{"guid": "76ce95cb-b7f1-4b2a-96fa-61c76f905c94:d49c51fa-65b3-47ce-8672-badea6ebeda7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201560.1", "spisova_znacka": "BA-5S/255/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/255/2022 z 18. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 18. marca 2026, sp. zn. BA-5S/255/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201560.1", "identifikacne_cislo": "1022201560", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d49c51fa-65b3-47ce-8672-badea6ebeda7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201560.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201560.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/255/2022\n1022201560\n18. 03. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201560.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v\nprávnej veci žalobcu: G.L. Pharma Slovakia, s. r. o., so sídlom Stromová 13, 831 01 Bratislava – mestská\nčasť Nové Mesto, IČO: 46 898 506, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.\nr. o., so sídlom Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 891,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102503079/2022 zo dňa 09.09.2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102503079/2022 zo\ndňa 09.09.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101408488/2022 zo dňa 18.05.2022 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101408488/2022 zo\ndňa 18.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume\nnadmerného odpočtu 660,00 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016. Správca dane zároveň\nznížil žalobcovi nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016 zo sumy 9.393,14 eur\nna sumu 8.733,14 eur.\n2. Správca dane konštatoval, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že pri službách vznikla\ndaňová povinnosť v zdaňovacích obdobiach 01-12/2016 dodávateľovi – Andrej Lučenič – CAR LINE\npodľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o DPH“). Správca dane uviedol, že nebolo preukázané, že služby, deklarované na faktúrach,\nvystavených dodávateľom – A. B. – CAR LINE, boli skutočne dodané.\n3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102503079/2022 zo dňa 09.09.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n4. Žalovaný uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nesplnil si svoju zákonnú povinnosť, ktorá\nmu vyplýva z § 24 a § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\n\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), žalobca\nneuviedol nič konkrétne k deklarovaným prijatým obchodom s dodávateľom – Andrej Lučenič – CAR\nLINE, ako mali tieto obchody prebiehať, kto ich preberal a pod. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane\nje podstatné preukázať predmet dane a jeho dodanie dodávateľom uvedeným na dokladoch, z ktorých\nsi platiteľ uplatnil právo na odpočítanie dane.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 07.11.2022 (ďalej len\n„žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n6. Žalobca namietol porušenie jeho procesných práv – uviedol, že v rámci daňovej kontroly došlo\nk výpovedi A. B. a C. D., avšak žalobca k ich výsluchu nebol prizvaný, a preto došlo k zásahu do jeho\npráv. A. B. odpovedal na otázky správcu dane, avšak žalobca nebol prítomný a pri C. D. správca dane\nvychádzal z jej opakovaných výpovedí, avšak ani pri jednom úkone nebol prítomný žalobca.\n7. K A. B. žalobca uviedol, že tento bol vyzvaný správcom dane na dostavenie sa za účelom predloženia\ndokladov a odpovedí na otázky správcu dane, žalobca o výpovedi nebol upovedomený, nebol včas\nuzrozumený a nebolo mu umožnené klásť otázky. O tom, že sa jednalo o svedeckú výpoveď svedčí\nto, že (i) z odpovedí vyplynulo, že A. B. sa ústneho pojednávania zúčastnil ako osoba, ktorá podávala\nsvedectvo a (ii) jednalo sa o výpoveď, ktorá sa týkala žalobcu a daňovej kontroly.\n8. Žalobca ďalej namietol absenciu riadneho protokolu z daňovej kontroly. Žalobca namietol absenciu\nnáležitosti v zmysle § 47 písm. g), k). f) a j) daňového poriadku. Z dôvodu absencie zákonných náležitostí\nnedošlo k doručeniu protokolu v zmysle daňového poriadku so zákonnými následkami.