{"guid": "962553eb-9e32-429f-ba80-5c0226d46db6:9cc6d54d-c71a-47c7-bfee-85f7856ce5ce", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200275.2", "spisova_znacka": "TT-47Sa/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-47Sa/4/2023 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. apríla 2026, sp. zn. TT-47Sa/4/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200275.2", "identifikacne_cislo": "1023200275", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Juraj Marko", "sudca_id": 986, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-juraj-marko-986", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571", "nazov": "zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/571-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/600", "nazov": "zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/600-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9cc6d54d-c71a-47c7-bfee-85f7856ce5ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200275.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200275.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200275.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nTT-47Sa/4/2023\n1023200275\n23. 04. 2026\nMgr. Juraj Marko\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200275.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom\nUl. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.12.2022 a prvostupňového rozhodnutia, ktoré\ntomuto rozhodnutiu predchádzalo, takto\nrozhodol:\nI. právny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaná, ako odvolací orgán, na základe podaného odvolania zo strany žalobcu, rozhodnutím\nč. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14. decembra 2022 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo\ndňa 23. septembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) od 1. marca 2022 zanikol nárok na\nmaterské.\n2. Nárok na materské bol žalobcovi priznaný od 15. februára 2022 rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/\nXXXX zo dňa 22. februára 2022, s tým, že materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu,\nkým budú splnené podmienky nároku na túto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa.\n3. Z informačného systému Sociálnej poisťovne bolo následne zistené, že dňa 25. februára 2022\nzamestnávateľ žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky,\nprostredníctvom Registračného listu FO – prihláška, oznámil Sociálnej poisťovni vznik povinného\nnemocenského poistenia žalobcu od 1. marca 2022.\n4. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán, následne pristúpila k vydaniu\nrozhodnutia č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 23. septembra 2022, ktorým podľa § 51 ods. 2\nzákona rozhodla, že žalobcovi od 1. marca 2022 zanikol nárok na materské. Svoje rozhodnutie Sociálna\npoisťovňa odôvodnila tým, že žalobca neposkytoval v období od 1. marca 2022, kedy začal vykonávať\nzárobkovú činnosť v pracovnom pomere so 40 hodinovým týždenným pracovným časom a s príjmom\nna úrovni 2 100 EUR mesačne, starostlivosť o dieťa v nevyhnutnom rozsahu tak, aby tým splnil\npodmienky nároku na materské. Zároveň nemalo dôjsť na strane žalobcu pri výkone zárobkovej činnosti\n\nani k zásadnému zníženiu príjmu, čiže nedošlo ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského\npoistenia.\n5. Žalovaná, ako odvolací orgán sa na základe žalobcom podaného odvolania s prvostupňovým\nrozhodnutím stotožnila a v napadnutom rozhodnutí skonštatovala, že prvostupňové rozhodnutie č.\nXXX-XXXXXX- D. zo dňa 23. septembra 2022 vychádza z dôsledne došetreného skutkového stavu\na s odkazom na príslušné rozhodnutia súdov v obdobných veciach prvostupňový orgán aplikoval\nzákonným spôsobom príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Na základe uvedeného\nžalovaná odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\nII.\nŽaloba\n6. Správnou žalobou zo dňa 17.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 20.02.2023, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n14. decembra 2022. Žalobca uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem, upravujúcich nárok\nna materské, na skutkový stav a nemá obsahovať ani riadne odôvodnenie.\n7. Žalobca v podanej žalobe argumentuje tým, že pojem starostlivosť o dieťa nemá mať vlastnú\nlegálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem má byť však definovaný v § 3 ods. 3\nzákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (ďalej ako „zákon o rodičovskom príspevku“), podľa\nktorého „riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme\nvšestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena\ndieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.