Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/90/2022 z 22. 4. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. apríla 2026, sp. zn. TT-20S/90/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1 Správny súd v Bratislave | TT-20S/90/2022 | ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1 | 2026-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 6 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/56054a84-53f2-40a7-a917-983b9e6b4774 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave TT-20S/90/2022 2022200197 22. 04. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu: OKY-HYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Veľká okružná 1039/17, 010 01 Žilina, IČO: 51 040 646, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100406523/2022 zo dňa 02.03.2022, takto rozhodol: I. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100406523/2022 zo dňa 02.03.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101221011/2021 zo dňa 14.07.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101221011/2021 zo dňa 14.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019. 2. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100406523/2022 zo dňa 02.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 3. Žalovaný potvrdil závery správcu dane, ktorý konštatoval, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovary (materiál a tovar – spotrebný materiál ako napr. elektródy, čerpadlá, skriňa, hriadele, hydromotor) deklarované na sporných faktúrach boli reálne dodané dodávateľom – spoločnosťou Lux light, s.r.o., IČO: 51 012 979 (ďalej len „spoločnosť Lux light“) na nich uvedeným a neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane. 4. Žalovaný konštatoval, že dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože sa jednalo o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nespolupracovala. Miestnym zisťovaným bolo zistené, že na adrese sídla spoločnosti Lux light táto spoločnosť nevykonáva činnosť, je v likvidácii, podala riadne daňové priznania za zdaňovacie obdobia 02/2019-09/2019, avšak nedeklarovala uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov; podala následne dodatočné daňové priznania, v ktorých však boli zdaniteľné obchody uvedené v nižších sumách, ako je uvedené na faktúrach. Kontrolné výkazy neboli podané. Spoločnosť Lux light spochybňuje dôveryhodnosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené žalobcom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto dôkazy nepreukázané. 5. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť Lux light skutočne dodala fakturované tovary, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno, na základe čoho neboli splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré sa na odpočítanie DPH viažu, a preto správca dane postupoval správne, keď právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry nepriznal. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 6. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 13.05.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 7. Žalobca namietol, že v rámci daňovej kontroly splnenie podmienok pre odpočet dne preukázal, a to faktúrami; tovar bol dodaný za protihodnotu; dodávky boli potvrdené dodávateľom, a to potvrdením dodania tovaru na dodacích listoch. Neuznanie nároku na odpočet na základe tvrdenia, že nebolo preukázané dodanie tovaru zdaniteľnou osobou, je podľa žalobcu výsledkom neznalosti základných podmienok neuznania odpočtu dane. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil, že nebolo preukázané dodanie tovaru zdaniteľnou osobou. Žalobca namietol, že ak chcel žalobca tvrdiť, čo aj tvrdil, a teda, že nebolo preukázané, že dodanie tovaru uskutočnila práve spoločnosť Lux light, tak toto kritérium nie je hmotnoprávnou podmienkou práva na odpočet dane. Povinnosťou správcu dane je skúmať, prečo dodávateľ uvedený na faktúre nemohol byť dodávateľom, a to pri zohľadnení objektívnych kritérií, ktoré ako jediné môžu byť dôvodom pre prijatie záveru neuznania odpočtu dane, pretože iba pri vyslovení a preukázaní skutkových okolností zakladajúcich znaky podvodu alebo zneužitia práva môže byť nárok odopretý. 8. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného, že u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť, je v rozpore s princípom neutrality dane. Uviedol, že ak boli formálne a hmotnoprávne podmienky splnené, je možné odoprieť nárok na odpočet dane len v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. 9. K dokazovaniu žalobca uviedol, že predložil okrem účtovných dokladov aj faktúry o dodaní tovaru, vrátane príloh – objednávky, dodacie listy od spoločnosti Lux light, pričom tieto dôkazy neboli hodnotené. Z uvedených dôkazov však bolo nesporné, že dodanie tovaru bolo potvrdené aj bývalým konateľom spoločnosti Lux light – pánom A.. Žalobca poukázal aj na ďalšie dôkazy, pričom mal za to, že samotná existencia dodávky (zdaniteľné plnenie) nebolo v konaní de facto popreté, a to práve tvrdením, že žalobca nepreukázal, že tovar mu dodala osoba v postavení zdaniteľnej osoby. 10. Žalobca ďalej uviedol, že: (i) miestne zisťovanie u žalobcu preukázalo, že na sídle žalobcu sú výrobné a opravárenské dielne; (ii) bývalému konateľovi Lux light bolo doručené predvolanie, daná osoba sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť, a preto je nesprávne tvrdenie o nekontaktnosti, (iii) svedok – B. C., bývalý konateľ žalobcu potvrdil dodanie tovaru spoločnosťou Lux Light, ako aj uviedol danú spoločnosť ako dodávateľa; (iv) následne bývalý konateľ písomne uviedol informácie o spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou Lux light, (v) svedok – D. B. E., bývalý zamestnanec žalobcu uviedol ako dodávateľa aj spoločnosť Lux light a (vi) svedok – F. B., bývalý zamestnanec žalobcu, uviedol objektívny dôvod, pre ktorý nevedel identifikovať dodávateľov. 