{"guid": "cd9e212d-6b93-4c35-83a5-990bb68f9549:f8d7add2-b574-4054-b22e-2ec4652f026c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200262.1", "spisova_znacka": "BA-5S/49/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/49/2023 z 24. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 24. marca 2026, sp. zn. BA-5S/49/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200262.1", "identifikacne_cislo": "1023200262", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-03-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/227", "nazov": "ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/227", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/227-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8d7add2-b574-4054-b22e-2ec4652f026c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200262.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200262.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200262.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/49/2023\n1023200262\n24. 03. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200262.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a\nčlenov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A.\nB. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: WEIS & Partners s.r.o., so\nsídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Slovenská lekárska\nkomora, so sídlom Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 08.11.2022 o odvolaní žalobcu proti\nrozhodnutiu Disciplinárnej komisie Slovenskej lekárskej komory zo dňa 19.07.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Kontrolný výbor Slovenskej lekárskej komory podaním zo dňa 27.10.2021, adresovaným\nDisciplinárnej komisii Slovenskej lekárskej komory (ďalej len „disciplinárna komisia“), navrhol začatie\ndisciplinárneho konania proti žalobcovi za to, že\nI. v rozpore s usmernením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z078871-2021, zo\ndňa 07.09.2021, týkajúcim sa vakcinácie proti ochoreniu COVID-19, s odporúčaniami konzília\nodborníkov a odborných organizácií (napr. Slovenskej spoločnosti infektológov), ako aj v rozpore\ns Národnou stratégiou očkovania proti ochoreniu COVID-19 v podmienkach Slovenskej republiky,\nverejne spochybňoval vhodnosť a účelnosť vakcinácie obyvateľstva Slovenskej republiky proti ochoreniu\nCOVID-19, čím porušil ods. 1 a ods. 4 časti Všeobecné povinnosti zdravotníckeho pracovníka a ods.\n4 Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“), v zmysle ktorých je stavovskou povinnosťou\nzdravotníckeho pracovníka profesionálna starostlivosť o zdravie jednotlivca a spoločnosti a zároveň byť\nza všetkých okolností vo svojich profesionálnych rozhodnutiach nezávislý, zodpovedný a spoľahlivý,\nII. dňa 20.02.2021 počas núdzového stavu, a v čase platnosti zákazu zhromažďovania v zmysle\nuznesenia vlády Slovenskej republiky č. 284/2020 Z. z. k návrhu na prijatie opatrení v rámci vyhláseného\nnúdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,\n\nvojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no bezpečnosti štátu v čase núdzového stavu“) vyhláseného uznesením vlády Slovenskej republiky č.\n587 zo dňa 30.09.2020, platnosti a účinnosti § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky č. 45/2021 ukladajúcej povinnosť mať na verejnosti prekryté horné dýchacie\ncesty, sa bez prekrytia horných dýchacích ciest zúčastnil a vystúpil na verejnom zhromaždení pred\nprezidentským palácom v Bratislave, čím konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\na teda aj v rozpore s ods. 12 časti Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania Etického kódexu\nzdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti\n(ďalej len „Etický kódex zdravotníckeho pracovníka“), v zmysle ktorého si zdravotnícky pracovník musel\nbyť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.\n2. Disciplinárna komisia listom zo dňa 24.11.2021 upovedomila žalobcu, že na základe návrhu\nKontrolného výboru Slovenskej lekárskej komory na začatie disciplinárneho konania začala proti nemu\ndisciplinárne konanie. Disciplinárna komisia zároveň požiadala žalobcu, aby sa v lehote 30 dní odo dňa\ndoručenia tohto oznámenia písomne vyjadril k návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý tvoril\nprílohu upovedomenia o začatí disciplinárneho konania.\n3. Disciplinárna komisia rozhodnutím zo dňa 22.02.2022 návrh Kontrolného výboru Slovenskej lekárskej\nkomory na začatie disciplinárneho konania a uloženie disciplinárneho opatrenia v celom rozsahu\nzamietla. Disciplinárna komisia v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia konštatovala, že za účelom\nprejednania veci nariadila na deň 22.02.2022 ústne pojednávanie vo veci s tým, že žalobca na ústnom\npojednávaní priznal, že sa dňa 20.02.2021 zúčastnil na verejnom zhromaždení pred prezidentským\npalácom v Bratislave. Disciplinárna komisia ďalej vo vzťahu ku skutku, ktorý spočíval v tom, že\nžalobca sa dňa 20.02.2021 bez prekrytia horných dýchacích ciest zúčastnil a vystúpil na verejnom\nzhromaždení pred prezidentským palácom, uviedla, že v danom prípade žalobca realizoval svoje\nústavne garantované právo na slobodu prejavu.\n4. Na základe odvolania Kontrolného výboru Slovenskej lekárskej komory proti rozhodnutiu disciplinárnej\nkomisie zo dňa 22.02.2022, a to podanom v rozsahu rozhodnutia disciplinárnej komisie v časti II.\nbodu návrhu na začatie disciplinárneho konania, rozhodlo Prezídium Slovenskej lekárskej komory\nrozhodnutím zo dňa 10.06.2022 tak, že predmetnému odvolaniu vyhovelo a rozhodnutie disciplinárnej\nkomisie zo dňa 22.02.2022 vo výroku napadnutom odvolaním zrušilo a vec vrátilo disciplinárnej komisii\nna nové prejednanie a rozhodnutie.