{"guid": "24b6aa49-516e-49c2-ad6e-a954bb2f4c39:abe412ec-ca0a-4c5f-b0d2-553dae30a860", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200258.1", "spisova_znacka": "TT-14S/117/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-14S/117/2022 z 3. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. februára 2026, sp. zn. TT-14S/117/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200258.1", "identifikacne_cislo": "2022200258", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-02-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-74", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abe412ec-ca0a-4c5f-b0d2-553dae30a860", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200258.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200258.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n6S/7/2025\n2022200258\n03. 02. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200258.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej\nveci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne\nzastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101927106/2022 zo dňa 07.07.2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 101927106/2022 zo dňa 07.07.2022\ne a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nzrušuj\n\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania a trov kasačného\nkonania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019. Daňová kontrola začala dňa\n19.10.2020 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 zo dňa 07.09.2020.\nO výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101500129/2021\nzo dňa 16.08.2021 (ďalej len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou\nna vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol doručený žalobcovi dňa 31.08.2021. Žalobca sa\nk zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 08.10.2021 namietajúc\nzávery správcu dane.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 102550265/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi ako\ndaňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 6 530,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie júl 2018.\n3. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že skúmal, či služby podľa\npredložených faktúr dodal deklarovaný dodávateľ (spoločnosť Megsys s. r. o.),\na či tento dodávateľ\nbol schopný predmetnú dodávku realizovať. Preukázanie materiálneho plnenia k deklarovaným\ndodávkam a ich pridruženie (priama súvislosť) k osobe dodávateľa pritom podľa správcu dane bolo\n\nprakticky možné iba v prípade, ak samotný dodávateľ (resp. jeho subdodávateľ) vedel formálne a vecne\npotvrdiť, že dodávku skutočne vykonal. Nebolo možné uznať odpočítanie dane u platiteľa iba na základe\ntoho, že mal faktúru vyhotovenú platiteľom dane v tuzemsku. Samotná faktúra totiž bola dokladom\npre uplatnenie práva na odpočítanie dane, avšak iba vtedy, ak to bola faktúra osvedčujúca zdaniteľný\nobchod, resp. faktúra, ktorá preukazovala skutočné dodanie tovaru.\n4. Správca dane dospel k záveru, že opakovanou výpoveďou svedka nebolo potvrdené, že služby\nuvedené na predmetnej faktúre boli dodané spoločnosťou Megsys s. r. o., keďže táto spoločnosť\nnebola schopná dodať uvedené služby ani z materiálnej ani z personálnej stránky a taktiež ani zo\nsubdodávateľskej stránky. Z predložených ročných hlásení podaných spoločnosťou Megsys s. r. o. ako\ndaňovým subjektom bolo zistené, že v roku 2018 mala táto spoločnosť troch zamestnancov a vykázala\nmzdové náklady vo výške 9 895,96 eur, pričom tieto mzdové náklady neodzrkadľovali, že zamestnanci\nspoločnosti Megsys s. r. o. vykonávali uvedené služby.\n5. Po zhodnotení všetkých zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že žalobca a ani jeho\ndodávateľ (spoločnosť Megsys s. r. o.) hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že\ndodanie služieb od dodávateľa (spoločnosti Megsys s. r. o.) bolo realizované tak, ako to deklarovala\nsporná faktúra č. 1807002 (ďalej len „sporná faktúra“), a že pri dodávke vznikla daňová povinnosť a právo\nna odpočítanie dane, čím žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva na\nodpočítanie dane. Správca dane preto žalobcovi právo na odpočítanie dane vo výške 6 530,00 eur za\nzdaňovacie obdobie júl 2018 nepriznal.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie tvrdiac, že závery správcu dane týkajúce\nsa právneho posúdenia zisteného skutkového stavu nemali žiadnu oporu vo všeobecne záväzných\nprávnych predpisoch a ustálenej judikatúre súdnych autorít, pričom ani nereflektovali zistený stav veci.