{"guid": "e9df5b12-78fa-4801-a048-c393649c5627:7b269e94-4039-4471-aac3-4ea9e2c89f31", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1", "spisova_znacka": "BA-6S/51/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/51/2023 z 28. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. januára 2026, sp. zn. BA-6S/51/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1", "identifikacne_cislo": "1023200284", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. g) zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/40#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b269e94-4039-4471-aac3-4ea9e2c89f31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/51/2023\n1023200284\n28. 01. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200284.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,\nv právnej veci žalobkyne: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X/XXX, XXX XX\nD. - Nekyje na Ostrove, štátna príslušnosť Iránska islamská republika, zastúpená: GH LEGAL s.r.o.,\nso sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SL-OLVS-2023/004659 zo dňa 12.01.2023, takto\nrozhodol:\nI. Súd zrušuje rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SL-OLVS-2023/004659 zo dňa\n12.01.2023 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Žalobkyňa podala prostredníctvom Okresného úradu Banská Bystrica dňa 29.04.2020 žiadosť\no udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.\n2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor štátneho občianstva (ďalej\nlen „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. SVS-OSO-2021/004253 zo dňa 25.08.2021 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) zamietlo žiadosť žalobkyne o udelenie štátneho občianstva Slovenskej\nrepubliky z dôvodu, že udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je v záujme Slovenskej\nrepubliky, a preto nie je dôvod na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2\npísm. g) zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o štátnom občianstve“).\n3. Dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie štátneho občianstva bolo, že: (a) z vykonanej previerky\nžiadateľky v mieste jej bydliska je zrejmé, že slovenský jazyk neovláda a nevedela odpovedať na\njednoduché otázky; oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica neodporúča udeliť\nštátne občianstvo Slovenskej republiky menovanej; (b) stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej\nlen „SIS“) je v prípade menovanej žiadateľky záporné z bezpečnostného hľadiska. Predmetné záporné\nstanovisko SIS s dôvodmi nie je súčasťou spisovej dokumentácie k žiadosti o udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky, pretože sa jedná o utajovanú skutočnosť podľa zákona č. 215/2004\nZ. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“). Vzhľadom na uvedené nebolo podľa\nžalovaného možné s podrobnosťami záporného stanoviska SIS oboznamovať žiadateľa a uvádzať ich\npriamo v rozhodnutí.\n4. Voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky zo dňa\n25.08.2021 podala žalobkyňa v zákonnej lehote rozklad, ktorým namietala, že overenie ovládania\nslovenského jazyka slovom aj písmom a ovládanie všeobecných znalostí o Slovenskej republike\nžiadateľky bolo vykonané Okresným úradom Banská bystrica dňa 18.06.2020, pričom žiadateľka\nvyhovela vo všetkých kategóriách hodnotenia a celkovo vyhovela v skúške zo slovenského jazyka.\nCudzinecká polícia nie je kompetentná na zisťovanie úrovne ovládania slovenského jazyka. Vo vzťahu\nk utajovaným skutočnostiam žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k všetkým vykonaným\ndôkazom, keďže žiadateľke ani jej právnemu zástupcovi nebol v konaní umožnený prístup k stanovisku\nSIS.\n5. Minister vnútra Slovenskej republiky, ako odvolací orgán, rozhodol na základe návrhu osobitnej\nkomisie na prípravu návrhov rozhodnutí ministra o rozkladoch rozhodnutím č. SL-OLVS-2023/004659\nzo dňa 12.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia\nnasledovne: „Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa § 7 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov, ktorú podala A. B., E. B. sa zamieta z dôvodu nesplnenia podmienky udelenia štátneho\nobčianstva podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o\nštátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 72/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov, pretože predstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej\nrepubliky.