\n5. Po vrátení veci na ďalšie konanie disciplinárna komisia rozhodnutím zo dňa 19.07.2022 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť člena Slovenskej lekárskej\nkomory vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a s etickým kódexom. Predmetnú povinnosť mal žalobca porušiť tým, že dňa 20.02.2021\npočas núdzového stavu, a v čase platnosti zákazu zhromažďovania a platnosti a účinnosti § 4 ods. 3\npísm. b) vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 45/2021 ukladajúcej povinnosť\nmať na verejnosti prekryté horné dýchacie cesty, sa bez prekrytia horných dýchacích ciest zúčastnil\na vystúpil na verejnom zhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave, čím konal v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda aj v rozpore s ods. 12 časti Zdravotnícky pracovník\na výkon jeho povolania Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka. Prvostupňovým rozhodnutím\ndisciplinárna komisia žalobcovi neuložila disciplinárne opatrenie.\n6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia disciplinárna komisia konštatovala, že nebolo jej úlohou\na ani nepatrilo do jej právomoci posudzovať ústavnosť, či zákonnosť prijatých protipandemických\nopatrení. Disciplinárna komisia bola povinná vychádzať z prezumpcie ústavnosti, čo znamenalo, že na\núčinnú právnu normu musel orgán aplikujúci právo pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým\nústavný súd predpísaným spôsobom nevyslovil jej protiústavnosť.\n7. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia disciplinárna komisia ďalej konštatovala, že lekár ako\nzdravotnícky pracovník mal v rámci spoločnosti špecifické postavenie. Toto špecifické postavenie\nsa následne pretavovalo aj do miery vplyvu, ktorým mohol eventuálne disponovať, či už vo vzťahu\nk jednotlivcom alebo spoločnosti ako takej. V tomto smere si lekár musel byť vedomý svojho postavenia\na úlohy v spoločnosti, ako aj svojho vplyvu na okolie. Inými slovami, lekár musel viac ako ktokoľvek\niný, vzhľadom na svoje významné spoločenské postavenie, dbať na dodržiavanie všeobecne záväzných\n\nprávnych predpisov, a tým dávať pozitívny príklad aj ostatným, osobitne vo vzťahu k témam, ktoré\nsúviseli so zdravím alebo v situáciách, pri ktorých mohlo dôjsť k šíreniu nákazlivej choroby. V prípade,\nže opatrenia boli prijaté formou všeobecne záväzných právnych predpisov, bolo potrebné tieto opatrenia\nrešpektovať, a to aj napriek tomu, že rôzne osoby mohli mať odlišný názor na ich zákonnosť, resp.\núčelnosť. Odlišný názor bolo možné prezentovať aj spôsobom, ktorým by nedochádzalo k porušeniu\nprávnych predpisov, prípadne by nedochádzalo k ohrozeniu zdravia iných osôb.\n8. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia disciplinárna komisia taktiež konštatovala, že skutok tak,\nako bol popísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, považovala za preukázaný. Žalovaný\nv priebehu disciplinárneho konania ako ani v priebehu prešetrovania Kontrolným výborom Slovenskej\nlekárskej komory nerozporoval skutočnosť, že sa dňa 20.02.2021 zúčastnil protestného zhromaždenia\nv Bratislave, pričom dokonca sám uviedol, že sa dňa 20.02.2021 zúčastnil na verejnom zhromaždení\npred prezidentským palácom v Bratislave. Žalobca nerozporoval ani to, že na predmetnom protestnom\nzhromaždení vystupoval bez prekrytia horných dýchacích ciest. Na základe uvedeného disciplinárna\nkomisia dospela k záveru, že žalobca porušil všeobecne záväzné právne predpisy ako aj Deontologický\nkódex Slovenskej lekárskej komory konaním uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia.\n9. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Prezídium Slovenskej lekárskej\nkomory (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím zo dňa 08.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,\nže odvolaniu žalobcu nevyhovelo a rozhodnutie disciplinárnej komisie zo dňa 19.07.2022 potvrdilo.\n10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo\nvecne správne, a že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia.\nV nadväznosti na odborný názor žalobcu na škodlivosť prekrytia horných dýchacích ciest, testovanie\na očkovanie žalovaný uviedol, že tento bol v danom čase, ale aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nnázorom minoritným. Veľká väčšina odborníkov poukazovala na významné benefity prekrytia horných\ndýchacích ciest z hľadiska ochrany pred šírením koronavírusu a rovnako aj na benefity testovania\na očkovania. Žalobca mohol odlišný názor prezentovať na odborných medicínskych fórach s cieľom\npresvedčiť odbornú verejnosť o jeho názore tak, aby sa tento stal všeobecne akceptovaný a následne\nbol zohľadnený pri prijímaní opatrení. Keďže Hippokratova prísaha nemala záväzný charakter, konanie\ns odkazom na ňu, ktoré bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemohlo byť\nprávom schvaľované. Žalobca v odvolaní neuvádzal žiadne skutkové ani právne dôvody, ktoré by mohli\nprivodiť zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia.\nII.\nŽaloba\n11. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého\ndňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej spolu len „disciplinárne rozhodnutie žalovaného“) a priznania práva na náhradu trov\nkonania.\n12. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočívalo vo formálnom\nposúdení právnej situácie bez uznania práva širokej verejnosti na informácie a práva žalobcu na\nslobodu prejavu zakotveného v čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Podľa\nrozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Handyside proti Spojenému kráľovstvu zo dňa\n07.12.1976, sťažnosť č. 5493/72, sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických\nprincípoch predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám\na myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči\ntým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami\npluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti.\nIde o základné právo, resp. slobodu, ktorá je obsiahnutá vo všetkých relevantných ľudsko-právnych\ndokumentoch.\n13. Danú medicínsku problematiku bol žalobca pripravený sám objasniť súdu. Preto žiadal svoje\nvypočutie na pojednávaní ako dôkazný prostriedok č. 1.\n\n14. Žalobcu mrzelo, že disciplinárna komisia nezotrvala vo výroku o vine na svojom prvom rozhodnutí\nzo dňa 22.02.2022, v ktorom návrh Kontrolného výboru Slovenskej lekárskej komory v celom rozsahu\nzamietla, keďže na to stále existovali právne ako aj medicínske dôvody. Žalobcovi sa kládli za vinu\nporušenia dvoch bodov Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, v zmysle ktorých zdravotnícky\npracovník pri výkone svojho povolania postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,\npričom si musí byť vedomý svojho postavenia, svojej úlohy v spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.\nNa základe žalobcom uvádzaných medzinárodných zmlúv, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a tvrdení relevantných právnych autorít bolo možné konštatovať, že aplikáciu právnych noriem\nprezentovanú žalovaným bolo možné charakterizovať ako nesprávne právne posúdenie veci.\n15. Disciplinárne rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol veľa právne a skutkovo\nrelevantných tvrdení, s ktorými sa žalovaný náležite nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie nespĺňalo\npožiadavky na zákonné odôvodnenie, keďže nereagovalo na argumenty, ktoré boli relevantné,\npodstatné, významné a týkajúce sa veci, a ktoré boli konkrétne, pričom boli formulované dostatočne\njasným a presným spôsobom. Žalobca v nadväznosti na predmetnú žalobnú námietku poukázal na\nrozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n16. Žalobca tiež namietal, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného ako orgánu verejnej\nsprávy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca taktiež poukázal na relevantnú právnu\núpravu, v zmysle ktorej správny súd nebol vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, bol v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemal oporu. Záverom žaloby žalobca\npoukázal na viaceré štúdie a odkazy na zdroje informácií o nežiaducich účinkoch vakcín a prijatých\nprotipandemických opatrení, pričom tieto považoval za dôkazné prostriedky, ktoré žiadal vykonať ako\ndôkazy.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.11.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom\ntiež navrhol, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania.\n18. Žalobca bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že dňa\n20.02.2021 počas núdzového stavu, a v čase platnosti zákazu zhromažďovania v zmysle uznesenia\nvlády Slovenskej republiky č. 284/2020 Z. z. k návrhu na prijatie opatrení v rámci vyhláseného núdzového\nstavu podľa čl. 5 zákona o bezpečnosti štátu v čase núdzového stavu vyhláseného uznesením vlády\nSlovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020, platnosti a účinnosti § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 45/2021 ukladajúcej povinnosť mať na verejnosti\nprekryté horné dýchacie cesty, sa bez prekrytia horných dýchacích ciest zúčastnil a vystúpil na\nverejnom zhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave. Nebolo pritom sporné, že žalobca\nsa dňa 20.02.2021 zúčastnil protestného zhromaždenia v Bratislave, a že na predmetnom protestnom\nzhromaždení vystupoval bez prekrytia horných dýchacích ciest. Tieto skutočnosti v rámci disciplinárneho\nkonania žalobca nerozporoval a nerozporoval ich ani v podanej žalobe.\n19. Predmetom disciplinárneho konania nebolo posudzovanie žalobcových výrokov a tvrdení\nprednesených na predmetnom zhromaždení. Predmetom disciplinárneho konania bolo posudzovanie,\nči účasť žalobcu na nezákonnom zhromaždení a to, že na tomto zhromaždení vystúpil bez\nprekrytia horných dýchacích ciest, odporovalo alebo neodporovalo ustanoveniam Etického kódexu\nzdravotníckeho pracovníka. Vzhľadom na uvedené boli námietky žalobcu smerujúce k tomu, že bolo\nporušené právo verejnosti na informácie alebo právo žalobcu na slobodu prejavu, v predmetnej právnej\nveci irelevantné. Napriek tomu sa žalovaný z opatrnosti vyjadril aj k otázke slobody prejavu, resp. práva\nna slobodu prejavu.\n20. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\n\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ktokoľvek, kto vykonával\nprávo na slobodu prejavu, mal aj určité povinnosti a niesol určitú zodpovednosť, v rámci ktorých nesmel\nprekročiť isté hranice stanovené v záujme štátnej bezpečnosti, ochrany práv a slobôd iných a ostatných\ntu vymedzených relevantných sociálnych potrieb. Právo na slobodu prejavu nebolo absolútne. Relatívna\npovaha práva na slobodu prejavu sa prejavovala aj v rozhodovacej praxi Európskeho súdu pre ľudské\npráva, a to v dvoch zrejmých rovinách:\n1. obmedzenie výkonu práva na slobodu prejavu z primeraných legálnych dôvodov, sledujúcich legitímny\ncieľ;\n2. zákaz zneužitia práva na slobodu prejavu ako ochrana základných ľudských práv a slobôd priznaných\niným osobám.