Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/8/2023 z 23. 6. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. BA-8Sa/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2 Správny súd v Bratislave | BA-8Sa/8/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2 | 2026-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: SP, § 3 ods. 5 SP, § 21 ods. 1 SP, § 32 ods. 1 SP, § 33 ods. 1 SP, § 34 ods. 1 SP, § 34 ods. 2 SP, zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, § 64 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., § 64 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z., § 64 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z., zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., SSP, § 137 ods. 4 SSP, § 493f SSP, § 23 ods. 2 písm. a) SSP, § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., § 175 ods. 1 SSP, § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae2e57cb-196f-41ce-a0cd-c921dcbd73b2 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-8Sa/8/2023 1023200093 23. 06. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-8Sa/8/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom: C., D., prechodne bytom: E. F. XXX/XX, G., právne zastúpený: JUDr. Peter Marko, advokát, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, Topoľčany, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom: Špitálska 14, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. H./XXXX-X zo dňa 16. decembra 2022, takto rozhodol: BA-8Sa/8/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-8Sa/8/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. I./F. zo dňa 14. októbra 2022 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Malackách bol žalobca uznaný vinným zo spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ bod 2, g, l/ zákona č. 372/1990 Z. o priestupkoch (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“), nakoľko svojím konaním porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 65a, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).“ 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 3. Žalovaný rozhodnutím č. H./XXXX-X zo dňa 16. decembra 2022 podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 2 správneho poriadku, § 22 ods. 1 písm. b/ bod 2, g, l/ zákona priestupkoch, § 64, § 137 ods. 2 písm. c/, § 65 písm. a/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ a i/ zákona o cestnej premávke a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 09.06.2022 približne o 23:15 hod. v Bratislave na Karloveskej ulici pri čerpacej stanici Shell viedol motorové vozidlo značky J. I., EČV K.. Pri cúvaní sa podľa žalovaného plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zadnou časťou vozidla narazil do prednej časti zaparkovaného vozidla J. I., EČV C.. Následne z miesta udalosti odišiel bez splnenia povinností účastníka dopravnej nehody. 5. Žalovaný dospel k záveru, že uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť vodiča venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke podľa zákona o cestnej premávke. Súčasne si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, keď vozidlo bezodkladne nezastavil, dopravnú nehodu neoznámil Policajnému zboru, nezotrval na mieste nehody do príchodu policajta a neupovedomil poškodeného o spôsobenej škode. 6. Žalovaný poukázal na to, že v dôsledku vzniku škody na cudzom vozidle a nesplnenia zákonných povinností účastníka škodovej udalosti sa predmetná udalosť považovala za dopravnú nehodu, pričom žalobca bol povinný postupovať podľa ustanovení zákona upravujúcich povinnosti účastníka dopravnej nehody. 7. Za rozhodujúce dôkazy žalovaný označil správu o výsledku objasňovania priestupku, záznam o dopravnej nehode, náčrtok a fotodokumentáciu z miesta nehody, kamerový záznam z čerpacej stanice, ako aj výpoveď poškodeného F. L.. Osobitne poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 04.08.2022, v ktorom žalobca uviedol, že pri cúvaní vozidlo poškodeného nevidel, náraz pocítil, vystúpil z vozidla, nezistil však podľa svojho názoru žiadne poškodenie a preto z miesta odišiel. Žalovaný zdôraznil, že týmto vyjadrením žalobca potvrdil svoju prítomnosť na mieste udalosti aj samotný kontakt vozidiel. 