11. Žalobca ďalej namietol, že z oboznámenia zo dňa 22.12.2020 nevyplývajú, akým spôsobom mal žalobca uniesť svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k nekontaktnosť dodávateľa. Žalobca namietol aj nezákonnosť dôkazu – protokolu z daňovej kontroly, pretože daňová kontrola bola zahájená dňa 24.03.2020, pričom protokol bol doručený dňa 26.01.2021. Žalobca si uplatnil námietku prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, avšak žalovaný odkázal na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu opatrení vo vzťahu k pandémii COVID-19, pričom žalobca namietol, že nie je zrejmé, či k prerušeniu došlo na základe zákona alebo na základe žiadosti žalobcu. Žalobca namietol, že daňová kontrola mohla byť prerušená len na základe žiadosti žalobcu, ktorý však túto žiadosť nepodal. 12. Žalobca mal za to, že neuznanie odpočtu vychádzalo výlučne zo spochybnenia nemožnosti nadobudnutia tovaru dodávateľom, ktorým bola spoločnosť Lux light, pričom takýto záver nie je preukázaním, že dodávateľ žalobcu reálne nemohol s tovarom disponovať v čase jeho dodania a tento následne dodať žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Ďalej uviedol, že iba pri preukázaní a vyslovení skutkových okolností zakladajúcich znaky podvodu alebo zneužitia práva môže byť nárok odoprený. 13. Posledne žalobca namietol, že v rámci odvolacieho konania došlo k doplneniu dokazovania, pričom z dôvodu ochorenia právneho zástupcu žalobcu bola správcovi dane zaslaná žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa, avšak aj napriek uvedenej žiadosti došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho procesných práv. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.12.2022, pričom ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. K námietke ohľadom prerušenia daňovej kontroly uviedol, že táto bola prerušená v súlade so zákonom a nebola prekročená jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. 15. Žalovaný uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov, snažil sa presne a plne zistiť skutkový stav veci, pričom sa zameral aj na vecné plnenie. Žalobca však uskutočnenie deklarovaných obchodov deklaroval len listinnými dokumentami a všeobecnými tvrdeniami, ktoré však dostatočne nepreukázali priebeh zdaniteľných obchodov tak, ako boli deklarované. Žalobca nepreukázal a náležite neopísal priebeh zdaniteľných obchodov, napr. neuviedol, aký konkrétny tovar mal byť dodaný (výrobca, značka, rozmery, kvalita), ako si overoval a potvrdzoval kvalitu a stav dodaného tovaru, ako boli stanovené reklamačné a cenové podmienky, ako si overoval, či deklarovaný dodávateľ má odbornú, materiálnu a personálnu spôsobilosť dodať deklarovaný tovar. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené platiteľom dane deklarovaným na sporných faktúrach, prípadne inou zdaniteľnou osobou. Žalobca nepredložil doklady, ktoré by preukazovali, že boli skutočne vydané spoločnosťou Lux light. 16. Žalovaný mal za to, že žalobca trval na dodaní tovarov spoločnosťou Lux light, a nie inou zdaniteľnou osobou, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že zdaniteľné obchody boli vykonané práve touto osobou. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. 17. Žalobca následne zaslal repliku zo dňa 13.02.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii. Na svojej argumentácii zotrval aj žalovaný v podaní zo dňa 20.02.2023. Žalobca, z vlastnej iniciatívy, zaslal podanie zo dňa 19.03.2023 – právnu argumentáciu. 18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané. IV. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/90/2022. 20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 21. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 22.04.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 22. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 27. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume X.XXX,XX eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise. K námietke žalobcu ohľadom prerušenia daňovej kontroly 28. V prvom rade správny súd preskúmal námietku žalobcu ohľadom prerušenia daňovej kontroly. Žalobca si uplatnil námietku prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, avšak žalovaný odkázal na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu opatrení vo vzťahu k pandémii COVID-19, pričom žalobca namietol, že nie je zrejmé, či k prerušeniu došlo na základe zákona alebo na základe žiadosti žalobcu. Žalobca namietol, že daňová kontrola mohla byť prerušená len na základe žiadosti žalobcu, ktorý však túto žiadosť nepodal. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 29. Ako vyplýva z § 6 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“), ak daňová kontrola začne počas obdobia pandémie, lehota na jej vykonanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňovej kontroly, ak odsek 3 neustanovuje inak. S odkazom na § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach sa opatrenia podľa tohto zákona uplatňujú od 12.03.2020, kedy vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19. 30. Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová kontrola začala dňa 24.03.2020, teda už v čase obdobia pandémie (ktoré bolo začaté dňom 12.03.2020), pričom z úradného záznamu zo dňa 18.05.2020 vyplýva, že daňová kontrola bola s odkazom na § 6 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach prerušená odo dňa 25.03.2020, teda odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňovej kontroly. Daňová kontrola následne pokračovala od 25.04.2020. Jednalo sa tak o zákonné prerušenie daňovej kontroly, vyplývajúce priamo zo zákona o mimoriadnych opatreniach, ktoré nebolo naviazané na žiadosť daňového subjektu, ale na objektívne okolnosti, bez potreby vydávania rozhodnutia o prerušení. Postup správcu dane tak bol správny. Všeobecne k východiskám odpočítania dane 31. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 32. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. 33. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti so statusom dodávateľa a posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je potrebné ustáliť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie. 34. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane subdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé o sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci G. H. I., J./XX zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci B. K. L., J./ XX zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci M. N., J./XX zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci G. H. I., J./XX zo dňa 03.09.2020, bod 64). K prejednávanému prípadu 35. Vychádzajúc z administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že orgány finančnej správy ustálili, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že tovar uvedený na predložených dodávateľských faktúrach bol žalobcovi dodaný spoločnosťou Lux light. Orgány finančnej správy nespochybnili existenciu materiálneho plnenia (toto v napadnutých rozhodnutia priamo a výslovne spochybnené nebolo), ale to, že uvedené dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť („boli reálne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre“). Zároveň z administratívneho spisu a aj napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože sa jednalo o nekontaktnú spoločnosť, ktorá so správcom dane nespolupracovala. Žalovaný napr. na strane 13 napadnutého rozhodnutia o. i. priamo skonštatoval, že „zdokladovaná nekontaktnosť spoločnosti Lux light, s.r.o. v likvidácii spochybňuje dôveryhodnosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich uvedených.“ 36. Správny súd tak sumarizuje, že materiálnu existenciu plnenia daňové orgány nespochybňovali. Pochybnosti správcu dane a žalovaného pritom spočívali v nemožnosti preverenia dodávateľa (Lux light) pre jeho nekontaktnosť, nemožnosti predloženia relevantných dokladov, a teda nepreukázania deklarovaného dodávateľa. Zistenie nekontaktnosti a nemožnosti predloženia relevantných dokladov u deklarovaného dodávateľa vyvracala vierohodnosť a preukaznosť dokladov predložených žalobcom. 37. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že nekontaktnosť dodávateľa je iba jedným, resp. spravidla prvotným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaných plnení. Samu o sebe ju však nemožno považovať za tak závažnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho mohla viesť k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH. Taktiež je nutné uviesť, že nekontaktnosť dodávateľa nemôže byť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcovi pri hodnotení toho, či sú žalobcom predložené dôkazy dostačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle pozíciu žalobcu nijako nevylepšuje ani nezhoršuje. V posudzovanej veci síce nekontaktnosť dodávateľa mohla vyvolávať u správcu dane určité objektívne pochybnosti o uskutočnení plnení deklarovaným spôsobom, avšak bez podpory ďalších zistení z nej možno len ťažko vyvodzovať záver o tom, že došlo k takému spochybneniu žalobcom predložených dokladov, ktoré by bránilo priznaniu odpočtu DPH. 38. Vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné záverom poznamenať aj to, že daňové orgány viedli dokazovanie so zameraním na to, či boli plnenia, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na odpočet DPH, dodané deklarovaným dodávateľom (Lux light) – z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že predmetom skúmania bol priamo a výlučne tento deklarovaný dodávateľ. Zjavne tak vychádzali z právneho názoru, že nárok na odpočet je spojený s preukázaním toho, že skutočným dodávateľom bol ten, kto bol ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch - faktúrach. Správny súd však znova poukazuje na to, že v súvislosti s posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je potrebné postaviť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie. 39. Ak žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol výrobcu, značku, rozmery a kvalitu tovaru, resp. ako si potvrdzoval kvalitu a stav dodaného tovaru; ako boli nastavené reklamačné a cenové podmienky; ako si žalobca overoval odbornú, materiálnu a personálnu spôsobilosť dodávateľa, tak tieto skutočnosti nie sú hmotnoprávnou podmienkou odpočítania DPH, pričom na týchto skutočnostiach nemôže byť bez ďalšieho odopreté právo na odpočet DPH vo vzťahu k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok odpočítania DPH. Tieto skutočnosti však môžu byť indikátorom v prípade daňového podvodu, resp. zneužitia práva. 40. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 41. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania tovarov a materiálu. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. 42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).