\n9. Žalobca namietol porušenie základných zásad správy daní, pretože správca dane v rozhodnom\nčase nepracoval so všetkými dôkaznými prostriedkami predkladanými v priebehu daňovej kontroly, a to\nnajmä, že ignoroval podania žalobcu zo dňa 30.12.2020, 22.01.2021 a 01.02.2021. Uvedené porušenie\nzákladných zásad bolo viditeľné aj v prípade preukazovania fakturovaných obchodov voči daňovému\nsubjektu – A. B. – CAR LINE, a to najmä (i) selektívny výber dôkazných prostriedkov, (ii) nesprávna\nvoľba dôkazných prostriedkov a (iii) absencia úzkej súčinnosti. Došlo tak k prehliadnutiu: (i) potvrdenia\nrealizácie obchodov oboma dotknutými subjektmi, (ii) uzatvorenia zmluvy medzi obchodnými partnermi,\n(iii) poskytovania pravidelnej služby s hmotnými výstupmi, (iv) pravidelnej fakturácie a úhrady faktúr a (v)\nevidovania obchodov v účtovníctve. Aj napriek tomu, že žalovaný uviedol, že dôkazy eviduje, neustále\nkonštatoval záver, že mu nie je zrejmý spôsob realizácie prieskumov a dôvod ich realizácie.\n10. Žalobca ďalej namietol údajnú nečinnosť žalobcu / údajné neposkytnutie súčinnosti žalobcom.\nŽalovaný uviedol, že žalobca nebol súčinný pri daňovej kontrole, keď tento sa v deň oznámeného začatia\ndaňovej kontroly, t. j. 18.02.2020, nezdržiaval na sídle a nebolo možné sa s ním skontaktovať. Žalobca\noznačil tieto tvrdenia za nepravdivé, pričom dané bolo žalobcom ozrejmené aj na ústnom pojednávaní\ndňa 09.06.2020 bez spochybnenia správcom dane.\n11. Žalobca mal za to, že došlo k nedostatočnému a nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci.\nŽalobca namietol, že orgány finančnej správy sa venovali spoločnosti Adept School, KOVOSPOL\nRUNÁK, výpovedi C. D., nekontaktnosti E. F. G., a to aj napriek tomu, že výroková časť sa týka\nlen subjektu – A. B. – CAR LINE. Žalobca mal za to, že plnenie nebolo preukázané len faktúrami,\nale aj (i) zhodným vyjadrením oboch zmluvných strán, (ii) plnením zákonom určených povinností, (iii)\nzmluvnou dokumentáciou, (iv) bezhotovostnými prevodmi a (v) množinou hmotných výstupov plnených\nslužieb. Zároveň boli predložené aj doklady ozrejmujúce primeranosť výdavkov na marketing a doklady\nozrejmujúce kladný hospodársky prínos vo vzťahu ku konkrétnej marketingovej aktivite. Žalobca\nnamietol, že je neprípustné, aby správca dane spochybňoval realizáciu fakturovaných obchodov, ktorých\nrealizáciu žalobca preukázal, zatiaľ čo správca dane nepreukázal opak.\n12. Žalobca namietol absenciu výroku, ktorý neobsahoval špecifikáciu hmotnoprávneho predpisu a jeho\nustanovenia, podľa ktorého sa rozhodovalo. Ďalej namietol zmätočnosť rozhodnutia, keď správca dane\n\nrozhodnutie za obdobie január 2016 a plnenie spojené so subjektom – A. B. – CAR LINE odôvodnil\nargumentáciou týkajúcou sa obdobia 02/2016 – 12/2016 a plnením od iných subjektov – spoločnosti\nKOVOSPOL RUNÁK a Adept School.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 21.08.2024. Žalovaný uviedol, že sa s námietkami\nžalobcu dostatočne vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí, pričom konanie a ani napadnuté\nrozhodnutia neobsahujú také vady, aby boli nezákonné.\n14. K preverovaným obchodom žalovaný uviedol, že to, že na hodnotiacich hárkoch je uvedené, že\nich vypracoval A. B., nie je vecným preukázaním, že ich skutočne vypracoval, aj vzhľadom na riešené\nzdravotné témy, uvedené a prezentované odborné termíny a stanoviská, znalosti o zákone o liekoch,\nkonkretizované miesta lekární a podobne. Predloženiu konkrétnych dôkazov sa zástupca žalobcu\nvyhýbal.\n15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/255/2022.\n17. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a s odkazom na § 191 ods.\n1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\n18. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 18.03.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n19. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\n23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\n24. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 660,00 eur.\nÚlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy\npostupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia\ndane majú oporu v administratívnom spise.