“\nĎalej podľa § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku možno riadnu starostlivosť poskytovať dieťaťu\nosobne, pomocou inej plnoletej fyzickej osoby, ba dokonca aj pomocou právnickej osoby. Pre účely\npriznania nároku na materské je podľa žalobcu pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o\nsociálnom poistení potrebné vykladať v súlade s jeho definíciou podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom\npríspevku. Žalobca sa odvoláva na princíp terminologickej jednoty podľa ktorého je nutné rovnaké pojmy\npoužívať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Z uvedeného teda podľa žalobcu\nneplynie nevyhnutná povinnosť zanechania pracovnej činnosti za účelom zabezpečovania starostlivosti\no dieťa osobne, pričom starostlivosť je podľa neho možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb,\nako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné.\n8. Na podporu uvedenej argumentácie, žalobca odkazuje aj na zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na\ndieťa, ktorý v § 7 definuje, že oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak sa stará o nezaopatrené\ndieťa. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že prídavok na dieťa sa poskytuje oprávnenej osobe\naj keď vykonáva zárobkovú činnosť, nakoľko výška prídavku na dieťa by rozhodne nepostačovala na\nzabezpečenie riadnej starostlivosti v zmysle vyššie uvedenej zákonnej definície.\n9. Právne predpisy Slovenskej republiky teda nijakým spôsobom podľa žalobcu nelimitujú vykonávanie\nzárobkovej činnosti vo vzťahu k výkonu starostlivosti o dieťa. Žalobca navyše zdôraznil, že povaha jeho\npráce mu umožňuje poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť aj počas pracovnej doby.\n10. V napadnutom rozhodnutí má podľa žalobcu absentovať akékoľvek hodnotenie jeho vyjadrenia, v\nktorom opísal povahu a spôsob výkonu jeho práce, ako aj nedostatočné vyrovnanie sa so skutočnosťou,\nže matka dieťaťa (jeho manželka) začala od 1.3.2022 vykonávať zárobkovú činnosť, na základe čoho\nmá byť zrejmé, že došlo k zmene osoby vykonávajúcej prevažne starostlivosť o dieťa z matky na otca.\nNa základe uvedeného, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžo 74/2016, podľa\nžalobcu vyplýva, že napadnuté rozhodnutie nemohlo byť dostatočne odôvodnené, keď v odôvodnení\nžalovaná len stroho (bez uvedenia ďalších skutočností) konštatuje, že sa mal žalobca prestať ako\npoistenec starať o dieťa.\n11. Žalobca poukázal aj na údajne diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, keď mu nepriznala\npríspevok len z dôvodu, že ako muž - otec začal vykonávať zárobkovú činnosť, pričom má byť všeobecne\n\nznáme, že v prípade žien (matiek) Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď\nvykonávajú pracovnú/zárobkovú činnosť.\n12. Žalobca tiež poukázal na vyjadrenie žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa\nktorého žalovaná neskúma striktne len zákonom stanovené podmienky vzniku nároku na materské, ale\nže prihliada aj na všetky okolnosti jednotlivého prípadu. Žalobca má za to, že práve po preskúmaní\nvšetkých okolnosti (výkon zárobkovej činnosti jeho manželky, práca formou home-office, povaha práce,\nflexibilný pracovný čas) má byť zrejmé, že on ako otec vykonáva osobne starostlivosť o dieťa.\nZároveň však žalobca uviedol, že toto vyjadrenie žalovanej môže znamenať nezákonný postup sociálnej\npoisťovne z dôvodu prekračovania jej právomocí, nakoľko v zmysle čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nmôžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon.\n13. Na základe vyššie uvedených skutočnosti žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil\na priznal mu nárok na všetky dávky materského v pôvodne priznanej výške od 15.2.2022 do zániku\nnároku na materské.\nIII.\nKonanie pred správnym súdom\n14. Na základe výzvy súdu zo dňa 08.02.2024, žalovaná, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa\n22.02.2024, stručne zhrnula obsah podanej správnej žaloby a doterajší priebeh administratívneho\nkonania, vrátane odôvodnenia prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, pričom zotrvala na\nsvojom právnom názore, že na splnenie podmienky nároku na materské musí ísť o faktickú starostlivosť\no dieťa. Takýto záver vyplýva podľa žalovanej z ustanovenia § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši\nprerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec\nprestal o dieťa starať. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov\ndieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, takéto ustanovenie § 51 zákona o sociálnom\npoistení by podľa žalovanej nemalo logiku a bolo by nadbytočné. Formulácia slov uvedených v prvej\nvete § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: „Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa...“, neumožňuje\npodľa názoru žalovanej iný logický ani gramatický výklad, ako ten, že je nevyhnutné, aby starostlivosť\ndieťaťu poskytovala osoba, ktorá sa stará o dieťa a v tejto súvislosti si uplatnila nárok na materské, keďže\nuvedený právny predpis ďalej neuvádza, že túto starostlivosť je možné poskytovať aj inou osobou.