Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/51/2023 z 28. 1. 2026
Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. januára 2026, sp. zn. BA-6S/51/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1
Správny súd v Bratislave | BA-6S/51/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1 | 2026-01-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 7 ods. 2 písm. g) zákona č. 40/1993 Z. z., zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b269e94-4039-4471-aac3-4ea9e2c89f31
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-6S/51/2023
1023200284
28. 01. 2026
JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.
(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,
v právnej veci žalobkyne: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X/XXX, XXX XX
D. - Nekyje na Ostrove, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, zastúpená: GH LEGAL s.r.o.,
so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SL-OLVS-2023/004659 zo dňa 12.01.2023, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2023/004659 zo dňa
12.01.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Žalobkyňa podala prostredníctvom Okresného úradu Banská Bystrica dňa 29.04.2020 žiadosť
o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor štátneho občianstva (ďalej
len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. SVS-OSO-2021/004253 zo dňa 25.08.2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) zamietlo žiadosť žalobkyne o udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky z dôvodu, že udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je v záujme Slovenskej
republiky, a preto nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2
písm. g) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o štátnom občianstve“).
3. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie štátneho občianstva bolo, že: (a) z vykonanej previerky
žiadateľky v mieste jej bydliska je zrejmé, že slovenský jazyk neovláda a nevedela odpovedať na
jednoduché otázky; oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica neodporúča udeliť
štátne občianstvo Slovenskej republiky menovanej; (b) stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej
len „SIS“) je v prípade menovanej žiadateľky záporné z bezpečnostného hľadiska. Predmetné záporné
stanovisko SIS s dôvodmi nie je súčasťou spisovej dokumentácie k žiadosti o udelenie štátneho
občianstva Slovenskej republiky, pretože sa jedná o utajovanú skutočnosť podľa zákona č. 215/2004
Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“). Vzhľadom na uvedené nebolo podľa
žalovaného možné s podrobnosťami záporného stanoviska SIS oboznamovať žiadateľa a uvádzať ich
priamo v rozhodnutí.
4. Voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa
25.08.2021 podala žalobkyňa v zákonnej lehote rozklad, ktorým namietala, že overenie ovládania
slovenského jazyka slovom aj písmom a ovládanie všeobecných znalostí o Slovenskej republike
žiadateľky bolo vykonané Okresným úradom Banská bystrica dňa 18.06.2020, pričom žiadateľka
vyhovela vo všetkých kategóriách hodnotenia a celkovo vyhovela v skúške zo slovenského jazyka.
Cudzinecká polícia nie je kompetentná na zisťovanie úrovne ovládania slovenského jazyka. Vo vzťahu
k utajovaným skutočnostiam žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k všetkým vykonaným
dôkazom, keďže žiadateľke ani jej právnemu zástupcovi nebol v konaní umožnený prístup k stanovisku
SIS.
5. Minister vnútra Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, rozhodol na základe návrhu osobitnej
komisie na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch rozhodnutím č. SL-OLVS-2023/004659
zo dňa 12.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia
nasledovne: „Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, ktorú podala A. B., E. B. sa zamieta z dôvodu nesplnenia podmienky udelenia štátneho
občianstva podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o
štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 72/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, pretože predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej
republiky.“
6. Neovládanie slovenského jazyka bolo žalovaným ustálené na základe stanoviska Prezídia
Policajného zboru (ďalej len „PZ“), Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica č. PPZ-HCPBB5-21-003/2020-SO zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „Stanovisko PZ zo dňa 02.06.2020“). Žalovaný
tiež identifikoval zákonný dôvod pre neudelenie štátneho občianstva, a to nesúhlasné stanovisko SIS,
ktoré bolo doručené správnemu orgánu na základe dožiadania podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom
občianstve. Odvolací orgán identifikoval nedostatky týkajúce sa výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré
spočívali v jeho nedostatočnej určitosti. Podľa žalovaného je potrebné vo výroku uviesť, že udelenie
štátneho občianstva Slovenskej republiky žiadateľke nie je v záujme Slovenskej republiky s akcentom
na bezpečnostné hľadisko. Potreba tejto zmeny vo výroku vyplýva podľa žalovaného z novely zákona
o štátnom občianstve vykonanej zákonom č. 72/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom
občianstve, ktorým bol s účinnosťou od 01.04.2022 doplnený § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom
občianstve, ktorý vyžaduje ako jednu z podmienok udelenia štátneho občianstva aj to, že žiadateľ
nepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.
