{"guid": "4aeb4a10-674b-4d52-9619-789bcf9d4124:023bae81-a36b-40c5-8070-87496f82ac78", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200508.3", "spisova_znacka": "BA-1S/87/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/87/2022 z 10. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 10. februára 2026, sp. zn. BA-1S/87/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200508.3", "identifikacne_cislo": "1022200508", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Monika Kadlicová", "sudca_id": 416, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-monika-kadlicova-416", "datum_vydania": "2026-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/363", "nazov": "zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/363", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/363-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d,f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/023bae81-a36b-40c5-8070-87496f82ac78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200508.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200508.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200508.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/87/2022\n1022200508\n10. 02. 2026\nMgr. Monika Hrašnová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200508.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov\nsenátu JUDr. Barbory Vrbovej a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ DÔVERA zdravotná\npoisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, právne zastúpený:\nŠkubla & Partneri s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861\n154, 2/ Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284\n831, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava\n37, IČO: 00 165 565, za účasti ďalších účastníkov 1/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom\nPanónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, 2/ Instituto Grifols, S.A., Can Guasch, 2- Parets\ndel Valles, 081 50 Barcelona, Španielsko, v zastúpení POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom\nŠtúrova 16/12, 811 02 Bratislava, IČO: 47 233 559, 3/ Baxalta Innovations GmbH, Industriestrasse\n67, 1221 Viedeň, Rakúska republika, 4/ CSL Behring GmbH, Emil-von-Behring-Strasse 76, D- 350 41\nMarburg, Spolková republika Nemecko, v zastúpení POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom\nŠtúrova 16/12, 811 02 Bratislava, IČO: 47 233 559, 5/ Takeda Manufacturing Austria AG, Industriestrasse\n67, 1221 Viedeň, Rakúska republika, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nS12633-2022-OKC-23634 zo dňa 15.02.2022, takto\n\nrozhodol:\n\nI.\nSúd rozhodnutie žalovaného č. S12633-2022-OKC-23634 zo dňa 15.02.2022\ne a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII.\n\nŽalobcovi v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.\n\nIII.\n\nĎalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\n\nzrušuj\n\nodôvodnenie:\n\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky začalo z úradnej moci konanie podľa § 74 ods. 3\nv spojení s § 76 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych\npomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 363/2011 Z. z.“ alebo „zákon“)\no zvýšenie úradne určenej ceny liekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov podľa § 19 ods.\n1 v spojení s § 95 zákona. Podkladom pre začatie konania boli štyri (4) podnety od hlavných odborníkov\n\nMinisterstva zdravotníctva SR, prezidentky neurologickej spoločnosti organizačnej zložky Slovenskej\nlekárskej spoločnosti, Združenia pacientov s primárnou imunodeficienciou, o. z., a primára odd. klinickej\nimunológie a alergiológie UNM, Martin.\n2. Oznámenie o začatí konania bolo zverejnené na webovom sídle ministerstva zdravotníctva dňa\n04.02.2022.\n3. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. S12633-2022-OKC-23634\nz 15.02.2022 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 6 v spojení s § 95 ods. 1 zákona\nurčilo úradné určenú cenu lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov pre jednotlivé lieky –\nimunoglobulíny špecifikované vo výroku rozhodnutia.\n4. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú dôvody, ktoré viedli ministerstvo zdravotníctva k úradnému\nurčeniu cien kategorizovaných liekov – imunoglobulínov a to; ich nedostupnosť na slovenskom\ntrhu, čo potencionálne znamená závažné ohrozenie zdravia občanov. Vo verejnom záujme v súlade\ns § 95 ods. 1 zákona ministerstvo z vlastného podnetu považuje za odôvodnené bezodkladne\nrozhodnúť vo veci úradného určenia cien imunoglobulínov a vo veci kategorizácie imunoglobulínov\ntak, aby bola zabezpečená kvalita a dostupnosť predmetných hradených liekov a zabezpečený systém\nfungovania zdravotníctva a jeho stabilita v rámci finančných možností systému verejného zdravotného\npoistenia. Potrebu konania vo veci zvýšenia úradne určených cien predmetnej skupiny kategorizovaných\nliekov odvodzuje ministerstvo od situácie s predmetnými liečivami, vysokej medicínskej potreby\nimunoglobulínov, a to aj v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a preukázateľnou dlhodobou\nprerušovanou nedostupnosťou kategorizovaných liekov zo skupiny imunoglobulínov. Ministerstvo určilo\núradné určenú cenu (ÚUC) odpovedajúcu výške európskej referenčnej ceny (ERC) k 15.1.2022, ktorú\nporovnávaním úradne určených cien v zmysle § 94 zákona ministerstvo z vlastného podnetu dohľadalo.\nV prípade, ak je ERC nižšia alebo rovná ako +20% oproti súčasnej ÚUC, potom určená ÚUC je navýšená\nna úroveň ERC. Pokiaľ je rozdiel medzi súčasnou úradne určenou cenou a európskou referenčnou\ncenou z 15.01.2022 vyšší ako 20%, určená výška úradne určenej ceny odpovedá zvýšeniu súčasnej\núradne určenej ceny o 20%.\n5. Proti rozhodnutiu nebolo možné podať námietky. Rozhodnutie je vykonateľné a právoplatné jeho\nzverejnením na webovom sídle ministerstva. Rozhodnutie bolo zverejnené dňa 15.02.2022.\n\nII.\nRozsah a dôvody žaloby\n(Argumenty žalobcu)\n6. Žalobcovia sa spoločnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.04.2022\ndomáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S12633-2022-OKC-23634 z 15.02.2022\na jeho zrušenia podľa § 190 ods. 1 písm. c), d), f), g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“). Zároveň si uplatnili náhradu trov konania.