\n21. Žalovaný nespochybňoval právo žalobcu na odlišný názor ani jeho právo na vyjadrenie odlišného\nnázoru. Samotné prijatie opatrení formou všeobecne záväzných právnych predpisov nevylučovalo\nmožnosť kritiky týchto opatrení. Kritika musela byť ale vecná a konkrétna, zodpovedajúca, čo do\nobsahu, formy a miesta nesmela vybočovať z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného a zároveň\nspoločensky uznaného účelu a nesmela navádzať na porušovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov. Žalobca mal svoju kritiku protipandemických opatrení opierajúcu sa o odborný medicínsky\nnázor prezentovať na odbornom medicínskom fóre a nie na verejnom nezákonne konajúcom sa\nverejnom zhromaždení, ktorého sa naviac zúčastnili predovšetkým osoby bez medicínskeho vzdelania.\n22. K otázke, či bolo etické a morálne zákonnú normu nadradiť nad Hippokratovu prísahu a svedomie\nlekára, žalovaný uviedol, že Hippokratova prísaha nemala záväzný charakter. Konanie v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi s odkazom na Hippokratovu prísahu nemohlo byť právom\nschvaľované. To isté platilo aj vo vzťahu k svedomiu, a to s výnimkou prípadov, kedy zákon aproboval\nvýhradu vo svedomí.\nIV.\nReplika žalobcu\n23. Žalobca v replike zo dňa 12.01.2024 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná.\n24. Mnohé incidenty spôsobené v súvislosti s ne/dodržiavaním protipandemických opatrení vyplývali\nz toho, že vo verejnosti existovali vážne pochybnosti o legalite a samotnej právnej záväznosti\nprotipandemických vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. V rámci činnosti\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky boli protipandemické opatrenia najprv vydávané\nformou „všeobecných opatrení“ a neskôr vo forme vyhlášok. Obsah oboch správnych aktov ostal pritom\ntotožný, len jeho pomenovanie sa formálne zmenilo z opatrenia na vyhlášku. Protipandemické „vyhlášky“\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky predstavovali hybridný správny akt, u ktorého\nprevládali prvky individuálneho správneho aktu a mal byť prípustný ich prieskum v rámci správneho\nsúdneho konania. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd bolo z ústavného hľadiska dôležité\nrozlišovať medzi pojmami „medze základných práv a slobôd“ a „obmedzenie základných práv a slobôd“.\nMedze základných práv a slobôd predstavovali vnútorné obmedzenie ich obsahu. Podmienky stanovenia\nmedzí boli obsiahnuté v čl. 13 ods. 2 ústavy, ktorý ustanovoval, že ich medze bolo možné upraviť\nza podmienok ustanovených len zákonom. Na rozdiel od toho, „obmedzenie“ predstavovalo vonkajší\na spravidla intenzívnejší zásad do obsahu výkonu vlastníckeho práva, resp. išlo nad rámec medzí výkonu\npráv a slobôd a bolo možné ho prijať len na základe zákona. Predmetné vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky boli vydané bez toho, aby na to mal Úrad verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky právomoc. Išlo o tak ťažkú vadu, ktorá spôsobovala právnu nulitu vyhlášok Úradu\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Na právnu nulitu boli pritom orgány verejnej moci povinné\nprihliadať z úradnej moci a to aj bez návrhu.\n25. Na veľké prekvapenie žalobcu orgány žalovaného sa opierali o názor, že Hippokratova prísaha\nnemala záväzný charakter, a že konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi\ns odkazom na Hippokratovu prísahu nemohlo byť právom schvaľované. Žalobca bol toho názoru, že ak\ntakýto prípad nastane, teda že všeobecne záväzné právne predpisy nútia lekára poškodzovať zdravie\npacientov, tak bola v interpretácii všeobecne záväzných právnych predpisov nejaká chyba a z logiky\n\nveci vyplývalo, že lekár mal v takomto konfliktnom prípade povinnosť riadiť sa Hippokratovou prísahou\nv zmysle lekárskej zásady „Nihil nocere“.\nV.\nDuplika žalovaného\n26. Žalovaný v duplike zo dňa 14.02.2024 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že\npredmetom disciplinárneho konania nebolo posudzovanie žalobcových výrokov a tvrdení prednesených\nna predmetnom zhromaždení. Žalovaný v odôvodnení disciplinárneho rozhodnutia vyjadril stanovisko,\nže žalobca svoju kritiku protipandemických opatrení mal prezentovať na odbornom medicínskom fóre\nako reakciu na argumentáciu žalobcu právom na slobodu prejavu.\n27. Žalovaný pri posudzovaní súladu/nesúladu konania žalobcu s vyhláškou Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. 45/2021 vychádzal z prezumpcie ústavnosti právnych predpisov\nvyjadrenej v čl. 152 ústavy a princípu správnosti normatívnych právnych aktov, ktoré bol žalovaný\npovinný rešpektovať. Žalovaný nedisponoval právomocou hodnotiť, či vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky odporovali alebo neodporovali ústave alebo zákonom. Vo vzťahu\nk argumentácii žalobcu spochybňujúcej súlad vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky s ústavou žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.\nÚS 17/2014, sp. zn. PL. ÚS 4/2021 a sp. zn. PL. ÚS 8/2021.\nVI.\nKonanie na správnom súde\n28. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal\ns účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/49/2023\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn. BA-5S/49/2023.\n29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol\nna pojednávaní dňa 24.03.2026.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n30. Podľa čl. 26 ods. 2 ústavy, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom\nalebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu\nna hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu\na televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n31. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\n32. Podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, člen komory je povinný\nvykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi\na s etickým kódexom, ktorý je uvedený v prílohe č. 4 zákona.\n\n33. Podľa Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka, časti - Zdravotnícky pracovník a výkon\njeho povolania, ods. 12, zdravotnícky pracovník si musí byť vedomí svojho postavenia, svojej úlohy\nv spoločnosti a svojho vplyvu na okolie.