\nTaktiež správca dane pri vedení dokazovania nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely\nsprávy daní boli zistené čo najúplnejšie, čím porušil\n§ 24 ods. 2 daňového poriadku. Výsledkom\nneúplného dokazovania vedeného správcom dane bolo nesprávne zistenie skutkového stavu, pričom\nnesprávnosť zistenia skutkového stavu spočívala v tom, že správca dane jednoznačne nezistil, či služby\ndeklarované na spornej faktúre boli alebo neboli dodané žalobcovi ako daňovému subjektu. Správca\ndane svoje závery odvodil len z pochybností o dodaní fakturovaných služieb. Napokon správca dane\nnesprávne použil § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), keď konštatoval, že sporná faktúra neobsahovala\nnáležitosti predpísané týmto ustanovením, čo nezodpovedalo realite.\n7. Žalovaný rozhodnutím č. 101927106/2022 zo dňa 07.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď prvotne v zmysle § 74\nods. 2 daňového poriadku uložil správcovi dane doplniť konanie ďalším dokazovaním, a to vypočutím\nsvedkov A. B. C. a D. E. a vykonaním preverenia dodávok sporných služieb u konečných príjemcov\nslužieb, ktoré dokazovanie správca dane aj vykonal.\n8. Žalovaný zdôraznil, že v procese správy daní, ako aj v daňovom konaní niesol dôkazné bremeno\ndaňový subjekt, čo znamenalo, že daňový subjekt bol povinný preukazovať vierohodnosť svojich\ntvrdení vierohodnými dôkaznými prostriedkami. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vznikal nárok na\nodpočítanie dane, boli hmotnoprávnej povahy, pričom svojím charakterom vypovedali, čím treba tento\nnárok doložiť a preukázať. Faktúry boli z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy,\nak bolo nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážali skutočnosť a ich vierohodnosť a komplexnosť\npreukazoval daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa\n§ 24 ods. 1 daňového poriadku preukazoval daňový subjekt, a teda v procese dokazovania bolo ťažisko\ndôkazného bremena na daňovom subjekte.\n9. Žalovaný ďalej konštatoval, že správca dane počas daňovej kontroly zistil, že vo všetkých\nkontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s. r. o., a že\nna všetkých dvadsiatich piatich faktúrach bol ako dátum zdaniteľného plnenia uvedený posledný deň\nv príslušnom kalendárnom mesiaci. Predmetom fakturácie boli služby podľa objednávky: konfigurácia,\ninštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie\ndokumentácie. Daňový subjekt a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi\nnepreukázali, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako to deklarovali sporné faktúry.\n\nŽalovaný sa tak stotožnil so závermi správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt hodnovernými\na nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako to\ndeklarovala sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys s. r. o., a preto správca dane postupoval\nv súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\nII.\nŽaloba\n10. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.09.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave toho istého dňa,\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (ďalej\nspolu len „rozhodnutie finančných orgánov“) a navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c),\nd), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“) tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n11. Podľa žalobcu rozhodnutie finančných orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, pričom žalovaný a správca dane (ďalej spolu len „finančné orgány“) nesprávne vyhodnotili\nzistený skutkový stav, rozhodnutie finančných orgánov bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred finančnými\norgánmi ako orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať a malo za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia.\n12. Žalobca ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že dňom dodania služby mu\nvznikla daňová povinnosť, čo deklaroval v podanom daňovom priznaní, resp. v dodatočnom daňovom\npriznaní. To zároveň znamená, že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zo služieb\nvyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby, t.j. spoločnosťou\nMegsys s. r. o. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že za poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil\na dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol daň z pridanej hodnoty na výstupe.\nZ predmetných obchodov žalobca dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom (spoločnosťou\nMegsys s. r. o.) bol pre neho aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi plne ekonomicky\nopodstatnený.