{"guid": "6a44e2ae-37b1-4304-b364-692099add366:ac92505c-58fa-4b47-acc9-58f4c0bfc461", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200136.2", "spisova_znacka": "TT-20S/63/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/63/2022 z 29. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. mája 2026, sp. zn. TT-20S/63/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200136.2", "identifikacne_cislo": "2022200136", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michaela Machová, Ph.D.", "sudca_id": 996, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michaela-machova-ph-d-996", "datum_vydania": "2026-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac92505c-58fa-4b47-acc9-58f4c0bfc461", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200136.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200136.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:2022200136.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-20S/63/2022\n2022200136\n29. 05. 2026\nJUDr. Michaela Machová, Ph.D.\nECLI:SK:SpSBA:2026:2022200136.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nTT-20S/63/2022\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.\n(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci\nžalobcu: A. B., C.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., do 01.05.2024 podnikajúci\nako: A. B. - B. - F., s miestom podnikania Hlavná 326/23, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 32 322 127,\nzastúpeného: HAÁR & Partners, s. r. o., so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950\n690, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 115826/2022 zo dňa 23.03.2022, takto\nrozhodol:\nTT-20S/63/2022\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nTT-20S/63/2022\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako\ndaňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia\njanuár až september 2017, november až december 2017, január až december 2018 a dane z príjmov\nfyzickej osoby za zdaňovacie obdobia 2017 a 2018, ktorá trvala od 04.11.2019 do 21.10.2020.\n2. Správca dane počas daňovej kontroly o. i. zistil, že žalobca si v kontrolovanom období máj 2017\nuplatnil odpočítanie dane vo výške 12 444,23 Eur z faktúr od spoločnosti CARINA s.r.o., so sídlom\nLúčna 3, Nitra, IČO: 44 107 382 (ďalej len „CARINA“), ktorých predmetom dodania boli stavebné práce\na stavebný materiál, ktorých uskutočnenie v rámci daňovej kontroly zisťoval.\n3. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo v nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydané\nrozhodnutie správcu dane č. 102236075/2021 z 10.11.2021 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie),\nktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený\nrozdiel dane v sume 12 444,23 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.\n4. Po posúdení obsahu predložených dokladov - faktúr - správca dane v prvostupňovom rozhodnutí\nkonštatoval, že tieto s odkazom na § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“) neobsahujú ustanovené náležitosti a nedostatky\n\nvo formálnom vyhotovení faktúr neumožňujú uplatniť právo na odpočet dane, aj keby bola materiálna\npodstata plnenia preukázaná. Uviedol, že žalobca nepredložil ani doklady o úhrade jednotlivých faktúr.\nĎalej zistil, že spoločnosť CARINA bola registrovaná k DPH od 06.06.2008 do 31.12.2018, pričom\nregistrácia jej bola zrušená ex offo, konateľkou spoločnosti od 30.05.2017 do 04.04.2019 bola p. G. H.\nE., občianka Maďarskej republiky a z nahliadnutia do iného spisu zistil, že spoločnosť je nekontaktná.\nSprávca dane vykonal dňa 20.05.2020 výsluch svedka p. I. J., konateľa spoločnosti CARINA do\n29.05.2017, ktorý uviedol, že spoločnosť sa v danom čase zaoberala prenájmom nehnuteľností,\nžalobcu nepoznal ani s ním nemal žiadne obchodné vzťahy, pričom vystavenie predmetných faktúr\nvýslovne poprel. Z výsluchov svedkov A. B. ml. - zamestnanca žalobcu (2017-2018) a K. I., ktorý\nbol v čase výsluchu zamestnancom žalobcu, nezistil žiadne konkrétnosti ohľadom spolupráce so\nspoločnosťou CARINA, len všeobecné informácie o obchodovaní žalobcu. Z odpovede na medzinárodnú\nvýmenu informácií (ďalej len „MVI“) od maďarskej finančnej správy o výsluchu svedkyne p. G. H.