\n34. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 45/2021,\npodľa § 48 ods. 4 písm. d), r), w) a y) zákona sa pre výkon hromadných podujatí v interiéri aj exteriéri\nustanovujú nasledovné opatrenia: vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými\nhornými dýchacími cestami rúškom, respirátorom bez výdychového ventilu, šálom alebo šatkou.\nVIII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n35. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní bolo disciplinárne\nrozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol, že žalobca porušil povinnosť člena Slovenskej\nlekárskej komory vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a s etickým kódexom skutkom vymedzeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia.\nÚlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní\ntohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými\nprávnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou, a to v medziach žalobných námietok ako aj v medziach\nprávnej úpravy ustanovenej v § 195 SSP. Pokiaľ ide o preskúmanie zákonnosti disciplinárneho\nrozhodnutia žalovaného v medziach žalobných námietok, správny súd pripomína, že samotné žalobné\nnámietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, determinujú mieru a detailnosť odpovede\nsprávneho súdu na tieto námietky. Správny súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobným námietkam taktiež\npripomína, že nemal oprávnenie všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti disciplinárneho rozhodnutia\nžalovaného uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia disciplinárneho\nrozhodnutia žalovaného za žalobcu konkretizovať (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa 29.01.2026, ods. 34).\n36. Správny súd v nadväznosti na žalobné námietky v prvom rade uvádza, že žalobca bol disciplinárnym\nrozhodnutím žalovaného uznaný vinným z disciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že dňa\n20.02.2021, teda počas zákazu zhromažďovania a v čase platnosti a účinnosti všeobecne záväzného\nprávneho predpisu ukladajúceho povinnosť mať na verejnosti prekryté horné dýchacie cesty, sa bez\nprekrytia horných dýchacích ciest zúčastnil a vystúpil na verejnom zhromaždení pred prezidentským\npalácom v Bratislave. Takto vymedzený skutok zodpovedal bodu II návrhu Kontrolného výboru\nSlovenskej lekárskej komory na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi a takto vymedzený skutok\nbol predmetom disciplinárneho konania vedeného voči žalobcovi v čase po nadobudnutí právoplatnosti\nrozhodnutia žalovaného zo dňa 10.06.2022 (ďalej len „v čase po vrátaní veci ďalšie konanie“). Je\ntak zrejmé, že predmetom rozhodovania žalovaného v disciplinárnom konaní vedenom voči žalobcovi\nv čase po vrátení veci na ďalšie konanie neboli výroky ani tvrdenia prednesené žalobcom na verejnom\nzhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave dňa 20.02.2021, či niekde inde alebo v inom\nčase.\n37. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho vo formálnom\nposúdení právnej situácie bez uznania práva širokej verejnosti na informácie a práva žalobcu na slobodu\nprejavu, správny súd pripomína, že predmetom disciplinárneho konania vedeného voči žalobcovi\nv čase po vrátení veci na ďalšie konanie bolo posúdenie toho, či účasť žalobcu na predmetnom\nzhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave dňa 20.02.2021, a či jeho vystúpenie na tomto\nzhromaždení bez prekrytia horných dýchacích ciest, bolo porušením všeobecne záväzných právnych\npredpisov, a v konečnom dôsledku aj Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka v intenciách výroku\nprvostupňového rozhodnutia. Žalobné námietky, ktorými žalobca namietal porušenie práva širokej\nverejnosti na informácie a porušenie svojho práva na slobodu prejavu, preto vzhľadom na vymedzenie\nskutku, vo vzťahu ku ktorému bolo vedené disciplinárne konanie voči žalobcovi v čase po vrátení veci\nna ďalšie konanie a vo vzťahu ku ktorému bolo vydané disciplinárne rozhodnutie žalovaného, nemohli\nviesť k záveru o nezákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného.\n38. Aj keď žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v namietanom\nzásahu do práva žalobcu na slobodu prejavu vzhľadom na predmet disciplinárneho konania vedeného\nproti žalobcovi v čase po vrátení veci na ďalšie konanie nemohla viesť k záveru o nezákonnosti\n\ndisciplinárneho rozhodnutia žalovaného, správny súd považuje za príhodné pripomenúť, že právo\nna slobodu prejavu môže v medziach právneho poriadku podliehať obmedzeniam. V tejto súvislosti\nnemožno tiež opomenúť, že k žalobcom namietanému obmedzeniu jeho práva na slobodu prejavu\nmalo dôjsť v období pandémie COVID-19, pričom (ako to ostatne konštatoval aj Európsky súd pre\nľudské práva) pri obmedzeniach súvisiacich s pandémiou COVID-19 je potrebné brať na zreteľ, že k\nnim došlo vo veľmi špecifickom kontexte, konkrétne počas núdzového stavu v oblasti verejného zdravia\na boli zavedené s ohľadom na významné zdravotné hľadiská, a to pre spoločnosť ako celok (porovnaj\nnapr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fenech v. Malta, č. 19090/20). Pandémia\nCOVID-19 mohla mať podľa Európskeho súdu pre ľudské práva veľmi vážne dôsledky nielen pre zdravie,\nale aj pre spoločnosť, hospodárstvo, fungovanie štátu\na život vo všeobecnosti - uvedenú situáciu\ntreba preto charakterizovať ako „výnimočný\na nepredvídateľný kontext“ (porovnaj napr. rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Terheş v. Rumunsko, č. 49933/20).