{"guid": "efa496e9-1755-4349-9aeb-6ccc38737fc6:0b2e64a6-b0f8-44a6-a72c-5c047303f136", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200749.4", "spisova_znacka": "BA-6S/136/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/136/2023 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. BA-6S/136/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200749.4", "identifikacne_cislo": "1023200749", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-48.odsek-4.pismeno-r", "nazov": "§ 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-48.odsek-4.pismeno-r", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 56 ods. 1 písm. i) zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-3", "nazov": "§ 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-5", "nazov": "§ 56 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-57.odsek-43", "nazov": "§ 57 ods. 43 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-57.odsek-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-1", "nazov": "§ 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-2", "nazov": "§ 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-3", "nazov": "§ 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-4", "nazov": "§ 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-48", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-56", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-57", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-59b", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b2e64a6-b0f8-44a6-a72c-5c047303f136", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200749.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200749.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200749.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n16Sa/12/2023\n1023200749\n23. 06. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200749.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n16Sa/12/2023\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu:\nA. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Maroš Piľa, MPA, advokát so\nsídlom Podzáhradná 2, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO: 00 607 223, v konaní o správnej žalobe\nvo veci správneho trestania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E./XXXX/XXXX zo\ndňa 14. marca 2023, takto\nrozhodol:\n16Sa/12/2023\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n16Sa/12/2023\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) ako správny orgán príslušný podľa § 6 ods. 3 písm. l) a § 56 ods. 5\nv spojení s prílohou č. 1 bod 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 355/2007\nZ. z.“), § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o priestupkoch“) v konaní o priestupku na úseku verejného zdravotníctva vydal podľa § 56 ods.\n3 zákona o priestupkoch v spojení s § 77 zákona o priestupkoch ako aj § 46 a § 47 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) dňa 13.10.2022 pod č. F. rozhodnutie, ktorým žalobcu uznal\nvinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona\no priestupkoch v znení účinnom do 27.07.2021, ktorého sa dopustil tým, že dňa 15.03.2021 v čase\no 12:27 hod. sa nachádzal na verejnosti v exteriéri počas cestnej kontroly na Vajnorskej ulici č. 127/A\nv Bratislave bez prekrytia horných dýchacích ciest, čím konal v rozpore s § 1 ods. 1 vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111/2021 V.v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri\nohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „Vyhláška č. 111“)\na ktorou boli nariadené opatrenia podľa § 5 ods. 4 písm. k) a § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z.\nz. v súvislosti so zabránením vzniku a šíreniu ochorení spôsobených novým koronavírusom. Za vyššie\nuvedené žalobcovi prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007\n\nZ. z. vo výške 50,- eur. Žalobcovi bola podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a § 1 písm. a)\nVyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna\nsuma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, uložená aj povinnosť uhradiť trovy konania\no priestupku v znení Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 531/2008 Z. z. vo výške 16,- eur\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).\n2. Uvedené porušenie zákona bolo zistené a zdokumentované príslušníkmi Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Bratislava Nové Mesto – východ pri vykonávaní kontroly zameranej na dodržiavanie\nopatrení vo svojom obvode, kedy zastavili vozidlo žalobcu, ktorý bol vyzvaný na nasadenie rúška na\ntvár alebo na iné prekrytie horných dýchacích ciest pri blízkom kontakte s príslušníkmi, čo on omietol\ns odôvodnením, že nič také nemusí, pretože to považuje za nezákonné. Po vystúpení z vozidla bol\nžalobca opakovane vyzvaný na prekrytie horných dýchacích ciest, čo žalobca odmietol, zo strany polície\nbol riadne poučený a následne mu bola uložená bloková pokuta. Neskôr spisový materiál bol odstúpený\nprvostupňovému správnemu orgánu, ktorý žalobcovi dňa 01.12.2021 pod č. F./G. vydal rozkaz za\nspáchaný priestupok a uložil mu pokutu vo výške 50,- eur s poukazom na § 56 ods. 3 zákona č.\n355/2007 Z. z. a § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch s povinnosťou ju uhradiť do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu.\n3. Voči predmetnému rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor, v ktorom nepopiera zaznamenaný\nskutkový stav zastavenie vozidla hliadkou dňa 15.03.2021 v čase o 12:27 hod. na Vajnorskej ulici\nč. 127/A v Bratislave, kedy sa mimo svojho vozidla zdržiaval cca 30 sekúnd bez prekrytia horných\ndýchacích ciest, na čo ho vyzvali príslušníci polície na ich prekrytie, čo odmietol. Je však toho názoru,\nže vyhlášky a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva nemajú všeobecnú záväznosť, poukázal na\nustanovenia Ústavy SR, okrem iných aj v tom zmysle, že povinnosti možno ukladať zákonom alebo\nna základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uvedené opatrenia\na vyhlášky sú podľa jeho názoru právne neakceptovateľné, fakticky sa im však priznáva postavenie\nzákona a tým dochádza ku svojvoľnému obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd zaručených\nústavou SR, konkrétne osobnej slobody (čl. 17) a slobody pohybu a pobytu (čl. 23). Súčasne zákon\nč. 400/2015 Z. z. neumožňuje tvorbu právnych predpisov podľa § 59b zákona č. 355/2007 Z. z.\na vyhlášku ako všeobecne záväzný právny predpis prikazuje vyhlasovať a uverejňovať v Zbierke\nzákonov a nie vo Vestníku vlády, ktorý nie je publikačným nástrojom všeobecne záväzných právnych\npredpisov a kde sa neuverejňujú predpisy Úradu verejného zdravotníctva a Regionálnych úradov\nverejného zdravotníctva (ďalej aj ako „ÚVZ“ a „RÚVZ“). Povinnosti sa v Slovenskej republike ukladajú\nzákonom s poukazom na č. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a v slovenských zákonoch neexistuje\npovinnosť prekrytia dýchacích ciest. Ďalej podľa názoru žalobcu formulácia vo Vyhláške č. 111 „za\núčelom riadneho prekrytia dýchacích ciest“ nie je skutkovou podstatou podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona\nč. 355/2007 Z. z. a tiež poukazuje na formuláciu v tomto písmene ustanovenia zákona „používanie\npreventívnych a iných ochranných pomôcok“ a táto formulácia nemá nikde zadefinovaný svoj význam.