{"guid": "f67bbe14-7e77-49c4-a4bd-81eb68dc5afe:24d767ae-3cfc-4aa7-b995-bc2c4e53b27f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201449.2", "spisova_znacka": "BA-2S/265/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/265/2022 z 30. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. júla 2026, sp. zn. BA-2S/265/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201449.2", "identifikacne_cislo": "1022201449", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/363", "nazov": "zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/363", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/363-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24d767ae-3cfc-4aa7-b995-bc2c4e53b27f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201449.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201449.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201449.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/265/2022\n1022201449\n30. 07. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022201449.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členiek senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej, v\nprávnej veci žalobcov: 1/ Mylan IRE Healthcare Limited, so sídlom: Unit 35/36, Garage Parade, Baldoyle\nIndustrial Estate, Dublin 13, Írsko, 2/ Viatris Healthcare Limited, so sídlom: Damastown Industrial Park,\nMulhuddart, Dublin 15, Írsko, obaja právne zastúpení: LEXIA advokátska kancelária s. r. o., IČO:\n53 176 014, so sídlom: Zámocká 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva\nSlovenskej republiky, IČO: 00 165 565, so sídlom: A. XXXX/X, XXX XX B., za účasti ďalších účastníkov\nkonania: 1/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom: Panónska cesta 2, 851\n04 Bratislava, 2/ Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom: Karadžičova 10, 814\n53 Bratislava, 3/ AbbVie Deutschland GmbH & Co. KG, reg. číslo: HRA 9790, Knollstrasse, 67061\nLudwigshafen, Spolková republika Nemecko, právne zastúpeného: Ments s. r. o., IČO: 55 681 727,\nso sídlom: Rybárska brána 8, 811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nK641_N1066_N1069 zo dňa 14.08.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č.\nK641_N1066_N1069 zo dňa 14.08.2022 vo výroku II.\nz r u š u j e a vec vo výroku\nII. rozhodnutia žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. K641_N1066_N1069 zo\ndňa 14.08.2022\nv r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Súd žalobu žalobcu v rade 1/ v časti smerujúcej proti výroku I. rozhodnutia žalovaného Ministerstva\nzdravotníctva Slovenskej republiky č. K641_N1066_N1069 zo dňa 14.08.2022 o d m i e t a.\nIII. Súd žalobu žalobcu v rade 2/ o d m i e t a.\nIV. Žalobcovi v rade 1/ súd voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.\nV.\nŽalobca v rade 2/ n e m á právo na náhradu trov konania.\nVI. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.\nVII. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 3/ súd voči žalovanému n e p r i z n á v a právo na\nnáhradu trov konania.\nVIII. Ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ n e m a j ú voči žalobcovi v rade 1/, 2/ právo\nnáhradu trov konania.\n\nna\n\nIX. Ďalšiemu účastníkovi konania v rade 3/ súd voči žalobcovi v rade 1/, 2/ spoločne\nnerozdielne p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.\n\na\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako orgán príslušný na konanie (ďalej len\n„prvostupňový orgán“ alebo aj „žalovaný“) podľa § 6 ods. 1 písm. h), § 20 ods. 1 zákona č. 363/2011\nZ. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na\nzáklade verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 363/2011 Z. z.“), iniciované z vlastného podnetu, rozhodnutím č.\nS11534-2022-OKC-25812 zo dňa 15.07.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 6 ods. 9\nzákona č. 363/2011 Z. z. a § 9, § 5 a nasl. vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky\nč. 435/2011 Z. z. o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej\npoisťovne za štandardnú dávku liečiva (ďalej len „vyhláška č. 435/2011 Z. z.“) rozhodol, že v zozname\nkategorizovaných liekov sa charakteristiky referenčných skupín, vrátane referenčných podskupín, určujú\ntak, že pre referenčné skupiny zaradené v bodoch 1. až 554. sa mení maximálna výška úhrady\nzdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva spôsobom uvedeným v prvom výroku prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej len „výrok I. prvostupňového rozhodnutia“), a súčasne druhým výrokom podľa § 20\nods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. vyslovil, že nemení úhradu za štandardnú dávku liečiva vo vzťahu k týmto\nreferenčným alebo úhradovým skupinám:\nL01BA01 Metotrexát parent. napl. striekačka s ihlou 15 mg\nR03AK11 Formoterol a flutikazón inhal. 5/125 mcg sus. inh.\nL04AA27 Fingolimod p.o. 0,5 mg\nN05AX12 Aripiprazol p.o. 10 mg\nL01EX01 Sunitinib p.o. 12,5 mg\nL01EX01 Sunitinib p.o. 25 mg\nL01EX01 Sunitinib p.o. 50 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. 200 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. nanočastice 145 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. supra bio 160 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. supra bio 215 mg (ďalej len „výrok II. prvostupňového rozhodnutia“).\n2. Na základe podaných námietok minister zdravotníctva Slovenskej republiky ako orgán príslušný\nna konanie podľa § 82 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. (ďalej len „žalovaný“), podľa § 6 vyhlášky\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 280/2022 Z. z. o spôsobe určenia štandardnej dávky\nliečiva, určenia, zníženia a zvýšenia maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku\nliečiva a určenia, zmeny a zrušenia úhradovej skupiny (ďalej len „vyhláška č. 280/2022 Z. z.“) a § 20\nods. 8 zákona č. 363/2011 Z. z. o námietkach ďalšieho účastníka konania v rade 3/ (ďalej len „námietka\nč. 1“) a o námietkach žalobcu v rade 1/ (ďalej len „námietka č. 2“) proti prvostupňovému rozhodnutiu\nrozhodol rozhodnutím\nč. K641_N1066_N1069 zo dňa 14.08.2022 (ďalej\nlen „napadnuté rozhodnutie“) tak, že námietke č. 1 vyhovel a prvostupňové rozhodnutie vo výroku I.\nprvostupňového rozhodnutia v bodoch 384. až 405. zrušil a vec vrátil prvostupňového orgánu na ďalšie\nkonanie (ďalej len „výrok I. napadnutého rozhodnutia“), a súčasne námietku č. 2 podľa § 20 ods. 8, § 82\nods. 13 zákona\nč. 363/2011 Z. z., § 6 ods. 1 písm. b), ods. 3 vyhlášky č. 280/2022 Z.\nz. zamietol a prvostupňové rozhodnutie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil, konkrétne vo vzťahu\nk referenčnej skupine:\nC10AB05 Fenofibrát p.o. 200 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. nanočastice 145 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. supra bio 160 mg\nC10AB05 Fenofibrát p.o. supra bio 215 mg (ďalej len „výrok II. napadnutého rozhodnutia“).\nII.\nŽaloba\n3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou dňa 17.10.2022 na\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“), sa žalobcovia v rade 1/ a v rade 2/ (ďalej\n\nspolu aj „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“ alebo „vydané rozhodnutia“)\nv celom rozsahu, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), písm. d), písm. e), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“), teda pre nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť vydaných\nrozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav a podstatné porušenia ustanovení o konaní, ktoré mali\nza následok vydanie nezákonných rozhodnutí.\n4. V bližšom odôvodnení žaloby poukázali na to, že vydané rozhodnutia sú nepreskúmateľné, arbitrárne\na nezákonné, nespĺňajú obligatórne zákonné atribúty a závažným spôsobom porušujú ich práva\na právom chránené záujmy. Preskúmavanými rozhodnutiami podľa nich došlo k porušeniu zásady\nlegitímnych očakávaní a k významnému zásahu do procesných práv žalobcov.\n5. Žalobcovia v úvode žalobnej argumentácie zhrnuli priebeh administratívneho konania, zopakovali\nobsah v konaní podaných pripomienok a námietok, pričom zdôraznili, že úhradová skupina U242 (do\nktorej patria fenofibráty s označením C10AB05) zahŕňa lieky s obsahom rovnakého liečiva a rovnakou\ncestou podania, avšak s rozdielnou liekovou formou, rozdielnymi formami liečiva niekoľkých generácií,\ns rozdielnymi navzájom nezameniteľnými silami liečiva a s rozdielnymi registrovanými indikáciami, ktoré\nneumožňujú ich úplnú vzájomnú terapeutickú náhradu, a teda vzájomná zameniteľnosť liekov úhradovej\nskupiny U242 je vylúčená schválenými registračnými rozhodnutiami. Návrh úhrady poisťovne bol teda\nzaložený\nna nesprávnej prezumpcii, ktorá predpokladá, že v terapeutickej praxi\nje pri liečbe pacientov principiálne možné vzájomne nahradiť niektoré lieky, avšak lieky s rozdielnymi\nregistrovanými indikáciami sú určené pre navzájom rozdielne skupiny pacientov. Podľa žalobcov táto\nskutočnosť odôvodňuje postup podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 435/2011 Z. z., čo žalovaný nerealizoval,\nnamiesto toho vyslovil, že v časti fenofibrátov sa úhradová skupina nemení, a pripomienky žalobcov\nneboli v prvostupňovom konaní akceptované.