\n39. K namietanému neuznaniu práva širokej verejnosti na informácie je taktiež potrebné uviesť, že\nžalobca sa mohol žalobou v rámci správneho súdnictva domáhať ochrany „iba“ svojich verejných\nsubjektívnych práv, ale nie verejných subjektívnych práv tretích osôb, resp. práv verejnosti (porovnaj\nnapr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/28/2019 zo dňa 25.02.2021,\nods. 22). Námietka neuznania práva širokej verejnosti na informácie preto nemohla viesť k záveru\no nezákonnosti disciplinárneho rozhodnutia žalovaného.\n40. V nadväznosti na žalobnú námietku nepreskúmateľnosti disciplinárneho rozhodnutia žalovaného\npre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov správny súd prvotne pripomína, že rozhodnutie\norgánu verejnej správy je preskúmateľné, ak je zrozumiteľné a zároveň, ak obsahuje dostatok\ndôvodov. Naopak, ak je rozhodnutie orgánu verejnej správy nezrozumiteľné alebo neobsahuje\ndostatok dôvodov, je rozhodnutím nepreskúmateľným. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je teda\nnepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov s tým, že nepreskúmateľnosť\npre nezrozumiteľnosť spravidla predchádza nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, pretože\nnezrozumiteľnosť neumožňuje určiť ani to, o čom a ako orgán verejnej správy rozhodol.\n41. O nezrozumiteľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy spravidla pôjde vtedy, ak je rozpor medzi\nvýrokom a odôvodnením, ak nemožno rozpoznať, ako vôbec orgán verejnej správy vo veci rozhodol, t.j.\nv prípade nezrozumiteľnosti prejavu vôle orgánu verejnej správy, alebo ak je výrok zmätočný z dôvodu\njeho vnútornej rozporuplnosti. Rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nezrozumiteľné aj vtedy,\nak nie je nezrozumiteľnosťou postihnutý samotný výrok, ale jeho odôvodnenie.\n42. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nedostatok dôvodov môže mať,\npodobne ako nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť, rôzne\npodoby. Rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ak nie je\nzrejmé, z akých skutkových záverov orgán verejnej správy vychádzal, alebo ak nie je zrejmé, na\nzáklade akých podkladov rozhodnutia dospel orgán verejnej správy k ním konštatovaným skutkovým\nzáverom a akými úvahami sa riadil pri hodnotení podkladov.\n43. V nadväznosti na žalobnú námietku nepreskúmateľnosti disciplinárneho rozhodnutia žalovaného\nsprávny súd taktiež pripomína, že v odôvodnení rozhodnutia má orgán verejnej správy uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom\nodôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia.\nPreto musí orgán verejnej správy\nv odôvodnení rozhodnutia uviesť nielen hodnotenie dôkazov,\nktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri\nsvojom rozhodovaní nebral do úvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku\nrozhodnutia. V odôvodnení je nevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov\na\nostatných podkladov pre rozhodnutie, orgán verejnej správy pritom musí reagovať na pripomienky\na návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj\ns prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Tieto požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia orgánu\nverejnej správy predstavujú všeobecné východiská, pričom obsah, ako aj rozsah odôvodnenia sa môže\nod prípadu k prípadu líšiť v závislosti od kvality námietok, ako aj charakteru samotného konania.\nZásadnou požiadavkou, ktorú možno vztiahnuť na všetky postupy pri odôvodňovaní rozhodnutí orgánov\n\nverejnej správy je však požiadavka primeranosti, a teda každé rozhodnutie orgánu verejnej správy musí\nbyť primerane odôvodnené (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Svk/29/2025 zo dňa 18.12.2025, ods. 34).\n44. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné mať tiež na pamäti,\nže prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku tvoria jeden celok.\nOdôvodnenie rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku preto nie je možné vnímať izolovane, ale\nv kontexte a v prepojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, a to osobitne v prípadoch,\nkeď sa orgán rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku v plnom rozsahu stotožní s odôvodnením\nprvostupňového rozhodnutia. O takýto prípad pritom ide aj v preskúmavanej právnej veci. Odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia je preto potrebné vnímať v kontexte a v prepojení s odôvodnením\nprvostupňového rozhodnutia. Inými slovami, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia tvoria jeden argumentačný celok.\n45. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na preskúmavanú právnu vec správny súd v prvom rade\nkonštatuje, že žalobná námietka nepreskúmateľnosti disciplinárneho rozhodnutia žalovaného bola\nformulovaná bez náležitej konkretizácie. Z obsahu predmetnej žalobnej námietky, resp. z celkového\nobsahu žaloby možno usudzovať, že nepreskúmateľnosť disciplinárneho rozhodnutia žalovaného mala\nzrejme spočívať v nedostatočnom vysporiadaní sa žalovaného s odvolacími námietkami žalobcu\nvznesenými voči prvostupňovému rozhodnutiu v rámci napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto\nposúdil namietanú nepreskúmateľnosť disciplinárneho rozhodnutia žalovaného v týchto intenciách\na dospel pritom k záveru, že táto žalobná námietka nebola dôvodná. Pokiaľ ide o odvolacie námietky\nžalobcu vznesené voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré sa týkali liečby v jednom domove dôchodcov,\nkde žalobca liečil 88 nezaočkovaných pacientov, a ktoré sa týkali liečby F. G., tieto odvolacie námietky\ncelkom zjavne nijako nesúviseli s vymedzením skutku,\nvo vzťahu ku ktorému bolo vedené\ndisciplinárne konanie voči