\nŽalobca považuje za protiústavné, aby akýkoľvek orgán administratívne, dokonca trestne, stíhal niekoho\nna základe podzákonnej právnej normy. Opatrenie ÚVZ nemožno považovať za realizáciu zmocnenia\núradu na povinnosť prekrývania horných dýchacích ciest a úrad týmto prekračuje zákonné oprávnenie\na zároveň ani nedisponuje zákonnou kompetenciou. Predmetné konanie o priestupku navrhol z vyššie\nuvedených dôvodov zastaviť, nakoľko sa domnieva, že skutok nie je priestupkom.\n4. Po ústnom prejednaní veci prvostupňový správny orgán dňa 13.10.2022 pod č. F. vydal rozhodnutie,\nv zmysle ktorého na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v uloženom rozkaze uznal žalobcu\nvinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona\nč. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 27.07.2021, uložil mu na základe § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007\nZ. z. pokutu vo výške 50,- eur s povinnosťou ju uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti na účet RÚVZ\na zároveň povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.\na § 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, uložená aj povinnosť uhradiť\ntrovy konania o priestupku v znení Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky 531/2008 Z. z..\n5. Proti vydanému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zástupcu opravný\nprostriedok. V odvolaní nad rámec uvedených skutočností v už podanom odpore uviedol, že v čase\nspáchania priestupku dňa 15.03.2021 bola v Slovenskej republike prijímaná „legislatívna smršť“\nv súvislosti s obmedzením šírenia pandémie COVID-19. V danom čase platil na celom území núdzový\n\nstav ale aj zákaz vychádzania, ktorý bol predlžovaný do 14.05.2021 a boli vo forme odporúčaní pre\nhlavného hygienika SR ako najvyššieho predstaviteľa ÚVZ prijímané vyhlášky ÚVZ, aj predmetná\nVyhláška č. 111 publikovaná vo Vestníku vlády pod čiastkou 46/2021 dňa 11.03.2021 s účinnosťou od\n15.03.2021. Rovnako ako v odpore aj v odvolaní žalobca zastáva právny názor, že sankciu možno uložiť\nvýhradne na základe zákona č. 355/2007 Z. z. v znení účinnom do 14.06.2021. Prvostupňový správny\norgán vo výrokovej časti rozhodnutia (ako aj v odôvodnení) uviedol, že rozhodoval na základe novely\nzákona č. 252/2021 Z. z. v znení účinnom do 27.06.2021. Opätovne poukázal na závažné porušenie\nústavných princípov a základných zásad ukladania sankcií, porušenie princípu nullum crimen sine lege.\nPovažuje za absurdné, že sankcia za domnelý priestupok bola uložená za kumulatívneho uplatnenia\ndvoch rôznych právnych predpisov, navyše nerovnakej právnej sily. Poukázal na nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn.: PL ÚS 8/94 zo dňa 06.10.1994. Pri publikačnej povahe Vestníka vlády SR, kde\nsa zverejňujú aj vyhlášky ÚVZ neplatí nevyvrátiteľná domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne\nzáväzných právnych predpisov tak ako v Zbierke zákonov SR.\n6. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako druhostupňový orgán verejnej správy vydal\ndňa 14.03.2023 rozhodnutie č. E./XXXX/XXXX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo\nodvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuté, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo\npotvrdené.\n7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul dovtedajší priebeh administratívneho\nkonania a obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že žalobca v podanom\nodvolaní spáchanie priestupku žiadnym spôsobom nepoprel a taktiež neuviedol žiadne skutočnosti,\nz ktorých by bolo zrejmé, že sa priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. nedopustil;\nzároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, že sa na neho vzťahovala niektorá z výnimiek podľa § 2\nods. 2 vyhlášky ÚVZ SR č. 111 z povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Konštatoval, že žalobca\nmal za to, že jeho nariadenia sú nezmyselné, absurdné s dvojkoľajnou právnou úpravou nerovnakej\nprávnej sily, kde pri vyhlasovaní vyhlášok vo Vestníku vlády neplatí nevyvrátiteľná domnienka o znalosti\nako je tomu pri všeobecne záväzných právnych predpisov vyhlasovaných v Zbierke zákonov SR. V tejto\nsúvislosti považoval za potrebné uviesť, že žalobca svojim konaním nerešpektoval nariadenú povinnosť\nprekryť si horné dýchacie cesty v exteriéri podľa vyhlášky ÚVZ SR č. 111. Žalobca mal v súlade v tom\nčase platnými právnymi predpismi povinnosť sa podrobiť nariadeným opatreniam bez ohľadu na to,\nči s nimi súhlasil alebo nie. Nakoľko žalobca nepreukázal zdravotné problémy, ktoré by ho zbavovali\npovinnosti na prekrytie horných dýchacích ciest ani žiadne iné výnimky, svojím správaním ohrozil verejné\nzdravie, čím sa dopustil priestupku na úseku verejného zdravotníctva.\n8. K námietke, že vo výrokovej časti mala byť použitá právna úprava v znení účinnom do 27. júla\n2021, keďže mala byť účinná skoršia novela č. 319/2020 Z. z., je irelevantná a to nielen vzhľadom na\npredmet konania, ale aj na skutočnosť, že správny orgán tým len podotkol a zdôraznil, že účastník\nkonania sa dopustil priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. f)\nzákona č. 355/2007 Z. z., ktoré bolo účinné či už 15.03.2021 alebo 14.06.2021 či 27.07.2021. Žalovaný\nsprávne konštatoval účinnosť, keďže dňom 28.07.2021 bolo predmetné ustanovenie § 56 ods. 1 písm.\nf) pozmenené.\n9. K domnienke žalobcu, že vyhlášky ÚVZ SR nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi (ďalej aj\nako „VZPP“) z dôvodu absencie ch zverejnenia v Zbierke zákonov SR uviedol, že Ústava SR neuvádza,\nže štátnym publikačným nástrojom pre VZPP ministerstiev a iných štátnych orgánov je striktne Zbierka\nzákonov SR, teda že nie je možný iný spôsob publikácie pre VZPP. Ďalej uviedol, že žalobca mal za to,\nže vydávané nariadenia sú nezákonné pre ich rozpor s ústavou a medzinárodnými dohovormi. K tomuto\ntvrdeniu žalobcu konštatoval, že jeho právomoc nariaďovať opatrenia je ustanovená v § 5 ods. 4 písm. k)\nzákona č. 355/2007 Z. z., podľa ktorého: „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nariaďuje\nopatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa\n§ 48 ods. 4, ak ich treba vykonať v rozsahu presahujúcom územnú pôsobnosť regionálneho úradu\nverejného zdravotníctva.„ V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že v zmysle § 48 ods. 4 písm.\nr) zákona č. 355/2007 Z. z. on alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného\nzdravia nariadi opatrenie, ktorým je používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok - bližšiu\nšpecifikáciu týchto preventívnych a iných ochranný pomôcok potom dáva vyhláška ÚVZ SR č. 111\nvydaná podľa § 5 ods. 4 písm. k) v spojení s § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., ktorými sa podľa § 48 ods. 4\npísm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. nariadili opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia\n\nhorných dýchacích ciest. Vyhlášky nemusia v zmysle ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti\nštátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu byť publikované v Zbierke\nzákonov SR, pretože tento zákon má vlastný režim publikácie rozhodnutí. Ďalej žalovaný poukázal na to,\nže v predmetnej oblasti nie je oprávnený zaoberať sa zákonnosťou vyhlášok či zákonnosťou publikácie\nvyhlášok vo Vestníku vlády, pri ich vydávaní postupoval v súlade s právnymi predpismi.