{"guid": "93cb5119-9848-4e8b-bd11-07acca7ae7d6:c7a5ae85-d9fe-4152-8c4d-848a35f1cae9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2", "spisova_znacka": "BA-1S/46/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/46/2023 z 3. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 3. marca 2026, sp. zn. BA-1S/46/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2", "identifikacne_cislo": "1023200296", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-03-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-277a", "nazov": "§ 277a TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-277a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-277a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-19.odsek-8", "nazov": "§ 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-19.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-19.odsek-8", "nazov": "§ 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/180/#paragraf-19.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/180-1995/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-56", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-277a", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-19", "/SK/ZZ/1995/180#paragraf-29", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7a5ae85-d9fe-4152-8c4d-848a35f1cae9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/46/2023\n1023200296\n03. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200296.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Mgr. Ivan\nKošťál, advokát, so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 37 961 942, právne zastúpený: JUDr. Peter\nKrižan, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 2/3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Slovenská advokátska\nkomora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka,\nso sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. III.\nODS-3//2022:2175/2016 zo dňa 08.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 25.07.2016 bola žalovanému doručená sťažnosť A. B., dňa 27.09.2016 sťažnosť advokátskej\nkancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., ktorá zastupovala C. D. (matku A. B.), dňa 20.10.2016 sťažnosť\nE. E., dňa 03.11.2016 sťažnosť F. E. a D. G. a dňa 08.11.2016 sťažnosť H. I.. Žalovaný zaslal všetky\nuvedené sťažnosti žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nim.\n2. K sťažnosti A. B. sa žalobca vyjadril listom zo dňa 15.08.2016, k sťažnosti advokátskej kancelárie\nBIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. listom zo dňa 28.10.2016, k sťažnosti E. E. sa vyjadril listom zo dňa\n29.11.2016, k sťažnosti H. I. listom zo dňa 29.11.2016 a k sťažnosti F. E. a D. G. sa vyjadril listom zo\ndňa 30.11.2016.\n3. Predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej aj len „SAK“) podal proti žalobcovi\ndňa 16.03.2017 návrh na začatie disciplinárneho konania (i) vo veci sťažnosti A. B., vec vedená pod\nsp. zn. DS VIII. - 28/2017:2175/2016, (ii) vo veci sťažnosti E. E., vec vedená pod sp. zn. DS VIII. 38/2017:3252/2016, (iii) vo veci sťažnosti H. I., vec vedená pod sp. zn. DS VIII. - 48/2017:3481/2016\na (iv) vo veci sťažnosti F. E. a D. G., vec vedená pod sp. zn. DS VIII. - 48/2017:3408/2016. Všetky\nnávrhy na začatie disciplinárneho konania boli žalobcovi doručené spolu so žiadosťou, aby sa k nim\nvyjadril a vzniesol prípadnú námietku zaujatosti voči disciplinárnemu senátu prípadne voči niektorému\nz jeho členov. Toto právo žalobca využil a vyjadril sa ku každému návrhu, pričom námietku zaujatosti\nvoči členom senátu nevzniesol.\n\n4. Na neverejnom zasadnutí dňa 06.10.2017 VIII. disciplinárny senát SAK svojím rozhodnutím sp. zn.\nDS VIII.- 28/2017:2175/2016 spojil štyri návrhy na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi na\nspoločné konanie vedené pod sp. zn. DS VIII.- 28/2017:2175/2016.\n5. Listom zo dňa 25.06.2021 bolo žalobcovi oznámené nové zloženie VIII. Disciplinárneho senátu SAK aj\ns upozornením, že má možnosť vzniesť prípadnú námietku zaujatosti voči senátu alebo voči niektorému\nčlenovi. Predmetnú poštovú zásielku žalobca neprevzal v odbernej lehote a vrátila sa žalovanému ako\nnedoručená dňa 14.07.2021 s poznámkou od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej\nlehote“.\n6. VIII. Disciplinárny senát Disciplinárnej komisie SAK (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím\nsp. zn. DS VIII. – 28/2017:2175/2016 zo dňa 07.10.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal\nžalobcu za vinného, že\n„1. klientku H. I., J. F., bytom J. XX, ktorú ako advokát zastupoval na základe plnomocenstva zo dňa\n05.02.2016 v právnej veci uplatnenia\na vysporiadania pohľadávky voči Slovenskej republike (v\nzastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXXXXXX-XXXXXX/XX.XX uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345 a MH\nInvest, s.r.o., IČO: 36 724 530:\n- nechal dňa 05.02.2016 ako postupcu podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky v znení Dodatku č. 1\nk zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.02.2016 na postupníka PUBLICUM IUVENE o.z., ktorého\nje sám predsedom, za odplatu spolu 10.000,-€, pričom vedel, že hodnota tejto pohľadávky predstavuje\nsumu 29.041,42 €,\nčím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil\npovinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:\n- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a\ndôsledne využíva všetky právne prostriedky\na uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n- - § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby\nneznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej\netiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý\nzáujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho\nohľadom na iných advokátov.\n2. I. klientke F. E., bytom K., J. XXX/XXX (ďalej „sťažovateľka 1“), ktorú ako advokát zastupoval na\nzáklade plnomocenstva zo dňa 22.03.2016, v právnej veci uplatnenia a vysporiadania pohľadávky voči\nSlovenskej republike (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej\nzmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX a Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/\nXX.XX uzatvorenej medzi SPF a MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 a na základe plnomocenstva zo\ndňa 22.03.2016 v dedičskom konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. L. M., zomr.\nXX.XX.XXXX:\n- nechal dňa 22.03.2016 ako postupcovi podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2016\nv znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2016 na postupníka PUBLICUM\nIUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu 5.000,-€, pričom vedel, že hodnota tejto pohľadávky\npredstavuje sumu 13.114,23 €.\nII. klientke D. G., bytom N. XXX/X, K. (ďalej „sťažovateľka 2“), ktorú ako advokát zastupoval na\nzáklade plnomocenstva zo dňa 19.02.2016 v právnej veci uplatnenia a vysporiadania pohľadávky voči\nSlovenskej republike (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej\nzmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX a Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/\nXX.XX uzatvorenej medzi SPF a MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 a na základe plnomocenstva\n\nz 22.03.2016, v dedičskom konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. L. M., zomr.\nXX.XX.XXXX:\n- nechal dňa 19.02.2016 ako postupcovi podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2016\nv znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 19.02.2016 na postupníka PUBLICUM\nIUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu 5.000,-€, pričom vedel, že hodnota tejto pohľadávky\npredstavuje sumu 13.114,23 €,\nčím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil\npovinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:\nvo vzťahu k bodu I. a bodu II.\n- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a\ndôsledne využíva všetky právne prostriedky\na uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby\nneznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej\netiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý\nzáujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho\nohľadom na iných advokátov.