Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/5/2023 z 29. 4. 2026
Citácia: uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. apríla 2026, sp. zn. BA-7Sa/5/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200071.2
Správny súd v Bratislave | BA-7Sa/5/2023 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200071.2 | 2026-04-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 175 ods. 1 SSP, § 249 SSP, § 3 ods. 1 písm. d) SSP, § 242 SSP, § 3 ods. 1 písm. d) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d377a8c4-dd17-4f1f-9874-3c8165f032ce
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200071.2

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Správny súd v Bratislave
BA-7Sa/5/2023
1023200071
29. 04. 2026
Mgr. Pavel Ištók
ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200071.2

Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D.
XX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava,
o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.01.2023
sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanej, ako orgánu príslušnému konať , povinnosť konať
a rozhodnúť o jeho žiadosti zo dňa 22.08.2022 o priznanie starobného dôchodku.
2. Súčasťou žaloby bola aj sťažnosť zo dňa 24.10.2022 podaná v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010
Z. z. o sťažnostiach, v ktorej žalobca namietal, že lehota na vydanie rozhodnutia vo veci jeho žiadosti zo
22.08.2022 uplynula dňa 21.10.2022. Na výzvu správneho súdu žalobca súdu oznámil že oznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti mu bolo doručené, v súčasnosti ho už nemá k dispozícii ale nachádza
sa v administratívnom spise žalovanej.
3. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá popísala vývoj konaní vo veci
starobného dôchodku žalobcu, pričom zdôraznila, že vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/70/2013 z 30. apríla 2014, nie je oprávnená konať a rozhodovať
o starobnom dôchodku žalobcu. Nie je dôvod preto namietať jej nečinnosť vo vzťahu k rozhodnutiu o
nároku žalobcu na starobný dôchodok, navyše za stavu, keď mu na jeho opakované žiadosti o vrátenie
nároku na starobný dôchodok a spätné vyplatenie a opakované sťažnosti, poskytuje vysvetlenie o
aplikovanej právnej úprave zdôrazňujúc záväznosť právneho názoru kasačného súdu vyjadreného vo
vyššie uvedenom rozsudku. Zároveň poukázala na početné konania prebiehajúce pred správnym súdom
týkajúce sa namietanej nečinnosti žalovanej v konaniach o iných žiadostiach žalobcu o priznanie nároku
na starobný dôchodok.
4. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej
správy.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej
správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,

alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie;
nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po
vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej
zmene okolností.
7. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
8. Podľa § 249 SSP, ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
9. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych
súdoch správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych
súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v
Trnave na Správny súd v Bratislave . Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave
(ďalej vedená po sp. zn. BA-7Sa/5/2023) a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26.
novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.
10. Správny súd konštatuje, z tvrdení žalobcu ako aj pripojených príloh a obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že, že žalobca žiadosťou z 22.08.2022 požiadal žalovanú o priznanie starobného
dôchodku. Žalovaná žalobcovu žiadosť z 22.8.2022 vybavila tak, že ju listom č. XXX XXX XXXX X,
BA-987152/2022, z 14. 09. 2022 postúpila GRZVJS na ďalšie konanie. O postúpení žiadosti žalobcu
z 22.08.2022 vyrozumela žalobcu listom č. XXX XXX XXXX X, BA-987152/2022, z 14. 09. 2022.
11. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj s ohľadom na obsah podanej žaloby, správny súd ustálil,
že žalobca sa domáha prieskumu namietanej nečinnosti žalovanej, ktorá má spočívať v nekonaní
a nerozhodnutí o žalobcovej žiadosti zo 22.08.2022 o priznanie starobného dôchodku a to napriek
skutočnosti, že bol písomne oboznámený s dôvodom jej nekonania listom z 28.09.2022. Žalobca teda
nesúhlasí so spôsobom vybavenia jeho žiadosti z 22.08.2022.
12. Za nečinnosť je možné považovať stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v
začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej moci
administratívne konanie ani nezačal. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný a negatívny jav
nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. V
prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť
nezákonná a protiprávna.
13. S účinnosťou od 1. 7. 2023 bola pôvodná definícia nečinnosti orgánu verejnej správy upravená
v § 3 ods. 1 písm. d) SSP doplnená o negatívny pojmový znak, ktorý predpokladá, že za nečinnosť,
teda pasivitu orgánu verejnej správy, nemožno považovať stav, keď síce orgán verejnej správy nekoná,
avšak iba za predpokladu, pokiaľ tomuto nekonaniu predchádzalo rozhodnutie alebo opatrenie z ktorého
dôvod takejto mienenej pasivity orgánu verejnej správy vyplýva. Zároveň treba skúmať, či po vydaní
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. Inými
slovami, pokiaľ orgán verejnej správy účastníka administratívneho konania upovedomí o dôvodoch,
prečo v administratívnom konaní nekoná alebo nepokračuje a to osobitne vydaným rozhodnutím alebo
opatrením, nemôže sa zo strany orgánu verejnej správy jednať o nečinnosť. Žalobca má v takom prípade
totiž možnosť domáhať sa priamo prieskumu týchto individuálnych správnych aktov a to prostredníctvom
na to prislúchajúcich druhov správnych žalôb podľa SSP, t. j. iných ako žalobou proti nečinnosti orgánu
verejnej správy. Správny súd dodáva, že pri tomto type správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej
správy nie je priestor pre vyhodnocovanie, či žalovaný orgán verejnej správy postupoval správne, keď
žiadosť žalobcu z 22.08.2022 postúpil GRZVJS ako orgánu vecne príslušnému. Správny súd by prekročil
svoje limity súdneho prieskumu dané správnou žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

