{"guid": "720539d6-97e8-4bbb-b054-be00d101f76f:7900e754-4318-452a-a9c1-0679abeb365e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201943.1", "spisova_znacka": "BA-6S/330/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/330/2021 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 27. mája 2026, sp. zn. BA-6S/330/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201943.1", "identifikacne_cislo": "1021201943", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.", "sudca_id": 993, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-davala-ph-d-ll-m-993", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/151/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/151-2022/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2022/151#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7900e754-4318-452a-a9c1-0679abeb365e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201943.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201943.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201943.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/330/2021\n1021201943\n27. 05. 2026\nJUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201943.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.\n(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a JUDr. Andrey Hríňovej,\nv právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s. r. o., so sídlom Gessayova 10, 851 03 Bratislava,\nIČO: 46 448 438, zastúpený JUDr. Ing. Ľubomír Havlík, Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava – mestská\nčasť Ružinov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63,\n974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101744432/2021 zo dňa\n17.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101744432/2021 zo\ndňa 17.09.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100908197/2021 zo dňa 25.05.2021 a vec\nvracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\nStručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia\n1. Daňový úrad Bratislava (ďalej „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej\nhodnoty (ďalej „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2016. O výsledku tejto kontroly bol\nvyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 101122337/2020/9106405/Sip zo dňa 03.07.2020 (ďalej len\n„protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole daňovému\nsubjektu doručený dňa 09.07.2020.\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100908197/2021 zo dňa 25.05.2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“)\npodľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „daňový poriadok“) vyrubil daňovému\nsubjektu rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016.\n3. Správca dane dospel k záveru, že u daňového subjektu nebolo preukázané splnenie hmotnoprávnych\npodmienok pre vznik práva na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“)\npri deklarovanom dodaní tovaru (mäsové a mliečne výrobky) od dodávateľských spoločností FOOD\nDistribution s.r.o., IČO: 48 223 930 (ďalej len „FOOD Distribution“) a SALIM SK, s.r.o., IČO: 44 982 259\n(ďalej len „SALIM“).\n\n4. Žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH na základe predložených faktúr. Faktúrami deklarovaný\ntovar mal nadobudnúť v tuzemsku od dodávateľov uvádzaných na faktúrach, čo však na základe\nvýsledkov vykonaného dokazovania nebolo podľa záverov správcu dane preukázané. Spoločnosť\nFOOD Distribution ako jeden z deklarovaných dodávateľov na výzvu správcu dane nepredložila žiadne\ndoklady a dôkazy o tom, že tovary, ktoré mala dodať v zdaňovacom období jún 2016 kontrolovanému\ndaňovému subjektu, reálne nadobudla, vrátane nadobudnutia práva nakladať s tovarom ako vlastník.\nSprávca dane mal na základe spolupráce s iným správcom dane (Daňový úrad Banská Bystrica)\nk dispozícii informáciu, že Daňový úrad Banská Bystrica pristúpil u FOOD Distribution za zdaňovacie\nobdobie jún 2016 k určovaniu dane podľa pomôcok.