{"guid": "a0b716cd-7bcc-4668-937e-31fbebc5a0f1:56054a84-53f2-40a7-a917-983b9e6b4774", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1", "spisova_znacka": "TT-20S/90/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/90/2022 z 22. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. apríla 2026, sp. zn. TT-20S/90/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1", "identifikacne_cislo": "2022200197", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-04-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/67/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/67/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/67-2020/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2020/67#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56054a84-53f2-40a7-a917-983b9e6b4774", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/90/2022\n2022200197\n22. 04. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200197.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,\nv právnej veci žalobcu: OKY-HYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Veľká okružná 1039/17, 010 01 Žilina,\nIČO: 51 040 646, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom\nPuškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100406523/2022 zo dňa 02.03.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100406523/2022 zo dňa\n02.03.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101221011/2021 zo dňa 14.07.2021 a vec vracia\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101221011/2021 zo dňa\n14.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\nX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019.\n2. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100406523/2022 zo dňa 02.03.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n3. Žalovaný potvrdil závery správcu dane, ktorý konštatoval, že žalobca vierohodným\na nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovary (materiál a tovar – spotrebný materiál ako napr.\nelektródy, čerpadlá, skriňa, hriadele, hydromotor) deklarované na sporných faktúrach boli reálne dodané\ndodávateľom – spoločnosťou Lux light, s.r.o., IČO: 51 012 979 (ďalej len „spoločnosť Lux light“) na nich\nuvedeným a neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane.\n4. Žalovaný konštatoval, že dodanie tovaru sa u deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože\nsa jednalo o nekontaktnú spoločnosť, ktorá nespolupracovala. Miestnym zisťovaným bolo zistené, že\nna adrese sídla spoločnosti Lux light táto spoločnosť nevykonáva činnosť, je v likvidácii, podala riadne\ndaňové priznania za zdaňovacie obdobia 02/2019-09/2019, avšak nedeklarovala uskutočnenie žiadnych\nzdaniteľných obchodov; podala následne dodatočné daňové priznania, v ktorých však boli zdaniteľné\n\nobchody uvedené v nižších sumách, ako je uvedené na faktúrach. Kontrolné výkazy neboli podané.\nSpoločnosť Lux light spochybňuje dôveryhodnosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti\na o pravdivosti údajov v nich uvedených. Pokiaľ nie je možné riadne overiť doklady predložené žalobcom\na skutočnosti v nich uvedené, sú tieto dôkazy nepreukázané.\n5. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o tom, že\nspoločnosť Lux light skutočne dodala fakturované tovary, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno, na\nzáklade čoho neboli splnené hmotnoprávne podmienky, ktoré sa na odpočítanie DPH viažu, a preto\nsprávca dane postupoval správne, keď právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry nepriznal.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave správnu žalobu zo dňa 13.05.2022 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n7. Žalobca namietol, že v rámci daňovej kontroly splnenie podmienok pre odpočet dne preukázal, a to\nfaktúrami; tovar bol dodaný za protihodnotu; dodávky boli potvrdené dodávateľom, a to potvrdením\ndodania tovaru na dodacích listoch. Neuznanie nároku na odpočet na základe tvrdenia, že nebolo\npreukázané dodanie tovaru zdaniteľnou osobou, je podľa žalobcu výsledkom neznalosti základných\npodmienok neuznania odpočtu dane. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil, že nebolo\npreukázané dodanie tovaru zdaniteľnou osobou. Žalobca namietol, že ak chcel žalobca tvrdiť, čo aj\ntvrdil, a teda, že nebolo preukázané, že dodanie tovaru uskutočnila práve spoločnosť Lux light, tak\ntoto kritérium nie je hmotnoprávnou podmienkou práva na odpočet dane. Povinnosťou správcu dane je\nskúmať, prečo dodávateľ uvedený na faktúre nemohol byť dodávateľom, a to pri zohľadnení objektívnych\nkritérií, ktoré ako jediné môžu byť dôvodom pre prijatie záveru neuznania odpočtu dane, pretože iba pri\nvyslovení a preukázaní skutkových okolností zakladajúcich znaky podvodu alebo zneužitia práva môže\nbyť nárok odopretý.\n8. Žalobca mal za to, že tvrdenie žalovaného, že u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť, je v rozpore\ns princípom neutrality dane. Uviedol, že ak boli formálne a hmotnoprávne podmienky splnené, je možné\nodoprieť nárok na odpočet dane len v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva.\n9. K dokazovaniu žalobca uviedol, že predložil okrem účtovných dokladov aj faktúry o dodaní tovaru,\nvrátane príloh – objednávky, dodacie listy od spoločnosti Lux light, pričom tieto dôkazy neboli hodnotené.\nZ uvedených dôkazov však bolo nesporné, že dodanie tovaru bolo potvrdené aj bývalým konateľom\nspoločnosti Lux light – pánom A.. Žalobca poukázal aj na ďalšie dôkazy, pričom mal za to, že samotná\nexistencia dodávky (zdaniteľné plnenie) nebolo v konaní de facto popreté, a to práve tvrdením, že\nžalobca nepreukázal, že tovar mu dodala osoba v postavení zdaniteľnej osoby.\n10. Žalobca ďalej uviedol, že: (i) miestne zisťovanie u žalobcu preukázalo, že na sídle žalobcu sú výrobné\na opravárenské dielne; (ii) bývalému konateľovi Lux light bolo doručené predvolanie, daná osoba sa zo\nzdravotných dôvodov nemohla zúčastniť, a preto je nesprávne tvrdenie o nekontaktnosti, (iii) svedok\n– B. C., bývalý konateľ žalobcu potvrdil dodanie tovaru spoločnosťou Lux Light, ako aj uviedol danú\nspoločnosť ako dodávateľa; (iv) následne bývalý konateľ písomne uviedol informácie o spolupráci medzi\nžalobcom a spoločnosťou Lux light, (v) svedok – D. B. E., bývalý zamestnanec žalobcu uviedol ako\ndodávateľa aj spoločnosť Lux light a (vi) svedok – F. B., bývalý zamestnanec žalobcu, uviedol objektívny\ndôvod, pre ktorý nevedel identifikovať dodávateľov.\n11. Žalobca ďalej namietol, že z oboznámenia zo dňa 22.12.2020 nevyplývajú, akým spôsobom mal\nžalobca uniesť svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k nekontaktnosť dodávateľa. Žalobca namietol\naj nezákonnosť dôkazu – protokolu z daňovej kontroly, pretože daňová kontrola bola zahájená dňa\n24.03.2020, pričom protokol bol doručený dňa 26.01.2021. Žalobca si uplatnil námietku prekročenia\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly, avšak žalovaný odkázal na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu\nopatrení vo vzťahu k pandémii COVID-19, pričom žalobca namietol, že nie je zrejmé, či k prerušeniu\ndošlo na základe zákona alebo na základe žiadosti žalobcu. Žalobca namietol, že daňová kontrola mohla\nbyť prerušená len na základe žiadosti žalobcu, ktorý však túto žiadosť nepodal.\n\n12. Žalobca mal za to, že neuznanie odpočtu vychádzalo výlučne zo spochybnenia nemožnosti\nnadobudnutia tovaru dodávateľom, ktorým bola spoločnosť Lux light, pričom takýto záver nie je\npreukázaním, že dodávateľ žalobcu reálne nemohol s tovarom disponovať v čase jeho dodania a tento\nnásledne dodať žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Ďalej uviedol, že iba pri preukázaní\na vyslovení skutkových okolností zakladajúcich znaky podvodu alebo zneužitia práva môže byť nárok\nodoprený.\n13. Posledne žalobca namietol, že v rámci odvolacieho konania došlo k doplneniu dokazovania, pričom\nz dôvodu ochorenia právneho zástupcu žalobcu bola správcovi dane zaslaná žiadosť o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie sa, avšak aj napriek uvedenej žiadosti došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Podľa\nžalobcu došlo k porušeniu jeho procesných práv.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.12.2022, pričom ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť. K námietke ohľadom prerušenia daňovej kontroly uviedol, že táto bola prerušená v súlade\nso zákonom a nebola prekročená jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly.\n15. Žalovaný uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov,\nsnažil sa presne a plne zistiť skutkový stav veci, pričom sa zameral aj na vecné plnenie. Žalobca\nvšak uskutočnenie deklarovaných obchodov deklaroval len listinnými dokumentami a všeobecnými\ntvrdeniami, ktoré však dostatočne nepreukázali priebeh zdaniteľných obchodov tak, ako boli\ndeklarované. Žalobca nepreukázal a náležite neopísal priebeh zdaniteľných obchodov, napr. neuviedol,\naký konkrétny tovar mal byť dodaný (výrobca, značka, rozmery, kvalita), ako si overoval a potvrdzoval\nkvalitu a stav dodaného tovaru, ako boli stanovené reklamačné a cenové podmienky, ako si overoval, či\ndeklarovaný dodávateľ má odbornú, materiálnu a personálnu spôsobilosť dodať deklarovaný tovar. Bolo\npovinnosťou žalobcu preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené platiteľom dane deklarovaným\nna sporných faktúrach, prípadne inou zdaniteľnou osobou. Žalobca nepredložil doklady, ktoré by\npreukazovali, že boli skutočne vydané spoločnosťou Lux light.\n16. Žalovaný mal za to, že žalobca trval na dodaní tovarov spoločnosťou Lux light, a nie inou zdaniteľnou\nosobou, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že zdaniteľné obchody boli vykonané práve touto\nosobou. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol.\n17. Žalobca následne zaslal repliku zo dňa 13.02.2023, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\nNa svojej argumentácii zotrval aj žalovaný v podaní zo dňa 20.02.2023. Žalobca, z vlastnej iniciatívy,\nzaslal podanie zo dňa 19.03.2023 – právnu argumentáciu.\n18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. TT-20S/90/2022.\n20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\n\nc) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\n21. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 22.04.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n22. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\n27. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume X.XXX,XX\neur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej\nsprávy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa\nvyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.\nK námietke žalobcu ohľadom prerušenia daňovej kontroly\n28. V prvom rade správny súd preskúmal námietku žalobcu ohľadom prerušenia daňovej kontroly.\nŽalobca si uplatnil námietku prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, avšak žalovaný odkázal\nna prerušenie daňovej kontroly z dôvodu opatrení vo vzťahu k pandémii COVID-19, pričom žalobca\nnamietol, že nie je zrejmé, či k prerušeniu došlo na základe zákona alebo na základe žiadosti žalobcu.\nŽalobca namietol, že daňová kontrola mohla byť prerušená len na základe žiadosti žalobcu, ktorý však\ntúto žiadosť nepodal. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n29. Ako vyplýva z § 6 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej\noblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“), ak daňová kontrola začne počas obdobia\npandémie, lehota na jej vykonanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňovej kontroly,\nak odsek 3 neustanovuje inak. S odkazom na § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach sa opatrenia\npodľa tohto zákona uplatňujú od 12.03.2020, kedy vláda Slovenskej republiky vyhlásila mimoriadnu\nsituáciu v súvislosti s ochorením COVID-19.\n30. Z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová kontrola začala dňa 24.03.2020, teda už v čase\nobdobia pandémie (ktoré bolo začaté dňom 12.03.2020), pričom z úradného záznamu zo dňa\n18.05.2020 vyplýva, že daňová kontrola bola s odkazom na § 6 ods. 2 zákona o mimoriadnych\nopatreniach prerušená odo dňa 25.03.2020, teda odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňovej kontroly.\nDaňová kontrola následne pokračovala od 25.04.2020. Jednalo sa tak o zákonné prerušenie daňovej\nkontroly, vyplývajúce priamo zo zákona o mimoriadnych opatreniach, ktoré nebolo naviazané na žiadosť\n\ndaňového subjektu, ale na objektívne okolnosti, bez potreby vydávania rozhodnutia o prerušení. Postup\nsprávcu dane tak bol správny.\nVšeobecne k východiskám odpočítania dane\n31. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n32. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej\nhodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom\nstanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno\ndaňového subjektu.\n33. Správny súd poukazuje na to, že v súvislosti so statusom dodávateľa a posúdením uvedeného\ndošlo k judikatúremu posunu, konkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej\núnie pripustil, že dodávateľ plnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo\nskutkových okolností vyvodiť, že postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra\nvychádzala z predpokladu, že je potrebné ustáliť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné\noveriť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež\nmožnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto\nskutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca\ndane sám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda\nzo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení\ntakto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom\nkonaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH.\nV prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s\ntakýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia\nukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.\n34. Správny súd zároveň uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, nedostatok\npotrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane\nsubdodávateľa alebo dodávateľa, a pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca\nnie sú v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie samé\no sebe spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o splnení materiálnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočet DPH. Ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora Európskej únie\nidentifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú\npochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na\nodpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť\ndodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských\nzdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci G. H. I., J./XX zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci B. K. L., J./\nXX zo dňa 13.02.2014, body 31, 32; vo veci M. N., J./XX zo dňa 06.09.2012, bod 49), či (iii) pochybnosti\nna subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo\nveci G. H. I., J./XX zo dňa 03.09.2020, bod 64).