\nE., konateľky spoločnosti CARINA, správca dane zistil, že spoločnosť CARINA bola v roku 2019\nzlikvidovaná, svedkyňa nepracovala so spoločnosťou CARINA, nevie nič o jej činnosti, nevykonávala\nžiadnu činnosť v mene tejto spoločnosti a taktiež nepodpisovala žiadne zmluvy, ani nevystavovala\nfaktúry. Správca dane na základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že dodávateľ CARINA je\nnekontaktný, neexistujú dôkazy o riadnom výkone jeho podnikateľskej činnosti, žalobca relevantné\ndoklady nepredložil a svedkovia neposkytli relevantné informácie o preprave tovaru a o identite\ndodávateľa, ktorého by mohol správca dane verifikovať, nemal teda za preukázané uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov v zmysle týchto faktúr, t. j. že tovar a služby boli dodané dodávateľom\ndeklarovaným na faktúrach, a že žalobca si oprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 až § 51\nzákona o DPH, preto mu neuznal odpočítanie dane v zmysle sporných faktúr.\n5. Na podklade žalobcom podaného odvolania rozhodoval žalovaný v odvolacom konaní a\nvydal rozhodnutie č. 115826/2022 zo dňa 23.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“), ktorým podľa § 74 ods. 4 daňového\nporiadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a\nv napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Správca dane podľa\nnázoru žalovaného na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných dôkazov nadobudol\nopodstatnené pochybnosti o reálnom dodaní tovarov a služieb v zmysle sporných faktúr od spoločnosti\nCARINA. Uviedol, že ani dokazovanie u deklarovaného dodávateľa nepotvrdilo skutočnosti tvrdené\nžalobcom, konateľka deklarovaného dodávateľa poprela vystavenie a podpísanie sporných faktúr,\nrovnako ako predchádzajúci konateľ p. J., a pochybnosť správcu dane o reálnom plnení dodávateľom\nvyplynula z komplexu všetkých dôkazov získaných správcom dane. Tiež uviedol, že ani vypočutie\nsvedkov, navrhnutých žalobcom, nepreukázalo dodanie tovaru a služieb deklarovaným dodávateľom.\nZ vyjadrení svedkov bolo zrejmé, že ich výpovede neboli založené na žiadnych overiteľných\nskutočnostiach a neboli spôsobilé zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania. Záverom\nuviedol, že dôvodom nepriznania odpočítania dane nebola vedomosť alebo účasť žalobcu na daňovom\npodvode, ale nesplnenie zákonných podmienok uvedených v zákone o DPH a to, že tovar a služby dodal\ndeklarovaný dodávateľ.\nII. Správna žaloba\n6. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Trnave toho istého dňa, domáhal\npreskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia,\nvrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“).\n7. Žalobca v žalobe zosumarizoval skutkový stav, podané odvolanie, v rámci ktorého uviedol svoje\nodvolacie námietky týkajúce sa najmä nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, nezákonnosti\nvyhodnotenia dôkazov, prenášania dôkazného bremena za iné subjekty na žalobcu, osvojenia si\nnepravdivého, účelového a zavádzajúceho tvrdenia p. G. H. E., že ona na Slovensku nikdy nebola\na nemožnosti jej položiť otázky, účelového spochybnenia výpovedí svedkov A. B. ml. a K. I., ktorý potvrdili\nuvedené obchody. Poukázal na predmet súdneho prieskumu a zákonné náležitosti správnej žaloby\nv zmysle ustanovení SSP.\n8. Vo vzťahu k dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatkov jeho riadneho\nodôvodnenia žalobca uviedol, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v postupe správcu dane\n\na žalovaného v: (i) porušení smernice Rady Európy 2006/112/ES a procesných postupov odporúčaní\nvýboru rady Európy 80 a rezolúcie ministrov rady Európy 77 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k\nsprávnym aktom, (ii) nevysporiadaní sa riadne s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, (iii)\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré formalisticky replikuje vyjadrenie správcu dane a (iv)\npodstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok\nvydanie nezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu. Poukázal na to, že každé rozhodnutie musí\nbyť spravodlivé, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v odôvodnení je správny\norgán povinný presne konkretizovať dôkazné prostriedky a uviesť postup pri aplikácii tzv. správnej úvahy\npri použití právnych predpisov. Uviedol, že bremeno dôkazu má v postupoch, v ktorých sa vyvodzuje\nadministratívnoprávna zodpovednosť, zaťažovať správny orgán, ktorý má náležite zistiť skutkový stav\nveci, a to dokonca aj napriek tomu, keby účastník správneho konania neuplatnil svoje procesné práva.\n9. Žalobca dal do pozornosti, že mu boli zablokované všetky účty až do výšky daňových nedoplatkov, s\nktorými nemohol nakladať, čo namietol ako nedôvodné a nezákonné, a tento postup zo strany správcu\ndane je pre neho likvidačný s následkami, ktoré už nebude môcť odstrániť. Ďalej poukázal na to, že\npodnikateľskú činnosť v odbore stavebníctvo vykonáva ako fyzická osoba od roku 1992, ktorá za svoju\npodnikateľskú činnosť zodpovedá celým svojím majetkom, a ktorá riadne a načas odvádzala dane.