\n13. Žalobca namietal rozpor v právnom posúdení veci správcom dane a žalovaným, keďže tieto orgány\nsíce spochybnili splnenie podmienok na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa (spoločnosti Megsys\ns. r. o.), ale každý na inom podklade, pričom svoje úvahy rozvíjali opačným smerom. Kým totiž správca\ndane v prvostupňovom rozhodnutí argumentoval, že príslušné služby neboli dodané, zatiaľ žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí spochybnil konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre.\n14. Žalobca mal tiež za to, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku, pretože\npreukázal nielen existenciu faktúry, ale aj zaplatenie fakturovaných súm a reálne prijatie služieb. Tieto\nslužby použil na dodávku služieb pre svojich zákazníkov, ktorí poskytnutie služieb potvrdili. Uvedené bolo\nzo strany žalobcu potvrdené účtovnou dokumentáciou, daňovou evidenciou, zmluvnou dokumentáciou\n(vrátane preberacích protokolov a súvisiacich dokumentov), faktúrami, bankovými výpismi, potvrdeniami\no úhrade faktúr spoločnosti Megsys s. r. o. ako dodávateľa, doplňujúcimi a vysvetľujúcimi vyjadreniami\nžalobcu, výsluchmi svedkov (A. B. C., A. B. C., D. E.), zoznamom jeho odberateľov ako aj vyjadreniami\njeho odberateľov k zmluvnému vzťahu s ním. V rámci svojej argumentácie žalobca v tomto smere\npoukázal na stanovisko prezentované v správnej súdnej praxi (napr. v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvracali\ndôkazy predložené žalobcom, v konaní správca dane nepredložil a ani nezabezpečil. Finančné orgány\nna mnohých miestach svojho rozhodnutia iba formulovali pochybnosti vo vzťahu k skutočnej povahe\na reálnemu poskytnutiu sporných služieb, avšak počas konania nepreukázali opak, t.j. že spoločnosť\nMegsys s. r. o. predmetné služby neposkytla. Finančné orgány tak odmietli priznať žalobcovi právo na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr len na základe pochybností, nie na základe relevantných\nzistení alebo nespochybniteľných dôkazov. Pokiaľ finančné orgány tvrdia, že sporné služby neboli\ndodané spoločnosťou Megsys s. r. o. ako dodávateľom, ako to bolo deklarované vo faktúrach, boli\npovinní uviesť, kto/aký subjekt podľa nich tieto služby poskytol. Inak túto úvahu považoval žalobca za\núčelovú a pre vec irelevantnú. Finančné orgány tiež nezákonným spôsobom rozšírili dôkazné bremeno.\n\n15. Žalobca taktiež namietal porušenie princípu neutrality dane z pridanej hodnoty. Na účely\nvyhodnotenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bolo nevyhnutné\nzohľadniť princíp daňovej neutrality, vo svetle ktorého sa mali interpretovať aj normy zákona o DPH.\nŽalobca svojím správaním nijako nepoškodil rozpočet Slovenskej republiky. Daň na vstupe fakturovanú\ndodávateľom služieb žalobca riadne zaplatil a daň na výstupe riadne odviedol do štátneho rozpočtu.\n16. Žalobca ďalej považoval skutkový stav, ktorý vzali finančné orgány za základ pre svoje\nrozhodnutie, za rozporný s administratívnym spisom a rovnako v ňom nemajúci podklad. Žalovaný\nnesprávne vyhodnotil personálne kapacity spoločnosti Megsys s. r. o. ako dodávateľa na poskytnutie\nspochybňovanej služby žalobcovi. Žalobca vo vzťahu k odpovediam jeho odberateľov, a to najmä vo\nvzťahu k preukázaniu služieb od spoločnosti Megsys s. r. o. ako dodávateľa, zdôraznil, že ani jeden\nz odberateľov nevylúčil, že by mu boli zo strany žalobcu služby reálne poskytnuté, naopak každý z nich\npotvrdil, že mu žalobca dlhodobo a riadne poskytoval služby.\n17. Žalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia spočívala v tom, že správca dane\nvykonal daňovú kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, pričom ale počas týchto\nzdaňovacích období sa skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere\nmenil, čo však finančné orgány nereflektovali a nerozlišovali. Išlo pritom o zmeny v zásadných\nskutočnostiach, o ktoré správcovia dane opierali svoje posúdenie a závery. Žalobca namietal nedostatok\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, keď sa orgány verejnej správy\nlen povrchne zaoberali argumentami žalobcu prednesenými v priebehu daňového konania, resp.\ndaňovej kontroly. Žalobca zdôraznil, že nedostatok dôvodov sa vzťahoval najmä na argumentáciu\nk personálnym kapacitám spoločnosti Megsys s. r. o., evidencii poskytnutých služieb (človekohodiny),\npovahe a špecifikácii poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov a k odberateľom žalobcu. Finančné\norgány sa nevyjadrili k skutočnostiam namietaným žalobcom, ani nezdôraznili, prečo ich nevzali\ndo úvahy alebo prečo neboli pre vec relevantné. Uvedené argumenty mali nepochybný dopad na\nvyhodnotenie služieb poskytnutých spoločnosťou Megsys s. r. o. pre žalobcu.