\n5. FOOD Distribution tvrdila dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt, avšak neboli predložené\ndostatočné dôkazy, ktoré by preukázali reálne obchodovanie s bravčovým, hovädzím a hydinovým\nmäsom, ako aj s rôznymi druhmi syrov, touto spoločnosťou. FOOD Distribution zároveň sídlila na\nvirtuálnej adrese, nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok, sklady, motorové vozidlá,\nneprenajímala si žiadne kancelárske priestory ani sklady. V súhrne nemal správca dane vo vzťahu\nk deklarovanej dodávateľskej spoločnosti FOOD Distribution preukázaný vznik daňovej povinnosti\nv tuzemsku podľa § 19 ods. 1 a 4 zákona o DPH, dodanie tovaru kontrolovanému daňovému subjektu\npodľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a uskutočnenie zdaniteľného obchodu, ktorý by bol predmetom\ndane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n6. Druhý deklarovaný dodávateľ, spoločnosť SALIM, ako ani jeho právny nástupca, na základe výzvy\nsprávcu dane nepredložili žiadne doklady a dôkazy týkajúce sa dodania tovaru kontrolovanému\ndaňovému subjektu. Nebola preukázaná ani vierohodnosť faktúr predložených kontrolovaným daňovým\nsubjektom. V súhrne nemal správca dane vo vzťahu k deklarovanej dodávateľskej spoločnosti SALIM\npreukázaný vznik daňovej povinnosti v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 a 4 zákona o DPH, dodanie\ntovaru kontrolovanému daňovému subjektu podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu, ktorý by bol predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n7. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 101744432/2021 zo dňa 17.09.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný zhodnotil, že správca dane pri daňovej kontrole a následne\nvo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy\na zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval\npodľa zásady voľného hodnotenia dôkazov a dospel k správnemu záveru o nepreukázaní podmienok pre\nvznik práva žalobcu na odpočet DPH, s následkom vyrubenia rozdielu dane za kontrolované zdaňovacie\nobdobie jún 2016. Prvostupňové rozhodnutie považoval žalovaný za vecne správne, vydané zákonným\nspôsobom a obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti.\n8. Žalovaný potvrdil závery správcu dane o tom, že nebola splnená základná podmienka potrebná\nna odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobcom nebolo jednoznačne preukázané,\nže zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil dodávateľ, ktorý bol na faktúrach uvedený\na v týchto prípadoch tak išlo iba o formálnu existenciu faktúr. Podľa žalovaného správca dane správne\nnespochybnil samotnú existenciu tovarov, ktoré boli na základe potvrdení z medzinárodnej výmeny\ninformácií (ďalej len „MVI“) prepravené z územia iných členských štátov Európskej únie (ďalej len „EÚ“)\ndo tuzemska, ale spochybnil prevod práva nakladať s tovarmi ako vlastník na žalobcu v preverovaných\nzdaniteľných obchodoch od spoločností FOOD Distribution a SALIM. Žalobca nepreukázal reálne\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov práve od spoločností FOOD Distribution a SALIM, ktoré mali\nbyť jeho priamymi a bezprostrednými dodávateľmi, pričom túto základnú skutočnosť, že obchody boli\nuskutočnené takým spôsobom, ako sú deklarované v predložených faktúrach, nepreukázal, keď v\npriebehu daňovej kontroly nepredložil ani nedoručil relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy o\ntvrdených skutočnostiach.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n9. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave včas správnu žalobu zo dňa 05.12.2021, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia\nveci na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci, zistenie skutkového stavu správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\na skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom\nspise.\n10. Žalobca uviedol, že tovar riadne kúpil a nadobudol od spoločností FOOD Distribution a SALIM\npri splnení všetkých zákonných podmienok vyplývajúcich zo zákona o DPH a daňového poriadku.\nExistenciu tovaru nespochybňovali ani daňové orgány. Tvrdil, že nešlo o fiktívny tovar a že bol v\ndeklarovanom množstve riadne dodaný. Podľa žalobcu z dôkazov zabezpečených správcom dane\nvyplýva, že si tovar objednal u spoločností FOOD Distribution a SALIM, ktoré mu ho následne aj dodali\na fakturovali, pričom priame dodanie tovaru od výrobcu (zahraničné spoločnosti) do skladu žalobcu\nalebo do skladu jeho odberateľa (spoločnosť NiKA, s. r. o) je v potravinárskom priemysle pri druhu\ndeklarovaného tovaru (mäso a syry) bežné. Pokiaľ by aj dodávatelia žalobcu neboli vlastníkmi tovaru,\nžalobca nadobudol tovar podľa § 443 ods. 1 a § 436 Obchodného zákonníka a mohol s ním ďalej\nnakladať ako vlastník.\n11. Následne žalobca namietal, že daňové orgány nepostupovali ani podľa § 3 ods. 3 daňového\nporiadku a nehodnotili zabezpečené dôkazy vo vzájomných súvislostiach, neprihliadli na všetko, čo\nv konaní vyšlo najavo, a zistené skutočnosti interpretovali výlučne v neprospech žalobcu. Žalobca\nsa nestotožňoval s tvrdením správcu dane, že predložené dodacie listy nedeklarujú skutočné fyzické\nodovzdanie a prevzatie tovarov, ale iba formálne potvrdzujú dodanie tovarov, pri ktorom sa kupujúci\na predávajúci spolu nezúčastnili. V obchodnej praxi je absolútne bežné, že v prípade prepravy tovaru\nšpedičnou spoločnosťou alebo iným prepravcom sa kupujúci a predávajúci pri odovzdaní tovaru\nspolu nestretnú. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením správcu dane o tom, že ním predložené faktúry\nneobsahujú špecifikáciu tovarov a nespĺňajú formálne náležitosti. Argumentoval tým, že z protokolu i z\nprvostupňového rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že každá žalobcom predložená faktúra\nobsahovala presnú identifikáciu dodaného tovaru, ktorú správca dane v uvedených dokumentoch aj\ncitoval.\n12. Žalobca zastával názor, že nepreukázanie nadobudnutia dodávaného tovaru dodávateľmi žalobcu\nbolo jediným dôvodom, prečo mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti\ntiež uviedol, že ako kontrolovanému daňovému subjektu mu nemôže byť na ťarchu, že deklarovaní\ndodávatelia boli v daňovom konaní nekontaktní.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nĎalšie podania účastníkov konania\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.02.2022, pričom ju navrhol ako nedôvodnú\nzamietnuť.\n14. Žalovaný zotrval na argumentoch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Bol toho názoru, že\npokiaľ nebolo preukázané dodanie tovaru na faktúrach označenými spoločnosťami ako ani ďalšími\nspoločnosťami, od ktorých mali dodávatelia tovar v tuzemsku nadobudnúť, nebolo možné daňovému\nsubjektu priznať nárok na odpočet DPH. Skutočnosť, že žalobca disponoval tovarom, ktorý predal svojim\nodberateľom, bez ďalšieho nie je dôkazom toho, že tovar nadobudol práve od dotknutých spoločností.\n15. Žalobca nebol počas daňovej kontroly plne súčinný, nepredložil požadované doklady a nevyjadril sa\nk viacerým podstatným nezrovnalostiam, časť dokumentácie týkajúcej sa dodávateľských spoločností\nFOOD Distribution a SALIM mal správca dane k dispozícii výlučne na základe zabezpečenia formou\nspolupráce s iným správcom dane. Preverované zahraničné spoločnosti Glomex, s.r.o. (Česká\nrepublika), KOVÁŘ plus s.r.o. (Česká republika) a OKRĘGOWA SPÓŁDZIELNIA MLECZARSKA\n(Poľská republika) nepreukázali fyzické dodanie tovarov do tuzemska im deklarovaným odberateľom,\nna ktorých malo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n16. Správca dane ako ani žalovaný sa v rámci vydaných rozhodnutí nezaoberali podvodným konaním\nči možnej účasti dotknutých daňových subjektov na transakciách súvisiacich s podvodom, keď\nnemali preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH\npodľa § 49 až § 51 zákona o DPH.\n\n17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.\n18. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli súdu doručené.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov\n19. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd\nv Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského\nsúdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa\npredchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce\nSprávneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec\nnáhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/330/2021.\n20. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou\nnapadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako\nvyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.\nc) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)\nnapadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\n21. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.\nSSP na deň 27.05.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za\nsplnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.\n22. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna\n2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie\nje dotknuté.\n23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n25. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa\n§ 71.\n27. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej\nsprávy vyrubili žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016 v sume XX.XXX,XX eur.\nÚlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy\npostupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa vyrubenia\ndane majú oporu v administratívnom spise.\nVšeobecne k východiskám odpočítania dane\n28. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych\nzáverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nobmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na\n\nodpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022\nalebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom\nkonaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia\nmateriálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva\nako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok\nodpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového\npodvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza\nz premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.