{"guid": "e81bc8e7-2562-4b7e-9e41-7bade750ed22:2ea34fca-f9d5-4e17-8bef-23dc340233f9", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200031.1", "spisova_znacka": "BA-2S/4/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/4/2022 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 23. apríla 2026, sp. zn. BA-2S/4/2022, ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200031.1", "identifikacne_cislo": "1022200031", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-29.odsek-1", "nazov": "§ 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-29.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297", "nazov": "zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194", "nazov": "§ 194 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/297#paragraf-5", "/SK/ZZ/2008/297#paragraf-29", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2ea34fca-f9d5-4e17-8bef-23dc340233f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200031.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200031.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/4/2022\n1022200031\n23. 04. 2026\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1022200031.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Róberta Jakubáča,\nPhD., v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom:\nŽižkova 11, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: Allen Overy Shearman Sterling s.r.o., IČO:\n35 857 897, so sídlom: A. B. X, C. X, XXX XX D., substitučne právne zastúpeného: PS legal, s.r.o.,\nIČO: 56 019 882, so sídlom: A. B. X, C. X, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, IČO: 00 151 866, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. SL-OLVS-2021/003894-002 zo dňa 09.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.\nII. Súd žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Finančná spravodajská\njednotka (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu ako povinnej osoby podľa § 5 ods. 1 písm.\na) zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred\nfinancovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 297/2008 Z. z.“) kontrolu dodržiavania zákona\nč. 297/2008 Z. z. v súlade\ns § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., za kontrolované obdobie\nod 01.01.2016\ndo 15.11.2019 (ďalej len „vykonaná kontrola“).\n2. Na základe výsledkov vykonanej kontroly prvostupňový orgán rozhodnutím\nč.\nPPZ-FSJ2-36-030/2019-KPO zo dňa 11.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu\nza vinného zo spáchania 33 skutkov, založených na skutkových základoch uvedených\nvo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia (body 1. až 33.), spáchaných v období od 01.01.2016\ndo\n15.11.2019 vo vzťahu k 33 klientom, právne kvalifikovaných nasledovne:\n- v bode 1. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), §\n17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa\n§ 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 2. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom na § 10 ods. 1 písm.\nc), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. účinného\n\ndo 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 3. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.,\nčím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 4. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), §\n17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa\n§ 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 5. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom na § 10 ods. 1 písm.\nc), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. účinného\ndo 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 6. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom na § 10 ods. 1 písm.\nc), písm. d), § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania\niných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 7. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a)\nzákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods.\n2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 8. ako nesplnenie povinnosti podľa § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím\nsa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.\ns tým, že konanie začaté pre nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 zákona č. 297/2008\nZ. z. účinného do 14.03.2018 bolo zastavené;\n- v bode 9. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.\nz., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008\nZ. z.;\n- v bode 10. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna § 10\nods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a) zákona\nč. 297/2008 Z. z.\núčinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods.\n2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 11. ako nesplnenie povinnosti podľa § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona\nč.\n297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu\npodľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného\ndo 14.03.2018;\n- v bode 12. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna § 10\nods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008\nZ. z. účinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33\nods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 13. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna §\n10 ods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.\núčinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods.\n2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 14. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna § 10\nods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 17 ods. 1 zákona\nč. 297/2008 Z. z.\núčinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods.\n2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 15. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna\n§ 10 ods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do\n14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č.\n297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 16. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna § 10\nods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a) zákona\nč. 297/2008 Z. z.\núčinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods.\n2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 17. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna § 10\nods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008\n\nZ. z. účinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33\nods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 18. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm.\na), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu\npodľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008\nZ. z.;\n- v bode 19. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 2 písm. a), ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č.\n297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 20. ako nesplnenie povinnosti podľa § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil\nspáchania iného správneho deliktu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008\nZ. z.;\n- v bode 21. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna § 10\nods. 1 písm. c), písm. d), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008\nZ. z. účinného do 14.03.2018, čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33\nods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 22. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a), §\n17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa\n§ 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 23. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 10 ods. 2 písm. a) v spojení s § 12 ods. 1,\n§ 10 ods. 2 písm. c) v spojení s § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018,\n§ 14 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania\niných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 24. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.,\nčím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 25. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.,\nčím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 26. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá\ns poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.,\nčím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 27. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 s poukazom\nna §\n10 ods. 1 písm. c), písm. d) zákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018, § 14 ods. 1, ods. 2 písm.\na), písm. b), ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych\ndeliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z. a § 33 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 297/2008 Z. z. účinného do 14.03.2018;\n- v bode 28. ako nesplnenie povinnosti podľa § 15 písm. a), § 17 ods. 1 zákona\nč.\n297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z. s tým, že konanie začaté pre nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 12 ods. 1 veta\nprvá, ods. 2 veta prvá s poukazom na § 10 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g), § 14 ods. 2 písm. a),\npísm. b) zákona č. 297/2008 Z. z. bolo zastavené;\n- v bode 29. ako nesplnenie povinnosti podľa § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č.\n297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 30. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 6 v spojení s § 10 ods. 1 písm. d), § 10 ods.\n4, § 12 ods. 1, ods. 2 písm. c), § 14 ods. 2 písm. a), ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil\nspáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n- v bode 31. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 14 ods. 2 písm. a), ods. 3 zákona č. 297/2008\nZ. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008\nZ. z.;\n- v bode 32. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3, § 17 ods.\n1 zákona č. 297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33\nods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.;\n\n- v bode 33. ako nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. 4, § 14 ods. 2 písm. a), písm. b) ods. 3 zákona č.\n297/2008 Z. z., čím sa dopustil spáchania iných správnych deliktov v súbehu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z.,\nza čo žalobcovi podľa § 33 ods. 2, § 33a ods. 1, ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. uložil úhrnnú pokutu\nvo výške 1 500 000 Eur a sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty za správny\ndelikt na webovom sídle prvostupňového orgánu po dobu 5 rokov.\n3. Žalovaný, konajúci prostredníctvom ministra vnútra Slovenskej republiky, ako vecne príslušný\nrozkladový orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutím\nč.\nSL-OLVS-2021/003894-002 zo dňa 09.11.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol rozklad\nžalobcu podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a\ndostatočne odôvodnené potvrdil.\nII.\nŽaloba\n4. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania (ďalej len „žaloba“), podanou podľa § 194 a nasl.\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),\nv zákonom stanovenej lehote dňa 10.01.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo\n„súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“,\nďalej spolu len „správne orgány“ alebo aj „žalovaný“).\n5. Žalobca v žalobe výslovne uviedol, že uznáva, že napriek úprimnej snahe o dosiahnutie súladu\nso zákonom došlo na jeho strane k určitým porušeniam predpisov týkajúcim sa boja proti legalizácii\npríjmov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu, preto žalobou nežiadal súd o zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Vyjadril presvedčenie, že výška uloženej pokuty je v hrubom nepomere k povahe\na závažnosti jeho konania. Podľa jeho názoru žalovaný uložil pokutu v rámci zákonom stanovených\nhraníc, ale správnu úvahu aplikoval svojvoľne, v rozpore s kritériami stanovenými zákonom a so\nzákladnými zásadami správneho trestania. Žalobca preto súd požiadal o aplikáciu sankčnej moderácie.\n6. Vo vzťahu k trestu v nadväznosti na uvedené namietal, že žalovaný uložil úhrnný trest mechanicky, bez\nzohľadnenia okolností daného prípadu, ktoré sú špecifické. Nezohľadnil kľúčovú okolnosť, že podstatná\nčasť sankcionovaného konania žalobcu sa odohrala za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá\nbola pre žalobcu priaznivejšia. V priebehu kontrolovaného obdobia totiž 15.03.2018 nadobudla účinnosť\nzásadná novela zákona č. 297/2008 Z. z., ktorá zvýšila maximálnu výšku pokuty až na 5 000 000\nEur, žalovaný však všetky skutky žalobcu, vrátane tých, ku ktorým došlo počas účinnosti priaznivejšej\nprávnej úpravy, potrestal prísnejšou sadzbou účinnou v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí.\nPostup žalovaného je podľa žalobcu v rozpore so základnými zásadami správneho trestania, najmä\ns princípom, že trestanie podľa neskoršieho zákona nemôže byť v neprospech páchateľa. Ďalšie\nzásadné pochybenie žalovaného pri určovaní výšky pokuty podľa žalobcu spočíva v tom, že namiesto\nabsorpčnej zásady v skutočnosti aplikoval kumulačnú zásadu, keď závažnosť konania a výšku pokuty\nodvodzoval takmer výlučne od kvantity skutkov. Žiaden zo skutkov sám osebe nevykazuje vysokú mieru\nzávažnosti, závažnými sa stávajú len z dôvodu ich sčítania (kumulácie). Žalovaný skutky sčítal a vykonal\nkumuláciu trestov, čím konal v rozpore s účelom absorpčnej zásady, ktorá má zmierniť potrestanie\npáchateľa, ktorý sa dopustil viacnásobného protiprávneho konania, avšak bez toho, aby bol varovaný\npredchádzajúcim odsudzujúcim rozhodnutím.\n7. Žalovaný podľa žalobcu ďalej nesprávne zohľadnil kritériá pre určenie výšky pokuty stanovené\nzákonom č. 297/2008 Z. z., keďže nesprávne vyhodnotil závažnosť žalobcovho konania a údajnú\nrecidívu, a vôbec nevzal do úvahy poľahčujúce okolnosti, najmä súčinnosť\npri kontrole,\nvykonanie opatrení na nápravu, nedostatok negatívnych následkov žalobcovho konania, dobrú vieru\nžalobcu a snahu o čo najlepšie plnenie zákonných povinností. Žalobca je finančná inštitúcia, ktorej\núlohou je predovšetkým poskytovať služby svojim klientom, nedisponuje vyšetrovacími ani represívnymi\nštátno-mocenskými právomocami oproti správnym orgánom. Úloha žalobcu pri prevencii páchania\nvybraných druhov trestnej činnosti je len podporná, doplnková. Zákon č. 297/2008 Z. z. predstavuje novú\nprávnu oblasť, ktorá sa dynamicky vyvíja, a opomenutia/konania, za ktoré je žalobca sankcionovaný, nie\n\nsú jasne a jednoznačne vymedzené v zákone ako správne delikty. Žalovaný dokonca vyhodnocuje ako\nzávažné porušenie zákona také konanie, ktoré sám prostredníctvom ústnej spätnej väzby a školenia\nposkytnutého žalobcovi vyžadoval od žalobcu. Konanie, ktoré nie je jednoznačne reprobované zákonom\nani praxou správnych orgánov, nemôže byť považované za závažné porušenie zákona. Podľa žalobcu\nje neprimerané odôvodňovať exemplárnu výšku sankcie potrebou odradiť povinné osoby od páchania\nďalších deliktov.\n8. Podľa žalobcu je tvrdenie žalovaného, že pokuta vo výške 1 500 000 Eur bola uložená na spodnej\nhranici, je nepravdivé, keďže spodná hranica pokuty je v tomto prípade 0 Eur. Navyše, pri hornej\nhranici pokuty 5 000 000 Eur predstavuje aj pokuta uložená v spodnej polovici zákonného rozmedzia\nmimoriadne závažný zásah do práv a prvom chránených záujmov žalobcu. Excesívnosť pokuty podľa\nžalobcu preukazuje aj fakt, že jej výška absolútne vybočuje z rámca pokút uložených žalovaným\nv minulosti, ale aj z celkového rámca pokút ukladaných za správne delikty v našom právnom prostredí.\nŽalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že za celé obdobie 3 rokov predchádzajúcich uloženiu pokuty\nžalobcovi žalovaný uložil pokuty v súhrnnej výške 138 300 Eur, pričom priemerná výška uloženej pokuty\nbola 7 278,95 Eur. Pokuta uložená žalobcovi dosahuje takmer výšku maximálneho peňažného trestu,\nktorý možno uložiť za najzávažnejšie trestné činy.\n9. Vzhľadom na uvedené žalobca požiadal, aby súd v súlade s § 198 SSP znížil pokutu, pretože\nžalobcovi bola uložená vo výške zjavne neprimeranej povahe a závažnosti jeho konania. Zároveň\npožiadal o zmenu sankcie zverejnenia rozhodnutia, keďže tento trest bol zavedený až s účinnosťou\nod 15.03.2018, preto žalovaný konal v rozpore s princípom zákazu retroaktivity, keď trest uložil aj vo\nvzťahu ku konaniu uskutočnenému pred zavedením tohto druhu trestu. Keďže zákonne uloženú časť\ntrestu zverejnenia rozhodnutia nie je možné oddeliť od nezákonne uloženej časti, tento trest nemal byť\nuložený vôbec. Žalobca preto požiadal, aby súd v rámci zákonnej moderácie od tohto trestu upustil\nv plnom rozsahu.\n10. Žalobca mal za to, že existujú dôvody pre zmenu výšky uloženej sankcie s ohľadom na to, že je\nzjavne neprimeraná povahe skutku, preto požiadal o zmiernenie a zmenu uloženej sankcie.\n11. V ďalšej časti žaloby sa žalobca zameral na podrobnejšie odôvodnenie svojich žalobných námietok.\nUloženie úhrnného trestu v rozpore so základnými zásadami správneho trestania odôvodňoval tým,\nže žalovaný pri určení výšky pokuty nezohľadnil, že k prevažnej časti konania žalobcu došlo za\núčinnosti skoršieho priaznivejšieho zákona, teda pred 15.03.2018, keďže ku skutkom došlo celkovo\nv období od 01.01.2016 do 15.11.2019. Miernejšia právna úprava umožňovala postihnúť žalobcu\npokutou v maximálnej výške 165 969 Eur, teda prísnosť postihu sa zvýšila viac než 30-násobne.\nŽalovaný tak porušil zákaz retroaktivity, aplikoval analógiu v neprospech páchateľa a úhrnný trest uložil\nmechanicky, bez zohľadnenia zvláštností prípadu, a teda v rozpore so zásadou individualizácie trestu.