7. K tvrdeniu o nemožnosti žiadateľky vyjadriť sa k utajovaným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú
neudelenie štátneho občianstva, žalovaný uviedol, že právnemu zástupcovi žiadateľky bolo na základe
jeho žiadosti umožnené jednorazovo sa oboznámiť s utajovanou skutočnosťou podľa § 35 ods.
3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, nakoľko mu bol udelený súhlas riaditeľa SIS. Ako
má vyplývať zo spisu, poštová zásielka obsahujúca oznámenie prvostupňového orgánu o možnosti
vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v stanovisku SIS, sa vrátila prvostupňovému orgánu späť
z dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Skutočnosť, že správny orgán osobitným procesným
úkonom nevyzval žiadateľku pred vydaním prvostupňového rozhodnutia na vyjadrenie sa k podkladom
nepovažuje žalovaný za také procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, a ktoré by malo mať za následok zrušenie rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol,
že na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom stanovených
podmienok. Poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžo/29/2016 zo dňa 31.05.2017.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

8. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 22.02.2023, ktorou sa domáhala
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na
ďalšie konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žaloba je síce v jej úvode označená ako žaloba
o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojitosti s ním aj zákonnosti prvostupňového
rozhodnutia, no z obsahu žaloby a jeho petitu vyplýva, že žalobca žiadať zrušiť len napadnuté
rozhodnutie, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Žaloba neobsahuje návrh podľa § 191 ods. 3
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“).
9. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny
orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by bol dostatočným podkladom pre kvalifikované a
zákonné posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom
spisov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
10. Žalobkyňa uvádza, že jej právny zástupca sa jednorazovo oboznámil so správou SIS, no táto
neobsahovala žiadne odôvodnenie. Prioritne namieta porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústava SR“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručovaného práva účastníka
konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom. Správny orgán síce sprístupnil správu SIS na
nahliadnutie, no keďže táto neobsahovala žiadne odôvodnenie, nie je možné sa k nej v žiadnom smere
vyjadriť. K tomu v podstatnej časti žaloby cituje odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 14S/115/2021 zo dňa 08.09.2022 a uvádza, že je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov
utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt
relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení
o existencii dôvodného podozrenia, že žalobkyňa ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na
území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné
nielen z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska
zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho
orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska
zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia, pokiaľ ide o otázku riadneho a
úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky na zamietnutie
žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi
protichodnými právami a povinnosťami reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou
správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom žalobcu.
11. Žalobkyňa tiež poukazuje na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva,
ktorá spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci
isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci,
prípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom
na právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne tak, aby
nevznikali neodôvodnené rozdiely. Doktrína tiež predstavuje zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí
orgánov verejnej moci. Žalobkyňa uvádza, že Krajský súd v Trnave už viac krát rozhodoval v konaniach s
obdobným skutkovým stavom, kde jediným dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu alebo trvalého pobytu bola správa SIS, ktorá uviedla, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/115/2021 zo dňa 08.09.2022, sp. zn.
14S/75/2021 zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 14S/43/2021 zo dňa 03.11.2022, sp. zn. 14S/44/2021 zo dňa
08.12.2022, sp. zn. 20S/66/2021 zo dňa 10.11.2022, sp. zn. 14S/116/2021 zo dňa 01.12.2022).
