{"guid": "6861825f-3dbe-459b-a1dd-f24ad14f7981:e3047533-e598-4fd9-bb66-f63bf8c5e755", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200211.2", "spisova_znacka": "BA-2S/31/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/31/2022 z 15. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. apríla 2026, sp. zn. BA-2S/31/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200211.2", "identifikacne_cislo": "1022200211", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "datum_vydania": "2026-04-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3047533-e598-4fd9-bb66-f63bf8c5e755", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200211.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200211.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200211.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/31/2022\n1022200211\n15. 04. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200211.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,\nv právnej veci žalobcu: CONTEC PLUS, s.r.o., so sídlom Staviteľská 3, 831 04 Bratislava, zastúpený:\nJUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Ulica Čajkovského 16, 984 01 Lučenec, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100154498/2022 zo dňa 24.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100154498/2022\nzo dňa 24.01.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101615621/2021 zo dňa 02.09.2021\na vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Bratislava ( ďalej len „správca dane“ ) vydal rozhodnutie č. 101615621/2021\nzo dňa 02.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\nX.XXX,XX A. na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“), a to za zdaňovacie obdobie november 2018.\n2. Správca dane konštatoval, že dodávky služieb neboli dodávateľmi – spoločnosťou Salanci-LMS\ns.r.o., IČO: 47 043 326 (ďalej len „spoločnosť Salanci-LMS“) a spoločnosťou Adept School s.r.o., IČO:\n36 732 192 (ďalej len „spoločnosť Adept School“) reálne uskutočnené z dôvodu, že u uvedených\ndodávateľov nedošlo k nadobudnutiu dispozičného práva k fakturovaným službám, ktorými mali byť\nv prípade dodávateľa Adept School správa a údržba e-shopu a v prípade dodávateľa Salanci-LMS\nreklamné služby/spolupráca. Správca dane preukázal, že žalobca od týchto dodávateľov nenadobudol\nslužby, pričom z ich strany neboli potvrdené fakturované služby na faktúrach žalobcu. Konkrétne neuznal\nsprávca dane odpočet DPH z faktúry spoločnosti Adept School č. 2018382 zo dňa 30.11.2018, základ\ndane X.XXX,- A., B. XXX,- A. a z faktúr spoločnosti Salanci-LMS č. 20180421 zo dňa 15.11.2018, základ\ndane X.XXX,- A., B. XXX,- A. a faktúry č. 20180442 zo dňa 30.11.2018, základ dane X.XXX,- A., B.\nXXX,- A..\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 06.10.2021, ktorým napadol\nprvostupňové rozhodnutie v celom jeho rozsahu.\n\n4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100154498/2022 zo dňa 24.01.2022\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n5. Žalovaný potvrdil závery správcu dane o tom, že reálne dodanie služieb za zdaňovacie obdobia\n01/2018 až 12/2018 neboli preukázané dodávateľmi služby, čím nebola splnená základná podmienka\npotrebná na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že\nzdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil dodávateľ, ktorý bol na faktúrach uvedený a v týchto\nprípadoch tak išlo iba o formálnu existenciu faktúr.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 17.02.2022 (ďalej len „žaloba“),\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich\nzrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n7. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,\npretože žalovaný neuviedol vlastné argumenty, ale len citoval závery prvostupňového rozhodnutia. V\nnapadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek vlastné úvahy žalovaného. Akékoľvek dôkazy v prospech\nžalobcu interpretovali finančné orgány vždy vytrhnuté z kontextu, jednotlivo a bez spojitosti s ďalšími\ndôkazmi. Správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s dôkaznými prostriedkami, ktoré žalobca navrhol\nalebo predložil počas daňovej kontroly.\n8. Žalobca uviedol, že správca dane bol oprávnený zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH len\nv tom prípade, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňovalo\npodvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, čo sa nestalo. Bolo úlohou správcu dane, ako aj žalovaného\nzistiť, či došlo k podvodu, resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak bolo potrebné na základe\nobjektívnych skutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojim nákupom\nzúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli\nbyť rozumne požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode.\n9. Žalobca poukázal, že konateľka spoločnosti Adept School - C. C. D. a konateľ spoločnosti\nSalanci-LMS - E. F. G. boli vypočúvaní bez prítomnosti žalobcu či jeho právneho zástupcu, ktorí neboli\no pripravovaných výsluchoch vopred upovedomení. Týmto postupom boli porušené základné práva\nžalobcu. Aj konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý vie vypovedať o obchode s daňovým subjektom\nako odberateľskou spoločnosťou, treba považovať za svedka. Konatelia dodávateľských spoločností boli\npri výsluchoch jednoznačne v pozícii svedkov a ich výpoveď bez vyrozumenia žalobcu o výsluchu tak,\naby mal možnosť sa na výsluchu zúčastniť a klásť svedkom otázky, je ako dôkaz neplatná. Žalovaný\npritom v napadnutom rozhodnutí uviedol, že p. H. (ktorý bol taktiež konateľom jednej z dodávateľských\nspoločností) správca dane vypočul v pozícii svedka a zároveň žalobca nebol vopred oboznámený o\npredmetnom vypočutí a nemal umožnené klásť mu otázky a z tohto dôvodu nemôže byť predmetná\nzápisnica zohľadnená ako relevantný dôkaz. Je zrejmé, že žalovaný pri tejto výpovedi postupoval úplne\nodlišným, nezákonným spôsobom pri ostatných konateľoch ako pri p. H., čím došlo k porušeniu\nzákladných práv žalobcu v daňovom konaní.\n10. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením svedeckých výpovedí svedkov I. C. I., C. J. a H. K. zo strany\nžalovaného, ktorý svedeckým výpovediam nepriznal dôkaznú váhu, keďže svedkovia k deklarovaným\ndodávateľským spoločnostiam nevedeli uviesť žiadne relevantné skutočnosti a ich výpovede nepotvrdili\ndodanie služieb deklarovanými spoločnosťami. Svedkovia mohli jednoznačne potvrdiť reálne dodanie\nzdaniteľných obchodov - existenciu bilboardov, keďže tieto vnímali vlastnými zmyslami. Správca dane\nvšak svedkom kládol otázky, ktoré s týmito skutkovými tvrdeniami nesúviseli, týkali sa toho, či svedkovia\npoznajú p. H.. Žiadny zo svedkov (zamestnancov žalobcu) nemal povinnosť poznať alebo nadväzovať\nkontakt s p. H..\n11. Ako nesprávne právne posúdenú skutočnosť považuje žalobca aj vyjadrenie žalovaného, že e-shop\nodkazuje na spoločnosť PrestaShop.sk, ktorá okrem iného poskytuje tvorbu e-shopov, tvorbu webov,\nmoduly. Žalobca zdôraznil, že spoločnosť PrestaShop.sk mu ešte v roku 2015 poskytla možnosť využitia\n\nvoľne stiahnuteľného „obrázkového“ programu, t. j. základného rámca, ktorý bolo potrebné neustále\ndopĺňať, aby mal e-shop k dispozícii súčasných takmer 4200 „nahratých“ položiek. Dodávateľské\nspoločnosti si žalobca riadne preveroval (IČO, DIČ), overil informácie dostupné vo verejných registroch;\nnemohol si overiť majiteľa bankového účtu, na ktorý zasielal jednotlivé platby, pretože systém EKB\n(elektronická komunikácia s bankami) žalobcovi nie je k dispozícii.\n12. Žalobca poukázal na to, že v celej daňovej kontrole bolo potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius,\npretože existuje priveľa pochybností či už na strane žalobcu alebo na strane správcu dane, s ktorými\nsa správca dane, resp. žalovaný žiadnym spôsobom nevyrovnal. Nie je možné sa stotožniť so závermi\nžalovaného, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo\nfaktúrach, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Žalobca od počiatku v\ndaňovom konaní argumentoval, predkladal dôkazy a preukazoval, že nič nenasvedčovalo tomu, že by\nv kontrolovaných transakciách mal byť žalobca obeťou daňového podvodu. Všetky okolnosti transakcií,\núdaje obchodného registra, reálne dodanie zdaniteľných plnení pre žalobcu, reálny ekonomický prínos\nčinnosti dodávateľov - toto všetko bolo dostatočne vierohodné na to, aby u žalobcu neboli pochybnosti\no dostatočnej obozretnosti a dostatočných opatreniach. Bolo preukázané reálne uskutočnenie všetkých\nzdaniteľných obchodov.\n13. Vo vzťahu k pánovi H. žalobca uviedol, že len skutočnosť, že tento dodávateľ si v rozhodnom\nčase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, je dôkazom o protiprávnosti konania tohto\ndodávateľa. Nemožno to však považovať za objektívny dôkaz protiprávneho konania žalobcu. Pána\nH. ako dlhodobého dodávateľa žalobca poznal, mal s ním obchodné skúsenosti. Zdaniteľné plnenia\nprebiehali vždy za rovnakých podmienok a bolo jedno, či p. H. vystupoval ako konateľ spoločnosti\nENVIRO s.r.o. alebo konal ako osoba, ktorá poznala, dôverovala a pracovala pre dodávateľské\nspoločnosti. Konatelia dodávateľských spoločností jednoznačne potvrdili skutočnosť, že pána H.\npoznajú a ich vzťah bol založený na vzájomnej dôvere. Cena uvedená na faktúrach bola vždy riadne\na včas uhradená, v rámci komunikácie so žalobcom nikdy nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam oproti\nbežnému obchodnému styku.