\nŽalobca dodal, že z celkového počtu 33 klientov, ktorých sa napadnuté rozhodnutie týka, sa iba pri 12tich sankcionované konanie odohralo výlučne za účinnosti prísnejšej právnej úpravy po 15.03.2018,\npričom vo vzťahu k jednému z týchto klientov bolo konanie čiastočne zastavené. Naopak, pri 12-tich\nklientoch sa sankcionované konanie odohralo výlučne počas účinnosti menej prísnej právnej úpravy,\npri zostávajúcich klientoch ku konaniu došlo sčasti pred a sčasti po 15.03.2018. Napriek tomu boli tieto\nskutky pre účely určenia výšky pokuty posudzované v plnom rozsahu podľa neskoršej, prísnejšej právnej\núpravy. Pod rúškom uloženia úhrnného trestu uplatnením absorpčnej zásady teda žalovaný potrestal\nskutky spáchané pred účinnosťou novely prísnejším trestom, než dovoľovala právna úprava účinná\nv čase ich spáchania. Tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že väčšina správnych deliktov\nbola spáchaná po 15.03.2018, je podľa žalobcu nepravdivé a nepodložené. Prevažná časť zbiehajúcich\nsa správnych deliktov bola uskutočnená z časového a finančného hľadiska za účinnosti miernejšej\nprávnej úpravy. Došlo tak k porušeniu zásady zákazu retroaktivity v neprospech žalobcu. Na zmiernenie\ntejto neprimeranej tvrdosti je preto podľa žalobcu potrebné pri určovaní výšky pokuty zodpovedajúcim\nspôsobom sankciu výrazne znížiť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na český priestupkový zákon, ako\naj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Rohlena proti Českej\nrepublike č. 59552/08 zo dňa 18.04.2013.\n12. Žalobca zhrnul, že základné princípy správneho trestania nemôžu byť považované za dodržané,\nak sa pri ukladaní trestu nezohľadní fakt, že prevažná časť konania páchateľa bola uskutočnená\nza účinnosti miernejšieho zákona. V takomto prípade je aplikácia neskoršieho zákona páchateľovi\n\nna ujmu a vedie k prísnejšiemu výsledku, ako keby bolo konanie posudzované osobitne. Žalobca\nv čase konania nemohol predvídať, že by mu za konanie mohla byť uložená tak vysoká sankcia, čo je\nv rozpore s princípom legitímnych očakávaní žalobcu. Poukázal aj na to, že analógia bola použitá v jeho\nneprospech, čo je neprípustné.\n13. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nesprávne označuje konanie žalobcu za\npokračovací správny delikt. Toto rozhodnutie sa prvýkrát objavilo až v napadnutom rozhodnutí.\nŽalovaný nevykonal skutočnú revíziu postupu prvostupňového orgánu, ale naopak prišiel s novými\nargumentami, ktoré sa v prvostupňovom rozhodnutí nenachádzajú, čo popiera zmysel dvojinštančnosti\nkonania. Žalobca sa tak nemal možnosť vyjadriť k týmto záverom a stratil možnosť proti nim podať\nopravný prostriedok, čo zvýrazňuje potrebu sankčnej moderácie zo strany súdu. Vo vzťahu k právnej\nkvalifikácii konania ako pokračovacieho správneho deliktu žalobca vyjadril názor, že jeho konanie\nnenapĺňa požadované definičné znaky, pretože chýba objektívna a subjektívna súvislosť čiastkových\nútokov. Otázka, či jednotlivé konania predstavujú osobitné správne delikty alebo sú čiastkovými\nútokmi pokračovacieho správneho deliktu, má pritom zásadný význam pre otázku pôsobnosti zákona,\nzodpovednosti, premlčania a iné, pričom ak by nešlo o pokračovací delikt, prekluzívna lehota by\nzačala plynúť pri každom jednotlivom skutku, čiastkovom útoku. Jediné, čo skutky spája, je jedna\nkontrola žalovaného. Koncept pokračovacieho trestného činu bol pritom podobne ako absorpčná zásada\nzavedený za účelom zmiernenia dopadu príliš prísneho trestania opakovaných skutkov, teda v prospech\npáchateľa.\n14. Ďalšou námietkou žalobcu bolo uloženie trestu zverejnenia rozhodnutia v rozpore so zákazom\nretroaktivity. Žalobca opätovne poukázal na to, že väčšina skutkov bola spáchaná\nza účinnosti\npredchádzajúcej úpravy, pričom tento trest bol zavedený až s účinnosťou\nod\n15.03.2018. Žalovaný tak porušil aj zásady trestného konania. Podľa žalobcu je nesprávny záver, že\núhrnný trest pohlcuje aj skutky, ktoré boli spáchané pred účinnosťou novej právnej úpravy. Zodpovednosť\naj otázka druhu trestu sa musí posudzovať individuálne vo vzťahu ku každému zo zbiehajúcich sa\ndeliktov. Žalovaný mal tento trest uložiť len vo vzťahu ku konaniu, ku ktorému došlo po 15.03.2018. Vo\nvzťahu k ostatným skutkom bol uložený nezákonne, preto nemal byť v spoločnom konaní uložený vôbec.\n15. V ďalšej časti žalobnej argumentácie sa žalobca zameral na zdôvodnenie zjavnej neprimeranosti\nvýšky pokuty, ktorá nezodpovedá závažnosti konania žalobcu. Za zásadné považoval nezohľadnenie\nvšetkých kritérií a individuálnych okolností danej veci, predovšetkým miery závažnosti konania žalobcu\na poľahčujúce okolnosti. Žalovaný mal podľa žalobcu obrovský priestor na uplatnenie správnej úvahy,\nčomu musí zodpovedať aj kvalita odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí síce deklaroval, že vzal zákonné kritériá § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. do úvahy, avšak\nani len v abstraktnej rovine nevysvetlil, ako ich zohľadnil v konečnej výške pokuty. Ich zohľadnenie teda\nlen formálne deklaroval. Takýto spôsob správnej úvahy je netransparentný a nepreskúmateľný a vytvára\npriestor pre svojvôľu.\n16. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil závažnosť konania žalobcu, ktorá nie je bližšie\nšpecifikovaná v žiadnom predpise. Žalobca zdôraznil zásadu in dubio mitius, ktorá mala byť aplikovaná\nv jeho prospech. Odôvodnenie vysokej závažnosti konania žalovaným je podľa žalobcu nedostatočné,\npríliš všeobecné a trpí zásadnými chybami. Žalovaný nevzal do úvahy, že väčšina skutkov bola spáchaná\nza predchádzajúcej právnej úpravy, jednak vychádzal výlučne zo súčtu konaní, pričom sami osebe\njednotlivé skutky nevykazujú vysokú mieru závažnosti. Žalobca v tejto súvislosti oponoval žalovanému,\nže svojím konaním narušil plnenie jeho úloh v súvislosti\nso zákonom č. 297/2008 Z. z.\nŽalobca vysvetlil, že pri drvivej väčšine posudzovaných klientov (28) bez zbytočného odkladu oznámil\nneobvyklé obchodné operácie, a to opakovane. Neobvyklé obchodné operácie, ktorých neohlásenie\nžalovaný žalobcovi vytýka, predstavovali typovo podobné obchody vo vzťahu k tým istým klientom,\nktorých podozrivé operácie už predtým boli nahlásené. Nahlásenie ďalších typovo podobných operácií\nneposkytuje žalovanému žiadnu pridanú hodnotu na zabezpečenie plnenia jeho úloh. Žalobca zdôraznil,\nže garantom funkčného nastavenia systému boja proti praniu špinavých peňazí je práve žalovaný,\nktorý nesie primárnu zodpovednosť za výsledok, a túto zodpovednosť nemôže prenášať na žalobcu,\nktorý nedisponuje vyšetrovacími ani represívnymi právomocami na zabráneniu trestnej činnosti. Podľa\nžalobcu je však podstatný aj fakt, že od prvostupňového orgánu dostal inštrukciu, že nemá hlásiť\ntypovo podobné operácie pri klientovi, pri ktorom už takúto operáciu nahlásil, čím narušil legitímne\n\nočakávanie žalobcu. Za týmto účelom žalobca navrhol vykonať výsluch svedkov, ktorí môžu dosvedčiť\nobsah inštrukcie žalovaného voči žalobcovi.\n17. Žalobca zdôraznil úplný nedostatok spätnej väzby, ktorú dostával od žalovaného v súvislosti\ns nahlásenými operáciami. V kontrolovanom období žalobca nahlásil až 2008 neobvyklých operácií,\npričom tak urobil aj vo vzťahu k väčšine klientov uvedených vo výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia. Napriek tomu žalovaný vo vzťahu k týmto klientom žiadnu spätnú väzbu neposkytol. Na\nzáklade spätnej väzby pritom povinná osoba dokáže získavať know-how a lepšie vyhodnocovať podobné\nsituácie v budúcnosti. Podľa žalobcu porušenie jeho povinností nemalo systémový charakter, keďže\nmu neboli vytknuté žiadne nedostatky programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorým sa riadil. Ani\nväčší počet problematických klientov podľa žalobcu sám osebe nevypovedá o systémovom charaktere\nneplnenia jeho povinností. Žalobca poukázal na to, že kontrolované obdobie bolo mimoriadne dlhé\na žalovaný neskúmal náhodnú vzorku klientov, ale cielenú skupinu problematických osôb. Táto vzorka\nvšak nemá výpovednú hodnotu, keďže z relevantných štatistík vyplýva, že žalobca má v oblasti boja\nproti legalizácii príjmov nadpriemerné výsledky. Navyše nenahlásenie typovo podobných operácií je\ndôsledkom zmätočnosti inštrukcie žalovaného.\n18. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný hodnotí ako závažné také konanie žalobcu, ktoré nie\nje jasne vymedzené v zákone ako delikt. Zákon č. 297/2008 Z. z. nevyžaduje okamžité ukončenie\nobchodného vzťahu s klientom bez výpovednej doby. Takéto pravidlo nevyplýva ani zo žiadneho\nmetodického usmernenia. Ide teda o rozpor so zásadou nullum crimen sine lege. Ak právna norma nie je\nnaformulovaná tak, že vedie k naplneniu účelu zákona, nemožno to pričítať na ťarchu adresáta právnej\nnormy. Správny orgán nemôže právnu normu dotvoriť v neprospech jednotlivca, zvlášť ak ide o správne\ntrestanie. Žalobca v drvivej väčšine prípadov obchodný vzťah s klientom ukončil, avšak s výpovednou\nlehotou. Okamžité ukončenie vzťahu je najviac drastickou sankciou, ktorú môže banka vo vzťahu ku\nklientovi uplatniť. Takéto opatrenie môže klientovi spôsobiť škodu, zničiť biznis, ako aj dôveryhodnosť\nbanky. Banka by mala dosahovať vysoký stupeň pravdepodobnosti podvodného konania, ak má pristúpiť\nk takémuto opatreniu.\n19. Žalobca uzavrel, že ak odhliadne od podľa neho vágnych a ničím nepodložených tvrdení žalovaného\no systémovom charaktere porušení zákona a marení jeho úloh zo strany žalobcu, vychádza najavo, že\njediným konkrétnym a hmatateľným dôvodom na kvalifikáciu závažnosti konania je množstvo skutkov\na kumulovaný objem finančných prostriedkov. Žalovaný tak opätovne uplatnil zásadu kumulačnú, nie\nabsorpčnú. Z napadnutého rozhodnutia pritom nie je možné ani zistiť, ktorý skutok žalovaný považoval\nza najzávažnejší. Táto okolnosť je pritom dôležitá pre ukladanie určitej výšky sankcie.\n20. Žalovaný taktiež nezohľadnil neúmyselnú povahu skutkov a konanie v dobrej viere, ako ani absenciu\nzavinenia žalobcu a nápravu zistených nedostatkov, počet ohlásených operácií a následky konania, a ich\nintenzitu. Žalovaný sa ani nepokúsil preukázať akékoľvek porušenie či ohrozenie záujmov chránených\nzákonom č. 297/2008 Z. z. Žalobca zdôraznil aj skutočnosť, že jeho konanie nesmerovalo k dosiahnutiu\nprospechu, plnenie povinností podľa zákona č. 297/2008 Z. z. predstavuje plnenie povinností vo\nverejnom záujme, ktoré pre žalobcu predstavujú veľkú finančnú, administratívnu a personálnu záťaž.\nUvedené pochybenie žalovaného prispelo k uloženiu tak vysokej pokuty, preto žalobca žiadal, aby súd\nzohľadnil poľahčujúcu okolnosť, a to, že jeho konanie nemalo závažný negatívny dopad na záujem\nchránený zákonom.\n21. Žalovaný podľa žalobcu nezohľadnil ani úroveň súčinnosti pri kontrole, keďže táto skutočnosť nebola\nv preskúmavaných rozhodnutiach špecifikovaná. Žalovaný neuviedol ani to, akým spôsobom vzal do\núvahy predchádzajúce uloženie sankcie a aký malo vplyv na výšku sankcie. Nezohľadnil charakter\ntohto porušenia ani časový rámec, pričom išlo o skutkovo aj právne odlišné prípady s dlhým časovým\nodstupom. Žalovaný napokon nezdôvodnil ani dĺžku trvania protiprávneho konania a jeho vplyv na výšku\npokuty. Dĺžka konania by nemala byť vnímaná ako priťažujúca okolnosť, keďže dĺžka kontrolovaného\nobdobia nepredstavuje dĺžku trvania protiprávneho konania žalobcu.\n22. Napokon žalobca vyjadril názor, že v danej veci by postačovala aj sankcia v nižšej výške za\núčelom jej preventívnej funkcie. Výška sankcie odporuje princípu legitímnych očakávaní, ktoré boli\nvytvorené doterajšou praxou správnych orgánov. Výška pokuty je zjavne excesívna, neprimeraná\npovahe a závažnosti skutku, absolútne vybočuje nielen z rámca pokút ukladaných žalovaným, ale aj\n\nukladaných v tomto právnom prostredí, najmä vo vzťahu k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže.\nŽalobca svojím konaním nedosiahol žiadny prospech. Na zabezpečenie plnenia úloh zákona č. 297/2008\nZ. z. vynakladá značné zdroje a svoje povinnosti si plní, navyše bol sankcionovaný len za dva typy\nprotiprávneho konania.\n23. Na základe uvedeného žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutia zmeniť tak, že súd žalobcovi\nuloží pokutu vo výške 150 000 Eur a upustí od uloženia sankcie zverejnenia rozhodnutia s priznaním\núplnej náhrady trov konania žalobcovi.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného, replika žalobcu\n24. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu\ndňa 31.03.2022. Mal za to, že nie je dôvod na zmenu druhu ani výšky sankcie, nakoľko pri uložení sankcie\nnevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, sankcia je primeraná povahe spáchaných správnych\ndeliktov a pre žalobcu nemá likvidačný charakter. Žalovaný zdôraznil, že legalizácia príjmu z trestnej\nčinnosti a financovanie terorizmu je hrozba, ktorej eliminácia si vyžaduje dôkladné opatrenia. Konanie,\nktorým sú ohrozované finančné záujmy, stabilita a integrita finančného systému, sa vo všeobecnosti\npovažuje za spoločensky nebezpečné. Boj proti legalizácii a financovaniu terorizmu je významným\nspoločenským záujmom chráneným zákonom, ktorý ukladá povinným osobám povinnosť venovať\npozornosť obchodným transakciám, posudzovať, vyhodnocovať ich možnú neobvyklosť a plniť ďalšie\npovinnosti v zmysle zákona. Len riadnym a komplexným plnením všetkých povinností môže byť účel\nzákona naplnený.\n25. Podľa žalovaného bolo vykonaným dokazovaním bez pochybností preukázané, že žalobca\nnevykonal zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, nevenoval osobitnú pozornosť vysoko rizikovým\nobchodom, nezistil pôvod finančných prostriedkov, čo malo za následok, že nemohol zabezpečiť\nuplatnenie ďalších preventívnych opatrení. V danom prípade sa jednalo z hľadiska legalizácie\na financovania terorizmu o vysoko rizikové obchody, kde bolo nevyhnutné ich identifikovať a zisťovať ich\núčel, resp. zabrániť ich možnému vykonaniu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na medializované\nkauzy, v ktorých sa riešila trestná činnosť súvisiaca s financovaním protizákonných praktík. Podľa\nžalovaného žalobca svojím protizákonným postupom závažne ohrozil záujem chránený zákonom\na zároveň zmaril plnenie úloh žalovaného\nna tomto úseku.\n26. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu v jej jednotlivých bodoch žaloby, poprel žalobcom\nvytýkané nedostatky vo vzťahu k uloženej sankcii a poukázal na vágnosť vymedzenia niektorých\nžalobných námietok. Tvrdenia žalobcu označil za účelové a zavádzajúce, najmä vo vzťahu\nk posudzovaniu trestnosti, pre ktorú je podstatný moment spáchania správneho deliktu. Podľa\nžalovaného bolo v konaní preukázané, že žalobca spáchal za účinnosti neskoršej právnej úpravy\nsprávne delikty v celkovo 21 bodoch výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný poukázal na finančný\nrozsah obchodov, ktoré boli posudzované a dodal, že sankciu podstatným spôsobom zmiernil.\n27. Žalovaný vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam uviedol, že všetky správne delikty posudzoval\npodľa toho zákona, ktorý bol účinný v čase, kedy k porušeniu povinností došlo. Správne delikty boli\npostihnuteľné v oboch právnych úpravách. Aplikácia absorpčnej zásady bola podľa žalovaného taktiež\nsprávna s poukazom na § 41 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Trestný zákon“), kedy prísnejší trest pohlcuje trest miernejší. Argumentácii žalobcu podľa\nžalovaného chýba akákoľvek elementárna logika, keďže páchateľ správneho deliktu nemôže legitímne\nočakávať, že ak naďalej pácha protiprávnu činnosť, tak za takéto pokračovanie mu bude uložená spätne\npriaznivejšia sankcia. Za použitia tejto logiky by páchatelia boli skôr motivovaní v protiprávnej činnosti\npokračovať. Podľa žalovaného ak bol uložený jediný spoločný trest za všetky čiastkové útoky namiesto\nviacerých samostatných trestov za každý z nich, bolo to v prospech žalobcu.\n28. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o neprimeranosti sankcie a o nezohľadnení všetkých skutočností,\nkritérií a okolností danej veci. Zdôraznil, že neexistuje žiaden dôvod,\npre ktorý by pokuta\nmala byť uložená výlučne v medziach, ktoré pripúšťala stará právna úprava. Podľa žalovaného žalobca\nbagatelizuje protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v rámci kontrolovaného obdobia, pričom vôbec\nnepripustil závažnosť zistených porušení, ich následky ani systémový charakter.\n\n29. Zníženie pokuty v zmysle návrhu žalobcu žalovaný považoval za absolútne neprimerané,\nnezodpovedajúce zisteniam, rozsahu porušenia zákonných povinností, následkom ani veľkosti a povahe\npodnikateľskej činnosti žalobcu. Pokuta musí byť pre páchateľa citeľná v jeho majetkovej sfére a byť\nspôsobilá do budúcnosti odradiť ho od porušovania povinností, preto žalovaný vzal do úvahy aj obrat\nžalobcu za posledné roky. Žalobcom navrhovaná pokuta by bola neprimerane nízka. Žalovaný zdôraznil,\nže len na poplatkoch za realizáciu transakcií žalobca získal nepomerne vyššiu sumu, len pri 3 klientoch\nza 11 mesiacov banka účtovala poplatky za zrýchlené platby v celkovej výške 103 500 Eur. Je podľa\nžalovaného vylúčené, že by pokuta vo výške 150 000 Eur mala pre žalobcu nejaký odradzujúci účinok.\nTakisto sankcia zverejnenia rozhodnutia bola uložená v súlade so zákonom a predstavuje dôležitý nástroj\nna plnenie preventívnej funkcie sankcie.\n30. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval podaním doručeným súdu dňa 31.05.2022 (replika),\nv ktorom zotrval na svojej žalobnej argumentácii, ktorú čiastočne zopakoval, a k argumentácii\nžalovaného uviedol, že ide o snahu dodatočne napraviť nedostatky napadnutého rozhodnutia, čo je\nvylúčené. Poprel získanie majetkového prospechu nad rámec platného cenníka poplatkov a zdôraznil,\nže odmeňovanie zamestnancov poverených touto agendou nie je naviazané na objem ani finančnú\nhodnotu transakcií klientov. Podľa žalobcu z jeho strany bolo plnenie úloh v rámci systému boja proti\npraniu špinavých peňazí riadne zabezpečené a on sám si úlohy na tomto úseku plnil. Podľa žalobcu\nvyjadrenie žalovaného neodstránilo pochybnosti o správnosti uloženia pokuty a jej primeranosti, naopak,\npotvrdilo, že žalovaný pri jej ukladaní postupoval neobjektívne a zaujato, nesprávne aplikoval základné\nprincípy správneho trestania, pričom sa dodatočne snaží tieto nedostatky napraviť v rámci správneho\nsúdneho konania.