\n18. K procesným pochybeniam finančných orgánov v priebehu daňového konania žalobca namietal,\nže zo strany správcu dane došlo ku konaniu, ktoré bolo v rozpore s § 46\nods. 5\ndaňového poriadku, čoho následkom bolo, že žalobca bol pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči\npochybnostiam správcu dane, resp. tieto pochybnosti efektívne odstrániť. Súčasne došlo k porušeniu §\n3 ods. 2 daňového poriadku, pretože zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu veci bez zbytočných\nprieťahov.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 v plnom rozsahu zotrval na argumentácii uvedenej\nv napadnutom rozhodnutí.\n20. Počas daňovej kontroly, ako aj počas doplneného dokazovania bola hodnovernosť spornej faktúry\nspochybnená. Výpovede svedkov síce formálne potvrdili dodanie sporných služieb, tieto výpovede\nvšak neboli považované za jednoznačné a hodnoverné dôkazy\no uskutočnení zdaniteľného\nplnenia. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi\nzisteným skutkovým stavom a medzi obsahom dokladov odstránil, neoznačil skutočného dodávateľa a\nani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa nevyplynula. Finančné orgány spochybnením\nskutočnej identity dodávateľa (spoločnosti Megsys s. r. o.) spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej\npodmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane, a to statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa.\nBolo úlohou žalobcu ako toho, kto sa domáhal odpočítania dane, aby preukázal splnenie podmienok na\njeho priznanie, s tým, že v prípade kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo dôkazné\nbremeno na žalobcu.\n21. Finančné orgány dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom nespochybnili. To však neznamená,\nže predmetné služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys\ns. r.\no. Ďalej žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v napadnutom rozhodnutí, a to vo vzťahu k\n\nsubdodávateľom žalobcu, k A. B. C. ako bývalému konateľovi spoločnosti Megsys s. r. o. a zároveň aj\nk počtu zamestnancov, ktoré je potrebné mať na výkon sporných služieb.\n22. Žalovaný zdôraznil, že správca dane postupoval pri výkone dokazovania v úzkej súčinnosti so\nžalobcom, ktorý nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného\npráva na odpočítanie dane. Žalovaný mal za to, že žalobcovi boli oznámené dôvodné pochybnosti\no oprávnenosti uplatneného nároku a bol mu vytvorený priestor, aby tieto pochybnosti odstránil. Z\nuvedených dôvodov považoval námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení za nedôvodné.\nIV.\nReplika žalobcu\n23. Žalobca v replike zo dňa 08.02.2023 zotrval na žalobnej argumentácii. Žalobca tiež konštatoval, že\nžalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe relevantným spôsobom nekomentoval ním predloženú právnu\nargumentáciu, resp. že sa nevyjadril k aplikovateľným rozhodnutiam súdnych autorít, ktoré predostrel\nžalobca v správnej žalobe (s malými výnimkami). Žalovaný rovnako nespochybnil zásadné (najmä\nprávne) argumenty žalobcu, ani neodstránil pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n24. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\nV.\nKonanie na Správnom súde v Bratislave a\nna Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky\n25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zriadení správnych\nsúdov“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a súčasne výkon\nsprávneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v\nTrnave na správny súd vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom\nsúde v Trnave pod sp. zn. 14S/117/2022 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S\nsprávneho súdu a bola na tomto súde vedená pod sp. zn. TT-14S/117/2022.\n26. Správny súd rozsudkom č. k. TT-14S/117/2022-209 zo dňa 22.08.2023 (ďalej len „rozsudok\nsprávneho súdu“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi\ndane na ďalšie konanie konštatujúc, že žaloba bola dôvodná, pretože rozhodnutie finančných orgánov\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia otázky splnenia zákonných podmienok pre vznik práva\nžalobcu na odpočítanie dane.\n27. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Sfk/1/2024 zo dňa 19.12.2024 (ďalej len „kasačný rozsudok“) zrušil\nrozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd v kasačnom\nrozsudku konštatoval, že správny súd pochybil, pokiaľ uložil správcovi dane povinnosť v ďalšom konaní\ndopytovať zvyšné odberateľské spoločnosti. Správny súd tiež dospel k nesprávnemu záveru, keď\nvyhovel námietke žalobcu, že správca dane neoznámil pochybnosti vo vzťahu k zisteným skutočnostiam\nžalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 daňového poriadku. Taktiež správny súd dospel k nesprávnym\nzáverom, keď uviedol, že hodnovernosť výpovedí svedkov A. B. C. a D. E. bola spochybnená výlučne\nna základe domnienok, že mohli mať\nk dispozícii zápisnicu o výsluchu A. B. C., a že výpoveď\nD. E. mohla byť dopredu dohodnutá. Napokon správny súd pochybil, pokiaľ nariadil ďalšie dokazovanie\nsmerom k zisteniu konkrétnych zamestnancov deklarovaného dodávateľa.