Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/46/2023 z 3. 3. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. marca 2026, sp. zn. BA-1S/46/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2
Správny súd v Bratislave | BA-1S/46/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2 | 2026-03-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon), § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z., § 277a TP, § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z., § 29 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 190 SSP, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7a5ae85-d9fe-4152-8c4d-848a35f1cae9
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-1S/46/2023
1023200296
03. 03. 2026
JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov
senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Ivan
Košťál, advokát, so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 37 961 942, právne zastúpený: JUDr. Peter
Križan, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 2/3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Slovenská advokátska
komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka,
so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. III.
ODS-3//2022:2175/2016 zo dňa 08.09.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 25.07.2016 bola žalovanému doručená sťažnosť A. B., dňa 27.09.2016 sťažnosť advokátskej
kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., ktorá zastupovala C. D. (matku A. B.), dňa 20.10.2016 sťažnosť
E. E., dňa 03.11.2016 sťažnosť F. E. a D. G. a dňa 08.11.2016 sťažnosť H. I.. Žalovaný zaslal všetky
uvedené sťažnosti žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nim.
2. K sťažnosti A. B. sa žalobca vyjadril listom zo dňa 15.08.2016, k sťažnosti advokátskej kancelárie
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. listom zo dňa 28.10.2016, k sťažnosti E. E. sa vyjadril listom zo dňa
29.11.2016, k sťažnosti H. I. listom zo dňa 29.11.2016 a k sťažnosti F. E. a D. G. sa vyjadril listom zo
dňa 30.11.2016.
3. Predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj len „SAK“) podal proti žalobcovi
dňa 16.03.2017 návrh na začatie disciplinárneho konania (i) vo veci sťažnosti A. B., vec vedená pod
sp. zn. DS VIII. - 28/2017:2175/2016, (ii) vo veci sťažnosti E. E., vec vedená pod sp. zn. DS VIII. 38/2017:3252/2016, (iii) vo veci sťažnosti H. I., vec vedená pod sp. zn. DS VIII. - 48/2017:3481/2016
a (iv) vo veci sťažnosti F. E. a D. G., vec vedená pod sp. zn. DS VIII. - 48/2017:3408/2016. Všetky
návrhy na začatie disciplinárneho konania boli žalobcovi doručené spolu so žiadosťou, aby sa k nim
vyjadril a vzniesol prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu prípadne voči niektorému
z jeho členov. Toto právo žalobca využil a vyjadril sa ku každému návrhu, pričom námietku zaujatosti
voči členom senátu nevzniesol.

4. Na neverejnom zasadnutí dňa 06.10.2017 VIII. disciplinárny senát SAK svojím rozhodnutím sp. zn.
DS VIII.- 28/2017:2175/2016 spojil štyri návrhy na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi na
spoločné konanie vedené pod sp. zn. DS VIII.- 28/2017:2175/2016.
5. Listom zo dňa 25.06.2021 bolo žalobcovi oznámené nové zloženie VIII. Disciplinárneho senátu SAK aj
s upozornením, že má možnosť vzniesť prípadnú námietku zaujatosti voči senátu alebo voči niektorému
členovi. Predmetnú poštovú zásielku žalobca neprevzal v odbernej lehote a vrátila sa žalovanému ako
nedoručená dňa 14.07.2021 s poznámkou od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“.
6. VIII. Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie SAK (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím
sp. zn. DS VIII. – 28/2017:2175/2016 zo dňa 07.10.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal
žalobcu za vinného, že
„1. klientku H. I., J. F., bytom J. XX, ktorú ako advokát zastupoval na základe plnomocenstva zo dňa
05.02.2016 v právnej veci uplatnenia
a vysporiadania pohľadávky voči Slovenskej republike (v
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXXXXXX-XXXXXX/XX.XX uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345 a MH
Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530:
- nechal dňa 05.02.2016 ako postupcu podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky v znení Dodatku č. 1
k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.02.2016 na postupníka PUBLICUM IUVENE o.z., ktorého
je sám predsedom, za odplatu spolu 10.000,-€, pričom vedel, že hodnota tejto pohľadávky predstavuje
sumu 29.041,42 €,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil
povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:
- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky
a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
- - § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý
záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho
ohľadom na iných advokátov.
2. I. klientke F. E., bytom K., J. XXX/XXX (ďalej „sťažovateľka 1“), ktorú ako advokát zastupoval na
základe plnomocenstva zo dňa 22.03.2016, v právnej veci uplatnenia a vysporiadania pohľadávky voči
Slovenskej republike (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej
zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX a Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/
XX.XX uzatvorenej medzi SPF a MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 a na základe plnomocenstva zo
dňa 22.03.2016 v dedičskom konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. L. M., zomr.
XX.XX.XXXX:
- nechal dňa 22.03.2016 ako postupcovi podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2016
v znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2016 na postupníka PUBLICUM
IUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu 5.000,-€, pričom vedel, že hodnota tejto pohľadávky
predstavuje sumu 13.114,23 €.
II. klientke D. G., bytom N. XXX/X, K. (ďalej „sťažovateľka 2“), ktorú ako advokát zastupoval na
základe plnomocenstva zo dňa 19.02.2016 v právnej veci uplatnenia a vysporiadania pohľadávky voči
Slovenskej republike (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej
zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX a Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/
XX.XX uzatvorenej medzi SPF a MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 a na základe plnomocenstva

z 22.03.2016, v dedičskom konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. L. M., zomr.
XX.XX.XXXX:
- nechal dňa 19.02.2016 ako postupcovi podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2016
v znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2016 na postupníka PUBLICUM
IUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu 5.000,-€, pričom vedel, že hodnota tejto pohľadávky
predstavuje sumu 13.114,23 €,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil
povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:
vo vzťahu k bodu I. a bodu II.
- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky
a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý
záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho
ohľadom na iných advokátov.
3. klientom O. I., J. E., bytom M. XXX/XX, K., C. E., bytom G. X, M. a E. E., bytom P. X, P. XXX XX,
ktorých ako advokát zastupoval na základe plnomocenstva zo dňa 18.04.2016 v právnej veci uplatnenia
a vysporiadania pohľadávky voči Slovenskej republike v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom)
vzniknutej na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX uzatvorenej medzi SPF
a MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 a na základe plnomocenstva zo dňa 18.04.2016 v právnej veci
o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. Q. E., zomr. XX.XX.XXXX a neb. A. E., J. R., zomr.
XX.XX.XXXX:
- nechal dňa 18.04.2016 ako postupcov podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.04.2016
v znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 18.04.2016 na postupníka PUBLICUM
IUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu spolu 8.100,-€, pričom vedel, že hodnota tejto
pohľadávky predstavuje sumu 11.491,16 €,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil
povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:
- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom
a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý
záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho
ohľadom na iných advokátov.
4. I. klientke C. D., bytom I. R. XXX (ďalej „klientka“), ktorú ako advokát zastupoval na základe
plnomocenstva zo dňa 22.03.2016 v právnej veci uplatnenia
a vysporiadania pohľadávky voči
Slovenskej republike (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej

zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX, uzatvorenej medzi SPF a MH Invest, s.r.o., IČO: 36
724 530:
a) nechal dňa 22.03.2016 ako postupcovi podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky na postupníka
PUBLICUM IUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu 10.000,-€, pričom vedel, že cena tejto
pohľadávky predstavuje sumu 75.429,12 €.
b) po skončení právneho zastúpenia na základe odvolania plnomocenstva zo strany klientky listom z
20.06.2016, klientke bez zbytočného odkladu nezaslal písomné finančné vysporiadanie veci.
c) písomne neodpovedal na písomný dopyt klientky zo dňa 20.06.2016 súvisiaci
s poskytovaním
právnych služieb.
II. ako predchádzajúci právny zástupca klientky C. D., bytom I. R. XXX, po oznámení prevzatia právneho
zastúpenia advokátskou kanceláriou BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o. listom z 22.06.2016, napriek
písomnej žiadosti nového právneho zástupcu zo dňa 22.06.2016 neodoslal písomnosti vzťahujúce sa
na vec.
III. dňa 28.06.2016 odmietol prijať list od advokátskej kancelárie BIZOŇ
& PARTNERS, s.r.o.
doručovaný osobne do jeho advokátskej kancelárie advokátskou koncipientkou advokátskej kancelárie
BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. - Mgr. Dianou Régiovou.
IV. v presne nezistený deň roku 2016 poskytol občianskemu združeniu PUBLICUM IUVENE o.z., výzvu
Slovenského pozemkového fondu zo dňa 18.07.2016, ktorú mu Slovenský pozemkový fond doručil dňa
21.07.2016 ako predchádzajúcemu právnemu zástupcovi klientky C. D.,
čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil
povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:
· vo vzťahu k bodu I. písm. a/
- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky
a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý
záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho
ohľadom na iných advokátov.
· vo vzťahu k bodu I. písm. b/
- § 13 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s
klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene
klienta počas zastupovania prevzal; povinnosť sa nevzťahuje na vzájomnú elektronickú komunikáciu a
považuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane neposkytol súčinnosť. Vrátenie dokladov
zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny za poskytovanie právnych služieb.
- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať
s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky
a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
· vo vzťahu k bodu I. písm. c/

- § 6 písm. c/. Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný písomne odpovedať na
písomné dopyty klienta súvisiace s poskytovaním právnych služieb.
- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
· vo vzťahu k bodu II.
- § 19 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát, ktorý prestal poskytovať právne
služby spôsobom predpokladaným v odseku 1, povinný odoslať písomnosti vzťahujúce sa na vec na
požiadanie advokátovi, ktorý vo veci prevzal zastúpenie.
- - § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby
neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej
etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
· vo vzťahu k bodu III.
- § 17 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokát je povinný bezodkladne prijať písomnosť od
iného advokáta a na jeho požiadanie potvrdiť jej prijatie.
· vo vzťahu k bodu IV.
- § 23 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na
úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu
neustanovuje inak.
- § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o
všetkých veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie (§ 23 zákona), ako aj o osobných údajoch
chránených osobitným zákonom.
- - § 9 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého povinnosť mlčanlivosti advokáta a osôb, ktoré
sa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia.“
7. Za porušenia citované v bode 6. tohto rozsudku bolo prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi uložené
podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o advokácii“)
disciplinárne opatrenie – peňažná pokuta vo výške 16 000 eur a disciplinárne opatrenie podľa § 56
ods. 2 písm. d) zákona o advokácii – pozastavenie výkonu advokácie na dobu 6 mesiacov. Podľa § 56
ods. 3 zákona o advokácii sa výkon disciplinárneho opatrenia – zákazu výkonu advokácie podmienečne
odkladá na dobu 2 rokov. V odôvodnení disciplinárny senát SAK poukázal na to, že na prejednanie
návrhov
a vykonanie dokazovania nariadil celkovo 17 pojednávaní, pričom žalobca
alebo jeho právny zástupca sa ospravedlnili spolu desaťkrát. Svoje rozhodnutie založil na konštatovaní,
že žalobca sa dopustil všetkých skutkov tak, ako mu boli kladené za vinu v návrhoch a pri ukladaní
disciplinárneho opatrenia zohľadnil všetky kritériá uvedené v § 27 až § 35 Disciplinárneho poriadku. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
8. Žalovaný rozhodnutím č. III. ODS-3//2022:2175/2016 zo dňa 08.09.2022 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii s použitím § 44 písm. c) Disciplinárneho
poriadku SAK na nezmenenom skutkovom základe zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti uloženia
disciplinárneho opatrenia tak, že žalobcovi ako disciplinárne obvinenému uložil opatrenie podľa § 56
ods. 2 písm. c) Disciplinárneho poriadku SAK – peňažnú pokutu vo výške 16 000 eur. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolaniu žalobcu čiastočne vyhovel, avšak nie
z dôvodov uvádzaných žalobcom, ale preto, že uložený disciplinárny trest pozastavenia výkonu
advokácie považoval za nadbytočný a uložený peňažný trest považoval za dostatočnú sankciu pre
žalobcu.
II.
Žaloba

