{"guid": "48792c04-7a30-4bb7-9039-052f48d7a83e:ae2e57cb-196f-41ce-a0cd-c921dcbd73b2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2", "spisova_znacka": "BA-8Sa/8/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/8/2023 z 23. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. júna 2026, sp. zn. BA-8Sa/8/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2", "identifikacne_cislo": "1023200093", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Marek Michaláč", "sudca_id": 1006, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marek-michalac-1006", "datum_vydania": "2026-06-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/56", "nazov": "zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/56-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/56-2012/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-64.odsek-2", "nazov": "§ 64 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-64.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/56-2012/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-64.odsek-3", "nazov": "§ 64 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/56/#paragraf-64.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/56-2012/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "nazov": "§ 493f SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 23 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "nazov": "§ 175 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-21", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-33", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-34", "/SK/ZZ/2012/56#paragraf-64", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493f", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-23", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae2e57cb-196f-41ce-a0cd-c921dcbd73b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-8Sa/8/2023\n1023200093\n23. 06. 2026\nJUDr. Marek Michaláč\nECLI:SK:SpSBA:2026:1023200093.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-8Sa/8/2023\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu:\nA. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom: C., D., prechodne bytom: E. F. XXX/XX, G., právne zastúpený:\nJUDr. Peter Marko, advokát, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648/5, Topoľčany, proti žalovanému:\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom: Špitálska\n14, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. H./XXXX-X zo dňa 16. decembra 2022, takto\nrozhodol:\nBA-8Sa/8/2023\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nBA-8Sa/8/2023\nI. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia\n1. Prvostupňovým rozhodnutím č. I./F. zo dňa 14. októbra 2022 Okresný dopravný inšpektorát Okresného\nriaditeľstva PZ v Malackách bol žalobca uznaný vinným zo spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.\nb/ bod 2, g, l/ zákona č. 372/1990 Z. o priestupkoch (ďalej len ako „zákon o priestupkoch“), nakoľko\nsvojím konaním porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/, § 65a, § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 66 ods.\n6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej\npremávke“).“\n2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. H./XXXX-X zo dňa 16. decembra 2022 podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol\na potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.\n\n4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 2 správneho poriadku, § 22 ods. 1\npísm. b/ bod 2, g, l/ zákona priestupkoch, § 64, § 137 ods. 2 písm. c/, § 65 písm. a/, § 66 ods. 2 písm. a/,\nd/, e/ a i/ zákona o cestnej premávke a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne\npreukázané, že žalobca dňa 09.06.2022 približne o 23:15 hod. v Bratislave na Karloveskej ulici pri\nčerpacej stanici Shell viedol motorové vozidlo značky J. I., EČV K.. Pri cúvaní sa podľa žalovaného plne\nnevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho zadnou časťou\nvozidla narazil do prednej časti zaparkovaného vozidla J. I., EČV C.. Následne z miesta udalosti odišiel\nbez splnenia povinností účastníka dopravnej nehody.\n5. Žalovaný dospel k záveru, že uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť vodiča venovať sa plne\nvedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke podľa zákona o cestnej premávke. Súčasne si\nnesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, keď vozidlo bezodkladne nezastavil, dopravnú nehodu\nneoznámil Policajnému zboru, nezotrval na mieste nehody do príchodu policajta a neupovedomil\npoškodeného o spôsobenej škode.\n6. Žalovaný poukázal na to, že v dôsledku vzniku škody na cudzom vozidle a nesplnenia zákonných\npovinností účastníka škodovej udalosti sa predmetná udalosť považovala za dopravnú nehodu, pričom\nžalobca bol povinný postupovať podľa ustanovení zákona upravujúcich povinnosti účastníka dopravnej\nnehody.