\n7. Žalobcovia namietajú, že žalobou napadnuté rozhodnutie nespĺňa zákonné atribúty definované v §\n81 ods. 1 písm. d) zákona (nedostatok výroku, bez uvedenia konkrétneho hmotnoprávneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo), a v § 81 ods. 2 zákona, keďže odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je\nformalistické, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\n8. Podľa názoru žalobcov je vzhľadom na procesný charakter ust. § 81 ods. 1 písm. d) zákona ako\naj z povahy veci potrebné vo výroku uviesť aj hmotnoprávne ustanovenie, ktoré je právnym základom\nmerita rozhodnutia. Žalovaný síce uviedol odkaz na § 19 ods. 6 zákona, avšak toto nemá podklad vo\nvykonanom dokazovaní, súčasne žalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentuje § 94 zákona, čo však\nnie je premietnuté vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozhodnutie je formalistické, úplne v ňom absentujú\nvlastné úvahy žalovaného, teda z rozhodnutia nevyplýva, akými úvahami sa žalovaný ako správny\norgán riadil, zopakovanie argumentácie podnecovateľov bez riadneho zhodnotenia a presvedčivého\nvysvetlenia je pre žalobcov neakceptovateľná. Absentuje uvedenie faktov (skutočností zistených\ndokazovaním), a ich vyhodnotenie. Výrok rozhodnutia považujú za nedostatočný, pretože neuvádza\n\npodľa akého odseku § 95 ods. 1 zákona žalovaný rozhodol. Ďalej namietajú, že podnety nie sú súčasťou\nadministratívneho spisu. K otázke naliehavosti žalobcovia konštatovali, že pokiaľ ide o dlhodobý\nproblém absentuje prvok naliehavosti. Žalobcom nie je z odôvodenia rozhodnutia zrejmá súvislosť medzi\npopisovanými vzťahmi (tvrdení z podnetov) a zvýšením úradne určenej ceny. Prijaté opatrenie (hoci nie\nje predmetom prieskumu ako sami uvádzajú) považujú za neproporcionálne, ale najmä za neúčelné.\nSúčasťou administratívneho spisu nie sú žiadne konkrétne údaje získane z dokazovania.\n9. Žalobcovia ďalej namietajú absenciu odporúčania poradného orgánu. Aj keď zo zákona nevyplýva\nviazanosť odporúčaním poradného orgánu, mal by sa podľa žalobcov žalovaný s takýmto odporúčaním\nvysporiadať a v odôvodnení rozhodnutia to uviesť inak je jeho rozhodnutie arbitrárne. Súčasťou\nadministratívneho spisu nie je žiadne odporúčanie poradného orgánu. Je pri tom v rozpore s ustálenou\npraxou žalovaného a dikciou zákona (§ 91 zákona), ak sa poradný orgán predmetom rozhodnutia vôbec\nnezaoberal a nepredložil k nemu žiadne odporúčanie.\n10. K inštitútu verejného záujmu žalobcovia uviedli, že v danom prípade neboli splnené podmienky\nhypotézy § 95 ods. 1 zákona, preto rozhodnutie žalovaného nemá zákonný podklad. Dané ustanovenie\ntreba vykladať v kontexte celej právnej úpravy. V danom prípade neboli podľa žalobcov splnené\npodmienky predpokladané v § 19 zákona a z obsahu administratívneho spisu ako aj zo samotného\nrozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný splnenie týchto podmienok vôbec skúmal. Ďalej zo samotného\ngramatického výkladu § 95 vyplýva podmienka naliehavosti, pričom z rozhodnutia žalovaného a ani\nz administratívneho spisu nie je zrejmé v čom konkrétne táto naliehavosť spočíva. Žalovaný tak rozhodol\nv rozpore s hmotnoprávnou úpravou, keď aplikoval právnu normu, ktorej podmienky hypotézy neboli\nskutkovo naplnené, a súčasne pochybil procesne, keď svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil a súčasne\ndôvody tohto rozhodnutia nevyplývajú z administratívneho spisu.\n11. K teleologickému výkladu ust. § 95 zákona ako aj k preukázaniu, že žalovaný obišiel účel\nzákona žalobcovia uviedli; celý zákon je postavený na určitých princípoch a účele, ktorým je efektívne\nvynakladanie zdrojov verejného zdravotného poistenia. Systém verejného zdravotného poistenia je\nzaložený na princípe solidárnosti a zákon je súčasťou tohto systému, pričom môže byť ohrozený\nnevhodnými opatreniami za ktoré považujú žalobcovia aj rozhodnutie žalovaného.\n12. Tým, že bol obídený účel zákona, ktorým je zabezpečenie dlhodobej únosnosti nákladov systému\nverejného zdravotného poistenia, je ohrozená stabilita tohto systému. Samotné ceny imunoglobulínov\nv rozhodnutí žalovaného nie sú dostatočne preukázané – teda zdroj ani samotnú cenu nie je možné\noveriť, nakoľko neboli žalovaným predložené žiadne relevantné údaje.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, vyjadrenia ďalších účastníkov\n13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2022 nesúhlasí s námietkami žalobcov. Má\nza to, že rozhodnutie je vecne odôvodnené a rovnako je aj zdôvodnený verejný záujem. Žalovaný\njasne uviedol dôvody prečo začal konanie vo veci úradného určenia ceny liekov, teda bolo potrebné\npromptne reagovať na situáciu, ktorá nastala v súvislosti so zvýšeným dopytom imunoglobulínoch a ich\nnedostupnosťou, najmä po vypuknutí ochorenia COVID-19. Sťažený prístup k liekom, ich nedostatok\na ich vzájomná nezameniteľnosti nastala nielen v dôsledku ochorenia COVID -19, ale rozsahom úhrady\nzo zdrojov verejného zdravotného poistenia, čo má za následok presun liekov do krajín s vyššou\núhradou. Nedostatočná úhrada intravenóznych imunoglobulínov v rámci nášho územia je zatiaľ hlavnou\nbariérou ich dostupnosti na našom trhu. Teda aplikácia § 95 ods. 1 písm. a) a d) zákona mala\nopodstatnenie v konaní vo veci zvýšenia úradne určenej ceny liekov – imunoglobulínov.\n14. Žalovaný aj poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/17/2012 z 27.02.2013 a sp.\nzn. 3Szd/2/2012 z 13.11.2012 konštatoval, že vo výroku zrozumiteľným a určitým spôsobom formuloval\npredmet konania.\n15. Za účelové považuje tvrdenie žalobcov o tom, že nie je vysvetlené, aký je konkrétny skutkový\nstav pred zvýšením úradne určenej ceny lieku. Z odôvodnenia totiž jasne vyplýva, že zásoby lieku sú\nnedostatočné na pokrytie reálnej spotreby liekov v SR, čo vyplýva z údajov Štátneho ústavu na kontrolu\nliečiv (ďalej ako „ŠUKL“) Nesúhlasil ani s tým, že výpadky lieku nesúvisia s cenotvorbou, o opaku\n\nsvedčia podnety odbornej verejnosti. Žalovaný rozhodol podľa § 19 ods. 6 zákona v znení účinnom do\n31.07.2022 v spojení s § 95 zákona v rámci jemu priznaných zákonných kompetencií. Podľa názoru\nžalovaného z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplýva, že zákonné podmienky boli splnené a sú uvedené\nvšetky relevantné skutkové a právne okolnosti.\n16. Žalovaný nesúhlasí s namietaním nedostatku vo výroku, ako aj v odôvodnení rozhodnutia\nspočívajúcom v úplnej absencii konkretizácie písmena konkrétneho odseku § 95 ods. 1 zákona.\nNeuvedenie odseku ustanovenia zákona nemôže mať podľa žalovaného za následok neurčitosť výroku\na jeho nezákonnosť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol ustanovenia zákona vo vzťahu k predmetu\nkonania t.j. argumentoval potrebou zabezpečenia dostupnosti imunoglobulínov a poukázaním na\npandémiu COVID-19. Z toho dôvodu výrok rozhodnutia spĺňa náležitosti uvedené v § 81 ods. 1 písm.\nd) zákona.\n17. Žalobcami podaný výklad účelu zákona sa vymyká jeho obsahu a zmyslu. Ochrana práv pacienta,\nčo sa týka dostupnosti liekov, musí byť vo verejnom záujme. Jednou zo zásad konaní podľa zákona\nje ochrana záujmov štátu a štát z dôvodu ochrany verejného zdravia občanov, musí prijať nevyhnutné\na flexibilne opatrenia.\n18. Žalovaný ma zato, že žalobcovia účelovo napadajú neúplnosť administratívneho spisu z dôvodu, že\nabsentujú podnety odborníkov na ktoré sa žalovaný v rozhodnutí odvoláva. Poukázal na § 79 ods. 1 a 79\nods. 3 zákona, pričom konštatoval, že podnety odborníkov, v ktorých bolo poukazované na nedostupnosť\nimunoglobulínov, považuje žalovaný za skutočnosti známe z jeho úradnej činnosti a žalobcom boli\nprezentované aj na online stretnutí dňa 02.02.2022.