\nVšeobecne k východiskám odpočítania dane\n25. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n26. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej\nhodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom\nstanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno\ndaňového subjektu.\n27. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené\ndôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia\ndaňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie\na ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých\nexistujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu\npreukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal\nrozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má\ndoložiť ďalšími dôkazmi.\n28. Správny súd súčasne uvádza, že vo vzťahu k otázke deklarovaného dodávateľa je potrebné\npoznamenať aj to, že v súvislosti s posúdením deklarovaného dodávateľa došlo k judikatúremu posunu,\nkonkrétne vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie Súdny dvor Európskej únie pripustil, že dodávateľ\nplnenia nemusí byť vždy jednoznačne identifikovaný, pokiaľ možno zo skutkových okolností vyvodiť,\nže postavenie platiteľa DPH musel nutne mať. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že je\npotrebné ustáliť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako platiteľa\nDPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba to, že\ndodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho\ndvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné\nna overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci\nvyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom,\n\nresp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených\nskutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na\nvec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od\ndeklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.\nK námietke žalobcu ohľadom porušenia procesných práv žalobcu\n29. Žalobca namietol porušenie jeho procesných práv, a to z dôvodu, že sa žalobca nemohol zúčastniť\nvýsluchu C. C. D. a A. B., pričom žalovaný a správca dane tvrdili, že nedošlo k výsluchu svedkov,\nale jednalo sa o dožiadanie správcu dane. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uznal\ndôvodnosť danej žalobnej námietky.\n30. Vo vzťahu k výsluchu C. C. D. správny súd uvádza, že sa jedná o konateľku spoločnosti Adept School,\navšak v predmetnom kontrolovanom zdaňovacom období správca dane nekontroloval dodávateľa –\nspoločnosť Adept School, a preto správny súd na danú námietku neprihliadol, pretože by nemala vplyv\nna rozhodnutie správneho súdu v danej veci.\n31. Z administratívneho spisu je však zrejmé, že dňa 02.07.2020 sa vykonalo ústne pojednávanie,\no ktorom bola spísaná zápisnica, pričom predmetom ústneho pojednávania bolo preverenie zdaniteľných\nplnení za zdaňovacie obdobie 01-12/2016 dodávateľa so žalobcom, a ústneho pojednávania sa\nzúčastnil A. B.; žalobca a ani zástupca žalobcu nebol účastný daného ústneho pojednávania, pričom\nv administratívnom spise nie je žiaden dokument o tom, že by bol žalobca, resp. jeho zástupca\no konaní ústneho pojednávania informovaný. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že A.\nB. odpovedal na 3 otázky, ktoré sa priamo týkali obchodného vzťahu medzi dodávateľom – A. B. – CAR\nLINE a žalobcom, a týkali sa kontrolovaných zdaňovacích období. Daná osoba na otázky správcu dane\nodpovedala.\n32. Po preskúmaní zápisnice z daného ústneho pojednávania správny súd zastal názor, že zo strany\nsprávcu dane došlo k porušenie procesných práv žalobcu a konanie tak bolo zaťažené vadou v zmysle\n§ 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď správca dane uskutočnil výsluch A. B. bez účasti žalobcu, resp. jeho\nzástupcu, ktorého bolo potrebné upovedomiť o výsluchu postupom podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového\nporiadku a umožniť mu realizáciu jeho procesných práv. Správny súd sa nestotožnil s argumentom\nžalovaného, že konateľ dodávateľských spoločností nebol vypočutý ako svedok, ale ako konateľ - A. B.