{"guid": "b3566de4-5e95-4949-93e6-5c820cebf1a3:b0763adc-6901-4a41-a555-8ef70c3b1349", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201763.3", "spisova_znacka": "BA-5S/298/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/298/2021 z 19. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 19. marca 2026, sp. zn. BA-5S/298/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201763.3", "identifikacne_cislo": "1021201763", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-03-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-8", "nazov": "§ 68 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-18a", "nazov": "§ 18a zákona č. 362/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-18a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/362-2011/paragraf-18a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2011/362#paragraf-18a", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b0763adc-6901-4a41-a555-8ef70c3b1349", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201763.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201763.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201763.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/298/2021\n1021201763\n19. 03. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201763.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.,\nv právnej veci žalobcu: PharmaComp s.r.o., so sídlom Bystrická 901, Žarnovica, IČO: 47 358 203,\nzastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, IČO: 34\n989 765, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101389970/2021 zo dňa 04. augusta\n2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2019, počas ktorej\nvyhotovil čiastkový protokol č. 100914729 zo dňa 19. mája 2020 a o jej výsledku vyhotovil protokol č.\n101723180/2020 zo dňa 11. novembra 2020 (ďalej len „protokol“).\n2. Správca dane rozhodnutím č. 100484883/2021 zo dňa 24. marca 2021 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie“) podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi\nrozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2019 a\nznížil mu nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX eur na sumu XX XXX,XX eur.\n3. Žalobca si v predmetnom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry\nč. 1910083001 zo dňa 30. augusta 2019 vystavenej spoločnosťou VIDOX k.s., dátum dodania 30.\naugusta 2019, predmet fakturácie: „fakturujeme Vám na základe zmluvy“, základe dane: XXX XXX,XX\neur, DPH 20%: XX XXX,XX eur. Dospel k záveru, že obchodná operácia fakturovaná subjektom VIDOX\nk.s. pre žalobcu, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie DPH v preverovanom zdaňovacom období,\nnebola preukázateľne zrealizovaná, t. j. k dodaniu služieb podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nedošlo. Uviedol, že\nžalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona\no DPH tým, že si neoprávnene odpočítal daň z predmetnej faktúry. Dôvodom, že žalobcovi nevzniklo\nprávo na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie august 2019 z faktúry prijatej od dodávateľa VIDOX\n\nk.s., bola podľa správcu dane tá skutočnosť, že ani spoločnosti VIDOX k.s. nevznikla daňová povinnosť\npodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z dodania služieb.\n4. Pokiaľ ide o služby sprostredkovania nákupu farmaceutického tovaru od spoločnosti Destiny\ns.r.o., správca dane nepovažoval tvrdenia žalobcu o tom, že celý obchod medzi žalobcom a\nspoločnosťou Destiny s.r.o. sprostredkovala spoločnosť VIDOX k.s. pod záštitou pána A. B., za\ndostatočne preukázané. Správca dane okrem iného konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny\ndôkaz, z ktorého je zrejmá kvantifikácia aktivít sprostredkovania odsúhlasených žalobcom, ktorých\nvýsledkom by mal byť realizovaný nákup tovaru s nárokom na províziu. Poukázal tiež na rozpory\nvo výpovediach svedkov, keď z výpovede konateľa žalobcu vyplýva, že konateľ spoločnosti VIDOX\nk.s. pán B. mal zabezpečiť komplexné rokovania so spoločnosťou Destiny s.r.o., pri ktorých bolo\npotrebné odkomunikovať obchodné podmienky, ceny daných produktov, ako aj objemy a šírky portfólia\noriginálnych a generických liekov, čo však pán B. vo svojej výpovedi poprel, nakoľko on svoju osobu\noznačuje len za sprostredkovateľa, ktorého prínosom pre zrealizovanie posudzovaných obchodných\noperácií boli jeho dobré kontakty a nie odborné znalosti z daného odvetvia.\n5. Súčasne konštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal ani dodanie fakturovaných konzultačných\nslužieb, keďže okrem nezosúladených a veľmi všeobecných výpovedí svedkov a analýz, ku ktorým sa\nnevedel vyjadriť ani dodávateľ ani subdodávateľ C. C., nepredložil žiadne iné dôkazy, ako napríklad\npracovné materiály, ktoré predchádzali údajným konzultačným službám. Správca dane zároveň\nnepovažoval za preukázanú ani fakturovanú položku ostatné administratívne náklady.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný\nrozhodnutím č. 101389970/2021 zo dňa 04. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol\ntak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nSprávna žaloba\n7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n101389970/2021 zo dňa 04. augusta 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č.