“\n6. Neovládanie slovenského jazyka bolo žalovaným ustálené na základe stanoviska Prezídia\nPolicajného zboru (ďalej len „PZ“), Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej\na cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica č. PPZ-HCPBB5-21-003/2020-SO zo dňa 02.06.2020 (ďalej len „Stanovisko PZ zo dňa 02.06.2020“). Žalovaný\ntiež identifikoval zákonný dôvod pre neudelenie štátneho občianstva, a to nesúhlasné stanovisko SIS,\nktoré bolo doručené správnemu orgánu na základe dožiadania podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom\nobčianstve. Odvolací orgán identifikoval nedostatky týkajúce sa výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré\nspočívali v jeho nedostatočnej určitosti. Podľa žalovaného je potrebné vo výroku uviesť, že udelenie\nštátneho občianstva Slovenskej republiky žiadateľke nie je v záujme Slovenskej republiky s akcentom\nna bezpečnostné hľadisko. Potreba tejto zmeny vo výroku vyplýva podľa žalovaného z novely zákona\no štátnom občianstve vykonanej zákonom č. 72/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom\nobčianstve, ktorým bol s účinnosťou od 01.04.2022 doplnený § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom\nobčianstve, ktorý vyžaduje ako jednu z podmienok udelenia štátneho občianstva aj to, že žiadateľ\nnepredstavuje hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.\n7. K tvrdeniu o nemožnosti žiadateľky vyjadriť sa k utajovaným skutočnostiam, ktoré odôvodňujú\nneudelenie štátneho občianstva, žalovaný uviedol, že právnemu zástupcovi žiadateľky bolo na základe\njeho žiadosti umožnené jednorazovo sa oboznámiť s utajovanou skutočnosťou podľa § 35 ods.\n3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, nakoľko mu bol udelený súhlas riaditeľa SIS. Ako\nmá vyplývať zo spisu, poštová zásielka obsahujúca oznámenie prvostupňového orgánu o možnosti\nvyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v stanovisku SIS, sa vrátila prvostupňovému orgánu späť\nz dôvodu, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Skutočnosť, že správny orgán osobitným procesným\núkonom nevyzval žiadateľku pred vydaním prvostupňového rozhodnutia na vyjadrenie sa k podkladom\nnepovažuje žalovaný za také procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť a zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, a ktoré by malo mať za následok zrušenie rozhodnutia. Žalovaný tiež uviedol,\nže na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom stanovených\npodmienok. Poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sžo/29/2016 zo dňa 31.05.2017.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobkyne\n\n8. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 22.02.2023, ktorou sa domáhala\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žaloba je síce v jej úvode označená ako žaloba\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojitosti s ním aj zákonnosti prvostupňového\nrozhodnutia, no z obsahu žaloby a jeho petitu vyplýva, že žalobca žiadať zrušiť len napadnuté\nrozhodnutie, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Žaloba neobsahuje návrh podľa § 191 ods. 3\npísm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“).\n9. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, správny\norgán nedostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý by bol dostatočným podkladom pre kvalifikované a\nzákonné posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok\ndôvodov, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom\nspisov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n10. Žalobkyňa uvádza, že jej právny zástupca sa jednorazovo oboznámil so správou SIS, no táto\nneobsahovala žiadne odôvodnenie. Prioritne namieta porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústava SR“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručovaného práva účastníka\nkonania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom. Správny orgán síce sprístupnil správu SIS na\nnahliadnutie, no keďže táto neobsahovala žiadne odôvodnenie, nie je možné sa k nej v žiadnom smere\nvyjadriť. K tomu v podstatnej časti žaloby cituje odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.\nzn. 14S/115/2021 zo dňa 08.09.2022 a uvádza, že je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov\nutajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt\nrelevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení\no existencii dôvodného podozrenia, že žalobkyňa ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na\núzemí Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné\nnielen z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska\nzabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho\norgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska\nzabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia, pokiaľ ide o otázku riadneho a\núplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky na zamietnutie\nžiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi\nprotichodnými právami a povinnosťami reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou\nsprávneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom žalobcu.