\ntotižto odpovedal na konkrétne otázky správcu dane týkajúce sa vzťahu so žalobcom.\n33. Na základe uvedeného je zrejmé, že A. B. nevystupoval v pozícii daňového subjektu vo vlastnej\nveci realizovanej pri vlastnej daňovej kontrole (v daňovom konaní) na účely preverovania skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré by sa týkali práve daňového subjektu – A. B. – CAR LINE,\nale jednalo sa o úkon správcu dane v priebehu daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za konkrétne\nzdaňovacie obdobia. Je neprípustné, aby správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového\nsubjektu vykonal výsluch svedka (hoc aj konateľa iného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone\nupovedomil kontrolovaný daňový subjekt. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane priamo z § 25 ods.\n4 daňového poriadku. Tiež je nepochybné, že uvedený úkon správcu dane mal jednoznačne vplyv po\nstránke skutkových zistení na daňové práva (uplatnené právo na odpočítanie dane) a povinnosti žalobcu\n(dôkazné bremeno a jeho rozsah).\n34. Oprávnenie daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky v procese\ndokazovania je mimoriadne významné, pretože aj napriek tomu, že daňový poriadok výslovne normuje\npovinnosť správcu dane dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené\nčo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), nemusí správca dane produkovať takú „dôkaznú\ndravosť“ v prospech daňového subjektu, akú by inicioval a vynaložil samotný daňový subjekt, ktorého\nsa daňová vec bytostne dotýka. Správca dane totiž primárne obhajuje fiškálne záujmy štátu a navyše\nnemusí mať dostatočné penzum informácií, aby náležite chránil aj záujmy dotknutého daňového\nsubjektu. Význam účasti daňového subjektu na výsluchu svedka spočíva v tom, že daňový subjekt má\nmožnosť priamej konfrontácie, namietať kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok, správca dane\nnemusí položiť otázky ku všetkým relevantným skutočnostiam v prospech daňového subjektu (eliminácia\n\nrizika jednostranne cielených otázok) a pod. (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30.11.2021).\nK námietke žalobcu ohľadom absencie riadneho protokolu\n35. Žalobca namietol, že protokol neobsahuje náležitosti tak, ako to upravuje § 47 písm. g), i), j), a k)\ndaňového poriadku. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n36. Správny súd preskúmal protokol a konštatuje, že tento obsahuje všetky náležitosti tak, ako to\npredpokladá § 47 daňového poriadku. Vo vzťahu k jednotlivým námietkam správny súd uvádza:\n- Protokol obsahuje súpis kontrolovaných dokladov – tento je uvedený od strany 6 protokolu, pričom\nsprávca dane uviedol tento súpis jednotlivo ku každému preverovanému mesiacu.\n- Protokol obsahuje podpis zamestnanca správcu dane – je síce pravdou, že (i) k E. H. F. absentuje\npodpis, avšak je objektívne zdôvodnený práceneschopnosťou (poznámka ako PN) a (ii) k F. C. absentuje\npodpis, avšak tento je objektívne zdôvodnený tým, že daná osoba od 01.11.2020 nepracovala u správcu\ndane, pričom protokol bol vydaný dňa 21.01.2021. Protokol však obsahuje podpis E. F. I., zamestnanca\nsprávcu dane. Správny súd tak nevzhliadol vadu absencie podpisu zamestnanca správcu dane, pričom\nak tento podpis aj absentoval, bola jeho absencia objektívne zdôvodnená.\n- Protokol síce neobsahuje vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.01.2021, avšak uvedené je objektívne\nzdôvodniteľné – vyjadrenie žalobcu je datované neskôr ako bol protokol vydaný. Súčasne je potrebné\nuviesť, že po doručení protokolu nasleduje vyrubovacie konanie, v rámci ktorého daňový subjekt môže\npredniesť svoje vyjadrenie k protokolu, resp. navrhnúť aj doplnenie dokazovania. K danému správny\nsúd súčasne poukazuje na judikatúru kasačného súdu, ktorý uviedol: „krajský súd preto nepochybil,\nak nevyhodnotil uvedené porušenie povinnosti správcu dane pri vyhotovení protokolu bez vyčkania na\nvyjadrenie ako podstatné porušenie daňových predpisov, ktoré by malo vplyv na zákonnosť daňovej\nkontroly a následného vyrubovacieho konania či zákonnosť samotných rozhodnutí. Potom, ak správca\ndane vyhotovil protokol počas lehoty na vyjadrenie k oboznámeniu, právo sťažovateľa na vyjadrenie\nmu nebolo týmto upreté“ (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sfk/97/2022 zo dňa 26.10.2023);.