{"guid": "c05420d8-909a-454d-937e-46116c6bf23c:02f4a882-87c8-4ba8-b356-b528f90f74e2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200256.2", "spisova_znacka": "BA-1S/42/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/42/2023 z 25. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 25. marca 2026, sp. zn. BA-1S/42/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200256.2", "identifikacne_cislo": "1023200256", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2026-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02f4a882-87c8-4ba8-b356-b528f90f74e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200256.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200256.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200256.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/42/2023\n1023200256\n25. 03. 2026\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200256.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť,\na.s., so sídlom: Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Úrad na\nochranu oznamovateľov, so sídlom Námestie slobody 29, 811 06 Bratislava, za účasti: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsp. zn. UOO/2022/00282, č. r. UOO/2022/001872 zo dňa 09.12.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIII. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania\ne p r i z n á v a.\n\nn\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ďalšia účastníčka konania (ďalej len „chránená oznamovateľka“) pracovala u žalobcu E. F. G. H..\nPočas výkonu kontroly u žalobcu boli týmto odborom zistené viaceré porušenia zákona č. 343/2015 Z.\nz. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a porušenia interných predpisov\nžalobcu. Na základe závažných zistení bol vypracovaný Návrh správy z kontroly č. XXXX/XXXX/\nXXXXX zo dňa 22.12.2020, ktorý chránená oznamovateľka predložila zamestnávateľovi/žalobcovi a\nvoči ktorému neboli podané námietky. Správa z kontroly bola prerokovaná s riaditeľmi kontrolovaných\núsekov spoločnosti dňa 04.03.2021. Na základe výsledkov z kontroly následne zamestnávateľ/žalobca\npodal trestné oznámenie. Po podaní trestného oznámenia bola chránená oznamovateľka kontaktovaná\nzamestnancami I. H. E. a bola požiadaná o poskytnutie súčinnosti, t. j. o predloženie predmetnej správy\na všetkej súvisiacej dokumentácie týkajúcej sa kontroly. Po podaní oznámenia až do 30.11.2021 mal\npodľa vyjadrenia chránenej oznamovateľky žalobca obmedziť komunikáciu s jej osobou. Na stretnutí\ndňa 30.11.2021 jej generálny riaditeľ A. F. J. komunikoval nespokojnosť členov vedenia s jej prácou\na s ich žiadosťou o okamžité skončenie pracovného pomeru. Generálny riaditeľ jej mal ponúknuť\ninú pracovnú pozíciu, ktorá predstavovala jej pracovnú degradáciu, čo neprijala. Od 01.12.2021 bola\nchránená oznamovateľka uznaná za dočasne práceneschopnú.\n2. Dňa 31.01.2022 predstavenstvo žalobcu rozhodlo o organizačnej zmene na Odbore kontroly\nspočívajúcej v jeho zrušení a súčasne vo vytvorení nového Odboru vnútornej kontroly a riadenia\nrizík účinnej od 01.02.2022. Žalobca sa v súvislosti s touto organizačnou zmenou rozhodol ponúknuť\n\nnovovytvorené pracovné miesto vedúceho Odboru vnútornej kontroly a riadenia rizík 2 zamestnancom,\na to: chránenej oznamovateľke a zamestnancovi A. I. H.. Žalobca prostredníctvom Odboru ľudských\nzdrojov doručil dňa 31.01.2022 o 17:43 hod. formou e-mailovej správy vybratým zamestnancom ponuku\ns návrhom na prijatie pracovného miesta vedúceho odboru vnútornej kontroly a riadenia rizík, s tým,\nže pracovné miesto malo byť obsadené zamestnancom, ktorý na e-mailovú adresu odpovie ako prvý\nv poradí. Chránenej oznamovateľke bol e-mail zaslaný na súkromnú e-mailovú adresu v čase jej\npráceneschopnosti. A. I. H. odpovedal na e-mail o 17:54 hod., chránená oznamovateľka až o 19:02 hod.