\n14. Pochybnosti a nezrovnalosti v zistenom skutkovom stave bolo potrebné odstrániť vykonaním ďalších\ndôkazov v daňovom konaní. Žalovaný ani správca dane nevykonali potrebné dokazovanie týkajúce\nsa vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov, pri vedení dokazovania sa sústredili najmä na\nvýpovede svedkov, štatutárnych orgánov dodávateľov, spoločností Adept School a spoločnosti SalanciLMS. Samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil\no dodanie deklarovaného tovaru odberateľovi, nemusí stačiť pre spoľahlivý záver o nepreukázaní\nuplatneného nároku na odpočítanie dane. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane,\nbolo potrebné tieto oznámiť žalobcovi, čo malo viesť k tomu, aby bol vytvorený priestor na vysvetlenie\nnejasností. Žalobca namieta, že nebol v priebehu daňovej kontroly vyzvaný k preukázaniu akýchkoľvek\nnejasných, nezrozumiteľných skutočností, ktoré nemal správca dane zodpovedané, a ktoré si ešte\npotreboval ozrejmiť, doplniť. Správca dane zostal len pri konštatovaní, že žalobca mal poskytnúť, resp.\npredložiť ďalšie dôkazy, bez akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie, ktoré vyvrátia pochybnosti, ktoré\nsprávca dane mal. Objektívnou realitou zistenou vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa\nobchody neuskutočnili.\n15. Žalobca bol toho názoru, že pokiaľ by žalovaný hodnotil všetky dôkazy, neuniklo by jeho pozornosti,\nže jedným z dôkazov bolo aj predloženie výkazov zisku a strát za roky 2016 až 2019, ktoré slúžili na\npreukázanie celkových tržieb žalobcu, ktoré jednoznačne vzrástli, čo bolo aj dôsledkom uskutočnených\nzdaniteľných plnení (predovšetkým správa a údržba e-shopu, reklamné kampane), o ktorých správca\ndane tvrdil, že sa nerealizovali. Ďalším dôkazom boli fotografie, videonahrávka, svedecké výpovede,\nrôzne grafické návrhy, koncepty, poznámky, ktoré sa týkali reklamy, návrhy bilboardov, návrhy tlačovín,\nlogá, návrhy polepov, koncepcia a štruktúra webu, ktoré jednoznačne preukazujú, že zdaniteľné obchody\nboli uskutočnené, avšak správca dane sa s nimi nijako nevysporiadal.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n\n16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.05.2022, pričom ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n17. Žalovaný odkázal na napadnuté rozhodnutia, pričom zotrval na tom, že žalobca si nedostatočne\noveril svojich dodávateľov a správca dane relevantne spochybnil uskutočnenie zdaniteľných plnení\ndeklarovanými dodávateľskými spoločnosťami.\n18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zaslal repliku zo dňa 23.06.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej\nargumentácii.\n19. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n20. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/31/2022.\n21. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\nc) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\n22. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 15.04.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n23. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\n28. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november 2018 v sume X.XXX,- A..\nÚlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy\n\npostupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa\nvyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.\nVšeobecne k východiskám odpočítania dane\n29. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n30. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej\nhodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom\nstanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno\ndaňového subjektu.\n31. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené\ndôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia\ndaňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie\na ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých\nexistujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu\npreukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal\nrozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má\ndoložiť ďalšími dôkazmi.\nK preverovaným obchodom žalobcu\n32. Správca dane v prejednávanej veci spochybňoval tak dodanie fakturovaných služieb označenými\ndodávateľmi, ako aj to, že plnenie bolo (vôbec) reálne poskytnuté, hoci svedkovia potvrdili materiálnu\nexistenciu plnenia: H. K. sa vyjadril, že videl v Nitre bilboardy, svedkyňa J. potvrdila, že billboardy videla,\nv e-shope nepracuje, ale vidí spoluprácu e-shopu a postupom času narastá aj význam e-shopu; svedok\nI. videl propagačné materiály žalobcu umiestnené v Nitre, objektívna existencia internetovej stránky\nJ.; žalobcom v konaní predložené rôzne podkladové materiály súvisiace s poskytovaním reklamných\nslužieb, ktoré dôkazné prostriedky správca dane hodnotil výlučne v súvislosti s poskytnutím služieb práve\noznačenými dodávateľmi. Žalovaný uzavrel (napr. na strane 14 napadnutého rozhodnutia), že žalobcom\nnebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil dodávateľ,\nktorý bol na faktúrach uvedený. Žalovaný mal za to, že nebolo potvrdené dodanie služieb deklarovanými\nspoločnosťami.