\n3. klientom O. I., J. E., bytom M. XXX/XX, K., C. E., bytom G. X, M. a E. E., bytom P. X, P. XXX XX,\nktorých ako advokát zastupoval na základe plnomocenstva zo dňa 18.04.2016 v právnej veci uplatnenia\na vysporiadania pohľadávky voči Slovenskej republike v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom)\nvzniknutej na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX uzatvorenej medzi SPF\na MH Invest, s.r.o., IČO: 36 724 530 a na základe plnomocenstva zo dňa 18.04.2016 v právnej veci\no prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. Q. E., zomr. XX.XX.XXXX a neb. A. E., J. R., zomr.\nXX.XX.XXXX:\n- nechal dňa 18.04.2016 ako postupcov podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18.04.2016\nv znení Dodatku č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 18.04.2016 na postupníka PUBLICUM\nIUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu spolu 8.100,-€, pričom vedel, že hodnota tejto\npohľadávky predstavuje sumu 11.491,16 €,\nčím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil\npovinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:\n- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom\na dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby\nneznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej\netiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý\nzáujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho\nohľadom na iných advokátov.\n4. I. klientke C. D., bytom I. R. XXX (ďalej „klientka“), ktorú ako advokát zastupoval na základe\nplnomocenstva zo dňa 22.03.2016 v právnej veci uplatnenia\na vysporiadania pohľadávky voči\nSlovenskej republike (v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom) vzniknutej na základe Kúpnej\n\nzmluvy č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX, uzatvorenej medzi SPF a MH Invest, s.r.o., IČO: 36\n724 530:\na) nechal dňa 22.03.2016 ako postupcovi podpísať Zmluvu o postúpení pohľadávky na postupníka\nPUBLICUM IUVENE o.z., ktorého je sám predsedom, za odplatu 10.000,-€, pričom vedel, že cena tejto\npohľadávky predstavuje sumu 75.429,12 €.\nb) po skončení právneho zastúpenia na základe odvolania plnomocenstva zo strany klientky listom z\n20.06.2016, klientke bez zbytočného odkladu nezaslal písomné finančné vysporiadanie veci.\nc) písomne neodpovedal na písomný dopyt klientky zo dňa 20.06.2016 súvisiaci\ns poskytovaním\nprávnych služieb.\nII. ako predchádzajúci právny zástupca klientky C. D., bytom I. R. XXX, po oznámení prevzatia právneho\nzastúpenia advokátskou kanceláriou BIZOŇ\n& PARTNERS, s.r.o. listom z 22.06.2016, napriek\npísomnej žiadosti nového právneho zástupcu zo dňa 22.06.2016 neodoslal písomnosti vzťahujúce sa\nna vec.\nIII. dňa 28.06.2016 odmietol prijať list od advokátskej kancelárie BIZOŇ\n& PARTNERS, s.r.o.\ndoručovaný osobne do jeho advokátskej kancelárie advokátskou koncipientkou advokátskej kancelárie\nBIZOŇ & PARTNERS, s.r.o. - Mgr. Dianou Régiovou.\nIV. v presne nezistený deň roku 2016 poskytol občianskemu združeniu PUBLICUM IUVENE o.z., výzvu\nSlovenského pozemkového fondu zo dňa 18.07.2016, ktorú mu Slovenský pozemkový fond doručil dňa\n21.07.2016 ako predchádzajúcemu právnemu zástupcovi klientky C. D.,\nčím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z., pretože porušil\npovinnosti advokáta uložené mu v ustanovení:\n· vo vzťahu k bodu I. písm. a/\n- § 18 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť\na presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a\ndôsledne využíva všetky právne prostriedky\na uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby\nneznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej\netiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n- § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý\nzáujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pre inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho\nohľadom na iných advokátov.\n· vo vzťahu k bodu I. písm. b/\n- § 13 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s\nklientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene\nklienta počas zastupovania prevzal; povinnosť sa nevzťahuje na vzájomnú elektronickú komunikáciu a\npovažuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane neposkytol súčinnosť. Vrátenie dokladov\nzverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny za poskytovanie právnych služieb.\n- § 18 ods. 2 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a\ndôsledne využíva všetky právne prostriedky\na uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n· vo vzťahu k bodu I. písm. c/\n\n- § 6 písm. c/. Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný písomne odpovedať na\npísomné dopyty klienta súvisiace s poskytovaním právnych služieb.\n- § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby\nneznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej\netiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n· vo vzťahu k bodu II.\n- § 19 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát, ktorý prestal poskytovať právne\nslužby spôsobom predpokladaným v odseku 1, povinný odoslať písomnosti vzťahujúce sa na vec na\npožiadanie advokátovi, ktorý vo veci prevzal zastúpenie.\n- - § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby\nneznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej\netiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n· vo vzťahu k bodu III.\n- § 17 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokát je povinný bezodkladne prijať písomnosť od\niného advokáta a na jeho požiadanie potvrdiť jej prijatie.\n· vo vzťahu k bodu IV.\n- § 23 ods. 1 Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých\nskutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na\núseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu\nneustanovuje inak.\n- § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o\nvšetkých veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie (§ 23 zákona), ako aj o osobných údajoch\nchránených osobitným zákonom.\n- - § 9 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého povinnosť mlčanlivosti advokáta a osôb, ktoré\nsa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia.“\n7. Za porušenia citované v bode 6. tohto rozsudku bolo prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi uložené\npodľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o advokácii“)\ndisciplinárne opatrenie – peňažná pokuta vo výške 16 000 eur a disciplinárne opatrenie podľa § 56\nods. 2 písm. d) zákona o advokácii – pozastavenie výkonu advokácie na dobu 6 mesiacov. Podľa § 56\nods. 3 zákona o advokácii sa výkon disciplinárneho opatrenia – zákazu výkonu advokácie podmienečne\nodkladá na dobu 2 rokov. V odôvodnení disciplinárny senát SAK poukázal na to, že na prejednanie\nnávrhov\na vykonanie dokazovania nariadil celkovo 17 pojednávaní, pričom žalobca\nalebo jeho právny zástupca sa ospravedlnili spolu desaťkrát. Svoje rozhodnutie založil na konštatovaní,\nže žalobca sa dopustil všetkých skutkov tak, ako mu boli kladené za vinu v návrhoch a pri ukladaní\ndisciplinárneho opatrenia zohľadnil všetky kritériá uvedené v § 27 až § 35 Disciplinárneho poriadku. Proti\ntomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n8. Žalovaný rozhodnutím č. III. ODS-3//2022:2175/2016 zo dňa 08.09.2022 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona o advokácii s použitím § 44 písm. c) Disciplinárneho\nporiadku SAK na nezmenenom skutkovom základe zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti uloženia\ndisciplinárneho opatrenia tak, že žalobcovi ako disciplinárne obvinenému uložil opatrenie podľa § 56\nods. 2 písm. c) Disciplinárneho poriadku SAK – peňažnú pokutu vo výške 16 000 eur. V odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolaniu žalobcu čiastočne vyhovel, avšak nie\nz dôvodov uvádzaných žalobcom, ale preto, že uložený disciplinárny trest pozastavenia výkonu\nadvokácie považoval za nadbytočný a uložený peňažný trest považoval za dostatočnú sankciu pre\nžalobcu.