8. Pokiaľ ide o vznik škody, žalovaný vychádzal najmä z vyjadrenia poškodeného, podľa ktorého bolo jeho vozidlo pred začiatkom služby nepoškodené, pričom po upozornení svedkom zistil poškodenie predného nárazníka. Tvrdenia poškodeného boli podľa žalovaného podporené fotodokumentáciou a kamerovým záznamom zachytávajúcim náraz a posun poškodeného vozidla. 9. K námietkam žalobcu týkajúcim sa jazykovej bariéry žalovaný uviedol, že žalobca pri podaní vysvetlenia komunikoval bez výhrad v slovenskom jazyku a neuvádzal, že by obsahu konania nerozumel. Na ústne pojednávanie sa dostavil v sprievode M. N., ktorý na jeho žiadosť vykonával tlmočenie. Žalovaný preto nepovažoval za potrebné zabezpečiť tlmočníka ešte pred konaním. 10. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a označil ich za účelové. Uviedol, že skutkový stav bol dostatočne a spoľahlivo zistený, pričom vykonané dôkazy vytvárali ucelený reťazec preukazujúci spáchanie skutku žalobcom. Zdôraznil, že žalobca svojim konaním naplnil znaky priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a konal prinajmenšom z nedbanlivosti. 11. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky konania aj osobu páchateľa. Zohľadnil pritom aj skutočnosť, že žalobca bol v predchádzajúcich piatich rokoch opakovane postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vrátane priestupku spáchaného pod vplyvom alkoholu. Žalovaný považoval uloženú pokutu vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov za zákonné, primerané a dostatočne preventívne. 12. Na základe uvedených skutočností žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi predpismi. Odvolanie žalobcu preto považoval za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a jej dôvody 13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil. 14. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú neodôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže skutkové a právne závery v nich uvedené nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súčasne tvrdil, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé konanie. 15. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav bol zistený nedostatočne a v konaní došlo k podstatným procesným pochybeniam, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 16. V prvom žalobnom bode namietal nezákonnosť kamerového záznamu z priemyselnej kamery umiestnenej na čerpacej stanici SHELL na Karloveskej ulici v Bratislave, ktorý správne orgány použili ako dôkaz. Tvrdil, že správne orgány sa nezaoberali otázkou, či bol predmetný kamerový záznam získaný a spracúvaný v súlade s právnou úpravou ochrany osobných údajov, najmä podľa nariadenia GDPR, zákona o ochrane osobných údajov a príslušných usmernení Európskeho výboru pre ochranu údajov. Podľa žalobcu nebolo skúmané, či prevádzkovateľ kamerového systému disponoval zákonným právnym základom na spracúvanie osobných údajov, či plnil informačné povinnosti voči dotknutým osobám a či vôbec mohol takto získaný záznam použiť ako dôkaz v priestupkovom konaní. 17. Žalobca namietal, že žalovaný sa s uvedenými otázkami v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal a bez bližšieho odôvodnenia označil kamerový záznam za zákonný a použiteľný dôkaz. Z toho dôvodu zastával názor, že skutkový stav nebol zistený v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 18. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal porušenie svojho práva na tlmočníka. Uviedol, že pri ústnom pojednávaní oznámil správnemu orgánu, že je ukrajinskej národnosti a slovenskému jazyku nerozumie úplne ani slovom, ani písmom. Napriek tomu správny orgán na účely tlmočenia ustanovil osobu, ktorá bola súčasne účastníkom konania v postavení poškodeného. Žalobca považoval takýto postup za rozporný s ústavnými a medzinárodnoprávnymi garanciami práva na spravodlivý proces a práva na pomoc tlmočníka. 19. Namietal tiež, že neboli splnené zákonné podmienky na ustanovenie osoby nezapísanej v zozname tlmočníkov podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podľa jeho názoru žalovaný ani prvostupňový správny orgán nepreukázali, že ustanovená osoba disponovala potrebnými odbornými predpokladmi na výkon tlmočníckej činnosti, ani to, že nebolo možné zabezpečiť riadneho tlmočníka zapísaného v príslušnom zozname. Poukázal pritom na existenciu viacerých kvalifikovaných tlmočníkov pre ukrajinský jazyk v územnom obvode Bratislavského kraja. 