{"guid": "44cff257-4a8a-4386-96b0-f4c3d28ad6b6:64b29671-1d23-437c-9beb-27fe5ac4ed5c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200100.1", "spisova_znacka": "BA-1S/18/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/18/2022 z 13. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. mája 2026, sp. zn. BA-1S/18/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200100.1", "identifikacne_cislo": "1022200100", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.", "sudca_id": 990, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mgr-juraj-storcel-phd-ll-m-990", "datum_vydania": "2026-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/64b29671-1d23-437c-9beb-27fe5ac4ed5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200100.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200100.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200100.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/18/2022\n1022200100\n13. 05. 2026\nJUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200100.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v\nprávnej veci žalobcu: Z + M servis a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava – mestská\nčasť Ružinov, IČO: 44 195 591, zastúpený: XTEND Law & Tax s. r. o., so sídlom Panónska cesta 9,\n851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 51 662 710, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102299549/2021 zo dňa 18.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102299549/2021 zo\ndňa 18.11.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101490200/2021 zo dňa 13.08.2021 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa\n06.07.2020 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie rok 2018.\n2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101490200/2021 zo dňa 13.08.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 7.295,22 eur na dani z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roka 2018.\n3. Správca dane ustálil, že výdavky žalobcu (na právne (služby advokátov) a iné služby – registrácia\ndomény, predaj pozemku) neboli vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov a neboli ani\nrefakturované, a preto žalobca porušil § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Ďalej žalobca neuznal výdavky na pána A.\n(poskytnutia motorového vozidla pre pána A., služby čerpacej stanice, ktorú využil pán A.), ktorý nebol\nzamestnancom žalobcu.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22.09.2021, pričom namietol\nzávery prvostupňového rozhodnutia.\n\n5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 102299549/2021 zo dňa 18.11.2021\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n6. Žalovaný potvrdil správnosť záverov správcu dane a uviedol, že náklady žalobcu na právne a iné\nporadenské služby, ktoré správca dane neuznal ako daňové výdavky, sa týkali výdavkov, pri ktorých\nnebolo preukázané dosiahnutie výnosu pre žalobcu. Bolo preukázané, že v roku 2018 (i) nedošlo ku\nkúpe spoločnosti COPY Office, a preto náklady za právne služby vo veci kúpy tejto spoločnosti vo\nvýške 1.944,00 eur a 10.000,00 eur neboli správcom dane uznané; (ii) nedošlo k založeniu spoločností\nv Maďarsku a Nemecku, a preto náklady za právne služby v tejto veci vo výške 297,50 eur neboli\nsprávcom dane uznané; (iii) registrácia domény B. sa vzťahuje a prezentuje celý holding, a preto náklady\nna registráciu tejto domény vo výške 1.324,00 eur nemožno považovať za daňový výdavok, a preto\nneboli náklady správcom dane uznané; (iv) nedošlo k predaju pozemku, preto časť nákladov za platbu\nkolegovi za zaistenie komunikácie s vedením STU ohľadom možného predaja pozemku vo výške 900,00\neur neboli správcom dane uznané, naopak náklady za iné právne služby vo výške 1.190,00 eur neboli\nsprávcom dane vylúčené z daňovo uznaných výdavkov.\n7. Žalovaný uviedol, že správca dane neuznal iba niektoré náklady za právne služby – len tie, kde nebola\npreukázaná súvislosť medzi poskytnutím právnej služby a dosiahnutím jeho zdaniteľných príjmov. Ďalej\nsprávca dane neuznal výdavky, ktoré boli vynaložené v prospech pána A., ktorý nebol zamestnancom\nžalobcu.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 24.01.2022 (ďalej\nlen „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového\nrozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietol nesprávne právne\nposúdenie veci; nedostatočné odôvodnenie; nedostatočné zistenie skutkového stavu; namietol, že\nskutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom a ďalej namietol podstatné porušenie ustanovení\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).