\n15. K námietke žalobcu, že na posúdenie pojmu starostlivosť o dieťa by sa malo vychádzať z definície\ntohto pojmu uvedenej v zákone o rodičovskom príspevku, žalovaná poukázala na skutočnosť, že\nmaterské a rodičovský príspevok sú rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované,\npodmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ktorým sa dávka poskytuje,\nako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Medzi právnymi predpismi upravujúcimi dávku materskej,\nresp. rodičovského príspevku neexistuje podľa žalovanej vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu\npredpisu, umožňujúci vzájomné prelínanie týchto úprav. Vzhľadom na tieto skutočností nie je podľa\nžalovanej daný právny základ pre analogické použitie ustanovení zákona o rodičovskom príspevku,\nresp. iného špeciálneho predpisu na materské, a teda ani vysvetľovanie zákonom zavedeného pojmu\nstarostlivosť ako riadna starostlivosť.\n16. K námietke žalobcu ohľadom rozdielneho posudzovania nárokov na materské matiek a otcov\nžalovaná uviedla, že každý nárok posudzuje individuálne s prihliadnutím na okolnosti prípadu, pričom\npri posudzovaní nároku na materské matiek v porovnaní s posudzovaním nároku na materské otcov\nnedochádza k porušeniu normatívu zákazu diskriminácie, nakoľko aj pri posudzovaní nároku na\nmaterské matiek sa skúma splnenie všetkých zákonom vyžadovaných podmienok nároku, bez ktorých\nsplnenia nie je možné nárok priznať.\n17. Čo sa týka argumentácie žalobcu výkonom pracovnej činnosti matky dieťaťa, žalovaná uviedla, že\nmatka síce od marca 2022 opäť začala vykonávať pracovnú činnosť, avšak je zrejmé, že jej výkon\nzárobkovej činnosti a rozsah poskytovanej starostlivosti o dieťa ňou alebo akoukoľvek treťou osobou\n(právnickou či fyzickou), stále umožňoval výkon zárobkovej činnosti žalobcu v plnom pracovnom pomere\n(40 hodín týždenne), čo má byť v rozpore so splnením podmienky starostlivosti o dieťa na priznanie\n\na udržanie nároku na materské žalobcom. Z uvedeného má byť zrejmé, že pokiaľ žalobca osobne\nvykonával prácu na úrovni 8 hodín denne, v tomto časovom rozsahu sa nevenuje osobnej starostlivosti\no dieťa. V tomto čase (výkon zárobkovej činnosti v rozsahu 8 hodín denne) teda nespĺňa podmienku\nosobnej starostlivosti o dieťa. Následná starostlivosť o dieťa, ktorá nasleduje po výkone zárobkovej\nčinnosti žalobcu, alebo jej predchádza, má byť podľa žalovanej štandardnou starostlivosťou, ktorú by\nmal poskytovať každý rodič svojmu dieťaťu v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005\nZ. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá rodičovskú povinnosť rodičom\nsústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.\n18. Žalovaná tiež poznamenala, že od opätovného výkonu zárobkovej činnosti už niet akého príjmu u\nžalobcu materským nahrádzať, nakoľko od marca 2022 opäť pracoval a dosahoval dokonca vyšší príjem,\nako v predchádzajúcom zamestnaní pred uplatnením nároku na materské. Pôvodne priznané materské\nza týchto podmienok už malo stratiť svoj kompenzačný účel, ktorý je vo vykrytí straty príjmu na strane\nnavrhovateľa, ktorá mala nastať z dôvodu začatia poskytovania starostlivosti dieťaťu vo zvýšenej miere\nako pred uplatnením nároku na materské.\n19. Postupy Sociálnej poisťovne mala podľa žalovanej akceptovať už aj rozsiahla súdna prax,\na to na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, pričom žalovaná poukázala na závery Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn.\n9Sžsk/98/2020 zo dňa 27. októbra 2021, ako aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch sp. zn.\n9Sžsk/53/2020 zo dňa 30. júna 2021 a 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30. júna 2021.\n20. Na záver sa žalovaná vyjadrila aj k žiadosti žalobcu, aby súd rozhodol o priznaní dávky materské\nžalobcovi od 15. februára 2022, tak že takýto návrh žalobcu má byť v rozpore s definovanou\nprávomocou správneho súdu, do ktorej nespadá rozhodovanie o nemocenských dávkach v zmysle\nzákona. O nemocenských dávkach (vrátane rozhodnutia o nároku na materské) má rozhodovať Sociálna\npoisťovňa, pričom na úrovni prvostupňového orgánu rozhodujú príslušné pobočky Sociálnej poisťovne\na následne v druhom stupni Sociálna poisťovňa, ústredie (§ 178 ods. 1 písm. a) bod. 2 a § 179 ods. 1\npísm. b) bod. 2 zákona o sociálnom poistení).\n21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu zo dňa 17.\nfebruára 2023 zamietol.\n22. Na základe výzvy súdu zo dňa 05.08.2024, k uvedenému vyjadreniu žalovanej, doručil správnemu\nsúdu svoje vyjadrenie zo dňa 12.09.2024 žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaná vo svojich tvrdeniach\nnemala nijak vyvrátiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v podanej správnej\nžalobe.