{"guid": "67788be8-6230-4548-914c-97109b7ec9cf:453b0191-7dc2-4688-80cd-a03359da0b88", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201657.1", "spisova_znacka": "BA-1S/277/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/277/2021 z 28. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. BA-1S/277/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201657.1", "identifikacne_cislo": "1021201657", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-79", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/453b0191-7dc2-4688-80cd-a03359da0b88", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201657.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201657.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201657.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/277/2021\n1021201657\n28. 05. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201657.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-1S/277/2021\n\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci\nžalobcu: STAR CENTRUM spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 855 410,\nzastúpený: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 55\n792 031, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101255403/2021 zo dňa 19. júla 2021,\ntakto\nrozhodol:\nBA-1S/277/2021\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 101255403/2021 zo dňa 19. júla 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.\n100452312/2021 zo dňa 17. marca 2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nBA-1S/277/2021\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca podal dňa 26. augusta 2013 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume X XXX,XX\neur. V nadväznosti na to vykonal Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) daňovú kontrolu\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, pričom protokol\nz daňovej kontroly č. 9104408/5/4727871/2014/Ráš zo dňa 30. októbra 2014 (ďalej len „protokol“) bol\nžalobcovi doručený dňa 03. novembra 2014.\n\n2. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane rozhodnutie č. 102746282/2019 zo dňa 28. novembra\n2019 (ďalej len „rozhodnutie o určení rozdielu dane“), proti ktorému žalobca podal odvolanie. Po podaní\nodvolania správca dane rozhodnutím č. 100310581/2020 zo dňa 30. januára 2020 zrušil rozhodnutie\no určení rozdielu dane a zároveň rozhodnutím č. 100309769/2020 zo dňa 30. januára 2020 zastavil\nodvolacie konanie vo veci určenia rozdielu dane (ďalej len „rozhodnutie o zastavení odvolacieho\nkonania“) z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok“). Táto lehota uplynula dňa 31. decembra 2019.\n3. Správca dane rozhodnutím č. 100452312/2021 zo dňa 17. marca 2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) priznal žalobcovi úrok v sume XXX,XX eur zo sumy nadmerného odpočtu vo výške\n1 536,64 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku. Konštatoval,\nže v danej veci nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní uplatneného\nnadmerného odpočtu. Nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2013 mal byť podľa jeho názoru\nvrátený najneskôr do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania\n(právoplatnosť nadobudlo dňa 18. marca 2020), ak ho nebolo možné použiť podľa § 55 ods. 6 a 7\ndaňového poriadku, pričom lehota na jeho vrátenie uplynula dňa 28. marca 2020 a nadmerný odpočet\nvo výške 1 536,64 eur bol žalobcovi vrátený až dňa 12. marca 2021.\n4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na podklade ktorého žalovaný\nrozhodnutím č. 101255403/2021 zo dňa 19. júla 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia, priebeh\npredchádzajúceho daňového konania a obsah odvolania daňového subjektu, ktorý namietal najmä\nnesprávne určenie obdobia, za ktoré mu bol priznaný úrok z oneskorene vráteného nadmerného\nodpočtu, a domáhal sa priznania úroku už od pôvodnej lehoty splatnosti nadmerného odpočtu do dňa\njeho vyplatenia. Za rozhodujúcu otázku odvolacieho konania považoval posúdenie, či bol úrok podľa §\n79 ods. 3 daňového poriadku priznaný za správne časové obdobie a v správnej výške. V tejto súvislosti\nvychádzal z toho, že po zrušení rozhodnutia o určení rozdielu dane a po zastavení odvolacieho konania\nz dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane vznikla správcovi dane povinnosť vrátiť nadmerný odpočet\nbezodkladne, najneskôr do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania,\nak ho nebolo možné použiť podľa § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku. Konštatoval, že rozhodnutie\no zastavení odvolacieho konania bolo žalobcovi doručené dňa 17. februára 2020 a právoplatnosť\nnadobudlo dňa 18. marca 2020, pričom desaťdňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula\ndňa 28. marca 2020. Za rozhodné obdobie pre priznanie úroku preto považoval čas od nasledujúceho\ndňa po márnom uplynutí tejto lehoty až do dňa skutočného vrátenia nadmerného odpočtu, t. j. obdobie\nod 29. marca 2020 do 12. marca 2021, čo predstavovalo 349 dní.\n5. Neakceptoval argumentáciu žalobcu, podľa ktorej mal byť úrok priznaný už od pôvodnej lehoty\nsplatnosti nadmerného odpočtu po podaní daňového priznania. Vychádzal pritom z toho, že správca\ndane v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začal daňovú kontrolu, a preto sa pôvodná lehota podľa\n§ 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o DPH“) neuplatnila, keďže ďalší procesný postup sa viazal na vykonanie daňovej kontroly, jej\nvýsledok a následné vyrubovacie konanie.