\n100484883/2021 zo dňa 24. marca 2021, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady\ntrov konania. Správnu žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa s jeho námietkami a vyjadreniami\nv napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Daňovú kontrolu považoval za nezákonnú, pretože v nej\nboli porušované jeho základné práva. Vyjadril sa, že v prvostupňovom rozhodnutí je nesprávne\nposúdený zistený skutkový stav, pretože správca dane nevykonal žiadny dôkaz vyvracajúci jeho\npreukázané tvrdenia. Záver žalovaného je podľa jeho názoru nesprávnym právnym posúdením, pretože\nnepoukazuje na relevantný právny predpis, pre ktorý by mohol jeho právo na odpočítanie dane\nodmietnuť. Rozhodnutie správcu dane navyše označil za zmätočné, pretože z neho nie je možné zistiť,\nna základe akých skutkových a právnych okolností správca dane jeho právo neuznal, resp. aké zákonné\npodmienky nesplnil, a tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V nadväznosti na žalovaným\nuvádzané nezrovnalosti vo výpovediach svedkov uviedol, že sporné skutočnosti vôbec nie sú dôležité\npre správne určenie dane, pričom všetci svedkovia v každej svojej výpovedi potvrdili uskutočnenie\nobchodu na základe predloženej zmluvy, podľa ktorej sa aj riadne plnilo.\n8. Ďalej namietal nezákonné začatie daňovej kontroly, keďže oznámenie o daňovej kontrole bolo vydané\nv rozpore s § 46 ods. 1 daňového poriadku z dôvodu, že v ňom je uvedený začiatok daňovej kontroly\no 9.00 hod. Správcovi dane zároveň vytkol, že v oznámení o daňovej kontrole uviedol, že daňová kontrola\nbude vykonávaná u správcu dane na adrese D. XX, E. E., kancelária č. 124 a aj prvý úkon daňovej\nkontroly sa neuskutočnil u žalobcu, ale v priestoroch kancelárie daňového úradu, ktorý postup označil\nza nezákonný a šikanózny, v rozpore s § 3 ods. 2, 8 a § 44 ods. 3 daňového poriadku.\n9. Namietal tiež, že v daňovom vyrubovacom konaní konali zamestnankyne správcu dane daňové\nkontrolórky F. E. a F. E., ktoré sú vo veci jednoznačne zaujaté a samé mali ex offo navrhnúť svoje\nvylúčenie z daňového konania podľa § 60 ods. 3 daňového poriadku. Zdôraznil, že nenamieta zaujatosť\npodľa § 60 ods. 4 daňového poriadku. Uvedené zamestnankyne mali podľa jeho názoru namietnuť svoju\nzaujatosť z dôvodu, že už v daňovej kontrole vyhodnotili dôkazy a dospeli k záveru vo veci samej,\nmali teda taký pomer k veci, ktorý vyučoval ich nezaujatosť vo vyrubovacom konaní. Podotkol, že tieto\n\nzamestnankyne vykonávali daňovú kontrolu na základe písomného poverenia, ktorého účinky trvali len\npočas daňovej kontroly a ďalej už nemali možnosť vo veci konať, a to aj vzhľadom na to, že celú\ndaňovú kontrolu vykonávali chaoticky, neprofesionálne, zaujato a sústavne v jeho neprospech. Za dôkaz\npreukazujúci opodstatnenosť ich vylúčenia označil protokol z daňovej kontroly. Zdôraznil, že dôvodom\nvylúčenia zamestnanca príslušného orgánu je aj jeho vzťah k veci.\n10.\nSprávcovi dane súčasne vytkol nezákonný postup pri daňovej kontrole v rozpore s § 46\nods. 5 daňového poriadku, keď ho doteraz nevyzval a neoznámil mu, aké má pochybnosti o ním\npredložených dôkazoch, pričom ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, kde a kedy si\nsprávca dane splnil túto zákonnú povinnosť. Mal za to, že protokol z takejto nezákonnej daňovej\nkontroly nemôže byť použitý vo vyrubovacom konaní ako dôkaz, a preto je nezákonné aj rozhodnutie\nsprávcu dane. Hodnotenie výpovedí dvoch svedkov ako vyhýbavé a všeobecné považoval za účelové,\nkeď žalovaný rovnako ako správca dane pri hodnotení výpovedí zamlčuje, že obaja svedkovia výslovne\npotvrdili uskutočnenie obchodu tak, ako to bolo dohodnuté v zmluve a následne aj fakturované\na zaplatené. Upozornil, že žalovaný ani správca dane nespomínajú ani výpoveď svedka B. B.,\nktorý potvrdil, že k sprostredkovaniu obchodu došlo, a že bez pána B. by k obchodu nikdy nedošlo. Pokiaľ\nžalovaný záver o správnom hodnotení dôkazov správcom dane preukazuje tým, že žalobca nepredložil\ndôkaz o kvantifikácii aktivít sprostredkovateľa, táto kvantifikácia je uvedená v prílohe - protokol\no vyúčtovaní a bola aj viackrát vysvetlená konateľom žalobcu, pričom správca dane tieto vysvetlenia\núčelovo ignoruje.\n11. Okrem toho namietal, že z prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, čo správca dane\npovažuje za dôkazy a čo iba za vlastné zistenia, pretože len uvádza, čo všetko obstaral s takmer\ndoslovným odpisom obsahu spisu. Takýto postup je podľa jeho mienky v rozpore s § 3 ods. 2, 8 a § 63\nods. 5 daňového poriadku. V rozhodnutí správcu dane (ani v protokole) podľa neho nie je uvedený\nani jeden dôkaz a žiadne hodnotenie jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čím je toto rozhodnutie\nzmätočné a nezrozumiteľné, a ide tiež o porušenie § 3 ods. 3 daňového poriadku. Uviedol, že aj protokol\nz daňovej kontroly je nepreskúmateľný, a teda nezákonný z dôvodu rozporu s § 46 ods. 8 a § 47\npísm. h) daňového poriadku, keď v ňom absentuje vyhodnotenie skutočností, ktoré majú byť podkladom\nrozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, úvahy správcu dane, ktoré\novplyvnili hodnotenie dôkazov, a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Zároveň\ntvrdil, že nikde v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené, ktoré dôkazy svedčia v prospech, a ktoré\nv jeho neprospech. Vyjadril sa tiež, že zo všetkých zistení uvedených správcom dane v rozhodnutí, sa\nnedá nájsť ani jeden dôkaz, ktorý by spochybňoval ním predložené doklady.