\n23. Žalovaná mala naopak pochybiť, keď žiadnym spôsobom nepreskúmala, či starostlivosť o dieťa\nžalobca riadne vykonáva (čo mal vo svojich vyjadreniach riadne preukázať) alebo, či pracovné\npodmienky, ktoré si ešte pred nástupom do zamestnania mal žalobca dohodnúť tak, aby starostlivosť o\ndieťa mohol vykonávať, spĺňali podmienky na výkon starostlivosti o dieťa. Žalobca má za to, že nikde\nnemalo byť postupom Sociálnej poisťovne preukázané, že by prestal vykonávať starostlivosť o dieťa.\n24. Žalobca plne súhlasí s výkladom sociálnej poisťovne, že je potrebné aby otec dieťaťa fakticky\nposkytoval dieťaťu starostlivosť, pričom žalovaná uvádza aj príklad kedy otec dieťaťa prerušuje svoju\npracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného\nprocesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia\nposkytovala matka. Vo vyššie uvedenom príklade mala žalovaná presne opísať žalobcovu situáciu, ktorú\nmal vo svojich vyjadreniach jasne opísať, že jeho pracovná náplň a dohodnuté pracovné podmienky\n(napríklad dohoda s nadriadenou, že pondelky riadne nepracoval, nemal žiadne stretnutia a pod, a\nktoré neboli formálne premietnuté v pracovnej zmluve) mu dovoľovali prevziať starostlivosť o dieťa,\nkeď bola matka v práci (každý pondelok), ako aj 2x týždenne vykonávala pohotovosť navyše mimo\nBratislavského kraja, takže dochádzanie tiež zabralo značný čas. Je teda podľa žalobcu logické, že\npočas výkonu práce matky (zubná lekárka) musel prevziať starostlivosť tak, ako to opisuje vo svojom\npríklade sama žalovaná. Starostlivosť mal však vykonávať aj počas dní kedy matka nebola v práci,\nresp. na pohotovosti, pretože mu to dohodnuté pracovné podmienky dovoľovali. Žalobca má za to, že\npodmienka individuálneho posúdenia nebola v konaní naplnená, nakoľko aj v s samotnom v rozhodnutí\n\nsprávneho orgánu má absentovať akékoľvek hodnotenie jeho vyjadrenia, v ktorom popisuje povahu a\nspôsob výkonu jeho práce, ako aj vyrovnanie sa so skutočnosťou, že matka dieťaťa (jeho manželka)\nzačala od 1.3.2022 vykonávať zárobkovú činnosť.\n25. Žalobca v ďalšom uviedol, že nijakým spôsobom nespochybňuje, že materské a napr. rodičovský\npríspevok sú rozdielne dávky na splnenie ktorých sú potrebné rozdielne skutočnosti. Žalobca mal len\npoukázať na to, že pojem „starostlivosť o dieťa\" alebo „výkon starostlivosti o dieťa\" je používaný naprieč\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky a priamo predpokladá výkon zárobkovej činnosť prípadne\nzamestnaneckého pomeru. Takto má byť definovaný v zákone o rodičovskom príspevku, zákone o\nrodinnom prídavku, ale aj zákonníku práce (napr. 5 týždňov dovolenky má rodič, ktorý sa trvale stará o\ndieťa) a pod. Len výklad pojmu „starostlivosť o dieťa\" žalovanej sa má líšiť od výkladu, ktorý používajú iné\nprávne normy. V zmysle princípu terminologickej jednoty je podľa žalobcu nutné rovnaké pojmy používať\nv rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom.\n26. Žalobca má tiež za to, že nikde v zákone nie je uvedené, že pre priznanie materského je potrebná\nabsencia príjmu, prípadne, že je zakázané aby sa počas poberania materského príjem navýšil. To by\npodľa žalobcu viedlo k paradoxu, že by matke, ktorá pred tehotenstvom vykonávala pracovnú činnosť\nza minimálnu mzdu, mal zaniknúť ihneď nárok na materské, pretože by si našla lepšie platenú prácu,\nz ktorej by mala vyšší príjem.\n27. Ak by žalovaná riadne individuálne vyhodnotila všetky skutočnosti musela by prísť podľa žalobcu na\nto, že v jeho prípade došlo k zásadným zmenám pri výkone starostlivosti (matka začala pracovať a on\nzmenil prácu práve z dôvodu, aby mu umožňovala starostlivosť o dieťa), že sa o dieťa fakticky osobne\nstaral, a že spĺňal všetky podmienky nevyhnutné na poskytnutie materského.\n28. Pred verejným vyhlásením rozsudku, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa\nustanovenia § 137 ods. 4 SSP, bolo uvedené vyjadrenie žalobcu zaslané na vedomie žalovanej, pričom\nžalovaná svoje právo vyjadriť sa nevyužila.\nIV.\nRelevantné právne predpisy\n29. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z\nkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc\nsprávnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.\n30. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych\nveciach.\n31. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nveci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.\n32. Podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a\nktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky\npoistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období 28 týždňov od priznania materského.\n33. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu,\nako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o\ndieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa\npoistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku\nna materské.