\nII.\nŽaloba\n\n9. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nnavrhujúc, aby ho správny súd zrušil z dôvodov nezákonnosti, nepreskúmateľnosti, absencie náležitého\nodôvodnenia, jeho zmätočnosti a nesprávne zisteného skutkového stavu považujúc toto rozhodnutie za\narbitrárne.\n10. V prvom rade poukázal na priebeh administratívneho konania, obsah preskúmavaných rozhodnutí\na namietal, že mu nebolo oznámené nové zloženie senátu s tým, že nemohol uplatniť prípadnú námietku\nzaujatosti. Žalobca ani jeho právny zástupca nebol zo strany disciplinárnej komisie upozornený na túto\nzmenu a ani neboli požiadaní o udelenie súhlasu s touto zmenou, čím došlo k porušeniu § 277a zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Trestný poriadok“). Aj\nnapr. podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 459/2012-73 zo dňa 13.08.2013 za\nsenát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát zložený zo sudcov príslušného súdu,\nktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci.\n11. Taktiež namietal porušenie zásady ne bis in idem, keďže žalobca bol stíhaný orgánmi činnými\nv trestnom konaní a uznesením predsedníctva SAK č. 78/7/2017 mu bola pozastavená jeho činnosť do\nprávoplatného skončenia posledného zo štyroch disciplinárnych konaní.\n12. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobca mal sťažovateľom „prisľúbiť právnu\npomoc“. Uvedené sa nezakladá na pravde, nevyplýva to ani len zo sťažnostných spisov a ide výlučne\nlen o nepravdivú a ničím nepodloženú domnienku disciplinárnej komisie SAK. Sťažovatelia boli oslovení\nvýlučne s ponukou majetkovoprávneho vysporiadania ich potenciálneho nároku/majetku, o ktorom\nnavyše ani len nemali žiadnu vedomosť a k tomuto nemali ani žiadne doklady. Túto ponuku mohli\nslobodne, bez akéhokoľvek nátlaku, na základe svojho vlastného rozhodnutia využiť, t.j. prijať alebo\nneprijať. Žalobca im nič nesľuboval, len ich oslovil s ponukou.\n13. Tak isto sa nezakladá na pravde, že sa žalobca mal osobne obohatiť na úkor sťažovateľov.\nSťažovatelia podpisovali predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok\ns občianskym\nzdružením PUBLICUM IUVENE, o. z., teda s právnickou osobou, v ktorej žalobca nemal a nemá\nžiadnu majetkovú účasť a nie so žalobcom. V rozhodnom čase uzatvárania a podpisovania zmlúv so\nsťažovateľmi začiatkom roka 2016 (05.02.2016 – 18.04.2016) žalobca nebol štatutárom/predsedom\nuvedeného o.z. Žalobcovi dodnes nie je zrejmé, na základe čoho si žalovaný osvojil toto tvrdenie, ktoré\nvsunul ku každému jednotlivému skutku, že žalobca „je sám predsedom“ uvedeného o.z. a tieto zmluvy\no postúpení pohľadávok so žalovanými ani nepodpisoval. Na základe uvedeného nie je zrejmé, ako sa\nmohol, resp. mal žalobca obohatiť. Sťažovatelia v skutočnosti dodnes žalobcovi ani uvedenému o.z. nič\nnezaplatili. Ani žiadne iné plnenie nebolo žalobcovi a ani uvedenému o.z. vyplatené, a to ani zo strany\nSlovenského pozemkového fondu, ako to úplne mylne vyplýva z napadnutého rozhodnutia. K vzniku\nžiadnej škody sťažovateľom nikdy ani nedošlo.\n14. Do dnešnej doby nikdy nedošlo k vyplateniu žiadnej finančnej náhrady zo strany SPF, a to ani\nžalobcovi, ani PUBLICUM IUVENE o.z., pričom predmetná finančná náhrada je\nv zmysle § 19 ods.\n8 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/1995 Z. z.“) splatná do 2 rokov od jej uplatnenia u SPF.\nNakoľko od 01.09.2017, t. j. od účinnosti novely č. 153/2017 Z. z., nie je zo zákona možné, aby právo na\nvyplatenie finančnej náhrady podľa § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. bolo prevedené na tretiu osobu,\npričom aj na žiadosti podané pred účinnosťou zákona, t. j. do 31.08.2017, sa podľa § 29 ods. 2 zákona\nč. 180/1995 Z. z. použijú ustanovenia zákona v znení po jeho novele, stali sa plnenia vyplývajúce zo\nzmlúv o postúpení pohľadávok od 01.09.2017 nemožnými podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n15. Z listín doložených k žalobe vyplýva:\na) list od SPF zo dňa 25.01.2018 preukazuje, že SPF vyplatil pohľadávku za nezisteného vlastníka L. M.,\npričom z listu SPF zo dňa 17.05.2020 vyplýva, že k vyplateniu sťažovateľky D. G. došlo dňa 21.12.2016\nv sume 13 114,22 eura, spolu s výpisom preukazujúcim odpísanie finančných prostriedkov z účtu SPF. Z\nvýpisu z účtu vedenom SLSP, a.s. vyplýva, že v rovnaký deň došlo zároveň aj k vyplateniu sťažovateľky\nF. E. tiež v sume 13 114,22 eura;\n\nb) list od SPF zo dňa 11.04.2019 preukazuje, že SPF vyplatil pohľadávku za nezisteného vlastníka\nC. D. v celosti na základe rozsudku súdu sp. zn. 12C/45/2017 žiadateľovi L. Q. D., dňa 23.11.2018\n(sťažovateľka A. B., J. D.);\nc) list od SPF zo dňa 08.12.2022 preukazuje, že SPF doposiaľ nevyplatil pohľadávky za ďalších\nnezistených vlastníkov, pričom medzi nimi sú aj sťažovateľka H. I., J. F. a tiež právny predchodcovia\nsťažovateľov: E. E., C. E. a O. I..\n16. S ohľadom na zásadu prezumpcie neviny osoba podozrivá zo spáchania správneho disciplinárneho\ndeliktu nie je povinná dokazovať svoju nevinu. Ak táto osoba zároveň\nk svojmu tvrdeniu\nnepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé, pričom uznanie\nviny za správny delikt je možné vysloviť iba v tom prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o\nvine zaň. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.01.2019 sp. zn. 7Asan/7/2017).\nRozhodnutie vychádza z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia\ndanej veci a je v podstate nepreskúmateľné. Žalovaný nerešpektoval zásadu in dubio pro reo, teda v\npochybnostiach\nv prospech obvineného. K správnym a úplným skutkovým zisteniam môže žalovaný\ndospieť len vtedy, keď vykoná všetky potrebné a dostupné dôkazy a správne ich vyhodnotí, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich súhrne.\n17. Na preukázanie viny každého obžalovaného/žalobcu musí súhrn priamych\na nepriamych\ndôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom\ncelku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku, usvedčuje obžalovaného/žalobcu z\njeho spáchania a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Nemožno konštatovať, že\nexistujú také priame a nepriame dôkazy, ktoré by v súhrne spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností\npreukazovali, že sa stal skutok uvedený v návrhu predsedu Revíznej komisie SAK. Práve naopak,\ndôkazy svedčia v prospech žalobcu.\n18. V napadnutom rozhodnutí absentuje náležité odôvodnenie a najmä úplne absentuje akékoľvek\nvysporiadanie sa s odvolaním žalobcu t.j. s jeho obhajobou a tým pádom je toto rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\n19. Žalobca nesúhlasil s výškou pokuty ako aj dôvodom jej uloženia. V prvom stupni boli žalobcovi\nuložené v podstate dva samostatné tresty (podmienečné odložené pozastavenie výkonu advokácie a\npeňažná pokuta), s ktorým sa pri preštudovaní iných disciplinárnych rozhodnutí žalovaného žalobca\nnestretol. V prvostupňovom konaní žalovaný v rámci disciplinárneho konania nevykonal žiadne dôkazy\nna svoju podporu primeranosti výšky pokuty, keďže nijakým spôsobom nezisťoval žalobcovu finančnú\nsituáciu, t.j. či predmetná výška pokuty nebude mať za následok vznik jeho neprimeranej majetkovej\nujmy, vplyv na jeho rodinu, na jeho dve vyživovacie povinnosti voči maloletým a ani neskúmal, či zistené\nskutočnosti sú objektívne pravdivé. Žalovaný nevztiahol túto nezákonnosť dvoch samostatných trestov,\navšak napriek tomu sa rozhodol upustiť od uloženia sankcie – pozastavenia výkonu advokácie na dobu\n6 mesiacov s podmienečným odložením na dobu 2 rokov.\n20. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že sťažovateľom nebola spôsobená žiadna škoda, ani žalobcovi,\nani PUBLICUM IUVENE o.z. nebolo vyplatené žiadne peňažné plnenie od SPF a podľa zákona ani\nnemôže byť. Takže žiadny následok disciplinárneho previnenia voči sťažovateľom sa nestal. Vzťah k\nspôsobenej škode je 0 eur oproti pokute 16 000 eur. Udelená peňažná pokuta neodráža ani „stupňovanie\npokút“ uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, keď žalobcovi bola najskôr udelená pokuta\n337,70 eura, následne 7 000 eur (čo je vyše 20 násobok prvej pokuty) a aktuálne 16 000 eur (čo je 47\nnásobok prvej pokuty a vyše dvojnásobok druhej pokuty).