\n6. Podľa názoru žalobcov žalovaný na nesprávne zistený skutkový stav (nezohľadnenie existencie\nodôvodneného prípadu vzhľadom na terapeutickú nezameniteľnosť posudzovaných referenčných\nskupín zaradených v úhradovej skupine U242) nesprávne aplikoval príslušnú právnu normu, kedy\nargumentoval, že určovanie skupinovej úhrady v odôvodnených prípadoch podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č.\n435/2011 Z. z. je rovnako naviazané na podmienku predchádzajúcej zmeny referenčnej ceny úhradovej\nskupiny. Žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, podľa ktorého predtým, ako sa pristúpi\nk prehodnoteniu skupinovej úhrady, je potrebné posúdiť, či existuje skutočnosť, a to zmena ceny\nskupinovej úhrady, na základe ktorej rozhodujúci orgán k prehodnoteniu pristúpi. Žalovaný zistil, že\nreferenčná cena skupinovej úhrady sa nezmenila, preto podľa jeho názoru nie je dôvod na prehodnotenie\nskupinovej úhrady v rámci pravidelného štvrťročného prehodnotenia (revízie) úhrad. Žalobcovia označili\ntakýto výklad § 9 ods. 4, § 5 ods. 3 vyhlášky č. 435/2011 Z. z. v celom rozsahu za nesprávny,\núčelový a zavádzajúci, vykazujúci znaky neprípustnej svojvôle, ktorým žalovaný poprel samotnú\npodstatu právnej regulácie, umožňujúcej určiť aj inú skupinovú úhradu ako vypočítanú štandardným\nspôsobom. Existencia odôvodneného prípadu tu nepochybne je, a to prejednávaný prípad dotknutých\nliekov žalobcov zahrnutých v úhradovej skupine U242 vzhľadom na ich terapeutickú nezameniteľnosť,\ns poukazom na aplikáciu § 20 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z. Určenie jednotnej skupinovej úhrady\nv rámci predmetnej úhradovej skupiny je v rozpore so základnými princípmi kategorizácie liekov, v rámci\nktorej sa má zohľadňovať medicínske hľadisko, dostupnosť liečby, ako aj to, aby v zmysle Dôvodovej\nsprávny k vyhláške č. 280/2022 Z. z. pacient mohol bez obmedzení prejsť z jedného lieku na iný.\n7. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že ak žalovaný rozhodoval podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č.\n363/2011 Z. z., bolo potrebné dodržať kritériá kategorizácie liekov podľa § 7 ods. 1 zákona č. 363/2011\nZ. z., a teda zohľadniť okrem iného odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú\nefektívnosť a predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, účinnosť liečiva\npotvrdenú klinickými skúškami realizovanými\nna princípoch medicíny\nzaloženej na dôkazoch, účinnosť a bezpečnosť lieku potvrdenú v podmienkach bežnej terapeutickej\npraxe, ako aj farmaceutické charakteristiky lieku. Podľa žalobcov tak postupom žalovaného, resp.\nzlúčením referenčných skupín, ktoré sú terapeuticky nezameniteľné, do jednej úhradovej skupiny, neboli\nrešpektované pravidlá kategorizácie liekov ako ich predpokladá zákonná úprava, preto ide o rozpor\nnajmä s § 20 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z. Žalovaný je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 363/2011\nZ. z. povinný dbať na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, čo zahŕňa aj právo na\n\ndostupnosť liekov bez neodôvodnených nedoplatkov za rovnaký klinický prínos liečby. V situácii, keď\nžalovaný má možnosť na základe vlastného podnetu prehodnotiť charakteristiky konkrétnej úhradovej\nalebo referenčnej skupiny spôsobom, ktorý by mohol byť na prospech účastníkov konania alebo tretej\nosoby, je povinný postupovať v súlade s § 70 ods. 1 v spojení s § 20 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z.\na skupinovú úhradu vzhľadom na preukázateľnú existenciu odôvodneného prípadu prehodnotiť podľa\n§ 5 ods. 3 vyhlášky č. 435/2011 Z. z.\n8. Žalobcovia mali za preukázané, že úhradová skupina U242 predstavuje špecifický prípad, kedy\nreferenčné skupiny, ktoré ju tvoria, nemožno považovať za ekvivalentné alebo zameniteľné, a teda sa\npodľa nich jedná o odôvodnený prípad predpokladaný § 5 ods. 3 vyhlášky č. 435/2011 Z. z., kedy\nžalovaný mal určiť inú skupinovú úhradu než podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 435/2011 Z. z., t. j. vo\nvýške tretej najnižšej maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni prepočítanej na štandardnú dávku\nliečiva spomedzi liekov zaradených v posudzovanej úhradovej skupine. Žalobcovia teda uzavreli, že\nargumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, odvolávajúca sa na absenciu zmeny referenčnej\nceny úhradovej skupiny, v kontexte vyššie uvedených skutočností neobstojí, nemá oporu v príslušnej\nprávnej úprave týkajúcej sa revízie úhrad liekov a nevytvára právne relevantný základ pre transparentný,\npredvídateľný a zákonne konformný rozhodovací proces žalovaného ako príslušného správneho orgánu.\nNázor žalovaného, že úhradu nemožno prehodnotiť, pretože nedošlo k zmene referenčnej ceny, je\ntendenčný a spôsobilý poškodiť žalobcov na ich právach a právom chránených záujmoch, ako aj\npráva pacientov na zabezpečenie náležitej zdravotnej starostlivosti. Stanovenie úhrady na referenčnú\ncenu lieku, ktorý nemá potrebné indikácie, totiž ostatných pacientov nelegitímne a diskriminačne oberá\no prístup k hradenej liečbe, preto je dôvodná zmena úhrad, ktorú však žalovaný v rozpore s príslušnou\nprávnou úpravou negoval.\n9. Žalobcovia dodali, že pacienti s vysokým kardiovaskulárnym rizikom si tak neodôvodnene musia\nhradiť liečbu sami nad rámec stanovenej úhrady na úroveň údajne referenčného lieku, ktorý však\npotrebné indikácie nemá. Nápravou tohto nezákonného diskriminačného stavu pre pacientov a žalobcu\nbol navrhovaný postup podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 435/2011 Z. z., ktorý žalovaný odmietol, údajne\nčakajúc na zmenu ceny referenčného lieku\nbez patričnej indikácie, ktorá však nemusí nikdy\nnastať, resp. je neznáme, kedy nastane. Nezákonnosť aktuálneho stavu navyše sám žalovaný potvrdil\nu bioekvivalentného lieku k Fenofibrátu supra bio 215 mg, ku ktorému vydal stanovisko. Žalovaný v rámci\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil a neobjasnil,\nz akých skutkových a právnych zistení vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení a rozhodovaní riadil,\nnevyhodnotil jednotlivé zistenia z hľadiska ich relevantnosti a v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadal,\nči dokonca ignoroval skutočnosti uvádzané žalobcami, čím konal v rozpore\nso zákonom.\nPodľa žalobcov zásadná absencia relevantnej argumentácie a odôvodnenia zo strany žalovaného viedla\nk vydaniu rozhodnutí a postupu, ktorý je arbitrárny, nepreskúmateľný a zákonne nekonformný, a teda\nodporujúci princípu predvídateľnosti správnych rozhodnutí. Žalobcovia namietali vydané rozhodnutia\nako rozporné so základnými zásadami revíznych kategorizačných konaní, s precedenčnou zásadou,\nso zásadou materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásadou legitímnych očakávaní, vyplývajúcich\nz úpravy § 70 ods. 1, ods. 4, § 79 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 81 ods. 2, § 92 písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z.\nVzhľadom na uvedené napadnuté rozhodnutie podľa nich nespĺňa dané atribúty a náležitosti správneho\nrozhodnutia, preto je arbitrárne a v rozpore s princípmi právneho štátu. Žalobcovia tvrdili, že mali iba\nobmedzenú možnosť sa k vydaným rozhodnutiam a postupu žalovaného v predmetnom konaní vyjadriť\na plnohodnotne a kvalifikovaným spôsobom uplatňovať svoje procesné práva, najmä právo na právnu\nistotu, inú právnu ochranu, spravodlivý proces v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti\npodľa nich zakladajú vady preskúmavaných rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e),\npísm. g) SSP.\n10. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobcovia upozornili na neprípustný postup žalovaného, ktorý je\nv danej veci v rozpore s jeho rozhodnutiami vydanými v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch,\nkedy žalovaný pri rozhodovaní prihliadal na účinnosť a bezpečnosť liečby, odporúčané terapeutické\npostupy, pričom vzal do úvahy všetky skutočnosti mu známe z úradnej činnosti, ako aj medicínske\nstanoviská odborníkov, a to v súlade s § 79 ods. 1 zákona\nč. 363/2011 Z. z., podľa\nktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje žalovaný. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali\nna závery žalovaného uvádzané v obdobných konaniach, napr. vedených pod sp. zn. ID 24020, v ktorej\nsa žalovaný zaoberal aplikáciou § 5 ods. 3 vyhlášky\nč. 435/2011 Z. z., ako aj terapeutickou\nzameniteľnosťou liekov, ktorú považoval za esenciálnu\npre aplikáciu uvedeného ustanovenia,\n\nktoré okolnosti však naproti tomu v danej veci nezohľadnil. Obdobne sa žalovaný v konaní sp. zn. ID\n15782 zaoberal odôvodnenými prípadmi aplikácie predmetného ustanovenia a jeho aplikáciu odôvodnil\nrozdielnosťami v úhradovej skupine. Obdobne postupoval aj v konaní sp. zn. ID 9376 a v iných. Podľa\nžalobcov je zrejmé, že pri vydaní preskúmavaných rozhodnutí žalovaný postupoval v striktnom rozpore\ns uvedenými postupmi v skutkovo obdobných prípadoch.\n11. Žalobcovia poukázali aj na § 70 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z. s tým, že neodôvodnený odklon od\ndoterajšej rozhodovacej praxe žalovaného je z hľadiska rozhodovacieho postupu striktne neprípustný\na svedčí o svojvôli, napriek viazanosti základnými zásadami rozhodovacieho procesu a potrebe\njednoznačne a logicky zdôvodniť všetky skutočnosti, keďže sa tu jedná o aplikáciu ústavného princípu\nprávnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí, materiálnej rovnosti a spravodlivosti, ako aj legitímnych\nočakávaní. Žalobcovia vyjadrili názor, že v záujme dodržania zákonnej podmienky konzistencie\nrozhodovania má žalovaný povinnosť prihliadnuť\nna tieto základné právne a ústavné princípy,\nako aj na svoje stanoviská a rozhodnutia vydané v skutkovo obdobných prípadoch, čo v prejednávanej\nveci zásadným spôsobom absentuje.\n12. Napokon žalobcovia poukázali na prebiehajúce konanie o vytvorenie samostatných úhradových\nskupín č. 242a až 242d a prehodnotenie koeficientu v úhradovej skupine, ktoré iniciovali v súvislosti\ns uplatnenými námietkami v danej veci u žalovaného.\n13. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti napokon žalobcovia navrhli preskúmavané rozhodnutia\nako nezákonné podľa § 191 ods. 1, ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a priznať im právo na úplnú náhradu\ntrov konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu\ndňa 30.10.2024. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania, obsahu preskúmavaných rozhodnutí\na citácii aplikovanej právnej úpravy k žalobným námietkam uviedol a zdôraznil, že predmetom daného\nadministratívneho konania nebolo v zmysle § 6 ods. 1 písm. g) zákona č. 363/2011 Z. z. určenie\nreferenčných skupín liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov a ich charakteristík, ale\nv zmysle § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 363/2011 Z. z. zmena charakteristík referenčných skupín liekov\nzaradených v zozname kategorizovaných liekov. Z tohto dôvodu žalovaný pri rozhodovaní o zmene\nmaximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v rámci skutkového stavu\nv danej veci skúmal, či došlo k zmene referenčnej ceny v rámci jednotlivých úhradových skupín.\nPredmetom zisťovaného skutkového stavu teda nebola skutočnosť, či jednotlivé referenčné skupiny boli\nzaradené\ndo úhradovej skupiny v súlade s príslušnými právnymi predpismi.\n15. Žalovaný ďalej konštatoval, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v rámci zákona\nč. 363/2011 Z. z. a k nemu prislúchajúcej vyhlášky, ktorej účelom nie je skúmanie terapeutickej\nzameniteľnosti liečby. Príslušné lieky žalobcov boli v danom čase zaradené do úhradovej skupiny U242,\npričom na tvorbu úhrady v úhradovej skupine sa nevzťahujú pravidlá podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č.\n435/2011 Z. z., ale pravidlá podľa § 5 ods. 2, ods. 3 predmetnej vyhlášky.\n16. Žalovaný zotrval na tvrdení, že podľa § 9 ods. 4 predmetnej vyhlášky je predmetom prehodnotenia\nskupinovej úhrady taká skupinová úhrada, ktorej referenčná cena sa zmenila. Keďže v prípade úhradovej\nskupiny U242 k zmene nedošlo, skupinová úhrada sa neprehodnocovala. Aby mohlo dôjsť k následku\nv podobe prehodnotenia skupinovej úhrady, musí najskôr nastať právnou úpravou predpokladaná\nskutočnosť, spúšťač, ktorým je zmena referenčnej ceny úhradovej skupiny, čo v danej veci nebolo\nsplnené a táto skutočnosť bola preukázaná snímkou obrazovky zoznamu kategorizovaných liekov.\nSkutkový stav bol preto zistený správne. K postupu podľa § 5 ods. 3 predmetnej vyhlášky teda nemohlo\ndôjsť. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že na určenie inej ceny úhradovej skupiny nie je právny\nnárok, navyše odlišnosti v súhrne charakteristických vlastností lieku nezakladajú automaticky nárok na\nuplatnenie výnimky podľa predmetného ustanovenia. Žalovaný konštatoval, že pri posudzovaní splnenia\npodmienky § 5 ods. 3 predmetnej vyhlášky zvykol prihliadať aj na komplexnú situáciu dostupnosti liečby\nindikovaným pacientom.\n\n17. K namietanému odklonu od doterajšej rozhodovacej praxe uviedol, že samotná precedenčná zásada\nnemôže znamenať, že by rozhodovacia prax správnych orgánov mala byť nemenná. Podľa názoru\nžalovaného je pri jej uplatňovaní potrebné hľadať primeranú rovnováhu medzi žiaducou stabilitou\na predvídateľnosťou v rozhodovaní orgánov verejnej správy a flexibilitou. K zmene rozhodovacej praxe\nmôže pritom dôjsť aj v prípade, ak sa v súvislosti s interpretáciou právneho predpisu ponúka nová\nalternatíva výkladu, ktorej presvedčivosť je silnejšia ako doteraz aplikovaná interpretácia príslušného\nprávneho predpisu (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 Ads 77/2007 zo\ndňa 04.05.2010). Žalovaný na tomto mieste zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v napadnutom\nrozhodnutí a uzavrel, že ak chceli žalobcovia zmeniť určenie úhradovej skupiny, mohli tak urobiť\nspôsobom podľa zákona.\n18. Ďalej poukázal na prebiehajúce konanie o zmene charakteristík referenčnej skupiny, predmetom\nktorého bola práve zmena úhradových skupín, konanie vedené pod sp. zn. ID 26741, ktorého výsledkom\nbola požadovaná zmena. To však podľa žalovaného neznamená, že by sa potvrdila domnienka žalobcov\no odôvodnenom prípade výnimky podľa § 5 ods. 3 vyhlášky\nč. 435/2011 Z. z.\n19. Žalovaný mal tiež za to, že nedošlo k odklonu od jeho rozhodovacej praxe, nakoľko konanie sp. zn. ID\n25812 pojednávalo o zmene úhrad v existujúcich úhradových skupinách a predmetom takéhoto konania\nnie je rozhodovanie o zákonnosti zloženia úhradových skupín; konanie sp. zn. ID 26741 pojednávalo\no zmene určenia, usporiadania, existencie úhradových skupín a jeho predmetom nie je zisťovanie\nsplnenia podmienok podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 280/2022 Z. z.; a legislatívne konanie o novelizácii\núhradovej vyhlášky (t. j. vyhlášky č. 435/2011 Z. z.) sa netýkalo určenia úhradových skupín.\n20. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť v plnom rozsahu\na nepriznať mu právo na náhradu trov konania.\nIV.\nReplika žalobcov, vyjadrenia ďalších účastníkov konania a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n21. Replika žalobcov k vyjadreniu žalovaného nebola podaná.\n22. Uznesením Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“)\nč. k.\nBA-2S/265/2022-196 zo dňa 28.10.2025, právoplatným dňa 03.12.2025, správny súd pribral\ndo\nkonania ďalších účastníkov konania pôvodne v rade 1/ až 4/. Podaním doručeným správnemu súdu\ndňa 16.02.2026 však došlo k účinnému vzdaniu sa účastníctva zo strany pôvodného ďalšieho účastníka\nkonania v rade 2/, a to spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. V ďalšom konaní preto správny\nsúd konal už len s ďalšími účastníkmi konania v rade 1/ až 3/ pri ich súčasnom prečíslovanom označení\ntak, ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.\n23. Ďalší účastník konania v rade 2/ podaniami doručenými správnemu súdu dňa 16.01.2026 a dňa\n27.03.2026 oznámil, že sa vzdáva účastníctva v konaní. Svoje podanie však nerealizoval v súlade s §\n32 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého je takýto úkon potrebné uskutočniť ústne do zápisnice na pojednávaní\nalebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom, preto nedošlo\nk účinnému vzdaniu sa účastníctva v konaní na jeho strane. Vyjadrenie k veci nepodal.\n24. Ďalší účastník konania v rade 1/ sa vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.01.2026.\nUviedol, že v danej veci nevyužíva svoje právo a k žalobe sa vyjadrovať nebude.