\n6. K námietke žalobcu, podľa ktorej správca dane nezaslal výzvu na odstránenie nedostatkov daňového\npriznania, žalovaný uviedol, že takýto postup neprichádzal do úvahy, pretože podané daňové priznanie\nneobsahovalo nedostatky brániace jeho riadnemu spracovaniu. Daňové priznanie preto správca dane\nspracoval bez potreby postupu podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH a dôvodom nevrátenia nadmerného\nodpočtu v pôvodnej lehote neboli vady priznania, ale začatie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti\nuplatneného nároku.\n7. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nečinnosť, prieťahy, účelovosť postupu správcu dane, porušovanie\nviacerých ustanovení daňového poriadku a zákona o DPH, ako aj závery vyvodzované z judikatúry\ntýkajúcej sa pasivity správcu dane, žalovaný tieto tvrdenia nepovažoval pre posúdenie otázky\npriznania úroku za rozhodujúce. V tejto súvislosti poukázal aj na procesnú aktivitu samotného žalobcu\npočas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, najmä na podávanie námietok zaujatosti, rozsiahle\nvyjadrenia a podania, ktoré podľa jeho názoru prispeli k dĺžke konania.\n\n8. Pri výpočte úroku vychádzal z § 79 ods. 3 a 7 daňového poriadku, podľa ktorých sa úrok priznáva za\nkaždý deň omeškania aj pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že základná\núroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 28. marca 2020 predstavovala 0,00 %, a jej\ntrojnásobok nedosiahol 10 %, bola použitá ročná úroková sadzba 10 %. Súčasne uviedol, že úrok sa\nzaokrúhľuje podľa § 161 daňového poriadku na desiatky eurocentov nadol.\nII.\nŽaloba\n9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnuté\nrozhodnutia považoval za nezákonné najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,\nnepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj pre nedostatočné vysporiadanie\nsa s jeho námietkami, dôkazmi a právnou argumentáciou uplatnenou v odvolacom konaní. Namietal\ntiež, že skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie neboli správnymi orgánmi posúdené úplne a v\npotrebných súvislostiach.\n10. Za nosnú žalobnú námietku označil nesprávne určenie časového obdobia, za ktoré mu bol\npriznaný úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu. Namietal, že správca dane aj žalovaný vychádzali z\nnesprávneho právneho záveru, keď úrok priznali len za obdobie od 29. marca 2020 do 12. marca 2021,\nteda za 349 dní, hoci podľa jeho názoru mu patrí kompenzácia za celé obdobie, počas ktorého nemohol\ns finančnými prostriedkami zodpovedajúcimi nadmernému odpočtu disponovať, teda za celé obdobie ich\nzadržovania. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že nárok na úrok nemožno viazať iba na neskorší procesný\nmoment, z ktorého vychádzali správne orgány, ale na omnoho skorší okamih. V tejto súvislosti tvrdil, že\núrok mal byť priznaný už odo dňa, keď mal byť nadmerný odpočet podľa všeobecnej zákonnej lehoty\nobvykle vrátený, prípadne najneskôr odo dňa, keď došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť rozdiel\ndane. Poukazoval tiež na to, že neskoršie rozhodnutia správcu dane o zrušení rozhodnutia o určení\nrozdielu dane a o zastavení konania mali podľa jeho názoru iba deklaratórny význam a nemohli založiť\naž nový okamih vzniku práva na úrok.\n11. V nadväznosti na uvedené namietal, že správne orgány nevysvetlili, prečo považovali za rozhodné\npráve obdobie od 29. marca 2020 do 12. marca 2021 a na základe akých konkrétnych právnych\núvah dospeli k záveru, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu uplynula práve dňa 28. marca\n2020. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva zrozumiteľný logický ani právny\npostup, ktorým by bolo možné preskúmať, prečo správne orgány naviazali začiatok úročenia práve\nna právoplatnosť neskorších procesných rozhodnutí a nie na skorší okamih vyplývajúci zo zákona a z\npriebehu daňového konania.\n12. Ďalej uviedol, že vznik jeho nároku na úrok treba posudzovať v spojení s právnou úpravou vrátenia\nnadmerného odpočtu podľa zákona o DPH a s právnou úpravou prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane\npodľa daňového poriadku. Tvrdil, že po uplynutí lehoty na vyrubenie rozdielu dane už správca dane\nnemohol ďalej zadržiavať nadmerný odpočet a bol povinný ho bezodkladne vrátiť. Ak tak neurobil, podľa\nžalobcu nastal stav omeškania správcu dane so všetkými dôsledkami vrátane povinnosti priznať úrok\nza celé obdobie neoprávneného zadržiavania finančných prostriedkov.\n13. Za významnú považoval aj argumentáciu založenú na zásade daňovej neutrality, efektivity,\nekvivalencie a proporcionality. Tvrdil, že pri zadržovaní nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly\na následného vyrubovacieho konania vzniká daňovému subjektu hospodárske znevýhodnenie\nspočívajúce v nemožnosti disponovať vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré musí byť\nkompenzované zaplatením úroku za celé obdobie zadržania. Podľa žalobcu nie je rozhodujúce len\nto, že správca dane bol oprávnený začať daňovú kontrolu, ale aj to, že bol povinný konať bez\nprieťahov a v zákonných lehotách. V tejto súvislosti poukazoval na judikatúru Súdneho dvora Európskej\núnie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyvodzoval, že počiatočným okamihom pre\nvýpočet úroku má byť deň, keď mal byť nadmerný odpočet podľa všeobecnej zákonnej lehoty obvykle\nvrátený, a nie až neskorší okamih odvodený od právoplatnosti rozhodnutí vydaných po vykonaní\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Zdôrazňoval, že podľa tejto judikatúry musí byť daňovému\nsubjektu kompenzované celé obdobie, počas ktorého nemohol s predmetnými peňažnými prostriedkami\ndisponovať.