{"guid": "6b989b7a-2129-4074-99b2-fcf7ebc5276e:564b173b-9119-4533-90ac-078b03b071a4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201557.1", "spisova_znacka": "BA-5S/238/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/238/2021 z 14. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. apríla 2026, sp. zn. BA-5S/238/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201557.1", "identifikacne_cislo": "1021201557", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2026-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/513/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-2009/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/513#paragraf-6", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-57", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/564b173b-9119-4533-90ac-078b03b071a4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201557.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201557.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201557.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/238/2021\n1021201557\n14. 04. 2026\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201557.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária HORVÁTH, s. r. o.,\nso sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 56 059 108, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy\nSlovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 31849/2021/OVOPP/74129-M, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný listom č. 07483/2021/SŽDD/41465 zo dňa 08.04.2021 (ďalej len „oznámenie o začatí\nkonania“) oznámil (okrem iného) žalobcovi začatie konania vo veci nariadenia odstránenia drobnej\nstavby (pevného zariadenia umiestneného v ochrannom pásme dráhy) označenej ako „Kovová závora\npevne spojená so zemou o šírke 9,00 m umiestnená v ochrannom pásme dráhy, železničnej trate D. –\nA., v žkm 13,933“ nelegálne umiestnenej v ochrannom pásme dráhy, a to na pozemku vo vlastníctve\nSlovenskej republiky, v správe Železníc Slovenskej republiky, evidovanom ako parcela registra „E.“ F. G.\nXXX/X, katastrálne územie H., a na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Slovenského\npozemkového fondu, evidovanom ako parcela registra „E“ F. G. XXX/X, katastrálne územie H., vo\nvlastníctve žalobcu (ďalej len „kovová závora vo vlastníctve žalobcu“). Žalovaný v oznámení o začatí\nkonania konštatoval, že kovová závora vo vlastníctve žalobcu bola nelegálne umiestnená v ochrannom\npásme dráhy v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) a zároveň bez písomného\noznámenia – súhlasu príslušného povoľujúceho orgánu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.\no územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„stavebný zákon“). Žalovaný v oznámení o začatí konania taktiež konštatoval, že námietky a pripomienky\nmožno uplatniť do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia s tým, že do podkladov možno nahliadnuť\nna vysunutom pracovisku žalovaného v Košiciach.\n2. Žalobca sa k oznámeniu o začatí konania vyjadril podaním zo dňa 22.04.2021 tak, že navrhol konanie\nzastaviť z dôvodu absencie právomoci žalovaného konať v danej veci ako aj z dôvodu prebiehajúceho\nšpecifikovaného súdneho konania vedeného na Okresnom súde Revúca.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 07483/2021/SŽDD/51402 zo dňa 28.04.2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) ako orgán verejnej správy vo veciach dráh podľa § 101 písm. a) zákona o dráhach\na zároveň ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh a na dráhe podľa\n§ 102 ods. 1 písm.\naa) zákona o dráhach a § 120 stavebného zákona nariadil žalobcovi odstránenie kovovej závory v\njeho vlastníctve, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a všetky jeho\nnámietky v predmetnej právnej veci zamietol ako nedôvodné.