\n25. Ďalší účastník konania v rade 3/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním\ndoručeným správnemu súdu dňa 27.02.2026. Po zhrnutí skutkového stavu a relevantnej právnej úpravy\nupriamil pozornosť na to, že žalobcovia napadli preskúmavané rozhodnutia v celom rozsahu, čo podľa\nneho nereflektuje ich štruktúru ani zákonné limity aktívnej žalobnej legitimácie. Napadnuté rozhodnutie\nobsahuje dva výroky, ktoré sú samostatné a oddeliteľné a sú adresované rôznym subjektom. Žalobcovia\ntak mali napadnúť žalobou len ten výrok, ktorý sa dotýka ich práv a právom chránených záujmov, t. j.\nvýrok II. napadnutého rozhodnutia. Ak zásah do práv nepreukázali, nie sú legitimovaní na napadnutie\nostatných výrokov. Žalobcovia nepreukázali ukrátenie na právach, preto sa nemôžu domáhať zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu. V tejto časti sú tak zjavne neoprávnenou osobou\ns poukazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP.\n\n26. S ohľadom na uvedené ďalší účastník konania v rade 3/ navrhol obmedziť prieskum uskutočnený\nsprávnym súdom len na výrok II. napadnutého rozhodnutia a vo zvyšku žalobu odmietnuť. K meritu\nveci uviedol, že postup žalovaného a vydané rozhodnutia vo vzťahu k nemu boli v súlade so zákonom.\nZároveň upozornil na to, že v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia správnym súdom v celom\nrozsahu by došlo k obnoveniu pôvodného protizákonného stavu vo vzťahu k zrušujúcemu výroku I.\nnapadnutého rozhodnutia, čím by došlo k rozporu s princípmi správneho súdnictva i Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Navrhol žalobu v časti odmietnuť a voči žalobcom mu ako účastníkovi konania priznať právo\nna úplnú náhradu trov konania.\n27. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v rade 3/ sa vyjadril žalovaný podaním doručeným\nsprávnemu súdu dňa 01.04.2026. S jeho argumentáciou sa stotožnil a zdôraznil, že výrok I. napadnutého\nrozhodnutia nijakým spôsobom nezasahuje do práv a povinností žalobcov. Lieky žalobcov a ďalšieho\núčastníka konania v rade 3/ nie sú zaradené v rovnakej referenčnej skupine, a teda ani v rovnakej\núhradovej skupine, pričom vzájomne nijakým spôsobom svoje ceny úhrad neovplyvňujú. Navyše vo\nvzťahu k zrušujúcemu výroku I. napadnutého rozhodnutia už došlo k vydaniu nových rozhodnutí.\n28. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom ďalšieho účastníka konania v rade 3/,\nže žalobcovia prekročili svoju žalobnú legitimáciu vo výroku I. napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím. Konštatoval, že práv žalobcov sa týka iba výrok II. napadnutého\nrozhodnutia, ktorý je oddeliteľný. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť.\n29. Ďalší účastník konania v rade 1/ sa k podaným vyjadreniam vyjadril podaním doručeným správnemu\nsúdu dňa 19.05.2026. Uviedol, že v danej veci nevyužíva svoje právo a vyjadrovať sa nebude.\nV.\nRelevantná právna úprava\n30. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n33. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť\nalebo nedostatok dôvodov.\n34. Podľa § 191 ods. 3 SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,\nv závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané\nrozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27\nods. 1.\n35. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže\naj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n36. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo\nna\núplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom\nalebo sčasti úspech.\n\n37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n38. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri\nzúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní\núspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im\nsprávny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo\nna náhradu ďalších trov konania.\n39. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.\n40. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal\nvšetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať\nvšetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje\nna prokurátora a zainteresovanú\nverejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.\n41. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nžaloba bola odmietnutá.\n42. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n43. Podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 363/2011 Z. z. ministerstvo rozhoduje kategorizáciou liekov o\nzmene charakteristík referenčných skupín liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov.\n44. Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 363/2011 Z. z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá\nministerstvo, ustanoví spôsob\na) určenia štandardnej dávky liečiva,\nb) určenia maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva, ak nie je\nustanovený podľa odseku 8, a spôsob zníženia a zvýšenia maximálnej výšky úhrady zdravotnej\npoisťovne podľa § 20 ods. 8 až 11,\nc) určenia úhradovej skupiny, zmeny úhradovej skupiny a zrušenia úhradovej skupiny.\n45. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. pri kategorizácii liekov ministerstvo zohľadňuje\na) účinnosť liečiva potvrdenú klinickými skúškami realizovanými na princípoch medicíny založenej na\ndôkazoch pri\n1. záchrane života,\n2. vyliečení choroby,\n3. zmiernení príznakov choroby,\n4. zabránení vzniku závažných zdravotných komplikácií,\n5. zabránení zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia,\n6. účinnej profylaxii proti chorobe,\nb) účinnosť a bezpečnosť lieku potvrdenú v podmienkach bežnej terapeutickej praxe,\nc) prínos lieku pri znižovaní chorobnosti a úmrtnosti,\nd) výšku úhrady zdravotnej poisťovne za iné lieky určené na použitie pri rovnakých indikáciách,\ne) farmaceutické charakteristiky lieku, ktorými sú:\n1. cesta podania,\n2. lieková forma,\n3. množstvo liečiva v liekovej forme,\n4. dávkovanie lieku,\nf) porovnanie liečiva a lieku s inými dostupnými možnosťami liečby z hľadiska\n1. indikácie a kontraindikácie,\n2. výskytu nežiaducich účinkov,\n3. liečebnej dávky na danú indikáciu,\n4. dávkovania liečiva,\n5. interakcie s inými liečivami,\n\n6. liečebného prínosu liečiva,\n7. nákladovej efektívnosti,\n8. preskripčného obmedzenia,\n9. indikačného obmedzenia,\n10. obmedzenia úhrady zdravotnej poisťovne na jej predchádzajúci súhlas,\ng) odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na\nprostriedky verejného zdravotného poistenia,\nh) skutočnosť, že ide o liek na ojedinelé ochorenie, liek určený na liečbu závažného ochorenia alebo\nliek na inovatívnu liečbu.\n46. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. o zmene charakteristík referenčnej skupiny, okrem\nurčenia, zmeny alebo zrušenia určenia úhradovej skupiny a koeficientu úhradovej skupiny, rozhoduje\nministerstvo na základe žiadosti podľa § 14 alebo z vlastného podnetu. O určení, zmene alebo zrušení\nurčenia úhradovej skupiny a koeficientu úhradovej skupiny rozhoduje ministerstvo z vlastného podnetu.\n47. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z. pri rozhodovaní o zmene charakteristík referenčnej\nskupiny sa prihliada najmä na\na) účelnosť a efektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia,\nb) účinnosť a bezpečnosť liečby,\nc) odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv na\nprostriedky verejného zdravotného poistenia,\nd) zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia.\n48. Podľa § 20 ods. 8 zákona č. 363/2011 Z. z. ministerstvo z vlastného podnetu prehodnotí maximálnu\nvýšku úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva určenú pre referenčnú skupinu raz za\nkalendárny štvrťrok, ak nie je v odsekoch 9 a 10 ustanovené inak.\n49. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. v konaniach sa chránia záujmy štátu\nsa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a iných osôb.\n\na dbá\n\n50. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 363/2011 Z. z. ministerstvo dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n51. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu\nz jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov\nna rozhodnutie\nurčuje ministerstvo. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti\nnetreba dokazovať.\n52. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. ministerstvo pri rozhodovaní vo veciach kategorizácie\nvychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Ministerstvo pri\nrozhodovaní vo veciach úradného určenia cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín\nvychádza z európskej referenčnej ceny lieku platnej v čase začatia konania; to neplatí v prípade\núradného určenia ceny lieku podľa § 16 ods. 7, porovnávania úradne určených cien podľa § 94 a zníženia\núradne určenej ceny liekov podľa § 94 ods. 6 a 7.