\npy.svg\" \\* MERGEFORMATINET\nV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n\n34. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Trnave. Na\nzáklade zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu\nv Trnave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n35. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa\nustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako\n„SSP“), preskúmal napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti\ndruhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej\nosoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia\npojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná.\n36. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktorým\npotvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-XXXX/\nXXXX zo dňa 23. septembra 2022, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi podľa § 51 ods. 2 zákona o\nsociálnom poistení od 1. marca 2022 zanikol nárok na materské.\n37. Zo skutkového stavu, tak ako bol ustálený pred správnym súdom, na základe administratívneho\nspisu a zhodných tvrdení účastníkov konania, vyplýva, že nárok na materské bol žalobcovi priznaný\nod 15. februára 2022 rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 22. februára 2022 s tým,\nže materské sa bude poskytovať v priznanej výške po dobu, kým budú splnené podmienky nároku\nna túto dávku, vrátane podmienky starostlivosti o dieťa. Z informačného systému Sociálnej poisťovne\nbolo následne zistené, že dňa 25. februára 2022 zamestnávateľ žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL\nFINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, prostredníctvom Registračného listu FO – prihláška, oznámil\nSociálnej poisťovni vznik povinného nemocenského poistenia žalobcu od 1. marca 2022. Sociálna\npoisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový orgán, následne pristúpila k vydaniu rozhodnutia č.\nXXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 23. septembra 2022, ktorým podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení rozhodla, že žalobcovi od 1. marca 2022 zanikol nárok na materské. Svoje rozhodnutie Sociálna\npoisťovňa odôvodnila tým, že žalobca neposkytoval v období od 1. marca 2022, kedy začal vykonávať\nzárobkovú činnosť v pracovnom pomere so 40 hodinovým týždenným pracovným časom a s príjmom\nna úrovni 2 100 EUR mesačne, starostlivosť o dieťa v nevyhnutnom rozsahu tak, aby tým splnil\npodmienky nároku na materské. Zároveň nemalo dôjsť na strane žalobcu pri výkone zárobkovej činnosti\nani k zásadnému zníženiu príjmu, čiže nedošlo ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského\npoistenia.\n38. Ako predmet sporu správny súd ustálil splnenie podmienky zániku nároku na materské na strane\nžalobcu podľa ustanovenia § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t.j. či sa žalobca prestal starať\no dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav. Pre posúdenie tohto sporu je podľa\nsprávneho súdu rozhodujúce ustálenie výkladu pojmu „starostlivosti o dieťa“ použitého v uvedenom\nustanovení zákona o sociálnom poistení.\n39. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa údajne\nnesprávneho právneho posúdenia veci žalovanou, keď žalovaná pri svojom prvostupňovom ako aj\nnapadnutom rozhodnutí vychádzala z výkladu pojmu „starostlivosť o dieťa“ (použitom v ustanovení § 51\na 49 zákona o sociálnom poistení) tak, že pod týmto pojmom je potrebné rozumieť osobnú starostlivosť\no dieťa a nie riadne zabezpečenie starostlivosti aj prostredníctvom tretích osôb. Tak ako to žalovaná\nuviedla v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí, výklad tohto pojmu, ktorý v napadnutom, ako aj\nprvostupňovom rozhodnutí zaujala, vychádza z konštantnej judikatúry na úrovni Najvyššieho správneho\nsúdu SR, na ktorú pri svojej rozhodovacej činnosti aj poukázala.\n40. Nakoľko je právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR podľa ustanovenia § 469 SSP viazaný\naj správny súd rozhodujúci v tejto právnej veci, správny súd v ďalšom odôvodnení, týkajúceho sa výkladu\nuvedeného pojmu „starostlivosť o dieťa“ podľa zákona o sociálnom poistení, odkazuje na právne závery\n\nNajvyššieho správneho súdu SR uvedené v rozsudku, sp. zn. 7 Sžsk 50/2020 z 27. októbra 2021,\nuverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod č. 5/2022.