9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
navrhujúc, aby ho správny súd zrušil z dôvodov nezákonnosti, nepreskúmateľnosti, absencie náležitého
odôvodnenia, jeho zmätočnosti a nesprávne zisteného skutkového stavu považujúc toto rozhodnutie za
arbitrárne.
10. V prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah preskúmavaných rozhodnutí
a namietal, že mu nebolo oznámené nové zloženie senátu s tým, že nemohol uplatniť prípadnú námietku
zaujatosti. Žalobca ani jeho právny zástupca nebol zo strany disciplinárnej komisie upozornený na túto
zmenu a ani neboli požiadaní o udelenie súhlasu s touto zmenou, čím došlo k porušeniu § 277a zákona
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Trestný poriadok“). Aj
napr. podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 459/2012-73 zo dňa 13.08.2013 za
senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov príslušného súdu,
ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci.
11. Taktiež namietal porušenie zásady ne bis in idem, keďže žalobca bol stíhaný orgánmi činnými
v trestnom konaní a uznesením predsedníctva SAK č. 78/7/2017 mu bola pozastavená jeho činnosť do
právoplatného skončenia posledného zo štyroch disciplinárnych konaní.
12. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobca mal sťažovateľom „prisľúbiť právnu
pomoc“. Uvedené sa nezakladá na pravde, nevyplýva to ani len zo sťažnostných spisov a ide výlučne
len o nepravdivú a ničím nepodloženú domnienku disciplinárnej komisie SAK. Sťažovatelia boli oslovení
výlučne s ponukou majetkovoprávneho vysporiadania ich potenciálneho nároku/majetku, o ktorom
navyše ani len nemali žiadnu vedomosť a k tomuto nemali ani žiadne doklady. Túto ponuku mohli
slobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, na základe svojho vlastného rozhodnutia využiť, t.j. prijať alebo
neprijať. Žalobca im nič nesľuboval, len ich oslovil s ponukou.
13. Tak isto sa nezakladá na pravde, že sa žalobca mal osobne obohatiť na úkor sťažovateľov.
Sťažovatelia podpisovali predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok
s občianskym
združením PUBLICUM IUVENE, o. z., teda s právnickou osobou, v ktorej žalobca nemal a nemá
žiadnu majetkovú účasť a nie so žalobcom. V rozhodnom čase uzatvárania a podpisovania zmlúv so
sťažovateľmi začiatkom roka 2016 (05.02.2016 – 18.04.2016) žalobca nebol štatutárom/predsedom
uvedeného o.z. Žalobcovi dodnes nie je zrejmé, na základe čoho si žalovaný osvojil toto tvrdenie, ktoré
vsunul ku každému jednotlivému skutku, že žalobca „je sám predsedom“ uvedeného o.z. a tieto zmluvy
o postúpení pohľadávok so žalovanými ani nepodpisoval. Na základe uvedeného nie je zrejmé, ako sa
mohol, resp. mal žalobca obohatiť. Sťažovatelia v skutočnosti dodnes žalobcovi ani uvedenému o.z. nič
nezaplatili. Ani žiadne iné plnenie nebolo žalobcovi a ani uvedenému o.z. vyplatené, a to ani zo strany
Slovenského pozemkového fondu, ako to úplne mylne vyplýva z napadnutého rozhodnutia. K vzniku
žiadnej škody sťažovateľom nikdy ani nedošlo.
14. Do dnešnej doby nikdy nedošlo k vyplateniu žiadnej finančnej náhrady zo strany SPF, a to ani
žalobcovi, ani PUBLICUM IUVENE o.z., pričom predmetná finančná náhrada je
v zmysle § 19 ods.
8 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) splatná do 2 rokov od jej uplatnenia u SPF.
Nakoľko od 01.09.2017, t. j. od účinnosti novely č. 153/2017 Z. z., nie je zo zákona možné, aby právo na
vyplatenie finančnej náhrady podľa § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. bolo prevedené na tretiu osobu,
pričom aj na žiadosti podané pred účinnosťou zákona, t. j. do 31.08.2017, sa podľa § 29 ods. 2 zákona
č. 180/1995 Z. z. použijú ustanovenia zákona v znení po jeho novele, stali sa plnenia vyplývajúce zo
zmlúv o postúpení pohľadávok od 01.09.2017 nemožnými podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
15. Z listín doložených k žalobe vyplýva:
a) list od SPF zo dňa 25.01.2018 preukazuje, že SPF vyplatil pohľadávku za nezisteného vlastníka L. M.,
pričom z listu SPF zo dňa 17.05.2020 vyplýva, že k vyplateniu sťažovateľky D. G. došlo dňa 21.12.2016
v sume 13 114,22 eura, spolu s výpisom preukazujúcim odpísanie finančných prostriedkov z účtu SPF. Z
výpisu z účtu vedenom SLSP, a.s. vyplýva, že v rovnaký deň došlo zároveň aj k vyplateniu sťažovateľky
F. E. tiež v sume 13 114,22 eura;

b) list od SPF zo dňa 11.04.2019 preukazuje, že SPF vyplatil pohľadávku za nezisteného vlastníka
C. D. v celosti na základe rozsudku súdu sp. zn. 12C/45/2017 žiadateľovi L. Q. D., dňa 23.11.2018
(sťažovateľka A. B., J. D.);
c) list od SPF zo dňa 08.12.2022 preukazuje, že SPF doposiaľ nevyplatil pohľadávky za ďalších
nezistených vlastníkov, pričom medzi nimi sú aj sťažovateľka H. I., J. F. a tiež právny predchodcovia
sťažovateľov: E. E., C. E. a O. I..
16. S ohľadom na zásadu prezumpcie neviny osoba podozrivá zo spáchania správneho disciplinárneho
deliktu nie je povinná dokazovať svoju nevinu. Ak táto osoba zároveň
k svojmu tvrdeniu
nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé, pričom uznanie
viny za správny delikt je možné vysloviť iba v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o
vine zaň. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2019 sp. zn. 7Asan/7/2017).
Rozhodnutie vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia
danej veci a je v podstate nepreskúmateľné. Žalovaný nerešpektoval zásadu in dubio pro reo, teda v
pochybnostiach
v prospech obvineného. K správnym a úplným skutkovým zisteniam môže žalovaný
dospieť len vtedy, keď vykoná všetky potrebné a dostupné dôkazy a správne ich vyhodnotí, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich súhrne.
17. Na preukázanie viny každého obžalovaného/žalobcu musí súhrn priamych
a nepriamych
dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, usvedčuje obžalovaného/žalobcu z
jeho spáchania a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Nemožno konštatovať, že
existujú také priame a nepriame dôkazy, ktoré by v súhrne spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností
preukazovali, že sa stal skutok uvedený v návrhu predsedu Revíznej komisie SAK. Práve naopak,
dôkazy svedčia v prospech žalobcu.
18. V napadnutom rozhodnutí absentuje náležité odôvodnenie a najmä úplne absentuje akékoľvek
vysporiadanie sa s odvolaním žalobcu t.j. s jeho obhajobou a tým pádom je toto rozhodnutie
nepreskúmateľné.
19. Žalobca nesúhlasil s výškou pokuty ako aj dôvodom jej uloženia. V prvom stupni boli žalobcovi
uložené v podstate dva samostatné tresty (podmienečné odložené pozastavenie výkonu advokácie a
peňažná pokuta), s ktorým sa pri preštudovaní iných disciplinárnych rozhodnutí žalovaného žalobca
nestretol. V prvostupňovom konaní žalovaný v rámci disciplinárneho konania nevykonal žiadne dôkazy
na svoju podporu primeranosti výšky pokuty, keďže nijakým spôsobom nezisťoval žalobcovu finančnú
situáciu, t.j. či predmetná výška pokuty nebude mať za následok vznik jeho neprimeranej majetkovej
ujmy, vplyv na jeho rodinu, na jeho dve vyživovacie povinnosti voči maloletým a ani neskúmal, či zistené
skutočnosti sú objektívne pravdivé. Žalovaný nevztiahol túto nezákonnosť dvoch samostatných trestov,
avšak napriek tomu sa rozhodol upustiť od uloženia sankcie – pozastavenia výkonu advokácie na dobu
6 mesiacov s podmienečným odložením na dobu 2 rokov.
20. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že sťažovateľom nebola spôsobená žiadna škoda, ani žalobcovi,
ani PUBLICUM IUVENE o.z. nebolo vyplatené žiadne peňažné plnenie od SPF a podľa zákona ani
nemôže byť. Takže žiadny následok disciplinárneho previnenia voči sťažovateľom sa nestal. Vzťah k
spôsobenej škode je 0 eur oproti pokute 16 000 eur. Udelená peňažná pokuta neodráža ani „stupňovanie
pokút“ uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, keď žalobcovi bola najskôr udelená pokuta
337,70 eura, následne 7 000 eur (čo je vyše 20 násobok prvej pokuty) a aktuálne 16 000 eur (čo je 47
násobok prvej pokuty a vyše dvojnásobok druhej pokuty).
21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len neustálil výšku údajnej spôsobenej škody, keď len
poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca má dve maloleté deti (16 a 2 ročné),
ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, ktorú si aj riadne poctivo plní
a advokácia je jediná
zárobková činnosť, ktorú vykonáva. Peňažná pokuta mu udelená je niekoľkonásobok jeho príjmu za celý
rok 2020, aj za rok 2021. Žalovaný nepovažoval žalobcom deklarované príjmy za jediný zdroj príjmu
žalobcu. Žalovaný mal vyhľadať iné potencionálne príjmy žalobcu a to výpisom z obchodného registra
týkajúceho sa spoločnosti M.V.K. Reality, s.r.o. so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 665 185, v
ktorom má byť žalobca jediným spoločníkom a konateľom. Daná spoločnosť mala mať v roku 2021 zisk
vo výške 54 208 eura (pred zdanením), čím žalobca mal účelovo poprieť časť svojich príjmov. Podľa