\n21. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len neustálil výšku údajnej spôsobenej škody, keď len\npoukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobca má dve maloleté deti (16 a 2 ročné),\nku ktorým má vyživovaciu povinnosť, ktorú si aj riadne poctivo plní\na advokácia je jediná\nzárobková činnosť, ktorú vykonáva. Peňažná pokuta mu udelená je niekoľkonásobok jeho príjmu za celý\nrok 2020, aj za rok 2021. Žalovaný nepovažoval žalobcom deklarované príjmy za jediný zdroj príjmu\nžalobcu. Žalovaný mal vyhľadať iné potencionálne príjmy žalobcu a to výpisom z obchodného registra\ntýkajúceho sa spoločnosti M.V.K. Reality, s.r.o. so sídlom Štúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 665 185, v\nktorom má byť žalobca jediným spoločníkom a konateľom. Daná spoločnosť mala mať v roku 2021 zisk\nvo výške 54 208 eura (pred zdanením), čím žalobca mal účelovo poprieť časť svojich príjmov. Podľa\n\nžalovaného: „Preto ODS vyhodnotil námietku DO za nedôvodnú – zo zisku viac ako 54.000,- € je DO\nschopný zaplatiť peňažnú pokutu vo výške 16.000,- € bez toho, aby to bolo pre neho likvidačné.“ V prvom\nrade, meno a priezvisko „L. N.“ pri zadaní od orsr.sk figuruje v 86 záznamoch, a napr. aj žalobcov otec sa\nvolá „L. N.“ a preto uvedené nepreukazuje, že by žalobca bol jediným spoločníkom danej spoločnosti. V\ndruhom rade, príjem uvedenej spoločnosti pred zdanením vonkoncom nie je príjmom žalobcu a ak by aj\nspoločnosť patrila žalobcovi ako spoločníkovi a vykázala uvedený zisk, tak potom čistý zisk po zdanení\nani nie je spoločnosť povinná vyplatiť okamžite spoločníkovi a zároveň to nezodpovedá skutočnosti, keď\ndaná spoločnosť mala za predchádzajúce obdobia zisk pred zdanením len okolo 2 000 eur. Preto výšku\nuloženej pokuty považoval žalobca za neadekvátnu, likvidačnú a nevychádzajúcu z riadne zisteného\nskutkového stavu.\n22. Ďalej žalobca citoval rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6 A 48/92-23, uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003 a rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Szo 81/2007 zo dňa 16.04.2008 a sp. zn. 5Szo/81/2010 zo dňa 31.01.2011\nohľadom riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, a teda\nje nepreskúmateľné. Vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup žalovaného je porušením\nústavnoprávne\na medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad)\nmateriálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti\nvrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti\npráva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.\n23. S poukazom na § 163 ods. 3 Trestného poriadku, výrok, ktorým sa obžalovaný/žalobca uznáva za\nvinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa\nvýrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním\na uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením\nmiesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby\nskutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré\nodôvodňujú určitú trestnú sadzbu.\n24. V zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd\nv ňom\nstručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a\nakými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z\nodôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie\nďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa\npríslušných ustanovení zákona v otázke viny\na trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba\nodôvodniť aj tieto výroky.\n25. S poukazom na rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk unitárneho alebo\nfederálneho najvyššieho súdu pod R 6/1970: Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v\npodstatných bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov\nodôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia\no vierohodnosti druhého dôkazu. S poukazom\nna rozhodnutie uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk unitárneho alebo federálneho\nnajvyššieho súdu pod R 33/1971: Obhajobu obvineného treba vždy preveriť, aj keď ju obvinený uplatnil\naž v konaní pred súdom, a nie v skorších štádiách konania.\n26. Z požiadavky, aby súd uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera, vyplýva, že nestačí\niba na začiatku odôvodnenia rozsudku uviesť všetky dôkazy, ktoré boli vykonané, ich mechanickým\nvymenovaním (výpočtom) a urobiť záver, že „... vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako\nje uvedený vo výrokovej časti rozsudku“, ani prípadne len opätovné citovanie skutkového stavu výroku\nrozsudku. Všetky dôkazy spravidla totiž nepreukazujú skutok ako celok, ale sa viažu na jednotlivé časti\nskutku, ktoré v súhrne tvoria celý skutok. Treba uviesť, ktorá časť skutku, ktorá okolnosť významná pre\nrozhodnutie, je konkrétnym vykonaným dôkazom preukázaná, čo je z vykonaného dôkazu relevantné\npre skutkové zistenia (a následne aj pre právne závery o kvalifikácii skutku).\n27. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne a výstižne odôvodnené. V tejto\nsúvislosti zdôraznil, že z existencie dvoch protichodných rovnocenných skupín dôkazov o vine a nevine\ndisciplinárne obvineného je nutné dospieť k záveru, že predseda Revíznej komisie SAK neuniesol vo\nveci dôkazné bremeno v tom zmysle, že nie je nad všetky pochybnosti dokázané, že skutok kladený\n\nza vinu disciplinárne obvinenému sa stal, čo je dôvod na oslobodenie disciplinárne obvineného spod\nnávrhu na začatie disciplinárneho konania.\n28. Vzhľadom k tomu, že ak aj k nejakému možnému disciplinárnemu previneniu žalobcu došlo, mohlo\nk nemu dôjsť v roku 2016, a teda je nepochybné, že v deň vydania napadnutého rozhodnutia už dávno\nuplynula dvojročná prekluzívna lehota. Zákon o advokácii neupravuje žiadnym spôsobom lehoty, či\nuž premlčanie, alebo prekluzívne. Analogické použitie ustanovení o premlčaní uvedené v Trestnom\nzákone neprichádza do úvahy, nakoľko disciplinárne previnenia upravené v zákone o advokácii sú\nbezpochyby správnymi deliktami, navyše právna teória jednoznačne vylučuje použitie Trestného zákona\na jeho inštitútov v disciplinárnom konaní. Na základe uvedeného je nutné analogicky vychádzať zo\nzákladnej právnej úpravy správnych deliktov obsiahnutej v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“), ktorý je ich všeobecnou právnou\núpravou.\n29. Charakter lehoty uvedenej v § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda dvojročnej lehoty na\nprejednanie správneho deliktu, je prekluzívny. Jej márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na\nvyrubenie sankcie za správny delikt. Márnym uplynutím uvedenej prekluzívnej lehoty zaniká deliktuálna\nzodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný\nsprávny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je namietané.\nSkutky uvedené v napadnutom rozhodnutí sa však ani len nestali a pokiaľ by sa aj v roku 2016 stali,\ntieto sú v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch už dávno prekludované.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n30. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2023 navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) ako\nnedôvodnú zamietol.\n31. Poukázal na priebeh administratívneho konania vrátane jednotlivých odročení pojednávaní na\nprejednanie predmetnej veci. Konštatoval, že Revízna komisia SAK v súlade s § 3 Disciplinárneho\nporiadku SAK vykonala šetrenie, aby zistila, či skutkové tvrdenia sťažovateľov o postupoch žalobcu\nuvedené v ich sťažnostiach nie sú porušením povinností advokáta a jeho disciplinárnym previnením.\nVšetky sťažnosti boli žalobcovi zaslané s výzvou na vyjadrenie sa k nim a žalobca sa ku každej podrobne\npísomne vyjadril.\n32. VIII. Disciplinárny senát SAK od 06.10.2017 do konania konferencie advokátov SAK dňa 11.06.2021,\nna ktorej boli zvolení noví členovia Disciplinárnej komisie SAK na ďalšie obdobie, určil 17 termínov\npojednávania na prejednanie veci s tým, že žalobca a jeho právny zástupca na 10 pojednávaniach\nospravedlnili svoju neúčasť a požiadali o odročenie, čomu bolo vyhovené. Nové zloženie VIII.