\n41. V tomto smere Najvyšší správny súd SR zastáva zhodný názor ako súd správny, že starostlivosť\no dieťa musí byť založená na reálnom základe, t.j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať,\npričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom\npoistení, podľa ktorého iný poistenec na základe dohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti,\na ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme\nmiesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 toho istého zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti\no dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho\nposudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných\ndôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa,\nrespektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, predmetné ustanovenie § 51 zákona by stratilo\nsvoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu\nz § 3 ods. 3 a 4 zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého\nsa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“\nriadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, Najvyšší\nsprávny súd SR konštatuje, že zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem\n„prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť,\nčo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj\nstarostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3\nods. 1 písm. a), 3 a 4 zákona o rodičovskom príspevku účinné do 31. decembra 2010).\n42. Najvyšší správny súd SR upriamuje pozornosť aj na to, že materské ako nemocenská dávka\nvyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami než rodičovský príspevok\nmajúci charakter štátnej sociálnej dávky. Poisťovací systém nemocenského poistenia (v ktorom má\nsvoj základ materská dávka) je pritom príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej\nčinnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými\npovinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu\nzárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu získa teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí\npoistné, prípadne za neho platí poistné štát (napríklad poistné na starobné poistenie, nemocenské\npoistenie) a dôjde k sociálnej udalosti v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. V\ntomto systéme sa teda uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory\n(pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok, resp. prídavok na dieťa) je systém, v rámci ktorého,\nak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky, pričom strata výkonu\nzárobkovej činnosti sa nevyžaduje. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa tiež nevyžaduje plnenie\nodvodovej povinnosti a nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích\nprávnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia\npre všetkých.\n43. Na základe uvedenej argumentácie, na účel vzniku, resp. zániku nároku na materské je potrebné\npojem „starať sa o dieťa“ podľa § 49, resp. 51 zákona o sociálnom poistení vykladať autonómne\na nemožno ho obsahovo stotožňovať s pojmom „riadnej starostlivosti“ podľa zákona o rodičovskom\npríspevku v znení účinnom od 1. januára 2011.\n44. Rovnaký záver o potrebe autonómneho výkladu pojmu „starostlivosti o dieťa“ podľa § 49, resp. 51\nzákona o sociálnom poistení sa vzťahuje aj na argument žalobcu, ktorý poukázal na zákon č. 600/2003\nZ. z. o prídavku na dieťa, ktorý v § 7 definuje, že oprávnená osoba má nárok na prídavok, ak sa stará\no nezaopatrené dieťa. Prídavok na dieťa je totiž rovnako ako rodičovský príspevok štátna sociálna\ndávka (na rozdiel od materskej, ktorá je nemocenskou dávkou vyplácanou na základe nemocenského\npoistenia), ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a\nna čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného\ndieťaťa (§ 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa). Pre rozdiel a potrebu rozlišovania medzi\nmaterským, ako nemocenskou dávkou vyplácanou na základe nemocenského poistenia a prídavkom\nna dieťa, ako štátnou sociálnou dávkou, viď argumentáciu vyššie.\n45. Z uvedeného výkladu teda jednoznačne vyplýva, že autonómny výklad pojmu „starostlivosti o dieťa“\npodľa zákona o sociálnom poistení má svoje opodstatnenie, a to predovšetkým vzhľadom na osobitný\n\ncharakter dávky materskej, ako dávky vyplývajúcej z nemocenského poistenia, nárok na ktorú je\npodmienený existenciou nemocenského poistenia a vznikom sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej\ndochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti (kompenzačný účel nemocenského poistenia).\n46. Ak teda žalovaná pri svojom prvostupňovom, ako aj napadnutom rozhodnutí vychádzala z výkladu\npojmu „starostlivosť o dieťa“ (použitom v ustanovení § 51 a 49 zákona o sociálnom poistení) tak, že pod\ntýmto pojmom je potrebné rozumieť osobnú starostlivosť o dieťa a nie riadne zabezpečenie starostlivosti\naj prostredníctvom tretích osôb, takýto výklad žalovanej bol na základe vyššie uvedenej argumentácie\nv súlade zo zákonom. Na základe uvedenej argumentácie je naopak možné skonštatovať, že výklad\npríslušných ustanovení zákona žalobcom, podľa ktorého právne predpisy Slovenskej republiky nijakým\nspôsobom nelimitujú vykonávanie zárobkovej činnosti vo vzťahu k výkonu starostlivosti o dieťa, nie je\nsprávny.