\n7. Za rozhodujúce dôkazy žalovaný označil správu o výsledku objasňovania priestupku, záznam o\ndopravnej nehode, náčrtok a fotodokumentáciu z miesta nehody, kamerový záznam z čerpacej stanice,\nako aj výpoveď poškodeného F. L.. Osobitne poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa\n04.08.2022, v ktorom žalobca uviedol, že pri cúvaní vozidlo poškodeného nevidel, náraz pocítil, vystúpil z\nvozidla, nezistil však podľa svojho názoru žiadne poškodenie a preto z miesta odišiel. Žalovaný zdôraznil,\nže týmto vyjadrením žalobca potvrdil svoju prítomnosť na mieste udalosti aj samotný kontakt vozidiel.\n8. Pokiaľ ide o vznik škody, žalovaný vychádzal najmä z vyjadrenia poškodeného, podľa ktorého bolo\njeho vozidlo pred začiatkom služby nepoškodené, pričom po upozornení svedkom zistil poškodenie\npredného nárazníka. Tvrdenia poškodeného boli podľa žalovaného podporené fotodokumentáciou a\nkamerovým záznamom zachytávajúcim náraz a posun poškodeného vozidla.\n9. K námietkam žalobcu týkajúcim sa jazykovej bariéry žalovaný uviedol, že žalobca pri podaní\nvysvetlenia komunikoval bez výhrad v slovenskom jazyku a neuvádzal, že by obsahu konania\nnerozumel. Na ústne pojednávanie sa dostavil v sprievode M. N., ktorý na jeho žiadosť vykonával\ntlmočenie. Žalovaný preto nepovažoval za potrebné zabezpečiť tlmočníka ešte pred konaním.\n10. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu a označil ich za účelové. Uviedol,\nže skutkový stav bol dostatočne a spoľahlivo zistený, pričom vykonané dôkazy vytvárali ucelený\nreťazec preukazujúci spáchanie skutku žalobcom. Zdôraznil, že žalobca svojim konaním naplnil znaky\npriestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a konal prinajmenšom z nedbanlivosti.\n11. Vo vzťahu k uloženej sankcii žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán prihliadol na\nzávažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, následky konania aj osobu páchateľa. Zohľadnil pritom\naj skutočnosť, že žalobca bol v predchádzajúcich piatich rokoch opakovane postihnutý za priestupky\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, vrátane priestupku spáchaného pod vplyvom alkoholu.\nŽalovaný považoval uloženú pokutu vo výške 400 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu\n12 mesiacov za zákonné, primerané a dostatočne preventívne.\n12. Na základe uvedených skutočností žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán zistil skutkový\nstav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných\nsúvislostiach a jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi aj procesnoprávnymi\npredpismi. Odvolanie žalobcu preto považoval za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nII. Žaloba a jej dôvody\n\n13. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové\nrozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil.\n14. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia sú neodôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a\nnepreskúmateľné, keďže skutkové a právne závery v nich uvedené nemajú oporu vo vykonanom\ndokazovaní. Súčasne tvrdil, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, došlo\nk porušeniu jeho základných práv na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé konanie.\n15. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok\ndôvodov, skutkový stav bol zistený nedostatočne a v konaní došlo k podstatným procesným\npochybeniam, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n16. V prvom žalobnom bode namietal nezákonnosť kamerového záznamu z priemyselnej kamery\numiestnenej na čerpacej stanici SHELL na Karloveskej ulici v Bratislave, ktorý správne orgány použili ako\ndôkaz. Tvrdil, že správne orgány sa nezaoberali otázkou, či bol predmetný kamerový záznam získaný\na spracúvaný v súlade s právnou úpravou ochrany osobných údajov, najmä podľa nariadenia GDPR,\nzákona o ochrane osobných údajov a príslušných usmernení Európskeho výboru pre ochranu údajov.\nPodľa žalobcu nebolo skúmané, či prevádzkovateľ kamerového systému disponoval zákonným právnym\nzákladom na spracúvanie osobných údajov, či plnil informačné povinnosti voči dotknutým osobám a či\nvôbec mohol takto získaný záznam použiť ako dôkaz v priestupkovom konaní.\n17. Žalobca namietal, že žalovaný sa s uvedenými otázkami v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal\na bez bližšieho odôvodnenia označil kamerový záznam za zákonný a použiteľný dôkaz. Z toho dôvodu\nzastával názor, že skutkový stav nebol zistený v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci a\nrozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.