\n53. Podľa § 79 ods. 3 zákona č. 363/2011 Z. z. ministerstvo hodnotí podklady\nrozhodnutie podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.\n\nna\n\n54. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov\na použití\nprávnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo, spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami\na pripomienkami účastníkov konania a dôvody odchýlenia sa od odborného odporúčania poradných\norgánov podľa § 91 ods. 2 a odborného hodnotenia inštitútu.\n55. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z. z. proti rozhodnutiu ministerstva vo veci samej môže\núčastník konania podať na ministerstvo námietky do siedmich dní od doručenia rozhodnutia, ak v tomto\nzákone nie je ustanovené inak.\n\n56. Podľa § 82 ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. včas podané námietky majú odkladný účinok, ak v tomto\nzákone nie je ustanovené inak.\n57. Podľa § 82 ods. 11 zákona č. 363/2011 Z. z. o námietkach rozhoduje minister\njedného mesiaca odo dňa ich doručenia ministerstvu.\n\ndo\n\n58. Podľa § 82 ods. 13 zákona č. 363/2011 Z. z. ak sú na to dôvody, minister rozhodnutie zmení alebo\nzruší, inak námietky zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n59. Podľa § 92 písm. b) zákona č. 363/2011 Z. z. ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti vydáva\nrozhodnutia odôvodnené objektívnymi a overiteľnými kritériami vo veciach\n1. kategorizácie liekov,\n2. kategorizácie zdravotníckych pomôcok,\n3. kategorizácie špeciálnych zdravotníckych materiálov,\n4. kategorizácie dietetických potravín,\n5. úradného určenia cien liekov, ktoré nie sú zaradené v zozname kategorizovaných liekov.\n60. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 435/2011 Z. z. skupinová úhrada sa určuje vo výške\na) násobku referenčnej ceny úhradovej skupiny a koeficientu uvedeného v prílohe alebo\nb) podľa § 7, ak ide o úhradovú skupinu, ktorá v prílohe nemá uvedený koeficient.\n61. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 435/2011 Z. z. pre úhradovú skupinu možno\nv\nodôvodnených prípadoch určiť aj inú skupinovú úhradu než ako úhradu vypočítanú podľa odseku 2,\nmaximálne však vo výške tretej najnižšej maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni prepočítanej na\nštandardnú dávku liečiva spomedzi liekov zaradených v posudzovanej úhradovej skupine.\n62. Podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 435/2011 Z. z. ak sa zmenila referenčná cena úhradovej skupiny,\nskupinová úhrada sa určí tak, aby podiel maximálnej výšky doplatku poistenca za referenčný liek\núhradovej skupiny a maximálnej ceny referenčného lieku úhradovej skupiny vo verejnej lekárni zostal\nnezmenený; uvedené sa nevzťahuje na určovanie skupinovej úhrady podľa § 5 ods. 3.\n63. Podľa § 5 ods. 3 vyhlášky č. 280/2022 Z. z. pre úhradovú skupinu možno\nv\nodôvodnených prípadoch určiť aj inú skupinovú úhradu ako úhradu vypočítanú podľa odseku 2,\nmaximálne však vo výške tretej najnižšej maximálnej ceny lieku vo verejnej lekárni prepočítanej na\nštandardnú dávku liečiva spomedzi liekov zaradených v posudzovanej úhradovej skupine.\n64. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 280/2022 Z. z. prehodnotenie úhrad poisťovne\na\nskupinových úhrad (ďalej len \"prehodnotenie úhrad\") sa vykoná, ak\na) sa zmenila referenčná cena lieku,\nb) sa zmenila referenčná cena úhradovej skupiny, alebo\nc) liek, pre ktorého nedostupnosť sa úhrada poisťovne pre referenčnú skupinu alebo skupinová úhrada\nurčila podľa odseku 6, je opätovne dostupný na trhu.\n65. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky č. 280/2022 Z. z. ak sa zmenila referenčná cena úhradovej skupiny,\nskupinová úhrada sa určí tak, aby podiel maximálnej výšky doplatku poistenca za referenčný liek\núhradovej skupiny a maximálnej ceny referenčného lieku úhradovej skupiny vo verejnej lekárni zostal\nnezmenený; uvedené sa nevzťahuje na určovanie skupinovej úhrady pre úhradovú skupinu podľa § 5\nods. 3.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n66. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč.\n151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon\nsúdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je\n\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce\nsprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/265/2022,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S\nsprávneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/265/2022.\n67. Správny súd pre absenciu dôvodov podľa § 107 ods. 1 SSP rozhodol vec bez nariadenia\npojednávania, v zložení senátu, v ktorom neprítomného člena senátu 5S\nJUDr. Róberta\nJakubáča, PhD. zastupovala v zmysle aktuálneho Rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave\nna rok 2026 predsedníčka senátu 6S JUDr. Lucia Kúdelčíková, a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa\n30.07.2026. Termín a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený\nna úradnej tabuli a na\nwebovej stránke súdu dňa 12.06.2026 (oznámenie bolo vyvesené\nod 12.06.2026 do\n30.07.2026), teda bola dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia\nrozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP je deň 30.07.2026.\n68. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP\na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov\nuplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a to vo vzťahu k žalobcovi v rade 1/\nv časti výroku II. napadnutého rozhodnutia.\n69. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými žalovaný\npo uskutočnení pravidelnej, ním iniciovanej revízii úhrad v zmysle § 20 ods. 8 zákona č. 363/2011\nZ. z., výrokom I. prvostupňového rozhodnutia zmenil maximálnu výšku úhrady zdravotnej poisťovne\nza štandardnú dávku liečiva vo vzťahu k niektorým referenčným skupinám uvedeným v bodoch 1. až\n554., a zároveň výrokom II. prvostupňového rozhodnutia vyslovil, že vo vzťahu k niektorým referenčným\nskupinám, vrátane skupiny fenofibrátov, túto úhradu nemení. Napadnutým rozhodnutím žalovaný\nnámietke č. 1, ktorú podal ďalší účastník konania v rade 3/ proti výroku I. prvostupňového rozhodnutia\nv časti týkajúcej sa bodov 384. až 405., vyhovel a v tejto časti prvostupňové rozhodnutie výrokom I.\nnapadnutého rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Námietku č. 2, podanú žalobcom v rade\n1/ proti výroku II. prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa fenofibrátov, výrokom II. napadnutého\nrozhodnutia zamietol a v tejto časti prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobou\nžalobcov boli napadnuté preskúmavané rozhodnutia ako jeden celok.\n70. S ohľadom na rozsah a obsah žaloby a preskúmavaných rozhodnutí, ako aj\nna námietky\nnedostatku žalobnej legitimácie žalobcov vznesené ďalším účastníkom konania v rade 3/ a žalovaným\nv tomto správnom súdnom konaní, správny súd považoval v prvom rade za potrebné vysporiadať sa\ns rozsahom prieskumu, ktorý je v danom konaní možné zo strany správneho súdu uskutočniť.\n71. Dospel pritom k záveru, že žalobu žalobcu v rade 1/ vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozhodnutia\nje potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť. Vychádzal zo skutočnosti,\nže v tejto časti, ktorá sa týkala výroku I. prvostupňového rozhodnutia v jeho bodoch 384. až 405., podal\nnámietky proti prvostupňovému rozhodnutiu výlučne ďalší účastník konania v rade 3/, čo je preukázané\nobsahom administratívneho spisu a tiež samotným napadnutým rozhodnutím. Je zrejmé, že žalobca\nv rade 1/ nepodal v tejto časti proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadne námietky, a teda v tejto časti\nnevyužil riadny opravný prostriedok, čo vylučuje správny súdny prieskum žaloby v tejto časti v zmysle § 7\npísm. a) SSP. Povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje jedine na prokurátora\na zainteresovanú verejnosť, teda žalobcovi v rade 1/ táto povinnosť v plnom rozsahu prislúcha. Zároveň\nje potrebné dodať, že námietky v kategorizačnom konaní s poukazom na § 82 ods. 1, ods. 6 zákona č.\n363/2011 Z. z. predstavujú riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd\npreto výrokom II. tohto rozsudku podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení\ns § 7 písm. a) SSP žalobu\nvo vzťahu k žalobcovi v rade 1/ v časti výroku I. napadnutého rozhodnutia ako neprípustnú odmietol.\n72. Vo vzťahu k žalobcovi v rade 2/ ďalej správny súd zistil, že proti prvostupňovému rozhodnutiu\nnepodal žiadne námietky, o ktorých by žalovaný konal v zmysle § 82 zákona\nč.