III.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.10.2023. Uviedol, že v konaní o žiadosti o udelenie
štátneho občianstva má podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve povinnosť prihliadať na verejný
záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská PZ, SIS a iných dotknutých štátnych
orgánov. Podľa Stanoviska PZ zo dňa 02.06.2020 bolo menovanej udelené prvé povolenie na prechodný
pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania dňa 02.09.2009. Dňa 28.11.2014 bol menovanej
udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas. Z uvedeného stanoviska

ďalej vyplýva, že žiadateľka býva v spoločnej domácnosti s manželom a ich deťmi, ktoré navštevujú už
jedenásť rokov medzinárodnú školu vo Viedni s vyučovacím jazykom anglickým.
13. Pri kontrole v mieste bydliska dňa 19.05.2020 bola žiadateľka prítomná na adrese trvalého pobytu,
pričom mala problémy s porozumením otázok a s formulovaním odpovedí a nevyhovela ani požiadavke
na napísanie vety v slovenskom jazyku. V Stanovisku PZ zo dňa 02.06.2020 sa konštatuje, že žiadateľka
neovláda slovenský jazyk, veľmi zle sa s ňou komunikuje, nevie odpovedať na jednoduché otázky a
ani nič napísať. Na základe uvedených skutočností oddelenie cudzineckej polície PZ v Banskej Bystrici
neodporúčalo žiadateľke udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky.
14. SIS zaujala k žiadosti žiadateľky o štátne občianstvo negatívne stanovisko, ktoré vzhľadom na
to, že podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností je utajovanou skutočnosťou, nie je súčasťou
administratívneho spisu. To znamená, že v napadnutom rozhodnutí nie je možné uviesť konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých SIS v rámci svojej spravodajskej činnosti dospela k negatívnemu záveru
a nemožno s nimi oboznamovať žiadateľku. Informácie, na základe ktorých SIS vykonáva bezpečnostnú
úvahu o existencii bezpečnostných rizík, a ktoré zakladajú bezpečnostnú nespoľahlivosť dotknutej
osoby, sú získané vlastnou spravodajskou činnosťou SIS alebo v rámci medzinárodnej spravodajskej
spolupráce. Sprístupnením utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu
aktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou a zároveň aj k odhaleniu používaných foriem,
metód a prostriedkov vyšetrovania.
15. Žalovaný uviedol, že SIS vo svojom vyjadrení č. SIS-77/33-511-1/2023 zo dňa 26.09.2023 uvádza,
že ex lege nie je povinná a zároveň, v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je
ani oprávnená sprístupniť účastníkovi konania svoje nesúhlasné stanovisko, ani mu oznámiť konkrétne
dôvody týkajúce sa bezpečnostného rizika, a to ani ich minimálnu podstatu, ktorá by aspoň v základnej
miere osvetľovala, prečo bola žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky na základe
utajovanej písomnosti SIS zamietnutá. Navyše, všeobecne záväzná právna úprava neustanovuje
možnosť extrahovať z utajovanej skutočnosti, resp. z dôvodov, ktoré sú jej obsahom, nejakú časť
ako podstatu. Účastník konania nie je osobou oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami, a preto nie je možné sprístupniť mu nielen utajovaný registratúrny záznam ako taký,
ale ani oznámiť mu „podstatu dôvodov” bez toho, aby SIS neporušila Ústavou SR garantovanú zásadu
legality vyjadrenú v čl. 2 ods. 2 a nekonala tak contra legem. Legitímnosť postupu SIS je konkrétne
preukázaná judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa takej problematiky, kde v
príslušnom administratívnom konaní je potrebné hľadať optimálny vzťah záujmom jednotlivca a záujmom
verejným.
16. Žalovaný nemá pochybnosť o bezpečnostnom riziku, na ktoré poukázalo stanovisko SIS, a má za to,
že zamietnutím žiadosti menovanej žiadateľky zabezpečilo ochranu bezpečnostných záujmov štátu a v
spojitosti s ochranou utajovaných skutočností bol správnym orgánom zvolený jediný možný postup, a
to nezverejňovať dôverné informácie v rozhodnutí a poučiť účastníka konania o tom, že tieto informácie
môžu byť poskytnuté na účely súdneho konania.
17. Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení
zákonných podmienok a štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno odobrať (čl. 5 ods. 2 Ústavy
SR). Je to trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať
mimoriadne dôkladne a uprednostniť záujmy štátu nad individuálnymi záujmami. V tejto súvislosti
žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/29/2016 zo dňa
31.05.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „udelenie štátneho občianstva
nie je nárokovateľné a jeho udelenie závisí na správnej úvahe orgánu, ktorý rozhoduje. “ Ďalej uvádza
žalovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/51/2014 zo dňa 19.01.2016,
ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/141/2013-55 zo dňa 18.09.2014, v ktorom
sa žalobca okrem iného odvolával na právo na spravodlivé súdne konanie, keďže sa nemohol vyjadriť
ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie vo veci a nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom
utajovanej informácie SIS. Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom utajovanej písomnosti SIS dospel
k názoru, že podklady, na základe ktorých SIS vydala stanovisko, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí
bezpečnosť štátu, sú udržateľné.

18. Na vyjadrenie žalovaného žalobca nereagoval svojou replikou. Ďalšie písomné podania zo strany
účastníkov konania neboli súdu doručené.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/51/2023.
20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za
to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§ 137 ods.
4 SSP).
21. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.
22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
23. Podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky
možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a nepredstavuje hrozbu
pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.
24. Podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve, ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho
občianstva Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru,12a) a ak je
to potrebné, aj Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní o
žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne
na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby
a iných dotknutých štátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b), ministerstvo si
vyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré
opodstatňujú udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a) a h).
25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho
v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti
žaloby a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.
26. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie
tak, že žiadosť o udelenie štátneho občianstva žalobkyne sa zamieta z dôvodu, že žalobkyňa predstavuje
hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Úlohou správneho súdu bolo,
na podklade uplatnených žalobných bodov, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preskúmať konanie
žalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o udelenie štátneho občianstva. Správny súd zameral
správny súdny prieskum na to, či žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v konaní v súlade
s platnými právnymi predpismi a judikatúrou, či si na konanie a rozhodnutie zabezpečil všetky potrebné
dôkazy a či nedošlo v konaní pred žalovaným k porušeniu namietaných práv žalobkyne.

27. Správny súd prvotne uvádza, že časť administratívneho spisu žalovaného tvorí aj utajovaná časť.
Za účelom správneho súdneho prieskumu všetci členovia senátu, ktorý prejednal a rozhodol predmetnú
vec, do neho spoločne nahliadli a oboznámili sa s jeho obsahom dňa 19.01.2026. Tu je potrebné
uviesť, že úlohou správneho súdu je preskúmať, či skutočnosti, na základe ktorých žalovaný prijal
záver o hrozbe pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky podľa § 8a ods. 3, resp.
s účinnosťou od 01.04.2022 aj podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve, majú alebo
nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, vrátane jeho utajovanej časti. Úloha správneho súdu sa
obmedzuje v tom smere, či úvaha príslušného orgánu pri hodnotení dôkazov má oporu v samostatnom
obsahu týchto dôkazov, teda či zjavne neprihliada (neignoruje) obsah určitého dôkazu alebo naopak,
nerobí závery, ktoré sa z obsahu dôkazov myšlienkovo správne nedajú odvodiť (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/32/2025 zo dňa 30.07.2025). Správny
súd sa tak zameral na vyhodnotenie dôkazov, obsiahnutých v utajovanej časti administratívneho spisu
(na ktoré odkazoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí) vo vzťahu na ich vierohodnosť, presvedčivosť
a relevantnosť, a na podklade uvedeného ustáli, či voľná úvaha orgánov verejnej správy vychádza z ich
obsahu a pohybuje sa v medziach zákona o štátnej službe.