\n28. Po vrátení veci na správny súd po konaní na kasačnom súde je predmetná vec vedená na správnom\nsúde pod sp. zn. 6S/7/2025.\n\n29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 03.02.2026.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n30. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n32. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n34. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu\nje povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n\nv tuzemsku,\n\n35. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo\noznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo\nzákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.\n36. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona\npri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej\nosobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.\n37. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať\nmnožstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.\n38. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n39. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n40. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých\npreukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)\nvierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií\na záznamov, ktoré je povinný viesť.\n42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\n43. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly\no daňových kontrolách, zápisnice o\nmiestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy\na evidencie vedené daňovými subjektmi a\ndoklady k nim.\n44. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n45. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová\nkontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné\nsprávcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.\n46. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k\nzamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly\nk zisteným\nskutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia\nk nim.\n47. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu\nk zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia.\n48. Podľa § 74 ods. 2 posledná veta daňového poriadku, v rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania dopĺňať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n49. Podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo\nzrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n50. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov\no vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2018. Úlohou\nsprávneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok\nposúdiť, či finančné orgány pri vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty žalobcovi postupovali\nv súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou.\n51. Správny súd z vlastnej činnosti zistil, že kasačný súd už viackrát rozhodol vo veciach žalobcu\ntýkajúcich sa iných zdaňovacích období, pričom skutkový a právny stav veci bol\nv predmetných\nveciach obdobný (napr. rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21.07.2025, sp. zn.\n5Sfk/13/2024 zo dňa 30.01.2025, sp. zn. 3Sfk/2/2024 zo dňa 27.03.2025, sp. zn. 1Sfk/1/2024 zo dňa\n25.04.2025, sp. zn. 2Sfk/4/2024 zo dňa 30.04.2025, sp. zn. 2Sfk/3/2024 zo dňa 30.04.2025, sp. zn.\n2Sfk/11/2024 zo dňa 30.04.2025 a sp. zn. 1Sfk/2/2024 zo dňa 22.05.2025). Správny súd tak s odkazom\nna uvedené a s poukazom na § 140 SSP uvádza nasledovné (s prihliadnutím na rozsudok kasačného\nsúdu sp. zn. 8Sfk/13/2024 zo dňa 21.07.2025):\n„41. Na úvod kasačný súd poukazuje na to, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať\nmedzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie\nDPH (alternatívne oslobodenia od dane), (ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii)\n\nodopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv)\nodopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.\n42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový\nsubjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na\nodpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby\nzdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných\nplnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex\nGmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci C. F. G., C-610/19 zo dňa 3. septembra\n2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).\nFormálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.\na) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.\nseptembra 2016, bod 29; vo veci C. F. G.,\nC-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43;\nvo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,\nC-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo\nmedzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita\ndodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,\nC-154/20 zo dňa 9. decembra\n2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).\n43. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva\nna odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade nezrovnalostí\nvo faktúre (ako formálnej podmienky) tomu tak bez ďalšieho nie je (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo\nveci Paper Consult z 19. októbra 2017, C-101/16, bod 41; vo veci Ferimet, bod 33; vo veci Senatex, bod\n38; vo veci Kemwater ProChemie, bod 29).\n44.Kasačný súd sa stotožnil so záverom správneho súdu, že žalobcom predložené dôkazy daňové\norgány dostatočne nevyhodnotili a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti\nposkytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období\nobchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o., a to\nz dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej\nkapacity dodávateľa. K týmto záverom kasačný súd dodáva, že spochybnenie personálnych kapacít\ndodávateľa nepostačuje bez ďalšieho pre prijatie záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre\nodpočet DPH.\n45. Kasačný súd poukazuje aj na body 41 a 42 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025 vo veci totožných účastníkov (zdaňovacie obdobie február 2019), s\nktorými sa kasačný súd stotožňuje, a preto ich zacituje\nv plnom znení: „41. Uvedený právny\nnázor je pritom plne v súlade s aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR,\nktorá vychádza\nz rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorý ustálil, že okolnosťou\nspôsobilou vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok,\nktoré by mohli viesť k následnému odmietnutiu práva na odpočet dane\nz pridanej hodnoty, nie je\nnedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane\ndodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó\nKft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára\n2014, body 31, 32; vo veci H. D., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012, bod 49). 42. Sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti opakovane uvádza argumentáciu známu z rozhodnutia žalovaného, pričom takto uvádza aj\ndôvody, na základe ktorých nepriznal právo žalobcovi na odpočet DPH. Ako už kasačný súd načrtol,\nnedostatok materiálnych\na personálnych kapacít sám o sebe nemôže založiť dôvodnú pochybnosť\nsťažovateľa o nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany žalobcu. Rovnako argumentácia, že\nodberatelia žalobcu nemali vedomosť o postúpení prístupových práv subdodávateľom nemá potenciál\nzaložiť dôvodnú pochybnosť o nedodaní fakturovaných služieb spoločnosťou Megsys, s.r.o., keďže\nprípadné porušenie zmluvných podmienok medzi žalobcom a odberateľmi je pri súdnom prieskume v\ndanej veci irelevantné. Obdobné stanovisko je možno zaujať pritom aj k nefakturovaniu dopravných\nnákladov pri vybavovaní servisných zásahov.“\n46. Navyše kasačný súd uvádza, že samotné dokazovanie zamerané na odberateľov môže preukázať\nexistenciu služieb poskytnutých žalobcom jeho odberateľom, nie je však schopné bez ďalšieho\npreukázať existenciu služieb medzi žalobcom\na deklarovaným dodávateľom.\n\n47. Aj podľa kasačného súdu tak rozhodnutie žalovaného nenapĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia a neposkytuje ani odpovede na otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam. Žalovaný\nsa v intenciách právneho názoru správneho súdu (ktorým je v ďalšom konaní viazaný) bude musieť\nbližšie vysporiadať a jasne zodpovedať otázky ohľadne náležitostí faktúry, existencie materiálneho\nplnenia\na osoby dodávateľa - teda otázok, ktoré z rozhodnutia žalovaného vyznievali zmätočne.\n48. V tomto smere správny súd špecificky a s ohľadom na preskúmavané zdaňovacie obdobie poukázal\nna zistenie z administratívneho spisu, že preberací protokol z 31. augusta 2018 s rozpisom počtu hodín\nvýkonu na jednotlivé fakturované služby bol totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe,\nžalobcom označenej ako 1B (obsahujúcej rozpis ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu).\nAj podľa kasačného súdu sťažovateľ uvedené dôkazy nijako v rozhodnutí nevyhodnotil, čo podporuje\nvyššie uvedený záver o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaného s ohľadom na konkrétny\nskutkový stav veci.