\n\n14. Zároveň namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite nevysporiadal s jeho\nodvolacími námietkami. Tvrdil, že žalovaný iba formálne reprodukoval časť jeho odvolania, avšak\nneuviedol dostatočné úvahy k rozhodujúcim otázkam, najmä k otázke začiatku a rozsahu úročenia, k\nvýznamu uplynutia lehoty na vyrubenie dane, ani k jeho argumentácii vychádzajúcej z vnútroštátnej a\neurópskej judikatúry. Za nepreskúmateľné považoval aj to, že v rozhodnutí žalovaného absentuje riadne\nzhodnotenie ním predložených dôkazov a právne relevantných súvislostí. Súčasne namietal zákonnosť\ncelej daňovej kontroly.\n15. V žalobe ďalej uviedol, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal ani s jeho námietkami týkajúcimi\nsa prieťahov a nečinnosti správcu dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, vrátane\nnámietok týkajúcich sa vybavovania námietok zaujatosti. Tvrdil, že správca dane nekonal bezodkladne,\nnerešpektoval zákonné lehoty a nepostupoval tak, aby vec vybavil bez zbytočných prieťahov, hoci práve\ntieto okolnosti mali podľa jeho názoru zásadný význam pre posúdenie, odkedy a v akom rozsahu mu\npatrí úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu. Osobitne namietal záver žalovaného, podľa ktorého mal\nžalobca vlastný podiel na prieťahoch v konaní tým, že podával námietky zaujatosti voči pracovníkom\nsprávcu dane. Podľa žalobcu nemožno výkon jeho procesných práv vyhodnocovať v jeho neprospech\na zodpovednosť za nečinnosť, prieťahy a nedodržanie zákonných lehôt prenášať na daňový subjekt.\nTvrdil, že aj pri existencii takýchto námietok boli správne orgány povinné o nich rozhodnúť zákonným\nspôsobom a v primeranom čase, pričom prípadné pochybenia v tomto smere nemožno použiť ako dôvod\nna obmedzenie jeho nároku na úrok.\n16. Ďalšiu podstatnú žalobnú námietku založil na tvrdení, že v dôsledku dlhodobého zadržiavania\nnadmerných odpočtov sa dostal do druhotnej insolventnosti a následne aj do omeškania s úhradou\nneskorších daňových povinností. Namietal, že správca dane voči nemu následne uplatnil úroky z\nomeškania za zdaňovacie obdobia roku 2015, pričom tieto úroky boli podľa jeho tvrdenia vyrubené\naž v roku 2020 a následne kompenzované s jeho nadmernými odpočtami. Podľa žalobcu je takýto\npostup v rozpore so zásadou daňovej neutrality, proporcionality a reciprocity, keďže na jednej strane\nsprávca dane od daňového subjektu vyberá úroky za celé obdobie omeškania, no na druhej strane\nmu nepriznáva úrok za celé obdobie, počas ktorého mu zadržiaval jeho finančné prostriedky. V tejto\nsúvislosti osobitne namietal aj rozdielnosť úrokovej sadzby uplatňovanej správcom dane voči daňovému\nsubjektu a sadzby priznávanej daňovému subjektu pri oneskorenom vrátení nadmerného odpočtu.\nPoukazoval na to, že správca dane si voči nemu uplatnil úrok vo výške 15 % ročne podľa § 156 ods.\n2 daňového poriadku, zatiaľ čo žalobcovi priznal úrok iba vo výške 10 % ročne podľa § 79 ods. 3\ndaňového poriadku, a to navyše len za obmedzené obdobie. Takýto stav považoval za rozporný so\nzásadou ekvivalencie, efektivity, reciprocity, ako aj s ochranou majetkových práv a princípom rovnosti v\nprávach. Ďalej poukazoval na iné obdobné prípady rozhodovania správcu dane vo veciach subjektov, v\nktorých je konateľom A. A., najmä na prípad spoločnosti Energetic Systems, s.r.o. Z tejto rozhodovacej\nčinnosti vyvodzoval, že správca dane a žalovaný postupujú nejednotne, nepredvídateľne a pri skutkovo\nobdobných veciach vytvárajú neodôvodnené rozdiely, či už pri určení počtu dní úročenia alebo úrokovej\nsadzby, čím dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zásady podľa § 3 ods. 9 daňového poriadku,\npodľa ktorej pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nemajú vznikať neodôvodnené rozdiely.\n17. V časti žaloby označenej ako „právne posúdenie veci s prejudiciálnymi otázkami žalobcu“ rozsiahlo\npoukazoval na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ntýkajúcu sa vrátenia nadmerného odpočtu DPH a nároku na úroky z omeškania. Z týchto vyvodzoval,\nže počiatočným okamihom pre výpočet úroku má byť deň, keď mal byť nadmerný odpočet podľa\nvšeobecnej zákonnej lehoty obvykle vrátený, a že daňovému subjektu musí byť kompenzované\ncelé obdobie, počas ktorého nemohol disponovať svojimi finančnými prostriedkami. Zdôrazňoval tiež\nprednosť práva Únie pred vnútroštátnou právnou úpravou, pričom vnútroštátne ustanovenia nemožno\nvykladať spôsobom popierajúcim zásady daňovej neutrality, efektivity a ekvivalencie. V tejto súvislosti\nsformuloval nasledujúce prejudiciálne otázky, ktoré predkladá na posúdenie vnútroštátnemu súdu:\n„Dá sa považovať nerovné správanie Slovenskej republiky prostredníctvom Finančnej správy SR k\ndaňovému subjektu (žalobcovi), vo veci vyrubenia úroku 15% p.a., orgánom Finančnej správy (správcom\ndane) za omeškania s úhradou daňovej povinností na daní z pridanej hodnoty za zdaniteľne obdobia\nz roku 2015 s vyúčtovaním úroku 12.03.2020 jednotlivými rozhodnutiami správcom dane (za uvedené\nobdobia – rozhodnutia o povinností uhradenia úroku žalobcom, vyššie uvedenej žaloby) a na druhej\nstrane Finančná správa SR (správca dane) za omeškanie s vrátením nadmerného odpočtu žalobcovi za\n\nzdaniteľné obdobie apríl 2013 (od 24. 07.2013 do 12.03.2021) nepriznal úrok správca dane žalobcovi\nza uvedené celé obdobie zadržovaných finančných prostriedkov z nadmerného odpočtu, ale správca\ndane priznal úrok 10% p.a. len za čas od 29.03.2020 do 12.03.2021, t.j. 349 dní; za konanie finančných\norgánov v zásade daňovej neutrality, ekvivalencie a efektivity a reciprocity úrokovej percentuálnej miery,\npri daní z pridanej hodnoty ?