\n29. V zmysle zákona o DPH sa za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane považujú (i) existencia\nzdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb\ndaňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej\nhodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť\ntvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom\nstanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno\ndaňového subjektu.\n30. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt\npreukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami\nsprávcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené\ndôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia\ndaňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie\na ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých\nexistujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu\npreukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal\nrozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má\ndoložiť ďalšími dôkazmi.\nK námietke nepreukázania deklarovaných dodávateľov ako dôvodu nepriznania práva na odpočítanie\nDPH\n31. Správca dane v prejednávanej veci spochybňoval tak dodanie fakturovaných služieb označenými\ndodávateľmi, ako aj to, že plnenie bolo reálne poskytnuté, hoci odpovede z MVI potvrdili materiálnu\nexistenciu plnenia a jeho dodanie v tuzemsku. Konkrétne uvádza žalovaný v napadnutom rozhodnutí,\nže z odpovedí daňových orgánov Českej republiky a Poľskej republiky na žiadosti o MVI o preverenie\ndodávok tovarov a ich prepravy vyplynulo, že prepravy tovarov (mäso a syry), ktoré mali dodať\nzahraničné spoločnosti OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA, Glomex, s.r.o. a KOVÁŘ plus\ns.r.o. spoločnosti Import Slovakia s. r. o. mali uskutočniť zahraniční prepravcovia (TRANSBUDKONTENERY sp. z o.o., W & K Sp. z o. o., MD logistika, a.s. a A. B. - C.) z území iných členských štátov\nEÚ do tuzemska na základe objednávok od zahraničných spoločností a zahraničná spoločnosť KOVÁŘ\nplus s.r.o. v postavení prepravcu. Motorové vozidlá, ktorými boli tovary prepravené, vykonali jazdy z\núzemí iných členských štátov EÚ (Česká republika a Poľsko) v smere, z miesta naloženia do miesta\nvyloženia (bez prekládky) tovarov, priamo na adresu Púchovská 16 v Bratislave a na adresu spoločnosti\nNiKA, s.r.o. (syry), kde boli následne tovary vyložené (str. 26 a 27 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný\nmal za to, že nebolo potvrdené dodanie tovaru deklarovanými spoločnosťami, keď konštatuje, že:\n„Správca dane preto samotnú existenciu tovarov (ktoré boli prepravené z územia iných členských\nštátov EÚ priamo na vyššie uvedené adresy) vyhodnotením dôkazov nespochybnil, ale spochybnil\nprevod práva nakladať s tovarmi ako vlastník na odvolávajúceho sa v preverovaných zdaniteľných\nobchodoch od spoločností FOOD Distribution s.r.o. a SALIM SK, s.r.o. Odvolávajúci sa nepreukázal\nreálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov práve od spoločností FOOD Distribution s.r.o. a SALIM SK,\ns.r.o., ktoré mali byť jeho priamymi a bezprostrednými dodávateľmi, pričom túto základnú skutočnosť, že\nobchody boli uskutočnené takým spôsobom, ako sú deklarované v predložených faktúrach, nepreukázal,\n\nkeď v priebehu daňovej kontroly nepredložil ani nedoručil relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy\no tvrdených skutočnostiach.“ (str. 27 napadnutého rozhodnutia).\n32. Správny súd k citovanému uvádza, že závery, že v prípade, ak existujúce zdaniteľné plnenie nie\nje uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúre, potom len formálna existencia faktúry, ako aj jej\núhrada, nie je bez ďalšieho predpokladom na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, boli prekonané\njudikatúrou Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021\n(pozri tiež napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sfk/4/2023 zo\ndňa 29.01.2025). Na podklade uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie hmotnoprávnou\npodmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre,\nale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže\nmať za následok nepriznanie odpočtu DPH, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje\npredloženie jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené. Doterajšia judikatúra\nvychádzala z predpokladu, že je potrebné postaviť naisto, kto bol dodávateľom a následne je možné\noveriť jeho postavenie ako platiteľa DPH. Rozsudok vo veci Kemwater ProChemie tak pripúšťa tiež\nmožnosť, že sa preukáže iba to, že dodávateľ mal nutne postavenie platiteľa DPH. Preukázanie tejto\nskutočnosti však podľa Súdneho dvora Európskej únie leží na daňovom subjekte, ibaže by správca dane\nsám mal údaje potrebné na overenie postavenia dodávateľa ako platiteľa DPH.