\n4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pri výkone štátneho stavebného\ndohľadu bolo preukázané, že drobná stavba, a to kovová závora vo vlastníctve žalobcu, ako\npevné zariadenie znemožňujúce voľný prechod cez železničné priecestie, bola nelegálne umiestnená\nv ochrannom pásme dráhy v rozpore s § 57 ods. 2 stavebného zákona. K námietke nedostatku\nprávomoci konať v predmetnej právnej veci podľa § 102 ods. 1 písm. aa) zákona o dráhach žalovaný\nuviedol, že v zákone o dráhach sú vymedzené aj ďalšie kompetencie, resp. právomoci, podľa ktorých\nžalovaný zisťuje zdroje ohrozovania dráhy a jej súčasti a nariaďuje ich odstránenie v zmysle § 102 ods.\n1 písm. ae) tohto právneho predpisu. K skutočnosti, že na Okresnom súde Revúca prebiehalo civilné\nsporové konanie vo veci uloženia povinnosti na odstránenie kovovej závory vo vlastníctve žalobcu,\nžalovaný uviedol, že toto civilné sporové konanie nemalo súvislosť s vecou prejednávanou žalovaným.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 31849/2021/OVOPP/74129-M (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\no rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie\na rozklad žalobcu zamietol.\n6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo\nvydané v súlade s § 47 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Ďalej žalovaný konštatoval, že orgán\nverejnej správy nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam. K námietke nedostatku svojej právomoci na konanie v predmetnej\nprávnej veci žalovaný poukázal na § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach. Žalovaný rozhodujúc\no rozklade žalobcu dospel k záveru, že predmetná stavba je drobnou stavbou. Žalovaný sa nestotožnil\ns námietkou žalobcu, že by v predmetnej právnej veci bola daná prekážka litispendencie. Žalovaný\nsa však stotožnil so stanoviskom Dopravného úradu, že dotknutá drobná stavba ohrozuje bezpečnosť\nželezničnej dopravy.\nII.\nŽaloba\n7. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého\ndňa, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového\nrozhodnutia (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného vo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve\nžalobcu“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil aj právo na náhradu\ntrov konania.\n8. Z hľadiska komplexnosti vád napadnutého rozhodnutia žalobca upozornil na fakt, že napadnuté\nrozhodnutie nebolo datované, t.j. na napadnutom rozhodnutí nebol uvedený dátum jeho vydania. Táto\nskutočnosť predstavovala zrejmý rozpor s § 47 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého v písomnom\nvyhotovení rozhodnutia sa uvedie (okrem iného) dátum vydania rozhodnutia. Žalobcovi nebolo taktiež\nzrejmé, na základe čoho bol stanovený okruh subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie podľa v\nňom uvedeného rozdeľovníka doručované.\n9. Žalobca upriamil pozornosť na § 47 ods. 2 správneho poriadku obsahujúci obligatórne náležitosti\nenunciátu rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania, na ktoré sa vzťahoval všeobecný právny\npredpis o správnom konaní, a § 47 ods. 3 správneho poriadku zakotvujúci základné nároky na\nobsah odôvodnenia rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Umiestnenie textu týkajúceho sa\nnámietok žalobcu obsiahnutých vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania (ďalej len „námietky\nžalobcu“) do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia ako aj pokus žalovaného v prvostupňovom\nrozhodnutí o vysporiadanie sa s nimi bol v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami správneho\nporiadku, ktorá skutočnosť bola obzvlášť zarážajúca, keďže konajúcim orgánom verejnej správy bol\nústredný orgán štátnej správy. Odkaz žalovaného v tomto smere na príslušné ustanovenia stavebného\n\nzákona bol vzhľadom na absenciu konkretizácie týchto zákonných ustanovení právne neprípustný.\nV dôsledku takéhoto odkazu bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Zároveň bolo absolútne\nnepochopiteľné, aký vplyv by malo nezahrnutie časti výroku prvostupňového rozhodnutia, týkajúcej sa\npokusu žalovaného o vysporiadanie sa s námietkami žalobcu, do jeho enunciátu na jeho vykonateľnosť,\nako sa to uvádzalo v napadnutom rozhodnutí.