\nAk Finančná správa SR (správca dane) používa úrokovú mieru za omeškanie so zapletením daňovej\npohľadávky, úrokovú sadzbu 15% p.a.; nemala by Finančná správa SR (správca dane) v zásade\nekvivalencie a reciprocity na nepoškodzovania daňových subjektov na hospodárskom konaní a\nekonomickej činností, priznávať rovnakú percentuálnu mieru s 15% p.a. sadzbou; na odškodnenie\ndaňových subjektov, zo zadržovaných finančných prostriedkov z nadmerného odpočtu počas daňovej\nkontroly (a daňového konania), aby nedochádzalo k škodám na majetku daňového subjektu; žalobcu?“.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08. decembra 2021, pričom ju navrhol zamietnuť\na nepriznať trovy konania a právneho zastúpenia. K námietke žalobcu o nedodržaní zákonnej ročnej\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že daňová kontrola bola začatá v deň uvedený v oznámení\no vykonaní daňovej kontroly zo dňa 09. októbra 2013, t. j. dňa 24. októbra 2013, daňová kontrola bola\nprerušená od 18. septembra 2014 do 16. októbra 2014, čoho následkom bol dátum posledného možného\ndňa na ukončenie daňovej kontroly 22. novembra 2014, pričom protokol bol žalobcovi doručený dňa 03.\nnovembra 2014, čím bola v zákonnej lehote daňová kontrola ukončená.\n19. K námietke žalobcu o nedodržaní lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu do 10 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia o zastavení vyrubovacieho konania uviedol, že správca dane peňažnú sumu\nz nadmerného odpočtu vo výške 1 536,64 eura dňa 12. marca 2021 vrátil, a to vrátane úrokov z\noneskorene vyplateného nadmerného odpočtu, suma úroku bola na účet žalobcu poukázaná dňa 29.\napríla 2021. Konštatoval, že vo veci priznania úroku správca dane postupoval tak, ako pri priznaní úroku\npri zastavení vyrubovacieho konania z dôvodu nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly, t. j. ak\nsprávca dane nedodrží 10-dňovú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu od právoplatnosti zrušujúceho\nrozhodnutia, tak prizná daňovému subjektu úrok podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.\n20. K námietke žalobcu o priznanom úroku za nesprávne časové obdobie zo sumy zadržaného\nnadmerného odpočtu uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 79 ods. 3 daňového poriadku\na žalobcovi priznal úrok za časové obdobie od 29. marca 2020 vrátane do 12. marca 2021 vrátane, t.\nj. 349 dní, a to s ročnou úrokovou sadzbou 10 % za každý deň omeškania. Ostatné námietky uvedené\nv podanej žalobe sú podľa jeho názoru právne irelevantné, nemajú žiaden skutkový ani právny súvis s\nprejednávanou vecou a z toho dôvodu sa k nim nevyjadril.\nIV.\nReplika žalobcu\n21. Žalobca v replike zo dňa 07. januára 2022 zotrval na podanej žalobe a v reakcii na vyjadrenie\nžalovaného zdôraznil, že žalovaný na neho nesprávne prenáša zodpovednosť za prieťahy v daňovom\nkonaní. V súvislosti s ním podanou námietkou zaujatosti v rámci daňovej kontroly poukázal aj na interné\nmetodické akty finančnej správy, najmä interný riadiaci akt IRA č. XX/XXXX/XXXXXXXX a akt č. XX/\nXXXX, z ktorých podľa neho vyplýva, že vznesenie námietky zaujatosti nie je dôvodom na prerušenie\ndaňovej kontroly ani na zmeškanie lehoty na vydanie protokolu. Opätovne spochybnil určenie časového\nobdobia, za ktoré mu správca dane priznal úrok zo sumy nadmerného odpočtu, a poukázal na súvisiacu\njudikatúru Súdneho dvora Európskej únie, a to aj vo vzťahu k výške priznaného úroku.\n22. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.\nV.\nKonanie na správnom súde\n23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny\n\nsúd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave\nje prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/277/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.\nVI.\nPojednávanie\n24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré prechádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na\npojednávaní dňa 28. mája 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu\nžalobcu. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.\nVII.\nRelevantné právne predpisy\n25. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n29. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo\nuplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje\ndaňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od\ndoručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na\ndani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na\npodanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku\ndaňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca\ndane rozhodnutie nevydáva.\n30. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej\nv odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo\nsumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok\nzákladnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala\nbyť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby\nEurópskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej\núrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za\nkaždý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní\núroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo\njeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému\n\nsubjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú\nbolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.