28. Žalobkyňa je presvedčená, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak neobsahuje
žiadne informácie, ktoré by ozrejmovali dôvody, prečo má predstavovať hrozbu pre verejný poriadok
alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Jej právny zástupca síce mal možnosť nahliadnuť do
administratívneho spisu, vrátane jeho utajovanej časti, no ani z dokumentov tam obsiahnutých nebolo
možné identifikovať akýkoľvek dôvod pre konštatovanie žalovaného o existencii dôvodu na neudelenie
štátneho občianstva.
29. Správny súd je toho názoru, že správny orgán síce disponuje pri posudzovaní bezpečnostného
hľadiska diskrečnou právomocou, kedy mu zákon umožňuje posúdiť zabezpečené podklady, avšak
diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali alebo nie.
Takáto právomoc by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Nestačí
len konštatovanie, že zo strany žiadateľky je daná hrozba pre verejný poriadok alebo bezpečnosť
Slovenskej republiky, ale tento právne neurčitý pojem je treba podľa názoru správneho súdu niečím
konkrétnym skutkovo naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu disponuje správny orgán voľnou úvahou, ktorú
môže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Nepomenovanie, ani
vo všeobecnom rámci, akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý predstavuje žalobkyňa riziko, nutne vzbudzuje
pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu. Osobitne to platí v prípade, ak
žalobkyni bolo v roku 2009 udelené povolenie na prechodný pobyt a v roku 2014 povolenie na trvalý
pobyt na území slovenskej republiky na neobmedzený čas.
30. Správny súd tak pri správnom súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal aj z vyššie
uvádzaných východísk, pričom sa zameral aj na vyhodnotenie, či závery žalovaného majú oporu
v dostatočne zistenom skutkovom stave veci. Žalobkyňa v žalobe namietla, že zistený skutkový stav
tak, ako je obsiahnutý v administratívnom spise neobstojí. Správny orgán síce sprístupnil správu SIS
na nahliadnutie právnemu zástupcovi žalobkyne, no keďže táto neobsahovala žiadne odôvodnenie, nie
je možné sa k nej v žiadnom smere vyjadriť. Po prieskume administratívneho spisu a napadnutého
rozhodnutia správny súd súhlasí so žalovaným v tom, že bezpečnostné hľadisko je aj v zmysle § 8a ods.
3 zákona o štátnom občianstve dôležitým hľadiskom pri vyhodnocovaní verejného záujmu na udelení
štátneho občianstva, avšak aj uvedené musí mať dostatočný podklad v administratívnom spise, pričom
tento vyhodnotil správny súd ako nedostatočný.
31. Po nahliadnutí do administratívneho spisu, prihliadnuc na to, že tento tvorí utajovanú skutočnosť
(na ktorú odkazoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí), správny súd uvádza, že dôkazy, získané
a zhromaždené orgánmi verejnej správy nevytvárajú dostatočný skutkový základ k tomu, aby došlo
k naplneniu predpokladov uvedených v § 8a ods. 3, resp. s účinnosťou od 01.04.2022 aj v § 7 ods.
1 písm. j) zákona o štátnom občianstve. Orgány verejnej správy sa za účelom posúdenia verejného
záujmu a bezpečnostného hľadiska v plnom rozsahu odvolali len na negatívne stanovisko SIS, ktoré
však neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov, faktov či iných skutočností, prečo nie je udelenie štátneho
občianstva odporúčané. Odôvodnenie negatívneho stanoviska nie je pomenované ani vo všeobecnej
rovine. Žiaden iný relevantný doklad/dôkaz získaný/zaobstaraný zo strany orgánov verejnej správy
administratívny spis neobsahuje. Nemožno tak konštatovať vierohodnosť, presvedčivosť a relevantnosť

dôkazov, na podklade ktorých došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím.