\n18. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal porušenie svojho práva na tlmočníka. Uviedol, že pri\nústnom pojednávaní oznámil správnemu orgánu, že je ukrajinskej národnosti a slovenskému jazyku\nnerozumie úplne ani slovom, ani písmom. Napriek tomu správny orgán na účely tlmočenia ustanovil\nosobu, ktorá bola súčasne účastníkom konania v postavení poškodeného. Žalobca považoval takýto\npostup za rozporný s ústavnými a medzinárodnoprávnymi garanciami práva na spravodlivý proces a\npráva na pomoc tlmočníka.\n19. Namietal tiež, že neboli splnené zákonné podmienky na ustanovenie osoby nezapísanej v zozname\ntlmočníkov podľa zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podľa jeho názoru žalovaný ani\nprvostupňový správny orgán nepreukázali, že ustanovená osoba disponovala potrebnými odbornými\npredpokladmi na výkon tlmočníckej činnosti, ani to, že nebolo možné zabezpečiť riadneho tlmočníka\nzapísaného v príslušnom zozname. Poukázal pritom na existenciu viacerých kvalifikovaných tlmočníkov\npre ukrajinský jazyk v územnom obvode Bratislavského kraja.\n20. Ďalej žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty. Tvrdil, že žalovaný sa\npri posudzovaní primeranosti sankcie obmedzil len na všeobecné konštatovania a citáciu zákonných\nustanovení bez toho, aby sa konkrétne zaoberal závažnosťou priestupku, spôsobom jeho spáchania,\njeho následkami, pohnútkami alebo ďalšími okolnosťami významnými pre určenie výšky sankcie. Podľa\nžalobcu absentuje vysvetlenie, prečo bola uložená pokuta práve vo výške 400 eur.\n21. Za nedostatočne odôvodnené považoval aj poukazy žalovaného na jeho predchádzajúce priestupky\nv cestnej premávke a na potrebu preventívneho a výchovného pôsobenia sankcie. Tvrdil, že\nžalovaný neuviedol konkrétne okolnosti týchto priestupkov ani nevykonal dokazovanie týkajúce sa\njeho majetkových pomerov a schopnosti uhradiť uloženú sankciu. Podľa žalobcu tak nebolo možné\npreskúmať primeranosť uloženej pokuty.\n22. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa požiadaviek na riadne odôvodnenie správnych\nrozhodnutí a rozhodnutí o ukladaní sankcií.\n23. Z uvedených dôvodov žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, skutkový stav nebol náležite zistený a v\n\nkonaní došlo k podstatným procesným pochybeniam, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia.\nIII. Vyjadrenia žalovaného\n24. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že\nnapadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Zdôraznil, že\npočas správneho konania boli rešpektované všetky relevantné ustanovenia hmotného aj procesného\npráva, skutkový stav bol riadne zistený a vyhodnotený a vykonané dôkazy jednoznačne preukazovali\nspáchanie priestupku žalobcom.\n25. K námietkam smerujúcim proti použitiu kamerového záznamu z čerpacej stanice SHELL na\nKarloveskej ulici v Bratislave žalovaný uviedol, že predmetný záznam bol zabezpečený zákonným\nspôsobom počas objasňovania priestupku oprávnenou osobou podľa zákona o Policajnom zbore.\nZastával názor, že ide o zákonný a použiteľný dôkaz. Poukázal na to, že kamerové systémy v\nobdobných prevádzkach slúžia najmä na ochranu majetku, osôb a predchádzanie protiprávnej činnosti,\npričom z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné osobitne skúmať oprávnenosť prevádzkovania\npredmetného kamerového systému. Dodal, že prípadné pochybnosti o zákonnosti spracúvania\nosobných údajov môže žalobca uplatniť voči príslušným orgánom ochrany osobných údajov.\n26. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na tlmočníka žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo toto\nprávo zabezpečené. Poukázal na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.10.2022, podľa\nktorej žalobca súhlasil s tým, aby mu počas pojednávania tlmočila prítomná osoba M. N.. Zároveň\nuviedol, že pred vykonaním úkonu bol s touto osobou spísaný sľub tlmočníka. Žalovaný zdôraznil, že\nžalobca v priebehu konania nenamietal nedostatočné tlmočenie ani neuvádzal, že nerozumie priebehu\nkonania. Podľa žalovaného telefonické predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie prebehlo zákonným\nspôsobom a samotná účasť žalobcu na pojednávaní podľa jeho názoru nasvedčovala tomu, že obsahu\npredvolania porozumel.\n27. K námietkam smerujúcim proti osobe tlmočníka žalovaný uviedol, že žalobca s touto osobou súhlasil\na správny orgán nemá kompetenciu posudzovať jazykové znalosti osoby, ktorú si účastník konania zvolil\nna tlmočenie. Zároveň poukázal na to, že žalobca počas konania nenamietal nedostatky v komunikácii\nani neuviedol, že by mu tlmočenie neumožňovalo riadne uplatňovať jeho procesné práva.\n28. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa výšky uloženej sankcie žalovaný uviedol, že správny orgán pri\nukladaní sankcie postupoval v medziach zákona a vychádzal zo všetkých okolností prípadu. Zdôraznil,\nže právna úprava ponecháva výber druhu sankcie a určenie jej výmery na správnom uvážení správneho\norgánu v zákonom stanovených hraniciach. Poukázal na to, že pri rozhodovaní boli zohľadnené najmä\nspôsob spáchania priestupku, jeho následky, okolnosti prípadu, osoba páchateľa a skutočnosť, že\nžalobca sa dopustil závažného porušenia pravidiel cestnej premávky. Súčasne uviedol, že žalobca bol\nv minulosti opakovane postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n29. K námietke neprimeranosti pokuty žalovaný uviedol, že žalobca má možnosť požiadať o povolenie\nsplátok uloženého peňažného plnenia. Zároveň zastával názor, že uložená pokuta zodpovedá zákonným\nkritériám a plní represívnu aj preventívnu funkciu.\n30. Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán si zabezpečil všetky podklady potrebné na\nrozhodnutie, skutkový stav zistil v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil\njednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Z týchto dôvodov sa nestotožnil s námietkami žalobcu a zotrval\nna záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí o odvolaní.\nIV. Relevantná právna úprava\n\n31. Podľa 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n32. Podľa 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n33. Podľa 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n34. Podľa 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n35. Podľa 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n36. Podľa 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n37. Podľa 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n38. Podľa 46 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n39. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,\nktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej\na) sa usmrtí alebo zraní osoba,\nb) sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo\nc) uniknú nebezpečné veci.\n40. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť\npodľa odseku 3, ak\na) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,\nb) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol\npodrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo\nc) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.\n41. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla\nškoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú\nnehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.\n42. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne\nnezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to\nbolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo\nnezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne\nnevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, a ak ide o škodovú\nudalosť, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, poruší všeobecne záväzný\nprávny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná\nnehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku a iným konaním, ako sa\nuvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o plynulosti cestnej premávky.\n\nV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom\n43. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli\nzriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych\nsúdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna\n2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc\nsprávnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých\nje od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd\nv Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.\n44. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde\nv Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/8/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci\npríslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejednávanej veci.\n45. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov\nvymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n46. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 23. júna 2026, nakoľko boli splnené\npodmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia\nústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nsprávneho súdu.\n47. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n48. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a\nrozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo\nopatreniu o priestupku.\n49. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo,\nrozhodnuté, že žalobca svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c/, § 65a, § 66 ods. 2písm. a/, d/, e/\na i/, § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/ bod 2, g/, l/ zákona o priestupkoch.