\nVzhľadom na to, že chránená oznamovateľka reagovala na e-mailovú správu až ako druhá v poradí,\nnovovytvorené miesto bolo ponúknuté A. I. H..\n3. Dňa 15.03.2022 bolo žalobcovi doručené od Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky Oznámenia o poskytnutí ochrany č. F. K. XX/XX/XXXX- X zo dňa 08.03.2022 (ďalej\nlen „Oznámenie zo dňa 08.03.2022“) spolu s Opatrením o poskytnutí ochrany č. F. K. XX/XX/XXXX-X zo\ndňa 08.03.2022 (ďalej len „Opatrenie zo dňa 08.03.2022“) podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane\noznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nv rozhodnom čase (ďalej len „zákon o oznamovateľoch“).\n4. Žalobca následne ponúkol dňa 09.05.2022, 20.06.2022 a 17.08.2022, chránenej oznamovateľke iné\npracovné pozície, ktoré neprijala.\n5. Žalobca listom zo dňa 20.09.2022 označeným ako „Žiadosť o udelenie súhlasu úradu na ochranu\noznamovateľov protispoločenskej činnosti na vykonanie pracovnoprávneho úkonu“ požiadal o udelenie\nsúhlasu žalovaného podľa § 7 zákona o oznamovateľoch na vykonanie pracovnoprávneho úkonu voči\nchránenej oznamovateľke, a to výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2021 Z. z. Zákonníka\npráce (ďalej len „Zákonník práce“).\n6. Dňa 12.12.2022 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie sp. zn. UOO/2022/00282, č. r.\nUOO/2022/001872 zo dňa 09.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol\nžiadosť žalobcu o udelenie súhlasu s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uviedol, že spôsob realizácie organizačnej zmeny a ponukovej povinnosti vo vzťahu\nk chránenej oznamovateľke indikoval, že organizačná zmena a následný proces ponukovej povinnosti\nboli vykonané so zámerom zbaviť chránenú oznamovateľku vedúcej pozície, a to práve v súvislosti\ns oznámením výsledku kontroly a následným podaním trestného oznámenia. Zamestnávateľ\nnepreukázal, že navrhovaná výpoveď nemala žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením, na základe\nktorej bol zamestnankyni udelený status chránenej oznamovateľky. Nápadne nevýhodné podmienky pri\nplnení ponukovej povinnosti sa javili ako snaha postihnúť chránenú oznamovateľku a dokončiť odvetné\nopatrenia začaté organizačnou zmenou.\nII.\nŽaloba\n7. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.02.2023 sa žalobca domáhal preskúmania\na zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n8. Žalobca v prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho\nnezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci. Z dikcie § 7 ods. 5 zákona o oznamovateľoch, ako aj z vyjadrenia žalovaného\nv napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že cieľom správneho konania o udelenie súhlasu na pracovnoprávny\núkon je posúdenie správneho orgánu, či medzi navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zo strany\nzamestnávateľa, teda žalobcu, a kvalifikovaným oznámením chránenej oznamovateľky je príčinná\nsúvislosť.\n9. Z napadnutého rozhodnutia nebolo zrejmé, ktorý úkon chránenej oznamovateľky žalovaný považoval\nza kvalifikované oznámenie pre účely rozhodovania o udelení súhlasu, ani či okolnosti súvisiace s\nkontrolou Odboru kontroly, majú súvis s trestnou vecou uvedenou v Opatrení zo dňa 08.03.2022.\nŽalovaný vychádzal iba z vyjadrenia zamestnankyne zo dňa 13.10.2022.