\n33. Pokiaľ by teda zo skutkových okolnosti veci vyplývali zistenia, ktoré by nasvedčovali možnému\nuskutočneniu plnení takto určeným dodávateľom, resp. by jeho postavenie ako platiteľa dane bolo\nnásledne v daňovom konaní preukázané, išlo by o skutočnosť, ktorá by odôvodňovala priznanie nároku\nna odpočet DPH. V prípade existencie uvedených skutkových okolností veci je pritom potrebné vždy\ndaňový subjekt s takýmto právnym náhľadom na vec konfrontovať. Platí to však len vtedy, ak existuje\nnejaká indícia ukazujúca na osobu odlišnú od deklarovaného dodávateľa, ktorá mohla fakticky dodať\nsporné plnenie.\n34. Orgány finančnej správy pochybili, ak svoje závery založili na tom, že nebolo preukázané dodanie\nslužieb deklarovanými dodávateľmi – ako to správny súd uviedol vyššie, uvedené závery boli prekonané\naktuálnou judikatúrou. Došlo tak k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa § 191 ods. 1 písm.\nc) SSP.\nK námietke nesprávneho vyhodnotenia dodania tovaru žalobcovi\n35. Žalobca v žalobe namieta, že v rámci odpovede na žiadosť o MVI do Českej republiky bolo potvrdené,\nže spoločnosť Glomex, s.r.o. obchodovala so spoločnosťou Import Slovakai s.r.o a Corporation Trade,\ns.r.o. Tovar bol dodávaný na adresu MARKET CENTRUM, s.r.o., Púchovská 16, Bratislava. Zároveň\nuvádza, že dodanie tovaru, od jeho výrobcu do veľkoskladu žalobcu alebo k odberateľovi žalobcu\n(spoločnosť NiKA, sr.r.o.) je pri potravinárskom tovare, ktorý rýchlo podlieha skaze, úplne bežné. MVI tak\npodľa žalobcu potvrdzuje, že tovar nebol fiktívny, že bol dodaný. Žalobca namieta nedostatočne zistený\nskutkový stav a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu\nv administratívnom spise.\n36. Z administratívneho spisu i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odpovede na MVI\nz Poľskej republiky (preverovaná spoločnosť OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA) explicitne\npotvrdili, okrem iného, že:\n„• tovary boli doručené, dodané na adresy: MARKET CENTRUM s.r.o, Púchovská 16, Bratislava a NiKA\nspol. s.r.o. Nová 135, 017 01 Považská Bystrica“\n(str. 10 napadnutého rozhodnutia).\n37. Z administratívneho spisu i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odpovede na MVI\nz Českej republiky (preverovaná spoločnosť Glomex, s.r.o.) explicitne potvrdili, okrem iného, že:\n„• tovary boli doručené na adresu: MARKET CENTRUM, s. r. o., Púchovská 16, 831 01 Bratislava\n• českej spoločnosti bolo uvedené, že spoločnosť FOOD Distribution s.r.o. je logistická spoločnosť\nodberateľov, spoločností Import Export s.r.o. a Corporation Trade s.r.o.\n• česká spoločnosť so spoločnosťou FOOD Distribution s.r.o. neobchodovala ani neobchoduje a pána\nD. E. nikto z českej spoločnosti nepozná“ (str. 12 napadnutého rozhodnutia).\n\n38. Z administratívneho spisu i odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odpovede na MVI\nz Českej republiky (preverovaná spoločnosť KOVÁŘ plus s.r.o.) explicitne potvrdili, okrem iného, že:\n„• tovary boli doručené na adresu Púchovská (sklad odvolávajúceho sa)\n[...]\n• tovary boli objednané spolu s dopravou prostredníctvom e-mailu do skladov odvolávajúceho sa v\nBratislave alebo do skladu v Turanoch\n[...]\n• nakládka tovarov prebiehala v sklade v sídle spoločnosti Kovář plus s. r. o. a vykládka tovarov podľa\ndispozícií odberateľa, buď do skladu odvolávajúceho sa alebo do skladu v Turanoch“ (str. 15 a 16\nnapadnutého rozhodnutia).\n39. Úloha správneho súdu sa v zmysle žalobnej námietky podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP obmedzuje na\nkontrolu, či voľná úvaha príslušného orgánu pri hodnotení dôkazov má oporu v samotnom obsahu týchto\ndôkazov, teda či zjavne neprehliada (neignoruje) obsah určitého dôkazu alebo, naopak, nerobí závery,\nktoré sa z obsahu dôkazov myšlienkovo správne nedajú odvodiť (napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/32/2025 zo dňa 30.07.2025). Z napadnutého rozhodnutia je\nzrejmé, že správca dane i žalovaný ignorovali skutkový stav zistený prostredníctvom MVI, že tovar\nbol dodaný žalobcovi na adrese Púchovská cesta v Bratislave (na ktorej deklaroval žalobca existenciu\nsvojej prevádzky), resp. jeho odberateľovi – spoločnosti NiKA s.r.o. Pokiaľ boli tovary, ktoré mali byť\nprepravované bez prekládky z Poľska a z Českej republiky, dodávané priamo na adresu skladov/\nprevádzky žalobcu v Bratislave alebo spoločnosti NiKA s.r.o., čo žalovaný explicitne potvrdzuje aj na str.