\n31. Podľa žalobcu prístup žalovaného prejavený v jeho vyjadrení v plnom rozsahu potvrdzuje\nodôvodnenosť návrhu na vykonanie sankčnej moderácie. Žalobca preto opätovne požiadal o zníženie\npodľa neho neprimerane prísnej pokuty tak, ako navrhol v žalobe.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n32. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n33. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach\nsprávneho trestania.\n34. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov\nverejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.\n35. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n36. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy\nza základ napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide\no skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej\nlehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne\nkonanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť\nna správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je\npotrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh\nsankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.\n37. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n\n38. Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na\nnávrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení\nnevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo\nby mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania\nmožno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.\n39. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n40. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu\nvo\nveci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n41. Podľa § 1 zákona č. 297/2008 Z. z. tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb\na fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len\n\"legalizácia\") a financovania terorizmu.\n42. Podľa § 2 zákona č. 297/2008 Z. z.\n(1) Legalizáciou sa na účely tohto zákona rozumie úmyselné konanie, ktoré spočíva v\na) zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej\nčinnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku\nalebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla\nprávnym dôsledkom svojho konania,\nb) utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia majetku,\nvlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej\nčinnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,\nc) nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej\nčinnosti alebo z účasti na trestnej činnosti,\nd) účasti na konaní podľa písmen a) až c), a to aj vo forme spolčenia, napomáhania, podnecovania a\nnavádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.\n(2) Vedomosť, úmysel alebo účel, ktorý sa vyžaduje v konaniach uvedených v odseku 1, môže vyplynúť\nz objektívnych skutkových okolností, najmä z povahy neobvyklej obchodnej operácie.\n(3) Legalizácia je zakázaná.\n43. Podľa § 3 zákona č. 297/2008 Z. z.\n(1) Financovaním terorizmu sa na účely tohto zákona rozumie poskytnutie alebo zhromažďovanie\nfinančných prostriedkov alebo majetku s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne\nalebo sčasti, na\na) spáchanie trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo trestného\nčinu terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme,\nb) financovanie každodenných potrieb osoby, u ktorej je možné predpokladať, že má v úmysle spáchať\nalebo spáchala trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme,\nc) spáchanie trestného činu krádeže, trestného činu vydierania alebo trestného činu falšovania a\npozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky alebo\npodnecovania, napomáhania alebo navádzania osoby na spáchanie takého trestného činu alebo na jeho\npokus s cieľom spáchať trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo\ntrestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, alebo\nd) spáchanie činov podľa medzinárodných zmlúv, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n(2) Vedomosť, úmysel alebo účel, ktorý sa vyžaduje v konaniach uvedených v odseku 1, môže vyplynúť\nz objektívnych skutkových okolností, najmä z povahy neobvyklej obchodnej operácie.\n(3) Financovanie terorizmu je zakázané.\n44. Podľa § 4 zákona č. 297/2008 Z. z.\n(1) Neobvyklou obchodnou operáciou je právny úkon alebo iný úkon, ktorý nasvedčuje tomu, že jeho\nvykonaním môže dôjsť k legalizácii alebo financovaniu terorizmu.\n(2) Neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod,\n\na) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju\npovahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého\nklienta,\nb) ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju\npovahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel,\nc) pri ktorom sa klient odmieta identifikovať alebo poskytnúť údaje potrebné na vykonanie starostlivosti\npovinnou osobou podľa § 10, § 11 a 12,\nd) pri ktorom klient odmieta poskytnúť informácie o pripravovanom obchode alebo sa snaží poskytnúť\nčo najmenej informácií alebo poskytne také informácie, ktoré môže povinná osoba veľmi ťažko alebo\nlen s veľkými nákladmi preveriť,\ne) pri ktorom klient žiada o jeho vykonanie na základe projektu, ktorý vyvoláva pochybnosti,\nf) pri ktorom sú použité finančné prostriedky nízkej menovitej hodnoty v neprimerane vysokom objeme,\ng) s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú\ncharakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov,\nh) pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe\nalebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom,\ni) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že finančné prostriedky alebo majetok má byť použitý alebo bol\npoužitý na financovanie terorizmu,\nj) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho konečným užívateľom výhod je osoba, ktorá\nzhromažďuje alebo poskytuje finančné prostriedky alebo majetok za účelom financovania terorizmu,\nk) ktorý je realizovaný z krajiny, alebo do krajiny, na území ktorej pôsobia teroristické organizácie, alebo\nktorá poskytuje finančné prostriedky alebo inú podporu teroristickým organizáciám,\nl) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že klientom alebo konečným užívateľom výhod je osoba, na\nktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného predpisu, alebo osoba, ktorá môže byť vo\nvzťahu k tejto osobe, alebo\nm) pri ktorom je odôvodnený predpoklad, že jeho predmetom je alebo má byť vec alebo služba, ktorá\nmôže súvisieť s vecou alebo službou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa osobitného\npredpisu.\n45. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. povinnou osobou na účely tohto zákona je banka.\n46. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. kontrolu plnenia a dodržiavania povinností povinných\nosôb ustanovených týmto zákonom vykonáva finančná spravodajská jednotka.\n47. Podľa § 33 ods. 7 zákona č. 297/2008 Z. z. na konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje správny\nporiadok.\n48. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku\nklientovi zahŕňa a) identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie, b) identifikáciu konečného užívateľa\nvýhod a prijatie primeraných opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného\nužívateľa výhod vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je\nprávnickou osobou alebo združením majetku; pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa povinná\nosoba nesmie spoliehať výlučne na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov\nverejnej moci (ďalej len \"register právnických osôb\"), ak na základe hodnotenia rizík podľa § 20a existuje\nriziko legalizácie alebo financovania terorizmu,\nc) získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodu alebo obchodného vzťahu, d) zistenie,\nči klient alebo konečný užívateľ výhod klienta je politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou\nosobou, e) v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zistenie pôvodu finančných\nprostriedkov alebo majetku pri obchode alebo obchodnom vzťahu, f) zistenie, či klient koná vo\nvlastnom mene, g) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania\nkonkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané\nobchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile a prehľade\nmožných rizík spojených s klientom, a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií,\nktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.\n49. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu\nku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Povinná osoba je\npri posudzovaní rizika legalizácie alebo financovania terorizmu povinná vyhodnotiť a zohľadniť rizikové\nfaktory uvedené v hodnotení rizík podľa\n§ 20a. Povinná osoba je povinná pri kontrole\n\npreukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od\nrizika legalizácie alebo financovania terorizmu.\n50. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba overuje platnosť\na úplnosť\nidentifikačných údajov a informácií podľa odseku 1 v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania\nterorizmu aj počas trvania obchodného vzťahu a zaznamenáva ich zmeny.\n51. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná vykonať zvýšenú starostlivosť,\nak na základe posúdenia rizík podľa § 10 ods. 4 predstavuje niektorý\nz klientov, niektorý z\ndruhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.\nZvýšenú starostlivosť povinná osoba vykoná vždy pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu banky\na finančnej inštitúcie s partnerskou inštitúciou z tretieho štátu, pri obchode alebo obchodnom vzťahu s\npoliticky exponovanou osobou alebo s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila za\nvysokorizikovú.\n52. Podľa § 12 ods. 2 veta prvá zákona č. 297/2008 Z. z. pri zvýšenej starostlivosti povinná osoba vykoná\nokrem základnej starostlivosti aj ďalšie opatrenia v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania\nterorizmu.\n53. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný\nalebo vykonávaný obchod neobvyklý.\n54. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť\na) všetkým zložitým obchodom, nezvyčajne veľkým obchodom, všetkým obchodom s nezvyčajnou\npovahou alebo obchodom, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom\npovinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov, b) každému\nriziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho\nobchodu alebo nových technologických postupov\npri vykonávaní obchodov, ktoré\nmôžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich\npoužitia na účely legalizácie a financovania terorizmu.\n55. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná o obchodoch podľa odseku\n2 písm. a) urobiť písomný záznam, ktorý je povinná mať k dispozícii pri kontrole podľa § 29; písomný\nzáznam musí obsahovať informácie odôvodňujúce výsledok posudzovania obchodu.\n56. Podľa § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná odmietnuť uzavretie\nobchodného vzťahu, ukončiť obchodný vzťah alebo odmietnuť vykonanie konkrétneho obchodu, ak\npovinná osoba nemôže vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu podľa § 10 ods. 1 písm.\na) až e).\n57. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej\njednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná\nosoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania\npožadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.\n58. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. finančná spravodajská jednotka môže uložiť právnickej\nosobe a fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 1 000 000 eur, ktorá nesplní alebo poruší niektorú z\npovinností ustanovených týmto zákonom v § 10 ods. 1 až 4 a 6, § 12, § 14 až 17, § 19 ods. 2 až 4, §\n21, § 24 ods. 1 a 2, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.\n59. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. finančná spravodajská jednotka môže uložiť banke alebo\nfinančnej inštitúcii pokutu do 5 000 000 eur, ak nesplní alebo poruší niektorú\nz povinností\nustanovených v odseku 1.\n60. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. pri určovaní výšky pokuty finančná spravodajská jednotka\nprihliada na závažnosť, dĺžku trvania protiprávneho konania a jeho následky, ak ich možno určiť, úroveň\nsúčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti povinnej\nosoby a opakované neplnenie alebo porušovanie povinností ustanovených týmto zákonom alebo na\njeho základe.\n\n61. Podľa § 33a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. Finančná spravodajská jednotka môže uložiť právnickej\nosobe a fyzickej osobe - podnikateľovi popri pokute za správne delikty uvedené v § 33 ods. 1 a 2 aj\nsankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt s prihliadnutím k\npovahe a závažnosti, ako aj k okolnostiam spáchaného správneho deliktu.\n62. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 základná starostlivosť\npovinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa a) identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie, b)\nv závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu identifikácia konečného užívateľa výhod\na prijatie primeraných opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej\nštruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku, c) získanie\ninformácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu,\nd) vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych\nobchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v\nsúlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík\nspojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu\nfinančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má\npovinná osoba k dispozícii o klientovi.\n63. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 povinná osoba určí\nrozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania\nterorizmu. Riziko legalizácie alebo financovania terorizmu na účely tohto zákona posudzuje povinná\nosoba v závislosti od klienta, druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Povinná\nosoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi,\nje primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.\n64. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 povinná osoba je\npovinná vykonať zvýšenú starostlivosť, ak podľa informácií, ktoré má k dispozícii, predstavuje niektorý\nz klientov, niektorý z druhov obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie alebo\nfinancovania terorizmu. Pri zvýšenej starostlivosti povinná osoba vykoná okrem základnej starostlivosti\naj ďalšie opatrenia v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu.\n65. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 povinná osoba je povinná\nposudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý.\n66. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 povinná osoba je povinná\nvenovať osobitnú pozornosť a) všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s\nnezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná\nosoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov, b) každému riziku\nlegalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu\nalebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu,\na je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie\na financovania terorizmu.\n67. Podľa § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 povinná osoba je\npovinná odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, ukončiť obchodný vzťah alebo odmietnuť vykonanie\nkonkrétneho obchodu, ak povinná osoba nemôže vykonať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu\npodľa § 10 ods. 1 písm. a) až c) z dôvodov na strane klienta.\n68. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 povinná osoba je povinná\nohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez\nzbytočného odkladu. Povinná osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj\nodmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.\n69. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom do 14.03.2018 Finančná\nspravodajská jednotka uloží právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi pokutu do 165 969 eur,\nktorá nesplní alebo poruší niektorú z povinností ustanovenú týmto zákonom v § 10 ods. 1 až 4, 6 až 11,\n§ 11 ods. 3, § 12, § 14 až 17 a § 20.\n\n70. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku\nnadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý\nje pre páchateľa priaznivejší.\n71. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom\ntým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\n72. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,\nna jeho správanie\npo spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku\ntrestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá\nuplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,\nže páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu\nnebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo\nodstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu\ns prihliadnutím na výšku tohto\nmajetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest\nalebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho\nvýmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4,\n§ 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov\nEurópskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.\nPri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb\npoškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.\n73. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov,\nuloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje\nna trestný\nčin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno\nv rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo\nzbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,\nje dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.\n74. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ\npokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje\nako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v\nčase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer\npáchateľa spáchať uvedený trestný čin.\nV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n75. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 151/2022\nZ. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v\nBratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec,\npôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/4/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.\nBA-2S/4/2022.\n76. Správny súd vec preskúmal na pojednávaní nariadenom v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP na\ndeň 23.04.2026, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní\n\nospravedlnil podaním zo dňa 20.04.2026 s tým, že udelil súhlas\nna prejednanie\na rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, súd preto s poukazom na § 114 SSP vykonal pojednávanie\nv jeho neprítomnosti. Zároveň správny súd podľa § 110 ods. 1 písm. b) SSP vylúčil verejnosť na\nčasť pojednávania, ktorá predchádzala verejnému vyhláseniu rozsudku z dôvodu ochrany bankového\ntajomstva.\n77. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí v časti, v ktorej\nbola žalobcovi podľa § 33 ods. 1, ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. uložená úhrnná pokuta vo výške\n1 500 000 Eur a podľa § 33a ods. 1, ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. sankcia zverejnenia právoplatného\nrozhodnutia o uložení pokuty spočívajúca v uverejnení výrokovej časti právoplatného rozhodnutia\no uložení pokuty na webovom sídle prvostupňového orgánu po dobu 5 rokov, a to za súbežné správne\ndelikty porušenia povinností na úseku ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany\npred financovaním terorizmu, ktoré predstavovali 33 skutkov spáchaných v období od 01.01.2016 do\n15.11.2019.\n78. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci podľa\n§ 10,\n§ 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu, vrátane konania, ktoré ich\nvydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a pri zohľadnení možnej existencie tzv.\nvád trestania v zmysle § 195 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n79. Správny súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu, v prvom rade\nskúmal možnú existenciu tzv. vád trestania, upravených v § 195 SSP, podľa ktorého správny súd nie\nje vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav predstavujúci základ rozhodnutia\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, ďalej ak ide o skúmanie otázky\nzániku zodpovednosti, uplynutia prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, ak ide o základné zásady\ntrestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, o dodržanie\nzásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v\nrámci správneho trestania, alebo ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z\nrozsahu správnej úvahy rozhodujúceho orgánu. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že vo vzťahu\nk vymedzeným vadám trestania, ktoré je povinný súd skúmať ex offo aj nad rámec žalobných bodov,\nnezistil ich existenciu, a teda ani nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí a potrebu ich zrušenia z\ntýchto dôvodov.\n80. Správny súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o uplatnené žalobné dôvody, v rámci ktorých žalobca\nspochybnil len primeranosť sankcie uloženej podľa § 33 ods. 1, ods. 2, § 33a ods. 1, ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z. a v rámci žalobného petitu žiadal o jej zmenu prostredníctvom sankčnej moderácie\npodľa § 198 SSP, a súčasne, výslovne – tak v žalobe, ako aj na ústnom pojednávaní pred správnym\nsúdom – pritom vylúčil možnosť zrušenia preskúmavaných rozhodnutí, takýmto návrhom bol správny\nsúd pri rozhodovaní viazaný a v zmysle zásady iudex ne eat ultra petita partium musel z neho vychádzať.\nV tejto súvislosti je potrebné dodať, že „neviazanosť správneho súdu rozsahom žaloby v zmysle\nuvádzacej vety § 195 SSP znamená, že správny súd bude môcť pri zistení dôvodov vymedzených\nv písmenách a) až e) tohto ustanovenia zrušiť aj iné bezprostredne súvisiace výroky napadnutého\nrozhodnutia alebo opatrenia než tie, ktoré boli napadnuté správnou žalobou (§ 182 ods. 1 písm. c)).\nNeznamená to však, že môže správny súd nahrádzať činnosť žalobcu (v tomto prípade sťažovateľa) a\ndopĺňať účel podania správnej žaloby, prípadne korigovať jeho úmysly tak aby bola zachovaná lehota\nna podanie jeho žaloby, prípadne aby mal postavenie opomenutého účastníka konania, keď to sám\nsťažovateľ konkrétne bližšie nešpecifikoval. Uvedené dôvody vymedzené v § 195 majú tak v zásade\npovahu vád, ktorých obsiahnutie v preskúmavanom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy\nmajú za následok jeho nezákonnosť. Avšak postup správneho súdu v tomto smere bude primárne\nvždy závislý od uplatneného kasačného alebo moderačného žalobného návrhu (§ 182 ods. 1 písm.\nh) SSP)...“ (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NSS SR“, sp. zn.\n4Sfk/17/2021 zo dňa 01.12.2023, bod 38.).\n81. Sankčná moderácia je procesný inštitút v konaní o správnych žalobách vo veciach správneho\ntrestania, ktorého aplikácia prináleží výlučne správnemu súdu a ktorého podstata spočíva v tom, že pri\nzachovaní výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy o uznaní viny, ktorý zostáva nezmenený, dôjde\n\nzo strany správneho súdu k moderácii (úprave) uloženej sankcie v prospech žalobcu. Správny súd\npoukazuje na sformovanú judikatúru v otázke sankčnej moderácie, v zmysle ktorej platí, že „Súd, hoc\nkonajúci v plnej jurisdikcii nepreberá na seba právomoc a zodpovednosť správneho orgánu, ktorého\nrozhodnutie preskúmava. Správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a rovnako súd\nnie je správnym orgánom, ktorý by mohol a mal vyhľadávať dôvody zákonnosti alebo nezákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí, pokiaľ tieto dôvody nepovažoval v priebehu administratívneho konania za\nrelevantné konajúci orgán.“ (R 100/2013). „Ak v správnom konaní o postihu za správny delikt nebola\npreukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov protiprávneho konania u sankcionovanej osoby\n(závažnosť, dĺžka konania a následky), môže súd využiť moderačné oprávnenie a znížiť výšku uloženej\nsankcie tak, aby bola primeraná okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedala aj požiadavke generálnej\nprevencie.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 16/2009 z 09.09.2010).\n„Ak správny orgán pri ukladaní pokuty dostatočne prihliadol k závažnosti porušenia právnej povinnosti\nsankcionovaného subjektu, miere jeho zavinenia, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k porušeniu\npovinností, a jeho postup bol v súlade s pravidlami logického myslenia a správny orgán dospel k úvahe\nzákonným procesným postupom, nemôže správny súd z rovnakých skutočností vyvodzovať iné alebo\nopačné závery ako správny orgán.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.\n5 A 149/2002 z 15.10.2003). „Rozsudok, v ktorom správny súd uplatnil sankčnú moderáciu podľa §\n198 SSP a fakticky tým vstúpil do správnej úvahy orgánu verejnej správy, musí obsahovať riadne a\nnajmä presvedčivé odôvodnenie, v čom spočíva \"neprimeranosť\" alebo \"likvidačný charakter\" sankcie,\nktoré sú zákonnými limitmi sankčnej moderácie.“ (R 107/2026, právna veta). „V súhrne je potrebné\ndoplniť, že sankčná moderácia, ktorou disponujú správne súdy podľa príslušných ustanovení SSP,\nby z dôvodu jej podstaty mala byť uplatňovaná obozretne, a to práve vzhľadom na to, že sa ňou\nfakticky vstupuje do správneho uváženia, ktorým disponujú orgány verejnej správy, a ktoré má inak\nrelatívne obmedzenú možnosť súdneho prieskumu. Aj preto sú zákonné limity sankčnej moderácie\nviazané na súdom vykonané dokazovanie a jej predpoklady sú vymedzené zákonnými kategóriami ako\n\"neprimeranosť\" a \"likvidačný charakter\". Riadne a najmä presvedčivé odôvodnenie toho, že aspoň\njedna z týchto skutočností vo veci nastala, resp. bola identifikovaná, pritom zaťažuje súd, ktorý sankčnú\nmoderáciu uplatňuje.“ (R 107/2026, bod 89.).\n82. Sankčná moderácia môže spočívať v úprave (zmene) druhu sankcie (miernejšia namiesto prísnejšej)\nalebo jej výšky (nižšia namiesto vyššej) alebo v upustení od jej uloženia. Sankčnú moderáciu možno\naplikovať len za súčasného (kumulatívneho) splnenia troch podmienok, a to podanie návrhu žalobcom,\nvykonanie dokazovania zo strany súdu a splnenie zákonom stanovených predpokladov upravených v\n§ 198 SSP. Podmienkou pre zmenu sankcie je preukázanie, že sankcia je neprimeraná povahe skutku\nalebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter [§ 198 písm. a) SSP], podmienkou pre upustenie od\nuloženia sankcie je skutočnosť, že účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci [§ 198 písm. b) SSP].\n83. Pokiaľ ide o zmenu druhu alebo výšky sankcie, ktoré v danej veci navrhol žalobca, likvidačnosť\nsankcie žalobca v prejednávanej veci netvrdil a táto skutočnosť sa v konaní ani nepreukázala, preto\nsúd v tejto časti k sankčnej moderácii nepristúpil. Správny súd sa následne zameral na skúmanie\nprimeranosti sankcie v kontexte žalobcom uplatnených žalobných námietok a v kontexte vyššie\nuvedených judikatórnych premís. Pokiaľ ide o upustenie od uloženia sankcie, upustenie žalobca\nnavrhoval len vo vzťahu k sankcii podľa § 33a ods. 1, ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z., správny súd\nsa preto zameral aj na skúmanie skutočnosti, či vo vzťahu k tejto sankcii je možné účel správneho\ntrestania dosiahnuť len samotným prejednaním veci. Dospel však k záveru, že žalobca neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti, ktoré by moderáciu uloženej sankcie ako celku podľa § 198 ods. 1 písm. a),\npísm. b) SSP odôvodňovali.\n84. „Pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v\nrozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo\njej výška. Dôvody takéhoto pochybenia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne,\nale primárne sú založené na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k\nspáchanému skutku. Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom,\nktorý nemôže byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý\nod okolností konkrétneho prípadu, pričom právna veda a judikatúra majú mať snahu vymedziť aspoň\nvšeobecné axiómy, ktoré by sa v tomto smere mali zohľadňovať. Neprimeranosť sankcie môže mať\nobjektívny i subjektívny rozmer. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“\n\nrozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. Pri posudzovaní tejto otázky sa posudzujú všetky\nrelevantné skutočnosti. Správny súd by mal v objektívnej rovine prihliadnuť na povahu a závažnosť\nspáchaného deliktu a význam chráneného záujmu a súčasne zohľadniť aj subjektívne okolnosti týkajúce\nsa osoby páchateľa, spôsobu spáchania, pri priestupku formy zavinenia a pohnútky, u spolupáchateľov\nmieru účasti atď. Významným ukazovateľom v tomto zmysle sú majetkové pomery páchateľa a dosah\nuloženej sankcie na jeho pracovnú činnosť či zamestnanie, alebo podnikanie, plnenie záväzkov alebo\nfinančnú a sociálnu situáciu atď. (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu č. j. 1 Afs 1/2012 z\n3. apríla 2012). Pod neprimeranou sankciou sa pritom v zásade rozumie druh a výška sankcie, ktorá\nnavonok nie je v rozpore so zákonom, teda vo všeobecnosti za príslušný správny delikt v širšom zmysle\nbolo možné takúto sankciu v predmetnej výške uložiť. To nakoniec potvrdzuje aj znenie § 198 ods. 1\npísm. a), v ktorom je explicitne uvedené, že tento dôvod sankčnej moderácie sa vzťahuje na prípad,\nkeď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy. A contrario\nto súčasne znamená, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy uložil sankciu v rozpore so\nzákonom (uložil inú sankciu, než zákon pripúšťal, alebo uložil sankciu v inej než zákonom ustanovenej\nvýške), je oprávnený rozhodnúť len kasačným a nie aj moderačným spôsobom. Túto skutočnosť by\npreto mal vziať žalobca vždy do úvahy pri formulovaní svojho žalobného návrhu, ktorým je správny\nsúd vo veciach správneho trestania viazaný. Nesprávne naformulovaná správna žaloba spolu s takýmto\nžalobným návrhom totiž môže viesť k situácii, keď by správny súd správnu žalobu s moderačným petitom\nmusel zamietnuť, aj keby zistil, že výrok o sankcii je v rozpore so zákonom.“ (Baricová, J., Fečík, M.,\nŠtevček, M., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Praha, C. H. Beck, 2018, s. 1021.).\n„Pri menej závažných správnych deliktoch v širšom zmysle prichádza v rámci sankčnej moderácie aj\nmožnosť upustenia od uloženia sankcie za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to, že účel\nsprávneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci a upustiť od potrestania mohol v\npreskúmavanom rozhodnutí aj orgán verejnej správy (§ 198 ods. 2)...“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček,\nM., Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Praha, C. H. Beck, 2018, s. 1022.).\n85. Pri skúmaní primeranosti sankcie správny súd vychádzal z odôvodnenia preskúmavaných\nrozhodnutí, teda z toho, akým spôsobom sa s uložením sankcie (pokuty a zverejnenia rozhodnutia)\nvysporiadali správne orgány. Z obsahu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (časť „F. Uloženie\núhrnného trestu a použitie absorpčnej zásady“) vyplýva, že\npri ukladaní sankcie žalovaný\nvychádzal z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), z Odporúčania výboru\nministrov z 13.02.1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), napr.\nvo veci Neumeister v. Rakúsko z júla 1976, teda vychádzal z toho, že trestanie za správne delikty musí\npodliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, a je potrebné vychádzať aj z Ústavy\nSlovenskej republiky a z Trestného zákona. Žalovaný poukázal na § 41 ods. 1 Trestného zákona\na doplnil, že pri súbehu správnych deliktov je potrebné použiť absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie\nv absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté\nlen trestom určeným pre najťažší z nich, teda tým, ktorý má najvyššiu sadzbu. Žalovaný vysvetlil, že\npodstatou úhrnného trestu je, že páchateľovi musí byť za zbiehajúcu sa trestnú činnosť uložený vždy\nlen jediný a jednotný trest, ktorý môže vnútorne pozostávať z viacerých druhov trestov, avšak vždy ide\no trest za najťažší zo zbiehajúcich sa trestných činov. Úhrnný trest sa nelíši od trestu ukladaného za\njeden správny delikt, pričom je podľa žalovaného bez významu, či niektoré zo zbiehajúcich sa deliktov\nboli spáchané za účinnosti zákona č. 297/2008 Z. z. v znení do 14.03.2018 a niektoré za jeho účinnosti\nv znení od 15.03.2018. Žalovaný zhrnul, že v danom prípade boli jednou kontrolou zistené viaceré\nporušenia zákona, a preto bolo namieste uložiť sankciu za všetky spáchané delikty vo viacčinnom\nsúbehu. Za najprísnejšie postihnuteľné pritom považoval správne delikty v skutkových vetách pod bodmi\n1., 3., 4., 7., 8., 9., 18. až 20., 22. až 33., preto žalobcovi uložil úhrnnú pokutu podľa § 33 ods. 2 zákona\nč. 297/2008 Z. z. účinného od 15.03.2018, ktorý umožňoval uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 Eur. Za\nostatné správne delikty bolo možné uložiť pokutu len do výšky 165 969 Eur s poukazom na § 33 ods. 1\npísm. a) zákona č. 297/2008 Z. z. v znení do 14.03.2018, ktoré podľa žalovaného plnili len zostrovaciu\nfunkciu.\n86. V rámci časti „G. Odôvodnenie výšky pokuty“ žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nďalej uviedol, že zmyslom a účelom právnej úpravy správnych deliktov je sankcionovať protiprávne\nkonanie, ktoré negatívne vplýva na záujem chránený zákonom, v tomto prípade predchádzať\na odhaľovať legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu. Typová závažnosť\nsprávnych deliktov spáchaných v oblasti legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu\nje podľa žalovaného s ohľadom na stanovenú hornú hranicu možnej pokuty hodnotená ako veľmi\n\nvysoká, a to vzhľadom na významný spoločenský záujem chránený zákonom. Zistené porušenie\npovinností je iným správnym deliktom právnickej osoby, kde nemožno hovoriť o zavinení (úmysel,\nnedbanlivosť). Za zistené porušenie zákona v tomto prípade zodpovedá právnická osoba ako celok,\npretože zavinenie nie je pojmovým znakom skutkovej podstaty správneho deliktu a predpokladom\nvzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, pri ktorej sa preukazuje len porušenie právnej\npovinnosti, keďže ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, ktorá je absolútna. Žalovaný konštatoval, že\ntakéto konanie, ktorým sú ohrozované finančné záujmy, stabilita a integrita finančného systému sa vo\nvšeobecnosti považuje za spoločensky nebezpečné. Žalovaný ďalej konštatoval, že správne delikty,\nktorých sa žalobca dopustil, hodnotí ako závažné. Ako najzávažnejšie vyhodnotil porušenie povinností\npodľa § 10, § 12, § 14, § 15 a § 17 zákona č. 297/2008 Z. z., ktoré považoval za rozhodujúce\npre stanovenie výšky pokuty. Závažnosť týchto deliktov podľa žalovaného reflektoval aj samotný\nzákonodarca pomocou maximálnej výšky pokuty s tým, že ju možno uložiť špeciálnemu subjektu, teda\nbanke alebo finančnej inštitúcii, rovnako tak sankciu zverejnenia rozhodnutia podľa § 33a ods. 1 zákona\nč. 297/2008 Z. z. Závažnosť nesplnenia povinností podľa žalovaného spočívala v tom, že žalobca ako\npovinná osoba v kontrolovanom období nevykonával základnú ani zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku\nklientom v rozsahu ustanovenom zákonom, neposudzoval obchody z hľadiska ich obvyklosti alebo\nneobvyklosti, nevenoval osobitnú pozornosť obchodom a každému riziku legalizácie a financovania\nterorizmu, neukončil obchodný vzťah s okamžitou účinnosťou alebo počas výpovednej lehoty neodmietol\nvykonanie konkrétnych obchodov, neohlásil bez zbytočného odkladu neobvyklú obchodnú operáciu\nnapriek tomu, že tieto operácie napĺňali takéto atribúty. Žalovaný závažnosť konania videl v tom, že\nnevykonanie kompletnej a zvýšenej starostlivosti pri uzatváraní, resp. počas obchodného vzťahu, je\npodľa neho pochybením zásadného významu, nakoľko sa jedná o prvotnú povinnosť žalobcu. Závažnosť\nje podľa žalovaného zvýraznená ustanovením § 15 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z., ktorý ukladá\npovinnej osobe dokonca povinnosť odmietnuť nového klienta alebo odmietnuť uskutočnenie konkrétnej\nobchodnej operácie v prípade, ak nie je vo vzťahu k nemu možné vykonať základnú starostlivosť. Pri\nvykonávaní základnej starostlivosti povinná osoba nesmie vstúpiť do obchodného vzťahu s klientom,\npokiaľ spoľahlivo nezistí všetky relevantné okolnosti, ktoré sa ho týkajú. Povinná osoba si určí Program\nobsahujúci rozsah a spôsob plnenia zákonných povinností a tieto je následne povinná vykonávať. Ďalšia\npostupnosť plnenia povinností bez vykonania príslušnej starostlivosti, resp. jej komplexného rozsahu,\ntak podľa žalovaného dostáva trhlinu, ktorá značne zvyšuje riziko legalizácie a financovania terorizmu.