32. Ako uviedol správny súd vyššie, aplikáciu § 8a ods. 3, resp. § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom
občianstve je potrebné podložiť relevantnými skutkovými zisteniami. V prípade, ak sa však orgány
verejnej správy obmedzili výlučne na negatívne stanovisko SIS, ktoré neuvádza akokoľvek viac
či menej špecificky pomenované dôvody, ktoré ani nepodrobili vyhodnoteniu, nemožno konštatovať
dostatočnosť skutkových zistení. Nemožno pojmy „verejný záujem“, „bezpečnostné hľadisko“, „hrozba
pre verejný poriadok“ alebo „hrozba pre bezpečnosť Slovenskej republiky“ naplniť len a výlučne
negatívnym stanoviskom SIS bez toho, aby mohol minimálne súd overiť skutkové okolnosti, ktoré majú
podľa správneho orgánu dané zákonom pomenované hľadiská naplniť. Ak by správny súd pripustil
možnosť aplikácie uvedených ustanovení zákona o štátnom občianstve len na podklade bezobsažného
negatívneho stanoviska SIS, jednalo by sa o neprípustný a ľahko zneužiteľný formalizmus.
33. Pokiaľ žalovaný odkazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sža/51/2014 zo dňa 19.01.2016, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
6S/141/2013-55 zo dňa 18.09.2014, v ktorom sa žalobca okrem iného, odvolával na právo na spravodlivé
súdne konanie, pričom sa taktiež nemohol vyjadriť ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie vo veci
a nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, tento nie je na preskúmavaný
prípad aplikovateľný. Jednak ide o odlišnú právnu úpravu zákona o pobyte cudzincov, no (čo je podstatné
pre prejednávaný prípad), z odôvodnenia jasne vyplýva, že Krajský súd v Bratislave mal v danej veci
možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu. Konkrétne, krajský súd sa s informáciou,
na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie
žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov oboznámil a dospel k záveru, že
„utajovaná skutočnosť mala charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru
o nevhodnosti vyhovenia žiadosti.“ Uvedená skutočnosť bola podstatná aj pre kasačný súd, ktorý
v rozsudku sp. zn. 1Sža/51/2014 konštatuje, že „V danej veci sa krajský súd oboznámil s predmetnou
utajovanou skutočnosťou v režime utajenia so stupňom „Dôverné“ za zachovania podmienok citovaného
zákona ako aj vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z. z. a učinil záver, že existuje dôvodné podozrenie, že
žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.“ V posudzovanom
prípade žalobkyne neobsahuje negatívne stanovisko SIS, ani žiadna iná utajovaná či neutajovaná
časť administratívneho spisu, žiadne fakty, skutočnosti, no ani všeobecné pomenovanie akýchkoľvek
dôvodov negatívneho stanoviska vo vzťahu k žiadateľke.
34. Na podklade vyššie uvedených východísk tak správny súd ustálil, že zistenie skutkového stavu
orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s §
191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd vzhľadom
na absenciu návrhu žalobcu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP nepristúpil k zrušeniu prvostupňového
rozhodnutia.
35. Žalovaný v ďalšom konaní a aj s využitím kompetencií žalovaného v rámci odvolacieho konania,
dostatočným spôsobom zistí/doplní skutkový stav veci tak, aby v prípade opätovnej aplikácie § 8a ods.
3, resp. § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve došlo k naplneniu hypotézy danej právnej normy
na podklade dôkazov. Tento skutkový stav je možné zistiť a zabezpečiť do administratívneho spisu aj
v utajovanom režime podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Správnemu súdu nie je známy
dôvod, prípadne absencia právnej úpravy, ktorá by SIS alebo iným relevantným orgánom, neumožňovala
zabezpečiť do administratívneho spisu hoc aj utajované skutočnosti v režime, ktorý by garantoval ich
dostatočnú ochranu pred vyzradením neoprávneným osobám. Správny súd pripomína, že aj napriek
tomu, že ustanovenia zákona o štátnom občianstve dávajú správnemu orgánu značnú mieru uváženia
bezpečnostného hľadiska, uvedené konanie nemôže byť svojvoľné, ale musí byť vykonané na základe
riadne zistených, vierohodných, presvedčivých a relevantných podkladov, ktoré dostatočným a hlavne
preskúmateľným spôsobom odôvodnia potrebu zamietnutia žiadosti o udelenie štátneho občianstva.
36. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa
ktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).