\nDisciplinárneho senátu SAK bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 25.06.2021 aj s upozornením\nna možnosť vznesenia prípadnej námietky zaujatosti voči senátu alebo voči niektorému jeho členovi.\nPoštová zásielka však nebola prevzatá v odbernej lehote a vrátila sa SAK ako nedoručená dňa\n14.07.2021. Nie je preto správne tvrdenie žalobcu, že mu do dnešného dňa nebolo oznámené nové\nzloženie senátu.\n33. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, z akej skutočnosti orgány žalovaného vyvodili záver, že\nžalobca je predsedom občianskeho združenia PUBLICUM IUVENE, žalovaný uviedol, že v uznesení\nkrajskej prokuratúry zo dňa 15.11.2018 je uvedené,\nže „O postúpení pohľadávky s jednotlivými\ndotknutými poškodenými konal v mene občianskeho združenia PUBLICUM IUVENE ako štatutárny\nzástupca.“ V aktuálnom výpise zo živnostenského registra je ako štatutárny orgán a aj zodpovedný\nzástupca uvádzaný C. L. N.. Na obsah tohto uznesenia poukázal prvostupňový disciplinárny senát\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.\n34. K námietke, že žalobca nebol požiadaný o udelenie súhlasu so zmenou členov VIII. odvolacieho\nDisciplinárneho senátu, žalovaný uviedol, že advokáti F.. S. a T. po konferencii advokátov dňa 11.06.2021\nuž neboli členmi Disciplinárnej komisie SAK. Predsedu a členov VIII. Disciplinárneho senátu SAK\n\npredseda Disciplinárnej komisie SAK vymenoval z novozvolených členov Disciplinárnej komisie. K voľbe\npredsedu a členov disciplinárneho senátu sa súhlas disciplinárne obvineného advokáta nevyžaduje.\n35. Nie je sporné, že občianske združenie PUBLICUM IUVENE po podpise zmlúv o postúpení\npohľadávky vyplatilo jednotlivým sťažovateľom – postupcom za postúpenie pohľadávok dotknutú sumu\ndohodnutú v dodatku č. 1 k zmluve. Keďže SPF na žiadosť občianskeho združenia PUBLICUM\nIUVENE, ktorú predložil žalobca, náhrady odmietol vyplatiť, toto občianske združenie na Okresnom\nsúde Nitra uplatnilo žalobami proti postupcom vrátenie vyplatených čiastok, ktoré postupcom vyplatilo\naj s príslušným úrokom odo dňa prevzatia sumy a nárokom na zaplatenie trov konania a právneho\nzastúpenia. Rozsudkami, ktoré boli predložené do disciplinárneho spisu listom právneho zástupcu\nžalobcu zo dňa 19.12.2019, boli postupcovia v troch prípadoch zaviazaní zaplatiť občianskemu\nzdruženiu sumy prevzaté pri podpise zmlúv aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z prevzatej\nsumy odo dňa prevzatia sumy do zaplatenia ako aj trovy občianskeho združenia, ktoré bolo zastúpené\nadvokátom. Ide o sťažovateľku H. I., sťažovateľku F. E. a D. G.. Aj v ďalšom prípade, kde bola žaloba\nvzatá späť a súd konanie zastavil s výrokom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,\nbolo proti uzneseniu občianskym združením podané odvolanie a Krajský súd v Nitre rozhodol, že\nobčianske združenie PUBLICUM IUVENE má nárok na náhradu trov konania.\n36. K otázke zmeny v zložení disciplinárnych senátov a k otázke analogického použitia ustanovení\nzákona o priestupkoch zaujal stanovisko Krajský súd v Bratislave v rozsudku\nsp. zn. 1S/180/2016\na Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/4/2018, v ktorých oba súdy obdobnú\nargumentáciu žalobcu, ktorá je uvedená aj v žalobe, nepovažovali za správnu.\n37. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia oboch stupňov sú\nnepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené výška pokuty je neprimeraná. Orgány oboch stupňov\npodrobne a vyčerpávajúco zdôvodnili, aké skutkové zistenia a dôkazy ich viedli k prijatým záverom, že\nžalobca ako disciplinárne obvinený advokát porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o advokácii\na Advokátsky poriadok a že výška uloženej peňažnej pokuty je v súlade s § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no advokácii.\n38. Žalobca nevyužil právo podať repliku.\nIV.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/46/2023 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod\nsp. zn. BA-1S/46/2023.\n40. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026.\n41. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n42. Podľa § 18 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať\npráva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.\n\n43. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s\nodbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a\ndôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n44. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval\ndôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné\npravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n45. Podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii, advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých\nskutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na\núseku predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu\nneustanovuje inak.\n46. Podľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem\nklienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom\nna iných advokátov.\n47. Podľa § 6 písm. c) Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný najmi písomne odpovedať na\npísomné dopyty klienta súvisiace s poskytovaním právnych služieb.\n48. Podľa § 9 ods. 1 Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých\nskutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie ako aj\no osobných údajoch chránených\nosobitným zákonom.\n49. Podľa § 9 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK, povinnosť mlčanlivosti advokáta\na osôb, ktoré\nsa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia.\n50. Podľa § 13 Advokátskeho poriadku SAK, po skončení zastúpenia je advokát povinný bez zbytočného\nodkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo\nktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal; povinnosť sa nevzťahuje na vzájomnú elektronickú\nkomunikáciu a považuje sa za splnenú, ak je preukázané, že klient opakovane neposkytol súčinnosť s\nprevzatím písomnosti. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byt' viazané na uhradenie odmeny\nza poskytovanie právnych služieb.\n51. Podľa § 17 Advokátskeho poriadku SAK, advokát je povinný bezodkladne prijať písomnosť od iného\nadvokáta a na jeho požiadanie potvrdiť jej prijatie.\n52. Podľa § 19 ods. 2 Advokátskeho poriadku SAK, advokát, ktorý prestal poskytovať právne služby\nspôsobom predpokladaným v odseku l, je povinný odoslať písomnosti vzťahujúce sa na vec na\npožiadanie advokátovi, ktorý vo veci prevzal zastúpenie.\n53. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta,\nzahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené\nporušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.\n54. Podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne\nopatrenie peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným\npredpisom.\n55. Podľa § 56 ods. 4 zákona o advokácii, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia\nprihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru\nzavinenia.\n56. Podľa § 32 ods. 2 Disciplinárneho poriadku SAK, pri rozhodovaní o výške peňažnej pokuty\ndisciplinárny senát berie do úvahy nasledovné:\n\na) primeranosť výšky pokuty druhu disciplinárneho previnenia,\nb) primeranosť výšky pokuty následku disciplinárneho previnenia a spôsobenej škode,\nc) odstrašujúci účinok pokuty pre disciplinárne obvineného a tretie osoby,\nd) akýkoľvek finančný prospech získaný v priamej alebo nepriamej súvislosti s disciplinárnym\nprevinením,\ne) primeranosť výšky pokuty majetkovým pomerom disciplinárne obvineného, avšak iba v prípade,\nak disciplinárne obvinený predložil disciplinárnemu senátu informácie a dôkazy o jeho majetkových\npomeroch, a\nf) úmysel, hrubú nedbanlivosť alebo nedbanlivosť, ktoré viedli k disciplinárnemu previneniu.