\n87. Žalovaný ďalej vysvetlil, že žalobca nevykonal zvýšenú starostlivosť, nevenoval osobitnú pozornosť\npríslušným obchodom, neposudzoval ich v zmysle Programu, nezistil pri nich pôvod finančných\nprostriedkov, čo malo za následok, že nemohol zabezpečiť uplatnenie ďalších preventívnych opatrení na\nzníženie miery rizika legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Žalobca nevenoval\nosobitnú pozornosť príslušným obchodom a každému riziku legalizácie, ktoré môže vzniknúť z jeho\ndruhu napriek tomu, že išlo o obchody s nezvyčajne vysokým objemom finančných prostriedkov,\nktoré nemali spravidla zrejmý ekonomický účel. Objem týchto finančných prostriedkov bol v zjavnom\nnepomere k povahe a rozsahu podnikateľskej činnosti klientov a nimi deklarovaným majetkovým\npomerom. Zároveň išlo o vysoko rizikové obchody, navyše ak boli finančné prostriedky v obchodnom\nvzťahu generované v zahraničí, je osobitne relevantná úroveň predikatívnych trestných činov legalizácie\npríjmov z trestnej činnosti. Žalovaný zdôraznil, že v danom prípade sa nejednalo o marginálnosť\nspáchaných správnych deliktov, ale o systémový charakter porušení. Žalovaný v rámci ilustrácie\nzávažnosti konania žalobcu a jeho následkov použil príklad jedného z klientov (skutok v bode 1.), kedy\ndošlo k takej situácii, že klient od oznámenia skutočnosti o ukončení obchodného vzťahu zintenzívnil\nmnožstvo vkladov v hotovosti a ich následné bezhotovostné prevody do konkrétneho štátu v zahraničí,\na to v celkovej výške 34 596 090 Eur. Konanie žalobcu tak malo presne opačný efekt k sledovanému\núčelu chráneného zákonom, teda zabránenie legalizácie, čiže klienta informácia o vypovedaní zmluvy\nneodradila od vykonávania obchodov, ale naopak ho to podnietilo k vykonávaniu väčšieho množstva\nopakovaných neobvyklých operácií počas výpovednej doby, ktoré žalobca mal následne odmietať\na hlásiť žalovanému, čo však neurobil. Uvedeným postupom potom žalobca počas výpovednej doby\numožnil do finančného systému vstup finančných prostriedkov a ich následné rozvrstvenie v celkovej\nvýške 215 646 788,20 Eur a 59 913 859,80 USD, ktorých účel ani pôvod nezistil a vystavil sa\ntak riziku zneužitia na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti. Nesplnením ďalších povinností potom\nžalobca nielenže neumožnil prevenciu eliminácie možného rizika legalizácie príjmov, ale následkom\ntakéhoto porušenia neumožnil žalovanému plnenie jeho hlavných úloh na tomto úseku, najmä zvolenie\nadekvátneho postupu vrátane zistenia skutočností nasvedčujúcich trestnej činnosti a ich odstúpenie\norgánom činným v trestnom konaní. Závažnosť je podľa žalovaného o to väčšia, že sa jedná\n\no neodkladné a neopakovateľné úkony, preto bola ochrana záujmu chráneného zákonom ohrozená.\nZ uvedených dôvodov je neohlásenie neobvyklej obchodnej operácie bez zbytočného odkladu jedným\nz najzávažnejších správnych deliktov, keďže v prípade neohlásenia sa takéto konanie zodpovedných\nosôb môže považovať za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 234 Trestného zákona.\nŽalovaný zdôraznil, že prihliadol aj na to, že žalobca ohlásil iba niekoľko transakcií, pričom neobvyklé\nobchodné operácie pri posudzovaní 23 klientov v hodnote 381 885 743,22 Eur a 44 061 538,80 USD\nneohlásil.\n88. Žalovaný ďalej uviedol, že pri určovaní výšky pokuty vychádzal zo základných rovín pôsobenia\nsankcie – individuálnej a generálnej prevencie, a to vo vzťahu k spáchanému deliktu, dĺžke jeho trvania,\nako aj objektu a ekonomickej situácii žalobcu. Objektom je pritom záujem spoločnosti na zabránení\nlegalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Podľa žalovaného plnenie povinností\nna tomto úseku povinnou osobou, teda aj žalobcom, zohráva nezastupiteľnú úlohu, nakoľko chráni\nohrozované finančné záujmy a zabezpečuje stabilitu a integritu finančného systému nielen v Slovenskej\nrepublike, ale aj na úrovni celej eurozóny. Len riadnym a komplexným plnením všetkých povinností vo\nsvojej súvislosti môže byť podľa žalovaného naplnený účel zákona. V súvislosti s následkami žalovaný\npoukázal na to, že k naplneniu skutkovej podstaty posudzovaných správnych deliktov dochádza bez\nohľadu\nna skutočnosť, či dôjde k vzniku škody alebo nie. Škodlivé je\nuž len samotné ohrozenie finančného systému. Z hľadiska spôsobu spáchania ide v prípade týchto\nneplnení povinností o nekonanie tam, kde mala povinná osoba povinnosť konať. Podľa žalovaného\nu žalobcu malo neplnenie povinností systémový charakter, keďže rovnaké nedostatky boli zistené\nskoro pri 30 klientoch. V tomto prípade podľa žalovaného teda nemožno hovoriť o ojedinelosti ani\nmarginálnosti, preto táto skutočnosť bola zohľadnená pri určovaní druhu sankcie a výšky pokuty.\nŽalovaný dodal, že pri určovaní výšky pokuty vychádzal aj z jednotlivých kreditných hotovostných\na bezhotovostných transakcií, ktoré predstavujú vysoký objem finančných prostriedkov v hodnote spolu\n601 212 459,62 Eur a 74 838 893,04 USD, pri ktorých nebol zistený ich pôvod. Poukázal na to, že\nprijaté finančné prostriedky boli vo väčšine prípadov okamžite po pripísaní klientmi preposielané na iné\nzahraničné účty, medzi viacerými krajinami, nachádzajúcimi sa na sankčnej mape EÚ, ako aj v Zozname\nrizikových krajín a štátov vydanom žalobcom. Predmetné transakcie boli smerované do oblastí, kde\npravdepodobne nemožno predpokladať, že by tam mali klienti obchodné záujmy, čo podľa žalovaného\nmôže nasvedčovať tomu, že tieto činnosti sú vykonávané s cieľom zahmliť skutočný pôvod finančných\nprostriedkov a zneprehľadniť ich toky (2. fáza prania špinavých peňazí).\n89. Žalovaný ďalej zohľadnil poskytnutú súčinnosť pri kontrole, ale aj predchádzajúce sankcionovanie\nrozhodnutím č. PPZ-NKA-FSJ2-11-020/2013 zo dňa 20.11.2014, právoplatným 08.12.2014, ktorým bola\nžalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000 Eur za porušenie ustanovení\n§ 10, § 14, §\n15, § 20 zákona č. 297/2008 Z. z. spočívajúcich v nevypracovaní obligatórnych náležitostí Programu,\nnedostatočnej identifikácii klienta, neoverení informácií od klientov, nevykonaní starostlivosti vo vzťahu\nku klientom, nezistení pôvodu finančných prostriedkov, nepreskúmaní účelu obchodov a neodmietnutí\nuzatvorenia obchodných vzťahov, teda prihliadol aj na opakované neplnenie a porušovanie zákonných\npovinností žalobcu. Podľa žalovaného je zrejmé, že sankcia uložená v roku 2014 nesplnila svoju\npreventívnu funkciu, keďže žalobcu neviedla k tomu, aby sa vyvaroval opakovaného protiprávneho\nkonania „pro futuro“. Skutočnosť, že žalobca bol sankcionovaný za porušenie zákona č. 297/2008 Z. z.,\npodľa žalovaného zvyšuje závažnosť zistených porušení. Žalovaný prihliadol aj na poskytnutú súčinnosť\npri kontrole, na veľkosť a povahu predmetu podnikateľskej činnosti a zaoberal sa aj majetkovými\npomermi žalobcu okrem iného aj vo vzťahu k jeho čistému zisku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal\nna čl. 59 ods. 3 písm. a) tzv. IV. AML smernice, kde v prípade úverovej alebo finančnej inštitúcie\nmôžu príslušné orgány uplatniť aj maximálnu administratívnu peňažnú sankciu až vo výške 10 %\ncelkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky, čo u žalobcu\npredstavuje pokutu vo výške 24 358 900 Eur. Z uvedeného, ako aj z analýzy majetkových pomerov\nžalobcu potom podľa žalovaného vyplýva, že uloženie pokuty vo výške 1 500 000 Eur je absolútne\nprimerané a pokuta nemá likvidačný charakter. Žalovaný konštatoval, že bral do úvahy aj špecifiká\nkonkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute a veľkosti\npodnikateľského subjektu. Finančný postih nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti\nprotiprávneho konania a jeho následkom, a nevyhnutne v sebe musí obsahovať aj represívnu zložku. Na\nto, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, jej výška musí byť stanovená tak, aby sa v budúcnosti\nvyvarovala porušovania zákonných povinností. Žalovaný v tejto súvislosti prihliadol aj na záverečnú\nSprávu z 5. kola vzájomného hodnotenia Moneyvalu, kde v kapitole č. 6.1 je uvedené, že orgány dohľadu\n\nby mali prehodnotiť kritériá uplatňovania sankcií, pretože vzhľadom na veľkosť finančného sektora\nv Slovenskej republike a na riziká krajiny nie sú dostatočne odradzujúce. Zároveň vychádzal z uznesenia\nvlády Slovenskej republiky č. 207 zo dňa 07.05.2019, úloha č. C 16, kde je stanovené zabezpečenie\nukladanie pokút v takom rozsahu, aby tieto boli účinné, primerané a zároveň odradzujúce.\n90. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia napokon dodal, že potreba sankcionovať\nprotiprávne konania vyplýva aj z práva EÚ, konkrétne z nariadení alebo smerníc, ktoré sú následne\ntransponované do právneho poriadku. Podľa žalovaného Súdny dvor EÚ\nvo\nsvojich aktoch vždy zdôrazňuje povinnosť členských štátov postihovať porušenie povinností plynúcich\nz úniového práva dostatočne efektívnymi sankciami a zaistiť ich „užitočný účinok“. Uložená sankcia má\nbyť odradzujúca tak z hľadiska recidívy dotknutého subjektu, ako aj zo strany iných subjektov. Pokuta\nmusí byť citeľná v majetkovej oblasti, nesmie ísť o zanedbateľnú sankciu s ohľadom na systémové\nnesplnenie alebo porušovanie povinností. Takýto účinok potom môže vyvolať iba postih zodpovedajúci\nvýznamu chráneného záujmu. Uloženie pokuty a zverejnenie rozhodnutia sú podľa žalovaného v tomto\nkonkrétnom prípade primerané a plnia všetky funkcie trestu. Po zvážení všetkých skutočností, najmä\ncharakteru neplnenia povinností, dĺžky trvania protiprávneho stavu (kontrolované obdobie), závažnosti\nkonania vzhľadom na výšku obchodov v hodnote niekoľko stoviek miliónov Eur, pri ktorých nebolo\npreukázané zistenie pôvodu finančných prostriedkov, ako aj s ohľadom na aspekt preventívneho\npôsobenia zákona a generálnej prevencie, žalovaný uložil sankciu zverejnenia rozhodnutia a pokuty vo\nvýške 1 500 000 Eur, čo zodpovedá 30 % zákonom ustanovenej sadzby, čo je menej ako 1/3 sadzby,\ntak, aby pokuta nemala likvidačný, ale preventívny charakter. Žalovaný dodal, že vzal do úvahy aj\nzásadu legitímnych očakávaní, v súlade s ktorou by sa nemal neodôvodnene odchyľovať od sankcií\nuložených za obdobné porušenia v skôr prejednávaných veciach. Žalovaný však konštatoval, že v jeho\nrozhodovacej činnosti zatiaľ v praxi neexistujú uložené sankcie za obdobné prípady, s ktorými by\nmohol predmetnú vec porovnávať, pretože doposiaľ v žiadnom prípade banky alebo finančnej inštitúcie\nneboli v súbehu zistené také závažné nedostatky plnenia zákonných povinností, ktoré by sa týkali tak\nvysokého objemu finančných prostriedkov (viac ako 20 miliárd slovenských korún). Zároveň zohľadnil\nskutočnosť, že súbeh trestných činov sa podľa trestného práva považuje za jednu z priťažujúcich\nokolností. Žalovaný konštatoval, že pokutu uložil na spodnej hranici, čo zodpovedá primeranej výške\nnepresahujúcej 1/3 sadzby. Pokuta je podľa neho uložená odôvodnene, v adekvátnej výške, je primeraná\na voči žalobcovi splní svoju represívnu aj preventívnu funkciu. Žalovaný tiež zdôraznil, že vysoký\npočet spáchaných deliktov považuje za skutočnosť, ktorá žalobcovi priťažuje a zvyšuje nebezpečnosť\njeho konania, teda úvaha ohľadom úhrnného trestu tak mohla smerovať až k hornej hranici sadzby\nuloženej sankcie. Žalobca je profesionálnym subjektom pôsobiacim na finančnom trhu cca 13 rokov,\npatrí medzi väčšie banky, preto podľa žalovaného nemožno prehliadnuť jeho systémové pochybenia,\nktorými naplnil skutkové podstaty celkom vysokého počtu správnych deliktov. Žalovaný uloženú sankciu\nako celok považoval za najefektívnejší prostriedok, ktorý zaistí splnenie generálne preventívneho\ni represívneho účelu sankcie. Dodal, že sankciu považuje za primeranú okolnostiam, za ktorých boli\nsprávne delikty spáchané. Napokon zdôraznil potrebu eurokonformného výkladu právnych predpisov,\nkeď v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ je v súlade s únijným právom požadovať, aby subjekt prijal\nvšetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že obchody,\nktoré uskutoční, nebudú viesť k jeho účasti na legalizácii príjmu z trestnej činnosti alebo financovania\nterorizmu.\n91. Napadnutým rozhodnutím žalovaný prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil\na námietky žalobcu nepovažoval za opodstatnené. Vo vzťahu k uloženej sankcii sa stotožnil\ns prvostupňovým rozhodnutím a konštatoval, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že zo\nstrany žalobcu došlo k spáchaniu viacerých správnych deliktov vo viacčinnom súbehu, za ktoré zákon\nukladá rovnaký druh sankcie – pokutu. Podľa žalovaného prvostupňový orgán nepochybil, ak žalobcovi\nuložil úhrnnú pokutu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. účinného od 15.03.2018, pričom za\nnajprísnejšie postihnuteľné posúdil správne delikty spáchané po 15.03.2018. Ostatné správne delikty\nboli pohltené prísnejšou sadzbou. Podľa žalovaného páchateľ správneho deliktu nemôže legitímne\nočakávať, že ak naďalej vykonáva protiprávnu činnosť, za ktorú v priebehu času zákonodarca zvýšil\ntrestnú sadzbu, že mu za takéto pokračovanie bude spätne uložená priaznivejšia sankcia účinná pred\nzvýšením.\n92. Z výsledku kontroly je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca v takejto protiprávnej činnosti pokračoval\naj po účinnosti novely zákona č. 297/2008 Z. z. po 15.03.2018. Dodal, že z trestnoprávnej teórie vyplýva,\n\nže trestnosť sadzieb sa predovšetkým zvyšuje v tých prípadoch, keď dovtedajšie sadzby postihov\npáchateľov dostatočne neodrádzajú. Za použitia zmiernenej logiky žalobcu by páchatelia boli motivovaní\npráve naopak, a to pokračovať v páchaní správnych deliktov z dôvodu, aby boli v prípade odhalenia\nsankcionovaní podľa priaznivejšej právnej normy, s čím sa podľa žalovaného nemožno stotožniť.\nV súvislosti so „skokovým“ zvýšením hornej hranice sadzby pokuty žalovaný dodal, že toto zvýšenie\nbolo vykonané na základe práva EÚ, konkrétne tzv. AML smernice, ktorej zámerom bola diferenciácia\nvýšky administratívneho postihu vzhľadom na subjekt, konkrétne banky a finančné inštitúcie. Navyše išlo\no skutky, resp. správne delikty trestné aj v čase ich spáchania. Prvostupňový orgán posudzoval trestnosť\nkonania, resp. jeho opomenutia podľa právnej úpravy účinnej v čase ich spáchania, za čo bola uložená\njedna úhrnná pokuta. Žalovaný v súvislosti s výškou uloženej pokuty zdôraznil, že výška neohlásených\nfinančných prostriedkov v prejednávanej veci bola 381 885 743,22 Eur a 44 061 538,80 USD (teda\nspolu 433 754 985 Eur), a výška finančných prostriedkov, pri ktorých žalobca nezisťoval ich pôvod bola\n601 212 459,62 Eur a 74 838 893,04 USD (teda spolu 689 312 803 Eur). Žalovaný taktiež konštatoval,\nže prvostupňový orgán riadne prihliadal na zákonné kritériá podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008\nZ. z., pričom sa s nimi aj riadne vysporiadal. Vzal do úvahy závažnosť konania, jeho následky, dĺžku\nprotiprávneho konania, ako aj úroveň súčinnosti, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti, jej majetkové\npomery a opakované neplnenie a porušovanie povinností. Žalovaný konštatoval, že po zvážení všetkých\nskutočností vrátane dĺžky trvania protiprávneho stavu, systémový charakter pochybení, ako aj výšku\nobchodov, za účelom splnenia preventívnej funkcie sankcie, žalovaný považoval výšku uloženej pokuty\nza adekvátnu a odôvodnenú. K sankcii zverejnenia rozhodnutia žalovaný v napadnutom rozhodnutí\ndodal, že podstatou úhrnného trestu je uloženie jedného trestu za zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Úhrnný\ntrest sa v podstate navonok vôbec nelíši od trestu ukladaného za jeden správny delikt, pričom je podľa\nžalovaného bez významu, či niektoré zo zbiehajúcich sa správnych deliktov boli spáchané za účinnosti\ndo 14.03.2018 alebo po tomto dátume, čo je v súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona. Táto sankcia bola\npodľa žalovaného dostatočne odôvodnená prvostupňovým rozhodnutím.\n93. V nadväznosti na dôvody a úvahy uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach, ktoré správne orgány\nviedli k uloženiu sankcie žalobcovi tak, ako boli popísané v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku,\nmá správny súd za to, že pri jej ukladaní správne orgány dostatočne prihliadali na všetky relevantné\nskutočnosti vrátane zákonom stanovených kritérií pre ukladanie výšky pokuty v zmysle § 33 ods. 4\nzákona č. 297/2008 Z. z. a tiež na individuálne okolnosti danej veci. Uložená sankcia bola výsledkom\nlogickej a dostatočne odôvodnenej úvahy správnych orgánov, zahŕňajúcej i jej primeranosť a absenciu\nlikvidačného charakteru, s čím sa správny súd stotožňuje, preto nemal dôvod odchýliť sa od týchto\nzáverov a meniť druh ani výšku uloženej sankcie na základe žalobcom uplatnenej sankčnej moderácie.