\n31. Podľa § 79 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. júna 2025 ak v zdaňovacom\nobdobí vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže\nodpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období,\ndaňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný\nodpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol\npovinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom\nobdobí, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom\nzdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od\nuplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa\nnadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie\nobdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\n32. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024 daňový úrad vráti nadmerný\nodpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom\nnadmerný odpočet vznikol, ak\na) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,\nb) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,\nv ktorom nadmerný odpočet vznikol,\nc) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom\nnadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému\núradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako\n1 000 eur.\n33. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH v znení účinnom do 30. decembra 2013 ak daňový úrad v lehote na\nvrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný\nodpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.\nAk po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v\nprávoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento\nrozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou\nkontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku\n5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový\núrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo\ndňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to\nvo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.\n34. Podľa § 79a ods. 1 zákona o DPH ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia\nšiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo\nods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného\nodpočtu“) podľa odseku 2.\n35. Podľa § 79a ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2025 platiteľ má nárok na úrok\nz nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky\nplatnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej\nsadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo\nvýške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia\nšiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §\n79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.\n36. Podľa § 79a ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom 31. decembra 2021, o priznaní úroku\nz nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného\n\nodpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.\n37. Podľa § 85ke zákona o DPH, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď\ndaňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred\n1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová\nkontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do\n31. decembra 2016 vrátane.\nVIII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n38. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č.\n101255403/2021 zo dňa 19. júla 2021 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane č.\n100452312/2021 zo dňa 17. marca 2021, ktorým bol žalobcovi priznaný úrok v sume 146,60 eur zo sumy\nnadmerného odpočtu vo výške X XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013 podľa § 79 ods.\n3 daňového poriadku.\n39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)\nnapadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,\nvychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e\nSSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n40. Z administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podal dňa 26. augusta\n2013 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet\nvo výške 1 536,64 eur. Správca dane v zákonnej lehote začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti\nnároku na jeho vrátenie; po jej skončení vydal vo vyrubovacom konaní rozhodnutie o určení rozdielu\ndane v roku 2019, ktoré však bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020\n(právoplatným dňa 18. marca 2020), pričom odvolacie konanie bolo k rovnakému dňu zastavené z\ndôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený dňa 12. marca\n2021. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi priznaný úrok zo\nsumy nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013.\n41. Medzi stranami nebolo sporné, či má byť žalobcovi priznaný úrok zo sumy nadmerného odpočtu,\nani to, že správca dane nevydal rozhodnutie, ktorým by priznal alebo nepriznal nadmerný odpočet.\nSporným je určenie obdobia, za ktoré mala byť určená suma úroku. Žalobca určil úrok za obdobie od\n29. marca 2020 (po uplynutí lehoty 10 dní odo dňa 18. marca 2020, kedy nadobudlo právoplatnosť\nrozhodnutie o zastavení odvolacieho konania) do 12. marca 2021, kedy došlo k vráteniu nadmerného\nodpočtu. Žalobca tvrdí, že úrok mal byť určený za obdobie začínajúce už dňa 25. októbra 2013, kedy\nmu vzniklo právo na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 daňového poriadku, t. j. už odo dňa, keď\nmal byť nadmerný odpočet podľa všeobecnej zákonnej lehoty obvykle vrátený, prípadne najneskôr odo\ndňa, keď došlo k zániku práva správcu dane vyrubiť rozdiel dane. Úlohou správneho súdu tak bolo,\nna podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade s daňovým\nporiadkom a zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa určenia obdobia,\nza ktoré bol priznaný úrok, majú oporu v administratívnom spise.