\n12.\nUviedol, že daňovej kontrole predložil všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, a ktoré\nod neho správca dane žiadal, čím si splnil svoje dôkazné bremeno. Mal za to, že zo zisteného\nskutkového stavu nevyplýva žiadna pochybnosť o reálnosti preverovanej faktúry o dodaní služieb,\npretože na základe sprostredkovania dohodnutého v zmluve reálne došlo k uskutočneniu obchodnej\nspolupráce medzi spoločnosťami Destiny s.r.o. a žalobcom, čo potvrdil v daňovej kontrole sám\nsprávca dane, keď právo na odpočítanie dane pri obchodoch so spoločnosťou Destiny s.r.o. uznal.\nPodotkol, že reálne uskutočnenie tejto služby potvrdili nezávisle od seba aj konateľ spoločnosti\nDestiny s.r.o., konateľ žalobcu aj sprostredkovateľ, pričom správca dane nevykonal v daňovej kontrole\nani vo vyrubovacom konaní žiadny dôkaz spochybňujúci tieto skutočnosti. V daňovej kontrole bolo\nvysvetlené, že pán B. postupoval pri sprostredkovaní do procesu cenotvorby a portfólia dodania tovaru.\nSnažil sa zabezpečiť maximálny objem sortimentu z hľadiska vplyvu na výšku sprostredkovateľskej\nodmeny a sprostredkovaním zabezpečilo, že objednávky žalobcu boli akceptované a tovar dodaný.\nDôkazom je dodanie tovaru, ktoré sa ukončením zmluvy o sprostredkovaní zastavilo, a dodanie služieb\npredloženými súbormi.\n13. V súvislosti s upozornením žalovaného na § 18a zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych\npomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona\no liekoch“) v napadnutom rozhodnutí namietal, že túto skutočnosť tvrdí vôbec prvýkrát v celom konaní\naž odvolací orgán v rozhodnutí o odvolaní, ide o novú skutočnosť, o ktorej doteraz nevedel a nemohol\nsa k nej ani vyjadriť. Podotkol, že žalovaný k týmto tvrdeniam vôbec neuvádza, aký má mať takéto\npochybenie na strane dodávateľa vplyv na daňový subjekt a jeho práva pri správe daní. Mal za to,\nže takéto pochybenie nemá žiadny vplyv ani na daňovú stránku dodania služby podľa zákona o DPH\n\n(rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája\n2021), pričom jeho dodávateľ sa v skutočnosti zaregistroval do uvedeného registra.\n14. Ďalej namietal, že jediným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo, že ani daňovému\nsubjektu VIDOX, k. s. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dodaním služby.\nPodotkol, že spoločnosť VIDOX, k. s. prijala zaplatenú daň v cene za poskytnutú službu v súlade\ns vystavenou faktúrou a túto daň priznala a odviedla do štátneho rozpočtu. Upozornil, že dôvod,\nktorý správca dane uvádza ako dôvod neuznania jeho práva v prvostupňovom rozhodnutí sa vyskytuje\nviackrát, sú „širšie súvislosti“, hoci z rozhodnutia nie je možné zistiť, o čo presne ide. Správcovi\ndane vytkol subjektívne, neodôvodnené a zjavne zaujaté názory a postrehy, keď nejasné odpovede\nsvedka vždy vykladá v jeho neprospech. S poukazom na záver správcu dane, že dodávateľ nemal\nzamestnancov ani kvalifikáciu na obchodovanie s liekmi podotkol, že dodávateľ nikdy netvrdil, že má\nzamestnancov, ale to ani nie je zákonná podmienka na poskytovanie služieb, pričom pán B. v priebehu\ndaňovej kontroly vysvetlil, že na sprostredkovanie obchodu ani žiadnu kvalifikáciu nepotreboval. Zároveň\nv súvislosti so správcom dane namietaným neuchovaním prvej ponuky na spoluprácu podotkol, že nikto\nnemá dôvod uchovávať si ponuky, ktoré sa nezrealizovali.\n15. Opätovne spochybnil záver správcu dane, že vykonané výsluchy svedkov preukázali, že deklarované\nslužby neboli reálne poskytnuté. Žalovaný podľa jeho názoru ignoruje predložené účtovné doklady a\nďalšie listinné dôkazy - predovšetkým zmluvu, protokol o vyúčtovaní, ako aj vypracované materiály,\npričom dôkazy spochybňujúce tieto skutočnosti správca dane nevykonal. Spochybnil tiež záver\nžalovaného o porušení § 49 zákona o DPH, keďže toto ustanovenie porušiť nemohol, pretože bolo\ndokladmi preukázané, že k dodaniu služby došlo, a správca dane nikdy nespochybnil správnosť,\npravdivosť a úplnosť predložených dokladov. Správca dane preto podľa jeho názoru nesprávne posúdil\nskutkový stav. Upozornil, že pri miestnom zisťovaní, v rámci daňovej kontroly aj vo vyjadrení k protokolu\nsa snažil správcovi dane vysvetliť osobitosti trhu a obchodovania s liekmi, ktoré mali vplyv aj na postup\nv tejto obchodnej veci a na týchto vyjadreniach zotrval.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n16. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 04. apríla 2022, v ktorom trval\nna napadnutom rozhodnutí, žiadal žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania. Mal\nza to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami daňového\nporiadku a na základe vyhodnotenia dôkazov, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, dospel\nk záverom uvedeným v protokole a následne v prvostupňovom rozhodnutí, že predmetná obchodná\noperácia nebola preukázane realizovaná, t. j. k dodaniu služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH nedošlo,\nkeď žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz preukazujúci dodanie v zmysle predloženej faktúry.