žalobcovi v čase po vrátení veci na ďalšie konanie. Správny súd preto\nv nadväznosti na tieto odvolacie námietky žalobcu súhlasí so žalovaným, keď ten v napadnutom\nrozhodnutí konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutkové ani právne dôvody, ktoré\nby mohli privodiť zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia je tiež zrejmé, že žalovaný reagoval na odvolaciu námietku, že etika a morálka v medicíne\nnemôže byť podriadená politickým rozhodnutiam, ale musí byť postavená na Hippokratovej prísahe,\nkeďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že Hippokratova prísaha nemá záväzný\ncharakter, a preto konanie s odkazom na ňu, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, nemôže byť právom schvaľované. S týmto konštatovaním žalovaného sa správny súd v plnom\nrozsahu stotožňuje. Správny súd pre úplnosť uvádza,\nže žalovaný vo svojom disciplinárnom\nrozhodnutí uviedol svoje podstatné skutkové zistenia, citoval relevantné právne normy a tiež uviedol, ako\nrelevantné právne normy aplikoval na zistený skutkový stav a ako tento skutkový stav právne posúdil.\nŽalovaný vo svojom disciplinárnom rozhodnutí tiež reagoval na podstatné námietky žalobcu vznesené\nv priebehu administratívneho konania nadväzujúce na vymedzenie skutku, vo vzťahu ku ktorému bolo\nvedené disciplinárne konanie voči žalobcovi v čase po vrátení veci na ďalšie konanie.\n46. Sumarizujúc doposiaľ uvedené ohľadom odôvodnenia disciplinárneho rozhodnutia žalovaného\nmožno konštatovať, že žalovaný svoje disciplinárne rozhodnutie odôvodnil spôsobom primeraným\nskutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci.\n47. Pokiaľ ide o odôvodnenie disciplinárneho rozhodnutia žalovaného, správny súd dodáva, že\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný správne konštatoval,\nže nebolo jeho úlohou\na ani nepatrilo do jeho právomoci posudzovať ústavnosť, resp. zákonnosť prijatých protipandemických\nopatrení. Žalovaný skutočne ako orgán verejnej správy nebol oprávnený posudzovať ústavnosť, resp.\nzákonnosť právnych noriem relevantných vo vzťahu ku skutku, ktorý bol predmetom disciplinárneho\nkonania v čase po vrátení veci na ďalšie konanie.\n48. V nadväznosti na námietky žalobcu vznesené v rámci jeho repliky, ktorými namietal nulitu vyhlášok\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, správny súd uvádza, že tieto námietky neboli\ndôvodné. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nv zmysle ktorého „úrad verejného zdravotníctva\na regionálne úrady verejného zdravotníctva\nsú zákonom zriadené orgány štátnej správy oprávnené vydávať všeobecne záväzné právne predpisy\n(vyhlášky ÚVZ)“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2021 zo dňa 01.12.2021,\n\nods. 66), a v zmysle ktorého táto súdna inštancia „rešpektuje, a to aj v rovine konformity s ústavou,\nvôľu zákonodarcu, ktorý sa v záujme garantovania akcieschopnosti výkonnej zložky štátnej moci pri\nohrození verejného zdravia rozhodol rozšíriť právomoc orgánov verejného zdravotníctva regulovať\ndotknuté spoločenské vzťahy nielen formou individuálnych (prípadne zmiešaných) správnych aktov,\nno aj prostredníctvom delegovanej normotvorby (PL. ÚS 8/2021). Možno v tejto súvislosti upozorniť,\nže § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia priznáva orgánom verejného zdravotníctva\nprávomoc normotvorby vo vzťahu ku všetkým opatreniam podľa § 12 a § 48 ods. 4, teda nielen\nk druhovým opatreniam podľa napadnutých a v tejto časti nálezu preskúmavaných ustanovení. Pri\nopatreniach, ktoré sa v individuálnej sfére ich adresátov neprejavia obmedzením osobnej slobody,\nvykazujú obmedzenie de minimis, prípadne nemajú vôbec za následok zásah do základných práv a\nslobôd, preto zavedenie normotvornej právomoci orgánov verejného zdravotníctva nevyvoláva ústavnoprávne pochybnosti“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021 zo dňa\n01.12.2021, ods. 130). Správny súd v predmetnom kontexte pripomína, že právomoc Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky ukladať povinnosť používať preventívne ochranné pomôcky na\nprekrytie horných dýchacích ciest za určitých okolností už v konečnom dôsledku aproboval aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Stk/2/2025 zo dňa 23.10.2025, ods. 52 – 56 a sp. zn. 4Stk/5/2024 zo dňa 23.10.2024,\nods. 37 - 44). Je tak zrejmé, že námietka nulity vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky nebola dôvodná. Správny súd napokon ešte dodáva, že pokiaľ je Slovenská republika právnym\nštátom,\nje zásadne povinnosťou každého dodržiavať povinnosti stanovené v zmysle čl.\n13 ods. 1 ústavy, teda aj povinnosti, ktoré vyplývajú z podzákonného právneho predpisu vydaného\nna základe zákona, pričom „každá jedna uložená povinnosť je vo svojej podstate (hoci aj drobným)\nobmedzením niektorého zo základných práv a slobôd. To bez ohľadu na skutočnosť, či táto povinnosť\nje daná zákonom alebo podzákonným právnym predpisom“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 31D/7/2022 zo dňa 22.11.2022, ods. 47).\n49. Pokiaľ ide o žalobnú námietku zistenia skutkového stavu žalovaným v rozsahu nedostačujúcom na\nriadne posúdenie veci, táto nebola dôvodná. V tejto súvislosti správny súd pripomína, že v samotnom\nodvolaní sa uvádza, že žalobca vystúpil dňa 20.02.2021 bez prekrytia „HDC“. Aj v rozhodnutí\ndisciplinárnej komisie zo dňa 22.02.2022 sa uvádza,\nže žalobca priznal, že sa dňa 20.02.2021\nzúčastnil na verejnom zhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave. Z uvedeného je zrejmé,\nže zistenie skutkového stavu bolo dostatočné pre riadne posúdenie veci vo vzťahu ku skutku, ktorý bol\npredmetom disciplinárneho konania v čase po vrátaní veci na ďalšie konanie.