20. Ďalej žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty. Tvrdil, že žalovaný sa pri posudzovaní primeranosti sankcie obmedzil len na všeobecné konštatovania a citáciu zákonných ustanovení bez toho, aby sa konkrétne zaoberal závažnosťou priestupku, spôsobom jeho spáchania, jeho následkami, pohnútkami alebo ďalšími okolnosťami významnými pre určenie výšky sankcie. Podľa žalobcu absentuje vysvetlenie, prečo bola uložená pokuta práve vo výške 400 eur. 21. Za nedostatočne odôvodnené považoval aj poukazy žalovaného na jeho predchádzajúce priestupky v cestnej premávke a na potrebu preventívneho a výchovného pôsobenia sankcie. Tvrdil, že žalovaný neuviedol konkrétne okolnosti týchto priestupkov ani nevykonal dokazovanie týkajúce sa jeho majetkových pomerov a schopnosti uhradiť uloženú sankciu. Podľa žalobcu tak nebolo možné preskúmať primeranosť uloženej pokuty. 22. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa požiadaviek na riadne odôvodnenie správnych rozhodnutí a rozhodnutí o ukladaní sankcií. 23. Z uvedených dôvodov žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav nebol náležite zistený a v konaní došlo k podstatným procesným pochybeniam, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. III. Vyjadrenia žalovaného 24. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Zdôraznil, že počas správneho konania boli rešpektované všetky relevantné ustanovenia hmotného aj procesného práva, skutkový stav bol riadne zistený a vyhodnotený a vykonané dôkazy jednoznačne preukazovali spáchanie priestupku žalobcom. 25. K námietkam smerujúcim proti použitiu kamerového záznamu z čerpacej stanice SHELL na Karloveskej ulici v Bratislave žalovaný uviedol, že predmetný záznam bol zabezpečený zákonným spôsobom počas objasňovania priestupku oprávnenou osobou podľa zákona o Policajnom zbore. Zastával názor, že ide o zákonný a použiteľný dôkaz. Poukázal na to, že kamerové systémy v obdobných prevádzkach slúžia najmä na ochranu majetku, osôb a predchádzanie protiprávnej činnosti, pričom z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné osobitne skúmať oprávnenosť prevádzkovania predmetného kamerového systému. Dodal, že prípadné pochybnosti o zákonnosti spracúvania osobných údajov môže žalobca uplatniť voči príslušným orgánom ochrany osobných údajov. 26. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na tlmočníka žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo toto právo zabezpečené. Poukázal na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.10.2022, podľa ktorej žalobca súhlasil s tým, aby mu počas pojednávania tlmočila prítomná osoba M. N.. Zároveň uviedol, že pred vykonaním úkonu bol s touto osobou spísaný sľub tlmočníka. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v priebehu konania nenamietal nedostatočné tlmočenie ani neuvádzal, že nerozumie priebehu konania. Podľa žalovaného telefonické predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie prebehlo zákonným spôsobom a samotná účasť žalobcu na pojednávaní podľa jeho názoru nasvedčovala tomu, že obsahu predvolania porozumel. 27. K námietkam smerujúcim proti osobe tlmočníka žalovaný uviedol, že žalobca s touto osobou súhlasil a správny orgán nemá kompetenciu posudzovať jazykové znalosti osoby, ktorú si účastník konania zvolil na tlmočenie. Zároveň poukázal na to, že žalobca počas konania nenamietal nedostatky v komunikácii ani neuviedol, že by mu tlmočenie neumožňovalo riadne uplatňovať jeho procesné práva. 28. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa výšky uloženej sankcie žalovaný uviedol, že správny orgán pri ukladaní sankcie postupoval v medziach zákona a vychádzal zo všetkých okolností prípadu. Zdôraznil, že právna úprava ponecháva výber druhu sankcie a určenie jej výmery na správnom uvážení správneho orgánu v zákonom stanovených hraniciach. Poukázal na to, že pri rozhodovaní boli zohľadnené najmä spôsob spáchania priestupku, jeho následky, okolnosti prípadu, osoba páchateľa a skutočnosť, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pravidiel cestnej premávky. Súčasne uviedol, že žalobca bol v minulosti opakovane postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 29. K námietke neprimeranosti pokuty žalovaný uviedol, že žalobca má možnosť požiadať o povolenie splátok uloženého peňažného plnenia. Zároveň zastával názor, že uložená pokuta zodpovedá zákonným kritériám a plní represívnu aj preventívnu funkciu. 30. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán si zabezpečil všetky podklady potrebné na rozhodnutie, skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Z týchto dôvodov sa nestotožnil s námietkami žalobcu a zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí o odvolaní. IV. Relevantná právna úprava 31. Podľa 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32. Podľa 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 33. Podľa 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. 35. Podľa 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 36. Podľa 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 37. Podľa 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Podľa 46 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo c) uniknú nebezpečné veci. 40. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. 41. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. 42. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, a ak ide o škodovú udalosť, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku a iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o plynulosti cestnej premávky. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 43. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 44. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/8/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 45. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov vymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 46. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 23. júna 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 47. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 48. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 49. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo, rozhodnuté, že žalobca svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c/, § 65a, § 66 ods. 2písm. a/, d/, e/ a i/, § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ bod 2, g/, l/ zákona o priestupkoch. 50. Na úvod tunajší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 51. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti. 52. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov. 53. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. 54. Úlohou tunajšieho súdu v prejednávanej veci bolo tak preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného č. H./XXXX-X zo dňa 16. decembra 2022 a to v intenciách námietok vznesených žalobcom, v ktorých uviedol viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Jeho najpodstatnejším argumentom je nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci. 55. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj konanie ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a či preskúmavaným rozhodnutím správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. 56. Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie a námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi ustálenými v predchádzajúcom správnom konaní o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a takisto sankcia mu bola uložená v súlade s § 12 zákona o priestupkoch. 57. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako v plnom rozsahu nedôvodné. Prvou žalobnou námietkou bolo namietanie nezákonné získanie kamerového záznamu z priemyselnej kamery umiestnenej v prevádzke čerpacej stanice SHELL na Karloveskej ulici v Bratislave. V súvislosti s touto námietkou tunajší súd uvádza, že pokiaľ ide o použitie kamerového záznamu ako dôkazného prostriedku, súd vychádzal z toho, že jeho zabezpečenie a vykonanie nebolo v rozpore so zákonom a nepredstavovalo neoprávnený zásah do práv žalobcu. Pri posudzovaní prípustnosti takéhoto dôkazu je potrebné zohľadniť konflikt medzi právom jednotlivca na ochranu súkromia a verejným záujmom na odhaľovaní, objasňovaní a postihovaní trestnej činnosti. V prípadoch, keď je obrazový záznam použitý výlučne na účely trestného/správneho konania a jeho získanie sleduje legitímny cieľ spočívajúci v objasnení skutkového stavu, má verejný záujem na ochrane spoločnosti pred protiprávnym konaním prednosť pred záujmom páchateľa na ochrane jeho súkromnej sféry. 