\n\n10. V súlade s § 7 ods. 5 zákona o oznamovateľoch mal žalovaný pri rozhodovaní posudzovať,\nči navrhovaný pracovnoprávny úkon zamestnávateľa voči chránenej oznamovateľke má príčinnú\nsúvislosť s kvalifikovaným oznámením. Žalovaný má právomoc skúmať navrhovaný pracovnoprávny\núkon zamestnávateľa (žalobcu) len z hľadiska, či zamestnávateľ (žalobca) preukázal, že navrhovaný\npracovnoprávny úkon má alebo nemá príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením. Z dôkazov\npredložených žalobcom vyplývalo, že Žiadosť o udelenie súhlasu na pracovnoprávny úkon výpovede\npodľa § 63 ods. ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vyplynula z rozhodnutia zamestnávateľa (žalobcu)\no organizačnej zmene zo dňa 31.01.2022 účinnej od 01.02.2022 v spojení s odmietnutím pracovných\nponúk inej vhodnej práce zo strany chránenej oznamovateľky podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce.\nŽalobca prerokoval organizačnú zmenu so zástupcami zamestnancov už dňa 20.01.2022. Žalobca\nzároveň zdôraznil, že ponuková povinnosť zamestnávateľa je hmotnoprávnou podmienkou platnosti\nskončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce a má sa posudzovať v čase dania\nvýpovede, k čomu zatiaľ nedošlo. Žalobca taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky týkajúce sa aplikácie § 63 ods. 2 Zákonníka práce a posudzovania splnenia\ntam uvedených podmienok. Žalovaný konal nad rámec svojej právomoci, keď skúmal splnenie tejto\nhmotnoprávnej podmienky výpovede, ktorá v tom čase ešte neexistovala. Splnenie tejto podmienky majú\nposudzovať príslušné súdy. Uvedeným postupom žalovaný vec nesprávne právne posúdil a za základ\nnapadnutého rozhodnutia vzal skutkový stav, ktorý z administratívneho spisu nevyplynul.\nIII.\nVyjadrenia žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.01.2024 uviedol, že nie je úlohou žalovaného\nskúmať v správnom konaní podľa § 7 zákona o oznamovateľoch podrobnosti o obsahu či charaktere\nkvalifikovaného oznámenia. Opatrenie prokurátora o poskytnutí ochrany je tak pre zamestnávateľa ako\naj pre žalovaného významné z hľadiska vzniku povinnosti žiadať pred vykonaním pracovnoprávneho\núkonu súhlas žalovaného. V rámci rozhodovania o súhlase s pracovnoprávnym úkonom je to práve\nžalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom preukázania, že navrhovaný pracovnoprávny úkon\nnie je odvetou za podané oznámenie. Cieľom takejto dôkaznej povinnosti je vo všeobecnosti odstránenie\npochybnosti o tom, že plánuje urobiť pracovnoprávny úkon voči chránenému oznamovateľovi bez\nzámeru postihnúť ho za oznámenie o protispoločenskej činnosti. Dokazovanie žalovaného slúži až na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných zo strany zamestnávateľa. Žalovaný podľa\n§ 34 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov\nnedokazoval status chránenej oznamovateľky, pretože táto skutočnosť bola žalovanému preukázaná\nz úradnej činnosti.\n12. V rámci posudzovania príčinnej súvislosti medzi pracovnoprávnym úkonom a oznámením, žalovaný\nposudzuje nielen formálne splnenie podmienok na vykonanie príslušných pracovnoprávnych úkonov,\nale aj širšie okolnosti, ktoré sprevádzajú príslušný pracovnoprávny úkon, obsah odôvodnenia potreby\nvykonať pracovnoprávny úkon voči chránenému oznamovateľovi zo strany zamestnávateľa a rovnako\naj jeho legitímnosť, ktorá je spojená s naplnením zákonných podmienok vymedzených v zákone\nč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Z\nuvedeného dôvodu tak žalovaný v rámci posúdenia unesenia obráteného dôkazného bremena, ale aj z\ndôvodu riadneho zistenia skutkového stavu veci, má povinnosť posudzovať aj rovinu práv a povinnosti\nzmluvných strán vyplývajúcich z uzatvoreného pracovného pomeru a dôvodu skončenia pracovného\npomeru chráneného oznamovateľa.