\n33. Správny súd k danému uvádza, že závery, že v prípade, ak existujúce zdaniteľné plnenie nie\nje uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, potom len formálna existencia faktúry, ako aj\njej úhrada nie je bez ďalšieho predpokladom na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, boli\nprekonané judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa\n\n09.12.2021, Kemwater ProChemie s. r. o., bod 29). Na podklade uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora\nEurópskej únie hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie skutočného dodávateľa\nso subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou.\nNedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu dane z pridanej\nhodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu o\ntom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Doterajšia judikatúra vychádzala z predpokladu, že\nje potrebné postaviť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné overiť jeho postavenie ako\nplatiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež možnosť, že sa preukáže iba\nto, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto skutočnosti však podľa Súdneho\ndvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane sám mal údaje potrebné\nna overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci\nvyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému uskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom,\nresp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo následne v daňovom konaní preukázané, išlo by o\nskutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku na odpočet DPH. V prípade existencie uvedených\nskutkových okolností veci je pritom potrebné vždy daňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na\nvec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje nejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od\ndeklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať sporné plnenie.\n34. Orgány finančnej správy tak pochybili, ak svoje závery založili na tom, že nebolo preukázané dodanie\nslužieb deklarovanými dodávateľmi – ako to správny súd uviedol vyššie, uvedené závery boli prekonané\naktuálnou judikatúrou. Došlo tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\nK námietke žalobcu ohľadom porušenia procesných práv žalobcu\n35. Žalobca namietol porušenie jeho procesných práv, pretože upozorňoval na to, že všetci dodávatelia,\nresp. ich konatelia boli vypočúvaní – konateľka spoločnosti Adept School, pani C. C. D. a konateľ\nspoločnosti Salanci-LMS, pán E. F. G., a to bez toho, aby boli vypočúvaní za prítomnosti žalobcu a aby\nbol žalobca o týchto výsluchoch upovedomený. Danú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako\ndôvodnú.\n36. Správca dane tak zaťažil svoje konanie aj vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď uskutočnil\nvýsluch konateľky dodávateľa spoločnosti Adept School a aj konateľa spoločnosti Salanci-LMS bez\núčasti žalobcu resp. jeho zástupcu, ktorého bolo potrebné upovedomiť o výsluchu postupom podľa §\n45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku a umožniť mu realizáciu jeho procesných práv. Správny súd sa\nnestotožnil s argumentom žalovaného, že konatelia dodávateľských spoločností neboli vypočutí ako\nsvedkovia, ale ako konatelia.\n37. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.03.2020, spísanej dožiadaným správcom dane s pani\nC. C. D., ktorej predmetom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou\nAdept School a žalobcom (vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam 01-12/2018) vyplýva, že menovanej\nboli predložené k nahliadnutiu faktúry vystavené pre žalobcu, ku ktorým faktúram sa pani C. C. D.\nvyjadrovala, a teda sa vyjadrovala k okolnostiam, ktoré sa týkali žalobcu.\n38. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2020 vyplýva (a odkazuje na ňu aj žalovaný na\nstrane 12 napadnutého rozhodnutia), že sa dostavil E. F. G. (za účelom vyjadrenia k dodávateľskoodberateľským vzťahom žalobcu a spoločnosti Salanci-LMS), ktorý sa vyjadroval vo vzťahu k daňovej\nkontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobia 01/2017 až 12/2017, pričom uviedol, že žalobcu nepozná.\nOtázky zo strany správcu dane smerovali k obchodným vzťahom žalobu a spoločnosti Salanci-LMS. Z\nadministratívneho spisu však nevyplýva, či bol žalobca o danom ústnom pojednávaní oboznámený, v\nzápisnici nie je zachytené, či žalobca, resp. jeho zástupca o danom úkone vedel.