\n11. Žalobkyňa tiež poukazuje na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva,\nktorá spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci\nisté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci,\nprípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom\nna právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne tak, aby\nnevznikali neodôvodnené rozdiely. Doktrína tiež predstavuje zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí\norgánov verejnej moci. Žalobkyňa uvádza, že Krajský súd v Trnave už viac krát rozhodoval v konaniach s\nobdobným skutkovým stavom, kde jediným dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného\npobytu alebo trvalého pobytu bola správa SIS, ktorá uviedla, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/115/2021 zo dňa 08.09.2022, sp. zn.\n14S/75/2021 zo dňa 16.06.2022, sp. zn. 14S/43/2021 zo dňa 03.11.2022, sp. zn. 14S/44/2021 zo dňa\n08.12.2022, sp. zn. 20S/66/2021 zo dňa 10.11.2022, sp. zn. 14S/116/2021 zo dňa 01.12.2022).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.10.2023. Uviedol, že v konaní o žiadosti o udelenie\nštátneho občianstva má podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve povinnosť prihliadať na verejný\nzáujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská PZ, SIS a iných dotknutých štátnych\norgánov. Podľa Stanoviska PZ zo dňa 02.06.2020 bolo menovanej udelené prvé povolenie na prechodný\npobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania dňa 02.09.2009. Dňa 28.11.2014 bol menovanej\nudelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas. Z uvedeného stanoviska\n\nďalej vyplýva, že žiadateľka býva v spoločnej domácnosti s manželom a ich deťmi, ktoré navštevujú už\njedenásť rokov medzinárodnú školu vo Viedni s vyučovacím jazykom anglickým.\n13. Pri kontrole v mieste bydliska dňa 19.05.2020 bola žiadateľka prítomná na adrese trvalého pobytu,\npričom mala problémy s porozumením otázok a s formulovaním odpovedí a nevyhovela ani požiadavke\nna napísanie vety v slovenskom jazyku. V Stanovisku PZ zo dňa 02.06.2020 sa konštatuje, že žiadateľka\nneovláda slovenský jazyk, veľmi zle sa s ňou komunikuje, nevie odpovedať na jednoduché otázky a\nani nič napísať. Na základe uvedených skutočností oddelenie cudzineckej polície PZ v Banskej Bystrici\nneodporúčalo žiadateľke udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky.\n14. SIS zaujala k žiadosti žiadateľky o štátne občianstvo negatívne stanovisko, ktoré vzhľadom na\nto, že podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností je utajovanou skutočnosťou, nie je súčasťou\nadministratívneho spisu. To znamená, že v napadnutom rozhodnutí nie je možné uviesť konkrétne\nskutočnosti, na základe ktorých SIS v rámci svojej spravodajskej činnosti dospela k negatívnemu záveru\na nemožno s nimi oboznamovať žiadateľku. Informácie, na základe ktorých SIS vykonáva bezpečnostnú\núvahu o existencii bezpečnostných rizík, a ktoré zakladajú bezpečnostnú nespoľahlivosť dotknutej\nosoby, sú získané vlastnou spravodajskou činnosťou SIS alebo v rámci medzinárodnej spravodajskej\nspolupráce. Sprístupnením utajovaných skutočností nepovolanej osobe by mohlo dôjsť k zmareniu\naktivít vykonávaných v súvislosti s dotknutou osobou a zároveň aj k odhaleniu používaných foriem,\nmetód a prostriedkov vyšetrovania.\n15. Žalovaný uviedol, že SIS vo svojom vyjadrení č. SIS-77/33-511-1/2023 zo dňa 26.09.2023 uvádza,\nže ex lege nie je povinná a zároveň, v súlade so zákonom o ochrane utajovaných skutočností, nie je\nani oprávnená sprístupniť účastníkovi konania svoje nesúhlasné stanovisko, ani mu oznámiť konkrétne\ndôvody týkajúce sa bezpečnostného rizika, a to ani ich minimálnu podstatu, ktorá by aspoň v základnej\nmiere osvetľovala, prečo bola žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky na základe\nutajovanej písomnosti SIS zamietnutá. Navyše, všeobecne záväzná právna úprava neustanovuje\nmožnosť extrahovať z utajovanej skutočnosti, resp. z dôvodov, ktoré sú jej obsahom, nejakú časť\nako podstatu. Účastník konania nie je osobou oprávnenou na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami, a preto nie je možné sprístupniť mu nielen utajovaný registratúrny záznam ako taký,\nale ani oznámiť mu „podstatu dôvodov” bez toho, aby SIS neporušila Ústavou SR garantovanú zásadu\nlegality vyjadrenú v čl. 2 ods. 2 a nekonala tak contra legem. Legitímnosť postupu SIS je konkrétne\npreukázaná judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcou sa takej problematiky, kde v\npríslušnom administratívnom konaní je potrebné hľadať optimálny vzťah záujmom jednotlivca a záujmom\nverejným.