\n13. Z preskúmania zisteného skutkového stavu vyplynulo, že chránená oznamovateľka vo všeobecnej\nrovine v skutočnosti prijala hneď prvú pracovnú ponuku, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol dňa\n31.01.2022. Išlo pritom o pracovnú ponuku takmer totožnú s jej predošlou pracovnou pozíciou. Žalobca\nteda formálne považoval ponúknuté pracovné miesto za vhodné aj pre chránenú oznamovateľku.\nAvšak pri hlbšom preskúmaní naplnenia ponukovej povinnosti vyplynulo, že zamestnávateľ v konečnom\ndôsledku mohol túto povinnosť realizovať účelovo, pretože formálnu ponuku zaslal neštandardne\nprostredníctvom e-mailovej komunikácie na súkromný e-mail chránenej oznamovateľky, a to v období\njej práceneschopnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že tú istú pracovnú pozíciu žalobca ponúkol aj inému\nzamestnancovi formou e-mailovej komunikácie na jeho pracovný e-mail, pričom tento zamestnanec\nnebol práceneschopný a reagoval na uvedenú ponuku pár minút po jej obdržaní, žalovaný vyhodnotil,\nže žalobca nepreukázal, že takýto postup nebol realizovaný v súvislosti s oznámením a teda, že nešlo\n\no postih za oznámenie. Uvedené zistené skutočnosti boli v rámci predmetného správneho konania\nzásadné, keďže vznikla otázka a zároveň pochybnosť, prečo zamestnávateľ realizoval ponukovú\npovinnosť zo dňa 31.01.2022 voči oznamovateľke za zjavne iných, menej výhodných podmienok ako\nvoči druhému zamestnancovi, ktorý nebol oznamovateľom protispoločenskej činnosti.\n14. Úlohou konania o udelenie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom je preventívna ochrana, aby\nnedochádzalo k účelovým zásahom do práv zamestnanca/chráneného oznamovateľa. Žalovaný musí\nposúdiť, či zamestnávateľ voči oznamovateľovi nepostupuje diskriminačne, prípadne či nenastali iné\nskutkové a právne okolnosti, ktoré spochybňujú konanie zamestnávateľa. Tento postup je nevyhnutý pre\nnaplnenie účelu konania o udelenie súhlasu s pracovnoprávnym úkonom. Žalovaný preto neprekročil\nzákonom zverenú časť verejnej moci.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý\nzačal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1\nneustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo\nvšetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v\nBratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola\nna základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave\nna rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave\na je vedená pod sp. zn.: BA-1S/42/2023. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka\nsenátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n16. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná\na s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.\n17. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP,\nkeďže žalobca, žalovaný ani ďalšia účastníčka konania netrvali na nariadení pojednávania. Termín\nverejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho\nsúdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2026 (§137 ods. 4 SSP).\n18. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania\nzačaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna\n2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Podľa bodu 44 preambuly Smernice 1937/2019 zo dňa 23.10.2019 (ďalej len „Smernica“), malo\nby existovať úzke prepojenie medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému je priamo\nalebo nepriamo vystavená nahlasujúca osoba, aby sa takéto nepriaznivé zaobchádzanie považovalo za\nodvetné opatrenie a v dôsledku toho môže nahlasujúca osoba v súvislosti s tým požívať právnu ochranu.\nV záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na zlepšenie presadzovania práva Únie\nje potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenie, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo\nopomenutie, ku ktorým dochádza v pracovnom kontexte a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu. Táto\nsmernica by však nemala brániť zamestnávateľom, aby prijímali rozhodnutia súvisiace so zamestnaním,\nktoré nesúvisia s nahlásením alebo zverejnením informácií.