\n10. Žalobca zotrval na tom, že dodanie predmetu faktúr za dané zdaňovacie obdobie bolo reálne\nuskutočnené, tovar a služby boli dodané dodávateľom tak, ako boli deklarované na faktúrach a\noprávnene si uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Mal za to, že správca\ndane nevykonal dokazovanie dôsledne podľa § 24 daňového poriadku v súlade so zásadami správy\ndaní uvedenými v § 3 tohto zákona. Zo strany správcu dane došlo k nesprávnym a nekonzistentným\nzisteniam, ktoré boli v priamom rozpore s reálnym stavom vo veci samej a takto zistené skutočnosti boli\nnásledne žalovaným formalisticky osvojené, s čím sa žalobca nemohol stotožniť.\nIII. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania\n11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.08.2022 zotrval na svojich\npredchádzajúcich záveroch, odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, odmietol ako\nneodôvodnené všetky žalobné body a navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný odkázal na zistený skutkový\nstav a uviedol, že (i) ani vykonané dokazovanie u deklarovaného priameho dodávateľa nepotvrdilo\nskutočnosti tvrdené žalobcom a (ii) ani výsluchy svedkov nepreukázali dodanie tovaru a služieb\ndodávateľom. Uviedol, že žalobca nepredkladal ani požadované doklady, a to napriek tomu, že bol\nsprávcom dane vyzvaný. Tiež uviedol, že v prípade, ak tieto skutočnosti nevie preukázať, správca\ndane jeho tvrdenie v dokladoch alebo v daňovom priznaní neuzná. Vzhľadom na to, že žalobca\nokrem sporných faktúr nepredložil žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, podľa žalovaného\npostupoval správca dane správne, keď mu uplatnené odpočítanie dane neuznal. Mal za to, že správca\ndane aj žalovaný dali jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s neuznaním práva na odpočítanie dane.\n12. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu predložené.\nIV. Relevantná právna úprava\n13. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n14. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak.“\n15. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, „V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania\npodľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a\nprávnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej\nlen „žalobné body“).“\n\n16. Podľa § 140 SSP, „Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.“\n17. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“\n18. Podľa § 19 ods. 1, prvé dve vety zákona o DPH, „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“\n19. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“\n20. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH:\n„(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo\nslužbe vznikla daňová povinnosť.\n(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané.“\n21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n22. Podľa § 24 ods. 1 až 4 daňového poriadku,\n„(1) Daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a\nKrajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023\ndaná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v\nBratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025\nnáhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.\n24. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola\npodaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§\n49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s\nobsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a\npodstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho\nvydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo\n\nskutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok\nvec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.\n25. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako\naj postup daňových orgánov predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov, v rámci\nktorých žalobca namietal nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ktoré formalisticky\nreplikuje vyjadrenie správcu dane, porušenie smernice Rady Európy 2006/112/ES a procesných\npostupov odporúčaní výboru rady Európy 80 a rezolúcie ministrov rady Európy 77 o ochrane jednotlivca\nvo vzťahu k správnym aktom, nevysporiadanie sa riadne s odvolacími námietkami žalobcu a podstatné\nporušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie\nnezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu.\n26. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zistil, že na tunajšom súde bolo už\nopakovane rozhodované vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, a to napr.