\n9. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k právnym a iným službám ako\nneuznaným nákladovým položkám. Žalobca namietol, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s odvolacími\nnámietkami žalobcu, pričom žalobca uviedol, že všetky nákladové položky slúžili na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný vo vzťahu k jednotlivým\nfaktúram neuvádza žiadne dôvody neuznania a uvádza len to, že tieto výdavky neboli vynaložené\nna dosiahnutie zdaniteľných príjmov, pretože nedošlo k nadobudnutiu akvizovaných obchodných\nspoločností, nadobudnutiu pozemku, bez ďalšieho.\n10. Žalobca znova namietol, že žalovaný nesprávne neuznal nákladovú položku – faktúru vo výške\n10.000,00 eur bez DPH, pretože nedošlo k nadobudnutiu obchodného podielu spoločnosti COPY Office,\navšak daná faktúra predstavovala odmenu za právne služby súvisiace s ochranou hospodárskej súťaže,\nčo však orgány finančnej správy nezohľadnili, nevysporiadali sa s daným a nesprávne uvádzali obsahové\nzhodnotenie. K ostatným faktúram žalobca uviedol, že tieto boli vystavené štandardnými advokátskymi\nkanceláriami, odmeny boli štandardné.\n11. Žalobca namietol, že jediným právnym argumentom žalovaného je, že žalobca pri uvedených\nprávnych službách nepreukázal dosiahnutie výnosu, pričom tu žalobca uviedol, že dosiahnutie výnosu\n(najmä pri právnych službách) nie je jediným a výlučným kritériom pre uznanie výdavku ako nákladovej\npoložky daňovníka. Žalobca mal za to, že pri všetkých nákladových položkách bola splnená podmienka\nvecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania. Ďalej žalobca namietol, že odkaz na\npríslušný právny predpis limitujúci daňovú uznateľnosť právnych služieb v nadväznosti na realizáciu\ntransakcie v zákone o dani z príjmov absentuje. Žalobca uviedol, že výsledkom mnohých právnych\nslužieb nie je priame dosiahnutie zdaniteľných príjmov, hoci výsledok môže byť nakoniec pre daňový\nsubjekt neúspešný.\n\n12. Žalobca ďalej namietol, že vo vzťahu k faktúre č. 22018001153 správca dane neuviedol žiadne\ndôvody, prečo o túto položku zvyšuje základy; posúdenie uviedol až žalovaný, ktorý skonštatoval, že\ndoména zmgroup.sk prezentuje celý holding. Žalobca uviedol, že náklady predstavovali náklady na\nregistráciu domény zmgroup.sk, ktorá bola naviazaná na územie Slovenskej republiky, pre žalobcu\npôsobiaceho v Slovenskej republike. Jediným majiteľom bol žalobca. Skutočnosť, že žalobca uviedol,\nže je súčasťou holdingovej siete a má viaceré pobočky, mu nemôže byť na ujmu. Žalobca inú doménu\nnepoužíva. Žalobca mal za to, že výdavky na právne služby a iné služby (registrácia a správa domény)\nboli vynaložené na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľných príjmov, spĺňajú kumulatívne tri\npodmienky daňovej uznateľnosti a správca dane nepredložil žiaden argument o opaku.\n13. K neuznaniu nákladov za motorové vozidlo a služby mobilnej siete žalobca uznal, že p. A. nebol\nzamestnancom žalobcu, ale poprel, že by boli vynaložené v jeho prospech – daná osoba bola v minulosti\nzamestnancom žalobcu, a preto napr. analytický účet obsahoval jeho meno. Žalobca mal za to, že\nnáklady neboli vynaložené pre cudzie osoby tak, ako to uviedol žalovaný. Žalobca namietol aplikáciu §\n2 písm. i) a § 19 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Žalobca mal za to, že podstatné je, že p. A.\nbol v minulosti zamestnancom žalobcu, avšak pri vedení účtovnej evidencie nedošlo k zmene názvov\nanalytických účtov, a preto je tam meno p. A., čo však nemá vplyv na skutočnosť, kto v skutočnosti vozidlo\npoužíval. Motorové vozidlo a náklady s tým súvisiace využívali iní zamestnanci žalobcu, uvedené platí\naj k mobilnému telefónu. Žalobca predložil knihu jázd, ktorá preukazuje opodstatnenosť vynaložených\nnákladov na (i) prenájom vozidla, (ii) umývanie vozidla a (iii) PHM, pričom z tejto evidencie nevyplýva,\nže by p. A. používal motorové vozidlo - k danému sa orgány finančnej správy nevyjadrili.\n14. Žalobca namietol aj nedostatočné odôvodnenie. Žalobca mal za to, že mu nebolo relevantne\nzdôvodnené, na základe akých skutočností dospel žalovaný k svojim záverom, a mal za to, že napadnuté\nrozhodnutie neobsahuje dostatočné a v niektorých prípadoch žiadne odôvodnenie a uvedenie dôvodov\nk odmietnutiu nákladových položiek.