\n21 napadnutého rozhodnutia („Tovary, ktoré mali byť prepravované bez prekládky z Poľska a z Českej\nrepubliky, boli dodávané priamo na adresu skladov odvolávajúceho sa alebo spoločnosti NiKA s.r.o.“),\npotom záver žalovaného, že v rámci MVI sa nepotvrdilo reálne dodanie tovarov žalobcovi a že žalobca\nnenadobudol právo nakladať s tovarmi ako vlastník, nezodpovedá riadnemu vyhodnoteniu skutkového\nstavu, ktorý vyplýva z administratívneho spisu. Žalovaný bez náležitého vysvetlenia prehliada obsah\nodpovedí z MVI týkajúcich sa potvrdenia dodávky tovaru žalobcovi (alebo priamo jeho odberateľovi)\nvo vzťahu k identifikácii iného ako deklarovaného dodávateľa žalobcu. V tomto smere nemá skutkový\nstav (nenadobudnutie práva žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník), tak ako ho konštatuje žalovaný,\ndostatočnú oporu v administratívnom spise, keďže odpovede z MVI svedčia o opačnom závere, ako\nsi vyvodil správca dane zo zabezpečených dôkazov. V spojení s nesprávnym právnym posúdením\nhmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočet DPH, ktoré správny súd identifikoval vyššie,\nmal nedostatok vyhodnotenia výstupov z MVI zásadný vplyv na závery správcu dane a žalovaného.\nAk výstupy z MVI odporovali iným dôkazom či zisteniam správcu dane, mali byť tieto rozpory jasne\nvysvetlené v kontexte ostatných podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise a nie úplne\nopomenuté.\n40. Správny súd na tomto mieste nijako nespochybňuje, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie\ndodávateľského reťazca žalobcu. Využitie MVI bolo v tomto smere isto podstatným zdrojom informácií za\nsituácie, kedy žalobca a ani jeho dodávatelia, resp. subjekty identifikované v danom reťazci obchodných\nspoločností, neprodukovali samy jednoznačné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu. Napriek tomu je\nsprávny súd toho názoru, že skutkový stav tak, ako ho pomenovali daňové orgány, nemá dostatočný\nzáklad v administratívnom spise vo vzťahu k vysporiadaniu sa s vyššie citovanými zisteniami z MVI, resp.\nvo vzťahu k tomu, či mohli byť tovary dodané žalobcovi na adrese jeho prevádzky či skladu Púchovská\n16 v Bratislave, resp. či na tejto adrese mohol žalobca využívať skladové priestory (či už vlastné alebo\nprenajaté alebo inou právnou formou zabezpečené na využite pre žalobcu) za účelom ďalšej distribúcie\ntovarov odberateľom žalobcu.\n41. Žalovaný zároveň na str. 26 napadnutého rozhodnutia uvádza, že prepravné doklady, CMR, obsahujú\nv kolónke č. 24 odtlačky pečiatky spoločnosti FOOD Distribution a odtlačky pečiatky spoločnosti NiKA,\ns.r.o., t. j. spoločností, ktoré si mali skutočne prevziať tovary deklarované v sporných faktúrach v\nmieste vykládky, pričom v skutočnosti boli vyložené a odovzdané vodičmi zahraničných a tuzemských\nprepravcov v skladoch žalobcu na adrese F. XX G. H. a na adrese spoločnosti NiKA, s.r.o. Žalovaný\nuzavrel, že „údaje na CMR nepreukazujú, že tovary a právo nakladať s nimi ako vlastník nadobudli\nspoločnosti FOOD Distribution s.r.o. a SALIM SK, s.r.o. a mohli ho dodať odvolávajúcemu sa“.\nZ uvedeného je jednoznačné, že správca dane a žalovaný zameral zisťovanie skutkového stavu na\npreukázanie dodania tovaru žalobcovi priamo a výlučne od deklarovaných dodávateľov a v žiadnom\nrozsahu nezisťovali skutkový stav v tom smere, či iná zdaniteľná osoba nebola skutočným dodávateľom\n\nžalobcu. Ak žalovaným zabezpečené odpovede na MVI potvrdzujú dodanie tovaru žalobcovi na adrese\nF. I. G. H., resp. priamo odberateľovi žalobcu NiKA, s.r.o., závery daňových orgánov o nesplnení\nhmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočet DPH nemajú oporu v administratívnom\nspise.\n42. Správny súd považuje a vhodné na tomto mieste citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžfk/22/2021 zo dňa 28.04.2021, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5S/89/2019 zo dňa 22.09.2020, ktorým boli zrušené rozhodnutia správcu dane a\nžalovaného vo veci totožného žalobcu, ktorými bol vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie\napríl 2014:\n„30. Sťažovateľ však tvrdí, že materiálne podmienky pre daňový odpočet splnené neboli a že pochybná\na nepreukázaná zostala skutočnosť, že predmetný tovar dodali žalobcovi práve dodávatelia uvedení\nna faktúrach. Je toho názoru, že nakoľko nebolo preukázané, že dodávateľským spoločnostiam vznikla\nv zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť, nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane.\nOpiera sa o zistenia týkajúce sa jednak dodávateľských spoločností, ktoré v čase daňovej kontroly so\nsprávcom dane efektívne nespolupracovali a nepredložili doklady preukazujúce vznik daňovej povinnosti\nz dodávok tovarov v prospech žalobcu, no najmä o zistenia o spoločnostiach, ktoré mali predmetný\ntovar dodať žalobcovým dodávateľom - JJ-ATOR s.r.o., MD3 s.r.o. a PEPO 1 BB s.r.o. Tie podľa správcu\ndane v relevantnom čase vôbec nevykonávali podnikateľskú činnosť a nemohli tovar dodať žalobcovým\ndodávateľom.\n31. Z uvedeného urobil sťažovateľ záver, že nakoľko nadobudnutie tovaru je nepreukázané u spoločností\nMäsoPonitrie s.r.o. a MG WOOD-CORP s.r.o. (dodávateľov žalobcu), zostali pochybné aj dodávky\nod dodávateľov k žalobcovi, ktorý podľa sťažovateľa žiadne ďalšie doklady vyvracajúce pochybnosti\no nadobudnutí tovaru nepredložil. Žalobca teda podľa sťažovateľa neuniesol dôkazné bremeno plynúce\nmu z ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku na preukázanie svojich tvrdení o prijatí tovaru od\ndeklarovaných dodávateľov, hoci sťažovateľ považuje za nesporné, že predmetný tovar prijal a dodal\nho svojim odberateľom.\n32. Sťažovateľ teda v kasačnej sťažnosti nekonštatuje, že by v súvislosti s dodávateľským reťazcom\ndošlo k podvodu na dani (nedovolenému daňovému úniku) a že by bol žalobca do tohto podvodného\nkonania zapojený a preto je toho názoru, že na vec nedopadá judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú\nsa odvoláva správny súd.\n[...]\n37. Skutočnosti, o ktoré sťažovateľ opiera pochybnosti správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti\npredložených dokladov, sa netýkajú dodávok medzi žalobcom a spoločnosťami MäsoPonitrie s.r.o.\na MG WOOD-CORP s.r.o., ale predchádzajúceho stupňa dodávateľského reťazca, teda obchodov medzi\ndodávateľmi žalobcu a spoločnosťami JJ-ATOR s.r.o., MD3 s.r.o. a PEPO 1 BB s.r.o. Tu treba uznať, že\npochybnosti správcu dane v naznačenom smere ako aj ich príčiny boli jasne pomenované a doložené\nskutkovými zisteniami. Zistenia o subdodávateľoch však nepredstavujú dostatočne zrozumiteľný\npodklad pre pochybnosti o dodaní tovaru od dodávateľov k žalobcovi. Sťažovateľ totiž neuviedol žiadne\nkonkrétne skutočnosti na strane spoločností MäsoPonitrie s.r.o. a MG WOOD-CORP s.r.o., ktoré by\nrealizáciu dodávok tak, ako sú zaznamenané v žalobcom predložených dokladoch, robili nemožnými,\nnepravdepodobnými či nepreukázanými. Záver správcu dane i sťažovateľa, že pokiaľ tovar nenadobudli\ndodávatelia od subdodávateľov, nemohol ho nadobudnúť ani žalobca od dodávateľov, je nesprávny\na platí len pod podmienkou, ktorú s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ definoval správny súd.\n[...]\n40. Možno predpokladať, že hlavnou motiváciou správcu dane k preverovaniu obchodov žalobcu\ns dodávateľmi bola skutočnosť, že niektorý z dodávateľov alebo subdodávateľov v rámci dodávateľského\nreťazca nepriznal alebo neodviedol daň a nasledujúci obchodný článok si túto daň uplatnil, pričom\nexistovali podozrenia z účasti žalobcu na takomto nedovolenom daňovom úniku. Sťažovateľ však žiadny\nnedovolený daňový únik v konaní netvrdil a ani nepreukazoval účasť žalobcu na takomto konaní. Aj\nv kasačnej sťažnosti uvádza, že účasť na daňovom podvode nepovažoval za právny dôvod vyrubenia\n\nrozdielu dane žalobcovi. Svoje závery oprel predovšetkým o vnútroštátnu legislatívu a judikatúru\nNajvyššieho súdu, ktorú však nesprávne interpretoval, keď v podstate zastal názor, že žalobcovi sa majú\npripísať právne následky nemožnosti preverenia uskutočnenia posudzovaných transakcií u žalobcových\ndodávateľov či podozrení o fiktívnosti obchodov medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi.\n41. Pokiaľ aj na strane žalobcových dodávateľov alebo subdodávateľov došlo k nedovolenému\ndaňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo\nna odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaných dodávateľov doložil\nhodnovernými dokladmi a použil dodávky na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z\ntovarov určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú\ndodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v zmysle judikatúry\nSúdneho dvora EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní\nalebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil. Ako však správne konštatoval\ni správny súd, dôkazné bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že prijaté zdaniteľné plnenia\nzakladajúce nárok na odpočet dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených\nv dodávateľskom reťazci, je na strane orgánov daňovej správy. V tomto zmysle správny súd dôvodne\ncitoval z relevantných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C-80/11 z 21.6.2012 Mahageben a Dávid, bod\n50-53, C-18/13 zo dňa 13.2.2014 Maks Pen EOOD, body 31, 32).