\nrozsudkom sp. zn. TT-14S/67/2022 z 26.03.2025, rozsudkom sp. zn. TT-14S/65/2022 z 26.03.2025\na rozsudkom sp. zn. TT-14S/63/2022 z 24.09.2025, ktorými správny súd za rovnakých/obdobných\nskutkových okolností (obchodných vzťahov s tými istými dodávateľskými spoločnosťami týkajúcich\nsa rovnakých tovarov a služieb) vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam tej istej daňovej kontroly\ntotožnú žalobu voči napadnutým rozhodnutiam daňových orgánov podľa § 190 SSP ako nedôvodnú\nzamietol. Podľa § 140 SSP správny súd poukazuje na uvedené rozsudky v totožných/obdobných veciach\nstotožniac sa so závermi tunajšieho súdu v uvedených veciach a zároveň nižšie stručne zopakuje,\nprípadne doplní, dôvody zamietajúcich rozsudkov.\n27. Na úvod správny súd uvádza, že s odkazom na § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, pričom s odkazom na § 182 ods. 1 písm. e) SSP musia byť žalobné body konkretizované skutkovo\na právne tak, aby mohol správny súd vykonať správny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia na\nzáklade žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si síce uplatnil\nžalobné body, avšak tieto žalobné body sú vo veľkej miere všeobecné a nekonkrétne. Žalobca\nv žalobe opísal skutkový stav veci, poukázal na ustanovenia SSP týkajúce sa súdneho prieskumu a\nnásledne si uplatnil námietku zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatkov jeho riadneho\nodôvodnenia. Bolo povinnosťou žalobcu, zastúpeného právnym zástupcom, aby svoje žalobné body\ndostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte\nuplatnených konkrétnych žalobných bodov. Ak tak žalobca nevykonal, nesie bremeno neúspechu pri\nprieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody\nvšeobecného žalobného bodu za žalobcu.\n28. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy\nodohráva v medziach určite a presne stanovených v zmysle § 134 ods. 1 SSP, pričom stanoviť ich\nnáleží žalobcovi. SSP neumožňuje správnym súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž\npopieralo zmysel inštitútu viazanosti žalobnými bodmi, ktorý slúži práve k tomu, aby činnosť správneho\nsúdu nebola bezbrehá. Od miery precizovania žalobných bodov závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo\nstrany správneho súdu dostane. Žalobcom podaná žaloba v tejto časti neobsahovala konkrétne skutkové\ntvrdenia; tvrdenia predpokladané v § 182 ods. 1 písm. e) SSP nemôžu byť iba typovou charakteristikou\n„obvyklých“ nezákonností (ani len uvedením niektorých z dôvodov pre zrušenie rozhodnutí podľa §\n191 ods. 1 SSP), ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či\nokolností, odlíšiteľný popis zasadený do okolností danej veci. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca\nnemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez prepojenia so\nskutkovými súvislosťami danej veci. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností, uvedené v\nrámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti.\n29. Žalobca namietol nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatkov jeho riadneho\nodôvodnenia spočívajúcich v: (i) porušení smernice Rady Európy 2006/112/ES a procesných postupov\nodporučení výboru rady Európy 80 a rezolúcie ministrov rady Európy 77 o ochrane jednotlivca vo vzťahu\nk správnym aktom, (ii) nevysporiadaní sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, (iii) odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré formalisticky replikuje vyjadrenie správcu dane a (iv) podstatnom\nporušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie\nnezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu. Žalobca však tieto námietky žiadnym spôsobom\n\nnešpecifikoval, a preto správnemu súdu nie je objektívne známe, v čom konkrétne žalobca vidí\nnedostatky v rozhodovaní orgánov finančnej správy. Aj napriek uvedenému a z dôvodu, aby nedošlo k\nodopretiu spravodlivosti, správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobcom uplatnených\nvšeobecných námietok v spojení so žalobcom uvedenými/rekapitulovanými odvolacími námietkami v\nžalobe.\n30. Správny súd dáva v prvom rade do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) nepreukáže splnenie formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii)\ndošlo k daňovému podvodu alebo (iv) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne\naj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami,\na to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového\npodvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu dane. Pri preukazovaní\nsplnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte,\nčo je tento prípad a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia\ndo podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH\nsú splnené.