žalovaného: „Preto ODS vyhodnotil námietku DO za nedôvodnú – zo zisku viac ako 54.000,- € je DO
schopný zaplatiť peňažnú pokutu vo výške 16.000,- € bez toho, aby to bolo pre neho likvidačné.“ V prvom
rade, meno a priezvisko „L. N.“ pri zadaní od orsr.sk figuruje v 86 záznamoch, a napr. aj žalobcov otec sa
volá „L. N.“ a preto uvedené nepreukazuje, že by žalobca bol jediným spoločníkom danej spoločnosti. V
druhom rade, príjem uvedenej spoločnosti pred zdanením vonkoncom nie je príjmom žalobcu a ak by aj
spoločnosť patrila žalobcovi ako spoločníkovi a vykázala uvedený zisk, tak potom čistý zisk po zdanení
ani nie je spoločnosť povinná vyplatiť okamžite spoločníkovi a zároveň to nezodpovedá skutočnosti, keď
daná spoločnosť mala za predchádzajúce obdobia zisk pred zdanením len okolo 2 000 eur. Preto výšku
uloženej pokuty považoval žalobca za neadekvátnu, likvidačnú a nevychádzajúcu z riadne zisteného
skutkového stavu.
22. Ďalej žalobca citoval rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6 A 48/92-23, uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003 a rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Szo 81/2007 zo dňa 16.04.2008 a sp. zn. 5Szo/81/2010 zo dňa 31.01.2011
ohľadom riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, a teda
je nepreskúmateľné. Vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup žalovaného je porušením
ústavnoprávne
a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad)
materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti
vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti
práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.
23. S poukazom na § 163 ods. 3 Trestného poriadku, výrok, ktorým sa obžalovaný/žalobca uznáva za
vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa
výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením
miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby
skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré
odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
24. V zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd
v ňom
stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky.
25. S poukazom na rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk unitárneho alebo
federálneho najvyššieho súdu pod R 6/1970: Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v
podstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov
odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia
o vierohodnosti druhého dôkazu. S poukazom
na rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk unitárneho alebo federálneho
najvyššieho súdu pod R 33/1971: Obhajobu obvineného treba vždy preveriť, aj keď ju obvinený uplatnil
až v konaní pred súdom, a nie v skorších štádiách konania.
26. Z požiadavky, aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, vyplýva, že nestačí
iba na začiatku odôvodnenia rozsudku uviesť všetky dôkazy, ktoré boli vykonané, ich mechanickým
vymenovaním (výpočtom) a urobiť záver, že „... vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako
je uvedený vo výrokovej časti rozsudku“, ani prípadne len opätovné citovanie skutkového stavu výroku
rozsudku. Všetky dôkazy spravidla totiž nepreukazujú skutok ako celok, ale sa viažu na jednotlivé časti
skutku, ktoré v súhrne tvoria celý skutok. Treba uviesť, ktorá časť skutku, ktorá okolnosť významná pre
rozhodnutie, je konkrétnym vykonaným dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné
pre skutkové zistenia (a následne aj pre právne závery o kvalifikácii skutku).
27. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne a výstižne odôvodnené. V tejto
súvislosti zdôraznil, že z existencie dvoch protichodných rovnocenných skupín dôkazov o vine a nevine
disciplinárne obvineného je nutné dospieť k záveru, že predseda Revíznej komisie SAK neuniesol vo
veci dôkazné bremeno v tom zmysle, že nie je nad všetky pochybnosti dokázané, že skutok kladený

za vinu disciplinárne obvinenému sa stal, čo je dôvod na oslobodenie disciplinárne obvineného spod
návrhu na začatie disciplinárneho konania.
28. Vzhľadom k tomu, že ak aj k nejakému možnému disciplinárnemu previneniu žalobcu došlo, mohlo
k nemu dôjsť v roku 2016, a teda je nepochybné, že v deň vydania napadnutého rozhodnutia už dávno
uplynula dvojročná prekluzívna lehota. Zákon o advokácii neupravuje žiadnym spôsobom lehoty, či
už premlčanie, alebo prekluzívne. Analogické použitie ustanovení o premlčaní uvedené v Trestnom
zákone neprichádza do úvahy, nakoľko disciplinárne previnenia upravené v zákone o advokácii sú
bezpochyby správnymi deliktami, navyše právna teória jednoznačne vylučuje použitie Trestného zákona
a jeho inštitútov v disciplinárnom konaní. Na základe uvedeného je nutné analogicky vychádzať zo
základnej právnej úpravy správnych deliktov obsiahnutej v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“), ktorý je ich všeobecnou právnou
úpravou.
29. Charakter lehoty uvedenej v § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda dvojročnej lehoty na
prejednanie správneho deliktu, je prekluzívny. Jej márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na
vyrubenie sankcie za správny delikt. Márnym uplynutím uvedenej prekluzívnej lehoty zaniká deliktuálna
zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný
správny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je namietané.
Skutky uvedené v napadnutom rozhodnutí sa však ani len nestali a pokiaľ by sa aj v roku 2016 stali,
tieto sú v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch už dávno prekludované.
III.
Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2023 navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) ako
nedôvodnú zamietol.
31. Poukázal na priebeh administratívneho konania vrátane jednotlivých odročení pojednávaní na
prejednanie predmetnej veci. Konštatoval, že Revízna komisia SAK v súlade s § 3 Disciplinárneho
poriadku SAK vykonala šetrenie, aby zistila, či skutkové tvrdenia sťažovateľov o postupoch žalobcu
uvedené v ich sťažnostiach nie sú porušením povinností advokáta a jeho disciplinárnym previnením.
Všetky sťažnosti boli žalobcovi zaslané s výzvou na vyjadrenie sa k nim a žalobca sa ku každej podrobne
písomne vyjadril.
32. VIII. Disciplinárny senát SAK od 06.10.2017 do konania konferencie advokátov SAK dňa 11.06.2021,
na ktorej boli zvolení noví členovia Disciplinárnej komisie SAK na ďalšie obdobie, určil 17 termínov
pojednávania na prejednanie veci s tým, že žalobca a jeho právny zástupca na 10 pojednávaniach
ospravedlnili svoju neúčasť a požiadali o odročenie, čomu bolo vyhovené. Nové zloženie VIII.
Disciplinárneho senátu SAK bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 25.06.2021 aj s upozornením
na možnosť vznesenia prípadnej námietky zaujatosti voči senátu alebo voči niektorému jeho členovi.
Poštová zásielka však nebola prevzatá v odbernej lehote a vrátila sa SAK ako nedoručená dňa
14.07.2021. Nie je preto správne tvrdenie žalobcu, že mu do dnešného dňa nebolo oznámené nové
zloženie senátu.
33. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, z akej skutočnosti orgány žalovaného vyvodili záver, že
žalobca je predsedom občianskeho združenia PUBLICUM IUVENE, žalovaný uviedol, že v uznesení
krajskej prokuratúry zo dňa 15.11.2018 je uvedené,
že „O postúpení pohľadávky s jednotlivými
dotknutými poškodenými konal v mene občianskeho združenia PUBLICUM IUVENE ako štatutárny
zástupca.“ V aktuálnom výpise zo živnostenského registra je ako štatutárny orgán a aj zodpovedný
zástupca uvádzaný C. L. N.. Na obsah tohto uznesenia poukázal prvostupňový disciplinárny senát
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
34. K námietke, že žalobca nebol požiadaný o udelenie súhlasu so zmenou členov VIII. odvolacieho
Disciplinárneho senátu, žalovaný uviedol, že advokáti F.. S. a T. po konferencii advokátov dňa 11.06.2021
už neboli členmi Disciplinárnej komisie SAK. Predsedu a členov VIII. Disciplinárneho senátu SAK