\n47. V ďalšom žalobca namietal, že žalovaná sa nedostatočne zaoberala tým, že povaha jeho práce\nmu napriek jeho výhradám k zákonnej povinnosti osobne sa starať o dieťa, umožňuje poskytovať\ndieťaťu osobnú starostlivosť aj počas pracovnej doby. Ani s týmto argumentom žalobcu sa správny súd\nnestotožnil. Žalovaná podľa názoru správneho súdu v prvostupňovom, ako aj v napadnutom rozhodnutí\ndostatočne zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnila, na základe čoho dospela k záveru, že\nžalobca v súvislosti s jeho pracovným vyťažením a pracovnými podmienkami nespĺňa podmienku\nosobnej starostlivosti o dieťa.\n48. Žalovaná v súvislosti s argumentom žalobcu, že má prispôsobené pracovné podmienky tak, aby\nmohol počas pracovnej doby poskytovať dieťaťu osobnú starostlivosť, správne v napadnutom rozhodnutí\npoukázala na rozsudok sp. zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30. júna 2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvádza, že je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že po prevzatí dieťaťa do starostlivosti\nmal možnosť práce z domu v kombinácii s flexibilným pracovným časom. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky poukázal na to, že pokiaľ bol týždenný pracovný úväzok žalobcu 40 hodín, čo je neznížený\npracovný úväzok zamestnanca (ktorý bol dohodnutý u žalobcu aj pred prevzatím dieťaťa), potom je pre\nposúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne irelevantné, či prácu vykonával v domácom prostredí\nalebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel v tomto rozsudku\nk záveru, že pokiaľ výkonu práce musel žalobca sústredene venovať určitý čas, či už to bolo priamo na\npracovisku alebo v domácom prostredí (pri dohodnutom pracovnom úväzku to bolo 8 hodín denne), nie\nje reálne uvažovať o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel žalobca plnohodnotne venovať\nvýkonu svojej práce, mohol aj plnohodnotne starať o dieťa.\n49. Závery Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí žalovaná v napadnutom rozhodnutí správne\naplikovala aj na skutkový stav v tejto právnej veci, keď uviedla, že v konaní bolo preukázané, že u\nžalobcu došlo od 1. marca 2022 k výkonu zárobkovej činnosti v rozsahu 40 hodín týždenne, pričom prácu\nvykonáva striedavo doma a u zamestnávateľa. Bez ohľadu na to, či žalobca prácu vykonáva v domácom\nprostredí alebo u zamestnávateľa, stále ide o výkon pracovnej činnosti v rozsahu 40 hodín týždenne\n- je to čas venovaný práci, nie starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, kde prácu práve vykonáva).\nZ uvedeného je zrejmé, že pokiaľ žalobca osobne vykonáva prácu na úrovni 8 hodín denne, v tomto\nčasovom rozsahu sa nevenuje osobnej starostlivosti o dieťa. V tomto čase (výkon zárobkovej činnosti v\nrozsahu 8 hodín denne) teda nespĺňa podmienku osobnej starostlivosti o dieťa.\n50. Žalovaná teda v napadnutom rozhodnutí, na základe vyššie uvedeného, v rozpore s tvrdením\nžalobcu, riadne odôvodnila, prečo podmienku osobnej starostlivosti o dieťa žalobca nespĺňa (keďže\nvykonáva pracovnú činnosť v rozsahu 40 hodín týždenne (8 hodín denne), bez ohľadu na skutočnosť,\nakou formou túto pracovnú činnosť vykonáva).\n51. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaná na podporu svojej argumentácie vzala do úvahy len\nvýkon pracovnej činnosti manželky v zamestnaneckom pomere vo Family dental care v rozsahu 6\nhodín týždenne a nebrala do úvahy výkon práce na zubnej pohotovosti v SK dental clinic v rozsahu\nminimálne 16 hodín týždenne (výkon činnosti na základe živnostenského oprávnenia), správny súd túto\nnámietku považuje za irelevantnú. Žalovaná na podporu svojej argumentácie v napadnutom rozhodnutí\ntotiž neodkazovala na časový rozsah výkonu pracovnej činnosti manželky žalobcu, ale výšku príjmu\nz vykonávania tejto zárobkovej činnosti vo výške 12 EUR až 126 EUR mesačne, čo malo potvrdiť\nvyššie uvedené závery žalovanej, že pri takto nastavenej zárobkovej činnosti manželky žalobcu je\n\nmožné opodstatnene konštatovať, že o dieťa sa nestará navrhovateľ na dennej báze tak, ako to\nvyžaduje splnenie podmienok nároku na materské (ale existuje predpoklad, že sa o dieťa stará naďalej\nmatka dieťaťa/manželka žalobcu). Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že k záveru o nesplnení\npodmienky osobnej starostlivosti o dieťa zo strany žalobcu žalovaná dospela na základe výkonu jeho\npracovnej činnosti v rozsahu 40 hodín týždenne (viď argumentáciu vyššie), pričom argument výškou\npríjmu manželky žalobcu mal uvedený záver iba potvrdiť. Pokiaľ by žalovaná v napadnutom rozhodnutí\nskutočne nezobrala do úvahy úplný rozsah výkonu pracovnej činnosti manželky žalobcu, nič to nemení\nna tom, že samotný žalobca nespĺňa podmienku osobnej starostlivosti o dieťa, keďže vykonáva pracovnú\nčinnosť v rozsahu 40 hodín týždenne. Bez ohľadu na rozsah výkonu pracovnej činnosti manželky žalobcu\nje rovnako zrejmé, tak ako to uvádza žalovaná v napadnutom rozhodnutí, jej výkon zárobkovej činnosti a\nrozsah poskytovanej starostlivosti o dieťa ňou alebo akoukoľvek treťou osobou (právnickou či fyzickou),\nstále umožňoval výkon zárobkovej činnosti žalobcu v plnom pracovnom pomere (40 hodín týždenne), čo\nje v rozpore so splnením podmienky starostlivosti o dieťa na priznanie a udržanie nároku na materské\nžalobcom.