\n94. Rozhodujúce pre správny súd v prejednávanej veci bola skutočnosť, že žalobca sa dopustil 33\nskutkov vo vzťahu k 33 rôznym klientom, porušil viacero dôležitých povinností\nna úseku\nzákona č. 297/2008 Z. z. a dopustil sa viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), a to opakovaným,\nnesporne pokračovacím konaním v priebehu celého kontrolovaného obdobia\nod\n01.01.2016 do 15.11.2019, pričom jeho konanie summa summarum dosiahlo výšku neohlásených\nfinančných prostriedkov spolu 433 754 985 Eur a výšku finančných prostriedkov\nbez zistenia ich\npôvodu spolu 689 312 803 Eur, čím je daná zároveň závažnosť jeho konania. Žalobca v žalobe žiadny\nzo skutkov nepoprel, priznal pochybenia, ktoré sa mu kládli za vinu, je teda nepochybné, že skutky\nsa stali a že ich spáchal práve žalobca, a to na úseku, ktorý predstavuje jeden z významných pilierov\nfungovania finančného systému štátu a jeho finančnej bezpečnosti a ktorý je predmetom ochrany nielen\nna vnútroštátnej, ale aj na európskej a medzinárodnej úrovni.\n95. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na európske nástroje ochrany pred financovaním terorizmu\na legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ktoré sa v priebehu času sformovali, konkrétne bola vydaná\nsmernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1640\nz 31.05.2024 o mechanizmoch,\nktoré majú členské štáty zaviesť na predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania\nšpinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2019/1937 a mení a\nzrušuje smernica (EÚ) 2015/849 (ďalej len „smernica\nč. 2024/1640“), ktorou sa okrem iného\nzrušila pôvodná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20.05.2015 o predchádzaní\nvyužívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, účinná\naj v čase spáchania posudzovaných skutkov v predmetnej veci. Ďalej bolo na európskej úrovni prijaté\nnariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31.05.2024, ktorým sa zriaďuje Úrad\npre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č.\n\n1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (ďalej len „nariadenie č. 2024/1620“), a nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1624 z 31.05.2024 o predchádzaní využívaniu finančného\nsystému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (ďalej len „nariadenie č.\n2024/1624“) a iné súvisiace predpisy, pričom tieto právne akty EÚ tvoria komplexnú úpravu postupov\nfinančných a nefinančných inštitúcií vo vzťahu ku klientom pri prevencii finančnej kriminality. Úrad pre\nboj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je orgán, ktorého úlohou je zefektívniť dohľad\nnad finančným sektorom v celej EÚ.\n96. Pre lepšie pochopenie dôležitosti danej problematiky a jej významu\nna\nceloeurópskej úrovni správny súd poukazuje na niektoré časti zavedenej komplexne úpravy: Podľa bodu\n1 Preambuly smernice č. 2024/1640 táto smernica „predstavuje hlavný právny nástroj na predchádzanie\nvyužívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí\na financovania\nterorizmu. V uvedenej smernici sa stanovuje komplexný právny rámec, ktorý ďalej posilňuje smernica\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843, a to riešením nových rizík\na zvýšením\ntransparentnosti skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na výsledky v rámci uvedeného právneho rámca,\nzo skúseností vyplýva, že by sa smernica (EÚ) 2015/849 mala ďalej zlepšiť\ns\ncieľom primerane zmierňovať riziká a účinne odhaľovať pokusy páchateľov trestnej činnosti zneužiť\nfinančný systém Únie na účely trestnej činnosti a podporiť integritu vnútorného trhu.“ Podľa bodu 3\nPreambuly „Pri vykonávaní smernice (EÚ) 2015/849 sa zistili významné rozdiely\nv\npostupoch a prístupoch príslušných orgánov v rámci Únie, ako aj nedostatočne účinné mechanizmy\ncezhraničnej spolupráce. Je preto vhodné vymedziť jasnejšie požiadavky, ktoré by mali prispieť k\nbezproblémovej spolupráci v rámci Únie a zároveň umožniť členským štátom zohľadniť špecifiká ich\nnárodných systémov.“ „Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňujú v\nmedzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté na úrovni Únie, ktoré neberú do úvahy medzinárodnú\nkoordináciu a spoluprácu, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala\nÚnia, by preto mali byť v súlade s ostatnými opatreniami prijatými na medzinárodnej úrovni, pričom by\nmali byť aspoň rovnako prísne. V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania\nFinančnej akčnej skupiny (ďalej len „FATF“) a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji\nproti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie efektívnosti boja proti\npraniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných\nprípadoch zosúladiť s medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu\nterorizmu a šíreniu zbraní, ktoré skupina FATF prijala vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania\nFATF“) a s neskoršími zmenami týchto noriem...Členské štáty majú aj naďalej najlepšie predpoklady na\nto, aby identifikovali, posudzovali a pochopili riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,\nktoré ich priamo ovplyvňujú, a prijímali rozhodnutia o tom, ako tieto riziká zmierňovať. Preto by mal každý\nčlenský štát podniknúť vhodné kroky, aby náležite identifikoval, posúdil a pochopil riziká prania špinavých\npeňazí a financovania terorizmu, ako aj riziká nevykonávania a obchádzania cielených finančných\nsankcií, a vymedziť súdržnú vnútroštátnu stratégiu s cieľom zaviesť opatrenia na zmiernenie týchto\nrizík. Takéto vnútroštátne posúdenie rizika by sa malo pravidelne aktualizovať a malo by obsahovať\nopis inštitucionálnej štruktúry a postupov režimu členského štátu na boj proti praniu špinavých peňazí\na financovaniu terorizmu, ako aj vyčlenených ľudských a finančných zdrojov, a to v rozsahu, v akom\nsú tieto informácie dostupné. V záujme zachovania neustáleho chápania rizík by členské štáty mali\npravidelne aktualizovať svoje vnútroštátne posúdenie rizika a mali by mať aj možnosť dopĺňať ho\ncielenými aktualizáciami a posúdeniami rizík spojených s konkrétnymi odvetviami, výrobkami alebo\nslužbami. Právne subjekty a právne zoskupenia môžu pre páchateľov trestných činov predstavovať\nspôsob, ako sa skrývať za zdanlivou legitimitou, a preto by sa mohli zneužívať na pranie nelegálnych\npríjmov, či už na vnútroštátnej alebo cezhraničnej úrovni. V záujme zmiernenia uvedených rizík je\ndôležité, aby členské štáty chápali riziká spojené s právnymi subjektmi a právnymi zoskupeniami, ktoré\nsa nachádzajú na ich území, či už preto, že subjekty sú tam usadené, alebo preto, že správcovia účelovo\nzriadených trustov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach\nsú tam usadení či majú bydlisko, alebo odtiaľ právne usporiadanie spravujú. V prípade právnych\nzoskupení je tiež vzhľadom na právo zriaďovateľa, pokiaľ ide o voľbu práva, ktorým sa riadi zoskupenie,\nrovnako dôležité, aby členské štáty chápali riziká spojené s právnymi zoskupeniami, ktoré môžu byť\nzriadené podľa ich práva, bez ohľadu na to, či ich právo výslovne upravuje, alebo ich zriadenie má\nsvoj pôvod v zmluvnej slobode zmluvných strán a je uznané vnútroštátnymi súdmi. Vzhľadom na\nintegrovanú povahu medzinárodného finančného systému a otvorenosť hospodárstva Únie sa riziká\nneviažu iba na právne subjekty a právne zoskupenia, ktoré sa nachádzajú na území Únie. Preto\nje dôležité, aby si Únia a jej členské štáty boli vedomé rizík spojených so zahraničnými právnymi\n\nsubjektmi a zahraničnými právnymi zoskupeniami. Takéto posudzovanie rizika nemusí byť zamerané na\nkaždý jednotlivý zahraničný právny subjekt alebo zahraničné právne zoskupenie, ktoré majú dostatočné\nprepojenie s Úniou, či už na základe nadobudnutia nehnuteľností alebo zadania zákazky na základe\npostupu verejného obstarávania, alebo z dôvodu transakcií s povinnými subjektmi, ktoré im umožňujú\nprístup k finančnému systému a hospodárstvu Únie. Posúdenie rizika by však malo Únii a jej členským\nštátom umožniť pochopiť, aký typ zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení\nmá takýto prístup k finančnému systému\na hospodárstvu Únie a aké druhy rizík sa s týmto\nprístupom spájajú. Výsledky posúdenia rizika by sa mali včas sprístupniť povinným subjektom, aby mohli\nidentifikovať, pochopiť, riadiť\na zmierňovať vlastné riziká. Uvedené výsledky sa môžu\nvymieňať v súhrnnej forme a môžu sa sprístupniť verejnosti a nemali by zahŕňať utajované skutočnosti\nani osobné údaje...“ (body 5, 14 až 17 Preambuly smernice č. 2024/1640). Podľa čl. 1 nariadenia č.\n2024/1620 „Cieľom úradu je chrániť verejný záujem, stabilitu a integritu finančného systému Únie a\nriadne fungovanie vnútorného trhu, a to: a) predchádzaním využívaniu finančného systému Únie na\núčely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu; b) prispievaním k identifikácii a posudzovaniu\nrizík\na hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu na celom vnútornom trhu, ako\naj rizík a hrozieb pochádzajúcich z krajín mimo Únie, ktoré ovplyvňujú alebo majú potenciál ovplyvniť\nvnútorný trh; c) zabezpečovaním vysokokvalitného dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí\na financovaniu terorizmu na celom vnútornom trhu; d) prispievaním ku konvergencii dohľadu v oblasti\nboja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na celom vnútornom trhu; e) prispievaním k\nharmonizácii postupov pri odhaľovaní podozrivých transakcií alebo činností finančnými spravodajskými\njednotkami (ďalej len „jednotky FIU“); f) podporovaním a koordinovaním výmeny informácií medzi\njednotkami FIU navzájom a medzi jednotkami FIU a inými príslušnými orgánmi.“\n97. Podľa bodu 6 a nasl. nariadenia č. 2024/1624 „Harmonizácia v relevantnej oblasti trestného práva\numožňuje na úrovni Únie rozhodný a ucelený prístup k predchádzaniu praniu špinavých peňazí a\nsúvisiacim predikatívnym trestným činom vrátane korupcie a k boju proti nim. Vďaka takémuto prístupu\nmôžu zároveň členské štáty, ktoré prijali širší prístup k vymedzeniu trestnej činnosti, ktorá predstavuje\npredikatívny trestný čin prania špinavých peňazí, uplatňovať takýto prístup. V súlade so smernicou (EÚ)\n2018/1673 by sa preto za trestnú činnosť na účely uvedenej smernice a tohto nariadenia mala tiež\npovažovať každá trestne postihnuteľná účasť\nna páchaní predikatívneho trestného\nčinu prania špinavých peňazí, ktorá je trestná v súlade\ns vnútroštátnym právom.\nTechnológie sa neustále vyvíjajú a ponúkajú súkromnému sektoru príležitosti na vývoj nových produktov\na systémov na výmenu finančných prostriedkov alebo hodnoty. Na jednej strane ide o pozitívny jav, ale\nna druhej strane to môže viesť k vzniku nových rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,\nkeďže páchateľom trestnej činnosti sa neustále darí nachádzať spôsoby, ako využiť zraniteľné miesta na\nukrývanie a presúvanie finančných prostriedkov z nezákonnej činnosti po celom svete. Poskytovatelia\nslužieb kryptoaktív\na platformy hromadného financovania sú vystavené zneužívaniu nových\nkanálov na pohyb peňazí z nezákonnej činnosti a majú dobré predpoklady na to, aby takéto pohyby\ndokázali odhaľovať a mohli zmierňovať riziká... Pokrok v inováciách, ako je vývoj metaverza, súčasne\nposkytuje nové spôsoby páchania trestnej činnosti a prania príjmov z takejto činnosti. Je preto dôležitá\nobozretnosť, pokiaľ ide o riziká spojené s poskytovaním inovačných produktov alebo služieb, či už na\núrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni povinných subjektov. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa\nvzťahuje toto nariadenie, zohrávajú kľúčovú úlohu ako strážcovia prístupu do finančného systému Únie,\na preto by mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek tohto nariadenia\ns cieľom zabrániť páchateľom trestnej činnosti v praní príjmov z ich nezákonných aktivít alebo vo\nfinancovaní terorizmu. Mali by sa zaviesť aj opatrenia na zmiernenie akéhokoľvek rizika nevykonania\nalebo obchádzania cielených finančných sankcií...O podozrivých transakciách vrátane pokusov o\ntransakcie a iných informáciách, ktoré sú relevantné z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich\npredikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, by mala byť informovaná jednotka FIU, ktorá\nby mala pôsobiť ako jediná centrálna národná jednotka na prijímanie a analyzovanie ohlásených\npodozrení a podávanie správ o výsledkoch svojich analýz príslušným orgánom. Ohlasovať by sa mali\nvšetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie bez ohľadu na výšku transakcie a odkaz\nna podozrenia by sa mal vykladať tak, že zahŕňa podozrivé transakcie, činnosti, správanie a modely\ntransakcií. Ohlasované informácie by mohli obsahovať aj informácie založené na limitoch. S cieľom\npodporiť povinné subjekty pri odhaľovaní podozrení by úrad AMLA mal vydať usmernenia týkajúce sa\nukazovateľov podozrivej činnosti alebo správania. Vzhľadom na vyvíjajúce sa rizikové prostredie by\nsa uvedené usmernenie malo pravidelne preskúmavať a nemalo by mať vplyv na usmernenia alebo\nukazovatele týkajúce sa rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vydávané jednotkami\n\nFIU, ani na metódy identifikované na vnútroštátnej úrovni. Poskytnutie informácií jednotke FIU v\ndobrej viere zo strany povinného subjektu alebo zamestnanca či riaditeľa takéhoto subjektu by nemalo\npredstavovať porušenie žiadneho obmedzenia týkajúceho sa poskytovania informácií a povinný subjekt\nani jeho riaditelia či zamestnanci by nemali niesť zodpovednosť žiadneho druhu. Povinné subjekty\nby mali zaviesť komplexné režimy ohlasovania zahŕňajúce všetky podozrenia bez ohľadu na hodnotu\nalebo vnímanú závažnosť súvisiacej trestnej činnosti. Mali by si uvedomovať očakávania jednotiek FIU\na mali by v čo najväčšej miere prispôsobiť svoje detekčné systémy a analytické procesy kľúčovým\nrizikám, ktoré ovplyvňujú členský štát, v ktorom sú usadené, a v potrebných prípadoch by mali svoju\nanalýzu prednostne zamerať na riešenie týchto kľúčových rizík...Transakcie by sa mali posudzovať na\nzáklade informácií, o ktorých povinný subjekt vie alebo o ktorých by mal vedieť. Patria sem relevantné\ninformácie od agentov, distribútorov a poskytovateľov služieb. Ak povinnému subjektu nie je známy alebo\nzrejmý základný predikatívny trestný čin, úloha identifikácie a ohlasovania podozrivých transakcií sa plní\núčinnejšie tak, že sa pozornosť zameria na odhaľovanie podozrení a rýchle predkladanie hlásení. V\ntýchto prípadoch povinný subjekt nemusí špecifikovať predikatívny trestný čin pri ohlasovaní podozrivej\ntransakcie jednotke FIU, ak ho nepozná. Ak však sú uvedené informácie k dispozícii, mali by sa do\nhlásenia zahrnúť. Povinné subjekty ako strážcovia prístupu k finančnému systému Únie by takisto mali\nmať možnosť predložiť hlásenie, ak vedia alebo majú podozrenie, že finančné prostriedky sa použili\nalebo použijú na páchanie trestnej činnosti, ako je nákup nezákonného tovaru, a to aj vtedy, keď z\ninformácií, ktoré majú k dispozícii, nevyplýva, že použité finančné prostriedky pochádzajú z nezákonných\nzdrojov. Rozdiely medzi členskými štátmi v povinnostiach ohlasovania podozrivých transakcií by mohli\nzhoršiť problémy s plnením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu\nterorizmu, s ktorými sa stretávajú povinné subjekty pôsobiace alebo vykonávajúce činnosti cezhranične.\nOkrem toho štruktúra a obsah hlásení o podozrivých transakciách majú vplyv na kapacitu jednotiek\nFIU vykonávať analýzu a na povahu tejto analýzy a takisto majú dosah na schopnosti jednotiek FIU\nspolupracovať a vymieňať si informácie. S cieľom uľahčiť povinným subjektom plnenie ich ohlasovacích\npovinností a umožniť účinnejšie fungovanie analytických činností a spolupráce jednotiek FIU by mal úrad\nAMLA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví spoločný vzor na\nohlasovanie podozrivých transakcií, ktorý sa má používať ako jednotný základ v celej Únii. Jednotkám\nFIU by sa malo umožniť rýchlo získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie\nsúvisiace s ich funkciami. Ich voľný a rýchly prístup k informáciám je dôležitý na zabezpečenie toho, aby\nbolo možné náležite sledovať toky peňazí a odhaľovať nezákonné siete a toky v ranom štádiu. Potreba\njednotiek FIU získať od povinných subjektov ďalšie informácie na základe podozrenia týkajúceho sa\nprania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu by mohla byť vyvolaná predchádzajúcim hlásením\no podozrivej transakcii poskytnutým jednotke FIU, ale mohla by byť vyvolaná aj inými prostriedkami,\nnapríklad vlastnou analýzou jednotky FIU, spravodajskými informáciami poskytnutými príslušnými\norgánmi alebo informáciami, ktoré má iná jednotka FIU. Jednotky FIU by preto v rámci svojich funkcií\nmali mať možnosť získať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu aj bez predchádzajúceho\nohlásenia. Pre analytickú prácu jednotiek FIU sú rozhodujúce najmä záznamy o finančných transakciách\na prevodoch vykonaných prostredníctvom bankového účtu, platobného účtu alebo účtu kryptoaktív.\nV dôsledku nedostatočnej harmonizácie však úverové inštitúcie a finančné inštitúcie v súčasnosti\nposkytujú jednotkám FIU záznamy o transakciách v rôznych formátoch, ktoré nie je ľahké použiť na\nanalýzu. Vzhľadom na cezhraničnú povahu analytických činností jednotiek FIU rozdiely vo formátoch\na ťažkosti pri spracúvaní záznamov o transakciách bránia výmene informácií medzi jednotkami FIU\na rozvoju cezhraničných finančných analýz. Úrad AMLA by preto mal vypracovať návrh vykonávacích\ntechnických predpisov, v ktorých sa stanoví spoločný vzor na poskytovanie záznamov o transakciách\núverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami jednotkám FIU, ktorý sa má používať ako jednotný\nzáklad v celej Únii.