\n15. Žalobca ďalej namietol aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj to, že skutkový stav je\nv rozpore s administratívnym spisom. Žalovaný podľa žalobcu pri hodnotení dôkazov a skutkových\nzistení nepostupoval v súlade s princípmi a povinnosťami stanovenými v daňovom poriadku, v dôsledku\nčoho sú rozhodnutia nezákonné.\n16. Žalobca mal ďalej za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku. Vo\nvzťahu k zápisnici zo dňa 21.04.2021 namietol, že v daný deň bola vykonaná telefonická komunikácia,\nvýsledkom čoho bola zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom ústne pojednávanie sa neuskutočnilo.\nTáto zápisnica bola žalobcovi zaslaná elektronicky so žiadosťou o podpis, bez možnosti vyjadrenia\nk obsahu; správca dane odmietol obsiahnuť do zápisnice akékoľvek vyjadrenia žalobcu. Zápisnica\ntak neodzrkadľovala skutočný stav veci, fabulovala, že išlo o ústne pojednávanie a nebolo žalobcovi\numožnené do obsahu zasahovať.\n17. Ďalej žalobca namietol protokol, v ktorom sa správca dane nezaoberal vyjadrením žalobcu. Žalobca\nnamietol, že v protokole nebola uvedená obligatórna obsahová náležitosť, a to vyhodnotenie obsahu\npodania žalobcu zo dňa 21.04.2021 ako dôkazu a obsahom vyjadrenia sa žalovaný nezaoberal. Žalobca\nnamietol aj úkon zo dňa 11.08.2021 – ústne pojednávanie, predmetom ktorého malo byť prerokovanie\npripomienok vo vyjadrení k protokolu. Žalobca namietol, že deň nebol dohodnutý, bol určený správcom\ndane a zároveň bola zápisnica predpripravená – správca dane požiadal iba o podpis žalobcu; nedošlo\nk vysvetleniu rozporov. Žalobca považuje namietané vady za také, ktoré majú za následok nezákonnosť\nrozhodnutí orgánov finančnej správy.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.05.2022, pričom zotrval na tom, že sa dôkladne\noboznámil s administratívnym spisom a zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia.\n19. K neuznaným nákladovým položkám za právne a iné služby žalovaný uviedol, že správca dane\nneuznal iba niektoré – tie, kde nebola preukázaná súvislosť medzi poskytnutím právnych služieb\n\na dosiahnutím zdaniteľných príjmov žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca len všeobecne uviedol, že\nprávne služby súviseli s ochranou hospodárskej súťaže, nepredložil však relevantné dôkazy.\n20. K doméne žalovaný uviedol, že na web stránke v položke fakturačné údaje sa okrem žalobcu uvádza\naj spoločnosť Z+M Finance SK, spol. s r.o., a teda tvrdenie o tom, že sa týka výlučne žalobcu, neobstojí.\nKeďže táto doména neslúži len na účely žalobcu, nemožno to považovať len za daňový výdavok žalobcu.\nĎalej žalovaný uviedol, že náklady sa týkali pána A., pričom žalobca opak nepreukázal. Žalovaný navrhol\nžalobu zamietnuť.\n21. Žalobca zaslal repliku zo dňa 10.07.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.\n22. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n23. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/18/2022.\n24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\nc) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\n25. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 13.05.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n26. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v\núčtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní\nmajetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový\nvýdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo, na podklade žalobných bodov preskúmať, či žalobca\nsplnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal vynaloženie nákladov\n(výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t. j. či tieto náklady možno\npovažovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov a či správca dane a následne\nžalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli daňové konanie v súlade so\nzásadami správy daní.\nVšeobecné východiská\n\n30. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno konštatovať, že základnými\nzákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú (i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia\na (iii) zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 01.01.2016 zdaniteľných príjmov. Pri\npodmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok aj riadne zaúčtovaný, resp.\nzaevidovaný v daňovej evidencii. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžf/91/2016\nzo dňa 19.06.2018 vymedzil podmienky uznateľnosti daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov\nnasledovne: „pre daňovú uznateľnosť výdavku sa vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), musí byť zaúčtovaný v účtovníctve\nalebo v evidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a jeho vynaloženie musí byť daňovníkom riadne\npreukázané (podmienka preukázanosti). Ak zákon o dani z príjmov stanovuje limity pre daňové výdavky\ninak, potom je na posúdenie daňového výdavku nevyhnutné aj posúdenie tohto obmedzenia alebo\nsúvisiacich podmienok.“\n31. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal\n(listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik\ndaňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol (nestačí pritom len realizácia platby). V\nprípadoch deklarovaných odplatných nadobudnutí tovaru / služby daňové doklady musia jednoznačne\npreukazovať prijatie plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané že k prijatiu tovaru / služby\ndeklarovaného v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými\ndodávateľmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.01.2017).\nPreukázanosť tak musí byť ako formálna, tak aj materiálna (faktická) – obchodný prípad vo vzťahu\nk vynaloženému výdavku sa reálne stal tak, ako je deklarovaný na obchode.\n32. Správny súd, s odkazom na judikatúru kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/41/2021 zo dňa 25.07.2023) a v súvislosti s vyššie uvedenými\npodmienkami pre uznanie daňových výdavkov (nákladov) dáva do pozornosti, že dôkazné bremeno\ndaňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu týchto podmienok. Rovnako aj vznášanie\npochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok.\nVšetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru\ndaňového subjektu či na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú\nalebo nie sú dané.\n33. Na proces daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností sa vzťahuje všeobecný\ndaňový procesný predpis - daňový poriadok, pokiaľ zákon o dani z príjmov neupravuje inak. Keďže\nprocesný režim a postup príslušných orgánov v rôznych daňových otázkach sú spoločné, možno v tomto\nrozsahu uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a judikatórne závery týkajúce sa procesného\npostupu podľa daňového poriadku, pokiaľ osobitný predpis (zákon o dani z príjmov) neupravuje inak.\n34. Aj v daňovom konaní týkajúcom sa dane z príjmov preto platí, že dôkazné bremeno na preukázaní\nzákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov (vrátane uplatnených daňových\nvýdavkov) prioritne ťaží daňový subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku; ako aj napr. rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03.02.2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016\nzo dňa 27.09.2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.04.2019). Obchodné transakcie pritom nepostačuje\ndeklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť\nodrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť\npriznané daňové oprávnenie (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019\nzo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50, publikované\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\nK námietke žalobcu k právnym a iným službám\n35. Žalobca namietol neuznanie výdavkov k právnym službám. Po preskúmaní tejto námietky jej správny\nsúd priznal dôvodnosť. Je potrebné súhlasiť so žalobcom v tom, že orgány finančnej správy sa obmedzili\nna záver o tom, že „náklady odvolávajúceho sa na právne a iné poradenské služby, ktoré správca\n\ndane neuznal za daňové výdavky, týkali sa predovšetkým výdavkov pri ktorých nebolo preukázané\ndosiahnutie výnosu pre odvolávajúceho sa ...“ (strana 7 napadnutého rozhodnutia). Ako to správny súd\nuviedol vyššie, znakom výdavku na účely zákona o dani z príjmov nie je „dosiahnutie výnosu“, ale jeho\n(i) vecnosť, (ii) preukázateľnosť vynaloženia a (iii) zaúčtovanie. V tejto časti sú tak závery žalovaného\na správcu dane nesprávne. Súčasne nie je zrejmé, na podklade akej relevantnej právnej normy alebo\njudikatúry dospel žalovaný a predtým správca dane k tomu, že „preukázanie dosiahnutia výnosu“ je\npodstatnou skutočnosťou na účely zákona o dani z príjmov.\n36. Ďalej je možné súhlasiť so žalobcom v tej časti, že závery žalovaného a správcu dane vo vzťahu\nk právnym službám sú nedostatočné – oba finančné orgány sa obmedzili len na konštatovanie, že\n„nedošlo k kúpe spoločnosti COPY Office, preto náklady za právne služby vo veci kúpy spoločnosti\nCOPY Office vo výške 1.944,- eur a 10.000,- eur neboli správcom dane uznané (DF č. 2201800248 zo\ndňa 14.03.2018 a DF č. 2201800378 zo dňa 24.04.2018).