\n20. Podľa bodu 93 preambuly Smernice 1937/2019, odvetné opatrenia budú pravdepodobne\nprezentované ako opodstatnené z iných dôvodov, ako je nahlasovanie, a pre nahlasujúce osoby\nmôže byť veľmi ťažké preukázať prepojenie medzi nahlasovaním a odvetnými opatreniami, zatiaľ čo\npáchatelia odvetných opatrení môžu mať väčšiu moc a zdroje na zdokumentovanie prijatých opatrení a\nodôvodnenia. Preto ak nahlasujúca osoba prima facie preukáže, že nahlásila porušenia alebo zverejnila\ninformácie v súlade s touto smernicou a utrpela ujmu, dôkazné bremeno by sa malo preniesť na osobu,\n\nktorá prijala škodlivé opatrenia a ktorá by mala byť povinná preukázať, že prijaté opatrenia neboli nijako\nspojené s nahlásením alebo so zverejnením informácií.\n21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o oznamovateľoch, zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo\nvydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovnoprávny úkon“) voči chránenému\noznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi,\nktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas\núradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny\núkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá\nnezávisí od posúdenia zamestnávateľa.\n22. Podľa § 7 ods. 5 zákona o oznamovateľoch, úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym\núkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že\nnavrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak\nžiadosť o udelenie súhlasu zamietne.\n23. Úlohou Smernice ako aj zákona o oznamovateľoch, je poskytnutie ochrany čo najširšej skupine\noznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to v prípade vzniku akýchkoľvek pochybnosti o postupe\nzamestnávateľa voči chráneným oznamovateľom. Táto úloha priamo napĺňa verejný záujem na\nochrane spoločnosti a riadnom fungovaní štátu, ako aj ochranu finančných prostriedkov Slovenskej\nrepubliky a Európskej únie. Je dôležité, aby žalovaný disponoval kompetenciami ako aj prostriedkami,\nprostredníctvom ktorých môže túto úlohu, resp. spoločenskú požiadavku, napĺňať. Správny súd\npostupoval v prejednávanom prípade v súlade s účelom a cieľmi Smernice, z ktorej pre Slovenskú\nrepubliku vyplýva povinnosť poskytnúť chráneným oznamovateľom primeranú a čo najširšiu ochranu\npred odvetnými opatreniami v súvislosti s oznámením protispoločenskej činnosti.\n24. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,\nči ochrana poskytnutá chránenej oznamovateľke na základe Oznámenia zo dňa 08.03.2022 bol\nposkytnutá v súvislosti s konaním zamestnankyne, ktoré žalovaný považoval za kvalifikované\noznámenie pre účely rozhodovania o udelení súhlasu, ani či okolnosti súvisiace s kontrolou odboru,\nktorého bola chránená oznamovateľka vedúcou, majú súvis s trestnou vecou uvedenou v Opatrení\nzo dňa 08.03.2022. K uvedenému tvrdeniu správny súd uvádza, že ochrana podľa § 7 zákona o\noznamovateľoch bola chránenej oznamovateľke poskytnutá Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky, a nie žalovaným. Žalovaný pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu\nk pracovnoprávnemu úkonu neskúma a ani nemá kompetenciu skúmať podmienky poskytnutej ochrany\na obsah kvalifikovaného oznámenia a nezisťuje aké konkrétne trestné konanie vedú orgány činné\nv trestnom konaní na základe oznámenia chráneného oznamovateľa. Je úlohou prokurátora, aby\nposúdil, či v prípade oznámenia, ktoré urobil oznamovateľ, ide o kvalifikované oznámenie, s ktorým\nzákon