58. Pri hodnotení zákonnosti použitia kamerového záznamu je zároveň potrebné skúmať, či jeho použitie spĺňa požiadavku proporcionality, teda či je vhodné, nevyhnutné a primerané sledovanému účelu. V danom prípade bol kamerový záznam využitý výlučne na účely dokazovania v priestupkovom konaní a jeho použitie smerovalo k zisteniu totožnosti páchateľa a objasneniu okolností skutku. Takýto postup preto sledoval legitímny cieľ a nemožno ho považovať za neprimeraný zásah do práv dotknutej osoby (žalobcu). 59. Súd zároveň prihliadol na to, že kamerový záznam nepredstavoval jediný ani výlučný podklad pre rozhodnutie o vine, ale bol hodnotený v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalobca mal počas administratívneho konania možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu, spochybňovať jeho obsah, spôsob získania i dôkaznú hodnotu a uplatniť všetky prostriedky svojej obhajoby. Nebolo preto zistené, že by použitie predmetného dôkazu viedlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces alebo k obmedzeniu práv na obhajobu. Za týchto okolností súd považuje kamerový záznam za zákonný a procesne použiteľný dôkazný prostriedok, ktorý možno spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi využiť pri ustálení skutkového stavu a identifikácii páchateľa. 60. Súd považuje za preukázané, že predmetný kamerový záznam bol zabezpečený v priebehu objasňovania priestupku oprávnenou osobou a v súlade s § 76 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a osobou na to oprávnenou. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť jeho získania alebo použiteľnosť ako dôkazného prostriedku v konaní. 61. Je potrebné taktiež prihliadnuť na charakter prevádzky, v ktorej bol záznam vyhotovený. Ide o priestor verejne prístupný, v ktorom sa vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti prirodzene uplatňuje zvýšená potreba ochrany majetku, osôb a predchádzania protiprávnemu konaniu. Používanie kamerového systému v takomto prostredí preto zodpovedá legitímnemu a všeobecne akceptovanému účelu spočívajúcemu najmä v ochrane majetkových hodnôt, zaistení bezpečnosti osôb a dokumentovaní prípadných protiprávnych skutkov. 62. Za týchto okolností súd nemal dôvod spochybňovať oprávnenosť prevádzkovania kamerového systému ani zákonnosť záznamu, ktorý bol v konaní použitý ako dôkaz. Samotná existencia pochybností žalobcu o zákonnosti kamerového systému bez predloženia konkrétnych skutočností spôsobilých tieto pochybnosti preukázať nemôže viesť k záveru o neprípustnosti alebo nepoužiteľnosti takto získaného dôkazu. 63. V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/40/2024 z 26.03.2025, „Pokiaľ ide výhradu obvineného týkajúcu sa ne/zákonnosti obrazových záznamov, s tým, že nie je možné na takéto dôkazy prihliadať a ani na dôkazy, ktoré boli odvodené od takýchto dôkazov, najvyšší súd opakovane judikuje, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde vtedy, ak zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby dostáva do kolízie s vyšším (verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Záznam z kamerového systému je potrebné pripustiť ako dôkazný prostriedok vždy, ak nie je zabezpečený v rozpore s normami objektívneho práva, konkrétne ak nedošlo jeho obstaraním k protiprávnemu zásahu do osobnosti zaznamenanej osoby. Pri zvážení záujmu spracovať osobné údaje musí byť objektívne urobený záver, že spracovanie osobných údajov je pre dosiahnutia sledovaného cieľa vhodné, nevyhnutné a primerané, tzn. že ním spôsobený následok bude nižší než dosiahnutý prínos. V predmetnom prípade malo zistenie obsahu kamerového záznamu súvisiaceho s vyšetrovaním trestnej činnosti prednosť pred nárokom na ochranu súkromia. Legitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred závažnými trestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti je zásadne nadradený (prioritný) záujmu páchateľa trestnej činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti. Kamerový záznam dôkazne použitý v posudzovanej trestnej činnosti aj dovolací súd považuje za dôkaz získaný a použitý v trestnom konaní v súlade so zákonom. Tento záznam nebol použitý (zneužitý) na žiaden iný účel, len ako dôkaz v danom trestnom konaní. Išlo teda o legitímny cieľ v zmysle uvedených úvah, preto nemožno hovoriť o neproporcionalite jeho použitia. 