\n42. Úvodom správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je napadnuté rozhodnutie\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ani pre nezrozumiteľnosť, nakoľko z jeho obsahu v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím je zrejmé, ako zistený skutkový stav veci správca dane i žalovaný\nposúdili. Aj keď toto právne posúdenie vyvoláva otázky, ktoré napokon súd analyzuje nižšie, samotné\nodôvodnenie ponúka jasné právne úvahy daňových orgánov vo vzťahu k aplikácii § 79 zákona o DPH\na § 79 ods. 3 daňového poriadku a určenia obdobia, za ktoré bol priznaný úrok z oneskoreného\nvrátenia nadmerného odpočtu. Konštatovanie nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je\nvyhradené prípadom, kedy odôvodnenie rozhodnutia bráni správnemu súdu rozhodnutie preskúmať.\nZa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť však súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor\nodstránený výkladom, t. j. ak nebudú po interpretácii napadnutého rozhodnutia ako celku s prihliadnutím\nna úkony orgánu verejnej správy a účastníkov konania pochybnosti o jeho význame. Nepreskúmateľnosť\n\npre nedostatok dôvodov je v zásade vyhradená absolútnemu nedostatku odôvodnenia alebo absencii\nskutočností, ktoré viedli orgán k rozhodnutiu. Nedostatok dôvodov je postavený na nedostatku dôvodov\nskutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. (B., C., D., E., F., E., D., G.\nG. H.. I. I. J.. H.. J.: K. L. B., XXXX, I. XXX). V posudzovanom prípade správny súd takéto nedostatky\nneidentifikoval v rozsahu, ktorý by odôvodňoval jeho zrušenie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Z obsahu\nnapadnutého rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom o veci žalovaný rozhodol, odôvodnenie je súladné\ns výrokom rozhodnutia, úvahy sú dostatočne jasné a zrozumiteľné.\n43. Na tomto mieste správny súd uvádza, že akékoľvek námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti daňovej\nkontroly nie sú relevantné pre posúdenie otázky obdobia, za ktoré mal byť určený úrok z nadmerného\nodpočtu. Otázka zákonnosti daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania, je otázkou, ktorá by mohla\nbyť relevantná vo vzťahu k posudzovaniu skutkových a právnych okolností zákonnosti rozhodnutia,\nktorým by došlo k vyrubeniu rozdielu dane. V tomto prípade je však predmet súdneho prieskumu\nvymedzený napadnutým rozhodnutím o určení úroku po tom, ako boli v roku 2020 vydané rozhodnutia\nsprávcu dane o zrušení rozhodnutia o určení rozdielu dane a o zastavení odvolacieho konania. Žalovaný\npreto podľa názoru správneho súdu nebol povinný odpovedať rozsiahlo na námietky žalobcu týkajúce\nsa zákonnosti daňovej kontroly, jednotlivých úkonov realizovaných počas daňovej kontroly, vykonávania\ndôkazov a pod.\n44. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa správny súd zameral na vyhodnotenie námietky nesprávneho\nprávneho posúdenia otázky určenia lehoty, kedy sa správca dane dostal do omeškania s vrátením\nnadmerného odpočtu, resp. určenia obdobia, za ktoré mal byť úrok žalobcovi priznaný. Správny súd po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane\ndospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia.\n45. Pri posudzovaní nároku na kompenzáciu zadržania nadmerného odpočtu DPH je treba si uvedomiť,\nkedy dochádza k vzniku omeškania s vrátením odpočtu. Právnu úpravu lehôt na vrátenie nadmerného\nodpočtu DPH stanovuje zákon o DPH, ktorý ukladá správcovi dane, ak v zdaňovacom období vznikne\nplatiteľovi nadmerný odpočet, vrátiť daňovému subjektu nadmerný odpočet dane, ktorý nemožno\nodpočítať od vlastnej daňovej povinnosti, v nasledujúcom zdaňovacom období do 30 dní od podania\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný\nodpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol\npovinný podať daňové priznanie (§ 79 ods. 1 zákona o DPH). Ak však daňový úrad vo všeobecnej\nlehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu, vráti nadmerný odpočet v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly (§ 79 ods.\n6 zákona o DPH). Vrátenie odpočtu po uplynutí uvedených lehôt sa považuje za oneskorené.\n46. Na účely zákona o DPH sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej\ndane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie\nokrem dane pri dovoze tovaru. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie\nnadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný\nodpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom.\nAk po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v\nprávoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento\nrozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou\nkontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku\n5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový\núrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo\ndňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to\nvo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.\n47. V žalobcovom prípade k uvedenej zákonom predpokladanej situácii nedošlo, pretože žiadnym\nprávoplatným rozhodnutím správcu dane nebol určený nadmerný odpočet. Dôkazná situácia, tak ako\nvyplýva z administratívneho spisu, preukazuje, že k ukončeniu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie\njúl 2013 došlo podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku doručením protokolu zo dňa 30. októbra\n2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03. novembra 2014. Správca dane nadmerný odpočet nevrátil\npodľa § 79 ods. 6 práva veta zákona o DPH, keďže daňovou kontrolou nebol zistený nadmerný odpočet,\n\nresp. nárok žalobcu na jeho vrátenie. Naopak, ako vyplýva z protokolu, správca dane zistil daňovou\nkontrolou rozdiel dane vo výške 1 536,64 eur. Nemožno preto automaticky a bez ďalšieho súhlasiť\nso žalobcom, že by malo dôjsť k vráteniu nadmerného odpočtu podľa všeobecnej zákonnej lehoty na\nobvyklé vrátenie daňového preplatku (§ 79 ods. 1 a 2 daňového poriadku), resp. na vrátenie nadmerného\nodpočtu po podaní daňového priznania, resp. po ukončení kontroly (§ 79 ods. 1 zákona o DPH).