\n363/2011 Z. z., čo je rovnako preukázané obsahom administratívneho spisu a samotným napadnutým\nrozhodnutím. Žalobca v rade 2/ tak, ako je identifikovaný v záhlaví tohto rozsudku a ako bol identifikovaný\n\naj v podanej žalobe, vôbec nevyužil možnosť podať riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému\nrozhodnutiu v predmetnom administratívnom konaní, hoci sa\nna neho pre prípad podania žaloby\ntáto povinnosť vzťahovala a súčasne nejde o výnimku podľa\n§ 7 písm. a) SSP. Správny súd\npreto výrokom III. tohto rozsudku podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. a) SSP žalobu vo\nvzťahu k žalobcovi v rade 2/ ako neprípustnú v celom rozsahu odmietol.\n73. Vychádzajúc z vyjadreného správny súd konštatuje, že predmetom meritórneho prieskumu v tomto\nsprávnom súdnom konaní je žalobou napadnutý výrok II. napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokom\nII. prvostupňového rozhodnutia v časti fenofibrátov, a to len\nvo vzťahu k žalobcovi v rade\n1/ (ďalej aj „žalobca“), ktorý bol v tejto časti preskúmavanými rozhodnutiami priamo dotknutý a ktorý\nv tejto časti využil riadny opravný prostriedok. Správny súd sa preto zameral na preskúmanie zákonnosti\npreskúmavaných rozhodnutí v takto vymedzenom rozsahu.\n74. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že úlohou súdu v správnom súdnom konaní je chrániť práva\na právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP),\na to najmä pred svojvôľou a porušovaním ich práv ako účastníkov konania zo strany orgánov verejnej\nsprávy, ktoré sú v rozpore s princípmi právneho štátu. Úlohou správneho súdu v tomto správnom súdnom\nkonaní teda bolo, na základe podanej žaloby a v medziach žalobcom vznesených žalobných námietok a\ndôvodov posúdiť, či žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu, postupoval v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Správny súd bol pri\ntomto prieskume viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), ako aj stavom ku dňu vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).\n75. V rámci preskúmania veci sa správny súd najskôr zameral na posúdenie existencie uplatneného\nžalobného dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, teda námietky nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v relevantnej časti. Ustálenie existencie či\nneexistencie tohto žalobného dôvodu je totiž predpokladom pre možnosť posúdenia ďalších uplatnených\nžalobných dôvodov, keďže nepreskúmateľnosť rozhodnutia je takou zásadnou vadou, ktorá nielenže\nznemožňuje zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následne uplatniť\nmožnosť sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom\na porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní.\n76. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo\nprotirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné\njednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri\nformovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„NSS SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už vo všeobecnosti vyjadril ku kvalite rozhodnutí\norgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na\ndostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych\nodborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby\nich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad\npre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu...Úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť,\nči správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom...nedostatky odôvodnenia preskúmavaného\nrozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim\nvyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo\nvzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom\npresahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať\nsvojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup\na úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec\npreskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende\nvymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo\nv tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať\nrozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).\n77. Vychádzajúc z uvedených premís správny súd zameral svoju pozornosť na obsah preskúmavaných\nrozhodnutí cez prizmu žalobnej námietky o ich nepreskúmateľnosti, resp. nedostatku ich odôvodnenia, a\n\nto najmä vo vzťahu k vysporiadaniu sa so všetkými kritériami kategorizácie, ako aj k vo vzťahu k odklonu\nžalovaného od ustálenej rozhodovacej praxe v nastolených otázkach.\n78. V nadväznosti na uvedené z obsahu prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný\nsa v odôvodnení rozhodnutia po zhrnutí priebehu administratívneho konania, podaných pripomienok\núčastníkov konania a relevantnej právnej úpravy zameral na posúdenie vznesených pripomienok.\nK pripomienke č. 13, ktorú vzniesol žalobca, uviedol, že vo vzťahu k úhradovej skupine U242, resp.\ndo nej patriacej skupiny fenofibrátov, nedošlo k zmene referenčnej ceny úhradovej skupiny, preto nie\nje dôvodné navýšenie úhrady. K terapeutickej nezameniteľnosti liekov patriacich do tejto úhradovej\nskupiny uviedol, že na túto argumentáciu nemôže prihliadať, nakoľko konanie vo veci revízie úhrad nie\nje legislatívnym konaním pre posudzovanie určenia úhradových skupín. Konštatoval, že pri poslednej\nnovelizácii vyhlášky č. 435/2011 Z. z. zohľadňoval rôzne aspekty, najmä nezameniteľnosť liekov\nv rámci úhradových skupín, finančné dopady rozdelenia úhradových skupín a zachovanie dostupnosti\nliekov v zmysle zabezpečenia sociálne akceptovateľného doplatku lieku, resp. liekov bez doplatku.\nĎalej opätovne konštatoval, že v rámci existujúcej stanovenej úhradovej skupiny nedošlo k zmene\nreferenčnej ceny úhradovej skupiny, nie je teda dôvodná zmena výšky úhrady za štandardnú dávku\nliečiva v úhradovej skupine. Poukázal na znenie § 9 ods. 4 vyhlášky č. 435/2011 Z. z. a uzavrel, že\nv aktuálnom konaní nie je možné zmeniť výšku úhrady v predmetnej úhradovej skupine. Dodal, že ak\nby podiel maximálnej výšky doplatku poistenca za referenčný liek úhradovej skupiny a maximálnej ceny\nreferenčného lieku úhradovej skupiny vo verejnej lekárni nemal zostať zmenený z dôvodu, že uvedené\nsa nevzťahuje na určovanie skupinovej úhrady podľa § 5 ods. 3 predmetnej vyhlášky, nevzťahovanie\nzachovania podielu je späté s tým, že sa zmení podiel pri zmene referenčnej ceny úhradovej skupiny.\nPripomienky žalobcu preto nepovažoval za opodstatnené.\n79. Výrok II. napadnutého rozhodnutia, ktorým boli zamietnuté námietky žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu, vychádzajúc z odporúčania kategorizačnej rady, žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nodôvodnil tým, že námietky sú neopodstatnené s poukazom na to, že predmetom prehodnotenia\nskupinovej úhrady je len skupinová úhrada, ktorej referenčná cena sa zmenila. Keďže v predmetnom\nprípade sa referenčná cena úhradovej skupiny nezmenila, skupinová úhrada sa v tomto konaní\nneprehodnocuje, resp. nemení. Vychádzajúc z § 6 ods. 1 písm. b), ods. 3 vyhlášky č. 280/2022 Z. z.\nmal žalovaný za to, že predmetná právna úprava stanovuje, ako má správny orgán konať, ak nastane\nurčitá skutočnosť, teda stanovuje príčinu a následok. Inými slovami, na to, aby mohlo dôjsť k následku\n(prehodnoteniu skupinovej úhrady), musí najskôr nastať právnou úpravou predpokladaná skutočnosť,\na teda zmena referenčnej ceny úhradovej skupiny. Referenčná ceny úhradovej skupiny sa nezmenila,\npreto nie je prítomný dôvod na jej prehodnotenie v rámci revízie úhrad. Pre posúdenie tohto stavu je\npodľa žalovaného relevantné to, aké skutkové okolnosti sú platné ku dňu vydania rozhodnutia a aké\nboli stanovené bezprostredne predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím o určení, zvýšení alebo\nznížení skupinovej úhrady, pričom zistil, že výška referenčnej ceny je v oboch prípadoch rovnaká (17,75\nEur), o čom svedčí snímka obrazovky, ktorá bola súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.\nS ohľadom na uvedené žalovaný považoval námietky žalobcu za neopodstatnené, vrátane potreby\naplikácie § 5 ods. 3 vyhlášky č. 280/2022 Z. z.