\n50. Na úvod tunajší súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS\n127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov,\nale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané\ndôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých\npochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané\ndôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri\npreskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán\nverejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd\npreskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.\n\n51. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku,\nkto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce\npriestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné\npochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech\nobvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové\nznaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako\nvyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie,\npričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle § 3 zákona č. 372/1990 Zb. zavinenie\nz nedbanlivosti.\n52. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného\nsprávnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech\nobvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov\nrozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre\npreukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov,\nči vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy\nnepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno\nočakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich\npríslušníkov polície, ktorí sú zo zákona č. 171/1993 Z. z. nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom,\nale podľa § 35 zákona č. 372/1990 Zb. aj svedkami páchania priestupkov.\n53. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu\npodľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje\nspôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,\nže základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa\nuskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v\nich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti\nrozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako správny\norgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom\nrozhodovaní.\n54. Úlohou tunajšieho súdu v prejednávanej veci bolo tak preskúmať napadnuté rozhodnutie\nžalovaného č. H./XXXX-X zo dňa 16. decembra 2022 a to v intenciách námietok vznesených\nžalobcom, v ktorých uviedol viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.\nJeho najpodstatnejším argumentom je nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne\nposúdenie veci.\n55. Správny súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím\nprvostupňového orgánu verejnej správy ako aj konanie ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či\nsa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní a či preskúmavaným\nrozhodnutím správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu.\n56. Správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie a námietky\nuplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne\nzisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Správny súd\nsa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi ustálenými v predchádzajúcom správnom\nkonaní o tom, že konanie žalobcu naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 49\nods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a takisto sankcia mu bola uložená v súlade s § 12 zákona\no priestupkoch.\n57. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako v plnom rozsahu nedôvodné. Prvou\nžalobnou námietkou bolo namietanie nezákonné získanie kamerového záznamu z priemyselnej kamery\numiestnenej v prevádzke čerpacej stanice SHELL na Karloveskej ulici v Bratislave. V súvislosti\ns touto námietkou tunajší súd uvádza, že pokiaľ ide o použitie kamerového záznamu ako dôkazného\nprostriedku, súd vychádzal z toho, že jeho zabezpečenie a vykonanie nebolo v rozpore so zákonom a\n\nnepredstavovalo neoprávnený zásah do práv žalobcu. Pri posudzovaní prípustnosti takéhoto dôkazu\nje potrebné zohľadniť konflikt medzi právom jednotlivca na ochranu súkromia a verejným záujmom na\nodhaľovaní, objasňovaní a postihovaní trestnej činnosti. V prípadoch, keď je obrazový záznam použitý\nvýlučne na účely trestného/správneho konania a jeho získanie sleduje legitímny cieľ spočívajúci v\nobjasnení skutkového stavu, má verejný záujem na ochrane spoločnosti pred protiprávnym konaním\nprednosť pred záujmom páchateľa na ochrane jeho súkromnej sféry.