\n48. V prípade, že by sa daňová kontrola za zdaňovacie obdobie júl 2013 skončila u žalobcu v roku 2014\n„bez nálezu“ (uplatnené odpočítanie dane by bolo správcom dane vyhodnotené ako oprávnené), bol by\nsprávca dane v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH automaticky povinný vrátiť mu nadmerný odpočet\ndo 10 dní od skončenia daňovej kontroly. Keďže však výsledky daňovej kontroly viedli k neuznaniu\npráva na odpočítanie dane a k vyrubovaciemu konaniu, bol žalobcom uplatnený nadmerný odpočet dane\nnaďalej zadržiavaný i po skončení daňovej kontroly. Rozhodnutie o určení rozdielu dane z roku 2019\nbolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím zo dňa 30. januára 2020 a po zániku práva vyrubiť daň\nuplynutím zákonnej lehoty bol žalobcovi nadmerný odpočet v uplatnenej výške vrátený dňa 12. marca\n2021. Zrušením vydaného rozhodnutia o vyrubení dane a následným vrátením nadmerného odpočtu\nbez rozhodnutia nastolili daňové orgány stav, kedy medzi uplynutím zákonnej lehoty podľa § 79 ods.\n6 zákona o DPH v roku 2014 a vrátením odpočtu v roku 2021 prestal existovať akýkoľvek právny\ndôvod pre zadržiavanie finančných prostriedkov žalobcu. Vrátenie nadmerného odpočtu je preto nutné\npovažovať po celú uvedenú dobu za oneskorené, aj keď nebol nadmerný odpočet určený právoplatným\nrozhodnutím.\n49. Správny súd súhlasí so žalovaným, že § 79 zákona o DPH neupravuje lehotu na vrátenie\nnadmerného odpočtu v posudzovanom prípade, kedy bolo v odvolacom konaní vydané rozhodnutie,\nktorým bolo zrušené rozhodnite o vyrubení rozdielu dane a zastavené odvolacie konanie z dôvodu, že\nuplynula lehota na vyrubenie dane, resp. že došlo k preklúzii práva vyrubiť dať podľa § 69 daňového\nporiadku. Na tomto mieste je však potrebné pripomenúť potrebu eurokonformného výkladu príslušných\nustanovení daňového poriadku i zákona o DPH v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28.\nnovembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v rozsudku vo veci sp. zn. 1Sžfk/24/2018 zo dňa 30. júla 2019 uviedol:\n50. „29. Kasačný súd upozorňuje na nutnosť tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, v\nsúlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorá interpretuje článok 183 Smernice o DPH. Rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ sú bezpochyby právne záväzným výkladom Smernice o DPH a sú prameňom\npráva na území všetkých členských štátov EÚ. V zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a\nzásady prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom (vrátane judikatúry Súdneho dvora) sú orgány\nverejnej moci povinné vykladať všetky vnútroštátne ustanovenia eurokonformným spôsobom tak, aby ich\naplikácia prispela k realizácii požiadavky na zabezpečenie účinnej súdnej a správnej ochrany práv, ktoré\nfyzickým a právnickým osobám vyplývajú z právneho poriadku EÚ, pričom právo EÚ má v prípade kolízie\njeho právnych noriem s právnymi normami členského štátu prednosť pred vnútroštátnymi právnymi\nnormami. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPodľa článku 183 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ak za\ndané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu\nrozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia.\n51. 30. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci Kovozber, ktoré sa týka slovenského právneho poriadku,\nvyslovil jednoznačný záver, že: „...Článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej\nprávnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného\nodpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly.„ V dôvodoch tohto rozhodnutia\nSúdny dvor EÚ odkázal na staršiu judikatúru (Enel Maritsa Iztok, body 51, 52, 53, ďalej Rafinăria\nSteaua Română, C-431/12, bod 23, Delphi Hungary Autóalkatrész Gyártó, C-654/13, bod 32), pričom\nkonštatoval, že „v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, keď dôjde k vráteniu nadmernéhoodpočtu DPH\nzdaniteľnej osobe po uplynutí primeranej lehoty, zásada neutrality daňového systému DPH vyžaduje,\naby takto generované finančné straty na ujmu zdaniteľnej osoby, ktoré vyplývajú nemožnosti disponovať\ns predmetnými peňažnými sumami, boli kompenzované zaplatením úrokov z omeškania„ (bod 24). Z\n\nrozhodnutia ďalej vyplýva, že lehota na vrátenie nadmerného odpočtu DPH môže byť v zásade predĺžená\nna účely vykonania daňovej kontroly bez toho, aby bolo nutné považovať túto lehotu za neprimeranú, ak\ntoto predĺženie neprekračuje medze toho, čo je nevyhnutné na riadne vykonanie tejto daňovej kontroly.\nSúdny dvor EÚ však zdôraznil, že nakoľko zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými\nprostriedkami vo výške nadmerného odpočtu DPH, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré\nby malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality.\nPodľa Súdneho dvora EÚ z existujúcej judikatúry vyplýva, že pri výpočte úrokov sa musí zobrať do\núvahy ako počiatočný okamih deň, keď mal byť nadmerný odpočet DPH v súlade so smernicou obvykle\nvrátený (bod 29). 