\n31. Vychádzajúc z napadnutých rozhodnutí a administratívneho spisu má správny súd za to, že daňové\norgány určili žalobcovi rozdiel dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie\ndane v kontrolovanom zdaňovacom období, a to konkrétne z dôvodu nepreukázania dodania tovaru\na služieb deklarovaným dodávateľom.\n32. Z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány svoje vyššie\nuvedené závery postavili na tom, že žalobca k zdaniteľným obchodom predložil správcovi dane iba\nfaktúry, ktoré neobsahujú ustanovené náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (nie sú\nk nim priložené podrobné rozpisy stavebných prác, predmet dodania je uvedený zmätočne, nie je z\nneho zrejmé, či bola predmetom dodania služba, alebo služba vrátane materiálu alebo len materiál),\nktoré neumožňujú uplatniť právo na odpočet dane, aj keby bola materiálna podstata plnenia preukázaná.\nZároveň uviedli, že žalobca nepredložil ani doklady o úhrade jednotlivých faktúr, ktoré boli urobené\nv hotovosti. Ďalej zistili, že spoločnosť CARINA je nekontaktná, jej konateľ do 29.05.2017 p. I. J.\nna výsluchu uviedol, že žalobcu nepoznal ani s ním nemal žiadne obchodné vzťahy a vystavenie\npredmetných faktúr výslovne poprel, po nahliadnutí do faktúr uviedol, že sa nezhodoval odtlačok pečiatky\na taktiež boli vystavené v inom účtovnom programe, aký používala v tom čase spoločnosť CARINA,\nspoločnosť predal osobe menom G. H. E., ktorú videl len pri podpise zmluvy. Z výsluchov svedkov\nA. B. ml. - zamestnanca žalobcu (2017-2018) správca dane zistil, že spoločnosť CARINA „je mu\npovedomá, nakupovali od nej stavebný materiál, ktorý preberal, osobne nikoho zo spoločnosti nepoznal,\nkomunikáciu a ostatné veci zabezpečoval jeho otec, dopravu tovaru zabezpečovala spoločnosť, pri\nvykládke bol spolu šoférom, ktorý mu odovzdal faktúru, dodací list a pokladničný doklad, on skontroloval\nmnožstvo a kvalitu. Hotovosť odovzdal svedok šoférovi, na začiatku pri každej jednej dodávke, ale\nneskoršie len pri poslednej dodávke (ak dodávka bola realizovaná viacerými autami). Pri preberaní\ntovaru žiadne doklady nepodpisoval, nevie, kto sporné faktúry vystavil ani či boli všetky uhradené\na akým spôsobom. Materiál bol objednaný priamo na stavbu, neuskladňoval sa. Splnomocnenému\nzástupcovi daňového subjektu odpovedal, že obchody prebehli zákonným spôsobom.“. Svedok K.\nI., ktorý bol v čase výsluchu zamestnancom žalobcu, sa vyjadril v tom zmysle, že „v období rokov\n2017 a 2018 bol rozpočtárom, vypracovával celkovú cenovú ponuku na stavby - od surovín až po\npráce a montáže, o uzatvorení zmlúv nemá žiadne informácie. V súvislosti so spoločnosťou CARINA\nuviedol, že bola dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu v rokoch 2017 a 2018, je možné že\nso spoločnosťou komunikoval kvôli cenám, ale väčšinou komunikuje e-mailom. Nevie, ako spolupráca\nmedzi spoločnosťou a daňovým subjektom vznikla, ale týkala sa stavebného materiálu, ktorý nevedel\nkonkretizovať a prác, ktoré taktiež nevedel konkretizovať. O tovare a úhrade sporných faktúr nemal\nvedomosti, nebol prítomný pri jednotlivých dodávkach tovaru, nič nepodpisoval, nepreberal, neviedol\nžiadnu evidenciu súvisiacu s tovarom. Tovar sa objednával postupne ako sa používal, neskladoval\nsa. Splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu odpovedal, že momentálne majú rozrobené štyri\nstavby, jednej stavbe sa venuje kontrolovaný daňový subjekt a jeho syn, obchody prebehli zákonným\n\nspôsobom.“. Správca dane vyhodnotil svedecké výpovede za nepreukazujúce tvrdenia daňového\nsubjektu, teda že tovar a služby dodal deklarovaný dodávateľ, pretože svedkovia len potvrdili existenciu\nstavebného materiálu, ktorý bol dovezený a spotrebovaný priamo na miesta stavieb. Z odpovede\nMaďarskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií o zabezpečenie vypočutia\np. G. H. E., občianky Maďarskej republiky, konateľky CARINA v čase od 30.05.2017 do 04.04.2019,\nsprávca dane zistil, že nepracovala so spoločnosťou CARINA, nevie nič o jej činnosti, nevykonávala\nžiadnu činnosť v mene tejto spoločnosti a taktiež v roku 2017 nepodpisovala žiadne zmluvy, ani\nnevystavovala faktúry. Uviedla, že pri kúpe spoločnosti jej pomáhal splnomocnený zástupca v L.