“\n37. Čo sa týka faktúry č. DF 201800248 zo dňa 14.03.2018, jej predmetom boli právne služby – zmluvné\nvzťahy, kúpa spoločnosť COPY Office a overovanie listín. Len samotný záver orgánov finančnej správy,\nže nemožno uznať výdavok v celosti, z dôvodu, že nedošlo ku kúpe spoločnosti COPY Office, je\npredčasný, pričom zároveň sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal ani s argumentáciou\nžalobcu uvedenou v odvolaní, v ktorom žalobca opodstatnene poukazoval na charakter advokácie.\nOrgány finančnej správy sa vo vzťahu k danej faktúre vôbec nezaoberali tým, či daný výdavok splnil\npodmienku (i) vecnosti, (ii) preukázateľnosti vynaloženia a (iii) zaúčtovania, ale sa veľmi skratkovito\nobmedzili len na záver o tom, že nedošlo ku kúpe spoločnosti COPY Office. Len samotná skutočnosť,\nže nedošlo k prevodu obchodného podielu automaticky neznamená, že daný náklad nie je možné uznať\nako daňový výdavok, nie pri nepreukázaní nesplnenia podmienok, ktoré správny súd už viackrát v tomto\nrozsudku spomenul.\n38. Vo vzťahu k faktúre č. DF č. 2201800378 zo dňa 24.04.2018 správny súd uvádza, že\nz administratívneho spisu vyplýva, že predmetom tejto faktúry bolo poskytnutie právnych služieb\nv súvislosti s podnikateľskou činnosťou klienta, pričom v konaní žalobca opakovane tvrdil, že sa jednalo\no výkon právnych služieb súvisiacich s hospodárskou súťažou, pričom je možné súhlasiť so žalobcom,\nže orgány finančnej správy sa nedostatočne zaoberali tým, prečo túto právnu službu obsahovo zaradili\npod kúpu spoločnosti COPY Office (z faktúry nevyplýva, že sa jedná o právne služby týkajúce sa\npráve tejto spoločnosti) a nie pod hospodársku súťaž tak, ako to žalobca počas celého konania\ntvrdil. Z administratívneho spisu nevyplýva spojitosť tejto faktúry so spoločnosťou COPY Office (v\nadministratívnom spise je informácia o tom, že sa to týka právnych služieb a poradenstva súvisiaceho\ns prípravou potenciálnej akvizície spoločnosti COPY PRINT GROUP, a.s.). Orgány finančnej správy sa\nvo vzťahu k danej faktúre vôbec nezaoberali tým, či daný výdavok splnil podmienku (i) vecnosti, (ii)\npreukázateľnosti vynaloženia a (iii) zaúčtovania, ale sa veľmi skratkovito obmedzili len na záver o tom, že\nnedošlo ku kúpe spoločnosti COPY Office, pričom sa nevysporiadali s relevantnými námietkami žalobcu.\n39. Okrem právnych služieb žalobca namietol vyhodnotenie finančných orgánov aj k tzv. iným službám.\nTak ako to uviedol správny súd už vyššie, aj vo vzťahu k (i) registrácii domény, tak aj k (ii) predaju\npozemku sa žalovaný a správca dane obmedzili na to, že „žalobca nepreukázal dosiahnutie výnosu“,\npričom z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé vyhodnotenie týchto výdavkov v kontexte vecnosti,\npreukázateľnosti vynaloženia a zaúčtovania. Žalovaný a správca dane sa tak aj pri iných službách\nskratkovito obmedzili na závery, ktoré však kriticky a objektívne nevyhodnotili v kontexte toho, ako je\npotrebné nazerať na uznanie daňového výdavku. Samotná skutočnosť, že doména prezentuje celý\nholding automaticky neznamená, že sa nejedná o daňovo uznateľný výdavok, pričom uvedené je možné\nuviesť aj k tomu, že ak nedôjde k predaju pozemku, nemožno tieto náklady uznať ako daňovo uznateľný\nvýdavok. Pri každom výdavku je totižto potrebné skúmať jeho vecnosť, preukázateľnosť vynaloženia\na zaúčtovania. V tomto smere však úvaha orgánov finančnej správy absentuje.\nK námietke žalobcu ohľadom neuznania výdavku na p. A.\n40. Žalobca ďalej namietol, že neboli uznané výdavky na prevádzku motorového vozidla a náklady za\npoužívanie motorovej siete, pričom žalobca nepoprel, že p. A. nebol zamestnancom žalobcu, ale bol ním\nv minulosti, a preto napr. analytický list obsahoval jeho meno. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil\nsprávny súd ako nedôvodnú.\n\n41. Nemožno akceptovať obranu žalobcu v tom, že p. A. bol v minulosti jeho zamestnancom, ale\ndošlo k pochybeniu, keďže nedošlo k zmene jeho mena aj v analytickom liste. Ako to uviedol\nsprávny súd vyššie, aj v prípade dane z príjmov je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pričom\nz administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že na relevantných dokladoch, ktoré odvolací orgán\nuviedol aj na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia, je opakovane uvedené meno p. A.. Ak aj žalobca\nuvádzal, že uvedené náklady boli využité v prospech iných zamestnancov, títo zamestnanci neboli\nžalobcom ani raz konkrétne identifikovaní a žiadne iné meno zamestnanca nebolo v rámci daňovej\nkontroly spomenuté a relevantnými dokladmi podložené.