\n- Protokol obsahuje dátum vypracovania protokolu, a to dňa 19.01.2021, pričom dátum 21.01.2021 je\nnutné chápať ako dátum vydania protokolu. Uvedené nespôsobuje zmätočnosť protokolu.\n37. Správny súd tak dospel k záveru, že protokol obsahuje požadované náležitosti, pričom správca\ndane v ňom opísal všetky rozhodné skutočnosti, na podklade ktorých dospel k svojmu záveru. Na okraj\nsprávny súd súčasne uvádza, že aj prípadná absencia niektorých náležitostí v protokole nespôsobuje\nautomaticky nezákonnosť tohto podkladu, a teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd\nkonštatuje, že na absenciu náležitostí podľa § 47 daňového poriadku skončenie daňovej kontroly nie je\nnaviazané. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku sa na skončenie daňovej kontroly vyžaduje\nlen splnenie náležitostí podľa § 46 ods. 8 prvej vety pred bodkočiarkou, pričom tieto náležitosti predmetný\nprotokol obsahuje (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžfk/40/2019 zo dňa 31.01.2022) – teda výsledok daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia\ndôkazov.\nK námietke žalobcu ohľadom nesprávneho posúdenia k preverovaným službám\n38. Žalobca namietol, že vo vzťahu k danému dodávateľovi boli preukázané dôkazy tak, že bolo\nnepochybné splnenie hmotnoprávnych podmienok. Vo vzťahu k predmetnému dodávateľovi správny\nsúd vyhodnotil žalobnú námietku ako dôvodnú.\n39. Správny súd ustálil, že dodávateľ – A. B. – CAR LINE - potvrdil vykonanie činnosti pre žalobcu –\nvykonanie prieskumu, pričom v administratívnom spise sa nachádzajú aj výstupy z tejto činnosti, zároveň\npotvrdil vystavenie faktúry a úhrady. V administratívnom spise sú: zmluva o spolupráci, predmetom ktorej\nbolo plnenie marketingových služieb – prieskumy trhu a verejnej mienky a analýza spotrebiteľského\nsprávania na základe objednávky a výstupy – hodnotiaca správa, ktorú vypracoval A. B. – Prieskum\nnákupného správania zákazníkov pri nákupe vitamínových prípravkov s obsahom vitamínov rady B\nv lekárňach Trnavského a Bratislavského kraja, spolu so vzorom dotazníka.\n\n40. Orgány finančnej správy uviedli, že hodnotiace správy síce obsahujú, že ich vypracoval dodávateľ,\navšak táto informácia je formálna a vecne nepreukazuje, že správy skutočne vykonal A. B.. Žalovaný\nsúčasne uviedol, že nie je zrejmé, ako a kedy A. B. analýzy vykonal, keď nemal zamestnancov.\nSúčasne žalovaný uviedol, že dodávateľ neosvedčil, že má odborné vzdelanie a vedomosti na posúdenie\na vypracovanie hodnotiacich správ o účinkoch liekov a vitamínov. Dodávateľ má síce v predmete\npodnikania zapísaný prieskum trhu a verejnej mienky, ale to ho podľa žalovaného neoprávňovalo\nvypracovať hodnotiace správy a stanoviská zo špecifických oblastí, akou medicína a farmácia je.\nUvedené skutočnosti podľa názoru správneho súdu neobstoja.\n41. Ako to správny súd uviedol vyššie, hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH je (i)\nexistencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov\na služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Iné skutočnosti nemajú vplyv na\nto, či boli / neboli splnené hmotnoprávne podmienky. Orgány verejnej správy však svoje rozhodnutie\nzaložili na okolnostiach, ktoré nie sú hmotnoprávnymi podmienkami, a preto ani nemôžu byť dôvodom\nna odoprenie práva na odpočet DPH. Okolnosti ako (i) nedostatočné personálne zabezpečenie, (ii)\nabsencia odbornosti na výkon analýzy alebo (iii) zapísaný predmet podnikania nie sú podmienkami na\nodpočítanie DPH.\n42. K danému správny súd poukazuje na už ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý uviedol:\n„pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie\ndane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového\nsubjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálnotechnické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami\nna zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného\ndodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi ak by bolo v konaní preukázané,\nže sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na\nobchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“ (rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).