\n[...]\n43. Pokiaľ teda nie je sporné, že tovar uvedený na faktúrach bol žalobcovi dodaný, dodávky sú doložené\nobvyklými dokladmi, boli potvrdené bývalým konateľom dodávateľa, ktorý so žalobcom v relevantnom\nčase reálne obchodoval a žalobca mu vystavené faktúry bezhotovostne uhradil, nie sú zistenia správcu\ndane ohľadom pohybu tovaru medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi dostatočným podkladom\nzakladajúcim objektívne pochybnosti o uskutočnení posudzovaných dodávok tak, ako boli deklarované.\nZa daných okolností by bolo možné žalobcovi odoprieť právo na odpočítanie dane z takýchto dodávok\nlen za predpokladu preukázania, že došlo v dodávateľskom reťazci u niektorých z jeho účastníkov\nk nedovolenému daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného alebo iného zneužívajúceho\nkonania, pričom posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom vedel\nalebo mohol a mal vedieť, bez ohľadu na to, či mal z takéhoto konania prospech.“.\n43. Na rozdiel od citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanom prípade\ndodávky tovarov od dodávateľa FOOD Distribution a SALIM neboli potvrdené bývalými konateľmi týchto\ndodávateľov. Dodávateľské spoločnosti, resp. v prípade SALIM jeho právny nástupca, boli nekontaktné\n(v prípade SALIM došlo k zániku už v roku 2017) a nespolupracovali so správcom dane. Táto skutočnosť\nvšak sama o sebe nemôže ísť na ťarchu žalobcu v prípade, ak skutkový stav vo vzťahu k dodaniu\ntovaru žalobcovi nemá oporu v časti administratívneho spisu týkajúceho sa odpovedí na žiadosti o MVI\n(body 36 až 38 tohto rozsudku) a ak správca dane a žalovaný konštatujú dodanie tovaru žalobcovi (bod\n39 toto rozsudku), resp. spochybňujú len dodanie konkrétnymi dodávateľmi. Aj v tomto prípade nie sú\nzistenia správcu dane ohľadom pohybu tovaru medzi dodávateľmi a ich subdodávateľmi dostatočným\npodkladom zakladajúcim objektívne pochybnosti o uskutočnení posudzovaných dodávok žalobcovi.\nZáver\n44. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom\nna § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže sa identifikované nedostatky právneho\nposúdenia a vyhodnotenia skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu týkali už postupu\nsprávcu dane, súd považoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj\nprvostupňové rozhodnutie.\n45. V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu, v\nsúlade s ktorým budú v ďalšom konaní postupovať a rozhodnú vo veci samej. Správca dane opätovne\nvyhodnotí zistený skutkový stav, resp. dôkaznú situáciu v súlade s právnym názorom správneho súdu\na recentnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít odkazovanú v tomto rozsudku, odstránia rozpory\nv záveroch zistených zo skutkového stavu vyplývajúceho z administratívneho spisu, ktorý vzali orgány\n\nza základ rozhodnutia. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom dôkazov nachádzajúcich sa\nv administratívnom spise prijme správca dane jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver\nna podklade riadne zisteného skutkového stavu.\n46. Správny súd však považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku\nautomaticky neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného\ndodania tovaru. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych\npodmienok na priznanie práva na odpočet DPH a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú\nza spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať, že žalobca\nbuď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu\ndochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou, alebo že došlo\nk zneužitiu práva.\n47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému\nžalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej\nvýške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.\n48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a3d71418-265e-4063-b7d2-74f9946e5787", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 569/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 247, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.569.2022.1"}, {"guid": "17fbe5ba-2b99-4db4-9659-181e752a64b1:996f3c8f-f38c-4d84-9e58-80db4046cb9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8019200455.1", "spisova_znacka": "5Sfk/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/4/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8019200455.1"}], "citovane_v": []}