\n16. Žalovaný nemá pochybnosť o bezpečnostnom riziku, na ktoré poukázalo stanovisko SIS, a má za to,\nže zamietnutím žiadosti menovanej žiadateľky zabezpečilo ochranu bezpečnostných záujmov štátu a v\nspojitosti s ochranou utajovaných skutočností bol správnym orgánom zvolený jediný možný postup, a\nto nezverejňovať dôverné informácie v rozhodnutí a poučiť účastníka konania o tom, že tieto informácie\nmôžu byť poskytnuté na účely súdneho konania.\n17. Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok ani po splnení\nzákonných podmienok a štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno odobrať (čl. 5 ods. 2 Ústavy\nSR). Je to trvalý zväzok medzi občanom a štátom, a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať\nmimoriadne dôkladne a uprednostniť záujmy štátu nad individuálnymi záujmami. V tejto súvislosti\nžalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/29/2016 zo dňa\n31.05.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „udelenie štátneho občianstva\nnie je nárokovateľné a jeho udelenie závisí na správnej úvahe orgánu, ktorý rozhoduje. “ Ďalej uvádza\nžalovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/51/2014 zo dňa 19.01.2016,\nktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/141/2013-55 zo dňa 18.09.2014, v ktorom\nsa žalobca okrem iného odvolával na právo na spravodlivé súdne konanie, keďže sa nemohol vyjadriť\nku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie vo veci a nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom\nutajovanej informácie SIS. Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom utajovanej písomnosti SIS dospel\nk názoru, že podklady, na základe ktorých SIS vydala stanovisko, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu, sú udržateľné.\n\n18. Na vyjadrenie žalovaného žalobca nereagoval svojou replikou. Ďalšie písomné podania zo strany\núčastníkov konania neboli súdu doručené.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/51/2023.\n20. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a súd má zároveň za\nto, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu\nnajmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.01.2026 (§ 137 ods.\n4 SSP).\n21. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n23. Podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve, štátne občianstvo Slovenskej republiky\nmožno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a nepredstavuje hrozbu\npre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.\n24. Podľa § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve, ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru,12a) a ak je\nto potrebné, aj Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní o\nžiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne\nna bezpečnostné hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby\na iných dotknutých štátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b), ministerstvo si\nvyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré\nopodstatňujú udelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a) a h).\n25. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho\nv čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti\nžaloby a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n26. Predmetom prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie\ntak, že žiadosť o udelenie štátneho občianstva žalobkyne sa zamieta z dôvodu, že žalobkyňa predstavuje\nhrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Úlohou správneho súdu bolo,\nna podklade uplatnených žalobných bodov, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preskúmať konanie\nžalovaného vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o udelenie štátneho občianstva. Správny súd zameral\nsprávny súdny prieskum na to, či žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v konaní v súlade\ns platnými právnymi predpismi a judikatúrou, či si na konanie a rozhodnutie zabezpečil všetky potrebné\ndôkazy a či nedošlo v konaní pred žalovaným k porušeniu namietaných práv žalobkyne.\n\n27. Správny súd prvotne uvádza, že časť administratívneho spisu žalovaného tvorí aj utajovaná časť.\nZa účelom správneho súdneho prieskumu všetci členovia senátu, ktorý prejednal a rozhodol predmetnú\nvec, do neho spoločne nahliadli a oboznámili sa s jeho obsahom dňa 19.01.2026. Tu je potrebné\nuviesť, že úlohou správneho súdu je preskúmať, či skutočnosti, na základe ktorých žalovaný prijal\nzáver o hrozbe pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky podľa § 8a ods. 3, resp.