\n19. Za zavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenia žalobcov, že žalovaný nedoložil zoznam jednotlivých\nkrajín Európskej únie a k ním nájdene úradne určené ceny, pretože žalobcovia majú prístup k údajom\no cenách liekov a nespochybnili výpočet ceny liekov. Rovnako zo zákona nevyplýva povinnosť\nzverejňovať na kategorizačnom portáli – podnety – upozornenia na možný nedostatok liekov. Za\nzavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenia žalobcov, že bez ďalšieho dialógu a relevantných podkladov\npristúpil k začatiu konania. Žalovaný inicioval stretnutie a zaslal k tomu aj podklady, zúčastnení boli\ninformovaní aj o cenách. Z uvedeného dôvodu nie je namieste vytýkať absenciu odporúčania odborného\norgánu, ktorým navyše nie je žalovaný viazaný.\n20. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú zistenia skutkového stavu za účelom rozhodnutia o zvýšení\núradne určených cien pre esenciálne a život zachraňujúce lieky.\n21. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovaným\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\n22. Žalobca v 1. rade v replike z 09.11.2022 na vyjadrenie žalovaného v zásade zotrval na svojej\nargumentácii. Zdôraznil, že žalovaný ako cenový orgán nie je oprávnený iniciatívne zvyšovať ceny\nregulovaných komodít, ak na to nie sú výslovne splnené podmienky (§ 19 ods. 6 zákona). Taktiež\nk svojmu vyjadreniu doložil prílohy na ktoré sa odvoláva, ktoré však neboli súčasťou administratívneho\nspisu. Žalobca v 1. rade spochybnil relevanciu žalovaným uvádzaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\n(sp. zn. 6Sž/17/2012, sp. zn. 3Szd/2/2012) na prejedávanú vec z dôvodu, že riešili odlišnú situáciu. Za\nnutnú zákonnú podmienku určitosti rozhodnutia považuje (§ 95 ods. 1 zákona), aby bola konkretizovaná\nkonkrétna skutková podstata teda konkrétne písmeno daného ustanovenia, a to priamo vo výrokovej\nčasti rozhodnutia. Tým skôr, ak ani z odôvodnenia nemožno celkom jednoznačne a zrozumiteľne zistiť,\nktorá zo skutkových podstát bola naplnená, a teda, ktoré ustanovenie bolo aplikované. K argumentácii\nžalovaného vo vzťahu k referencovaniu cien podľa § 94 zákona uviedol, že medzi konaním o zvýšení\núradne určenej ceny lieku podľa § 19 zákona a tzv. referencovaním cien podľa § 94, ktoré smeruje\nk znižovaniu cien, je rozdiel. Ide o dva úplné odlišní inštitúty. Žalovaný ich napriek tomu nesystémovo\nmieša. Žalovaný v rozhodnutí neuviedol, ani jeden zdroj, krajinu a ani cenu, ktorá vstupovala do výpočtu\nnových úradne určených cien. Ďalej uviedol, že účelom sledovaným dotknutou právnou úpravou je\nefektivita vynakladania zdrojov verejného zdravotného poistenia. Je to účel úpravy, na základe ktorej\nvznikli a vykonávajú svoju činnosť aj zdravotné poisťovne, ako aj účel zákona. Ak žalovaný tento\núčel nesleduje, koná v rozpore s týmto účelom, a teda nezákonne. Žalovaný žiadnym spôsobom\nnepreukázal, že práve cena je problém nedostupnosti; a že jej zvýšenie problém vyrieši. Podnety\n\nmedicínskych odborníkov neboli a nie sú súčasťou spisu; preto nemohlo byť podľa žalobcu v 1 rade\npodkladom pre rozhodnutie. Podnety medicínskych odborníkov nie sú všeobecné známe skutočnosti,\nktoré netreba nijako preukazovať. Účastníci konania musia mať možnosť oboznámiť sa so všetkými\npodkladmi rozhodnutia, opačný postup je zásahom do ich procesných práv. Akési neformálne online\nstretnutie nenahrádza činnosť riadneho poradného orgánu.\n23. Žalobca v 2. rade v replike z 10.11.2022 na vyjadrenie žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu\npridržiava všetkých argumentov, dôvodov a skutočností uvedených v podanej žalobe, zotrváva na\nsvojom stanovisku, že postup žalovaného v administratívnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie\nnapadnutého rozhodnutia trpí nedostatkami a chybami, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie a vrátenie\nžalovanému na ďalšie konanie. Výrok rozhodnutia neobsahuje zrozumiteľne formulovaný predmet\nkonania. Zo špecifikácie liekov nie je možné vyvodiť záver, podľa ktorého konkrétneho písmena § 95\nods. 1 zákona žalovaný rozhodol. Okrem toho túto skutočnosť nie je možné spoľahlivo a nezameniteľne\nvyvodiť aj vzhľadom na nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený\nskutkový stav. Žalovaný je povinný uviesť dôvody pre ktoré danú právnu normu aplikuje tak, aby bolo\nnepochybne preukázané, že podmienky aplikácie boli naplnené. Uvedené v napadnutom rozhodnutí\nabsentuje. Žalovaný ďalej v rozhodnutí žiadnym spôsobom nepreukázal a nezdokladoval svoje tvrdenia\no potrebe zvýšenia úradne určenej ceny lieku. Z odvodnenia nie je zrejmé, aký súvis má zvýšenie úradne\nurčených cien liekov uvedených v napadnutom rozhodnutí s nedostupnosťou týchto liekov, pandémiou\nCOVID-19, či zvýšeným dopytom. Žalobca v 2 rade konštatoval, že žalovaný sa žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s naplnením podmienok pre rozhodnutie podľa § 19 ods. 6 zákona ani s podmienkami\npre rozhodnutie podľa § 95 ods. 1 zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,\naké dokazovanie žalovaný vykonal, aká je príčinná súvislosť medzi rôznymi javmi a skutočnosťami\nopísanými v napadnutom rozhodnutí, akými úvahami sa žalovaný pri rozhodovaní riadil, ani ako žalovaný\ndospel k záveru potreby zvýšiť úradné určenú cenu liekov.\n24. Ďalší účastník v 2. a 4. rade zhodne vo svojich vyjadreniach z 12.09.2024 a 11.09.2024 nepovažujú\nžalobu za dôvodnú a navrhli ju ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. Dali do pozornosti, že\nsprávny súd nie je súdom skutkovým, a preto rôzne hypotézy žalobcov týkajúce sa účelu zákona\na spôsobov, akými mal žalovaný dosiahnuť dostupnosť liekov na slovenskom trhu (inak ako zvyšovaním\nich úradne určenej ceny), je právne irelevantné a nemá priestor v rámci správneho prieskumu. Ďalej\npoukázali na to, že vo výroku rozhodnutia boli uvedené ust. § 19 ods. 6 v spojení s § 95 ods. 1\nzákona, preto majú za to, že výrok v plnom rozsahu spĺňa zákonné náležitosti podľa § 81 ods. 1\npísm. d) zákona. Ustanovenie § 95 ods. 1 zákona je primárne, nakoľko určuje, že v tomto prípade\nnejde o klasické kategorizačné konanie, ktorého podmienky sú vymedzené v druhej časti druhej hlave\nzákona (§ 6-§ 21b), ale ide o osobitný druh konania vo verejnom záujme, ktoré je upravené v šiestej\nčasti zákona a ktoré určuje žalovanému zákonný podklad vo verejnom záujme rozhodnúť vo veciach\nkategorizácie alebo úradného určenia cien bez toho, aby bolo potrebné splniť podmienky uvedené\nv druhej časti zákona. Nakoľko žalovaný je oprávnený vo verejnom záujem rozhodnúť bezodkladne\na tento inštitút verejného záujmu je aj formálne vyčlenený z procesu kategorizácie liekov, zákon\nnevyžaduje na vydanie rozhodnutia vo verejnom záujme splnenie jednotlivých podmienok kategorizácie,\nako sú napríklad podmienky uvedené v § 19 ods. 6 zákona. Dikcia § 95 ods. 1 zákona jasne uvádza,\nže žalovaný nemôže vydať akékoľvek rozhodnutie vo verejnom záujme, ale iba rozhodnutie vo veciach\nkategorizácie alebo úradného určenia cien. Žalovaný odkazom na § 19 ods. 6 zákona (v znení do\n31.07.2022) iba špecifikoval, že bude vo verejnom záujme rozhodovať o zvýšení úradne určenej ceny\nliekov zaradených v zozname kategorizovaných liekov, a to najviac o 20%. Odkaz na § 19 ods. 6\nzákona preto v posudzovanom prípade považujú za plne dostačujúci, jednoznačný a určitý, nakoľko\nšpecifikuje rozsah veci, o ktorej sa bude vo verejnom záujme rozhodovať. Znamená to, že vo výroku boli\njasne a presne špecifikované ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, a to tak, ako\nvyžaduje § 81 ods. 1 písm. d) zákona. Výrok rozhodnutia je preto jednoznačný, zrozumiteľný, právne\nkonformný a zákonný.