64. Najvyšší súd tiež poznamenáva, že k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu môže dôjsť iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda len ak bolo odsúdenie obvineného založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje. Zároveň z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že je potrebné skúmať či konanie ako celok bolo spravodlivé, teda či boli dodržané práva na obhajobu (či mal obvinený možnosť napadnúť hodnovernosť dôkazov a podať námietku proti ich použitiu). Okrem toho je potrebné zohľadniť kvalitu dôkazov, ako aj okolnosti, za ktorých boli získané, a to, či tieto okolnosti spochybňujú ich spoľahlivosť alebo presnosť. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva ďalej pripisuje váhu tomu, či predmetné dôkazy boli alebo neboli rozhodujúce pre výsledok konania a či viedli k nespravodlivému procesu v rozpore s článkom 6, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, vrátane rešpektovania práv obhajoby, a kvality a dôležitosti dôkazov (primerane rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gäfgen proti Nemecku z 1. júna 2010, č. 22978/05, body 163-165). Berúc do úvahy vyššie uvedené možno zhrnúť, že v predmetnej veci namietané obrazové záznamy, nemali negatívny materiálny dopad na práva obvineného, keďže mal možnosť v konaní pred súdom v plnej miere uplatniť svoje právo na obhajobu, ktoré je súčasťou práva dovolateľa na spravodlivý proces.“ 65. Ohľadom jeho ďalšej námietky a teda, že je Ukrajinskej národnosti, mal mu byť od začiatku administratívneho konania ustanovený tlmočník a námietkam voči ustanovenému tlmočníkovi v konaní, správny súd uvádza, že ani s týmito sa nemôže stotožniť. Na začiatok tunajší súd uvádza, že správny orgán nemohol vedieť, že žalobca nerozpráva po slovensky, prvý kontakt žalobcu so žalovaným bol na útvare Policajného zboru dňa 04.08.2022, kam sa dostavil žalobca za účelom podania vysvetlenia. Žalobca toho dňa na útvare Policajného zboru podal vysvetlenie o uvedenej situácii, uviedol do záznamu, že poučeniam porozumel, zároveň z obsahu textu súd nemá za to, že by žalobca otázkam žalovaného nerozumel, resp. by nevedel reagovať, alebo by nerozumel dôvodom podania. Zároveň neuviedol počas podania vysvetlenia ani to, že by mal problémy s porozumením slovenského jazyka. Ďalej bol žalobca telefonicky predvolaný na ústne pojednávanie nariadené na deň 14.10.2022, v zázname o predvolaní opätovne nie je uvedené, že by žalobca správnemu orgánu uviedol, že by nerozumel Slovenskému jazyku a žiada ustanoviť do konania tlmočníka. Na nariadené pojednávanie sa žalobca riadne a včas dostavil, teda plne porozumel telefonickému predvolaniu. Prvý raz žalobca uviedol, že nerozumie dostatočne slovensky až v deň konania ústneho pojednávania, pričom pred tým mal minimálne dva razy možnosť požiadať žalovaného o ustanovenie tlmočníka vo veci, uvedenú námietku považuje správny súd za účelovú. 66. Ďalej žalovaný namietal osobu tlmočníka, v tejto súvislosti súd uvádza, že sám žalobca priviedol na ústne pojednávanie pána N., aby mu prekladal na ústnom pojednávaní, pokiaľ následne žalobca namieta, že pán N. nebol spôsobilý aby bol správnym orgánom ustanovený ako tlmočník v konaní po zložení sľubu tlmočníka opätovne považuje súd aj túto námietku za zjavne účelovú. Zároveň ani nikde v zápisnici z ústneho pojednávania nie je uvedené, že by mal žalobca akékoľvek problémy s porozumením tlmočenia vykonaného pánom N., ako tlmočníkom, alebo samotným ustanovením jeho osoby za tlmočníka. Skutočnosť, že žalovaný po tom, čo mu žalobca v deň konania ústneho pojednávania uviedol, že nerozumie dostatočne po slovensky, pojednávanie neodročil za účelom poverenia tlmočníka zo zoznamu tlmočníkov ministerstva vnútra, ale ustanovil žalobcom ponúknutú osobu za tlmočníka vo veci nepovažuje súd za vecne relevantnú, zároveň žalobca ani neuviedol, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv takýmto procesným postupom, ani akú ujmu tým mal utrpieť. Pán N. taktiež nebol účastníkom konania, je síce majiteľom vozidla, ktorým žalobca spôsobil dopravnú nehodu, avšak v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 04.08.2022, sa pán N. explicitne vzdal práva na náhradu škody, nakoľko na jeho vozidle žiadna škoda nevznikla. 