\n10. K tvrdeniu žalobcu o úmyselnom a zlomyseľnom konaní príslušníka polície, ktorý vyzval žalobcu\nna vystúpenie vozidla, čím ho mal úmyselne nabádať k spáchaniu priestupku, žalovaný uvádza, že ide\no špekulatívnu domnienku s cieľom sa vyhnúť sankcii. Ide o bežnú prax, na ktorú sú príslušníci OO PZ\noprávnení zo zákona, navyše žalobca sa na danom mieste nachádzal bez prekrytie horných dýchacích\nciest, čo aj sám potvrdil a tým sa ku spáchaniu priestupku sám priznal.\n11. Tvrdenie žalobcu o tom, že v čase kontroly sa bezprostredne vracal z diagnostického vyšetrenia\nna ochorenie COVID-19, považuje žalovaný opäť len o špekulatívne tvrdenie s úmyslom vyhnúť sa\nsankcii, ničím ho nepodložil a zo strany žalobcu toto tvrdenie bolo prednesené až pri odvolaní, teda\nani pri samotnej kontrole ani počas konania túto skutočnosť žalobca nenamietol. Navyše aj predloženie\ntakéhoto dôkazu by bolo právne irelevantné, pretože nepredložil žiadnu výnimku zo zdravotných a iných\ndôvodoch a mal povinnosť si prekryť horné dýchacie cesty v súlade s vyhláškou č. 111 vydanou na\nzáklade § 59b zákona č. 355/2007 Z. z..\nII. Žaloba a jej dôvody\n12. Žalobca v správnej žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.05.2023 namietal, že\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, že došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia. Poukázal aj na nesprávne doručovanie v správnom konaní, keď napadnuté\nrozhodnutie bolo doručované len žalobcovi a nie splnomocnenému právnemu zástupcovi žalobcu.\nŽiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Opätovne namietal, že predmetná vyhláška žalovaného č. 111\nnemá všeobecnú záväznosť, pretože nebola zverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, pričom\nbola zverejnená len vo Vestníku vlády Slovenskej republiky – z uvedeného dôvodu bol preto toho názoru,\nže predmetná vyhláška nie je vykonateľná voči jednotlivcovi a nie je možné na jej základe ukladať\njednotlivcovi žiadne povinnosti, ktorých plnenie by bolo možné vynucovať. Poukázal na to, že Vestník\nvlády nie je legálnym štátnym publikačným nástrojom, nakoľko nebol ustanovený zákonom (na rozdiel od\nZbierky zákonom SR). Namietal aj neexistenciu všeobecne záväzného právneho základu pre uloženie\npokuty. Rovnako tak opätovne poukázal na chybnú aplikáciu procesného predpisu čo sa týka novelizácii,\nže správny orgán aplikoval neskoršie znenie právneho predpisu. Podotkol, že žalobca sa dňa spáchania\npriestupku vracal z diagnostického vyšetrenia na COVID-19 s negatívnym výsledkom, nebol vedený\nv evidencii pozitívnych osôb. Rovnako tak poukázal na „legislatívnu smršť“ počas obdobia pandémie\naj na podzákonnej úrovni, na dvojkoľajnosť právnej úpravy ich formálnej publikácie a zverejňovania\nčo malo dôsledky v právnej neistote, svojvôli pri prijímaní vyhlášok ÚVZ SR a popretie čl. 46 ods. 2\nÚstavy SR. Je toho názoru, že pri publikačnej povahe Vestníka vlády neplatí nevyvrátiteľná domnienka\ntak ako je tomu pri publikovaní právnych predpisov v Zbierke zákonov SR. Žalobca ďalej uviedol, že\nv rámci mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní plánuje podať rozklad na Ministerstvo\nzdravotníctva SR.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.05.2023 označil obe vydané rozhodnutia za súladné\nso zákonom, ktoré vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci, sú zrozumiteľné a správny orgán\npočas celého trvania konania plne rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva. Pridržiava\nsa v plnom rozsahu na argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutiach. Podotkol, že správny súd nie je\noprávnený právomocou na rozhodnutie o súlade právnych predpisov, ktoré prináleží Ústavnému súdu\nSR. K prieskumu vyhlášok pred správnymi súdmi žalovaný uvádza, že právna veda aj súdna prax\njednotne vylučujú prieskum v správnom súdnom konaní vyhlášok ÚVZ SR a poukázal na uznesenie sp.\nzn. 1KO/36/2020 Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL\n\nÚS 8/2021, ktorý rozhodol, že vyhlášky vydávané úradmi verejného zdravotníctva môžu byť vyhlasované\npublikáciou vo Vestníku vlády - Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní vychádzal z čl.\n123 Ústavy SR, podľa ktorého „ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich\nmedziach môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom.\nTieto všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Orgány štátnej\nsprávy môžu na základe zákonného splnomocnenia vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré\nsa musia vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalovaný je toho názoru, že pri vydávaní vyhlášok\na nariadení postupoval na základe právnych predpisov. Svoje tvrdenie oprel o nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. PL ÚS 10/2021 (ako aj nález sp. zn. PL ÚS 11/2021), ktorým ústavný súd uznal, že ÚVZ\nSR v súvislosti s pandemickou normotvorbou na úseku verejného zdravotníctva je ústredným orgánom\nštátnej správy s normotvornou právomocou. Vydávanie vyhlášok v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z.\nnie je v rozpore s ani čl. 123 Ústavy SR, čl. 122 a dokonca ani s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď\nÚVZ SR je po materiálnej stránke ústredným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva\n(PL ÚS 17/2014). Ústavný súd Slovenskej republiky odvolávajúc sa aj na nález ústavného súdu sp. zn.\nPL ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 prijatím návrhu na ďalšie konanie podľa čl. 125 ods. 1 písm. b) ústavy\nvopred a definitívne uznal, že on je v súvislosti s tzv. pandemickou normotvorbou na úseku verejného\nzdravotníctva ústredným orgánom štátnej správy nadaným normotvornou právomocou. Konštatoval, že\naj na tomto mieste je možné sa ďalej odvolať na právne závery ústavného súdu komunikované v náleze\nsp. zn. PL ÚS 17/2014 z 22. júna 2016 (publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu\npod č. 4/2016). Ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. a vydávané jeho vyhlášky plne korešpondujú\na konvenujú čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 122 a čl. 123 ústavy, keďže on ako po materiálnej stránke ústredný\norgán štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy\n(nazvané vyhlášky) na základe zákonného splnomocnenia (čl. 123 ústavy), ktoré určuje normotvorcovi\nmedze tejto normotvorby – v tejto súvislosti poukázal na čl. 123 prvú vetu Ústavy Slovenskej republiky.\nKonštatoval, že aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky kladie na ochranu verejného zdravia\nosobitný dôraz, čo vyplýva aj z úvodu rozhodnutia sp. zn. PL ÚS 4/2021 zo dňa 08.12.2021. Bol\nteda toho názoru, že žalobca tak svojím konaním porušil vyššie uvedenú povinnosť podľa § 51 ods.\n1 zákona č. 355/2007 Z. z., a to tým, že porušil opatrenie podľa § 48 ods. 4 písm. r) nariadené\na špecifikované vo vyhláške ÚVZ SR č. 111 a teda svojim protiprávnym konaním naplnil skutkovú\npodstatu priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007\nZ. z. Poukázal aj na rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-31S/146/2022 zo dňa\n23.11.2023, ktorý žalobu zamietol a ktorého predmet konania bol obdobný ako v tomto prípade, t. j.\nrozhodovanie o preskúmanie zákonnosti žalovaného na úseku verejného zdravotníctva uloženia pokuty\nv čase protipandemických opatrení porušením povinností v zmysle platnej vyhlášky.