\n\nK prejednávanému prípadu\n35. Vychádzajúc z administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia\nsprávny súd uvádza, že orgány finančnej správy ustálili, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania nebolo preukázané, že tovar uvedený na predložených dodávateľských faktúrach bol žalobcovi\ndodaný spoločnosťou Lux light. Orgány finančnej správy nespochybnili existenciu materiálneho plnenia\n(toto v napadnutých rozhodnutia priamo a výslovne spochybnené nebolo), ale to, že uvedené dodala\ndeklarovaná dodávateľská spoločnosť („boli reálne dodané dodávateľom uvedeným na faktúre“).\nZároveň z administratívneho spisu a aj napadnutých rozhodnutí vyplýva, že dodanie tovaru sa\nu deklarovaného dodávateľa nepodarilo preveriť, pretože sa jednalo o nekontaktnú spoločnosť, ktorá so\nsprávcom dane nespolupracovala. Žalovaný napr. na strane 13 napadnutého rozhodnutia o. i. priamo\nskonštatoval, že „zdokladovaná nekontaktnosť spoločnosti Lux light, s.r.o. v likvidácii spochybňuje\ndôveryhodnosť dokladov a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a o pravdivosti údajov v nich\nuvedených.“\n36. Správny súd tak sumarizuje, že materiálnu existenciu plnenia daňové orgány nespochybňovali.\nPochybnosti správcu dane a žalovaného pritom spočívali v nemožnosti preverenia dodávateľa (Lux\nlight) pre jeho nekontaktnosť, nemožnosti predloženia relevantných dokladov, a teda nepreukázania\ndeklarovaného dodávateľa. Zistenie nekontaktnosti a nemožnosti predloženia relevantných dokladov u\ndeklarovaného dodávateľa vyvracala vierohodnosť a preukaznosť dokladov predložených žalobcom.\n37. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že nekontaktnosť dodávateľa je iba jedným, resp.\nspravidla prvotným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaných plnení. Samu o\nsebe ju však nemožno považovať za tak závažnú skutočnosť, ktorá by bez ďalšieho mohla viesť k\nnepriznaniu nároku na odpočítanie DPH. Taktiež je nutné uviesť, že nekontaktnosť dodávateľa nemôže\nbyť bez ďalšieho pričítaná na ťarchu žalobcovi pri hodnotení toho, či sú žalobcom predložené dôkazy\ndostačujúce na unesenie jeho dôkazného bremena. Nekontaktnosť dodávateľa tak v tomto zmysle\npozíciu žalobcu nijako nevylepšuje ani nezhoršuje. V posudzovanej veci síce nekontaktnosť dodávateľa\nmohla vyvolávať u správcu dane určité objektívne pochybnosti o uskutočnení plnení deklarovaným\nspôsobom, avšak bez podpory ďalších zistení z nej možno len ťažko vyvodzovať záver o tom, že došlo\nk takému spochybneniu žalobcom predložených dokladov, ktoré by bránilo priznaniu odpočtu DPH.\n38. Vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné záverom poznamenať aj to, že daňové\norgány viedli dokazovanie so zameraním na to, či boli plnenia, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na\nodpočet DPH, dodané deklarovaným dodávateľom (Lux light) – z napadnutých rozhodnutí jednoznačne\nvyplýva, že predmetom skúmania bol priamo a výlučne tento deklarovaný dodávateľ. Zjavne tak\nvychádzali z právneho názoru, že nárok na odpočet je spojený s preukázaním toho, že skutočným\ndodávateľom bol ten, kto bol ako dodávateľ uvedený na daňových dokladoch - faktúrach. Správny súd\nvšak znova poukazuje na to, že v súvislosti s posúdením uvedeného došlo k judikatúremu posunu,\nkonkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ\nplnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť,\nže postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je\npotrebné postaviť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa\nDPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že\ndodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho\ndvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné\nna overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci\nvyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom,\nresp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených\nskutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na\nvec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od\ndeklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.\n39. Ak žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol výrobcu, značku, rozmery a kvalitu tovaru, resp. ako\nsi potvrdzoval kvalitu a stav dodaného tovaru; ako boli nastavené reklamačné a cenové podmienky;\nako si žalobca overoval odbornú, materiálnu a personálnu spôsobilosť dodávateľa, tak tieto skutočnosti\n\nnie sú hmotnoprávnou podmienkou odpočítania DPH, pričom na týchto skutočnostiach nemôže byť\nbez ďalšieho odopreté právo na odpočet DPH vo vzťahu k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok\nodpočítania DPH. Tieto skutočnosti však môžu byť indikátorom v prípade daňového podvodu, resp.\nzneužitia práva.\n40. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n41. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku\nautomaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného\ndodania tovarov a materiálu. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie\nmateriálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú\ns následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo\nparticipoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci\nobchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.\n42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\n\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}