\n25. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval, že v rámci verejného záujmu rozhodoval\npodľa súčasne dvoch splnených kritérií verejného záujmu, a to (i) pri pandemickom výskyte choroby\na (ii) pri potrebe zabezpečenia dostupnosti hradených liekov (§95 ods. 1 písm. a) a d) zákona).\nZdôraznili, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané nielen počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti\ns ochorením COVID-19, ale počas núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s pandémiou ochorenia\nCOVID-19. Kombinácia faktorov ako pandemická situácia a nedostupnosť liekov na slovenskom\n\ntrhu viedla k zvýšeniu úradne určenej cene imunoglobulínov aspoň na úroveň európskej referenčnej\nceny liekov, to jest troch najnižších úradne určených cien liekov v EÚ, čo bolo životne dôležité pre\nzabezpečenia dostupnosti imunoglobulínov pre slovenských pacientov. Zdôraznili, že od 25.11.2021 bol\nvyhlásený núdzový stav, došlo k vysokému nárastu hospitalizovaných pacientov s COVID-19, a hrozilo\nzrútenie systému poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocniciach. Žalovaný počas pandemickej\nsituácie a počas trvania núdzového stavu bol povinný zabezpečiť dostupnosť hradených liekov\na fungovanie systému zdravotníctva v súvislosti so život ohrozujúcimi ochoreniami a liečbou rôznych\nforiem postkovidového syndrómu. Prostredníctvom napadnutého rozhodnutia bola preto zabezpečená\nrealizácia ústavného práva občanov zakotvená v čl. 40 Ústavy SR. Existencia verejného záujmu\npri vydávaní napadnutého rozhodnutia je preto zrejmá a nespochybniteľná. Pandémia COVID-19 je\nvšeobecne známa skutočnosť a v zmysle § 79 ods. 1 zákona ju nebolo potrebné dokazovať, taktiež\nnedostupnosť imunoglobulínov bola v tom čase známa, preto ani tieto skutočnosti nebolo potrebné\ndokazovať. Napriek tomu žalovaný do podkladov napadnutého rozhodnutia a aj do odôvodnenia\nuviedol skutočnosti a podania, ktoré stručne a výstižne preukazovali nedostupnosť imunoglobulínov na\nslovenskom trhu.\n26. Ďalší účastníci v 2. a 4. rade považovali za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcov\no nedostatočnom obsahu administratívnych spisov, nakoľko podľa § 79 ods. 1 zákona rozsah\npodkladov na rozhodnutie je výlučne v kompetencii žalovaného a žalobcovia v rámci svojho práva\nna podanie pripomienok (§ 79 ods. 5 zákona) podklady na rozhodnutie ani nijako nerozporovali.\nŽalovaný zverejnením časti podnetov odborníkov preukázal skutočnosti všeobecne známe z jeho\núradnej činnosti, a to vzájomnú nezameniteľnosť imunoglobulínov, čo znamená že v SR neexistujú\niné dostačujúce medicínske intervencie, ktoré by vedeli nahradiť imunoglobulíny. S ohľadom na vyššie\nuvedené považujú výrok a odôvodnenie rozhodnutia za jasné, zrozumiteľné a vnútorne nerozporné.\nZ odôvodnenia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutá riadne\nzodpovedalo najdôležitejšie otázky, ktoré boli predmetom konania. Taktiež mali za to, že vec bola\nsprávne právne posúdená, ust § 95 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 6 zákona predstavuje zákonný podklad na\nto, aby na základe zisteného skutkového stavu a počas trvania núdzového stavu bol žalovaný oprávnený\nrozhodnúť vo verejnom záujme o zvýšení úradne určenej ceny liekov. Za zákonný považujú aj procesný\npostup, ktorý nijako nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\n27. Vydaním rozhodnutia vo verejnom záujme bez predchádzajúceho odporúčania poradného orgánu\nnebola porušená žiadna zákonná povinnosť. Inštitút rozhodovania vo verejnom záujme je zriadený\ns jediným cieľom, a to, aby bol žalovaný oprávnený v prípade splnenia niektorej z podmienok verejného\nzáujmu uvedených pod písm. a) až d) v spojení s § 95 ods. 1 zákona rozhodnúť bezodkladne. Poradné\norgány predkladajú navyše podľa § 91 ods. 2 zákona v rámci svojich odporúčaní výlučne iba odborné\n- medicínske posúdenie veci s odôvodnením podľa kritérií ustanovených zákonom. Pri rozhodovaní vo\nverejnom záujme nie sú určené žiadne medicínske kritériá, ktorých splnenie by mohli poradné orgány\nposudzovať. Zo zákonnej úpravy § 91 ods. 2 a § 95 zákona je zrejmé, že posudzovanie podmienok\nverejného záujmu nepatrí do kompetencie poradných orgánov a zapojenie poradných orgánov by\nzmarilo bezodkladnosť rozhodovania vo verejnom záujme. S ohľadom na uvedené sa ustálená prax\nvydávania odborných odporúčaní vo vzťahu k liekom týka výlučne kategorizačných konaní uvedených\npodľa druhej časti druhej hlavy zákona, čo nie je posudzovaný prípad.\n28. Podľa názoru ďalších účastníkov v 2 a 4 rade nemôže byť rozsah zistenia skutkového\nstavu správnym orgánom v tomto konaní posudzovaný. Jednak pri výpočte žalobných bodov\nžalobcovia neuviedli, že by nezákonnosť rozhodnutia mala byť odvodzovaná z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a ani v rámci návrhu nie je namietané nedostatočné zistenie skutkového stavu.\nPosudzovanie účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti rozhodnutia žalovaného je v zmysle § 27 ods. 3\nSSP vylúčené zo správneho prieskumu.\n29. K argumentácii žalobcov vo vzťahu k účelu zákona uvádzajú, že žalobcovia sa snažia maximalizovať\nsvoj zisk. Za týmto sporom je stret dvoch záujmov, na jednej strane záujem žalobcov na maximalizáciu\nzisku a na druhej strane záujem žalovaného zabezpečiť občanom realizáciu ústavného práva na\nochranu zdravia garantovaného čl. 40 Ústavy SR, ktoré žalovaný v posudzovanom prípade napĺňal\nopatreniami vo verejnom záujme počas trvania mimoriadne situácie a núdzového stavu vyhlásených\nv súvislosti s pandémiou COVID-19. Rozhodovanie žalovaného by malo byť vzhľadom na okolnosti\n\nprioritne posudzované ako postup na ochranu verejného záujmu a ústavných práv občanov na ochranu\nzdravia.\n30. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/222/2018, na ktoré žalobcovia v žalobe\npoukázali, posudzovalo úplne rozdielne skutkové a právne okolnosti, ktoré nemajú žiadny súvis\ns napadnutým rozhodnutím.