14. Nová právna úprava definičných znakov nečinnosti má, o. i., za následok zjednodušenie
posudzovania a rozhodovania o namietanej nečinnosti orgánu verejnej správy, pretože pokiaľ žalobca
sám v podanej žalobe poukáže na skutočnosť, že ho orgán verejnej správy upovedomil o dôvodoch,
prečo nekoná, a opatrenie alebo rozhodnutie pripojí ku správnej žalobe (prípadne jeho existenciu
správny súd overí z administratívneho spisu) správny súd v zásade nemá inú možnosť ako konštatovať,
že minimálne ku dňu vydania rozhodnutia alebo opatrenia obsahujúceho dôvody nekonania orgánu
verejnej správy nebol orgán verejnej správy nečinný. Správnemu súdu preto postačuje posúdiť, či sa od
vydania rozhodnutia alebo opatrenia podstatne nezmenili okolnosti.
15. Pod podstatnou zmenou okolností možno rozumieť akékoľvek okolnosti ktoré majú za následok, že
primárne (formálne) zákonne konštatované nekonanie orgánu verejnej správy sa zmení na nečinnosť.
Bude sa však jednať skôr o výnimočné prípady, kedy už samotné rozhodnutie alebo opatrenie
odôvodňujúce nekonanie orgánu verejnej správy predpokladá, že situácia sa môže buď samotným
plynutím času alebo pričinením žalobcu, či iných subjektov, zmeniť tak, že dôvod nekonania dodatočne
odpadne. Ako príklad môže správny súd uviesť prerušenie konania pre existenciu určitej prekážky,
ktorá pokiaľ dodatočne odpadne (čím sa podstatne zmenia okolnosti) a orgánu verejnej správy v
ďalšom konaní nič neprekáža, ak v primeranej lehote nezvolí vhodný procesný postup alebo nevydá
nerozhodnutie, dopúšťa sa nečinnosti.
16. S konkretizáciou na prejednávanú vec má nekonanie žalovanej o žalobcovej žiadosti zo 22.08. 2022
o priznanie starobného dôchodku pôvod v jej vecnej nepríslušnosti na vybavenie takejto žiadosti, čo
vyplýva z listu adresovaného žalobcovi dňa 28.09.2022. Z uvedeného je zrejmé, že nekonanie nemá
iba prechodnú povahu a v zásade nie je možné, aby sa okolnosti týkajúce sa jej vecnej nepríslušnosti
na vybavenie žiadosti žalobcu z 28.09.2022 akokoľvek plynutím času zmenili. V danom prípade teda
správny súd nezistil podstatnú zmenu okolností na ktoré pamätá § 3 ods. 1 písm. d) druhá časť vety za
bodkočiarkou SSP. Napokon, ani žalobca v podanej žalobe netvrdil skutočnosti, ktoré by bolo možné
posúdiť ako podstatnú zmenu okolností majúcich za následok, že žalovaná je nečinná.
17. Správny súd teda ustálil , že v predmetom prípade nemožno konštatovať nečinnosť žalovanej
spĺňajúcu definíciu podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, keďže žalovaná žalobcu listom z 28. 09, 2022
upovedomila, prečo o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo 22.08.2022 nekoná a nebude
o nej rozhodovať. Skutočnosť, že žalobca bol zo strany žalovanej o spôsobe vybavenia jeho žiadosti o
priznanie starobného dôchodku z 22.08.2022 postúpením GRZVJS vyrozumený, nerozporuje. Žalobca
v zásade brojí práve voči spôsobu vybavenia jeho žiadosti, teda voči postúpeniu žiadosti o priznanie
starobného dôchodku GRZVJS, avšak takýto postup nemôže byť predmetom preskúmania v rámci
žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 242 a nasl. SSP.
18. Keďže namietaná nečinnosť žalovanej nespĺňa definičné znaky nečinnosti podľa ustanovenia § 3
ods. 1 písm. d) SSP a teda žalovaná sa nedopustila nečinnosti, správny súd žalobu podľa § 249 SSP
zamietol.
19. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením § 168 SSP
tak, že súd žalovanému ich náhradu trov konania nepriznal
20. Podľa názoru správneho súdu keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaná bola v konaní úspešná
z uvedeného dôvodu by však bol žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré jej v tomto
konaní vznikli, len ak by podľa § 175 ods. 1 SSP správny súd zistil dôvody, na základe ktorých by to
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Takéto však súdom zistené neboli. Súčasne je potrebné
skonštatovať, že vzhľadom na postavenie žalovanej ako orgánu štátnej správy, by mu bolo možné nárok
na náhradu trov konania priznať len v prípade ak by boli zistené dôvody výnimočnosti, ktoré by takéto
priznanie náhrady trov žalovanej podľa § 168 veta druhá SSP odôvodňovali. Súd konštatuje že takéto
v predmetnom konaní nezistil, neboli v konaní žalovanou ani len tvrdené (pričom nárok na náhradu trov
ani vo svojich vyjadreniach nežiadala priznať) preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.