\n57. V prejednávanom prípade sú predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia orgánov záujmovej a\nstavovskej samosprávy (SAK) vo veci správneho deliktu, konkrétne disciplinárneho deliktu advokáta ako\nčlena SAK. Ide o prípad vo veciach tzv. správneho trestania. S ohľadom na túto skutočnosť správny súd\npreskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných\nnámietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm.\na) až e) SSP. Správny súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom\nžaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia,\nje v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty,\nv ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Správny súd\nnezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané\nzásady ukladania trestov. Správny súd v postupe žalovaného predchádzajúcom vydaniu napadnutého\nrozhodnutia nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n58. Následne správny súd pristúpil k vysporiadaniu sa s kľúčovými námietkami žalobcu v prejednávanej\nveci, ktorými bolo predovšetkým zodpovedanie otázky, či v danom prípade došlo k spáchaniu\ndisciplinárneho previnenia žalobcom a ak áno, či nedošlo k premlčaniu a zániku deliktuálnej spôsobilosti\nžalobcu ako aj posúdenie správnej úvahy správnych orgánov pokiaľ ide o výšku uloženej peňažnej\npokuty.\n59. Každý správny delikt je nutné objasňovať s ohľadom na všetky znaky jeho skutkovej podstaty\n(subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka). Jedným z týchto znakov je subjektívna\nstránka spočívajúca v zavinení (úmysel/nedbanlivosť). Aj zákon o advokácii pri vymedzení skutkovej\npodstaty disciplinárneho deliktu podľa § 56 ods. 1 vymedzuje skutok ako zavinené porušenie povinnosti\nvyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.\nZ uvedeného je zrejmé, že subjektívna stránka\nskutkovej podstaty tohto správneho deliktu spočívajúca v zavinení je aj jeho pojmovým znakom. Preto je\npovinnosťou správnych orgánov rozhodujúcich vo veci spáchania tohto správneho deliktu vysporiadať\nsa vo svojich rozhodnutiach okrem iného aj s otázkou zavinenia. Po oboznámení sa s obsahom\nrozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie\nobsahuje relevantné odôvodnenie otázky zavinenia žalobcu ako subjektívnej stránky skutkovej podstaty\ndaného disciplinárneho deliktu. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto otázkou\nvysporiadal na strane 21 a 22 keď uviedol, že „... sám disciplinárne obvinený v rámci vyjadrení\nk sťažnostiam uviedol, že kúpne zmluvy medzi SR (SPF) a MH Invest s.r.o. boli zverejnené na centrálnom\nregistri zmlúv S., vrátane hodnoty pozemkov za 1 m2, a teda bola známa aj celková hodnota jednotlivých\npohľadávok klientov, pričom on ako advokát klientov poučil o výške tejto pohľadávky. Napokon to bol\npráve disciplinárne obvinený, ktorý ako prvý kontaktoval klientov, že disponuje týmito informáciami,\nčo vyplýva z listov, ktoré adresoval klientom s ponukou majetkovo-právneho vysporiadania ich práv\na nárokov, ktoré zistil pri poskytovaní právnych služieb iným klientom s tým, aby ho títo kontaktovali ako\nadvokáta.“\n60. Rozhodnutie vyslovujúce vinu disciplinárne obvineného musí byť tak vo výrokovej časti (ktorej\nsúčasťou je aj skutková veta), ako i v jeho odôvodnení v tomto smere maximálne určité, presvedčivé\na nesmie byť vnútorne rozporné. Len adekvátne vymedzenie skutkového obsahu tvoriaceho základ\ndisciplinárneho previnenia môže splniť požiadavku zákonnosti, vyjadrenej aj v právnej zásade nullum\ncrimen sine lege, nulla poena sine lege (žiaden trestný čin bez zákona, žiadna vina bez zákona). Inými\nslovami, nie je možné dospieť k záveru o spáchaní disciplinárneho previnenia a uznať vinu disciplinárne\nobvineného, ak konanie zakladajúce vinu (identifikované v skutkovej vete rozhodnutia) nie je možné bez\n\npochybností stotožniť so zákonnými znakmi skutkovej podstaty (právna veta rozhodnutia) a hodnotiť ho\nako napĺňajúce skutkovú podstatu daného disciplinárneho previnenia.\n61. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali preskúmavané\nrozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z vykonaného dokazovania je\nzrejmé, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a dostatočným spôsobom preukázali, že\nžalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii tak, ako je podrobne\nšpecifikovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia. Z obsahu sťažností jednotlivých sťažovateľov,\ntvoriacich súčasť administratívneho spisu, jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý ich\noslovil s ponukou vysporiadania ich nároku voči Slovenskej republike (SPF) ako aj skutočnosť, že\nžalobca sťažovateľom neuviedol presnú sumu týchto nárokov, čo je zrejmé aj zo zmlúv o postúpení\npohľadávok a dodatkov č. 1 k nim, nakoľko vo všetkých absentuje uvedenie výšky pohľadávky postupcov\nvoči Slovenskej republike (SPF). Tieto výpovede sťažovateľov nezávisle od seba zhodne opisujú\nokolnosti, za ktorých došlo k podpisu plnomocenstiev, zmlúv o postúpení pohľadávok ako aj dodatku č.\n1 k predmetným zmluvám. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými\nnámietkami, ktoré predstavujú obranu žalobcu v odvolacom konaní.\n62. Prvostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal aj s objektívnou stránkou\ndisciplinárneho previnenia žalobcu konštatujúc, že žalobca za situácie, keď prevzal právne zastúpenie\nklientov pri uplatnení ich nárokov proti Slovenskej republike (SPF), vyplývajúcich z kúpnych zmlúv\nuzatvorených medzi SPF a MH Invest s.r.o. (hoci vedel o výške ich nárokov), nechal týchto klientov\n(sťažovateľov) podpísať zmluvy o postúpení pohľadávky na občianske združenie, ktorého je žalobca\nsám predsedom, a za nižšiu odplatu, ako bola ich pohľadávka proti Slovenskej republike (SPF).\nZ uvedeného je jednoznačne zrejmé, že žalobca uprednostnil záujmy občianskeho združenia, v ktorom\nje sám predsedom, pred záujmami klientov (sťažovateľov), ktorých v tom čase zastupoval ako advokát.\nŽalobca svojich klientov vedome nechal podpísať zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej odplata bola\npodstatne nižšia, ako skutočná pohľadávka.\n63. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, správny súd považoval v prvom rade za potrebné vysporiadať\nsa s námietkou, že žalobcovi nebolo oznámené zloženie novej komisie. Túto vyhodnotil správny súd\nako nedôvodnú, nakoľko žalobcovi bolo listom č. DS VIII.-28/17:2175/2016-dr.Štrp. zo dňa 25.06.2021\noznámené, že Konferenciou advokátov SAK boli dňa 11.06.2021 za riadnych členov Disciplinárnej\nkomisie SAK zvolení a dňa 24.06.2021 vymenovaní a pridelení Q. C. S., C. H. S. O. H. Q. U. F., H. s tým,\nže žalobca má možnosť v lehote 10 dní odo dňa prevzatia tohto oznámenia vzniesť prípadnú námietku\nzaujatosti voči disciplinárnemu senátu, resp. voči niektorému z jeho členov. Predmetná zásielka sa\nvrátila žalovanému s poznámkou od poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“\ndňa 14.07.2021. V danom prípade teda došlo k uplatneniu fikcie doručenia predmetnej písomnosti. Bolo\npovinnosťou žalobcu, aby si kontroloval poštu, prípadne aby si zabezpečil inú osobu na preberanie\npísomností za seba, ak mu bolo dopredu známe, že sa na danej adrese nebude zdržiavať. Na tomto\nmieste správny súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta\nsunt“,\nt. j. práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa\naktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas,\ns dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať\nsvoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžf/65/2011 zo dňa 19.07.2012).