predseda Disciplinárnej komisie SAK vymenoval z novozvolených členov Disciplinárnej komisie. K voľbe
predsedu a členov disciplinárneho senátu sa súhlas disciplinárne obvineného advokáta nevyžaduje.
35. Nie je sporné, že občianske združenie PUBLICUM IUVENE po podpise zmlúv o postúpení
pohľadávky vyplatilo jednotlivým sťažovateľom – postupcom za postúpenie pohľadávok dotknutú sumu
dohodnutú v dodatku č. 1 k zmluve. Keďže SPF na žiadosť občianskeho združenia PUBLICUM
IUVENE, ktorú predložil žalobca, náhrady odmietol vyplatiť, toto občianske združenie na Okresnom
súde Nitra uplatnilo žalobami proti postupcom vrátenie vyplatených čiastok, ktoré postupcom vyplatilo
aj s príslušným úrokom odo dňa prevzatia sumy a nárokom na zaplatenie trov konania a právneho
zastúpenia. Rozsudkami, ktoré boli predložené do disciplinárneho spisu listom právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 19.12.2019, boli postupcovia v troch prípadoch zaviazaní zaplatiť občianskemu
združeniu sumy prevzaté pri podpise zmlúv aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z prevzatej
sumy odo dňa prevzatia sumy do zaplatenia ako aj trovy občianskeho združenia, ktoré bolo zastúpené
advokátom. Ide o sťažovateľku H. I., sťažovateľku F. E. a D. G.. Aj v ďalšom prípade, kde bola žaloba
vzatá späť a súd konanie zastavil s výrokom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
bolo proti uzneseniu občianskym združením podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozhodol, že
občianske združenie PUBLICUM IUVENE má nárok na náhradu trov konania.
36. K otázke zmeny v zložení disciplinárnych senátov a k otázke analogického použitia ustanovení
zákona o priestupkoch zaujal stanovisko Krajský súd v Bratislave v rozsudku
sp. zn. 1S/180/2016
a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/4/2018, v ktorých oba súdy obdobnú
argumentáciu žalobcu, ktorá je uvedená aj v žalobe, nepovažovali za správnu.
37. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov sú
nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené výška pokuty je neprimeraná. Orgány oboch stupňov
podrobne a vyčerpávajúco zdôvodnili, aké skutkové zistenia a dôkazy ich viedli k prijatým záverom, že
žalobca ako disciplinárne obvinený advokát porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o advokácii
a Advokátsky poriadok a že výška uloženej peňažnej pokuty je v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona
o advokácii.
38. Žalobca nevyužil právo podať repliku.
IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/46/2023 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod
sp. zn. BA-1S/46/2023.
40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026.
41. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
42. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

43. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s
odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.
44. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval
dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné
pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
45. Podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na
úseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu
neustanovuje inak.
46. Podľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem
klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom
na iných advokátov.
47. Podľa § 6 písm. c) Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný najmi písomne odpovedať na
písomné dopyty klienta súvisiace s poskytovaním právnych služieb.
48. Podľa § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých
skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie ako aj
o osobných údajoch chránených
osobitným zákonom.
49. Podľa § 9 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK, povinnosť mlčanlivosti advokáta
a osôb, ktoré
sa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia.
50. Podľa § 13 Advokátskeho poriadku SAK, po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného
odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo
ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal; povinnosť sa nevzťahuje na vzájomnú elektronickú
komunikáciu a považuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane neposkytol súčinnosť s
prevzatím písomnosti. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byt' viazané na uhradenie odmeny
za poskytovanie právnych služieb.
51. Podľa § 17 Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný bezodkladne prijať písomnosť od iného
advokáta a na jeho požiadanie potvrdiť jej prijatie.
52. Podľa § 19 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, advokát, ktorý prestal poskytovať právne služby
spôsobom predpokladaným v odseku l, je povinný odoslať písomnosti vzťahujúce sa na vec na
požiadanie advokátovi, ktorý vo veci prevzal zastúpenie.
53. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta,
zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené
porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
54. Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne
opatrenie peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným
predpisom.
55. Podľa § 56 ods. 4 zákona o advokácii, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia
prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru
zavinenia.
56. Podľa § 32 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK, pri rozhodovaní o výške peňažnej pokuty
disciplinárny senát berie do úvahy nasledovné:

a) primeranosť výšky pokuty druhu disciplinárneho previnenia,
b) primeranosť výšky pokuty následku disciplinárneho previnenia a spôsobenej škode,
c) odstrašujúci účinok pokuty pre disciplinárne obvineného a tretie osoby,
d) akýkoľvek finančný prospech získaný v priamej alebo nepriamej súvislosti s disciplinárnym
previnením,
e) primeranosť výšky pokuty majetkovým pomerom disciplinárne obvineného, avšak iba v prípade,
ak disciplinárne obvinený predložil disciplinárnemu senátu informácie a dôkazy o jeho majetkových
pomeroch, a
f) úmysel, hrubú nedbanlivosť alebo nedbanlivosť, ktoré viedli k disciplinárnemu previneniu.
57. V prejednávanom prípade sú predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov záujmovej a
stavovskej samosprávy (SAK) vo veci správneho deliktu, konkrétne disciplinárneho deliktu advokáta ako
člena SAK. Ide o prípad vo veciach tzv. správneho trestania. S ohľadom na túto skutočnosť správny súd
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných
námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm.
a) až e) SSP. Správny súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne
posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,
je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty,
v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Správny súd
nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané
zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého
rozhodnutia nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
58. Následne správny súd pristúpil k vysporiadaniu sa s kľúčovými námietkami žalobcu v prejednávanej
veci, ktorými bolo predovšetkým zodpovedanie otázky, či v danom prípade došlo k spáchaniu
disciplinárneho previnenia žalobcom a ak áno, či nedošlo k premlčaniu a zániku deliktuálnej spôsobilosti
žalobcu ako aj posúdenie správnej úvahy správnych orgánov pokiaľ ide o výšku uloženej peňažnej
pokuty.
59. Každý správny delikt je nutné objasňovať s ohľadom na všetky znaky jeho skutkovej podstaty
(subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka). Jedným z týchto znakov je subjektívna
stránka spočívajúca v zavinení (úmysel/nedbanlivosť). Aj zákon o advokácii pri vymedzení skutkovej
podstaty disciplinárneho deliktu podľa § 56 ods. 1 vymedzuje skutok ako zavinené porušenie povinnosti
vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.
Z uvedeného je zrejmé, že subjektívna stránka
skutkovej podstaty tohto správneho deliktu spočívajúca v zavinení je aj jeho pojmovým znakom. Preto je
povinnosťou správnych orgánov rozhodujúcich vo veci spáchania tohto správneho deliktu vysporiadať
sa vo svojich rozhodnutiach okrem iného aj s otázkou zavinenia. Po oboznámení sa s obsahom
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie
obsahuje relevantné odôvodnenie otázky zavinenia žalobcu ako subjektívnej stránky skutkovej podstaty
daného disciplinárneho deliktu. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto otázkou
vysporiadal na strane 21 a 22 keď uviedol, že „... sám disciplinárne obvinený v rámci vyjadrení
k sťažnostiam uviedol, že kúpne zmluvy medzi SR (SPF) a MH Invest s.r.o. boli zverejnené na centrálnom
registri zmlúv S., vrátane hodnoty pozemkov za 1 m2, a teda bola známa aj celková hodnota jednotlivých
pohľadávok klientov, pričom on ako advokát klientov poučil o výške tejto pohľadávky. Napokon to bol
práve disciplinárne obvinený, ktorý ako prvý kontaktoval klientov, že disponuje týmito informáciami,
čo vyplýva z listov, ktoré adresoval klientom s ponukou majetkovo-právneho vysporiadania ich práv
a nárokov, ktoré zistil pri poskytovaní právnych služieb iným klientom s tým, aby ho títo kontaktovali ako
advokáta.“
60. Rozhodnutie vyslovujúce vinu disciplinárne obvineného musí byť tak vo výrokovej časti (ktorej
súčasťou je aj skutková veta), ako i v jeho odôvodnení v tomto smere maximálne určité, presvedčivé
a nesmie byť vnútorne rozporné. Len adekvátne vymedzenie skutkového obsahu tvoriaceho základ
disciplinárneho previnenia môže splniť požiadavku zákonnosti, vyjadrenej aj v právnej zásade nullum
crimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona). Inými
slovami, nie je možné dospieť k záveru o spáchaní disciplinárneho previnenia a uznať vinu disciplinárne
obvineného, ak konanie zakladajúce vinu (identifikované v skutkovej vete rozhodnutia) nie je možné bez

pochybností stotožniť so zákonnými znakmi skutkovej podstaty (právna veta rozhodnutia) a hodnotiť ho
ako napĺňajúce skutkovú podstatu daného disciplinárneho previnenia.
61. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali preskúmavané
rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a dostatočným spôsobom preukázali, že
žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii tak, ako je podrobne
špecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z obsahu sťažností jednotlivých sťažovateľov,
tvoriacich súčasť administratívneho spisu, jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý ich
oslovil s ponukou vysporiadania ich nároku voči Slovenskej republike (SPF) ako aj skutočnosť, že
žalobca sťažovateľom neuviedol presnú sumu týchto nárokov, čo je zrejmé aj zo zmlúv o postúpení
pohľadávok a dodatkov č. 1 k nim, nakoľko vo všetkých absentuje uvedenie výšky pohľadávky postupcov
voči Slovenskej republike (SPF). Tieto výpovede sťažovateľov nezávisle od seba zhodne opisujú
okolnosti, za ktorých došlo k podpisu plnomocenstiev, zmlúv o postúpení pohľadávok ako aj dodatku č.
1 k predmetným zmluvám. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými
námietkami, ktoré predstavujú obranu žalobcu v odvolacom konaní.
62. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal aj s objektívnou stránkou
disciplinárneho previnenia žalobcu konštatujúc, že žalobca za situácie, keď prevzal právne zastúpenie
klientov pri uplatnení ich nárokov proti Slovenskej republike (SPF), vyplývajúcich z kúpnych zmlúv
uzatvorených medzi SPF a MH Invest s.r.o. (hoci vedel o výške ich nárokov), nechal týchto klientov
(sťažovateľov) podpísať zmluvy o postúpení pohľadávky na občianske združenie, ktorého je žalobca
sám predsedom, a za nižšiu odplatu, ako bola ich pohľadávka proti Slovenskej republike (SPF).
Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalobca uprednostnil záujmy občianskeho združenia, v ktorom
je sám predsedom, pred záujmami klientov (sťažovateľov), ktorých v tom čase zastupoval ako advokát.
Žalobca svojich klientov vedome nechal podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej odplata bola
podstatne nižšia, ako skutočná pohľadávka.
63. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, správny súd považoval v prvom rade za potrebné vysporiadať
sa s námietkou, že žalobcovi nebolo oznámené zloženie novej komisie. Túto vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú, nakoľko žalobcovi bolo listom č. DS VIII.-28/17:2175/2016-dr.Štrp. zo dňa 25.06.2021
oznámené, že Konferenciou advokátov SAK boli dňa 11.06.2021 za riadnych členov Disciplinárnej
komisie SAK zvolení a dňa 24.06.2021 vymenovaní a pridelení Q. C. S., C. H. S. O. H. Q. U. F., H. s tým,
že žalobca má možnosť v lehote 10 dní odo dňa prevzatia tohto oznámenia vzniesť prípadnú námietku
zaujatosti voči disciplinárnemu senátu, resp. voči niektorému z jeho členov. Predmetná zásielka sa
vrátila žalovanému s poznámkou od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“
dňa 14.07.2021. V danom prípade teda došlo k uplatneniu fikcie doručenia predmetnej písomnosti. Bolo
povinnosťou žalobcu, aby si kontroloval poštu, prípadne aby si zabezpečil inú osobu na preberanie
písomností za seba, ak mu bolo dopredu známe, že sa na danej adrese nebude zdržiavať. Na tomto
mieste správny súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta
sunt“,
t. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas,
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012).
64. Aj druhú námietku žalobcu ohľadom porušenia zásady ne bis in idem tým, že žalobca bol
stíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní a tiež uznesením predsedníctva SAK č. 78/7/2017 mu
bola pozastavená činnosť do právoplatného skončenia posledného zo štyroch disciplinárnych konaní,
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
65. V otázke možnosti dvojitého postihu za totožný skutok, ktorý je disciplinárny delikt a trestný čin,
existuje dnes ustálená judikatúra, podľa ktorej je možné vyvodiť disciplinárnu aj trestnú zodpovednosť
zároveň. V takto prípade je potrebné skúmať naplnenie Engel kritérií. Pri posudzovaní splnenia Engel
kritérií vo vzťahu k disciplinárnym deliktom je najviac sporné tretie kritérium, najmä, ak hrozí tá
najprísnejšia sankcia v rámci disciplinárnych konaní – zbavenie oprávnenia vykonávať povolanie. Je
nevyhnutné vnímať disciplinárnu sankciu ako sankciu, ktorá zabezpečuje etiku a disciplínu v rámci