spája možnosť poskytnutia ochrany. Z Opatrenia zo dňa 08.03.2022 vyplýva, že prokurátor,\nna základe žiadosti chránenej oznamovateľky, posúdil ňou poskytnuté informácie ako kvalifikované\noznámenie, ktoré mohlo prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti\na poskytol jej ochranu u konkrétneho zamestnávateľa/žalobcu. Poskytnutá ochrana sa tak vzťahovala\nk žalobcovi ako zamestnávateľovi. Samotné poskytnutie ochrany nespochybnil ani samotný žalobca,\nkeď práve z uvedeného dôvodu požiadal žalovaného o udelenie súhlasu s pracovno-právnym úkonom.\n25. Tvrdenie žalobcu, že úlohou žalovaného bolo výlučne preskúmať, či navrhovaný pracovnoprávny\núkon žalobcu voči chránenej oznamovateľke má príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, keďže\nk samotnej výpovedi ešte nedošlo, je nesprávne. Správny súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie\nžalobcu o organizačnej zmene nie je pracovnoprávnym úkonom, ale iba jednou zo skutočnosti, ktoré\nsú hmotnoprávnymi predpokladmi pre samotný pracovnoprávny úkon – výpoveď podľa § 63 ods. 1\npísm. b) Zákonníka práce. Následná ponuková povinnosť zamestnávateľa je taktiež hmotnoprávnou\npodmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru a má sa posudzovať v čase doručenia výpovede.\nSplnenie týchto podmienok posudzuje príslušný súd v civilnom súdnom konaní. Je nutné však dodať,\nže civilný súd skúma materiálne naplnenie podmienok, za ktorých zamestnávateľ môže zamestnancovi\ndať výpoveď, zatiaľ čo žalovaný skúma charakter a príčiny tohto pracovno-právneho úkonu. Môže\nteda vzniknúť aj situácia, ak hmotnoprávne podmienky pre výpoveď sú z pohľadu Zákonníka práce\nsplnené, a teda v prípade nechráneného zamestnanca zamestnávateľ môže pristúpiť k výpovedi,\n\navšak z pohľadu skúmania tohto úkonu žalovaným, sa tento môže javiť ako neštandardný a mať\ncharakter odvetného opatrenia. Rozsah posudzovania žiadosti o udelenie súhlasu s pracovnoprávnym\núkonom nie je v zákone presne špecifikovaný, a je možné prijať záver, že sa tu prelínajú viaceré\nprávne normy, ktoré žalovaný musí brať do úvahy. Na posúdenie, či zo strany zamestnávateľa nedošlo\nk neadekvátnym postupom, resp. odvetným opatreniam, je nutné skúmať pracovno-právny úkon\naj z pohľadu noriem pracovného práva. Posúdiť plánovaný pracovno-právny úkon, na ktorý si žalobca\nvyžiadal súhlas žalovaného, nie je možné bez širšieho zohľadnenia aj hmotnoprávnych podmienok,\nktoré sú predpokladom tohto pracovnoprávnemu úkonu. Inak povedané, nie je možné oddeliť posúdenie\npríčinnej súvislosti medzi kvalifikovaným oznámením a pracovnoprávnym úkonom, ktorého sa žiadosť\no súhlas týka, bez posúdenia povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce, prípadne\niných zákonov upravujúcich obdobné vzťahy ako zamestnanec – zamestnávateľ (služobný úrad – štátny\nzamestnanec). Žalovaný bol povinný posúdiť, či postup zamestnávateľa v každom kroku, od oznámenia\nprotispoločenskej činnosti, bol štandardný a adekvátny, nebol namierený proti chránenej oznamovateľke\na nepredstavoval odvetné opatrenie. Práve v situácii, ak by bola zúžená právomoc žalovaného iba na\nprieskum samotného navrhovaného pracovnoprávneho úkonu, bez posudzovania dôvodov a postupu,\nktoré k nemu smerovali, výsledkom by bolo obmedzenie jeho činnosti iba na posudzovanie splnenia\nhmotnoprávnych podmienok. Správny súd sa tak nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný prekročil\nsvoju právomoc, konal v rozpore s čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s § 3 ods. 1 Správneho poriadku\na s § 7 ods. 5 zákona o ochrane oznamovateľov.