\n31. Poukazovanie na údajne ohrozenie stability systému verejného zdravotného poistenia zo strany\nžalobcov je nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko systém sa napriek vydanému rozhodnutiu a ďalšiemu\nnavyšovaniu úradne určenej ceny imunoglobulínov na základe osobitnej cenovej regulácie podľa § 21\nzákona nezrútil, práve naopak, bola zabezpečená lepšia dostupnosť imunoglobulínov pre slovenských\npacientov. Uviedli, že zdravotné poisťovne sú založené na účely vykonávania verejného zdravotného\npoistenia a ochranu zdravia pacientov, nie primárne na dosahovanie zisku. Preto výpočet škody\nspôsobom, akým to prezentujú žalobcovia nie je právne konformný. Žalovaný je ako ústredný orgán\nštátnej správy oprávnený určovať podmienky a pravidlá verejného zdravotného poistenia, ktoré sú\nžalobcovia následne povinní vykonávať.\n32. Záverom nepovažujú za pravdivé, že ceny imunoglobulínov uvádzané v rozhodnutí nie je možné\noveriť, nakoľko tieto ceny vychádzajú z overiteľných zdrojov údajov o cenách liekov, ktoré sú verejné\ndostupné v zmysle § 94 ods. 8 zákona a ku ktorým majú bežný prístup všetci účastníci konania, vrátane\nžalobcov.\n33. Žalobca v 1. rade v podaní z 30.10.2024 k vyjadreniu ďalších účastníkov konania v 2 a 4 rade\nzotrval na svojej argumentácii a navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vo všeobecnosti\nžalobca v 1. rade konštatoval, že ak by sme aj vychádzali z hypotézy, že objektívne boli splnené\nmateriálne dôvody na takéto meritórne rozhodnutie a prípadne aj postupom podľa § 95, z rozhodnutia\nani z obsahu administratívneho spisu splnenie podmienok nevyplýva. Ak by aj teda bolo toto rozhodnutie\nvecne správne (v zmysle opodstatnenosti zvýšenia úradne určenej ceny lieku a splnenia zákonných\npodmienok pre takéto zvýšenie), je v každom prípade procesne chybné; a chybné je aj konanie, ktoré\njeho vydaniu predchádzalo. Opätovne zdôraznil, že podnety medicínskych odborníkov nie sú súčasťou\nadministratívneho spisu a taktiež žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie.\n34. K jednotlivým argumentom ďalších účastníkov v 2 a 4 rade v podstate zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej v žalobe. K chybnému výroku dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR,\nsp. zn. 6Ssk/97/2022 z 28.08.2024 (bod 69, 72). Vo vzťahu k aplikovanej právnej úpravy a vzájomnému\nvzťahu § 95 ods. 1 a § 19 ods. 6 zákona uviedol, že vzťah týchto ustanovení je vzťahom osobitnej\n(§95 ods. 1) a všeobecnej úpravy (§19 ods. 6), čo však neznamená, že splnenie podmienok všeobecnej\núpravy netreba vôbec skúmať a v rozhodnutí odôvodniť. Všeobecná úprava nie je totiž ako celok\nvylúčená; ak by to tak bolo potom by jej uvedenie vo výroku rozhodnutia bolo chybou. Rovnako tak\nnemožno len všeobecne odkázať na ust. § 95 ods. 1 bez konkretizácie písmena daného odseku.\nK zdôrazňovaniu spojenia „vo verejnom záujme“ nie je možno podľa žalobcu v 1 rade vyvodzovať\nnesprávne závery nevyplývajúce z účelu tejto úpravy, najmä nemožno tvrdiť, že rozhodovanie podľa\niných ustanovení nie je vo verejnom záujme. V tomto kontexte považuje argumentáciu ďalších\núčastníkov v 2 a 4 rade ako chybnú aplikáciu gramatického výkladu § 95 ods. 1 zákona vytrhnutú\nz kontextu ako celku a jeho účelu. Obhajoba mätúceho odkazu na § 95 ods. 1 zákona ďalšími účastníkmi\nv 2 a 4 rade neobstojí, pretože žalovaný bol povinný vykonať dôsledný výklad týchto ustanovení\n(§ 95 ods. 1 písm. a), d) zákona). Nie je zrejmé, ako a či vôbec boli alebo mohli byť dosiahnuté\ntvrdené ciele aplikovanej právnej úpravy pre daný prípad práve na základe rozhodnutia žalovaného.\nK chybnému odkazu na právnu úpravu referencovania cien podľa § 94 zákona ďalší účastníci v 2. a 4.\nrade nepresvedčivo obhajujú postup žalovaného, pričom stále platí, že administratívny spis neobsahuje\nžiadne podklady (dôkazy) pre tvrdený postup, resp. že tento postup bol uplatnený. Konanie podľa § 94\nžalovaný nikdy nezačal a aj preto je odkaz na túto právnu normu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného\nmätúci.\n35. Žalobca v 2 rade v podaní z 16.01.2025 k vyjadreniu ďalších účastníkov v 2. a 4. rade zotrval na\nsvojom stanovisku, že postup žalovaného trpí nedostatkami, ktoré odôvodňujú jeho zrušenie a vrátenie\nna ďalšie konanie. Ďalší účastníci v 2. a 4. rade nepredložili vo svojich vyjadreniach také tvrdenia\na dôkazy, ktorými by preukázali vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n\n36. Ďalší účastníci v 2. a 4. rade vo vyjadrení z 21.01.2025 k vyjadreniu žalobcu v 1. rade nemajú za to,\nže by rozhodnutie trpelo vadami nepreskúmateľnosti a keďže žalovaný riadne zistil skutkový stav, ktorý\nodôvodňoval postup vo verejnom záujme v zmysle § 95 zákona aplikácia a interpretácia tejto právnej\nnormy vo veci zvýšenia ÚUC liekov o najviac 20% zo strany žalovaného bola plne zákonná a predstavuje\nriadne a správne právne posúdenie veci. Konanie o zvýšení ÚUC liekov, ktorého výsledkom bolo vydanie\nnapadnutého rozhodnutia, bolo vedené riadne, bez vád a plne v súlade s § 70 a nasl. zákona. Dali\ndo pozornosti, že rozhodovanie vo verejnom záujme vo veciach kategorizácie a úradného určenia cien\npodľa § 95 zákona je systémovo vyčlenené z bežnej kategorizácie liekov a úradného určenia cien\nliekov. Uvedením odkazu na § 19 ods. 6 zákona žalovaný špecifikoval rozsah veci, o ktorej sa bude\nvo verejnom záujme rozhodovať, a to, že pôjde o zvyšovanie ÚUC liekov najviac o 20%. Odmietajú\npoužitie akejkoľvek analógie s právnym posúdením v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n6Ssk/97/2022, nakoľko je diametrálne odlišné od posudzovaného rozhodnutia.\n37. Vo veci boli podané ďalšie vyjadrenia žalobcu v 1. rade a ďalších účastníkov v 2. a 4. rade, v ktorých\naj naďalej menovaní účastníci konania obhajujú už v konaní predloženú argumentáciu.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava\n38. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z .z.“)\na svoju činnosť začal od 01.06.2023.\n39. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo\nstavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok\nvec prejednal na pojednávaní dňa 10.02.2026 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti\nžaloby.\n40. Žalobcovia v 1. a 2. rade, žalovaný a ďalší účastníci konania v 2. a 4. rade na pojednávaní zotrvali\nna svojej argumentácii uvedenej v žalobe, v jednotlivých vyjadreniach ako aj na konečných návrhoch\nvo veci k predmetu prieskumu. (nahrávka z pojednávania je súčasťou elektronického súdneho spisu).\n41. Podľa § 1 zák. č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych\npomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, v znení účinnom do 31.07.2022 ďalej len zák. č. 363/2011 Z. z.), tento zákon\nustanovuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na\nzáklade verejného zdravotného poistenia. Tento zákon tiež upravuje konania, v ktorých Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len \"ministerstvo\") rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok\núhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného\npoistenia.