verejnoprávnej inštitúcie, teda jej účel je zabezpečovací a nie preventívno-represívny, ako napríklad pri
priestupkoch, ktoré majú trestnú povahu v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
aj len „ESĽP“). Správny súd je toho názoru, že disciplinárne konania nemajú trestnú povahu podľa čl.
6 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnaký názor je vyjadrený aj
v judikatúre slovenských súdov, napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To
9/2010 zo dňa 07.10.2010, v ktorom sa vo vzťahu k trestnej povahe disciplinárneho konania uvádza,
že „Keďže v prípade jeho disciplinárneho previnenia ide, z hľadiska všeobecného záujmu a z hľadiska
adresáta normy, o delikt osoby so zvláštnym statusom týkajúci sa partikulárneho záujmu, teda v tomto
prípade sa nejedná o trestnú vec v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“
66. Posúdeniu zásady ne bis in idem a konkurencie trestného a disciplinárneho konania sa konkrétne vo
vzťahu k disciplinárnemu konaniu advokátov venoval ESĽP v rozhodnutí Müller-Hartburg vs. Rakúsko
(Rozhodnutie ESĽP Müller-Hartburg vs. Rakúsko, sťažnosť č. XXXXX/XX, zo dňa 19.02.2013). Ako už
správny súd konštatoval vyššie, disciplinárne konania nemajú trestnú povahu podľa čl. 6 Európskeho
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaujímavým je posúdenie tretieho kritéria
Engelovho testu (povaha a závažnosť sankcie) priamo v rozhodnutí Müller-Hartburg vs. Rakúsko. ESĽP
posudzoval najprísnejšiu sankciu – vyčiarknutie so zoznamu advokátov – a vyhodnotil ju ako sankciu
reparačnej povahy (a teda ako nie povahovo trestnú sankciu zakladajúcu prekážku res iudicata)
poukazujúc na jej cieľ, ktorým je obnova dôvery verejnosti preukázaním, že v prípade závažného
zneužitia úradnej moci SAK zakáže dotknutému advokátovi vykonávať prax. Upriamil však pozornosť
aj na to, že táto sankcia nemusí byť nutne trvalá a vyčiarknutý advokát môže znovu žiadať o zápis do
registra po uplynutí troch rokov.
67. Správny súd má za to, že dvojitý postih advokátov v trestnom a disciplinárnom konaní nie je vylúčený
a nie je v rozpore so zásadou ne bis in idem, avšak zároveň nie je bez limitov. Žalovaný nestíha
advokátov v disciplinárnom konaní za trestné činy a ani na to nemá právomoc. V zmysle predpisov,
ktorými sa riadi, zohľadňuje vedenie trestného konania voči advokátom a tiež jeho právoplatný výsledok
(jednak pokiaľ ide o fakultatívne alebo obligatórne pozastavenie výkonu advokácie, resp. vyčiarknutie
zo zoznamu advokátov). Zároveň v prípade, ak je predmetom disciplinárneho konania skutok totožný
so skutkom, o ktorom sa vedie trestné konanie, nemôže disciplinárny senát v disciplinárnom konaní
súbežne pokračovať a disciplinárne konanie musí prerušiť. Až po právoplatnom skončení trestného
konania disciplinárny senát vyhodnotí, či v disciplinárnom konaní môže a bude pokračovať (v prípade
odsúdenia za úmyselný trestný čin sa v zmysle § 15 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK môže
pokračovať až po opätovnom zápise advokáta), pričom otázka posúdenia, či bol uložený trest dostačujúci
z hľadiska účelu disciplinárneho konania, a teda či je dôvodné dvojité potrestanie advokáta, je výlučným
oprávnením disciplinárneho senátu. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo. Ani skutočnosť, že
žalobcovi bola uznesením predsedníctva SAK č. 78/7/2017 pozastavená činnosť do právoplatného
skončenia posledného zo štyroch disciplinárnych konaní, nezakladá porušenie zásady ne bis in idem,
nakoľko predmetné uznesenie bolo len predbežnej povahy, t. j. do času právoplatného skončenia štyroch
disciplinárnych konaní. K sankcionovaniu žalobcu za skutky špecifikované vo výroku napadnutého
rozhodnutia došlo až preskúmavanými rozhodnutiami.
68. Rovnako okolnosť, že žalobca bol stíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní, neznamená, že sa
žalobca nedopustil porušenia povinností advokáta podľa zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku
SAK a že nemôže byť v disciplinárnom konaní uznaná jeho vina za porušenia povinností uložených podľa
zákona o advokácii alebo predpisu komory a nemôže mu byť uložené za porušenie týchto povinností
disciplinárne opatrenie. V rámci disciplinárneho konania je nepochybne chránený iný objekt skutkovej
podstaty disciplinárneho previnenia (vyplývajúci zo zákona o advokácii) ako je chránený objekt určitého
trestného činu v rámci trestného konania (chránený Trestným zákonom).
69. K uloženiu sankcie – peňažnej pokuty vo výške 16 000 eur, ktorej výšku žalobca považoval za
neprimeranú, správny súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci
diskrečnej právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom
správny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku
sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a
rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležite odôvodnené. Výška pokuty je vecou
úvahy správnych orgánov a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzi a hľadísk ustanovených
zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené

úplne a riadnym procesným postupom. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt
je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych
predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti
tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pri zvažovaní
výšky pokuty a jej následnom určení je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na
charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila
svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna
vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak,
aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/32/2019 zo dňa 27.04.2021).
70. Správne trestanie je založené na individualizácii sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,
pričom sankcia má plniť preventívnu a odstrašujúcu funkciu. Liberačné dôvody musia byť zakotvené
priamo v zákone.
71. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že upustil od uloženia
disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii – pozastavenie výkonu
advokácie na dobu 6 mesiacov, ktoré síce bližšie neodôvodnil, ale táto skutočnosť bola v prospech
žalobcu. Peňažnú pokutu v sume 16 000 eur ponechal nezmenenú. Pokiaľ ide o jej výšku, túto považoval
správny súd za riadne odôvodnenú jednak už v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom
rozhodnutí žalovaného. Z oboch rozhodnutí vyplýva správna úvaha, ktorou boli správne orgány pri
jej ukladaní vedené. Správne orgány zohľadnili všetky hľadiská, ktoré je možné v predmetnej veci
považovať za relevantné. Prihliadli na osobitosti daného prípadu, a to predovšetkým na predchádzajúce
disciplinárne opatrenia uložené žalobcovi ako aj na rozdiel vo výške finančných prostriedkov, na ktoré
mali klienti nárok podľa kúpnych zmlúv uzatvorených medzi SPF a MH Invest, s.r.o. a na sumu, ktorá
bola klientom vyplatená občianskym združením PUBLICUM IUVENE o. z. na základe zmlúv o postúpení
pohľadávok, čo predstavovalo sumu vo výške 104 090,16 eura.
72. Podľa § 32 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK nesmie Disciplinárny senát uložiť peňažnú pokutu,
ktorej suma presahuje maximálnu výšku určenú zákonom a pri stanovení výšky pokuty sa riadi kritériami
udelenia peňažnej pokuty stanovenými v § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii ako aj v § 32 ods. 2
Disciplinárneho poriadku SAK, čo správne orgány oboch stupňov rešpektovali. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí skonštatoval, že minimálna mzda v čase ukladania disciplinárneho opatrenia bola v sume
623 eur a v spojení s § 58 ods. 5 zákona o advokácii teda bolo možné žalobcovi uložiť peňažnú pokutu až
do výšky 62 300 eur. Žalovaný mu uložil pokutu dosahujúcu iba 25,6 % maximálnej pokuty, čo s ohľadom
na vyššie uvedené okolnosti považoval správny súd za primerané a jej výšku za adekvátne odôvodnenú.
Predovšetkým s ohľadom na túto skutočnosť považoval žalovaný peňažnú pokutu vo výške 16 000 eur za
primeranú. Správne orgány taktiež prihliadli na minulosť žalobcu, ktorému už boli v rámci disciplinárnych
konaní uložené peňažné pokuty, ktoré neviedli k jeho náprave ako aj na fakt, že išlo o spolu štyri skutky
zahŕňajúce viaceré konania voči rôznym osobám napĺňajúce niekoľko disciplinárnych previnení.
73. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí na strane 21 podrobne zaoberal aj majetkovými pomermi
žalobcu. Zistil, že žalobca síce predložil daňové priznanie za rozhodujúce obdobie, z ktorého vyplýva
účtovná strata v časti jeho príjmu za poskytovanie právnej pomoci, avšak oficiálne deklarované
príjmy z výkonu advokácie neboli jedinými príjmami žalobcu, čo bolo zistené ešte pred odvolacím
pojednávaním. Žalobca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti M.V.K. Reality, s.r.o., so sídlom
Štúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 665 185, ktorá mala podľa informácií na stránke Finstat zisk v roku
2021 vo výške 54 208 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepredložil Disciplinárnemu senátu SAK
informácie a dôkazy o jeho majetkových pomeroch, nebol Disciplinárny senát SAK povinný s poukazom
na § 32 ods. 2 písm. e) Disciplinárneho poriadku SAK vziať do úvahy primeranosť výšky pokuty
majetkovým pomerom žalobcu ako disciplinárne obvineného.
74. Nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že žiaden následok disciplinárneho previnenia voči
sťažovateľom sa nestal, keďže im nebola spôsobená žiadna škoda a žalobcovi ani občianskemu
združeniu PUBLICUM IUVENE nebolo vyplatené žiadne plnenie. Po prvé, nemožnosť previesť náhradu
podľa § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. na tretiu osobu bola do tohto zákona vložená až
v dôsledku prijatia novely č. 153/2017 Z. z., teda až po podpise plnomocenstva udeleného žalobcovi
na zastupovanie sťažovateľov ako aj po podpise zmlúv o postúpení pohľadávky. V čase ich podpisu,