\nTvrdil, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu.\n17. Daňový poriadok podľa jeho mienky nebráni správcovi dane uviesť v oznámení okrem dňa začatia\ndaňovej kontroly aj čas a tento bol uvedený z dôvodu, aby mohlo dôjsť k osobnému stretnutiu správcu\ndane a žalobcu, išlo o postup správcu dane v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Podotkol, že\nz podanej žaloby nevyplýva, akým spôsobom uvedenie času porušuje základné práva žalobcu. Vyjadril\nsa tiež, že nesúhlas žalobcu s postupom správcu dane nemôže byť sám o sebe ex offo dôvodom\npre vylúčenie zamestnanca pre jeho zaujatosť spočívajúcu v jeho postupe pri vedení konania, resp.\njeho účasti na konaní v tom istom stupni. Rozhodovanie v tej istej veci je podľa jeho názoru dôvodom\nvylúčenia iba v prípade, ak sa zamestnanec zúčastnil rozhodovania na orgáne iného stupňa. Tvrdil, že\nplnenie si povinností zamestnancov správcu dane ako aj správcu dane nie je prejavom vzťahu k veci,\nako i k účastníkovi konania a jeho zástupcovi, tak ako to ustanovuje § 60 ods. 3 daňového poriadku.\nZdôraznil, že vyrubovacím konaním sa nepreskúmava postup správcu dane v daňovej kontrole, ale na\nzáklade písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov sa v ňom vykonáva\ndokazovanie alebo miestne zisťovanie a vydáva rozhodnutie.\n18. Uviedol, že v procese daňovej kontroly správcu dane zaujímalo, aké skutočnosti vyplývajú\nzo zaslaných súborov dát pre žalobcu a do akej miery sú tieto informácie pre žalobcu využiteľné,\na vysvetlenie požadoval od žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 23. apríla 2020, kedy ho zároveň\noboznámil so zisteniami pri výkone daňovej kontroly, následne dňa 19. mája 2020 vydal čiastkový\n\nprotokol, v ktorom konkretizoval o.i. aj naďalej preverovanú dodávateľskú faktúru vyhotovenú daňovým\nsubjektom VIDOX, k.s., ďalej vykonal výsluchy svedkov A. B. a C. C. za prítomnosti splnomocneného\nzástupca žalobcu a žalobca mal tiež možnosť vyjadriť sa k pochybnostiam aj zisteniam správcu dane\nvo výzve k protokolu. Vyjadril sa, že správca dane preveril a vyhodnotil, ako prebiehala celková\nspolupráca C. C. a A. B., a použil výpovede týchto svedkov aj z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie\nobdobie september 2019, pričom považoval za dôležité upriamiť pozornosť na konkrétne vzájomne\nprotirečivé vyjadrenia svedkov, preto tieto vyjadrenia v rozhodnutí citoval, čo podľa jeho mienky\npodnietilo splnomocneného zástupcu žalobcu namietať doslovný obsah spisu, čo sa ale nezakladá na\npravde.\n19. Upozornil, že správca dane nespochybnil obchodné transakcie žalobcu s daňovým subjektom\nDestiny spol., s.r.o. týkajúce sa nákupu farmaceutického tovaru, avšak za súčasnej dôkaznej situácie\nreálne poskytnutie služby spoločnosťou VIDOX, k.s. nebolo preukázané. Skutočnosť, že spoločnosť\nVIDOX, k.s. nebola zapísaná v zozname sprostredkovateľov nákupu alebo predaja humánneho lieku,\nneoznámila svoj zámer vykonávať sprostredkovateľskú činnosť Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ďalej\nlen „ŠÚKL“) a de facto nemala splnené zákonné podmienky na výkon sprostredkovateľskej činnosti,\npodľa neho nie je novým dôkazom vykonaným odvolacím orgánom, ale len odôvodnenie tvrdení a zistení\nsprávcu dane, na základe ktorých nedošlo k uznaniu žalobcovho nároku, preto nie je potrebné aby sa k\ntomu v odvolacom konaní vyjadroval žalobca, čo je plne v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku.\n20. Poukázal tiež na skutočnosť, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na strane 23\nkonkretizoval, že postupom žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a)\na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si neoprávnene odpočítal daň z prijatej faktúry, a zároveň\nsprávca dane uviedol, že platiteľovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že ani daňovému\nsubjektu VIDOX, k.s. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z dodania služby.\nDoplnil, bez ohľadu na to, či daňovému subjektu VIDOX, k.s. vznikla alebo nevznikla daňová povinnosť\npodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z dodania služby, v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH je tento povinný\nzaplatiť daň uvedenú na faktúre.\nIV.\nReplika žalobcu\n21. Žalobca v replike zo dňa 11. mája 2022 zotrval na podanej žalobe.\n22. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/298/2021. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 7. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 2S Správneho súdu v Bratislave a následne\nbola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu\nv Bratislave.\nVI.\nPojednávanie\n24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 19. marca 2026 rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a povereného zamestnanca žalovaného. Správny súd\n\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane\nkonania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru,\nže žaloba nie je dôvodná.