\n58. Pri hodnotení zákonnosti použitia kamerového záznamu je zároveň potrebné skúmať, či jeho použitie\nspĺňa požiadavku proporcionality, teda či je vhodné, nevyhnutné a primerané sledovanému účelu. V\ndanom prípade bol kamerový záznam využitý výlučne na účely dokazovania v priestupkovom konaní\na jeho použitie smerovalo k zisteniu totožnosti páchateľa a objasneniu okolností skutku. Takýto postup\npreto sledoval legitímny cieľ a nemožno ho považovať za neprimeraný zásah do práv dotknutej osoby\n(žalobcu).\n59. Súd zároveň prihliadol na to, že kamerový záznam nepredstavoval jediný ani výlučný podklad pre\nrozhodnutie o vine, ale bol hodnotený v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi. Žalobca mal počas\nadministratívneho konania možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu, spochybňovať jeho obsah, spôsob\nzískania i dôkaznú hodnotu a uplatniť všetky prostriedky svojej obhajoby. Nebolo preto zistené, že by\npoužitie predmetného dôkazu viedlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces alebo k obmedzeniu\npráv na obhajobu. Za týchto okolností súd považuje kamerový záznam za zákonný a procesne použiteľný\ndôkazný prostriedok, ktorý možno spolu s ostatnými vykonanými dôkazmi využiť pri ustálení skutkového\nstavu a identifikácii páchateľa.\n60. Súd považuje za preukázané, že predmetný kamerový záznam bol zabezpečený v priebehu\nobjasňovania priestupku oprávnenou osobou a v súlade s § 76 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.\no Policajnom zbore a osobou na to oprávnenou. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť jeho získania alebo použiteľnosť ako dôkazného\nprostriedku v konaní.\n61. Je potrebné taktiež prihliadnuť na charakter prevádzky, v ktorej bol záznam vyhotovený. Ide\no priestor verejne prístupný, v ktorom sa vzhľadom na povahu vykonávanej činnosti prirodzene\nuplatňuje zvýšená potreba ochrany majetku, osôb a predchádzania protiprávnemu konaniu. Používanie\nkamerového systému v takomto prostredí preto zodpovedá legitímnemu a všeobecne akceptovanému\núčelu spočívajúcemu najmä v ochrane majetkových hodnôt, zaistení bezpečnosti osôb a dokumentovaní\nprípadných protiprávnych skutkov.\n62. Za týchto okolností súd nemal dôvod spochybňovať oprávnenosť prevádzkovania kamerového\nsystému ani zákonnosť záznamu, ktorý bol v konaní použitý ako dôkaz. Samotná existencia pochybností\nžalobcu o zákonnosti kamerového systému bez predloženia konkrétnych skutočností spôsobilých tieto\npochybnosti preukázať nemôže viesť k záveru o neprípustnosti alebo nepoužiteľnosti takto získaného\ndôkazu.\n63. V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Tdo/40/2024 z 26.03.2025, „Pokiaľ ide výhradu obvineného týkajúcu sa ne/zákonnosti obrazových\nzáznamov, s tým, že nie je možné na takéto dôkazy prihliadať a ani na dôkazy, ktoré boli odvodené\nod takýchto dôkazov, najvyšší súd opakovane judikuje, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej\nosoby nejde vtedy, ak zasahujúcim je orgán štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza\ntu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem fyzickej osoby dostáva do kolízie s vyšším\n(verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. Záznam z kamerového systému je potrebné\npripustiť ako dôkazný prostriedok vždy, ak nie je zabezpečený v rozpore s normami objektívneho práva,\nkonkrétne ak nedošlo jeho obstaraním k protiprávnemu zásahu do osobnosti zaznamenanej osoby. Pri\nzvážení záujmu spracovať osobné údaje musí byť objektívne urobený záver, že spracovanie osobných\núdajov je pre dosiahnutia sledovaného cieľa vhodné, nevyhnutné a primerané, tzn. že ním spôsobený\nnásledok bude nižší než dosiahnutý prínos. V predmetnom prípade malo zistenie obsahu kamerového\nzáznamu súvisiaceho s vyšetrovaním trestnej činnosti prednosť pred nárokom na ochranu súkromia.\nLegitímny verejný záujem štátnych orgánov na ochrane spoločnosti (jednotlivcov) pred závažnými\ntrestnými činmi alebo na odhaľovaní, objasnení a potrestaní takej činnosti je zásadne nadradený\n(prioritný) záujmu páchateľa trestnej činnosti na ochrane sfér svojej osobnosti. Kamerový záznam\n\ndôkazne použitý v posudzovanej trestnej činnosti aj dovolací súd považuje za dôkaz získaný a použitý\nv trestnom konaní v súlade so zákonom. Tento záznam nebol použitý (zneužitý) na žiaden iný účel, len\nako dôkaz v danom trestnom konaní. Išlo teda o legitímny cieľ v zmysle uvedených úvah, preto nemožno\nhovoriť o neproporcionalite jeho použitia.\n64. Najvyšší súd tiež poznamenáva, že k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu môže dôjsť iba vtedy, ak\nmal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda len ak bolo odsúdenie obvineného založené\nvýlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje.\nZároveň z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že je potrebné skúmať či konanie ako\ncelok bolo spravodlivé, teda či boli dodržané práva na obhajobu (či mal obvinený možnosť napadnúť\nhodnovernosť dôkazov a podať námietku proti ich použitiu). Okrem toho je potrebné zohľadniť kvalitu\ndôkazov, ako aj okolnosti, za ktorých boli získané, a to, či tieto okolnosti spochybňujú ich spoľahlivosť\nalebo presnosť. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva ďalej pripisuje váhu tomu, či predmetné\ndôkazy boli alebo neboli rozhodujúce pre výsledok konania a či viedli k nespravodlivému procesu\nv rozpore s článkom 6, s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, vrátane rešpektovania práv obhajoby,\na kvality a dôležitosti dôkazov (primerane rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gäfgen\nproti Nemecku z 1. júna 2010, č. 22978/05, body 163-165). Berúc do úvahy vyššie uvedené možno\nzhrnúť, že v predmetnej veci namietané obrazové záznamy, nemali negatívny materiálny dopad na práva\nobvineného, keďže mal možnosť v konaní pred súdom v plnej miere uplatniť svoje právo na obhajobu,\nktoré je súčasťou práva dovolateľa na spravodlivý proces.“\n65. Ohľadom jeho ďalšej námietky a teda, že je Ukrajinskej národnosti, mal mu byť od začiatku\nadministratívneho konania ustanovený tlmočník a námietkam voči ustanovenému tlmočníkovi v konaní,\nsprávny súd uvádza, že ani s týmito sa nemôže stotožniť. Na začiatok tunajší súd uvádza, že správny\norgán nemohol vedieť, že žalobca nerozpráva po slovensky, prvý kontakt žalobcu so žalovaným bol\nna útvare Policajného zboru dňa 04.08.2022, kam sa dostavil žalobca za účelom podania vysvetlenia.\nŽalobca toho dňa na útvare Policajného zboru podal vysvetlenie o uvedenej situácii, uviedol do záznamu,\nže poučeniam porozumel, zároveň z obsahu textu súd nemá za to, že by žalobca otázkam žalovaného\nnerozumel, resp. by nevedel reagovať, alebo by nerozumel dôvodom podania. Zároveň neuviedol počas\npodania vysvetlenia ani to, že by mal problémy s porozumením slovenského jazyka. Ďalej bol žalobca\ntelefonicky predvolaný na ústne pojednávanie nariadené na deň 14.10.2022, v zázname o predvolaní\nopätovne nie je uvedené, že by žalobca správnemu orgánu uviedol, že by nerozumel Slovenskému\njazyku a žiada ustanoviť do konania tlmočníka. Na nariadené pojednávanie sa žalobca riadne a včas\ndostavil, teda plne porozumel telefonickému predvolaniu. Prvý raz žalobca uviedol, že nerozumie\ndostatočne slovensky až v deň konania ústneho pojednávania, pričom pred tým mal minimálne dva razy\nmožnosť požiadať žalovaného o ustanovenie tlmočníka vo veci, uvedenú námietku považuje správny\nsúd za účelovú.\n66. Ďalej žalovaný namietal osobu tlmočníka, v tejto súvislosti súd uvádza, že sám žalobca priviedol\nna ústne pojednávanie pána N., aby mu prekladal na ústnom pojednávaní, pokiaľ následne žalobca\nnamieta, že pán N. nebol spôsobilý aby bol správnym orgánom ustanovený ako tlmočník v konaní\npo zložení sľubu tlmočníka opätovne považuje súd aj túto námietku za zjavne účelovú. Zároveň ani\nnikde v zápisnici z ústneho pojednávania nie je uvedené, že by mal žalobca akékoľvek problémy\ns porozumením tlmočenia vykonaného pánom N., ako tlmočníkom, alebo samotným ustanovením\njeho osoby za tlmočníka. Skutočnosť, že žalovaný po tom, čo mu žalobca v deň konania ústneho\npojednávania uviedol, že nerozumie dostatočne po slovensky, pojednávanie neodročil za účelom\npoverenia tlmočníka zo zoznamu tlmočníkov ministerstva vnútra, ale ustanovil žalobcom ponúknutú\nosobu za tlmočníka vo veci nepovažuje súd za vecne relevantnú, zároveň žalobca ani neuviedol, akým\nspôsobom malo byť zasiahnuté do jeho práv takýmto procesným postupom, ani akú ujmu tým mal utrpieť.\nPán N. taktiež nebol účastníkom konania, je síce majiteľom vozidla, ktorým žalobca spôsobil dopravnú\nnehodu, avšak v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 04.08.2022, sa pán N. explicitne vzdal práva na\nnáhradu škody, nakoľko na jeho vozidle žiadna škoda nevznikla.\n67. V nadväznosti na vyššie uvedené tunajší súd taktiež dodáva, že žalobca v žalobe ani neuvádza,\nčomu konkrétne pri tlmočení neporozumel, ani aká ujma mu týmto tlmočením (alebo osobou tlmočníka)\nmala byť v administratívnom konaní spôsobená, alebo ako mu vykonané tlmočenie neumožňovalo\nriadne uplatňovať jeho procesné práva. „Prihliadajúc na zmysel a význam procesných pravidiel,\nprocesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len\n\nv prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto,\naby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup\nnemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania“ (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikované ako R 122/2003; sp.\nzn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20.05.2010, publikované ako R 103/2011 a iné).