\n42. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z. z., o zvýšení úradne určenej ceny lieku zaradeného v zozname\nkategorizovaných liekov rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti podľa § 13 alebo z vlastného\npodnetu.\n43. Podľa § 19 ods. 6 zák. č. 363/2011 Z. z., ministerstvo môže rozhodnúť o zvýšení úradne určenej\nceny lieku najviac o 20%, ak sú splnené všetky tieto podmienky:\na) v deň podania žiadosti je liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov najmenej 12 po sebe\nnasledujúcich mesiacov,\nb) zásoby lieku preukázateľne neboli dostačujúce na pokrytie reálnej spotreby lieku v Slovenskej\nrepublike počas najmenej 30 po sebe nasledujúcich dní bezprostredne predchádzajúcich dňu podania\nžiadosti,\nc) v Slovenskej republike nie sú dostupné iné dostačujúce medicínske intervencie.\n\n44. Podľa § 19 ods. 7 zák. č. 363/2011 Z. z., pri rozhodovaní podľa odseku 6 sa prihliada najmä\nna nákladovú efektívnosť liečby liekom a predpokladaný vplyv zvýšenia úradne určenej ceny lieku na\nprostriedky verejného zdravotného poistenia.\n45. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z. z., v konaniach sa chránia záujmy štátu a dbá sa na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a iných osôb.\n46. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z., účastníkmi konania vo veciach kategorizácie liekov sú\ndržiteľ registrácie lieku, o ktorého kategorizácii sa koná, a zdravotné poisťovne.\n47. Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z. z., konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z\npodnetu ministerstva.\n48. Podľa § 74 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z., konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania\nbolo doručené ministerstvu. Ak sa konanie začína z podnetu ministerstva, je konanie začaté dňom, keď\nministerstvo urobilo voči účastníkovi konania prvý úkon.\n49. Podľa § 74 ods. 3 zák. č. 363/2011 Z. z., o začatí konania ministerstvo upovedomí všetkých známych\núčastníkov konania.\n50. Podľa § 76 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z., o začatí konania, ktoré ministerstvo začalo z vlastného\npodnetu, upovedomí ministerstvo účastníkov konania oznámením o začatí konania. Zverejnenie\noznámenia o začatí konania na webovom sídle ministerstva sa považuje za doručenie oznámenia o\nzačatí konania všetkým účastníkom konania.\n51. Podľa § 79 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z .z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu\nz jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na rozhodnutie určuje ministerstvo.\nSkutočnosti všeobecne známe alebo známe ministerstvu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať.\n52. Podľa § 79 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z., ministerstvo hodnotí podklady na rozhodnutie podľa svojej\núvahy, a to každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.\n53. Podľa § 79 ods. 3 zák. č. 363/2011 Z. z., ministerstvo zisťuje presne a úplne skutočný stav veci\na na ten účel si obstaráva potrebné podklady na rozhodnutie, pričom nie je viazané len podkladmi na\nrozhodnutie predloženými účastníkmi konania.\n54. Podľa § 81 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z. z., rozhodnutie obsahuje najmä\na) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,\nb) dátum rozhodnutia,\nc) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno a sídlo účastníkov konania,\nd) výrok obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo,\ne) odôvodnenie rozhodnutia,\nf) lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na\nktorý má byť suma zaplatená,\ng) poučenie, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať námietky, v akej lehote, na\nktorý orgán a kde možno námietky podať; poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať\nsúdom,\nh) podpis osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie\ndoručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú\nzaručeným elektronickým podpisom.\n55. Podľa § 81 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoréskutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, aké úvahy boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov,\nna ktorých základe sa rozhodovalo, spôsob vyrovnania sa s návrhmi, vyjadreniami a pripomienkami\núčastníkov konania a dôvody odchýlenia sa od odborného odporúčania poradných orgánov podľa § 91\nods. 2 a odborného hodnotenia inštitútu.\n\n56. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní 14) sa nevzťahujú\nna konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21a ods. 1 a § 97.\n57. Podľa § 85 zák. č. 363/2011 Z. z., určenie úradne určenej ceny lieku, úradne určenej ceny\nzdravotníckej pomôcky, úradne určenej ceny dietetickej potraviny, maximálnej ceny lieku vo verejnej\nlekárni, maximálnej ceny zdravotníckej pomôcky vo výdajni zdravotníckych pomôcok, maximálnej ceny\ndietetickej potraviny vo verejnej lekárni a maximálnej ceny zdravotníckej pomôcky zaradenej v zozname\nkategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov, za ktorú môže byť dodávaná poskytovateľovi,\nje reguláciou cien podľa osobitného predpisu (odkaz na zák. č. 18/1996 Z. z.).\n58. Podľa § 90 zák. č. 363/2011 Z. z., kategorizácia liekov, kategorizácia zdravotníckych pomôcok,\nkategorizácia špeciálnych zdravotníckych materiálov a kategorizácia dietetických potravín sa vykonáva\ntak, aby verejné prostriedky, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, postačovali na úhradu liekov,\nzdravotníckych pomôcok, dietetických potravín a zdravotnej starostlivosti 19) uhrádzaných na základe\nverejného zdravotného poistenia.\n59. Podľa § 95 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z. z., ministerstvo môže vo verejnom záujme aj z vlastného\npodnetu bezodkladne rozhodnúť vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien pri\na) epidemickom alebo pandemickom výskyte choroby,\nb) výnimočnej situácii vyplývajúcej z prírodnej alebo ekologickej katastrofy alebo\nc) realizácii opatrení schválených vládou Slovenskej republiky určených na zabezpečenie finančnej\nstability systému verejného zdravotného poistenia,\nd) potrebe zabezpečenia kvality a dostupnosti hradených liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických\npotravín, fungovania systému zdravotníctva a jeho stability v rámci finančných možností systému\nverejného zdravotného poistenia.\n60. Podľa § 95 ods. 2 zák. č. 363/2011 Z. z. proti rozhodnutiam podľa odseku 1 nie je možné podať\nnámietky. Zverejnením sa rozhodnutia podľa odseku 1 stávajú právoplatnými a vykonateľnými.\nV.