\nIV. Replika žalobcu\n14. V replike zo dňa 29.09.2024 sa žalobca venoval najmä dvom okruhom, ktoré uviedol\nžalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalobca nespochybňuje vyhlášky ÚVZ SR ako také, ale\nspochybňuje oprávnenie ukladať sankcie na základe týchto vyhlášok. Napáda nezákonnosť vydaného\nadministratívneho rozhodnutia, teda konkrétneho individuálneho správneho aktu. Sankcie možno\nukladať len výhradne na základe zákona a zákon o priestupkoch je odkazovacou normou na osobitný\nzákon na úseku verejného zdravotníctva, ktorým je zákon č. 355/2007 Z. z. v tomto prípade v znení\nnovely č. 319/2020 Z. z. účinný do 14.06.2021, by skutková podstata priestupku ukladaná žalobcovi za\nneprekrytie horných dýchacích ciest mala byť upravená aj v ustanovení § 56 zákona č. 355/2007 Z. z.\n(časť priestupky). Táto úprava sa v tomto a ani v inom zákone nenachádza. Poznamenal, že výroková\nčasť prvostupňového rozhodnutia trpí závažnými a neodstrániteľnými vadami. Správny orgán ponechal\nvýber na žalobcu, aby si sám najprv vybral medzi dvoma ustanoveniami zákona o verejnom zdraví a to\n§ 4 písm. a) alebo § 48 ods. 4, pričom ak by si žalobca vybral, že sankcia mu je uložená podľa § 48\nods. 4, tak mal ďalších štrnásť alternatív, čo je neprípustné z dôvodu nejednoznačnosti rozhodnutia na\nzáklade akého ustanovenia správny orgán rozhodol. Zároveň § 48 neupravuje sankcie, ale „len“ spôsob,\nako príslušný orgán pri ohrození zdravia nariaďuje takéto opatrenia. Zákon č. 355/2007 Z. z. neupravuje\nsankciu za neprekrytie horných dýchacích ciest a teda nemožno nikoho za porušenie neexistujúcej\npovinnosti sankcionovať. Vyhláška č. 111 ako podzákonná norma sankciu upravuje, ale podľa žalobcu\nide o nepochopenie zákonnosti ukladania sankcií správnymi orgánmi na úseku verejného zdravia\nprostredníctvom vyhlášok. Trvá na tom, že výrok prvostupňového rozhodnutia trpí nezákonnosťou\nz dôvodu nepreskúmateľnosti a ničotnosti administratívneho rozhodnutia. Žalobca opakovane zopakoval\n\nsvoje námietky ohľadom porušenia ústavných princípov a základných práv žalobcu pri ukladaní sankcie.\nNavyše dôvodom na zrušenie napádaného rozhodnutie je aj nedoručenie právnemu zástupcovi žalobcu.\nŽalobca na námietku žalovaného, že vyhlášky ÚVZ SR nemusia byť v zmysle ústavného zákona č.\n227/2002 Z. z. publikované v Zbierke zákonov a majú samostatný režim, uviedol, že s tým nesúhlasí\na podľa neho žalovaný bagatelizuje a kriví právo tvrdením: ...“pretože vyhlášky sú formálne aj prakticky\ndostupné adresátom právnych noriem“. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa mal v čase kontroly vracať\nz diagnostického vyšetrenia na ochorenie COVID-19 s negatívnym výsledkom a šlo len o špekulatívne\ntvrdenia žalobcu, pretože nebol predložený žiaden dôkaz, uvádza, že žalovaný ako správny orgán\nzabudol na svoje kompetencie, pretože práve regionálne úrady verejného zdravotníctva nariaďovali tzv.\ntestovanie na ochorenie COVID-19, o čom mali viesť evidenciu. Teda žalovaný má k databáze prístup,\nalebo si mal vyžiadať prístup do databázy NCZI a overiť si informácie, čo tiež žalobca považuje za\nporušenie § 3 a § 4 správneho poriadku. Žalobca s poukazom na tvrdenie žalovaného, že po materiálnej\nstránke je ústredným orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, poukazuje na zákon\n575/2001 Z. z. a žalovaný nemá postavenie ústredného orgánu štátnej správy, nakoľko sa v zákone\nnenachádza.\nV. Duplika žalovaného\n15. V duplike zo dňa 22.01.2025 sa žalovaný pridržiava argumentov, ktorý vyslovil už v napadnutom\nrozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.05.2025. Žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú\na navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.\nVI. Relevantná právna úprava\n16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby\na právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo\nveciach správneho trestania.\n20. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n21. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n22. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,\na nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.\n24. Podľa článku 40 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia.\n\n25. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z., úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny\núrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú: používanie\npreventívnych a iných ochranných pomôcok.\n26. Podľa § 56 ods. 1 písm. í) zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa\ndopusti ten, kto nesplní nariadené opatrenie pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm.\na) až d), f) až i), n), r), t), u), y) až ab) zákona.\n27. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. prvá veta za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť\npokutu do 1 659 eur a v blokovom konaní do 99 eur, ak odsek 2 alebo odsek 4 neustanovuje inak.\n28. Podľa § 56 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu\nsvojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány\nverejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na priestupky\na na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis.\n29. Podľa § 57 ods. 43 zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení\nmožno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.\n30. Podľa § 57 ods. 43 zákona č. 355/2007 Z. z., orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty\nprihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení\nmožno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.\n31. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo\n§ 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako\njednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného\nzdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]\nvšeobecne záväzným právnym predpisom.\n32. Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané\npodľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní\nprávnych predpisov; tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané\npodľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.\n33. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného\nzdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje\nnázvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.\n34. Podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho\núradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší\ndeň nadobudnutia účinnosti.\n35. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky ÚVZ č. 111: Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám\nnariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívne\nochranné pomôcky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál, alebo šatka a to na\nverejnosti v exteriéroch alebo na verejnosti v priestoroch interiérov budov, ak táto vyhláška neustanovuje\ninak.\n36. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky ÚVZ č. 111: Podľa§ 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám\nnariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívnu\nochrannú pomôcku, ktorou je respirátor alebo obdobný prostriedok (vždy bez výdychového ventilu)\nnaplňujúci minimálne všetky technické podmienky a požiadavky pre filtračnú polomasku s klasifikáciou\nnajmenej FFP2 podľa normy STN EN 149+A1 a to na verejnosti v priestoroch interiérov budov alebo v\nprostriedkoch verejnej dopravy.\nVII. Posúdenie veci správnym súdom\n\n37. 35. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení\nsprávnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa\nokrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch\nuvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak\n§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon\nsúdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.\n38. 37. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny\nsúd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane jeho postupu v administratívnom\nkonaní, a to v rozsahu žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP,\nkeďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ust. § 194 a nasl. SSP) a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 23.06.2026.\n39. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe ako aj doterajších námietkach voči napadnutému\nrozhodnutiu. Má za to, že sankcia za domnelý priestupok bola uložená za kumulatívneho uplatnenia\ndvoch rôznych právnych predpisov (nerovnakej právnej sily). Žiada napadnuté druhostupňové\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť pre nezákonnosť a to: nepreskúmateľnosť\npre nezrozumiteľnosť, zmätočnosť.\n40. Žalovaný na ústnom pojednávaní zotrval na svojom písomnom vyjadrení a navrhol žalobu zamietnuť.\nUviedol, že žalobné námietky nesmerujú proti zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ale v podstate\nspochybňujú právomoc Úradu verejného zdravotníctva SR vydávať všeobecne záväzné právne predpisy\na ich súlad s Ústavou SR, čo je otázka patriaca do právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ďalej\npoukázal na to, že oprávnenie Úradu verejného zdravotníctva SR vydávať vyhlášky vyplýva zo zákona\nč. 355/2007 Z. z., pričom ich povahu ako všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj spôsob ich\nvyhlasovania vo Vestníku vlády SR, potvrdil vo svojej rozhodovacej činnosti Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky. Z týchto dôvodov žalovaný považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a navrhol správnu\nžalobu zamietnuť.\n41. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (č. E./ F./\nXXXX zo dňa 14.03.2023), ktorým bolo odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietnuté\na prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Prvostupňový správny orgán podľa § 6 ods. 3 písm. l) a § 56\nods. 5 v spojení s prílohou č. 1 bod 1 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 55 ods. 1 zákona č. 372/1990\nZb. v konaní o priestupku na úseku verejného zdravotníctva, ktorého sa dopustil žalobca podľa § 56\nods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 77 zákona č. 372/1990 Zb. ako aj § 46 a § 47 zákona\nč. 71/1967 Zb. uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa\n§ 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil dňa 15.03.2021 tým, že v čase o\n12.27 hod. sa nachádzal na verejnosti v exteriéri počas cestnej kontroly na Vajnorskej ulici č. 127/A v\nBratislave bez prekrytia horných dýchacích ciest. Svojim konaním žalobca porušil § 1 ods. 1 vyhlášky\nč. 111/2021 V. v., predmetnou vyhláškou boli nariadené opatrenia podľa § 5 ods. 4 písm. k) a § 48 ods.\n4 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. v súvislosti so zabránením vzniku a šíreniu ochorení spôsobených\nnovým koronavírusom. Za spáchaný priestupok bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 56 ods. 3 zákona\nč. 355/2007 Z. z. vo výške 50 eur a podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s § 1 písm. a)\nvyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z. bol povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 eur.\n42. Tunajší súd je toho názoru, že správna žaloba žalobcu ako aj ním vznesené námietky a argumentácia\nvoči žalovanému rozhodnutiu smerujú najmä proti ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov,\nnajmä zákona č. 355/2007 Z.z., vyhlášok žalovaného (najmä Vyhlášky č. 111) hlavne pre neústavnosť\nsplnomocnenia plynúceho z ust. § 59b zákona č. 355/2007 Z.z., pre obmedzovanie základných práv\na slobôd právnym predpisom nižšej právnej sily než zákon, pre nesúlad s princípom právnej istoty\na nesúlad s ústavným spôsobom publikácie právnych predpisov.\n\n43. Správny súd v nadväznosti na uvedené považuje za potrebné skonštatovať, že predmetom tohto\nkonania nie je a ani nemôže byť preskúmanie zákonnosti a ústavnosti predmetných vyhlášok Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ale predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n44. Vzhľadom na to, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola namietaná z dôvodu jeho vydania\nna základe neústavných právnych predpisov, správny súd bol povinný vyhodnotiť, či nebol dôvod na\npostup v zmysle § 100 ods. 1 písm. b) SSP, podľa ktorého „správny súd konanie uznesením preruší,\nak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu“.\nPokiaľ ide o uvedené žalobné námietky, tieto boli predmetom viacerých konaní pred Ústavným súdom\nSlovenskej republiky, ktorý k oprávneniam žalovaného a regionálnych úradov verejného zdravotníctva,\nnapr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 8/2021 uviedol nasledovné (body 60 až 66 nálezu):\n45. „60. Článok 123 ústavy ustanovuje, že autoritami, ktoré môžu prijímať všeobecne záväzné právne\npredpisy na vykonanie zákona, môžu byť len orgány štátnej správy. Ústavný súd tak musí ustáliť, či\nÚVZ a RÚVZ sú orgánmi štátnej správy. Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného\nzdravotníctva sú podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ochrane verejného zdravia orgánmi verejného\nzdravotníctva. Tento pojem je však podľa § 1 písm. f) cit. zákona len legislatívnou skratkou pre\n„orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva“, teda ÚVZ aj RÚVZ sú orgánmi štátnej\nsprávy (pre oblasť verejného zdravotníctva) [§ 1 písm. f) zákona o ochrane verejného zdravia: Tento\nzákon ustanovuje opatrenia orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva (ďalej len „orgány\nverejného zdravotníctva“)].\n46. 61. Skutočnosť, že zákon o ochrane verejného zdravia (§ 5 ods. 1, § 6 ods. 1) označuje ÚVZ\naj RÚVZ zároveň za rozpočtové organizácie, je z tohto hľadiska nepodstatná, pretože tým je určené\nlen ich rozpočtové postavenie na rozdiel napríklad od príspevkového hospodárenia. Ide o kategóriu\nhospodársku, nie o kategóriu typu právnej entity. Rozpočtovými organizáciami sú v zásade všetky\nštátne orgány vrátane ministerstiev (§ 21 ods. 1 a 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových\npravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),\nnapriek tomu nikdy nebol sporný ich status orgánov štátnej správy. Zamieňanie jednotlivých vlastností\nverejnoprávnych entít samotných a taktiež verejnoprávnych a súkromnoprávnych entít navzájom (nositeľ\nmoci, rozpočtová organizácia, právna subjektivita) súvisí s teoreticky nedôslednou zmenou konceptu\norganizácii na štátne orgány a právnické osoby (porov. napr. II. ÚS 80/09, II. ÚS 152/2016, PL. ÚS\n19/2017 – poľovnícka komora).\n47. 62. Úrad verejného zdravotníctva a RÚVZ boli riadne zriadené zákonom v súlade s čl. 122\nústavy, podľa ktorého sa zákonom zriaďujú ústredné orgány a miestne orgány štátnej správy, a tiež\nv súlade s čl. 86 písm. e) ústavy, podľa ktorého do pôsobnosti národnej rady patrí zriaďovať zákonom\nministerstvá a ostatné orgány štátnej správy. Ústavný súd už v čase pred prijatím posudzovanej\nnovely, zákona č. 286/2020 Z. z., ktorým boli zavedené vyhlášky ÚVZ, v senátnom náleze sp. zn. IV.