\n42. Správny súd uvádza, že žalobca ako daňový subjekt má svoje povinnosti, pričom v prípade ich\nnesplnenia je povinný niesť konzekvencie. Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by boli dané\nnáklady využité v prospech inej osoby ako p. A., pričom opak nepreukázal žalobca ani v žalobe.\nK námietke žalobcu ohľadom procesných pochybení správcu dane\n43. Žalobca v žalobe ďalej namietol porušenie jeho procesných práv, pričom poukázal na (i) zápisnicu\nzo dňa 20.04.2021, (ii) protokol z daňovej kontroly a na (iii) úkon zo dňa 11.08.2021. Uvedenú žalobnú\nnámietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n44. K zápisnici zo dňa 21.04.2021 žalobca namietol, že v daný deň sa ústne pojednávanie neuskutočnilo,\nale prebehla iba telefonická komunikácia. Aj keď možno správcovi dane vytknúť, že telefonická\nkomunikácia nie je ústne pojednávanie, zo zápisnice vyplýva, že miestom konania bol e-mail, pričom\nžalobca svoje námietky voči tomuto konaniu vzniesol. Uvedenú skutočnosť však nemožno vyhodnotiť\nako vadu, ktorá by spôsobovala nezákonnosť daňovej kontroly a napadnutých rozhodnutí, pričom\nžalobca mohol v ďalšom konaní svoje procesné práva využívať, čo aj vykonal.\n45. Žalobca poukázal na to, že vykonal podanie označené ako „vyjadrenie k zápisnici o ústnom\npojednávaní“ zo dňa 21.04.2021, pričom toto podanie nebolo v protokole zachytené. K danému správny\nsúd uvádza, že preskúmal protokol z daňovej kontroly a tento obsahuje požadované náležitosti, pričom\nsprávca dane v ňom opísal všetky rozhodné skutočnosti, na podklade ktorých dospel k svojmu záveru.\nNa okraj správny súd súčasne uvádza, že aj prípadná absencia niektorých náležitostí v protokole\nnespôsobuje automaticky nezákonnosť tohto podkladu, a teda nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nSprávny súd konštatuje, že na absenciu náležitostí podľa § 47 daňového poriadku nie je naviazané\nskončenie daňovej kontroly. V zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku sa na skončenie\ndaňovej kontroly vyžaduje len splnenie náležitostí podľa § 46 ods. 8 prvej vety pred bodkočiarkou\ndaňového poriadku, pričom tieto náležitosti predmetný protokol obsahuje (k tomu pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/40/2019 zo dňa 31.01.2022)\n– teda výsledok daňovej kontroly, vrátane vyhodnotenia dôkazov.\n46. Ak žalobca namietol, že úkon dňa 11.08.2021 mal predstavovať ústne pojednávanie, ktorého\npredmetom malo byť prerokovanie pripomienok k protokolu, pričom zápisnica z toho úkonu už\nbola predpripravená, uvedenú skutočnosť nemožno považovať za procesné pochybenie, ktoré by\nmalo vplyv na zákonnosť konania a vydaných rozhodnutí. Samotnú skutočnosť, že správca dane si\npred daným ústnym pojednávaním za účelom jeho plynulosti vopred pripravil koncept zápisnice tak, aby\ndo nej následne počas samotného pojednávania dopĺňal údaje o jeho skutočnom priebehu, nemožno\nvyhodnotiť ako procesnú vadu. Žalobca zároveň využil svoje právo a vzniesol námietky voči obsahu\nzápisnice.\n47. Na podklade vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby, a preto\ns odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil\na vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže vo vzťahu k právnym a iným\nslužbám trpelo vadami aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd pristúpil aj k jeho zrušeniu. Finančné\norgány budú v ďalšom konaní povinné postupovať v súlade s právnym názorom, vyjadreným v tomto\nrozsudku, pričom po dostatočnom zistení skutkového stavu tento správne právne posúdia a vo vzťahu\nk uznateľnosti / neuznateľnosti nákladu za daňový výdavok budú postupovať tak, ako to uviedol správny\nsúd v tomto rozsudku.\n\n48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ca70c955-a805-4193-9283-4de7eba02d26:4001e604-45db-4ec6-a6d8-480a135a987c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200770.1", "spisova_znacka": "3Sfk/41/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/41/2021 z 25. 7. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-07-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200770.1"}], "citovane_v": []}