\n50. V nadväznosti na skutok, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania vedeného proti žalobcovi\nv čase po vrátení veci na ďalšie konanie, správny súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že\nžalovaný správne identifikoval jeho dotyk s výkonom zdravotníckeho povolania, keď konštatoval, že\nlekár musí viac ako ktokoľvek iný, vzhľadom na svoje významné spoločenské postavenie dbať na\ndodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, a tým dávať pozitívny príklad aj ostatným,\nosobitne vo vzťahu k témam, ktoré súvisia so zdravím alebo v situáciách, pri ktorých by mohlo dôjsť\nk šíreniu nákazlivej choroby. Z disciplinárneho rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný uznal\nžalobcu za vinného z porušenia ods. 12 časti Zdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania Etického\nkódexu zdravotníckeho pracovníka v nadväznosti na porušenie všeobecne záväzných právnych\npredpisov na úseku verejného zdravotníctva. Porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na\núseku verejného zdravotníctva aj podľa správneho súdu predstavuje zároveň porušenie ods. 12 časti\nZdravotnícky pracovník a výkon jeho povolania Etického kódexu zdravotníckeho pracovníka.\n51. Keďže žalobca bol disciplinárnym rozhodnutím žalovaného uznaný vinným z disciplinárneho\nprevinenia na tom skutkovom základe, že dňa 20.02.2021, teda počas zákazu zhromažďovania\na v čase platnosti a účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu ukladajúceho povinnosť\nmať na verejnosti prekryté horné dýchacie cesty, sa bez prekrytia horných dýchacích ciest zúčastnil\na vystúpil na verejnom zhromaždení pred prezidentským palácom v Bratislave, čím konal v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom podstatné skutkové zistenia žalovaného majú oporu\nv administratívnom spise, keď samotný žalobca uviedol, že dňa 20.02.2021 vystúpil na verejnosti bez\nprekrytia horných dýchacích ciest, a pričom podstatnou právnou otázkou v preskúmavanej právnej veci\nbola otázka, či predmetným konaním žalobca porušil všeobecne záväzné právne predpisy, správny\nsúd nevzhliadol dôvod, aby sa bližšie zaoberal medicínskymi aspektami protipandemických opatrení\nuvádzaných žalobcom. V tejto súvislosti správny súd dodáva,\nže návrhu žalobcu na vykonanie ním\n\noznačených dôkazov nevyhovel, keďže sa ich vykonaním mali preukázať také okolnosti, ktoré nemali\npre rozhodovanie súdu vzhľadom na predmet disciplinárneho konania v čase po vrátení veci na ďalšie\nkonanie relevanciu.\n52. Vyjadreniami žalovaného týkajúcimi sa problematiky práva na slobodu prejavu prezentovanými až\nv štádiu správneho súdneho konania sa správny súd bližšie nezaoberal, keďže pri správnom súdnom\nprieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy zásadne vychádza z obsahu týchto rozhodnutí. Inými\nslovami, pre správny súd posudzujúci zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy je právne relevantná len argumentácia uvedená v preskúmavanom rozhodnutí orgánu verejnej\nsprávy. Vzhľadom na predmet disciplinárneho konania vedeného proti žalobcovi v čase po vrátení veci\nna ďalšie konanie vyjadrenia žalovaného týkajúce sa problematiky práva na slobodu prejavu napokon\nani nemali v preskúmavanej právnej veci relevanciu.\n53. Správny súd preskúmal disciplinárne rozhodnutie žalovaného aj v medziach právnej úpravy\nustanovenej v § 195 SSP, avšak nezistil pritom žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie\ntohto rozhodnutia.\n54. S odkazom na uvedené dôvody správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju\npostupom podľa § 190 SSP zamietol.\n55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému priznal\nvoči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny súd pritom prihliadol\nna povahu žalovaného, ktorý je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje osoby\nvykonávajúce lekárske povolanie v súlade so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je\npritom zrejmé, že súčasťou bežnej agendy žalovaného nie je konanie v rámci správneho súdneho\nkonania. Správny súd preto dospel k záveru, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby\nžalovanému nahradil trovy konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto\nrozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.\n56. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\n\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}, {"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}, {"guid": "ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2014 z 22. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-22", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ff687f6-64d8-49a8-9504-6de6c55b08fb"}, {"guid": "2ff18981-7a15-40c2-8157-1f4fdbcf4dff:20d0ed15-46bd-4f37-b923-78d250c5760a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100892.1", "spisova_znacka": "6Svk/29/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/29/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100892.1"}, {"guid": "f108d260-16e8-4301-986f-a6c033b4777b:119dfa01-2e43-4e0c-89fd-171e96ab0243", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200124.1", "spisova_znacka": "1Stk/2/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/2/2025 z 23. 10. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-10-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200124.1"}, {"guid": "55dd3a62-00a9-4ea3-851c-04bf14e86f1a:74ee8086-fac1-4c37-b050-733a8aec7718", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201895.1", "spisova_znacka": "4Stk/5/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/5/2024 z 23. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201895.1"}], "citovane_v": []}