\nÚS 249/2021 nepochyboval, že ÚVZ je orgánom štátnej správy: Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona\no ochrane zdravia úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre\núzemie Slovenskej republiky, pričom tento úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný hygienik,\nktorého vymenúva a odvoláva na návrh ministra zdravotníctva vedúci služobného úradu ministerstva\nzdravotníctva. K povahe tohto subjektu ústavný súd dodáva, že pojem „rozpočtová organizácia štátu“\nznamená spôsob financovania a iné okolnosti, ktoré nie sú pre riešenú problematiku podstatné. Zároveň\nvšak ide o „úrad“, teda orgán štátnej správy, ktorý je zriadený zákonom [aj keď nie je ústredným orgánom\nštátnej správy, keďže tak nie je označený v § 21 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády\na organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Je teda vybavený právomocou\nna vydávanie právnych aktov, a to pokiaľ ide o vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov,\nna základe čl. 123 ústavy (vydáva ich len na základe zákonov a v ich medziach, pričom z hľadiska\noznačeného ustanovenia ide o „iný“ orgán štátnej správy, teda iný než ministerstvo).\n48. 63. K postaveniu úradu verejného zdravotníctva ako dekoncentrovaného orgánu štátnej správy\ns pôsobnosťou pre celé územie a jeho pozícii z hľadiska ústavy možno uviesť, že ústava na viacerých\nmiestach zdôrazňuje osobitné postavenie „ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy“,\nktorým sa odlišujú od všetkých ostatných orgánov štátnej správy. Z čl. 80 ods. 1 (právo poslanca\ninterpelovať člena vlády alebo vedúceho ústredného orgánu štátnej správy) a čl. 85 (právo žiadať účasť\n\nvedúceho ústredného orgánu štátnej správy na schôdzi národnej rady) možno vyvodiť, že ústredné\norgány štátnej správy sú v priamom vzťahu demokratickej zodpovednosti voči volenému parlamentu\npráve preto, že stoja na čele hierarchie orgánov štátnej správy. Z čl. 60 ods. 2 písm. a) ústavy (Kontrolná\npôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na vládu\nSlovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na\norgány im podriadené) možno napríklad vyvodiť, že iné orgány štátnej správy sú spravidla podriadené\nniektorému ústrednému orgánu štátnej správy (ministerstvu alebo inému takému orgánu). Z uvedených\nustanovení ústavy možno potom vyabstrahovať záver, že orgány štátnej správy sa vždy členia na\nnajvyššie, ktoré ústava označuje ako „ústredné“, a ostatné, ktoré sú týmto orgánom podriadené a ktoré\nsa na niektorých miestach označujú ako „miestne“, a na iné orgány štátnej správy, ktoré sa osobitným\nprívlastkom neoznačujú. K dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie\npatrí napríklad aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Ústredné riaditeľstvo Slovenskej obchodnej\ninšpekcie alebo Dopravný úrad. Už v čase prijatia ústavy existovala napríklad Štátna plavebná správa\nv Bratislave s pôsobnosťou pre celé územie, ktorá nebola ústredným orgánom štátnej správy, ale\nvýslovne bola oprávnená vydávať vyhlášky (§ 2 zákona č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe). Právny\nporiadok pozná tento typ orgánov štátnej správy, ku ktorému patrí aj úrad verejného zdravotníctva\na ústava ich nevylučuje.\n49. 64. Z ústavy, ako bolo už uvedené, vyplýva, že jednotlivé orgány štátnej správy sú priamo\nalebo sprostredkovane podriadené orgánu s demokratickou legitimitou, typicky ministerstvu. Ide\no vzťahy nadriadenosti a podriadenosti v rámci exekutívnej moci, a nie o vzťahy deľby moci medzi\njednotlivými mocami. K pozícii úradu verejného zdravotníctva je z tejto perspektívy potrebné uviesť,\nže ministerstvo zdravotníctva ako vládny ústredný orgán štátnej správy podľa § 4 ods. 1 zákona\no ochrane verejného zdravia určuje zásadné smery a priority štátnej zdravotnej politiky na úseku\nverejného zdravia a kontroluje výkon verejného zdravotníctva v Slovenskej republike. Podľa § 5 ods.\n2 hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva na\nnávrh ministra zdravotníctva a úrad verejného zdravotníctva riadi a za jeho činnosť zodpovedá hlavný\nhygienik Slovenskej republiky. Úrad verejného zdravotníctva je podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane\nverejného zdravia zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva (nemá teda vlastnú rozpočtovú\nkapitolu). Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva sú na základe\ntýchto zákonných ustanovení síce v pozícii nepriamej podriadenosti ministerstvu zdravotníctva, avšak\nnepochybne ako integrálna súčasť štruktúry výkonnej moci. Zverenie kompetencie nariaďovať vyhlášky\núradu verejného zdravotníctva je v zásade vecou koncepcie verejného zdravotníctva, ktorú určuje\ndemokratický zákonodarca.\n50. 65. Na základe čl. 123 ústavy je potom napadnuté ustanovenie § 59b ods. 1 zákona o ochrane\nverejného zdravia právnym základom, ústavou požadovaným zákonným splnomocnením, na základe\nktorého môžu ÚVZ a RÚVZ vydávať všeobecne záväzné právne predpisy. Zároveň toto ustanovenie\nurčuje aj medze, v rámci ktorých môžu tieto orgány štátnej správy všeobecne záväzné právne predpisy\nvydávať. Ide o nariadenie opatrení podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia,\na to buď na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako\njednotlivo určených osôb, čím je zároveň daná normatívna povaha týchto opatrení (na rozdiel od konania\no právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnych fyzických a právnických\nosôb, kde orgány štátnej správy na úseku verejného zdravia postupujú podľa všeobecných predpisov o\nsprávnom konaní, a to aj pri nariaďovaní opatrení podľa § 12 a § 48 ods. 4 – § 59 ods. 1).\n51. 66. Ústavný súd preto konštatuje, že úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného\nzdravotníctva sú zákonom zriadené orgány štátnej správy oprávnené vydávať všeobecne záväzné\nprávne predpisy (vyhlášky ÚVZ).“\n52. Vo vyššie citovanom náleze sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril aj k otázke právnej\nzáväznosti vyhlášok ÚVZ SR (žalovaného), hoci nie sú vyhlasované v Zbierke zákonov Slovenskej\nrepubliky (body 74 až 80 nálezu):\n53. „74. Ústava na viacerých miestach ustanovovala a ustanovuje, že právne predpisy majú byť\nvyhlásené spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5, čl. 120 ods. 3, čl. 123). Pri zákonoch\npodmieňuje vyhlásením ich platnosť. Pri žiadnom druhu predpisu ústava neustanovuje priamo spôsob\nvyhlásenia ani platformu vyhlásenia. Ústava od času jej prijatia nepredpisovala ani jednotný spôsob\n\nvyhlásenia právnych predpisov, ani jednotný publikačný nástroj. Možno sa domnievať, že dôvodom\nbolo vznikanie nového štátu a pravdepodobne formulačná nadväznosť na ústavný zákon č. 143/1968\nZb. o československej Federácii (čl. 45 ods. 3).\n54. 75. Znenie čl. 87 ods. 4, čl. 120 a čl. 123 ústavy v platnom znení zveruje úpravu spôsobu vyhlásenia\nprávnych predpisov prijímaných národnou radou (čl. 87 ods. 4), vládou (čl. 120) a orgánmi štátnej správy\n(čl. 123) zákonu, teda norme prijatej národnou radou podľa čl. 86 písm. a) ústavy. „Národná rada sa môže\nrozhodnúť, či zriadi jeden alebo viac publikačných nástrojov, či a ako upraví ich vydávanie (elektronicky\nči listinne), ako sa budú právne predpisy do nich zaraďovať. Toto svoje rozhodnutie môže národná rada\nrovnako, teda zákonom, aj zmeniť.“ Prijatím zákona č. 400/2015 Z. z. sa národná rada rozhodla, že\nprávne predpisy vymedzené v § 1 [„Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorými sú (...) vyhlášky iných orgánov štátnej správy (...) a ich vyhlasovanie\nv Zbierke zákonov.