\n10. K námietke žalobcu ohľadom jeho tvrdenia o nedostatku právomoci prvostupňového orgánu na\nprejednanie a rozhodnutie predmetnej právnej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že jeho\nprávomoc bola daná právnou úpravou ustanovenou v § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach, podľa\nktorého je žalovaný oprávnený a povinný zisťovať zdroje ohrozovania dráhy a jej súčastí a nariaďovať\nich odstránenie. Žalovaný na druhej strane s odkazom na § 88 stavebného zákona a § 102 ods. 1\npísm. aa) zákona o dráhach uvádzal, že vzhľadom na zdroj ohrozovania v podobe drobnej stavby musel\nkonať ako špeciálny stavebný úrad. Z uvedeného vyplývalo, že samotný žalovaný nemal jasno v tom,\nod ktorého ustanovenia odvodzoval svoju právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej právnej veci.\nŽalobca už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania namietal v prvom rade nedostatok právomoci\nžalovaného na konanie v predmetnej právnej veci, čo odôvodňoval odkazom na\n§ 102 ods. 1\npísm. aa) zákona o dráhach. V tejto súvislosti žalobca dodal, že kovová závora v jeho vlastníctve\nsa nachádzala v ochrannom pásme dráhy. Zároveň bolo nesporné, že táto kovová závora neslúžila na\nprevádzku dráhy ani na dopravu na dráhe, čo nespochybnil ani žalovaný. Vychádzajúc z existujúceho\nskutkového stavu v kontexte s § 102 ods. 1 písm. aa) zákona o dráhach bolo nesporné, že žalovaný nebol\norgánom verejnej správy vybaveným dostatkom právomoci na prejednanie a rozhodovanie predmetnej\nprávnej veci. Presvedčenie žalobcu o správnosti tohto právneho názoru potvrdzovala aj právna úprava\nustanovená\nv § 120 ods. 1 stavebného zákona, ktorá nehovorila o stavbe v ochrannom pásme dráhy,\npričom tam uvedený výpočet stavieb bol explicitný. Žalovaný sa na margo uvedenej námietky „zmohol“\nvýlučne na konštatovanie, že ide o účelové tvrdenie a zároveň odkázal na § 102 ods. 1 písm. ae) zákona\no dráhach. V oznámení o začatí konania pritom žalovaný odvodzoval svoju právomoc od právnej úpravy\nustanovenej v § 102 ods. 1 písm. aa) zákona o dráhach a nie od právnej úpravy ustanovenej v § 102\nods. 1 písm. ae) zákona o dráhach. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ani nevyplývalo, aký\nzdroj ohrozovania dráhy, resp. jej súčasti mal žalovaný na mysli.\n11. Kovová závora vo vlastníctve žalobcu nespĺňala definíciu drobnej stavby podľa § 55 ods. 2 písm.\nb) stavebného zákona, keďže neplnila doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a nemohla podstatne\novplyvniť životné prostredie. Žalobcovi preto nevznikla ani len ohlasovacia povinnosť podľa § 55 ods.\n2 v spojení s § 57 ods. 1 stavebného zákona. Uvedené konštatovanie obsahovala aj písomnosť\nObce Hucín č. 428/2017 zo dňa 28.12.2017, ktorú žalobca doručil žalovanému už v rámci správneho\nkonania elektronickou poštou dňa 07.04.2021. Keďže kovová závora vo vlastníctve žalobcu nebola\ndrobnou stavbou, neprichádzalo do úvahy ani nariadenie stavebného úradu (a už vôbec nie špeciálneho\nstavebného úradu) na jej odstránenie podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.\n12. Žalobca sa nemohol stotožniť ani s právnym názorom, že kovová závora v jeho vlastníctve bola\nnelegálne umiestnená v ochrannom pásme dráhy. Táto kovová závora totiž nespĺňala kvalifikačné\npredpoklady uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dráhach. Ak by sa mal osvojiť opačný právny\nnázor, súhlas prevádzkovateľa dráhy a záväzné stanovisko špeciálneho stavebného úradu by bol podľa\nžalobcu nutný na umiestnenie akejkoľvek konštrukcie nachádzajúcej sa napr. v oplotenej záhrade\nv rámci intravilánu obce zasahujúcej do ochranného pásma dráhy.