\np. M. M., ich vzťah sa neskôr zhoršil a nevedela sa na neho nakontaktovať (správcovi dane sa\nnepodarilo predvolať ani predviesť na výsluch p. M. M., o ktorom zistil, že osoba má hlásený pobyt\nbezdomovca v Nových Zámkoch). Správca dane na základe vykonaných dôkazov skonštatoval, že\nnebolo potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle sporných faktúr, pretože deklarovaný\ndodávateľ CARINA je nekontaktný, konateľku nie je možné zastihnúť, deklarovaný dodávateľ nemal\nmotorové vozidlá ani zamestnancov, neexistujú dôkazy o riadnom výkone jeho podnikateľskej činnosti.\nŽalobca správcovi dane doklady o úhrade sporných faktúr nepredložil, svedkovia A. B. ml. a K. I.\niba ústne potvrdili existenciu stavebného materiálu, ktorý bol dovezený na miesta stavieb, neposkytli\nvšak žiadne relevantné informácie o preprave tovaru a o identite dodávateľa, ktoré by správca dane\nmohol verifikovať. Správca dane poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sžf/51/2010 z 08.12.2011 nemal za preukázané, že tovar a služby boli dodané dodávateľom\ndeklarovaným na sporných faktúrach, a že daňový subjekt si oprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa\n§ 49 až § 51 zákona o DPH. Žalovaný k odvolacej námietke o osvojení si nepravdivého, účelového\na zavádzajúceho tvrdenia p. G. H. E. a nemožnosti položiť jej otázky uviedol, že vypočutie svedka\nbola uskutočnené podľa právnych predpisov Maďarskej republiky, preto sa na toto vypočutie nevzťahuje\nprávo daňového subjektu klásť svedkovi otázky podľa daňového poriadku, okrem toho označenie osoby,\nktorá ju mala zastupovať na území Slovenskej republiky je neopodstatnené, o tejto označenej osobe\nsa žalobca v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania vôbec nezmienil. Žalovaný uviedol,\nže z vyjadrení svedkov navrhnutých žalobcom je zrejmé, že ich výpovede nie sú založené na žiadnych\noveriteľných skutočnostiach a nie sú spôsobilé zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania.\n33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nevidí nezákonnosť v záveroch žalovaného, že ani\nvykonané dokazovanie u deklarovaného dodávateľa nepotvrdilo skutočnosti tvrdené žalobcom,\nkonateľka deklarovaného dodávateľa poprela vystavenie a podpísanie sporných faktúr, rovnako ako\npredchádzajúci konateľ p. J., ani vypočutie svedkov navrhnutých daňovým subjektom nepreukázalo\ndodanie tovaru a služieb priamym deklarovaným dodávateľom, preto nebolo žalobcovi priznané právo na\nodpočítanie dane pre nesplnenie zákonných podmienok ustanovených v zákone o DPH a to konkrétne\npodmienky, že tovar a služby dodal deklarovaný dodávateľ.\n34. Aj vo vzťahu k vyššie uvedenému tak neobstojí žalobný bod žalobcu, týkajúci sa toho, že správca\ndane neprihliadal na všetko, čo vykonaným konaním vyšlo najavo. Naopak, správca dane vykonal\nrozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane. Tu správny súd uvádza, že v zmysle zákona o DPH sa hmotnoprávnymi\npodmienkami pre odpočítanie dane myslia (i) aby poskytovateľom plnenia bola iná osoba registrovaná\npre DPH (status osoby deklarovaného dodávateľa), (ii) dodanie tovaru a/alebo služieb zdaniteľnou\nosobou (materiálna existencia plnenia) a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom\nna účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to\n(i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom\nuplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť\ndokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo\nvšeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými\ndôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má\nsprávca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,\npotom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne\nvyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť\na vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu pozri nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023).\n35. V prípade daňovej kontroly tak bolo povinnosťou žalobcu, aby uniesol svoje dôkazné bremeno\n- orgány finančnej správy sa zamerali na splnenie hmotnoprávnych podmienok, kedy leží dôkazné\n\nbremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na daňovom subjekte. Z administratívneho\nspisu mal správny súd za preukázané, že spoločnosť CARINA (dodávateľ žalobcu) bola nekontaktná,\njeho konatelia popreli vystavenie a podpísanie sporných faktúr a dokazovanie zároveň nepreukázalo\ninú zdaniteľnú osobu. Zároveň aj svedecké výpovede, na ktoré odkazoval aj žalobca, nepriniesli žiadne\nrelevantné skutočnosti, ktoré by potvrdili splnenie hmotnoprávnych podmienok - obaja svedkovia, teda\nA. B. ml. a K. I. zhodne k spoločnosti CARINA uviedli, že im je známa, ale nevedia o nej uviesť\nžiadne relevantné skutočnosti, resp. o tejto spoločnosti nič konkrétne nevedia, o predmetných faktúrach\nnemali bližšie vedomosti, a popísali postup pri obchodovaní všeobecne. Súd v zmysle uvedeného\nnezistil nezákonnosť ani svojvoľnosť v záveroch daňových orgánov, že svedkovia žiadnym spôsobom\nnepotvrdili obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou CARINA - teda dodanie tovaru a služieb\ntýmto deklarovaným dodávateľom.