“] a v § 12 tohto zákona sa budú vydávať v elektronickej a v listinnej podobe\nv publikačnom prostriedku – Zbierke zákonov Slovenskej republiky. To však nevylučovalo a nevylučuje,\naby národná rada prijatím iného zákona toto svoje rozhodnutie zmenila alebo zrušila, ako sa to stalo\nprijatím napadnutej úpravy v § 59b zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá výslovne vylúčila Zbierku\nzákonov z tvorby a vyhlasovania vyhlášok (napadnuté ustanovenie § 59b ods. 2) a výslovne stanovila, že\nvyhlášky sa budú vyhlasovať uverejnením vo Vestníku vlády (napadnuté ustanovenie § 59b ods. 3 a 5).\nZákon č. 400/2015 Z. z. je (ako uvádza navrhovateľ) predĺženou rukou ústavy (body 7 a 43 a 83), ústavný\nsúd však dodáva, že v nižšej právnej sile zákona a s možnosťou jeho zmeny. Podľa aktuálneho právneho\nstavu je zákonom, ktorý ustanovuje spôsob vyhlásenia prijatých zákonov (čl. 87 ods. 4) a nariadení\nvlády (čl. 120) zákon č. 400/2015 Z. z. Článok 123 ústavy, ktorý upravuje normotvorbu orgánov štátnej\nsprávy je z hľadiska spôsobu vyhlasovania predpisov vykonaný viacerými zákonmi. Vyhlasovanie noriem\nministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov štátnej správy vykonáva\nzákon č. 400/2015 Z. z. Vo zvyšnej časti (normotvorba ďalších iných orgánov štátnej správy) je čl. 123\nústavy vykonaný jednak ustanovením § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy,\nako aj napadnutými ustanoveniami § 59b ods. 2, 3 a 5 zákona o ochrane verejného zdravia (možno\nešte dodať, že na základe čl. 56 ods. 1 ústavy môže Národná banka Slovenska vydávať všeobecné\nprávne predpisy, ktoré sa na základe zákona publikujú v Zbierke zákonov a vo Vestníku Národnej banky\nSlovenska). Vyhlasovanie vyhlášok ÚVZ je tak upravené zákonom stanoveným spôsobom.\n55. 76. Ústava Zbierku zákonov výslovne zmieňuje, ale nie v súvislosti s normotvorbou. Zbierka zákonov\nje výslovne uvedená iba v čl. 115 ods. 3 ako miesto, kde má byť uverejnené rozhodnutie prezidenta\no poverení vykonávania pôsobnosti vlády do vymenovania novej vlády, ak táto stratí dôveru v národnej\nrade.\n56. 77. Z uvedeného vyplýva, že ústava explicitne neustanovuje, že sa vyhlášky (iných) správnych\norgánov majú vyhlasovať, resp. publikovať v Zbierke zákonov. V referenčnom čl. 123 je stanovené,\nže iné orgány štátnej správy môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to\nsplnomocnené zákonom. Napadnuté ustanovenie § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia\nzreteľne splnomocnilo orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva vydávať všeobecne\nzáväzné právne predpisy („Ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom\núzemí Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb,\nnariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods.\n4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným\nprávnym predpisom“) a zároveň v právnej sile zákona stanovil spôsob publikácie. Ústavná podmienka\nvýhrady zákona z čl. 123 bola tak splnená.\n57. 78. Ústava teda nevylučuje viacero publikačných nástrojov. Z koncepčného hľadiska, teda mimo\nústavný prieskum možno uviesť, že obidva publikačné nástroje majú vo vzťahu ku publikácii vyhlášok\nÚVZ odlišné vlastnosti. Voľbou koncepcie publikácie v Zbierke zákonov by sa akcentoval význam\nvyhlášok, ich celoštátne pôsobenie a ich vzťah k ľudským právam. Na druhej strane normotvorba\nvyhlášok musí operatívne reagovať na meniace sa podmienky (z týchto dôvodov napadnuté ustanovenie\n§ 59b ods. 2 vylučuje pri tvorbe vyhlášok aplikáciu zákona o tvorbe právnych predpisov a o\nZbierke zákonov) a úrad verejného zdravotníctva je vláde nepriamo podriadená zložka exekutívy –\ndekoncentrovaný orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou, čomu viac vyhovuje publikácia\nvo Vestníku vlády. Z hľadiska evidenčnej funkcie zbierok môže byť rozumné uverejňovať vo Vestníku\nvlády všetky normy ÚVZ – celoštátne aj regionálne (porov. napr. vyhlášku Regionálneho úradu verejného\n\nzdravotníctva so sídlom v Nitre č. 1/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného\nzdravia pre okres Nitra) a neštiepiť ich medzi Zbierku zákonov a Vestník vlády. Zákonodarca si\nv demokratickom procese vybral jednu z týchto koncepcií a v dôvodovej správe ju riadne vysvetlil (porov.\nbod 54). Z hľadiska už zmieneného vývoja publikačného práva (body 67 – 70) možno uviesť, že zmyslom\nzbierky nie je jednota zbierky, ale idea jednoty štátu. Tá zaiste nie je oslabená, ak má štát dve zbierky,\nktorých obsah sa vzájomne dopĺňa. Zbierka môže byť dvojkoľajná, pretože ide stále o jednu trať. Ústavný\nsúd tým nespochybňuje istú exkluzivitu Zbierky zákonov.\n58. 79. Vestník vlády nie je novou publikačnou platformou pre právne predpisy, pretože má zákonný\nzáklad od 1. júla 1992 (bod 73). Zákonodarca teda nezvolil úplne nový nástroj, ktorý by mohol\nkomplikovať orientáciu v právnom poriadku. Tým, že zákony, zvlášť zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii\nmiestnej štátnej správy a čl. V zákona č. 295/1992 Zb. o niektorých opatreniach v miestnej samospráve\na v štátnej správe Vestník vlády poznajú, tak má Vestník vlády zákonnú oporu, aj keď podrobnejšia\nprávna úprava je stanovená uznesením vlády (aktuálne zásady vydávania Vestníka vlády Slovenskej\nrepubliky schválené uznesením vlády č. 180/2021 7. apríla 2021uverejnené pod č. 185/2021 V. v.). Vo\nvzťahu k preskúmavanému § 59b zákona o ochrane verejného zdravia vyplýva priamo zo samotného\nnapadnutého zákona, aký všeobecne záväzný právny predpis má byť vyhlásený – vyhláška (§ 59b\nods. 3), ďalej ako nadobúda platnosť a účinnosť (§ 59b ods. 3 a 4), a čo je osobitne dôležité, že\nvyhlásenie sa uskutočňuje uverejnením (§ 59b ods. 5). Podľa ústavného súdu sú takto strohým, ale\nv zásade dostatočným spôsobom splnené ústavné požiadavky vyhlásenia „spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon“. Ústavný súd nad rámec ústavného prieskumu dodáva, že by považoval za vhodné podrobnejšie\nustanoviť kontúry tvorby a spôsobu vyhlasovania noriem vo Vestníku vlády, a to predpisom s právnou\nsilou zákona. Pre prerokúvanú vec je relevantné, že Vestník vlády je zákonným publikačným nástrojom\nkomunikujúcim právne normy navonok, a nie obežníkom niektorého z ministerstiev.\n59. 80. Oficiálna zbierka má podľa teórie vychádzajúcej z ústavného textu plniť tri funkcie: (a) funkciu\nnormotvornú – na základe publikácie sa norma stáva platnou, (b) funkciu informačnú – adresáti\npráva musia mať možnosť oboznámiť sa s tým, čo je právom, a (c) funkciu evidenčnú, ktorej\nzmyslom je prehľadnosť v usporiadaní právnych predpisov. Ako podporu doterajšej argumentácie možno\nkonštatovať, že Vestník vlády tieto požiadavky spĺňa. Vestník vlády sa na základe čl. 1 ods. 4 a čl.\n3 ods. 1 uznesenia vlády čl. 185/2021 uverejňuje na internetovej stránke ministerstva vnútra, kde\nje riadne dohľadateľný. Z praktických skúseností vyplýva, že cez obvyklé internetové vyhľadávače\nsa zadaním slov „vestník vlády“ možno dostať priamo k Vestníku vlády, kým zadaním slov „Zbierka\nzákonov“ sa užívateľ niekedy presmeruje na elektronickú stránku, a až následne na stránku „slov-lexu“,\nktorý je podľa § 12 zákona č. 400/2015 Z. z. webovým sídlom zbierky. Pri zadaní hesla „vyhlášky\nÚVZ“ internetový vyhľadávač nájde vyhlášky na stránke úradu verejného zdravotníctva. Navrhovateľ\ntiež argumentuje tým, že technicky by boli splnené kritéria ústavy v čl. 123 ústavy aj vtedy, ak by\nkaždý predpis disponoval svojou vlastnou zbierkou. Tento argument však neobstojí v prípade riadne\ndostupných predpisov v dvoch rozumne rozlíšených tradičných zbierkach, teda v situácii, keď sú splnené\nzároveň kritériá čl. 123 aj čl. 1 ods. 1 ústavy.