\n39. Na základe uvedeného je zrejmé, že pani C. C. D. a pán F. G. nevystupovali v pozícii daňového\nsubjektu vo vlastnej veci realizovanej pri vlastnej daňovej kontrole (v daňovom konaní) na účely\npreverovania skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré by sa týkali práve daňového\nsubjektu Adept School alebo spoločnosti Salanci-LMS, ale jednalo sa o úkon správcu dane v priebehu\ndaňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za konkrétne zdaňovacie obdobia. Je neprípustné, aby správca\ndane, resp. dožiadaný správca dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal\nvýsluch svedka (hoc aj konateľa iného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone upovedomil\n\nkontrolovaný daňový subjekt. Táto povinnosť vyplýva správcovi dane (i dožiadanému správcovi dane)\npriamo z § 25 ods. 4 daňového poriadku. Tiež je nepochybné, že uvedený úkon dožiadaného\nsprávcu dane mal jednoznačne vplyv po stránke skutkových zistení daňové práva (uplatnené právo na\nodpočítanie dane) a povinnosti žalobcu (dôkazné bremeno a jeho rozsah).\n40. Len pre úplnosť správny súd dáva do pozornosti, že dňa 08.07.2020 sa E. H. dostavil pred\nsprávcu dane, ktorý s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101144632/2020, pričom hlavným\npredmetom ústneho pojednávania bolo vysvetlenie a vyjadrenie E. H. k dodávateľsko-odberateľským\nvzťahom so spoločnosťami: ENVIRO (konateľ E. H. do 29.10.2018), Salanci - LMS, Adept School a s\nodberateľom CONTEC PLUS. Žalovaný tak za rovnakých skutkových okolností túto výpoveď nezohľadnil\npráve pre porušenie § 25 ods. 4 daňového poriadku.\n41. Oprávnenie daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky v procese\ndokazovania je mimoriadne významné, pretože aj napriek tomu, že daňový poriadok výslovne normuje\npovinnosť správcu dane dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo\nnajúplnejšie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), nemusí správca dane produkovať takú „dôkaznú dravosť“\nv prospech daňového subjektu, akú by inicioval a vynaložil samotný daňový subjekt, ktorého sa daňová\nvec bytostne dotýka. Správca dane totiž primárne obhajuje fiškálne záujmy štátu a navyše nemusí\nmať dostatočné penzum informácií, aby náležite chránil aj záujmy dotknutého daňového subjektu.\nVýznam účasti daňového subjektu na výsluchu svedka spočíva v tom, že daňový subjekt má možnosť\npriamej konfrontácie, namietať kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok, správca dane nemusí\npoložiť otázky ku všetkým relevantným skutočnostiam v prospech daňového subjektu (eliminácia rizika\njednostranne cielených otázok) a pod. (m. m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 607/2021 zo dňa 30.11.2021).\nK námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu\n42. K tvrdeniam žalobcu, týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonaného\ndokazovania správny súd uvádza, že nemá oprávnenie bez skutkovo dostatočne zrozumiteľnej a\npodrobne vymedzenej námietky en bloc preskúmavať napadnuté rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať\nprípadné pochybenia orgánov verejnej správy. Jednoduché tvrdenie žalobcu bez jeho bližšej\nšpecifikácie, ktoré konkrétne dôkazy správca dane, resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly či\nvyrubovacieho konania nevykonali nepostačuje na meritórne konštatovanie o porušení žalobcom\noznačených práv.\n43. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom\nna § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n44. V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu, v\nsúlade s ktorým budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej. Vychádzajúc z povahy úkonu spojeného\ns dodatočným dokazovaním v zmysle tohto rozsudku (výsluch C. C. D. a F. G.) a možných záverov\nuplatnenia tohto procesného postupu (napr. nedostavenie sa svedka na výsluch, odmietnutie výpovede,\nposkytnutie svedeckej výpovede, obsah svedeckej výpovede a pod.), administratívne orgány opätovne\nvyhodnotia skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu v súlade s právnym názorom správneho\nsúdu a recentnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít odkazovanú v tomto rozsudku, zvolia na to\nnadväzujúci postup a vo veci opätovne rozhodnú.\n45. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku\nautomaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania\nslužieb. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych\npodmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú za spochybnenú s následným\numožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca buď priamo participoval na\ndaňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného\nreťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou.\n46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\n\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}