\n36. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd ďalej uvádza, že správca dane požiadal žalobcu\no predloženie účtovnej a inej dokumentácie vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu (a to\nuž v rámci oznámenia o začatí daňovej kontroly), a následne tiež výzvou z 06.07.2020 vyzval žalobcu na\npredloženie dokladov a dôkazov, pričom uviedol, že na základe dovtedy vedeného dokazovania nebolo\nmožné preveriť dodanie tovaru spoločnosťou CARINA a nebolo preukázané, že sa zdaniteľné plnenie\nuskutočnilo tak, ako to bolo deklarované na dokladoch. Žalobca však požadované doklady (okrem\nfaktúr) do času vydania protokolu (ani neskôr) správcovi dane nepredložil. Súd dáva do pozornosti,\nže bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si žiada o uplatnenie práva na odpočítanie\ndane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti\nsprávcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo. Závery daňových orgánov o nepreukázaní\nžalobcom, že tovar a služby boli dodané dodávateľom deklarovaným na sporných faktúrach, sa preto\nnevymykajú výsledkom vykonaného dokazovania ani ustanoveniam príslušných daňových predpisov.\nSúd tak nezistil nezákonnosť ani v procese vyhodnocovania dôkazov daňovými orgánmi v zmysle § 3\nods. 3 daňového poriadku.\n37. Zároveň v súvislosti s požiadavkou na preukázanie dodania služieb zdaniteľnou osobou správny\nsúd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sfk 27/2023\nz 21. februára 2025, podľa ktorého „Ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré\nsú poskytované priebežne, po dlhší časový úsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným\nproduktom, resp. výstupom zachyteným na hmotnom substráte, musí si daňový subjekt v takomto\nprípade zadovážiť čo najširšie penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia (vrátane dôkazov, ktoré\nspoľahlivo zachytávajú najmä formu poskytovania takýchto služieb (osobnú alebo elektronickú), a s\ntým súvisiacu prítomnosť osôb participujúcich na poskytovaní onoho plnenia či relevantnú komunikáciu\nspojenú s dojednávaním jednotlivých úkonov plnenia), aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo\nvzťahu k oprávnenosti odpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému\ns dôkaznou núdzou.“. V zmysle vyššie uvedeného platí, že splnenie hmotnoprávnych podmienok je\nposudzované v každom konkrétnom prípade na základe vykonaných dôkazov, pričom daňový subjekt\nsi má zabezpečiť/dohľadať dostatočné penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť uskutočnenia služieb,\nktoré nie sú hmatateľným produktom.\n38. Na základe opisu vyššie uvedených skutočností súd nezistil nesprávnosti ani nezákonnosti v\nzáveroch žalovaného o tom, že (i) žalobca orgánom finančnej správy nepredložil požadované doklady a\ndôkazy, ktorými by deklaroval splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, (ii) dodávateľ\nžalobcu obchodnoprávne vzťahy so žalobcom nepotvrdil a (iii) tieto obchodnoprávne vzťahy neboli\nrelevantnými skutočnosťami potvrdené ani výsluchom svedkov. Na podklade uvedeného tak nemožno\nkonaniu správcu dane a žalovaného vytknúť žalobcom všeobecne formulované (všeobecné) námietky,\npretože viedli dokazovanie v cieľom zistiť všetky potrebné skutočnosti, pričom to bol práve žalobca, ktorý\nsvoje dôkazné bremeno neuniesol.\n39. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,\nneprisvedčil námietkam žalobcu a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení\nzákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n\n40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému\nako orgánu štátnej správy právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože súd nezistil dôvody, na\nzáklade ktorých by bolo možné ich náhradu od žalobcu spravodlivo požadovať.\n41. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nTT-20S/63/2022\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa jeho\ndoručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)\noznačenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body\nmožno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nKasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,\nak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)\nmá sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §\n6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}