\n52. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa diskriminačného postupu\nžalovanej vyplývajúceho z údajne všeobecne známeho rozhodovania o priznaní príspevku matkám\nvykonávajúcim pracovnú činnosť. Keďže žalobca v tejto námietke použil termín „príspevok“, nie je\nzrejmé, akého príspevku sa má táto údajne diskriminačná rozhodovacia činnosť týkať, resp. či mienil\nnamietať rozhodovaciu činnosť pri priznávaní nároku na materskú (predmet tohto súdneho konania),\nako nemocenskej dávky. V každom prípade takýto diskriminačný postup žalovanej nie je správnemu\nsúdu z úradnej činnosti známy a žalobca žiadne konkrétne rozhodnutie preukazujúce jeho tvrdenie o\ndiskriminácii na základe pohlavia nepredložil ani neoznačil. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že\ndôvodom rozhodnutia o zániku jeho nároku na materské (nie na rodičovský príspevok) v tomto prípade\nnie je samotný výkon pracovnej činnosti ako taký, ale jej rozsah, v spojení s ďalšími okolnosťami tohto\nprípadu. Pokiaľ mal žalobca v úmysle poukázať na priznávanie rodičovského príspevku bez ohľadu na\nvykonávanie a rozsah vykonávanej pracovnej činnosti, správny súd opätovne pripomína, že rodičovský\npríspevok je štátna sociálna dávka, ktorej podmienky priznania a jej účel je odlišný od materskej, ako\ndávky nemocenského poistenia (viď argumentáciu vyššie). Prípadné rozdiely v rozhodovacej praxi pri\npriznávaní nároku na rodičovský príspevok a dávku materskej, nie sú teda spôsobené diskrimináciou,\nale rozdielnymi zákonnými podmienkami pre ich priznávanie.\n53. Žalobca tiež namietal údajne nezákonný postup žalovanej, keď v napadnutom rozhodnutí uviedla,\nže neskúma striktne len splnenie zákonom stanovených podmienok, ale prihliada aj na všetky okolnosti\ndaného prípadu, čím prekračuje svoju právomoc. Ani túto námietku správny súd nepovažuje za\nrelevantnú. Žalovaná síce v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutočne uviedla, že okrem splnenia\nzákonom stanovených podmienok prihliada aj na všetky okolnosti daného prípadu, v samotnom\nodôvodnení však žalovaná neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo prekročenie jej právomoci,\nresp. posudzovanie iných okolností prípadu, ako splnenie zákonom stanovených podmienok pre\npriznanie, resp. zánik nároku na materské. Správny súd súhlasí so žalobcom, že žalovaná by pri\nrozhodovaní mala skúmať výlučne splnenie zákonom stanovených podmienok a neprihliadať pri svojom\nrozhodovaní na iné skutočnosti, ako tie, ktoré so splnením zákonom stanovených podmienok súvisia.\nZ napadnutého rozhodnutia, tak ako je uvedené vyššie, však vyplýva, že žalovaná tak aj pri rozhodovaní\nv tomto prípade postupovala. Žalovanou deklarované prihliadanie na iné okolnosti okrem splnenia\nzákonom stanovených podmienok je teda iba dôsledkom nesprávnej formulácie zo strany žalovanej,\nktoré ale nemá za následok nezákonnosť jej postupu, nakoľko prekročenie jej právomoci z ďalšieho\nobsahu odôvodnenia nevyplýva a žalobca na žiadne prekročenie právomoci žalovanou okrem uvedenej\nformulácie ani nepoukázal.\n54. Nakoľko žalobca v podanej žalobe neuviedol iné ako vyššie uvedené žalobné body, ktoré by\nspochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správny súd v rozhodnutiach, ani v postupe ktorý\npredchádzal ich vydaniu, nevzhliadol iné vady, na ktoré by mal ako súd neviazaný žalobnými bodmi podľa\nustanovenia § 134 ods. 2 písm. d) SSP prihliadnuť ex offo, napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nžalovanej je potrebné považovať za vydané v súlade so zákonom a vecne správne. Správny súd preto\nsprávnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.\n55. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanej\nprávo na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane\n\nžalovanej dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo\nna priznanie náhrady trov konania nevzniklo.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).\nKasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).\nKasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho\nsúdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie\nvydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná\nna kasačnom súde (§ 444 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu\nje určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439\nods. 3 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie\nadvokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}