\n68. Súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány pri rozhodovaní\nvychádzali zo všetkých dostupných a zákonným spôsobom zabezpečených dôkazných prostriedkov.\nPred vydaním rozhodnutia vykonali potrebné úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu a\nk objektívnemu posúdeniu veci. Súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že skutkový stav bol\nzistený v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia a poskytoval dostatočný podklad pre vyslovenie\nzodpovednosti žalobcu za spáchaný priestupok.\n69. Pokiaľ ide o uloženú sankciu, súd považuje za potrebné uviesť, že správne trestanie je založené\nna princípe správnej úvahy, v rámci ktorej zákonodarca stanovuje druhy sankcií a ich zákonné rozpätie,\npričom konkrétnu výmeru sankcie ponecháva na posúdenie správneho orgánu. Právny poriadok\nzároveň neurčuje presnú váhu jednotlivých kritérií, ktoré majú byť pri ukladaní sankcie zohľadnené. V\nposudzovanom prípade bolo možné za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa\n§ 22 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch uložiť pokutu v rozpätí od 200 eur do 1000 eur a súčasne\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá až na dobu piatich rokov. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by\nsprávny orgán pri určení druhu alebo výšky sankcie prekročil medze správnej úvahy alebo postupoval\nv rozpore so zákonom.\n70. Súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní o sankcii správny orgán prihliadol na všetky zákonom\nvyžadované kritériá, najmä na spôsob spáchania priestupku, jeho následky, okolnosti prípadu, ako aj\nosobu páchateľa. Zohľadnená bola aj skutočnosť, že žalobca svojím konaním závažným spôsobom\nporušil pravidlá cestnej premávky v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke. Ako držiteľ\nvodičského oprávnenia bol povinný poznať a dodržiavať pravidlá cestnej premávky platné na území\nSlovenskej republiky, vrátane právnych následkov ich porušenia. Právne predpisy upravujúce uvedenú\nproblematiku sú riadne vyhlásené a všeobecne dostupné.\n71. K námietke žalobcu týkajúcej sa údajne likvidačnej výšky uloženej pokuty súd uvádza, že\nsamotné tvrdenie o nepriaznivej finančnej situácii bez preukázania konkrétnych okolností nemôže\nautomaticky viesť k záveru o neprimeranosti sankcie. Zároveň právny poriadok umožňuje riešiť úhradu\nuloženej pokuty prostredníctvom splátkového režimu za podmienok ustanovených príslušnými právnymi\npredpismi. Súd taktiež pripomína, že uložená pokuta vo výške 400 eur je uložená na spodnej hranici\nrozpätia § 22 ods. 2 písm. b/ zákona o priestupkoch.\n72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány postupovali v súlade s § 32 ods. 1 a 2 zákona\no správnom konaní, keď si zadovážili všetky podklady potrebné na rozhodnutie a náležite zistili skutkový\nstav veci. Rovnako postupovali v súlade s § 34 ods. 5 uvedeného zákona, keď jednotlivé dôkazy hodnotili\nsamostatne aj v ich vzájomných súvislostiach.\n73. Zo žalovaným zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že žalobca dňa 09.06.2022 v čase\no 23.15 hod. v Bratislave na Karloveskej ulici, na čerpacej stanici SHELL viedol motorové vozidlo zn.\nJ. I., EČV: K., kde počas cúvania sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej\npremávke, následkom čoho narazil zadnou časťou vozidla do prednej časti zaparkovaného vozidla zn.\nJ. I., EČV: C., po dopravnej nehode nezotrval na mieste a s vozidlom odišiel na neznáme miesto.\nZ obsahu odôvodnenia správnej žaloby zároveň ani nevyplýva, že by žalobca spáchanie skutku ako\ntakého namietal vysvetlenia (zvlášť pokiaľ sa žalobca ku spáchaniu skutku v administratívnom konaní\npriznal).\n74. Za týchto okolností súd nenašiel dôvod spochybniť skutkové ani právne závery správnych\norgánov. Nestotožnil sa preto s námietkami žalobcu, keďže spáchanie priestupku bolo preukázané\nzákonným procesným postupom a na základe dôkazov, ktoré vytvárali dostatočný podklad pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia. Správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový\nstav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by\n\nmohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa\n§ 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n75. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa\n§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa\n§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\nPoučenie:\nBA-8Sa/8/2023\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho\nsúdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§\n493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nKasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP]\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}