\n43. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu je zrejmé, že orgány finančnej\nsprávy zamerali svoju pozornosť na okolnosti, ktoré však nemajú súvis s hmotnoprávnymi podmienkami\npráva na odpočet DPH.\nK námietke žalobcu ohľadom vady napadnutého rozhodnutia\n44. Žalobca namietol, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok, ktorý neobsahuje špecifikáciu\nhmotnoprávneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodovalo. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil\nsprávny súd ako nedôvodnú.\n45. S odkazom na § 63 ods. 3 daňového poriadku rozhodnutie musí obsahovať (i) označenie orgánu,\nktorý rozhodnutie vydal, (ii) číslo a dátum rozhodnutia, (iii) identifikáciu subjektu, o ktorého právach\na povinnostiach sa rozhodovalo, (iv) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c) (identifikácia),\nrozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu\nplnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy podľa § 12, a ak ide\no peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, (v) poučenie o mieste,\nlehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku a (vi) podpis\noprávnenej osoby.\n46. Výrok rozhodnutia tak musí obsahovať údaje podľa písmena c) (identifikácia), rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá\npovinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu\na číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená – s prihliadnutím vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu\ntoto rozhodnutie všetky tieto údaje obsahuje – (i) je v ňom identifikovaný žalobca, (ii) uvedený § 68 ods. 6\ndaňového poriadku, na podklade ktorého sa rozhodlo, (iii) lehota plnenia a (iv) absentuje výrok o náhrade\nnákladov, ktoré však v konaní neboli uplatnené. Správny súd tak nevzhliadol vadu výroku rozhodnutia.\n\n47. Na podklade vyššie uvedeného však správny súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej\nžaloby, a preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n48. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti sa orgány finančnej správy v ďalšom konaní opätovne\nvysporiadajú s právnym posúdením veci v intenciách právneho názoru správneho súdu s tým,\nže striktne dodržia procesné práva žalobcu ako daňového subjektu a znova posúdia všetky\naspekty hmotnoprávnych aj formálnych podmienok na odpočet dane u žalobcu a svoje rozhodnutie\npo vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach riadne\na dostatočne odôvodnia. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi\n(i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii)\núčasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude, buď\nrelevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku\npovažujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie, alebo preukázať,\nže žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému\npodvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo\npreukázať, či došlo k zneužitiu práva. Svoje rozhodnutie správne orgány v zmysle vyššie uvedeného\nnázoru správneho súdu vo vzťahu k podkladom rozhodnutia náležite odôvodnia, vychádzajúc pritom\nz riadne zisteného skutkového stavu.\n49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\n\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "ussr:6cb26cc1-8a4c-431e-aea9-b4280f271e7e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.607.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 607/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 607/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.607.2021.1"}, {"guid": "ff6690c8-4ee1-40f5-b127-425ccd3ea622:e436119a-89f2-4ea2-8e08-b30e0bae1b81", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200550.1", "spisova_znacka": "5Sfk/97/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/97/2022 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200550.1"}], "citovane_v": []}