\n80. Žalovaný ďalej konštatoval, že súčasťou námietok žalobcu (ako držiteľa registrácie) bol rozpor\nprvostupňového rozhodnutia s jeho predchádzajúcou rozhodovacou praxou, resp. s konkrétne\noznačenými rozhodnutiami v obdobných veciach. Podľa názoru žalovaného však ani táto námietka\nneobstojí, pretože žalobca dôvodil rozhodovacou praxou žalovaného z obdobia rokov 2017 a 2019,\npočas ktorého žalovaný prehodnocoval všetky úhrady poisťovne stanovené pre referenčné skupiny, ako\naj všetky skupinové úhrady bez ohľadu na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k zmene referenčnej ceny\nlieku. Žalovaný konštatoval, že preskúmaním rozhodovacej činnosti žalovaného zistil, že rozhodnutím\nžalovaného z 15.07.2020 došlo k zmene dovtedajšej praxe prehodnocovať výšky úhrad zdravotných\npoisťovní všetkých referenčných skupín a skupinových úhrad a pristúpil k prehodnocovaniu len\ntých úhrad referenčných skupín a skupinových úhrad, v ktorých došlo k zmene ceny referenčného\nlieku. Žalovaný konštatoval, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti uplatňovanej od júla 2020\nexplicitne odmieta prehodnotiť úhradu v prípadoch, v ktorých nedošlo k zmene referenčnej ceny, čo\nbolo uskutočnené vo viacerých rozhodnutiach žalovaného označených v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Žalovaný uzavrel, že námietky žalobcu sú preto neopodstatnené.\n\n81. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že proces kategorizácie liekov v zmysle § 6 zákona\nč. 363/2011 Z. z. zahŕňa nielen zaradenie konkrétneho lieku do zoznamu kategorizovaných liekov\na úradné určenie jeho ceny, čím sa umožňuje, aby už registrované lieky boli uhrádzané z prostriedkov\nverejného zdravotného poistenia, ale do tohto procesu patrí aj následné rozhodovanie žalovaného\nako regulačného orgánu zabezpečujúceho stabilitu kategorizačného systému v ďalších veciach, resp.\nkonaniach týkajúcich sa rozsahu a podmienok úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických\npotravín na základe verejného zdravotného poistenia (§ 1 zákona č. 363/2011 Z. z.). Takýmto konaním\nvo veciach kategorizácie liekov je i konanie žalovaného podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 363/2011 Z.\nz. o zmene charakteristík referenčných skupín liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov.\n82. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z. pre každý liek zaradený v zozname kategorizovaných\nliekov sa určuje referenčná skupina a jej charakteristiky. Referenčná skupina obsahuje lieky zaradené\nv zozname kategorizovaných liekov, ktoré obsahujú rovnaké liečivo, majú rovnakú cestu podania, majú\nrovnakú alebo porovnateľnú liekovú formu a obsahujú rovnaké množstvo liečiva v jednej dávke lieku,\nmajú rovnakú koncentráciu liečiva alebo rovnaké množstvo liečiva v balení lieku. Pre každú referenčnú\nskupinu sa určujú charakteristiky zahŕňajúce štandardnú dávku liečiva a maximálnu výšku úhrady\nzdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva (§ 6 ods. 3, ods. 5 zákona č. 363/2011 Z. z.), pričom\nspôsob určenia štandardnej dávky liečiva, maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú\ndávku liečiva, spôsob zníženia a zvýšenia maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne, ako aj určenie\núhradovej skupiny, zmeny úhradovej skupiny a zrušenia úhradovej skupiny upravuje všeobecne záväzný\nprávny predpis (pôvodne vyhláška č. 435/2011 Z. z. a následne vyhláška č. 280/2022 Z. z.).\n83. Zmenou charakteristík referenčných skupín liekov sa vzhľadom na uvedené rozumie zmena\nštandardnej dávky liečiva alebo maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne\nza štandardnú\ndávku liečiva, ktoré konanie vedie žalovaný, pričom ho môže sám iniciovať.\nPre každé takéto\nkonanie platia kritériá kategorizácie liekov upravené v § 7 zákona č. 363/2011 Z. z., ktorými je žalovaný\npovinný sa riadiť a zohľadniť ich. Medzi takéto kritériá patrí účinnosť liečiva, účinnosť a bezpečnosť\nlieku, prínos lieku pri znižovaní chorobnosti a úmrtnosti, výška úhrady zdravotnej poisťovne za iné\nlieky určené na použitie pri rovnakých indikáciách, farmaceutické charakteristiky lieku (cesta podania,\nlieková forma, množstvo liečiva v liekovej forme, dávkovanie lieku), ako aj porovnanie liečiva a lieku s\ninými dostupnými možnosťami liečby, odporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú\nefektívnosť a predpokladaný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia, či skutočnosť, že\nide o liek na ojedinelé ochorenie, liek určený na liečbu závažného ochorenia alebo liek na inovatívnu\nliečbu. Ide o všeobecné kategorizačné kritériá pre všetky konania vo veci kategorizácie liekov v zmysle §\n6 zákona č. 363/2011 Z. z. Osobitne pre rozhodovanie o zmene charakteristík referenčnej skupiny, ktoré\nje upravené v § 20 zákona č. 363/2011 Z. z., platí, že je potrebné prihliadať osobitne aj na účelnosť a\nefektívnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia, účinnosť a bezpečnosť liečby,\nodporúčané terapeutické postupy s prihliadnutím na nákladovú efektívnosť a predpokladaný vplyv\nna prostriedky verejného zdravotného poistenia, zabezpečenie finančnej stability systému verejného\nzdravotného poistenia. Zohľadnenie uvedených skutočností je zákonnou povinnosťou žalovaného. Ich\nvyhodnotenie a riadne odôvodnenie v rámci vydaných rozhodnutí je predpokladom zachovania princípu\ntransparentnosti kategorizačného procesu, resp. jeho otvorenosti, pochopiteľnosti a čitateľnosti.\n84. Správny súd, posudzujúc argumentáciu žalovaného v preskúmavaných rozhodnutiach ako jeden\ncelok, dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu\no existencii vady\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti výroku II. podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre\nnedostatok dôvodov, na ktorých je založené.\n85. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí tak, ako boli popísané v predchádzajúcich častiach\ntohto rozsudku, vyplýva, že žalovaný v prejednávanej veci nepostupoval v súlade s vyššie\nuvedenými požiadavkami a nevysporiadal sa s relevantnými skutočnosťami súvisiacimi s predpokladmi\nvydania kategorizačného rozhodnutia, čím založil vadu nedostatku odôvodnenia vydaných rozhodnutí\na opodstatnenosť žalobných námietok v tomto smere. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí\nsa nevysporiadal konkrétne s otázkou kritérií kategorizácie liekov podľa § 7 ods. 1 v spojení s §\n6 ods. 1 písm. h) zákona č. 363/2011 Z. z., ani so zohľadnením skutočností podľa § 20 ods. 3\nzákona č. 363/2011 Z. z., tak, ako mu to prikazuje zákon. K týmto sa nevyjadril ani samostatne,\nani v kontexte s vlastnou doterajšou rozhodovacou činnosťou. Neuviedol, či zákonom stanovené\nkritériá zohľadnil, akým spôsobom a ako ich v kontexte skutkových a právnych okolností danej\n\nveci a podaných pripomienok žalobcu posúdil a vyhodnotil. Nevysvetlil svoje myšlienkové postupy\nani relevantné dôvody pre svoje závery a vydané rozhodnutia založil výlučne na konštatovaní\nabsencie zmeny referenčnej ceny úhradovej skupiny, súvisiacej s aplikáciou podzákonného právneho\npredpisu. Takéto odôvodnenie vydaných rozhodnutí je podľa názoru správneho súdu nepostačujúce,\nzvlášť za situácie, ak žalobca v rámci svojich pripomienok formuloval aj argumentáciu týkajúcu\nsa terapeutickej nezameniteľnosti revíziou dotknutých liekov s rozdielnou liekovou formou, formami\nliečiva niekoľkých generácií, rozdielnymi silami liečiva a registrovanými indikáciami, teda skutočností\nsúvisiacich s kritériami kategorizácie.\n86. Správny súd taktiež prisvedčil námietke žalobcu o nedostatku dôvodov pre vydanie preskúmavaných\nrozhodnutí s poukazom na absenciu riadneho odôvodnenia odklonu\nod rozhodovacej praxe,\nktorý žalobca žalovanému vytýkal už v námietkovom konaní, a teda išlo o jednu z námietok, s ktorými\nbol žalovaný povinný sa v rámci revízie prvostupňového rozhodnutia riadne zaoberať a presvedčivo\nvysporiadať. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti konštatoval, že sa v\ndanej veci odchýlil od svojej doterajšej rozhodovacej praxe, podmieňujúc, počnúc rokom 2020 v rámci\nsvojej novej rozhodovacej činnosti, revíziu úhrad zmenou referenčnej ceny úhradovej skupiny, resp.\nzmenou referenčnej ceny lieku. Bližšie však dôvody tohto odklonu nielenže nevysvetlil, ale striktne\nodmietol zachovávať svoj doterajší postup bez akéhokoľvek logického a presvedčivého zdôvodnenia.\nSprávny súd zastáva názor, že absencia akejkoľvek argumentácie, ktorá by ozrejmovala dôvody, pre\nktoré žalovaný námietkam žalobcu nevyhovel, hoci jeho tvrdenia o odklone sám potvrdil, predstavuje\nexistenciu hrubej vady arbitrárnosti, ba až svojvoľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú v právnom\nštáte neprípustné. Správny súd v tejto súvislosti len okrajovo poukazuje na už notoricky opakované\nzávery najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorých „Súčasťou náležitého odôvodnenia je aj náležité\nvysporiadanie sa s námietkami účastníka ako poistka proti svojvôli ... Nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu podľa čl. 1\nods.1 Ústavy SR a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo\nslobody, o ktorých sa koná. Bez náležitého odôvodnenia nie je možné preskúmať správnosť právneho\nposúdenia veci. Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a znamená\nprávo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa účastníkovi\nodníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať...(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžo/53/2011 zo dňa 26.04.2012), pričom tieto sú aplikovateľné aj na prejednávanú\nvec.\n87. Správny súd zdôrazňuje, že nie je súladné so zákonom také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré\nje zrozumiteľné len pre orgán, ktorý ho vydal. Žalobca ako účastník predmetného administratívneho\nkonania mal právo dozvedieť sa, z čoho žalovaný pri formovaní svojich záverov vychádzal a aké úvahy\nho k prijatým záverom viedli. V tomto kontexte nepostačuje ani dodatočné vysvetlenie žalovaného\nposkytnuté vo vyjadrení k žalobe či v ďalších jeho podaniach uskutočnených v priebehu tohto správneho\nsúdneho konania (napr. argumentácia v bode 17. tohto rozsudku). Žalovaný bol povinný dbať na to,\naby preskúmavané rozhodnutia aj pre ich zásadný dopad na systém úhrad spĺňali parametre riadneho\nodôvodnenia v zmysle § 81 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z. z.\n88. Správny súd s ohľadom na uvedené rezultuje, že je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu,\nsmerujúcej proti výroku II. napadnutého rozhodnutia, o existencii vady nepreskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nedostatok dôvodov, na ktorých je založené.\nNedostatok dôvodov správny súd identifikoval vo vzťahu k vysporiadaniu sa s otázkou kritérií\nkategorizácie liekov podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 6 ods. 1 písm. h) a skutočností podľa § 20 ods. 3 zákona\nč. 363/2011 Z. z., na ktoré je pri kategorizácii potrebné prihliadať, keďže kategorizáciou sa rozhoduje\naj o zmene charakteristík referenčných skupín liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov.\nK týmto skutočnostiam samostatne, ani v kontexte s vlastnou doterajšou rozhodovacou činnosťou, sa\nžalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach nevyjadril vôbec.\n89. Správny súd taktiež prisvedčil námietke nedostatku dôvodov pre vydanie preskúmavaných\nrozhodnutí s poukazom na absenciu riadneho odôvodnenia odklonu\nod rozhodovacej\npraxe, ktorý žalobca vytýkal v námietkovom konaní. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkonštatoval, že sa v danej veci odchýlil od svojej doterajšej rozhodovacej praxe, podmieňujúc revíziu\núhrad zmenou referenčnej ceny úhradovej skupiny, resp. zmenou referenčnej ceny lieku. Správny\nsúd zastáva názor, že argumentácia žalovaného v tejto časti neobstojí, keďže jej základom je len\n\nkonštatovanie zmeny rozhodovacej praxe bez ďalšieho vysvetlenia jej dôvodov, čo zakladá vadu\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\n90. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je\nvo\nvýroku II. potrebné ako nepreskúmateľné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec\nvýrokom\nI. tohto rozsudku vo výroku II. napadnutého rozhodnutia vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, ktorý je\nviazaný právnym názorom správneho súdu a je povinný v ďalšom konaní zákonným postupom odstrániť\nvytýkané nedostatky, predovšetkým riadne sa zaoberať kritériami kategorizácie, ktoré sa vzťahujú aj\nna konanie podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 363/2011 Z. z., a riadne a presvedčivo ich v novom\nrozhodnutí odôvodniť, rovnako tak svoj odklon od doterajšej rozhodovacej praxe, ktorý žalovaný sám\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval.\n91. Na dôvažok je potrebné dodať, že súd nepostupoval podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, teda\nnepristúpil spolu so zrušením napadnutého rozhodnutia aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia\nv zmysle žalobného petitu, a to s poukazom na potrebu minimalizácie zásahov do právoplatne vydaných\nrozhodnutí a právnu istotu účastníkov konania, a so zreteľom na to, že rozhodovanie orgánov verejnej\nsprávy v ich inštančnom postupe tvorí jeden celok a vytknuté nedostatky je možné zhojiť ďalším vhodne\nzvoleným zákonným postupom žalovaného.\n92. Pre úplnosť súd dodáva, že ďalšími žalobnými námietkami [žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm.\nc), písm. e), písm. g) SSP] sa nezaoberal, keďže ich hodnotenie je s ohľadom\nna vytýkané vady\nnapadnutého rozhodnutia v podobe jeho nepreskúmateľnosti v tomto konaní predčasné.\nVII.\nNáhrada trov konania\n93. O náhrade trov konania vo vzťahu k zrušujúcemu výroku I. tohto rozsudku rozhodol správny\nsúd podľa § 167 ods. 1 SSP a čiastočne úspešnému žalobcovi v rade 1/ (konkrétne úspešnému\nv rozsahu zrušenia výroku II. napadnutého rozhodnutia, ktorý predstavuje 50 % úspech) výrokom IV.\ntohto rozsudku priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému v rozsahu\n50 %. Vo zvyšnej časti bola žaloba tohto účastníka výrokom II. tohto rozsudku odmietnutá, preto žalobca\nv rade 1/ nemá v tejto časti právo na náhradu trov konania v zmysle § 170 písm. a) SSP. Priznanie\nnáhrady trov konania nie je odôvodnené ani titulom zavinenia v zmysle § 171 ods. 1 SSP, keďže\nodmietnutie žaloby v tejto časti zavinil práve žalobca v rade 1/.\n94. Výrokom V. správny súd vyslovil, že žalobca v rade 2/ s poukazom na § 170 písm. a) SSP nemá\nnárok na náhradu trov konania, keďže vo vzťahu k nemu bola žaloba výrokom III. tohto rozsudku v celom\nrozsahu odmietnutá. Odmietnutie žaloby zavinil žalobca v rade 2/, preto vo vzťahu k nemu neprichádza\ndo úvahy ani aplikácia § 171 ods. 1 SSP.\n95. Výrokom VI. správny súd vyslovil, že žalovaný s poukazom na § 170 písm. a) SSP nemá nárok na\nnáhradu trov konania vo vzťahu k odmietnutiu žaloby výrokmi II. a III. tohto rozsudku. Správny súd nezistil\nani existenciu trov titulom zavinenia v zmysle § 171 ods. 1 SSP, keďže žalovaný je orgánom verejnej\nsprávy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trov\nnevznikli a žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nežiadal náhradu trov priznať. Pre úplnosť správny\nsúd dodáva, že vo vzťahu k zrušujúcemu výroku I. tohto rozsudku je potrebné z hľadiska náhrady trov\nkonania konštatovať, že žalovaný nebol úspešný, preto mu táto náhrada v zmysle § 168 SSP neprináleží\na správny súd o nej nerozhodoval osobitným výrokom.\n96. Výrokom VII. správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v rade\n1/ až 3/ voči žalovanému vo vzťahu k zrušenému výroku II. napadnutého rozhodnutia (výrok I. tohto\nrozsudku), keďže z obsahu súdneho spisu nezistil, že by im v zmysle § 169 SSP v súvislosti s plnením\nsúdom uloženej povinnosti vznikli trovy (por. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).\n97. Výrokom VIII. tohto rozsudku správny súd vyslovil, že ďalší účastníci konania v rade 1/, 2/ nemajú\nprávo na náhradu trov konania vo vzťahu k odmietnutiu žaloby (výroky II. a III. tohto rozsudku),\n\ns poukazom na § 170 písm. a) SSP, s tým, že správny súd vo vzťahu k týmto účastníkom nezistil ani\nexistenciu trov titulom zavinenia v zmysle § 171 ods. 1 SSP, keďže im v konaní žiadne trovy nevznikli.\n98. Výrokom IX. tohto rozsudku správny súd vo vzťahu k odmietnutiu žaloby (výroky II. a III. tohto\nrozsudku) priznal právo na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi konania v rade 3/ voči žalobcom\nv rade 1/, 2/ spoločne a nerozdielne titulom zavinenia v rozsahu 50 %, a to s poukazom na § 171 ods.\n1 SSP. Žalobcovia v rade 1/, 2/ podali žalobu spoločne a spoločne zavinili jej odmietnutie v polovičnom\nrozsahu, t. j. vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozhodnutia. Trovy, ktoré vznikli ďalšiemu účastníkovi\nkonania v rade 3/ podaním vyjadrenia k veci zo dňa 27.02.2026 s tým, že bol v konaní právne zastúpený,\na teda mu vznikli aj trovy právneho zastúpenia za účelom jeho efektívnej procesnej obrany realizovanej\npodaným vyjadrením, tak žalobcovia v rade 1/, 2/ zavinili v rozsahu 50 % spoločne a nerozdielne.\nSprávny súd teda priznal ďalšiemu účastníkovi konania v rade 3/ náhradu trov konania v rozsahu\nuskutočneného procesného úkonu - podaného vyjadrenia k veci zo dňa 27.02.2026 a trov právneho\nzastúpenia tohto úkonu, ktoré trovy sú povinní v rozsahu 50 % nahradiť spoločne a nerozdielne žalobca\nv rade 1/ a 2/.\n99. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n100. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}