\n49. K námietke ohľadne vyhodnotenia otázok z výziev ako všeobecných (bod 84 citovaného rozhodnutia\nv rámci bodu 48 napadnutého rozsudku) kasačný súd poukazuje na bod 45 už vyššie uvedeného\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Sfk/13/2024 z 30. januára 2025, s ktorým sa\nkasačný súd stotožňuje: „45. Ďalej sťažovateľ namietal konštatovanie správneho súdu, že dokazovanie\nprostredníctvom výziev obsahovalo otázky, ktoré boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na\npreverenie aspoň vybraných druhov služieb, dodaných v kontrolovanom zdaňovacom období. Kasačný\nsúd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo výzvach odberateľom žalobcu neboli\nvšeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia\nžalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca\ndane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu otázku, či im žalobca dodal\nslužby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot-line, spracovanie dokumentácie,\nservisný zásah, analýza a meranie, teda služby, ktoré mali byť predmetom faktúry č. 1902001 vystavenej\ndodávateľom Megsys, s.r.o. Je však potrebné podotknúť, že uvedená konštatácia správneho súdu nie\nje zásadnou skutočnosťou, na ktorej založil správny súd svoje rozhodnutie, a teda nemá potenciál\nspôsobovať nezákonnosť rozhodnutia tak, ako namieta sťažovateľ.“\n50. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd stotožnil s argumentáciou správneho súdu, že rozhodnutie\nžalovaného neobsahuje také dôvody, ktoré by odôvodňovali neuznanie práva na odpočítanie dane\nžalobcovi a sťažovateľ v konaní nepredložil takú relevantnú argumentáciu, na základe ktorej by\nbolo možné spochybniť správnosť záveru správneho súdu. Uvedený záver kasačného súdu však\nneznamená, že žalobcovi má byť v konečnom dôsledku právo na odpočet DPH priznané; je však úlohou\nsťažovateľa, aby po zohľadnení vyššie uvedených záverov opätovne vyhodnotil či žalobca splnil/nesplnil\nzákonné podmienky pre odpočítanie DPH.“\n52. K úvahám uvedeným v bode 48 citovaného rozhodnutia kasačného súdu správny súd vo vzťahu k\nprejednávanému zdaňovaciemu obdobiu júl 2018 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu\nobdobiu preberací protokol zo dňa 31.07.2018 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované\nslužby, ktorý je až na jednu hodinu v zásade totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe za\ndané zdaňovacie obdobie, žalobcom označenej ako 1B s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných\nklientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní); v\npreberacom protokole sa uvádza spolu 604 hodín a v rozpise človekohodín\nv prílohe 1B je\nspolu 603 človekohodín. Tieto skutočnosti daňové orgány nevyhodnotili a bez bližšieho odôvodnenia\ndospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom\nzdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys s. r. o.\n53. Žalobou napadnuté rozhodnutie tak vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o\nnenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede\nna všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre\nodôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane\nvzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu,\na porušuje tak právo účastníka konania na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.\nNedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm.\n\nd) SSP ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie\nkonanie, v ktorom žalovaný po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej\nargumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencii materiálneho plnenia,\nako aj\nk osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Správny\nsúd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods. 2 až 4 daňového\nporiadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto správneho súdneho konania zrušiť\nprvostupňové rozhodnutie.\n54. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,\na preto s\nodkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. V ďalšom konaní bude žalovaný povinný postupovať v súlade so závermi uvedenými v tomto\nrozsudku, ako aj v súlade so závermi kasačného súdu\na opätovne vyhodnotí, či žalobca splnil/\nnesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.\n55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi\npriznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a trov kasačného\nkonania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením\npodľa § 175 ods. 2 SSP.\n56. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie\nlehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\n\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}