\ns účinnosťou od 01.04.2022 aj podľa § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve, majú alebo\nnemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, vrátane jeho utajovanej časti. Úloha správneho súdu sa\nobmedzuje v tom smere, či úvaha príslušného orgánu pri hodnotení dôkazov má oporu v samostatnom\nobsahu týchto dôkazov, teda či zjavne neprihliada (neignoruje) obsah určitého dôkazu alebo naopak,\nnerobí závery, ktoré sa z obsahu dôkazov myšlienkovo správne nedajú odvodiť (pozri napr. rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/32/2025 zo dňa 30.07.2025). Správny\nsúd sa tak zameral na vyhodnotenie dôkazov, obsiahnutých v utajovanej časti administratívneho spisu\n(na ktoré odkazoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí) vo vzťahu na ich vierohodnosť, presvedčivosť\na relevantnosť, a na podklade uvedeného ustáli, či voľná úvaha orgánov verejnej správy vychádza z ich\nobsahu a pohybuje sa v medziach zákona o štátnej službe.\n28. Žalobkyňa je presvedčená, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak neobsahuje\nžiadne informácie, ktoré by ozrejmovali dôvody, prečo má predstavovať hrozbu pre verejný poriadok\nalebo bezpečnosť Slovenskej republiky. Jej právny zástupca síce mal možnosť nahliadnuť do\nadministratívneho spisu, vrátane jeho utajovanej časti, no ani z dokumentov tam obsiahnutých nebolo\nmožné identifikovať akýkoľvek dôvod pre konštatovanie žalovaného o existencii dôvodu na neudelenie\nštátneho občianstva.\n29. Správny súd je toho názoru, že správny orgán síce disponuje pri posudzovaní bezpečnostného\nhľadiska diskrečnou právomocou, kedy mu zákon umožňuje posúdiť zabezpečené podklady, avšak\ndiskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali alebo nie.\nTakáto právomoc by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Nestačí\nlen konštatovanie, že zo strany žiadateľky je daná hrozba pre verejný poriadok alebo bezpečnosť\nSlovenskej republiky, ale tento právne neurčitý pojem je treba podľa názoru správneho súdu niečím\nkonkrétnym skutkovo naplniť. Pri napĺňaní tohto pojmu disponuje správny orgán voľnou úvahou, ktorú\nmôže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Nepomenovanie, ani\nvo všeobecnom rámci, akéhokoľvek dôvodu, pre ktorý predstavuje žalobkyňa riziko, nutne vzbudzuje\npochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu. Osobitne to platí v prípade, ak\nžalobkyni bolo v roku 2009 udelené povolenie na prechodný pobyt a v roku 2014 povolenie na trvalý\npobyt na území slovenskej republiky na neobmedzený čas.\n30. Správny súd tak pri správnom súdnom prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal aj z vyššie\nuvádzaných východísk, pričom sa zameral aj na vyhodnotenie, či závery žalovaného majú oporu\nv dostatočne zistenom skutkovom stave veci. Žalobkyňa v žalobe namietla, že zistený skutkový stav\ntak, ako je obsiahnutý v administratívnom spise neobstojí. Správny orgán síce sprístupnil správu SIS\nna nahliadnutie právnemu zástupcovi žalobkyne, no keďže táto neobsahovala žiadne odôvodnenie, nie\nje možné sa k nej v žiadnom smere vyjadriť. Po prieskume administratívneho spisu a napadnutého\nrozhodnutia správny súd súhlasí so žalovaným v tom, že bezpečnostné hľadisko je aj v zmysle § 8a ods.\n3 zákona o štátnom občianstve dôležitým hľadiskom pri vyhodnocovaní verejného záujmu na udelení\nštátneho občianstva, avšak aj uvedené musí mať dostatočný podklad v administratívnom spise, pričom\ntento vyhodnotil správny súd ako nedostatočný.\n31. Po nahliadnutí do administratívneho spisu, prihliadnuc na to, že tento tvorí utajovanú skutočnosť\n(na ktorú odkazoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí), správny súd uvádza, že dôkazy, získané\na zhromaždené orgánmi verejnej správy nevytvárajú dostatočný skutkový základ k tomu, aby došlo\nk naplneniu predpokladov uvedených v § 8a ods. 3, resp. s účinnosťou od 01.04.2022 aj v § 7 ods.\n1 písm. j) zákona o štátnom občianstve. Orgány verejnej správy sa za účelom posúdenia verejného\nzáujmu a bezpečnostného hľadiska v plnom rozsahu odvolali len na negatívne stanovisko SIS, ktoré\nvšak neobsahuje žiadne vysvetlenie dôvodov, faktov či iných skutočností, prečo nie je udelenie štátneho\nobčianstva odporúčané. Odôvodnenie negatívneho stanoviska nie je pomenované ani vo všeobecnej\nrovine. Žiaden iný relevantný doklad/dôkaz získaný/zaobstaraný zo strany orgánov verejnej správy\nadministratívny spis neobsahuje. Nemožno tak konštatovať vierohodnosť, presvedčivosť a relevantnosť\n\ndôkazov, na podklade ktorých došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím.\n32. Ako uviedol správny súd vyššie, aplikáciu § 8a ods. 3, resp. § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom\nobčianstve je potrebné podložiť relevantnými skutkovými zisteniami. V prípade, ak sa však orgány\nverejnej správy obmedzili výlučne na negatívne stanovisko SIS, ktoré neuvádza akokoľvek viac\nči menej špecificky pomenované dôvody, ktoré ani nepodrobili vyhodnoteniu, nemožno konštatovať\ndostatočnosť skutkových zistení. Nemožno pojmy „verejný záujem“, „bezpečnostné hľadisko“, „hrozba\npre verejný poriadok“ alebo „hrozba pre bezpečnosť Slovenskej republiky“ naplniť len a výlučne\nnegatívnym stanoviskom SIS bez toho, aby mohol minimálne súd overiť skutkové okolnosti, ktoré majú\npodľa správneho orgánu dané zákonom pomenované hľadiská naplniť. Ak by správny súd pripustil\nmožnosť aplikácie uvedených ustanovení zákona o štátnom občianstve len na podklade bezobsažného\nnegatívneho stanoviska SIS, jednalo by sa o neprípustný a ľahko zneužiteľný formalizmus.\n33. Pokiaľ žalovaný odkazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sža/51/2014 zo dňa 19.01.2016, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/141/2013-55 zo dňa 18.09.2014, v ktorom sa žalobca okrem iného, odvolával na právo na spravodlivé\nsúdne konanie, pričom sa taktiež nemohol vyjadriť ku skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie vo veci\na nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, tento nie je na preskúmavaný\nprípad aplikovateľný. Jednak ide o odlišnú právnu úpravu zákona o pobyte cudzincov, no (čo je podstatné\npre prejednávaný prípad), z odôvodnenia jasne vyplýva, že Krajský súd v Bratislave mal v danej veci\nmožnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu. Konkrétne, krajský súd sa s informáciou,\nna základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod na zamietnutie\nžiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov oboznámil a dospel k záveru, že\n„utajovaná skutočnosť mala charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú k možnému záveru\no nevhodnosti vyhovenia žiadosti.“ Uvedená skutočnosť bola podstatná aj pre kasačný súd, ktorý\nv rozsudku sp. zn. 1Sža/51/2014 konštatuje, že „V danej veci sa krajský súd oboznámil s predmetnou\nutajovanou skutočnosťou v režime utajenia so stupňom „Dôverné“ za zachovania podmienok citovaného\nzákona ako aj vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z. z. a učinil záver, že existuje dôvodné podozrenie, že\nžalobca ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.“ V posudzovanom\nprípade žalobkyne neobsahuje negatívne stanovisko SIS, ani žiadna iná utajovaná či neutajovaná\nčasť administratívneho spisu, žiadne fakty, skutočnosti, no ani všeobecné pomenovanie akýchkoľvek\ndôvodov negatívneho stanoviska vo vzťahu k žiadateľke.\n34. Na podklade vyššie uvedených východísk tak správny súd ustálil, že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a preto správny súd v súlade s §\n191 písm. e) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd vzhľadom\nna absenciu návrhu žalobcu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP nepristúpil k zrušeniu prvostupňového\nrozhodnutia.\n35. Žalovaný v ďalšom konaní a aj s využitím kompetencií žalovaného v rámci odvolacieho konania,\ndostatočným spôsobom zistí/doplní skutkový stav veci tak, aby v prípade opätovnej aplikácie § 8a ods.\n3, resp. § 7 ods. 1 písm. j) zákona o štátnom občianstve došlo k naplneniu hypotézy danej právnej normy\nna podklade dôkazov. Tento skutkový stav je možné zistiť a zabezpečiť do administratívneho spisu aj\nv utajovanom režime podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností. Správnemu súdu nie je známy\ndôvod, prípadne absencia právnej úpravy, ktorá by SIS alebo iným relevantným orgánom, neumožňovala\nzabezpečiť do administratívneho spisu hoc aj utajované skutočnosti v režime, ktorý by garantoval ich\ndostatočnú ochranu pred vyzradením neoprávneným osobám. Správny súd pripomína, že aj napriek\ntomu, že ustanovenia zákona o štátnom občianstve dávajú správnemu orgánu značnú mieru uváženia\nbezpečnostného hľadiska, uvedené konanie nemôže byť svojvoľné, ale musí byť vykonané na základe\nriadne zistených, vierohodných, presvedčivých a relevantných podkladov, ktoré dostatočným a hlavne\npreskúmateľným spôsobom odôvodnia potrebu zamietnutia žiadosti o udelenie štátneho občianstva.\n36. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa\nktorého úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n\n37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia\ntohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej\nsťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}