\nPrávne posúdenie správnym súdom\n61. Predmetom prieskumu je rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. S12633-2022-OKC-23634\nzo dňa 15.02.2022, ktorým ako príslušný orgán podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 19 ods. 1 zák. č.\n363/2011 Z. z. rozhodol podľa § 19 ods. 6 v spojení s § 95 ods. 1 zákona a úradne určil cenu zaradeného\nlieku v zozname kategorizovaných liekov tak, ako je špecifikované vo výroku rozhodnutia.\n62. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 363/2011 Z. z. o\nrozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe\nverejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ktorý stanovuje a upravuje rozsah a podmienky úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a\ndietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a tiež upravuje konania, v ktorých\nMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhoduje vo veciach rozsahu a podmienok úhrady\nliekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia.\n63. Zákon okrem iného stanovuje kritéria, po splnení ktorých môže ministerstvo pristúpiť k úradnému\nurčeniu ceny z vlastného podnetu, t. j. rozhodnúť o zvýšení úradne určenej ceny lieku, najviac\no 20%. Podľa § 19 ods. 6 zákona je zvýšenie úradne určenej ceny lieku limitované splnením\nkumulatívne stanovených podmienok. Ministerstvo môže k zvýšeniu ceny, najviac o 20%, pristúpiť\nlen za predpokladu, že ide o liek, ktorý je ku dňu podania žiadosti nepretržite zaradený v zozname\nkategorizovaných liekov po dobu najmenej 12 mesiacov, pričom súčasne musí byť preukázané,\nže v období bezprostredne predchádzajúcom podaniu žiadosti, najmenej po dobu 30 dní po sebe\nnasledujúcich dní neboli jeho zásoby dostatočné na pokrytie reálnej spotreby na území Slovenskej\nrepubliky. Zároveň musí byť splnená podmienka absencie iných dostupných medicínskych intervencií,\nktoré by boli spôsobilé predmetný liek dostatočne nahradiť. Za nesplnenia čo i len jednej z uvedených\npodmienok nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozhodnutie o zvýšení úradne určenej ceny\nlieku.\n\n64. Piata časť zákona (§§70 a nasl.) stanovuje procesný rámec konaní vo veciach cenotvorby\na kategorizácie všeobecne. Zároveň zákon v jeho šiestej časti (§ 84-§ 101 zákona) predpokladá\nšpecifické okolnosti, za ktorých môže ministerstvo rozhodnúť v skrátenom konaní podľa § 95 zákona.\n65. Ustanovenie § 95 zákona oprávňuje ministerstvo vo verejnom záujme aj z vlastného podnetu\nbezodkladne rozhodnúť vo veci kategorizácie alebo úradného určenia cien pri a) epidemickom alebo\npandemickom výskyte choroby, b) výnimočnej situácii vyplývajúcej z prírodnej alebo ekologickej\nkatastrofy alebo c) realizácii opatrení schválených vládou Slovenskej republiky určených na\nzabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia, d) potrebe zabezpečenia\nkvality a dostupnosti hradených liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, fungovania\nsystému zdravotníctva a jeho stability v rámci finančných možností systému verejného zdravotného\npoistenia.\n66. Predpokladom postupu podľa citovaného ustanovenia je „verejný záujem“ (neurčitý právny pojem),\nktorý ako pomocné výkladové pravidlo nie je nemenný, ale je podmienený konkrétnymi spoločenskými\npomermi a mení sa v čase. Orgán verejnej správy pri výklade ustanovenia obsahujúceho neurčitý právny\npojem musí vlastnou úvahou posúdiť, či za daných skutkových okolností dochádza k naplneniu obsahu\ntohto pojmu. Pojem „bezodkladne“ je taktiež neurčitý právny pojem, procesného charakteru, ktorého\nobsah musí byť v každom prípade konkretizovaný s ohľadom na skutkové okolnosti veci. Na rozdiel od\npojmu „verejný záujem“, ktorý má materiálny charakter a vyjadruje dôvod zásahu, pojem „bezodkladne“\nvyjadruje časovú a procesnú naliehavosť takéhoto rozhodovania.\n67. Forma skráteného konania podľa § 95 zákona je výnimkou zo všeobecného procesného režimu,\nktorá umožňuje urýchlené rozhodnutie bez predchádzajúcej plnej participácie účastníkov konania [proti\nrozhodnutiu vydanému v skrátenom konaní podľa § 95 ods. 1 nemožno podať námietky a toto sa\nzverejnením stáva právoplatným a vykonateľným (§ 95 ods. 2 zákona)]. Uvedené však neznamená,\nže by orgán verejnej správy bol zbavený povinnosti zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom pre\nrozhodnutie a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodniť. Skrátenie postupu sa môže týkať jeho jednotlivých\nfáz, nie však samotnej podstaty rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy. V dôsledku skráteného\nprocesného postupu a absencie riadneho opravného prostriedku sa požiadavky na presvedčivosť\nodôvodnenia rozhodnutia zvyšujú. Je povinnosťou orgánu verejnej správy svoje rozhodnutie jasným,\nurčitým a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť, aby bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a z akých dôvodov, a pritom\nstručne a výstižne vysvetlí, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností.\nOsobitne musí odôvodnenie obsahovať jasné a konkrétne vymedzenie verejného záujmu, ktorý\nodôvodňuje postup podľa § 95 zákona, ako aj vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo nevyhnutné rozhodnúť\nbezodkladne a pre ktoré nebolo možné postupovať podľa štandardného procesného režimu. Zároveň\nmusí byť z rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom prijaté opatrenie prispieva k dosiahnutiu sledovaného\ncieľa.\n68. Účelom ustanovenia § 95 zákona nie je vytvoriť alternatívny menej formálny typ konania, ale umožniť\norgánu verejnej správy bezodkladne zasiahnuť v situáciách, v ktorých by aplikácia štandardného\nprocesného postupu mohla viesť k ohrozeniu verejného záujmu, najmä v oblasti zabezpečenia\ndostupnosti liekov alebo stability systému verejného zdravotného poistenia. Za preukázaný verejný\nzáujem v zmysle ustanovenia § 95 zákona nemožno považovať jeho formálne deklarovanie bez\nkonkrétneho skutkového a logického podkladu. Verejný záujem musí byť v rozhodnutí identifikovaný,\nkonkretizovaný a podložený relevantnými skutkovými zisteniami.\n69. Správny súd, vychádzajúc z vyššie načrtnutého zákonného rámca pri prieskume zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, prisvedčil dôvodnosti námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n70. Správny súd nespochybňuje právomoc žalovaného rozhodnúť o úradnom zvýšení ceny\nkategorizovaného lieku, hoci aj v skrátenom konaní podľa § 95 zákona. Uvedená skutočnosť však\nnezbavuje žalovaného povinnosti aplikovať príslušné hmotnoprávne ustanovenia zákona spôsobom,\nktorý je preskúmateľný.\n\n71. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia poukázal na § 19 ods. 6 zákona, avšak z odôvodnenia\nrozhodnutia nevyplýva, že by sa aplikáciou tohto ustanovenia riadne zaoberal. Z odôvodnenia\nnie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný posudzoval splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich\nz uvedeného ustanovenia, ani aké skutkové okolnosti považoval za rozhodujúce pre jeho aplikáciu.