67. V nadväznosti na vyššie uvedené tunajší súd taktiež dodáva, že žalobca v žalobe ani neuvádza, čomu konkrétne pri tlmočení neporozumel, ani aká ujma mu týmto tlmočením (alebo osobou tlmočníka) mala byť v administratívnom konaní spôsobená, alebo ako mu vykonané tlmočenie neumožňovalo riadne uplatňovať jeho procesné práva. „Prihliadajúc na zmysel a význam procesných pravidiel, procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako R 103/2011 a iné). 68. Súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali zo všetkých dostupných a zákonným spôsobom zabezpečených dôkazných prostriedkov. Pred vydaním rozhodnutia vykonali potrebné úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu a k objektívnemu posúdeniu veci. Súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že skutkový stav bol zistený v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia a poskytoval dostatočný podklad pre vyslovenie zodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok. 69. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, súd považuje za potrebné uviesť, že správne trestanie je založené na princípe správnej úvahy, v rámci ktorej zákonodarca stanovuje druhy sankcií a ich zákonné rozpätie, pričom konkrétnu výmeru sankcie ponecháva na posúdenie správneho orgánu. Právny poriadok zároveň neurčuje presnú váhu jednotlivých kritérií, ktoré majú byť pri ukladaní sankcie zohľadnené. V posudzovanom prípade bolo možné za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch uložiť pokutu v rozpätí od 200 eur do 1000 eur a súčasne zákaz činnosti viesť motorové vozidlá až na dobu piatich rokov. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by správny orgán pri určení druhu alebo výšky sankcie prekročil medze správnej úvahy alebo postupoval v rozpore so zákonom. 70. Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o sankcii správny orgán prihliadol na všetky zákonom vyžadované kritériá, najmä na spôsob spáchania priestupku, jeho následky, okolnosti prípadu, ako aj osobu páchateľa. Zohľadnená bola aj skutočnosť, že žalobca svojím konaním závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke. Ako držiteľ vodičského oprávnenia bol povinný poznať a dodržiavať pravidlá cestnej premávky platné na území Slovenskej republiky, vrátane právnych následkov ich porušenia. Právne predpisy upravujúce uvedenú problematiku sú riadne vyhlásené a všeobecne dostupné. 71. K námietke žalobcu týkajúcej sa údajne likvidačnej výšky uloženej pokuty súd uvádza, že samotné tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii bez preukázania konkrétnych okolností nemôže automaticky viesť k záveru o neprimeranosti sankcie. Zároveň právny poriadok umožňuje riešiť úhradu uloženej pokuty prostredníctvom splátkového režimu za podmienok ustanovených príslušnými právnymi predpismi. Súd taktiež pripomína, že uložená pokuta vo výške 400 eur je uložená na spodnej hranici rozpätia § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch. 72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány postupovali v súlade s § 32 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní, keď si zadovážili všetky podklady potrebné na rozhodnutie a náležite zistili skutkový stav veci. Rovnako postupovali v súlade s § 34 ods. 5 uvedeného zákona, keď jednotlivé dôkazy hodnotili samostatne aj v ich vzájomných súvislostiach. 73. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že žalobca dňa 09.06.2022 v čase o 23.15 hod. v Bratislave na Karloveskej ulici, na čerpacej stanici SHELL viedol motorové vozidlo zn. J. I., EČV: K., kde počas cúvania sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazil zadnou časťou vozidla do prednej časti zaparkovaného vozidla zn. J. I., EČV: C., po dopravnej nehode nezotrval na mieste a s vozidlom odišiel na neznáme miesto. Z obsahu odôvodnenia správnej žaloby zároveň ani nevyplýva, že by žalobca spáchanie skutku ako takého namietal vysvetlenia (zvlášť pokiaľ sa žalobca ku spáchaniu skutku v administratívnom konaní priznal). 74. Za týchto okolností súd nenašiel dôvod spochybniť skutkové ani právne závery správnych orgánov. Nestotožnil sa preto s námietkami žalobcu, keďže spáchanie priestupku bolo preukázané zákonným procesným postupom a na základe dôkazov, ktoré vytvárali dostatočný podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 75. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: BA-8Sa/8/2023 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§ 493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP] V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).