“\n98. Z uvedených citácií je zrejmé, akú podstatnú úlohu pri prevencii trestnej činnosti a čistoty finančného\nsystému zohrávajú nielen finančné spravodajské jednotky, ale aj povinné osoby, osobitne bankové\ninštitúcie, ktoré primárne majú prístup k informáciám ohľadom toku finančných prostriedkov, transakcií\na údajov o klientoch. Význam povinných osôb je v tomto smere nezastupiteľný, preto sa správny súd\nnestotožňuje so smerovaním argumentácie žalobcu, ktorou je bagatelizovanie a zľahčovanie jeho úlohy\nv systéme prevencie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ako závažných negatívnych\nspoločenských javov. Žalobca ako povinná osoba je v poradí prvým článkom v celom systéme prevencie,\nod úrovne a plnenia povinností ktorého sa odvíja celá ďalšia postupnosť krokov, úkonov, a od ktorého\npriamo závisí plnenie úloh finančných spravodajských jednotiek ako v poradí ďalších článkov v tomto\nsystéme, ktoré môžu svoje úlohy realizovať až po tom, ako majú dostatok informácií a podkladov\n\nna to, aby mohli konať. V tomto kontexte je potrebné taktiež zdôrazniť, že úlohou tohto systému\nnie je len predchádzať týmto negatívnym javom, ale aj zisťovať a identifikovať pochybenia, ktoré\nby mohli predstavovať páchanie trestnej činnosti či správnych deliktov, kde následne plní úlohu aj\npreventívna a represívna povaha ukladaných sankcií a trestov. Cez prizmu uvedených skutočností\nje potom jednoznačne možné súhlasiť so žalovaným, ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako závažné,\ns ohľadom na porušený záujem chránený zákonom, na počet skutkov, resp. počet správnych deliktov\na ich charakter, ako aj s ohľadom na dĺžku protiprávneho konania a objemu finančných prostriedkov,\nktoré „pretiekli“ systémom a ktoré mohli predstavovať nástroj prania špinavých peňazí či financovania\nterorizmu, s čím sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je priam absurdné, ak žalobca svoj diel\nspoločenskej zodpovednosti za prevenciu v danej oblasti a plnenia povinností podľa zákona č. 297/2008\nZ. z. prenáša výlučne na prvostupňový orgán či orgány činné v trestnom konaní bez toho, aby si\nuvedomoval vlastnú dôležitosť v celom systéme, v postavení subjektu práva, ktorého úlohy na finančnom\na bankovom úseku sú upravené zákonom a tieto je povinný plniť v súlade so zákonom a na jeho základe,\nteda je zároveň garantom zákonnosti v tomto smere. Osobitné postavenie bánk a finančných inštitúcií pri\nplnení povinností podľa zákona č. 297/2008 Z. z. zákonodarca vyjadril aj tým, že v právnej úprave účinnej\nod 15.03.2018 (zavedenej zákonom č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o\nochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony v znení neskorších predpisov, ďalej aj „novela“) zakotvil v ustanovení § 33 ods. 2 osobitnú\n(kvalifikovanú) skutkovú podstatu správneho deliktu so zvýšenou maximálnou sadzbou pokuty pre jeho\npáchateľa, ktorým je špeciálny subjekt – banka či finančná inštitúcia. Podľa Dôvodovej správy k novele,\nB. Osobitná časť, K čl. I., K bodom 85 (§ 33): „Ustanovenie o správnych deliktoch bolo upravené tak, že\nhorná hranica pokuty 1 000 000 eur, resp. 5 000 000 eur bola ustanovená presne v intenciách IV. AML\nSmernice, a to tak v súvislosti s rozsahom porušení, ktoré majú byť sankcionované v rámci uvedeného\nrozpätia, ako aj v súvislosti s ustanovením subjektov, ktoré podliehajú vyššiemu postihu (do 5 000 000\neur, ak ide o banky a finančné inštitúcie)...“. Účel zákona č. 297/2008 Z. z. je vyjadrený v § 1, a naň\nnadväzujú aj ustanovenia § 2 a § 3, ktoré jednak vymedzujú, jednak zakazujú legalizáciu a financovanie\nterorizmu.\n99. Žalobca sa dopustil 33 skutkov, ktorých právna kvalifikácia je uvedená vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia (viď zhrnutie v bode 2. tohto rozsudku) ako porušenie konkrétne vymedzených povinností\ns následkom spáchania správnych deliktov. Správny súd zastáva názor, že z vymedzenia skutkov\nv skutkových vetách je zrejmá ich presná identifikácia v zmysle požiadaviek, ktoré už boli opakovane\njudikované, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.\n8Sžo/28/2007 zo dňa 01.09.2008, v ktorom NS SR vyslovil, že „výrok rozhodnutia o postihu za iný\nsprávny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\npoprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.\nAk správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“ (ZSP 69/2008). Obdobne NS SR judikoval, že „vadou,\nktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia tiež je, ak v rozhodnutí nie je náležite\nvecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia ...“ (R 51/2011).\n100. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona „za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ\npokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje\nako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť\nv čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci\nzámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin“. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sž 21-22/2011 zo\ndňa 15.12.2011 (právna veta): „Keďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry\ntrestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj\nz Trestného zákona. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové\npodstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za pokračovací delikt. Pri\npokračovacom správnom delikte pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“§\n122 ods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá\npre triedenie trestných činov z časového hľadiska, t. j. správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky\njednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt. Rozhodujúcim znakom pokračovania\nv trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu sú\npo subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa v tom význame, že už od\npočiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a že po objektívnej stránke sa jednotlivé\n\nútoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine pritom\nvyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Aj keď časovú súvislosť nemožno presne ohraničiť,\nspravidla pôjde o niekoľko dní, týždňov, či mesiacov. Spomenutá časová súvislosť je z objektívneho\nhľadiska najvýznamnejšia.“ Na základe uvedeného správny súd nemá pochybnosti o správnosti právnej\nkvalifikácie skutkov ako pokračovacích správnych deliktov, nakoľko tieto napĺňajú pojmové znaky §\n122 ods. 10 Trestného zákona s poukazom na to, že v prípade prejednávaných správnych deliktov\nide primárne o objektívnu zodpovednosť, a teda sa subjektívna stránka konania žalobcu neskúma.\nVšetky skutky žalobcu sú tvorené pokračovacími čiastkovými útokmi, ktoré spája tak objektívna súvislosť\nv čase (obdobie vykonanej kontroly), spôsob spáchania (obdobné konanie vo vzťahu k rôznym klientom),\npredmet útoku v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. i rovnaký páchateľ. Z popisu skutkov je zrejmé, že\nkaždý z nich prebiehal v určitom časovom období, ktoré bolo žalovaným jednoznačne vymedzené a od\nktorého sa odvíjal aj ich pokračovací charakter s tým, že došlo k viacčinnému súbehu správnych deliktov,\nktoré by bolo možné len ťažko vymedziť ako samostatné skutky. Takáto právna kvalifikácia je navyše\nv prospech žalobcu, keďže v zmysle trestnoprávnych zásad platí, že trestnosť všetkých čiastkových\nútokov sa posudzuje ako jeden trestný čin (správny delikt). Opačné posúdenie by zakladalo vyššiu\nzávažnosť konania a prísnejší trest pre žalobcu.\n101. V súvislosti so žalobnými námietkami správny súd v tomto kontexte poznamenáva, že charakter\nskutkov ako pokračovacích jednoznačne vyplýva z ich popisu v skutkovej vete výroku prvostupňového\nrozhodnutia, preto sa správny súd nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že táto právna kvalifikácia sa\nprvýkrát objavila až v napadnutom rozhodnutí, prekvapivo. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v tejto\nsúvislosti neuvádza žiadne nové argumenty, ktoré by mohli mať vplyv na možnosť žalobcu sa brániť\na uplatniť svoje právo na obhajobu v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutkov, ktoré právo mu bolo\nzachované.\n102. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie zásady nullum crimen sine lege (žiaden trestný čin bez\nzákona), v tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok NSS SR sp. zn. 6Asan/11/2021 z 15. 11.\n2022 (bod 23. a nasl.), podľa ktorého „...kasačný súd upriamuje pozornosť na princíp legality (zákonnosti)\nzakotvený v Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“), ktorý znamená, že viazanosť\nštátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu s Ústavou, ústavnými zákonmi a\nzákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania štátnymi orgánmi, ktoré musia zásadne postupovať len na\nzáklade zákonov a v ich medziach. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií\nprincíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný\ninak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 7Sžo/55/2014 zo dňa 26. novembra 2015)...Článok 7 ods. 1 Dohovoru, ako aj Čl. 49 Ústavy\nteda zakotvujú jeden z ťažiskových princípov trestania, a to nullum crimen, nulla poena sine lege (zásada\nzákonnosti)...Z toho vyplýva, že trestný čin musí byť jasne definovaný zákonom (nullum crimen, nulla\npoena sine lege certa). Táto podmienka je splnená, ak ten, komu je právna norma určená, môže z\njej znenia zistiť, aké konanie alebo opomenutie spôsobuje jeho trestnú zodpovednosť (k tomu pozri\naj - Kokkinakis v. Grécko, č. 14307/88, rozsudok ESĽP z 25.05.1993, ako aj Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 476/2016 zo 17. januára 2018, zverejnený v Zbierke nálezov a\nrozhodnutí Ústavného súdu pod č. 9/2018)...Sankcionovať možno iba také konanie, ktorého znaky sú\nvyjadrené prostredníctvom skutkovej podstaty v zákone, pričom možno súčasne uplatniť iba taký systém\nsankcií, ktorý stanoví zákon. Predmetné taktiež vyplýva z Odporúčania výboru ministrov Rady č. 91/1\no správnych sankciách, ako aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. ZSP\n69/2008 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014).“\nSprávny súd zastáva názor, že v danej veci nedošlo k porušeniu uvedenej zásady, keďže priestupky\na iné správne delikty v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním\nterorizmu sú jasne zadefinované v § 33 zákona č. 297/2008 Z. z. a boli ako správne delikty označené aj\nsamotným zákonodarcom, pričom ich objektívna stránka spočíva v porušení alebo nesplnení povinností\nvyplývajúcich zo zákona č. 297/2008 Z. z. s tým, že za takýto delikt sa ukladá pokuta (§ 33) alebo\nsankcia zverejnenia rozhodnutia (§ 33a), prípadne sankcia odobratia oprávnenia na podnikateľskú alebo\ninú samostatnú zárobkovú činnosť (§ 34). Povinnosti konkrétnych subjektov sú pritom v zákona č.\n297/2008 Z. z. jasne zadefinované. Je teda zrejmé, že v danom prípade bola podmienka uplatnenia\nzásady nullum crimen sine lege splnená, keďže zákon č. 297/2008 Z. z. vo vzťahu k prejednávaným\nskutkom umožňoval žalobcovi ako adresátovi právnej normy zistiť, aké jeho konanie či opomenutie\nzakladá jeho zodpovednosť za správny delikt a akou sankciou môže byť za takéto konanie potrestaný,\npričom znenie zákona je jednoznačné a nenavodzuje žiadne pochybnosti. V tejto súvislosti nedošlo ani\n\nk použitiu neprípustnej analógie, keďže analógiou sa spravidla vypĺňa právna medzera, čo však nie je\nprípad prejednávanej veci.\n103. Sankcia bola žalobcovi uložená podľa § 33 ods. 1, ods. 2, § 33a ods. 1, ods. 2 zákona č. 297/2008 Z.\nz. ako úhrnná pokuta vo výške 1 500 000 Eur a sankcia zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení\npokuty na webovom sídle prvostupňového orgánu po dobu 5 rokov. Správny súd sa stotožňuje s právnym\nnázorom žalovaného, vyjadreným v preskúmavaných rozhodnutiach, že na predmetnú vec sa s ohľadom\nna skutočnosť, že ide o vec správneho trestania, musia vzťahovať aj základné zásady trestania upravené\nv Trestnom zákone, konkrétne v súvislosti s ukladaním úhrnnej sankcie ustanovenie § 41 ods. 1\nTrestného zákona, podľa ktorého „ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží\nmu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie\ntrestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu\nuložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných\nčinov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného\ntrestu najvyššia z nich.“ Ak teda žalovaný ukladal žalobcovi sankciu za viac správnych deliktov, správne\naplikoval úhrnnú sankciu (pokutu) za všetky z nich. Za základ pokuty správne považoval správne delikty\nnajprísnejšie trestné, t. j. tie, ktoré sú označené v § 33 ods. 1, ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. a ktorých\nsa žalobca preukázateľne dopustil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.\nV zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona žalovaný postupoval aj pri súbežnom ukladaní\ntrestu zverejnenia rozhodnutia, ako iného druhu trestu, ktorý bolo možné uložiť na základe zbiehajúcich\nsa správnych deliktov, čo umožňovalo ustanovenie § 33a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. Inými slovami,\nžalovaný bol oprávnený uložil aj sankciu v podobe pokuty, aj sankciu v podobe zverejnenia rozhodnutia,\npričom pri ukladaní pokuty musel vychádzať z najvyššej sadzby 5 000 000 Eur, ktorú priniesla neskoršia\nprávna úprava zákona č. 297/2008 Z. z. účinná od 15.03.2018, keďže ako najzávažnejšie správne delikty\nboli posúdené práve tie, na ktoré sa vzťahovala úprava účinná od 15.03.2018.\n104. Žalovaný v danej veci teda aplikoval tzv. absorpčnú zásadu (tzv. pohlcujúcu), ktorej podstata\nspočíva v tom, že pri súbehu viacerých trestných činov (správnych deliktov) sa páchateľovi neukladá\nsúčet trestov za každý z nich zvlášť, ale ukladá sa iba jeden tzv. úhrnný trest podľa najprísnejšej\ntrestnej sadzby, pričom prísnejší trest absorbuje (pohlcuje) tie miernejšie. Absorpčná zásada je zásada\nuplatňovaná v prospech páchateľa a jej účelom je zabezpečenie primeranosti trestu. Jej aplikáciu\nv správnom práve možno odôvodniť s poukazom na ustálenú judikatúru, podľa ktorej „Pri súbehu\nviacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) je potrebné použiť \"analogiae legis\" tzv. absorpčnú\nzásadu. Za viaceré delikty správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny\ndelikt najprísnejšie postihnuteľný.“ (R 2/2014). Táto zásada bola následne správne aplikovaná aj v danej\nveci zo strany žalovaného a zároveň je možné konštatovať, že splnila svoj účel, keďže žalobca ako\npáchateľ 33 skutkov a viacerých správnych deliktov, za ktorý aj každý samostatne by bolo možné uložiť\nmu sankciu, dostal jediný úhrnný trest (pokutu) vo výške 1 500 000 Eur, teda samostatné tresty boli\nabsorbované jedným, ktorého základom bola najprísnejšia výška pokuty 5 000 000 Eur.\n105. Pokiaľ ide o skutočnosť, že viacčinný súbeh správnych deliktov, kladených za vinu žalobcovi, je\ntvorený skutkami spáchanými tak za skoršej právnej úpravy zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom\ndo 14.03.2018 (ďalej aj „skoršia úprava“) ako aj následne neskoršej právnej úpravy označeného zákona\nv znení účinnom od 15.03.2018 (ďalej aj „neskoršia úprava“), táto podľa názoru správneho súdu nemá\nvo vzťahu k ukladaniu úhrnného trestu v zmysle vyššie uvedených trestnoprávnych zásad relevanciu.\nV prejednávanej veci nebolo sporné, že časť skutkov žalobcu bolo spáchaných za skoršej úpravy a časť\nza neskoršej úpravy, túto skutočnosť nespochybňoval ani sám žalobca, ani žalovaný, to, na čom sa vo\nsvojich záveroch účastníci nezhodli, bol počet tých – ktorých skutkov spáchaných za účinnosti skoršej\nalebo neskoršej právnej úpravy. Bez ohľadu na sporný počet tých - ktorých skutkov je však významné\nlen to, že za skutky spáchané za neskoršej úpravy bolo jednoznačne a bez pochybností možné uložiť\npokutu až do výšky 5 000 000 Eur, pričom zároveň išlo o najprísnejšiu sadzbu pokuty. Žalovaný tak\npostupoval v súlade so zákonom, ak túto zákonom stanovenú maximálnu výšku pokuty vzal do úvahy\nako základ ukladanej sankcie v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a uložil jeden úhrnný trest pokuty\na súčasne popri ňom aj sankciu zverejnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj\nv prípade spáchania čo i len jedného skutku za neskoršej úpravy by bolo možné uložiť trest s maximálnou\nvýškou pokuty až do 5 000 000 Eur (horná hranica ukladanej pokuty). Podľa názoru správneho súdu je\npreto neopodstatnená námietka žalobcu, že došlo k porušeniu zásady retroaktivity v jeho neprospech,\nkeďže došlo k uloženiu úhrnného trestu za všetky skutky spoločne, pri aplikácii neskoršej úpravy\n\nako tej prísnejšej, a to tak vo vzťahu k pokute, ako aj vo vzťahu k sankcii zverejnenia rozhodnutia,\nktorú umožňovala uložiť neskoršia úprava, a takýto postup je v súlade so zákonom, s trestnoprávnymi\nzásadami i so zásadami správneho trestania.\n106. V súvislosti s ukladaním trestu a aplikáciou trestnoprávnych zásad na danú vec správny súd\npoukazuje aj na § 2 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého „trestnosť činu sa posudzuje a trest\nsa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu\na vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“ Pokračovacie trestné činy sú potom zadefinované v\n§ 122 ods. 10 Trestného zákona, podľa ktorého „za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ\npokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje\nako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v\nčase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer\npáchateľa spáchať uvedený trestný čin“, pričom je treba dodať, že pokračovací trestný čin je dokonaný,\nkeď je ukončený (dokonaný) jeho posledný čiastkový útok. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec,\nkeďže správne delikty žalobcu majú jednoznačne pokračovací charakter (čo vyplýva zo skutkových\nviet vyjadrených vo výroku prvostupňového rozhodnutia a tomu zodpovedajúcich skutkových zistení,\nktoré mutatis mutandis predstavujú naplnenie § 122 ods. 10 Trestného zákona), za spáchanie skutku\nje potrebné považovať okamih ukončenia protiprávneho konania napĺňajúceho znaky konkrétneho\nsprávneho deliktu. Inými slovami, ak k začatiu protiprávneho konania došlo za účinnosti skoršej úpravy,\nale k ukončeniu až za neskoršej úpravy, je možné konštatovať, že k spáchaniu skutku ako jedného celku\ndošlo za účinnosti neskoršej úpravy a v tomto prípade nie je možné aplikovať druhú vetu ustanovenia\n§ 2 ods. 1 Trestného zákona, ktoré hovorí o aplikácii priaznivejšej právnej úpravy. Skutky nie je\nmožné posudzovať podľa skoršej úpravy, ak boli spáchané až za účinnosti neskoršej úpravy, pretože\ntakýto postup by bol v rozpore so zákonom a s trestnoprávnymi zásadami, a v konečnom dôsledku\nby neumožňoval uloženie spravodlivého trestu. Voľba priaznivejšej právnej úpravy by prichádzala do\núvahy len vtedy, ak by novela nadobudla účinnosť v časovom rozpätí medzi spáchaním skutkov\na vydaním rozhodnutia správneho orgánu, čo v tomto prípade nebolo splnené pri všetkých skutkoch,\nresp. správnych deliktoch, preto nebolo možné v rámci ukladania trestu v danej veci aplikovať výlučne\nskoršiu úpravu, ktorá obsahovala zásadne rozdielne výšky pokút. Správnemu súdu nedá v tejto súvislosti\nnepoznamenať, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby po zmene právnej úpravy, ktorej neznalosť\nnikoho neospravedlňuje (ignorantia legis non excusat), upustil od protiprávneho konania a ukončil tak\npokračovacie správne delikty, čím by dosiahol uloženie menej prísnej sankcie podľa skoršej úpravy\nza skutky spáchané výlučne za účinnosti skoršej úpravy. Ak tak neučinil, musí znášať následky\nsvojho konania, pretože z porušovania zákona nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur).\nV tejto súvislosti nemožno hovoriť ani o existencii legitímnych očakávaní žalobcu, že bude potrestaný\npodľa skoršej úpravy. Ako správne uviedol aj žalovaný vo svojom vyjadrení, takéto ponímanie zásad\nsprávneho trestania by mohlo viesť skôr k opačnému efektu, a to k nadobudnutiu motivácie pokračovať\nv protiprávnom konaní, čo je neprípustné.\n107. Správny súd vzhľadom na uvedené nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že žalovaný aplikoval\nkumulačnú zásadu namiesto absorpčnej, keďže z preskúmavaných rozhodnutí je jednoznačné, že\nžalovaný postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona a uložil jednotný trest za všetky skutky,\nresp. správne delikty spolu, práve aplikáciou absorpčnej zásady, kedy prísnejší trest „pohltil“ tresty\nmiernejšie. Ak by žalovaný použil kumulačnú zásadu, trest žalobcu by bol podstatne vyšší, s ohľadom\nna viacčinný súbeh správnych deliktov spáchaných 33 skutkami. Žalovaný v súvislosti s aplikáciou\nzásad pre ukladanie úhrnného trestu neopomenul ani určiť, ktoré zo spáchaných správnych deliktov\nsú najzávažnejšie, od čoho sa odvíjalo určenie maximálnej výšky ukladanej pokuty, keďže touto\nskutočnosťou sa zaoberal v bode 181. prvostupňového rozhodnutia, čo správny súd považuje za\ndostatočné. Ak žalobca tvrdí, že žalovaný všetky skutky „hodil do jedného vreca“ a neurčil, ktorý z nich\nje najzávažnejší, je potrebné pripomenúť, že § 41 ods. 1 Trestného zákona, upravujúci podmienky pre\nukladanie úhrnného trestu, nepoužíva pojem skutok, ale pojem trestný čin (správny delikt), čo je zásadný\nrozdiel, najmä vo vzťahu k určovaniu najprísnejšej trestnosti. Ak by sa správne delikty posudzovali\nosobitne, bolo by postavenie žalobcu menej výhodné.\n108. Ad marginem správny súd nesúhlasí ani s obranou žalobcu, že z jeho strany nedošlo v súvislosti\nso spáchanými skutkami k získaniu žiadneho prospechu, predovšetkým s ohľadom na to, že banka\nako finančná inštitúcia a jej prosperita sú priamo závislé od počtu klientov, vykonaných operácií a\n\nslužieb, ktoré sú spoplatnené, preto je zrejmé, že z toho hľadiska je takéto tvrdenie žalobcu pravdivé\nlen čiastočne. Skutočnosť, že výška finančných prostriedkov, ktoré „pretiekli“ systémom v dôsledku\nporušenia povinností žalobcu, nepredstavuje jeho priamy majetkový prospech, na tom nič nemení.\nSprávny súd však zastáva názor, že ak banka pred svojimi zákonnými povinnosťami a povinnosťami\nvyplývajúcimi z práva EÚ, ktorých nesplnenie má významné spoločenské následky, uprednostní vlastný\nprospech z klienta, takéto konanie nie je v právnom štáte aprobovateľné. Nerešpektovanie zákona\na priama či nepriama potenciálna podpora negatívnych finančných spoločenských javov sú významne\nspôsobilé ohroziť dôveryhodnosť a dobré meno banky, na rozdiel od straty zákazníkov v dôsledku\nplnenia zákonnej povinnosti.\n109. Na margo namietanej povinnosti okamžite ukončiť zmluvný vzťah s klientom správny súd podotýka,\nže banka je povinná plniť všetky svoje zákonné povinnosti, nie však len pro forma, ale tak, aby boli\núčinné a dosiahli zákonodarcom sledovaný účel. Ak sledovaný účinok nie je dosiahnutý uskutočneným\nopatrením, je potrebné zvažovať iné, efektívnejšie, čo napokon vyplýva aj z právnej úpravy zákona\nč. 297/2008 Z. z., ktorá pracuje s pojmami riziko a potreba jeho vyhodnotenia, neobvyklá obchodná\noperácia, ktorej znaky sú zadefinované zákonom, primeranosť, náležité opatrenia, ďalšie opatrenia\nv závislosti od rizika a iné (por. napr. § 4, § 10 ods. 4, § 12 ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z.). Žalobca\nje zo zákona povinný uskutočňovať takúto úvahu vo vzťahu k rizikám a realizovať opatrenia, ktoré sú\nnáležité, teda dosahujú určitú efektivitu.\n110. Podľa názoru správneho súdu žalovaný dostatočne preukázal porušenie záujmov chránených\nzákonom č. 297/2008 Z. z., a to práve vyčíslením objemu finančných prostriedkov, ktoré potenciálne\nmohli byť zdrojom legalizácie príjmov z trestnej činnosti či financovania terorizmu, pričom táto suma\nje enormná. Spochybňovanie a bagatelizovanie závažnosti vlastného konania zo strany žalobcu je\nv tomto smere nenáležité a nemôže byť dôvodom pre zníženie výšky uloženej pokuty, resp. sankcie\nako celku. V kontexte s námietkou žalobcu, že plnenie zákonných povinností pre neho predstavuje\npredovšetkým veľkú finančnú, administratívnu a personálnu záťaž si správny súd, parafrázujúc Platóna,\nuž len dovolí poznamenať, že zákon nie je len svojvoľným „pravidlom hry“, ale formálnym a materiálnym\nvyjadrením rozumu, ktoré zabezpečuje, že sa ľudské konanie približuje k „dokonalému dobru“ ako vyššej\nspoločenskej hodnote.\n111. Správny súd ďalej podotýka, že získanie majetkového prospechu či jeho absencia\nani\nskutočnosť, či ide alebo nejde o systémový charakter porušení, pri právnej kvalifikácii skutkov ani pri\nzohľadňovaní kritérií pre uloženie pokuty podľa § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. nehrajú rolu, ide\no zohľadnenie individuálnych okolností danej veci, nie je preto opodstatnená žalobná argumentácia,\nktorá túto skutočnosť bez ďalšieho popiera. Žalovaný v rozpore s tvrdením žalobcu zohľadnil aj všetky\nkritériá pre ukladanie sankcie určené zákonom a v súlade so zásadami správneho trestania, konkrétne\nv zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. prihliadol\nna závažnosť,\ndĺžku trvania protiprávneho konania a jeho následky, úroveň súčinnosti, veľkosť\na\npovahu podnikateľskej činnosti žalobcu ako povinnej osoby a opakované neplnenie alebo porušovanie\npovinností ustanovených týmto zákonom, čo vplýva z preskúmavaných rozhodnutí (str. 197 nasl.\nprvostupňového rozhodnutia, bod 248. a nasl. napadnutého rozhodnutia). Správny súd podotýka,\nže ak žalovaný nepristúpil k číselnému vyjadreniu každej zohľadnenej skutočnosti v nadväznosti na\nkonečnú výšku pokuty, takúto povinnosť mu zákon neukladá, navyše konečná výška uloženej pokuty\na sankcia ako celok je odrazom komplexného posúdenia individuálnych okolností veci, ktoré sú\nnavzájom prepojené a nie je možné ich oddeľovať.\n112. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, zákon č. 297/2008 Z. z. ich neupravuje osobitne tak, ako\nje to v Trestnom zákone (§ 36). Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný nezohľadnil súčinnosť pri\nkontrole, vykonanie opatrení na nápravu, nedostatok negatívnych následkov žalobcovho konania, dobrú\nvieru a snahu o čo najlepšie plnenie zákonných povinností. Správny súd však zistil, že súčinnosť\nžalobcu pri kontrole žalovaný zohľadnil, čo vyplýva z bodu 194. prvostupňového rozhodnutia, hoci\ntúto skutočnosť bližšie nerozviedol. Povinnosť zohľadniť túto okolnosť vyplýva žalovanému priamo z §\n33 ods. 4 zákona č. 297/2008 Z. z. Pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané poľahčujúce okolnosti,\ntieto v zmysle označeného ustanovenia nie sú pre posúdenie výšky pokuty relevantné. Žalovaný preto\nnepochybil, ak ich v konaní nezohľadnil. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v prejednávanej veci\nmali aj tak prevažujúci charakter priťažujúce okolnosti na strane žalobcu (závažnosť konania daná\nokrem iného významom záujmu chráneného zákonom, ako aj počtom skutkov, existenciou viacčinného\n\nsúbehu správnych deliktov, opakované porušovanie tých istých povinností, dĺžka protiprávneho konania,\nnásledky v podobe veľkého objemu finančných prostriedkov, ktoré systémom v dôsledku porušenia\npovinností žalobcu „pretiekli“, predchádzajúca sankcia). Navyše správny súd podotýka, že dobrá viera\na snaha o čo najlepšie plnenie povinností nie sú v tomto konaní preukázateľné, zvlášť ak žalobca\nv žalobe a vo svojich podaniach adresovaných súdu opakovane zľahčoval a relativizoval svoju úlohu\nv systéme ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu, a teda\naj plnenie svojich zákonných povinností, ktorých sa v prejednávanej veci dopustil 33 skutkami a\ndlhodobým konaním. Pokiaľ ide o vykonanie opatrení na nápravu, zosúladenie vlastnej činnosti so\nzákonom a náprava spáchaných porušení je samozrejmosťou a zákonnou povinnosťou žalobcu, nie\nnadštandardom, ktorý by mal byť považovaný za poľahčujúcu okolnosť.\n113. Správny súd zastáva názor, že uložená pokuta, resp. sankcia ako celok nie je excesívna tak, ako\nto namietal žalobca. Má za to, že pokuta v uloženej výške spolu so sankciou zverejnenia rozhodnutia na\ndobu 5 rokov je primeraná povahe a závažnosti skutkov, ktorých sa žalobca dopustil, ako aj skutočnosti,\nže niektoré skutky boli spáchané za účinnosti skoršej úpravy. Trest v podobe pokuty vo výške 1 500 000\nEur bol uložený v dolnej polovici maximálne prípustnej sadzby a tvoril z nej 30 %, čo je aj podľa\nnázoru správneho súdu primerané a racionálne s ohľadom na charakter a závažnosť, ako aj následky\nprotiprávnej činnosti žalobcu v objeme neohlásených finančných prostriedkov spolu 433 754 985 Eur\na finančných prostriedkov bez zistenia ich pôvodu spolu 689 312 803 Eur. Najmä, ak v tomto prípade ide\no kvalifikovanú skutkovú podstatu, ktorá je trestaná prísnejšie oproti § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.,\nvzťahujúceho sa na fyzické a právnické osoby pri totožnom okruhu porušených povinností, s maximálnou\nvýškou pokuty 1 000 000 Eur. Navyše je potrebné poznamenať, že v dôsledku európskej legislatívy došlo\naj k ďalším, neskorším zmenám zákona č. 297/2008 Z. z., ktoré sa síce na žalobcu v čase spáchania\nskutkov nevzťahovali, ale ktoré, pre ilustráciu sprísňovania sankcií voči bankám a finančným inštitúciám,\nv súčasnosti umožňujú uložiť banke alebo finančnej inštitúcii za nesplnenie alebo porušenie niektorej\nz povinností ustanovených v § 33 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. pokutu do 5 000 000 Eur alebo do\n10 % z celkového ročného obratu podľa poslednej riadnej účtovnej závierky, podľa toho, ktorá z týchto\nhodnôt je vyššia.\n114. Podľa názoru správneho súdu by nižšia výška ukladanej pokuty v danej veci nebola spôsobilá\nzabezpečiť preventívnu a zároveň represívnu funkciu ukladanej sankcie, a to aj s ohľadom na finančnú\nsituáciu žalobcu tak, ako ju zistil žalovaný ku dňu vydania preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd\nje toho názoru, že žalobcom navrhovaná výška sankcie 150 000 Eur by bola absolútne neprimeraná,\nnedostatočná, len symbolická a nemotivovala by žalobcu zmeniť svoj prístup k plneniu zákonných\npovinností.\n115. Ak žalobca argumentoval tým, že žalovaný ukladal v rovnakom období v iných veciach nižšie\nsankcie, táto argumentácia žalobcu zostala len v rovine nepreukázaných tvrdení. Nad rámec uvedeného\nsprávny súd poukazuje na to, že druh a výška uloženej sankcie predovšetkým odráža individuálne\nokolnosti konkrétnej veci, pričom nie je možné porovnávať situácie, pri ktorých by mohli byť skutkové\nokolnosti odlišné, čím sa však žalobca, poukazujúc vo svojej argumentácii výlučne na čísla, nezaoberal.\nVýška uložených pokút však sama osebe nemá požadovanú výpovednú hodnotu vo vzťahu k\nrozhodovacej činnosti žalovaného. Navyše je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v minulosti\nopakovane dochádzalo k zmene právnej úpravy zákona č. 297/2008 Z. z., podstatná zmena v sadzbách\npokút prišla s novelou účinnou od 15.03.2018, teda v tomto prechodnom období alebo v období mu\nblízkom ani nebolo možné relevantne porovnávať rozhodovanie žalovaného čo do výšky ukladanej\npokuty.\n116. Pokiaľ ide o sankciu zverejnenia rozhodnutia podľa § 33a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., správny\nsúd považuje jej uloženie za súladné so zákonom a s trestnoprávnymi zásadami ukladania úhrnného\ntrestu, najmä § 41 ods. 1 Trestného zákona, ktorý umožňuje uložiť popri treste za najprísnejší správny\ndelikt aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa správnych\ndeliktov, čo žalovanému umožnilo ustanovenie § 33a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. Súd sa preto\nnestotožňuje s právnym názorom žalobcu, že došlo k porušeniu zákazu retroaktivity či neprípustnej\nanalógie vo vzťahu k ukladaniu tohto druhu sankcie. Správny súd zastáva názor, že závažnosť konania\nžalobcu, spočívajúca v počte skutkov a správnych deliktov, ktorých sa dopustil pokračovacím konaním vo\nviacčinnom súbehu, dĺžka trvania protiprávneho konania, recidíva, a predovšetkým následok v podobe\nenormného objemu finančných prostriedkov, ktoré prešli finančným systémom a mohli byť príčinou\n\nporušenia záujmu chráneného zákonom, ako aj s ohľadom na verejný záujem, ktorý sa plnením\npovinností na strane povinných osôb sleduje a ktorý je významným záujmom nielen vnútroštátnym, ale\naj na úrovni EÚ, ako celok odôvodňujú záver, že len samotné prejednanie veci nie je postačujúce. Účinok\nindividuálnej a generálnej prevencie a represie podľa správneho súdu v tejto veci môže byť dosiahnutý\nlen súbežným uložením sankcie pokuty a sankcie zverejnenia rozhodnutia po dobu piatich rokov, ktorá\ndoba je proporcionálna a adekvátna pre oboznámenie sa verejnosti s rozhodnutím a zároveň na výstrahu\npred páchaním ďalej protiprávnej činnosti tak zo strany žalobcu, ako aj iných subjektov.\n117. Rezultujúc uvedené, správny súd má za to, že správne orgány pri ukladaní sankcie ako celku\ndostatočne prihliadli na závažnosť porušenia povinností žalobcu, ako aj okolnosti, ktoré k porušeniu\nviedli, vrátane povahy skutkov, pričom ich postup bol v súlade s pravidlami logického myslenia a bol\npreskúmavanými rozhodnutiami dostatočne a presvedčivo odôvodený, preto správny súd nepovažoval\nza dôvodné pristúpiť k sankčnej moderácii. Súd zdôrazňuje, že sankčná moderácia predstavuje zásadný\nzásah do právoplatných rozhodnutí správnych orgánov a ich úvah, ktoré v otázke sankcie má súd\nnahrádzať, a je skutočne výnimočným inštitútom, preto musí byť uplatňovaná obozretne (R 107/2026),\npričom podľa názoru správneho súdu okolnosti pre jej aplikáciu v prejednávanej veci nenastali. Podľa\nsúdu nie je v tomto prípade dôvod ani na zmenu druhu či výšky uloženej pokuty, ani na upustenie od\nsankcie zverejnenia rozhodnutia, keďže uložená sankcia je primeraná povahe a závažnosti skutkov.\nSprávny súd zastáva názor, že účel správneho trestania v danej veci, ktorým je pôsobiť na žalobcu\npreventívne a represívne, a to práve majetkovým postihom, ktorý na účely jeho finančných pomerov,\nzistených žalovaným (bod 169. prvostupňového rozhodnutia) bude citeľný práve vo výške 1 500 000 Eur,\na tiež zverejnením rozhodnutia o zistených porušeniach zákona a o uložení sankcie, ktoré sa dostane\naj do povedomia širokej verejnosti, nie je možné dosiahnuť iba samotným prejednaním veci ani inou\nvýškou pokuty.\n118. Správny súd preto nevzhliadol dôvody pre postup podľa § 198 ods. 1 SSP a uloženú sankciu ako\ncelok považuje za primeranú a uloženú v súlade so zákonom.\n119. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n120. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov E. F., E. D. a C. G., ktorí mali dosvedčiť\nobsah inštrukcie žalovaného žalobcovi, správny súd týmto návrhom v zmysle § 197 SSP nebol viazaný.\nJeho vykonanie nepovažoval\nza potrebné pre rozhodnutie v danej veci s poukazom\nna skutkový stav zistený v rozsahu potrebnom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, preto návrhu\nžalobcu nevyhovel a navrhnutý dôkaz nevykonal.\n121. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP (a contrario) SSP\na\núspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by\nbolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať.\n122. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),\na to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "0db801de-b422-4d3f-91ce-fc588a0804a4:b7f5b0d5-4945-405b-bb05-8a6564e8b143", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200402.2", "spisova_znacka": "4Sfk/17/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/17/2021 z 1. 12. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-12-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200402.2"}, {"guid": "9b9fa558-4896-40e3-a9fb-19720d4447c1:78ac8f07-759f-4798-a9ee-b88a0323655b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200638.1", "spisova_znacka": "6Asan/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/11/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200638.1"}], "citovane_v": []}