\nAbsentuje tak úvaha, či boli podmienky pre zvýšenie úradne určenej ceny lieku skutočne naplnené.\nSamotný odkaz na ustanovenie § 19 ods. 6 vo výroku rozhodnutia bez jeho konkrétnej aplikácie\na výkladu v odôvodnení nepostačuje na splnenie požiadaviek kladených na preskúmateľnosť\nrozhodnutia. Aplikácia hmotnoprávnych ustanovení, podľa ktorých žalovaný vo veci rozhodol, musí byť\nz rozhodnutia zrejmá, pričom z jeho odôvodnenia musí vyplývať, z akých skutkových zistení správny\norgán vychádzal, akým spôsobom ich vyhodnotil a akými úvahami dospel k záveru o splnení zákonných\npodmienok pre prijaté rozhodnutie.\n72. Konanie začaté z úradnej moci predstavuje procesný postup, pri ktorom orgán verejnej správy\nkoná z vlastnej iniciatívy, spravidla za účelom ochrany verejného záujmu, bez viazanosti návrhom\núčastníka konania. S týmto typom konania je úzko spätá zásada oficiality, podľa ktorej orgán verejnej\nsprávy konanie nielen že iniciuje, ale zároveň je povinný ho z úradne moci aj viesť, určovať jeho\npredmet a rozsah a zabezpečovať podklady pre rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní začatom\nz úradnej moci zaťažuje orgán verejnej správy plná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu veci v\nrozsahu nevyhnutnom pre vydanie zákonného rozhodnutia.\n73. Správny súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v preskúmavanej veci z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia nevyplýva, akým spôsobom správny orgán uvedenú povinnosť naplnil, resp.\nz akých konkrétnych podkladov a úvah vychádzal pri zistení a vyhodnotení skutkového stavu (napríklad\noznámenie o prerušení, obnovení alebo zrušení dodávok humánneho lieku, ŠUKL). Rozhodnutie\nneobsahuje dostatočné skutkové zistenia ani ich hodnotenie, v dôsledku čoho nie je možné závery\norgánu verejnej správy preskúmať.\n74. Žalovaný v rozhodnutí síce deklaruje existenciu verejného záujmu tým, že konštatuje že z\ndôvodu vysokej medicínskej potreby imunoglobulínov a to aj v súvislosti s pandémiou ochorenia\nCOVID-19 a preukázateľnou dlhodobou prerušovanou nedostupnosťou kategorizovaných liekov zo\nskupiny imunoglobulínov, považovalo za opodstatnené konať vo veci zvýšenia úradne určených cien\npredmetnej skupiny liekov tak, aby bola zabezpečená kvalita a dostupnosť predmetných hradených\nliekov a zabezpečený systém fungovania zdravotníctva a jeho stabilita v rámci finančných možností\nsystému verejného zdravotného poistenia, avšak z odôvodnenia nevyplýva, z akých konkrétnych\nskutkových zistení žalovaný vychádzal, ako vyhodnotil podnety, na základe ktorých začal konanie ex\noffo. Nie je zrejmé, ani v čom spočívala náhla a neodkladná situácia. Zároveň absentuje základná úvaha\no príčinnej súvislosti medzi zisteným stavom a prijatým opatrením.\n75. V súvislosti s metodikou výpočtu nie je z rozhodnutia zrejmé, akým spôsobom žalovaný dospel\nk učeniu samotnej európskej referenčnej ceny, najmä ktoré konkrétne údaje o cenách lieku v iných\nčlenských štátoch použil a ako tieto údaje vyhodnotil. Opísanie všeobecného postupu v rozhodnutí nie\nje dostatočné. Bez uvedenia týchto skutočností nie je možné overiť správnosť vstupnej hodnoty, z ktorej\nžalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal.\n76. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, spravidla\nbráni posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd námietkami smerujúcimi\nk nesprávnemu právnemu posúdeniu veci nezaoberal.\n77. K namietanej absencii odporúčania poradného orgánu správny súd uvádza, že zákon výslovne\nneustanovuje povinnosť zabezpečiť odporúčanie poradného orgánu ako podmienku rozhodovania podľa\n§ 95 zákona. Absencia takéhoto odporúčania však môže mať význam z hľadiska posúdenia, či správny\norgán disponoval dostatočným odborným a skutkovým podkladom pre svoje rozhodnutie.\n78. Vo vzťahu k námietke žalobcov o absencii podnetov odbornej verejnosti v administratívnom spise\nsúd uvádza, že na komunikáciu medzi ministerstvom a účastníkom konania je určený elektronický\nportál a zákon taxatívne vymedzuje okruh dokumentov, ktoré sa na ňom zverejňujú. Podnety osôb,\nktoré nie sú účastníkmi konania, nepatria medzi dokumenty, ktorých zverejnenie zákon vyžaduje. (§ 75\nods. 9 zákona). Odhliadnuc od uvedeného, zverejnenie podnetov tretích osôb, z ktorých vychádzalo\n\nministerstvo pri vydávaní rozhodnutia, by prispelo k transparentnosti konania vo vzťahu k účastníkom\nkonania. Avšak vo vzťahu k účastníkom konania a verejnosti v konaní začatého z úradnej moci je\npodstatné odôvodnenie rozhodnutia, z ktorého musí vyplývať verifikácia dôvodnosti podnetov v podobe\nzisteného skutkového stavu konajúcim orgánom verejnej správy a jeho vyhodnotenia.\n79. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že podnety odbornej verejnosti v danej veci boli\nsúčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným pre účely súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia.\n80. Vo vzťahu k namietanému obsahovému nedostatku výroku preskúmavaného rozhodnutia možno\nsúhlasiť s tvrdením žalobcov v tom smere, že formálne by malo byť vo výroku uvedené ustanovenie\nprávneho predpisu, podľa ktorého správny orgán vo veci rozhodol. Avšak pokiaľ možno z odôvodnenia\nvyvodiť, ktoré okolnosti predpokladané § 95 zákona viedli žalovaného k postupu podľa tohto\nustanovenia, nespôsobilo by to nezákonnosť rozhodnutia. V prejednávanej veci nič nebude brániť\nžalovanému túto formálnu vadu v ďalšom konaní odstrániť a vo výroku uviesť, podľa akého písmena\ncitovaného ustanovenia § 95 zákona rozhodol.\n81. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f)\nSSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n82. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu (§191\nods. 6 SSP), svoje rozhodnutie v zmysle vyjadreného názoru súdu v súlade so zákonom presvedčivo\nodôvodniť, vychádzajúc pritom z riadne zisteného a dôkazmi podloženého skutkového stavu.\n83. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že podľa ust. § 167 ods. 1 SSP úspešným\nžalobcom priznal voči žalovanému náhradu účelne vynaložených trov konania. O ich výške rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n84. O trovách konania ďalších účastníkov rozhodol súd podľa § 169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal,\npretože im správny súd žiadne povinnosti v súdnom konaní neukladal.\n85. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\n86. Správny súd v Bratislave rozhodol o správnej žalobe v zložení senátu: JUDr. Monika Hrašnová,\npredsedníčka senátu 1S, JUDr. Barbora Vrbová, stála členka senátu 1S a JUDr. Lukáš Gallo (zastupujúci\nčlen senátu 10S podľa Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2026 z dôvodu neprítomnosti\nstálej členky senátu 1S Mgr. Simony Kočišovej, Phd.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného\nmesiaca\nod jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}