\n25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ktorej obsah zhrnul.\n26. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný trvá napadnutom\nrozhodnutí aj na vyjadrení k žalobe.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n27. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n28. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n31. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n32. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti\ns daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach\na povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n33. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n34. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať\nv daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n35. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n36. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa\n§ 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\n\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n37. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n39. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n40. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n41. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu\nXX XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2019 žalobcovi. Žalovaný aj správca dane\nkonštatovali, že žalobca nepreukázal skutočné dodanie služieb fakturovaných subjektom VIDOX k.s.\npre žalobcu, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH v preverovanom zdaňovacom období.\n42. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä tú skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho\nnámietkami a vyjadreniami. Tvrdil, že v prvostupňovom rozhodnutí je nesprávne posúdený zistený\nskutkový stav, keď správca dane nevykonal žiadny dôkaz vyvracajúci jeho preukázané tvrdenia.\nZáver žalovaného považoval za nesprávne právne posúdenie, pretože nepoukazuje na právny predpis\noprávňujúci odmietnuť jeho právo na odpočítanie dane. Rozhodnutie správcu dane označil za zmätočné\na nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V nadväznosti na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov\nuviedol, že sporné skutočnosti nie sú dôležité pre správne určenie dane a všetci svedkovia potvrdili\nuskutočnenie obchodu. Ďalej namietal uvedenie času začiatku daňovej kontroly v oznámení o daňovej\nkontrole a miesto jej výkonu u správcu dane, a teda nie u žalobcu. Vyjadril sa tiež, že vo vyrubovacom\nkonaní konali zamestnankyne správcu dane zaujaté pre pomer k veci. Správcovi dane vytkol aj to, že\nho pri daňovej kontrole nevyzval a neoznámil mu pochybnosti o predložených dôkazoch. Hodnotenie\nvýpovedí svedkov považoval za účelové, pričom daňové orgány nespomínajú výpoveď svedka B. B.,\nžalovaný ignoruje predložené účtovné doklady a ďalšie listinné dôkazy (napr. protokol o vyúčtovaní).\nUviedol, že aj protokol z daňovej kontroly je nepreskúmateľný pre absenciu vyhodnotenia skutočností,\nktoré majú byť podkladom rozhodnutia, vysporiadania sa s jeho návrhmi a námietkami, úvah správcu\ndane ovplyvňujúcich hodnotenie dôkazov a použitia právnych predpisov. Upozornenie žalovaného na\n§ 18a zákona o liekoch označil za novú skutočnosť, ku ktorej sa nemohol vyjadriť s tým, že takéto\npochybenie nemá žiadny vplyv na daňovú stránku dodania služby, pričom jeho dodávateľ sa do daného\nregistra zaregistroval. Napokon namietal, že jediným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane\nbolo, že ani spoločnosti VIDOX, k. s. nevznikla daňová povinnosť dodaním služby, hoci táto zaplatenú\ndaň priznala a odviedla do štátneho rozpočtu.\n43. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový\nsubjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo\nna odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka,\n(iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných\nzdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Senatex\nGmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci G. H. D., C-610/19 zo dňa 3. septembra\n2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).\nFormálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm.\na) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa\n\n15. septembra 2016, bod 29; vo veci G. H. D., C- 610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci\nKemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne\npodmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp.\njeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo\nveci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL,\nC-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).\n44. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte\nktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty\n(§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako\nzdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa\nako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň\nz pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako\npodmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.\n45. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že\nprioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na\nodpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn.\n6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné\ntransakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),\npredložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje\ndaňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo\nnepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa\n11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov pod R 6/2020).\n46. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.\nneobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.\nseptembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi\ndaňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní\ndve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto\npovinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),\npričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov\npovinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom\nprípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti\nspochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej.“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.\nnovembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,\nnepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných\ndôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový\nsubjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné\nbremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS\npod č. 71/2017).\n47. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v medziach podanej\nsprávnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali\ndôvod na ich zrušenie.\n\n48. Pokiaľ ide o žalobné body týkajúce sa procesného postupu správcu dane, s týmito sa správny súd\nnestotožnil. Vo vzťahu k žalobcom namietanému určeniu presnej hodiny začatia daňovej kontroly je\nsprávny súd toho názoru, že konkretizácia hodiny začatia daňovej kontroly je v súlade so zásadou úzkej\nsúčinnosti podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, pričom týmto spôsobom mal správca dane v úmysle\nzabezpečiť si osobné stretnutie so žalobcom a žalobcovi tým zároveň umožnil sa naň náležite pripraviť.\nVo vzťahu k námietke týkajúcej sa miesta výkonu daňovej kontroly správny súd konštatuje, že vykonanie\ndaňovej kontroly v sídle správcu dane nepredstavuje vadu daňového konania a neodôvodňuje ani\nžalobcom namietanú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, keďže § 44 ods. 2 daňového poriadku\numožňuje správcovi dane vykonať daňovú kontrolu aj inde ako u daňového subjektu. Žalobca napokon\nani nekonkretizoval, aké konkrétne práva si v dôsledku uvedeného nemohol v predmetnom daňovom\nkonaní uplatniť ani v čom mala spočívať nezákonnosť zásahu do jeho práv.\n49. Žalobca tiež namietal, že v daňovom vyrubovacom konaní konali zamestnankyne správcu dane,\nktoré boli zaujaté, a samy mali ex offo navrhnúť svoje vylúčenie z daňového konania podľa § 60 ods. 3\ndaňového poriadku, keďže tieto zamestnankyne vykonávali aj daňovú kontrolu na základe písomného\npoverenia a účinky tohto poverenia trvali len počas daňovej kontroly. Správny súd je v tejto súvislosti toho\nnázoru, že žalobcom uvádzané dôvody, spočívajúce v zásade v nespokojnosti žalobcu s procesným\npostupom daných zamestnankýň pri výkone daňovej kontroly, nepredstavujú na ich strane pomer k\nveci s tým, že v tomto prípade nebol daný ani dôvod vylúčenia podľa § 60 ods. 2 daňového poriadku,\nkeďže tento dôvod sa týka iba prípadu, keď sa zamestnanec zúčastnil daňového konania v tej istej veci\nako zamestnanec orgánu iného stupňa, pričom daňová kontrola aj vyrubovacie konanie v predmetnej\nveci prebiehali na tom istom daňovom orgáne. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že\nrozhodnutie vo vyrubovacom konaní nebolo vydané ani jednou zo žalobcom uvádzaných zamestnankýň\nsprávcu dane, ale vedúcou oddelenia daňovej kontroly 3. Je tiež potrebné podotknúť, že na rozdiel od\ndaňovej kontroly, v rámci ktorej daňový poriadok v § 45 ods. 1 písm. a) priznáva daňovému subjektu\nprávo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nv súvislosti s vyrubovacím konaním akákoľvek zmienka o písomnom poverení zamestnanca správcu\ndane v daňovom poriadku absentuje.\n50. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu nemohol dať za pravdu ani tvrdeniu\nžalobcu, že správca dane pri daňovej kontrole porušil § 46 ods. 5 daňového poriadku tým, že mu\nneoznámil pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti ním predložených dokladov a nevyzval\nho, aby sa k nim vyjadril. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax kasačného súdu,\npodľa ktorej výzva v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne\nzaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho\npojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu\nspíše zápisnicu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020\nzo dňa 24. februára 2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky pod č. 18/2022). V prejednávanej veci správny súd z obsahu administratívneho\nspisu zistil, že správca dane ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly, a teda pred ukončením\ndaňovej kontroly vykonal dňa 16. októbra 2020 ústne pojednávanie, na ktoré sa za žalobcu dostavila jeho\nsplnomocnená zástupkyňa a v rámci ktorého túto oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej\nkontrole u žalobcu za predmetné zdaňovacie obdobie a okrem iného uviedol, že tvrdenie žalobcu o\ntom, že celý obchod medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Destiny spol. s r. o. sprostredkovala\nspoločnosť VIDOX k.s. pod záštitou pána A. B., nepovažuje za dostatočne preukázané, o čom spísal\nzápisnicu. Správca dane súčasne žalobcovi poskytol lehotu na vyjadrenie sa k zápisnici z predmetného\nústneho pojednávania do desiatich dní odo dňa spísania zápisnice. Uvedeným spôsobom si správca\ndane podľa názoru správneho súdu splnil svoju povinnosť ustanovenú v § 46 ods. 5 daňového poriadku.\n51. Ako vyplýva z napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, správca dane a žalovaný vydali\nsvoje rozhodnutia na tom podklade, že žalobca nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane a vykonaným dokazovaním boli zistené také\nskutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovanej faktúry\nvystavenej dodávateľom VIDOX k.s.\n52. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa vzťahuje tak na preukázanie splnenia\nhmotnoprávnych podmienok dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj na splnenie\nformálnych podmienok v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, sa správny súd nemohol stotožniť s\n\nargumentáciou žalobcu, že preukázal skutočné dodanie deklarovaných služieb dodávateľom VIDOX k.s.\nSprávca dane a žalovaný v predmetnej veci vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych\npodmienok odpočítania dane zo spornej faktúry vystavenej deklarovaným dodávateľom pre žalobcu.\nPochybnosti správcu dane spočívali v tom, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého je\nzrejmá kvantifikácia aktivít sprostredkovania odsúhlasených žalobcom, a súčasne vznikli rozpory vo\nvýpovediach svedkov, keď z výpovede konateľa žalobcu vyplýva, že konateľ spoločnosti VIDOX\nk.s. pán B. mal zabezpečiť komplexné rokovania so spoločnosťou Destiny s.r.o., pri ktorých bolo\npotrebné odkomunikovať obchodné podmienky, ceny daných produktov, ako aj objemy a šírky portfólia\noriginálnych a generických liekov, čo však pán B. vo svojej výpovedi poprel, nakoľko on svoju osobu\noznačuje len za sprostredkovateľa, ktorého prínosom pre zrealizovanie posudzovaných obchodných\noperácií boli jeho dobré kontakty a nie odborné znalosti z daného odvetvia. Súčasne konštatoval,\nže žalobca dostatočne nepreukázal ani dodanie fakturovaných konzultačných služieb, keďže okrem\nnezosúladených a veľmi všeobecných výpovedí svedkov a analýz, ku ktorým sa nevedel vyjadriť ani\ndodávateľ ani subdodávateľ C. C., nepredložil žiadne iné dôkazy. Správca dane zároveň nepovažoval\nza preukázanú ani fakturovanú položku ostatné administratívne náklady. Správny súd sa stotožňuje\ns názorom správcu dane a žalovaného, že uvedené skutočnosti a zistenia predstavujú dôvodnú\npochybnosť o splnení materiálnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Zistenia\nsprávcu dane a žalovaného v tomto prípade spochybňujú samotnú existenciu deklarovaných služieb.\nŽalobcom predložené ani správcom dane zabezpečené dôkazy vo vzťahu vykonaniu deklarovaných\nslužieb ho nepreukázali hodnoverne a nebolo možné zistiť, či k ich dodaniu skutočne došlo.\n53. Správny súd sa pritom nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa účelového hodnotenia\nvýpovedí svedkov, keďže daňové orgány náležite vysvetlili, prečo považovali tieto výpovede za\nrozporné a logickým spôsobom zdôvodnili, že dané rozpory sú natoľko závažné, že podstatným\nspôsobom spochybňujú uskutočnenie dodania služieb uvedených na spornej faktúre. Žalobca zároveň\npoukazoval na výpoveď svedka B. B. – konateľa spoločnosti Destiny spol. s r.o., ktorý potvrdil,\nže k sprostredkovaniu obchodu došlo a že bez pána B. by k obchodu nikdy nedošlo. Správny súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na skutočnosť, že z predmetnej výpovede síce vyplýva, že žalobca a spoločnosť\nDestiny spol. s r.o. nadviazali spoluprácu na základe sprostredkovania spoločnosťou VIDOX k.s., a že\nk naviazaniu spolupráce by inak nedošlo, čo správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach\nani nespochybnili, avšak uskutočnenie konkrétneho sporného obchodu v rámci preverovaného\nzdaňovacieho obdobia z tejto výpovede nevyplýva. Rovnako správny súd nevzhliadol, že by zo\nstrany daňových orgánov došlo k ignorovaniu predložených účtovných dokladov či iných listinných\ndôkazov, keďže sa s nimi v napadnutých rozhodnutiach podrobne zaoberali. Pokiaľ žalobca v tomto\nsmere poukazoval na protokol o vyúčtovaní, v ktorom je podľa jeho názoru obsiahnutá kvantifikácia\naktivít sprostredkovateľa, správny súd upozorňuje na skutočnosť, že daný protokol obsahuje len\nvšeobecné informácie o počte odpracovaných hodín, výške provízie a pod., avšak konkrétne informácie\no uskutočnených aktivitách dodávateľa v predmetnom zdaňovacom období v ňom absentujú.