobného dôchodku žalobcu.
29. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú
náhradu trov konania, keďže mal úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§
443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).