31. Kasačný súd je v nadväznosti na uvedené toho názoru, že pri uplatnení zásady\nprednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom, ktorú sú povinné rešpektovať nielen súdy, ale aj orgány\nverejnej správy všetkých členských štátov EÚ, je teda vo svetle zmienenej judikatúry Súdneho dvora EÚ\nk výkladu článku 183 Smernice o DPH nutné aplikovať vnútroštátne právo v prejednávanom prípade tak,\nže nakoľko bol žalobcovi nadmerný odpočet vrátený opatrením správcu dane, patrí žalobcovi primeraný\núrok zo sumy nadmerného odpočtu už od uplynutia všeobecných lehôt na jeho vrátenie až do 10. dňa\nod skončenia daňovej kontroly. Právny názor sťažovateľa o neoprávnenosti nároku žalobcu na úrok\nzo zadržanej sumy nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly sa teda nepohybuje v\nrámci voľnosti priznanej členským štátom EÚ a je v rozpore s vyššie opísanými zásadami fungovania\nsystému DPH.“.\n52. Ak neexistuje explicitná právna úprava reagujúca na situáciu v posudzovanom prípade, bolo\npotrebné aplikovať analogicky čo najbližšie ustanovenia existujúcej právnej úpravy v súlade so\nsmernicou o DPH. Priznanie úroku z nadmerného odpočtu až od uplynutia lehoty 10 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania (právoplatnosť nadobudlo dňa 18. marca\n2020), t. j. od 29. marca 2020, je podľa názoru správneho súdu nesprávnym právnym posúdením\npovinnosti správcu dane kompenzovať žalobcovi zadržiavaný nadmerný odpočet.\n53. Správnemu súdu nie je zrejmé, ako sa správca dane a žalovaný vysporiadali s otázkou časovej\nkolízie aplikácie § 79a zákona o DPH účinného od 01. januára 2017 na posudzovaný prípad. I keď\nv tomto prípade nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet právoplatným rozhodnutím, s cieľom\neurokonformného výkladu prichádza do úvahy aj aplikácia § 79a zákona o DPH. Súd poukazuje na\nzávery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 152/2025 zo dňa 11. júna 2025,\nktorý sa vyjadril aj k aplikácii zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. Snj 36/2019 z 30. októbra 2019, podľa ktorého (stanoviska) nie je § 85ke druhá veta\nzákona o DPH v súlade s právom Európskej únie (najmä s uznesením Súdneho dvora vo veci C-120/15\nKovozber) a na zabezpečenie súladu s právom Európskej únie sú orgány verejnej správy a súdy povinné\nzdržať sa aplikácie tohto ustanovenia. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky: „S prihliadnutím na\núčel zjednocujúceho stanoviska je preto potrebné nahliadať na jeho účinky a „čítať“ jeho obsah ako\nodporúčanie alebo návod na úvahy pre jednotlivé vnútroštátne orgány, ktoré sú vo svojej rozhodovacej\nčinnosti povinné zabezpečiť plný účinok smernice so zohľadnením aktuálnej judikatúry Súdneho dvora\naj napriek absencii relevantnej vnútroštátnej právnej úpravy v rozhodnom období. Pri rozhodovaní o\nveciach úrokov v prípade daňových kontrol ukončených do 31. decembra 2016 je potrebné vychádzať\nz judikatúry Súdneho dvora a skúmať, či bola daňová kontrola vykonaná v primeranej lehote s ohľadom\nna konkrétne okolnosti veci. Na základe sporného stanoviska najvyššieho súdu je možné len vziať do\núvahy zákonodarcom prejavenú vôľu v neskoršom právnom predpise (výška úroku, spôsob jeho určenia\na lehota 6 mesiacov kontroly, počas ktorej sa nadmerný odpočet neúročí, teda obsah § 79a) ako vhodný\npomocný ukazovateľ pre úvahy a všeobecný rámec pri zvažovaní konkrétnych okolností veci na základe\npriamej aplikácie čl. 183 smernice v rámci aktuálnej judikatúry Súdneho dvora. Nie je však možné §\n79a zákona o DPH priamo aplikovať, brať za právny základ rozhodnutia s poukazom na stanovisko\nnajvyššieho súdu.“\n54. Správca dane a následne ani žalovaný nevzali v rámci právneho posúdenia do úvahy, že to boli práve\ndaňové orgány, ktoré spôsobili, že k vyrubeniu dane po skončení daňovej kontroly v roku 2014 došlo až\nv roku 2019. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí explicitne priznáva, že nesprávnym postupom správcu\ndane, resp. jeho nekonaním došlo k zániku práva vyrubiť daň, ktorá bola zistená daňovou kontrolou.\n55. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu\nverejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\n56. V ďalšom konaní bude úlohou finančných orgánov znova prejednať vec žalobcu, a v rámci viazanosti\nnázorom správneho súdu mu poskytnúť relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné\nnámietky. Orgány finančnej správy opätovne rozhodnú o nároku žalobcu, pričom sa musia vysporiadať s\npodstatnými okolnosťami, na ktoré správny súd poukázal v tomto rozsudku. Orgány finančnej správy tak\nbudú povinné vyhodnotiť, na základe akého právneho predpisu, resp. právnej normy má žalobca nárok\nna úrok/kompenzáciu za zadržiavaný nadmerný odpočet a svoj záver riadne a presvedčivo odôvodnia.\n57. Vo vzťahu k časti žaloby označenej ako „právne posúdenie veci s prejudiciálnymi otázkami\nžalobcu“ správny súd uvádza, že otázky formulované žalobcom nie sú v tomto štádiu konania\nrelevantné pre možnosť správneho súdu vyhodnotiť právne posúdenie realizované daňovými orgánmi v\npreskúmavaných rozhodnutiach a správny súd tieto otázky ani neposúdil ako potrebné na predloženie\nSúdnemu dvoru Európskej únie. Zároveň je potrebné uviesť, že z obsahu podania nie je možné vyvodiť\nnávrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, preto o takomto návrhu ani\nnerozhodoval.\n58. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.\n59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-1S/277/2021\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v\nBratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}