\n26. S úlohou žalovaného posúdiť navrhovaný pracovnoprávny úkon, ako aj postup zamestnávateľa,\nktorý mu predchádzal, korešponduje povinnosť zamestnávateľa preukázať, že takýto postup nebol\ndôsledkom odvetných opatrení. Z uvedeného vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý mal uniesť dôkazné\nbremeno a preukázať, že postup voči oznamovateľke pri rušení jej pracovného miesta a následnej\nponuky ďalších pracovných miest, bol štandardný a nediskriminačný, a to tak v zmysle pracovnoprávnych predpisov ako aj interných postupov. Žalobca však svoje dôkazné bremeno v tomto smere\nneuniesol. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ako aj napadnutého rozhodnutia, žalobca prijal\norganizačnú zmenu dňa 31.01.2022, účinnú od 01.02.2022. Už tieto časové súvislosti vyvolávajú\noprávnené pochybnosti o dôvodnosti takejto urýchlenej organizačnej zmeny. Žalobca zaslal e-mailovú\nsprávu dvom zamestnancom, ktorých vyhodnotil ako osoby, ktoré spĺňajú požiadavky na vedúcu pozíciu\nnovovzniknutého odboru, pričom tento e-mail bol zaslaný v neštandardnej podobe, v čase 17:43 hod.,\nna súkromnú e-mailovú adresu oznamovateľky v období jej práceneschopnosti. Zaslanie e-mailovej\nsprávy v čase pracovnej neschopnosti chránenej oznamovateľky na súkromnú e-mailovú adresu,\ns upozornením, že pracovnú pozíciu získa zamestnanec, ktorý bude reagovať ako prvý v poradí,\nnie je možné vyhodnotiť ako štandardný postup v pracovno-právnom vzťahu. Ani samotný žalobca\nvo vyjadrení zamestnávateľa k výzve žalovaného zo dňa 07.11.2022, na otázku, či už v minulosti\nobsadil pozíciu vedúceho zamestnanca prostredníctvom e-mailovej ponuky, s jediným kritériom „kto\nbude reagovať na túto ponuku ako prvý v poradí“ neuviedol žiaden iný prípad, kedy by takto postupoval.\nNaopak mal za to, že obaja oslovení zamestnanci mali rovnakú možnosť reagovať, t. j. nachádzali\nsa v rovnakej situácii, s čím však nemožno súhlasiť. Ani samotné odôvodnenie, že u žalobcu majú\nzamestnanci určenú pružnú pracovnú dobu v čase od 6:30 hod. do 18:30 hod., neznamená, že\nzamestnanec je povinný byť k dispozícii zamestnávateľovi, alebo si kontrolovať e-mail (dokonca\nsúkromný e-mail) počas celej tejto doby, ale primárne by tak malo byť v rámci určeného pevného\npracovného času, pričom v posudzovanom prípade bola chránená oznamovateľka dokonca uznaná\nza práceneschopnú. Žalobca počas administratívneho konania nepredložil dôkazy, z ktorých by bolo\nmožné prijať záver, že takýto postup voči jeho zamestnancov bol bežný, resp. žeby vyplýval z nejakého\ninterného predpisu. Neobstojí tak námietka žalobcu, že pracovnoprávny úkon má byť vykonaný\nv súvislosti s odmietnutím ďalších pracovných ponúk chránenou oznamovateľkou, keď tieto ponuky boli\nuskutočnené až ako dôsledok uskutočnenej organizačnej zmeny a s tým súvisiacou neštandardnou emailovou komunikáciou. Žalobca teda nepreukázal, že jeho postup voči chránenej oznamovateľke bol\nštandardný a adekvátny, čím neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z § 7 ods. 5 zákona\no oznamovateľoch.\n27. Správny súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že zákon o oznamovateľoch nebráni\nzamestnávateľom vykonať potrebné organizačné zmeny ako také, avšak je ich povinnosťou pri takejto\nzmene postupovať transparentne a štandardne, aby svojim postupom nevyvolali žiadne pochybnosti,\nktoré by mohli viesť k záveru, že takáto zmena je odvetným opatrením voči chránenému oznamovateľovi\nprotispoločenskej činnosti.\n\n28. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani\nďalšej účastníčke konania podľa § 169 SSP, pretože jej neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by\njej v konaní vznikli trovy.\n30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP /. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}