teda v čase spáchania disciplinárneho previnenia žalobcom, ešte bolo možné previesť finančnú náhradu
aj na tretie osoby. Po druhé, to, že sa prevod neuskutočnil v dôsledku uvedenej novely, nezbavuje
žalobcu zodpovednosti za jeho konanie v rozpore s ustanoveniami zákona o advokácii, špecifikovanými
vo výroku napadnutého rozhodnutia. Po tretie, škodou sa v zmysle slovenského právneho poriadku
nerozumie len skutočná škoda, ale aj faktický úbytok na majetku, v tomto prípade na majetku
sťažovateľov v dôsledku konania žalobcu. To znamená, že v danom prípade je pod pojem spôsobená
škoda potrebné subsumovať aj faktický úbytok na majetku sťažovateľov, o ktorý sa ich majetok nezväčšil,
hoci sa mal, ak by nedošlo ku konaniu žalobcu. Správne orgány preto pri ukladaní výšky pokuty správne
prihliadali aj na spôsobenú škodu.
75. Rovnako námietku žalobcu ohľadom premlčania a aplikácie § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch
na prejednávanú vec vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Nemožnosť aplikácie predmetného
ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch na disciplinárne konanie podľa zákona o advokácii
už konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/4/2018 zo dňa 07.08.2019
uvádzajúc, že
„73. K otázke preklúzie disciplinárneho previnenia kasačný súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné
sa stotožniť. Sťažovateľ, podľa názoru kasačného súdu, neuviedol žiadny presvedčivý dôvod, prečo by
zákon o priestupkoch mal byť považovaný v tomto prípade za „lex generalis“, teda prečo by mala byť
použitá lehota uvedená v ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch.
74. Využitiu tejto lehoty do istej miery bráni aj jej vzťah s procesnoprávnou lehotou na podanie návrhu na
začatie konania podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii, ktorá je 9 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ
dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do 2 rokov odo dňa, keď disciplinárnemu previneniu
došlo. Hmotnoprávna lehota podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch je dvojročná.
75. Krajský súd správne poznamenal v bode 58 svojho rozsudku, že disciplinárny senát by nemohol
v takom prípade rozhodnúť o žiadnom návrhu podanom do 2 rokov odo dňa, keď ku skutku došlo.
Dochádzalo by teda nielen k prelínaniu, ale v niektorých prípadoch aj k faktickej nezlučiteľnosti
hmotnoprávnej lehoty podľa zákona o priestupkoch, analogicky aplikovanej v prípade disciplinárnych
previnení advokátov a procesnoprávne lehoty na podanie návrhu na začatie konania podľa zákona o
priestupkoch.
76. Použitie hmotnoprávnej lehoty zo zákona o priestupkoch by preto znamenalo použitie analógie iuris.
Úlohou analógie vo verejnom práve je predovšetkým jej interpretačná funkcia.“
76. V neposlednom rade správny súd dodáva, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach náležite
vysporiadali aj s námietkou žalobcu, že mu nebolo zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový
orgán k záveru, že v čase podpisu zmlúv o postúpení pohľadávky zastupoval klientov práve on.
V tejto súvislosti správny súd odkazuje na body 38. a 39. odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,
v ktorom sa prvostupňový orgán s predmetnou námietkou žalobcu adekvátne vysporiadal. Tvrdenie
žalobcu, že zo skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávky a plnomocenstvo boli podpísané v jeden
deň, nie je možné určiť, ktorá skutočnosť nastala skôr, vyznieva priam absurdne. Správny súd sa
v plnej miere stotožnil s konštatovaním prvostupňového orgánu, že z logiky veci je zrejmé, že najprv
muselo dôjsť k podpísaniu plnomocenstva a následne k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky.
V prípade opačného poradia by absentoval elementárny význam udelenia plnomocenstva pre žalobcu
na zastupovanie sťažovateľov, a to vzhľadom na to, že predmetná pohľadávka by už v tom čase bola
postúpená na občianske združenie PUBLICUM IUVENE a žalobca by nemohol zastupovať sťažovateľa,
ktorý by už pohľadávku nemal z dôvodu jej postúpenia.
77. Ad absurdum správny súd poznamenáva, že aj takýto postup, kedy by žalobca podpísal
plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľov (klientov) bez toho, aby si preveril, že sťažovatelia už
nevlastnia pohľadávku proti Slovenskej republike (SPF), by predstavoval konanie v rozpore s § 18 ods.
2 zákona o advokácii, teda išlo by o postup advokáta, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou.
78. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov,
ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade
s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté

rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, uvedených v prvostupňovom
ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
79. S poukazom na skutočnosť, že v konaní nedošlo k naplneniu žiadneho zo žalobných dôvodov
a súčasne nebola zistená ani existencia tzv. vád trestania podľa § 195 SSP, ktorá by odôvodňovala
zrušenie preskúmavaných rozhodnutí mimo nastolené žalobné body, správny súd rozhodol tak, že
žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
80. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168
a contrario SSP
tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
81. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
4 SSP).

(§ 139 ods.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci
sa už skôr
začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom
v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.