\n54. V súvislosti s upozornením žalovaného na § 18a zákona o liekoch a nevykonanie registrácie\nv zozname sprostredkovateľov nákupu alebo predaja humánneho lieku spoločnosťou VIDOX k.s.\nv napadnutom rozhodnutí dáva správny súd žalobcovi za pravdu, že išlo o novú skutočnosť, na ktorú\nžalobca nebol doposiaľ upozornený. Avšak vzhľadom na to, že zo strany žalovaného bola táto okolnosť\npoužitá len na podporu už dovtedy dostatočne odôvodnených záverov správcu dane, uvedené podľa\nnázoru správneho súdu nemalo vplyv na správnosť záverov žalovaného.\n55. Žalobca teda v danom prípade relevantným spôsobom nepreukázal splnenie hmotnoprávnych\npodmienok odpočítania dane z pridanej hodnoty. Bol to práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak\nsi uplatnil právo na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie\nhmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne relevantným\nspôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyšli najavo. V rámci\ndaňovej kontroly preto podľa názoru správneho súdu (i) nebola preukázaná existencia zdaniteľného\nplnenia a (ii) nebolo preukázané dodanie platiteľom dane. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne\npodmienky na odpočítanie dane.\n56. Vychádzajúc z uvedeného správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím v medziach žalobných bodov nezistil, že by sa príslušné orgány finančnej\nsprávy pri svojom rozhodovaní odchýlili od relevantných zákonných ustanovení. Správny súd sa preto v\n\ndanom prípade nestotožnil s námietkami žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane,\nbola v zmysle napadnutých rozhodnutí tá skutočnosť, že ani dodávateľovi VIDOX k.s. nevznikla daňová\npovinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH z dodania služby, keďže daná obchodná operácia nebola\npreukázateľne zrealizovaná, a teda k dodaniu služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH nedošlo. V tejto\nsúvislosti sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ aj spoločnosť VIDOX, k. s.\nzaplatenú daň priznala a odviedla do štátneho rozpočtu, nič to nemení na vyššie uvedenom závere\ndaňových orgánov, keďže v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH bola daná spoločnosť povinná zaplatiť\ndaň uvedenú na faktúre.\n57. Rovnako správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti\nnapadnutých rozhodnutí, keďže správca dane a následne aj žalovaný svoje rozhodnutia náležite\nodôvodnili. Je toho názoru, že z napadnutých rozhodnutí je dostatočne zrejmé, aké dôkazy boli správcom\ndane vykonané, ako ich vyhodnotil a k akým skutkovým záverom dospel. Z napadnutých rozhodnutí tiež\njednoznačne vyplýva, aké právne predpisy žalobca porušil, a to § 49 ods. 1 a nadväznosti na § 49 ods.\n2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný sa zároveň náležite zaoberal podstatnými\nodvolacími námietkami žalobcu. Správny súd zároveň nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu\nohľadom nepreskúmateľnosti vyhotoveného protokolu z daňovej kontroly, keďže aj v tomto správca dane\npodrobne uviedol, na akom skutkovom a právnom základe dospel k záveru o nesplnení podmienok na\nodpočítanie dane zo spornej faktúry žalobcom.\n58. S odkazom na uvedené, ako aj na obsah administratívneho spisu, je aj správny súd toho\nnázoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď si nezabezpečil dostatok dôkazov preukazujúcich\ndeklarované dodanie služieb dodávateľom – VIDOX k.s., v čoho dôsledku sa dostal do dôkaznej núdze.\nV prejednávanej veci z vykonaných výsluchov svedkov vyplynuli viaceré zásadné rozpory s tvrdeniami\nžalobcu spochybňujúce ním tvrdené skutočnosti. Pochybnosti správcu dane o splnení podmienok\nna odpočítanie dane na strane žalobcu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, sa preto žalobcovi\nnepodarilo odstrániť. Podstata pochybností správcu dane sa pritom týkala výlučne obchodného vzťahu\nmedzi deklarovaným dodávateľom a žalobcom, išlo teda o skutočnosti priamo v dispozičnej sfére\nžalobcu.\n59. Správny súd je toho názoru, že v danom prípade mal predovšetkým žalobca preukázať zodpovedný\nprístup a snažiť sa vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom,\nže bol uskutočnený (viď rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018). Uvedené platí o to viac\nza situácie, ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované dlhší časový\núsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom zachyteným na\nhmotnom substráte. Daňový subjekt si musí v takomto prípade zadovážiť čo najširšie penzum dôkazov\npreukazujúcich reálnosť plnenia, aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti\nodpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou\n(obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NSS SR“ - sp. zn.\n2Sfk/27/2023 zo dňa 21. februára 2025).\n60. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju\nrozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.\n61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno od žalobcu spravodlivo\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania, pričom tomuto žiadne trovy konania ani nevznikli.\n62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\n\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": []}