“\n60. Z citovaného znenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, s ktorým sa správny súd plne\nstotožňuje bez potreby ďalšieho odôvodnenia vyplýva, že žalobné námietky v tejto súvislosti neboli\ndôvodné a ani nezakladajú dôvod na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n61. Podľa názoru súdu nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že príslušník Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru konal úmyselne a zlomyseľne tým, že žalobcu vyzval na vystúpenie z vozidla\ns cieľom naviesť ho na spáchanie priestupku. Súd považuje takéto tvrdenie za ničím nepodloženú\nšpekulatívnu domnienku, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Výzva policajta na opustenie\nvozidla predstavuje štandardný služobný postup, na ktorý sú príslušníci Policajného zboru oprávnení\npodľa zákona, najmä pri výkone služobných oprávnení súvisiacich s objasňovaním a prejednávaním\npriestupkov. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že samotný žalobca uviedol, že sa v rozhodnom\nčase nachádzal na danom mieste bez prekrytých horných dýchacích ciest, čím potvrdil skutkové\nokolnosti, ktoré boli predmetom priestupkového konania. Z úradného záznamu Policajného zboru\nnavyše vyplýva, že žalobca bol opakovane vyzvaný na prekrytie horných dýchacích ciest aj po vystúpení\nz vozidla, avšak túto výzvu odmietol rešpektovať z dôvodu svojho presvedčenia, že takúto povinnosť\nnemá.\n\n62. Súd ďalej uvádza, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zákonnosti postupu\npríslušníkov Policajného zboru pri výkone ich služobných oprávnení. Rovnako posúdenie tvrdení\nžalobcu o možnom naplnení skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 Trestného zákona nepatrí do právomoci správneho súdu v tomto konaní, ale do pôsobnosti\npríslušných orgánov činných v trestnom konaní.\n63. Pokiaľ žalobca namietal, že sa v čase policajnej kontroly vracal z diagnostického vyšetrenia\nna ochorenie COVID-19, súd túto obranu nepovažuje za dôvodnú. Žalobca uvedené tvrdenie ničím\nnepreukázal a uplatnil ho až v odvolacom konaní, pričom počas samotnej kontroly ani v priebehu\nprvostupňového konania túto skutočnosť nenamietal. Navyše, ani prípadné preukázanie absolvovania\ndiagnostického vyšetrenia by samo osebe nemalo vplyv na posúdenie veci, keďže žalobca nepreukázal\nsplnenie podmienok niektorej zo zákonných výnimiek z povinnosti mať v exteriéri prekryté horné\ndýchacie cesty.\n64. Súd preto dospel k záveru, že žalobca bol v čase, keď sa nachádzal mimo vozidla, povinný mať\nprekryté horné dýchacie cesty v súlade s vyhláškou č. 111 vydanou na základe splnomocnenia podľa §\n59b zákona č. 355/2007 Z. z., pričom v konaní nebolo preukázané, že by sa na neho vzťahovala niektorá\nzo zákonných výnimiek.\n65. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán pochybil tým,\nže rozhodnutie nedoručoval priamo žalobcovi, ale výlučne jeho splnomocnenému zástupcovi. Z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol v čase vydania rozhodnutia riadne zastúpený na základe\nplnomocenstva udeleného dňa 10.08.2022 na zastupovanie v celom konaní a na dobu neurčitú. Za tejto\nprocesnej situácie bolo doručenie rozhodnutia splnomocnenému zástupcovi plne v súlade so zákonom.\n66. Súd zároveň poukazuje na to, že hoci správne orgány v niektorých prípadoch z dôvodu posilnenia\nprávnej istoty doručujú písomnosti popri zástupcovi aj samotnému účastníkovi konania, takýto postup\npredstavuje iba fakultatívnu prax, nie zákonnú povinnosť. Rozhodujúce účinky doručenia, vrátane\nzačiatku plynutia procesných lehôt, sú viazané na doručenie zástupcovi účastníka konania. Skutočnosť,\nakým spôsobom splnomocnený zástupca následne oboznámi zastúpeného s obsahom doručeného\nrozhodnutia, je otázkou ich vzájomného právneho vzťahu a nemá vplyv na zákonnosť doručovania zo\nstrany správneho orgánu.\n67. V tejto súvislosti správny súd ešte poukazuje aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, č. k.\n7 A 125/2001-39, z ktorého vyplýva záver súdu o tom, že nedoručenie rozhodnutia podľa správneho\nporiadku zástupcovi účastníka konania na základe plnomocenstva na celé konanie nemusí byť vždy\nnevyhnutne podstatnou vadou konania, ak však pochybenie prvostupňového správneho orgánu pri\ndoručovaní sťažilo účastníkovi konania možnosť účinnej a zákonom zaručenej obrany v správnom\nkonaní, ktoré zároveň nebolo v priebehu správneho konania zo strany správneho orgánu nijako zhojené\n(odvolanie bolo napriek nemožnosti využitia celej zákonnej lehoty na podanie odvolania posúdené\nodvolacím orgánom ako oneskorené), tak ide o takú vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia\na odôvodňuje jeho zrušenie. V predmetnom prípade podľa právneho názoru tunajšieho súdu, neprišiel\nžalobca konaním žalovaného k ujme na svojich právach tým, že žalované rozhodnutie nebolo doručené\nprávnemu zástupcovi žalobcu, ale iba žalobcovi a teda nejedná sa o podstatnú vadu konania z dôvodu\nktorej by mal Správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť. Napokon žalobca ani v konaní\nkonkrétne neuviedol, aké jeho práva mali byť týmto procesným postupom žalovaného postihnuté a akú\nujmu mal týmto utrpieť.\n68. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné. Zo spisového\nmateriálu vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci konal zákonne. Súd zároveň konštatuje, že\nžaloba nesmeruje proti vecnej správnosti skutkových záverov správnych orgánov ani proti samotnému\nobsahu napadnutého rozhodnutia, ale predovšetkým proti tvrdeným procesným pochybeniam pri jeho\nvydaní. Preskúmaním administratívneho spisu však súd nezistil také porušenie procesných predpisov,\nktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preto považuje napadnuté\nrozhodnutie za vecne správne a zákonné. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca sa dopustil\npriestupku podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z., keď vedome nerešpektoval povinnosť\nustanovenú vyhláškou č. 111/2021 a počas cestnej kontroly na Vajnorskej ulici č. 127/A v Bratislave sa na\n\nverejnom priestranstve nachádzal bez prekrytých horných dýchacích ciest, hoci nepreukázal existenciu\nžiadnej zo zákonných výnimiek z tejto povinnosti.\n69. Za týchto okolností súd nenašiel dôvod spochybniť skutkové ani právne závery správnych\norgánov. Nestotožnil sa preto s námietkami žalobcu, keďže spáchanie priestupku bolo preukázané\nzákonným procesným postupom a na základe dôkazov, ktoré vytvárali dostatočný podklad pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia, žalobca samotný zistený skutkový stav ani nespochybňoval. Správne orgány\nv konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických\nsúvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné\nnámietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n70. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\n16Sa/12/2023\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§\n493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP]\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}