\n64. Aj druhú námietku žalobcu ohľadom porušenia zásady ne bis in idem tým, že žalobca bol\nstíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní a tiež uznesením predsedníctva SAK č. 78/7/2017 mu\nbola pozastavená činnosť do právoplatného skončenia posledného zo štyroch disciplinárnych konaní,\nvyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n65. V otázke možnosti dvojitého postihu za totožný skutok, ktorý je disciplinárny delikt a trestný čin,\nexistuje dnes ustálená judikatúra, podľa ktorej je možné vyvodiť disciplinárnu aj trestnú zodpovednosť\nzároveň. V takto prípade je potrebné skúmať naplnenie Engel kritérií. Pri posudzovaní splnenia Engel\nkritérií vo vzťahu k disciplinárnym deliktom je najviac sporné tretie kritérium, najmä, ak hrozí tá\nnajprísnejšia sankcia v rámci disciplinárnych konaní – zbavenie oprávnenia vykonávať povolanie. Je\nnevyhnutné vnímať disciplinárnu sankciu ako sankciu, ktorá zabezpečuje etiku a disciplínu v rámci\n\nverejnoprávnej inštitúcie, teda jej účel je zabezpečovací a nie preventívno-represívny, ako napríklad pri\npriestupkoch, ktoré majú trestnú povahu v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\naj len „ESĽP“). Správny súd je toho názoru, že disciplinárne konania nemajú trestnú povahu podľa čl.\n6 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnaký názor je vyjadrený aj\nv judikatúre slovenských súdov, napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5To\n9/2010 zo dňa 07.10.2010, v ktorom sa vo vzťahu k trestnej povahe disciplinárneho konania uvádza,\nže „Keďže v prípade jeho disciplinárneho previnenia ide, z hľadiska všeobecného záujmu a z hľadiska\nadresáta normy, o delikt osoby so zvláštnym statusom týkajúci sa partikulárneho záujmu, teda v tomto\nprípade sa nejedná o trestnú vec v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\n66. Posúdeniu zásady ne bis in idem a konkurencie trestného a disciplinárneho konania sa konkrétne vo\nvzťahu k disciplinárnemu konaniu advokátov venoval ESĽP v rozhodnutí Müller-Hartburg vs. Rakúsko\n(Rozhodnutie ESĽP Müller-Hartburg vs. Rakúsko, sťažnosť č. XXXXX/XX, zo dňa 19.02.2013). Ako už\nsprávny súd konštatoval vyššie, disciplinárne konania nemajú trestnú povahu podľa čl. 6 Európskeho\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zaujímavým je posúdenie tretieho kritéria\nEngelovho testu (povaha a závažnosť sankcie) priamo v rozhodnutí Müller-Hartburg vs. Rakúsko. ESĽP\nposudzoval najprísnejšiu sankciu – vyčiarknutie so zoznamu advokátov – a vyhodnotil ju ako sankciu\nreparačnej povahy (a teda ako nie povahovo trestnú sankciu zakladajúcu prekážku res iudicata)\npoukazujúc na jej cieľ, ktorým je obnova dôvery verejnosti preukázaním, že v prípade závažného\nzneužitia úradnej moci SAK zakáže dotknutému advokátovi vykonávať prax. Upriamil však pozornosť\naj na to, že táto sankcia nemusí byť nutne trvalá a vyčiarknutý advokát môže znovu žiadať o zápis do\nregistra po uplynutí troch rokov.\n67. Správny súd má za to, že dvojitý postih advokátov v trestnom a disciplinárnom konaní nie je vylúčený\na nie je v rozpore so zásadou ne bis in idem, avšak zároveň nie je bez limitov. Žalovaný nestíha\nadvokátov v disciplinárnom konaní za trestné činy a ani na to nemá právomoc. V zmysle predpisov,\nktorými sa riadi, zohľadňuje vedenie trestného konania voči advokátom a tiež jeho právoplatný výsledok\n(jednak pokiaľ ide o fakultatívne alebo obligatórne pozastavenie výkonu advokácie, resp. vyčiarknutie\nzo zoznamu advokátov). Zároveň v prípade, ak je predmetom disciplinárneho konania skutok totožný\nso skutkom, o ktorom sa vedie trestné konanie, nemôže disciplinárny senát v disciplinárnom konaní\nsúbežne pokračovať a disciplinárne konanie musí prerušiť. Až po právoplatnom skončení trestného\nkonania disciplinárny senát vyhodnotí, či v disciplinárnom konaní môže a bude pokračovať (v prípade\nodsúdenia za úmyselný trestný čin sa v zmysle § 15 ods. 3 Disciplinárneho poriadku SAK môže\npokračovať až po opätovnom zápise advokáta), pričom otázka posúdenia, či bol uložený trest dostačujúci\nz hľadiska účelu disciplinárneho konania, a teda či je dôvodné dvojité potrestanie advokáta, je výlučným\noprávnením disciplinárneho senátu. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo. Ani skutočnosť, že\nžalobcovi bola uznesením predsedníctva SAK č. 78/7/2017 pozastavená činnosť do právoplatného\nskončenia posledného zo štyroch disciplinárnych konaní, nezakladá porušenie zásady ne bis in idem,\nnakoľko predmetné uznesenie bolo len predbežnej povahy, t. j. do času právoplatného skončenia štyroch\ndisciplinárnych konaní. K sankcionovaniu žalobcu za skutky špecifikované vo výroku napadnutého\nrozhodnutia došlo až preskúmavanými rozhodnutiami.\n68. Rovnako okolnosť, že žalobca bol stíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní, neznamená, že sa\nžalobca nedopustil porušenia povinností advokáta podľa zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku\nSAK a že nemôže byť v disciplinárnom konaní uznaná jeho vina za porušenia povinností uložených podľa\nzákona o advokácii alebo predpisu komory a nemôže mu byť uložené za porušenie týchto povinností\ndisciplinárne opatrenie. V rámci disciplinárneho konania je nepochybne chránený iný objekt skutkovej\npodstaty disciplinárneho previnenia (vyplývajúci zo zákona o advokácii) ako je chránený objekt určitého\ntrestného činu v rámci trestného konania (chránený Trestným zákonom).\n69. K uloženiu sankcie – peňažnej pokuty vo výške 16 000 eur, ktorej výšku žalobca považoval za\nneprimeranú, správny súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci\ndiskrečnej právomoci správneho orgánu, zákonom stanoveného rozhodovacieho procesu, v ktorom\nsprávny orgán v zákonom upravených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku\nsankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a\nrozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležite odôvodnené. Výška pokuty je vecou\núvahy správnych orgánov a súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzi a hľadísk ustanovených\nzákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené\n\núplne a riadnym procesným postupom. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt\nje myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych\npredpisov vo vzťahu ku každému zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti\ntak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pri zvažovaní\nvýšky pokuty a jej následnom určení je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na\ncharakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila\nsvoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna\nvyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak,\naby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/32/2019 zo dňa 27.04.2021).\n70. Správne trestanie je založené na individualizácii sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,\npričom sankcia má plniť preventívnu a odstrašujúcu funkciu. Liberačné dôvody musia byť zakotvené\npriamo v zákone.\n71. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že upustil od uloženia\ndisciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii – pozastavenie výkonu\nadvokácie na dobu 6 mesiacov, ktoré síce bližšie neodôvodnil, ale táto skutočnosť bola v prospech\nžalobcu. Peňažnú pokutu v sume 16 000 eur ponechal nezmenenú. Pokiaľ ide o jej výšku, túto považoval\nsprávny súd za riadne odôvodnenú jednak už v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom\nrozhodnutí žalovaného. Z oboch rozhodnutí vyplýva správna úvaha, ktorou boli správne orgány pri\njej ukladaní vedené. Správne orgány zohľadnili všetky hľadiská, ktoré je možné v predmetnej veci\npovažovať za relevantné. Prihliadli na osobitosti daného prípadu, a to predovšetkým na predchádzajúce\ndisciplinárne opatrenia uložené žalobcovi ako aj na rozdiel vo výške finančných prostriedkov, na ktoré\nmali klienti nárok podľa kúpnych zmlúv uzatvorených medzi SPF a MH Invest, s.r.o. a na sumu, ktorá\nbola klientom vyplatená občianskym združením PUBLICUM IUVENE o. z. na základe zmlúv o postúpení\npohľadávok, čo predstavovalo sumu vo výške 104 090,16 eura.\n72. Podľa § 32 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK nesmie Disciplinárny senát uložiť peňažnú pokutu,\nktorej suma presahuje maximálnu výšku určenú zákonom a pri stanovení výšky pokuty sa riadi kritériami\nudelenia peňažnej pokuty stanovenými v § 56 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii ako aj v § 32 ods. 2\nDisciplinárneho poriadku SAK, čo správne orgány oboch stupňov rešpektovali. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí skonštatoval, že minimálna mzda v čase ukladania disciplinárneho opatrenia bola v sume\n623 eur a v spojení s § 58 ods. 5 zákona o advokácii teda bolo možné žalobcovi uložiť peňažnú pokutu až\ndo výšky 62 300 eur. Žalovaný mu uložil pokutu dosahujúcu iba 25,6 % maximálnej pokuty, čo s ohľadom\nna vyššie uvedené okolnosti považoval správny súd za primerané a jej výšku za adekvátne odôvodnenú.\nPredovšetkým s ohľadom na túto skutočnosť považoval žalovaný peňažnú pokutu vo výške 16 000 eur za\nprimeranú. Správne orgány taktiež prihliadli na minulosť žalobcu, ktorému už boli v rámci disciplinárnych\nkonaní uložené peňažné pokuty, ktoré neviedli k jeho náprave ako aj na fakt, že išlo o spolu štyri skutky\nzahŕňajúce viaceré konania voči rôznym osobám napĺňajúce niekoľko disciplinárnych previnení.\n73. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí na strane 21 podrobne zaoberal aj majetkovými pomermi\nžalobcu. Zistil, že žalobca síce predložil daňové priznanie za rozhodujúce obdobie, z ktorého vyplýva\núčtovná strata v časti jeho príjmu za poskytovanie právnej pomoci, avšak oficiálne deklarované\npríjmy z výkonu advokácie neboli jedinými príjmami žalobcu, čo bolo zistené ešte pred odvolacím\npojednávaním. Žalobca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti M.V.K. Reality, s.r.o., so sídlom\nŠtúrova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 665 185, ktorá mala podľa informácií na stránke Finstat zisk v roku\n2021 vo výške 54 208 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepredložil Disciplinárnemu senátu SAK\ninformácie a dôkazy o jeho majetkových pomeroch, nebol Disciplinárny senát SAK povinný s poukazom\nna § 32 ods. 2 písm. e) Disciplinárneho poriadku SAK vziať do úvahy primeranosť výšky pokuty\nmajetkovým pomerom žalobcu ako disciplinárne obvineného.\n74. Nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že žiaden následok disciplinárneho previnenia voči\nsťažovateľom sa nestal, keďže im nebola spôsobená žiadna škoda a žalobcovi ani občianskemu\nzdruženiu PUBLICUM IUVENE nebolo vyplatené žiadne plnenie. Po prvé, nemožnosť previesť náhradu\npodľa § 19 ods. 8 zákona č. 180/1995 Z. z. na tretiu osobu bola do tohto zákona vložená až\nv dôsledku prijatia novely č. 153/2017 Z. z., teda až po podpise plnomocenstva udeleného žalobcovi\nna zastupovanie sťažovateľov ako aj po podpise zmlúv o postúpení pohľadávky. V čase ich podpisu,\n\nteda v čase spáchania disciplinárneho previnenia žalobcom, ešte bolo možné previesť finančnú náhradu\naj na tretie osoby. Po druhé, to, že sa prevod neuskutočnil v dôsledku uvedenej novely, nezbavuje\nžalobcu zodpovednosti za jeho konanie v rozpore s ustanoveniami zákona o advokácii, špecifikovanými\nvo výroku napadnutého rozhodnutia. Po tretie, škodou sa v zmysle slovenského právneho poriadku\nnerozumie len skutočná škoda, ale aj faktický úbytok na majetku, v tomto prípade na majetku\nsťažovateľov v dôsledku konania žalobcu. To znamená, že v danom prípade je pod pojem spôsobená\nškoda potrebné subsumovať aj faktický úbytok na majetku sťažovateľov, o ktorý sa ich majetok nezväčšil,\nhoci sa mal, ak by nedošlo ku konaniu žalobcu. Správne orgány preto pri ukladaní výšky pokuty správne\nprihliadali aj na spôsobenú škodu.\n75. Rovnako námietku žalobcu ohľadom premlčania a aplikácie § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch\nna prejednávanú vec vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Nemožnosť aplikácie predmetného\nustanovenia § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch na disciplinárne konanie podľa zákona o advokácii\nuž konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/4/2018 zo dňa 07.08.2019\nuvádzajúc, že\n„73. K otázke preklúzie disciplinárneho previnenia kasačný súd uvádza, že s touto rovnako nie je možné\nsa stotožniť. Sťažovateľ, podľa názoru kasačného súdu, neuviedol žiadny presvedčivý dôvod, prečo by\nzákon o priestupkoch mal byť považovaný v tomto prípade za „lex generalis“, teda prečo by mala byť\npoužitá lehota uvedená v ust. § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n74. Využitiu tejto lehoty do istej miery bráni aj jej vzťah s procesnoprávnou lehotou na podanie návrhu na\nzačatie konania podľa § 58 ods. 2 zákona o advokácii, ktorá je 9 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ\ndozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr však do 2 rokov odo dňa, keď disciplinárnemu previneniu\ndošlo. Hmotnoprávna lehota podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch je dvojročná.\n75. Krajský súd správne poznamenal v bode 58 svojho rozsudku, že disciplinárny senát by nemohol\nv takom prípade rozhodnúť o žiadnom návrhu podanom do 2 rokov odo dňa, keď ku skutku došlo.\nDochádzalo by teda nielen k prelínaniu, ale v niektorých prípadoch aj k faktickej nezlučiteľnosti\nhmotnoprávnej lehoty podľa zákona o priestupkoch, analogicky aplikovanej v prípade disciplinárnych\nprevinení advokátov a procesnoprávne lehoty na podanie návrhu na začatie konania podľa zákona o\npriestupkoch.\n76. Použitie hmotnoprávnej lehoty zo zákona o priestupkoch by preto znamenalo použitie analógie iuris.\nÚlohou analógie vo verejnom práve je predovšetkým jej interpretačná funkcia.“\n76. V neposlednom rade správny súd dodáva, že správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach náležite\nvysporiadali aj s námietkou žalobcu, že mu nebolo zrejmé, na základe čoho dospel prvostupňový\norgán k záveru, že v čase podpisu zmlúv o postúpení pohľadávky zastupoval klientov práve on.\nV tejto súvislosti správny súd odkazuje na body 38. a 39. odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,\nv ktorom sa prvostupňový orgán s predmetnou námietkou žalobcu adekvátne vysporiadal. Tvrdenie\nžalobcu, že zo skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávky a plnomocenstvo boli podpísané v jeden\ndeň, nie je možné určiť, ktorá skutočnosť nastala skôr, vyznieva priam absurdne. Správny súd sa\nv plnej miere stotožnil s konštatovaním prvostupňového orgánu, že z logiky veci je zrejmé, že najprv\nmuselo dôjsť k podpísaniu plnomocenstva a následne k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky.\nV prípade opačného poradia by absentoval elementárny význam udelenia plnomocenstva pre žalobcu\nna zastupovanie sťažovateľov, a to vzhľadom na to, že predmetná pohľadávka by už v tom čase bola\npostúpená na občianske združenie PUBLICUM IUVENE a žalobca by nemohol zastupovať sťažovateľa,\nktorý by už pohľadávku nemal z dôvodu jej postúpenia.\n77. Ad absurdum správny súd poznamenáva, že aj takýto postup, kedy by žalobca podpísal\nplnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľov (klientov) bez toho, aby si preveril, že sťažovatelia už\nnevlastnia pohľadávku proti Slovenskej republike (SPF), by predstavoval konanie v rozpore s § 18 ods.\n2 zákona o advokácii, teda išlo by o postup advokáta, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou.\n78. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov,\nktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade\ns i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté\n\nrozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, uvedených v prvostupňovom\nako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného.\n79. S poukazom na skutočnosť, že v konaní nedošlo k naplneniu žiadneho zo žalobných dôvodov\na súčasne nebola zistená ani existencia tzv. vád trestania podľa § 195 SSP, ktorá by odôvodňovala\nzrušenie preskúmavaných rozhodnutí mimo nastolené žalobné body, správny súd rozhodol tak, že\nžalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n80. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168\na contrario SSP\ntak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné\nod žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n81. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n4 SSP).\n\n(§ 139 ods.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci\nsa už skôr\nzačalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,\nže\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}