\n13. Čo do námietky žalobcu týkajúcej sa prekážky litispendencie žalovaný argumentoval tým, že na súde\nprebiehajúce civilné sporové konanie o uloženie povinnosti odstrániť predmetnú kovovú závoru nemalo\nsúvis s vecou vedenou žalovaným. Toto strohé konštatovanie žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí\nbolo v rámci napadnutého rozhodnutia „rozvinuté“ tak, že žiadne konanie vo veci nariadenia odstránenia\nstavby podľa § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach sa nezačalo a ani sa nemohlo začať. Z pohľadu\nskúmania prekážky litispendencie bolo irelevantné, o aký právny titul bol právny nárok opretý. Podstatný\nbol predmet konania, ktorý bol v danom prípade totožný. Navyše bolo nutné zdôrazniť, že medzičasom,\ndňa 02.06.2021, t.j. zjavne v čase pred vydaním napadnutého rozhodnutia Okresný súd Revúca vydal\nv rámci civilného sporového konania uznesenie č.k. 7C/38/2020, ktorým civilné sporové konanie zastavil\na vec postúpil I. H.. Postúpením veci I. H. dal súd nesporne najavo, že príslušným orgánom na konanie\na rozhodovanie v predmetnej právnej veci bola Obec H. a nie žalovaný.\n\n14. K vyjadreniu Dopravného úradu žalobca už v priebehu správneho konania uviedol, že toto vyjadrenie\nnepoukazovalo na porušenie žiadneho konkrétneho všeobecne záväzného právneho predpisu čo do\nbezpečnosti prechodu cez priecestie a opustenie nebezpečného pásma priecestia. Žalobca preto na\npopretie jeho skutkových tvrdení v priebehu správneho konania uviedol, že si nebol vedomý v súvislosti\ns osadením kovovej závory porušenia žiadneho relevantného právneho predpisu. K tomuto tvrdeniu\nžalobcu nezaujal žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí žiadny postoj. V napadnutom rozhodnutí sa\npotom k predmetnému tvrdeniu žalobcu žalovaný vyjadril len absolútne všeobecne bez odkazu na\nakékoľvek ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu. Takýto postup bolo nutné považovať\nza flagrantné porušenie povinnosti žalovaného vysporiadať sa s námietkami účastníka konania.\n15. Žalobca už v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že pokiaľ išlo o vyjadrenie\nDopravného úradu, kde sa konštatovalo, že predmetná kovová závora znemožňuje bezpečný prejazd\ncez priecestie a opustenie nebezpečného pásma priecestia, predmetná kovová závora bola osadená\ntak, aby zabránila prejazdu cez cestu vozidlám, ktoré prichádzali od hlavnej cesty. Z uvedeného potom\nlogicky vyplývalo, že ak sa vozidlo nedostalo cez závoru, tak sa nemohlo ani ocitnúť v nebezpečnom\npásme priecestia. Pred priecestím bola navyše osadená zvislá dopravná značka „STOP“ v oboch\nsmeroch. Zo samotného kategorického označenia cesty ako účelovej komunikácie vyplývalo, že bola\nvybudovaná výhradne pre účely prístupu k stavbám, ktoré sa využívali na skladovanie umelých hnojív\na na ich prípadnú aplikáciu leteckým postrekom tak, ako to bolo uvedené v kolaudačnom rozhodnutí zo\ndňa 09.01.1982. K uvedenému tvrdeniu nezaujal žalovaný žiadny postoj, čo bolo nutné považovať za\nporušenie jeho povinnosti vysporiadať sa s námietkami účastníka konania.\n16. Ak už žalovaný začal správne konanie vo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu,\njeho úlohou bolo prihliadnuc na existujúci skutkový a právny stav konanie zastaviť v intenciách § 30 ods.\n1 písm. e) a písm. g) správneho poriadku.\n17. Tak prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ktoré spočívali\nv porušení hmotnoprávneho predpisu. Tieto rozhodnutia pritom nespĺňali ani základné zákonom\nustanovené obsahové nároky. Procesný postup pri vydávaní napadnutého rozhodnutia bol v priamom\nrozpore s princípmi tzv. dobrej verejnej správy, ktorá mala byť v právnom štáte bezprecedentne\ngarantovaná.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.12.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.\n19. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade s § 47 ods. 1 až ods. 3\nsprávneho poriadku (obsahovali výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku). Rozhodnutie,\nktorým sa nariaďovalo odstránenie stavby, muselo do výroku poňať aj ďalšie náležitosti vzhľadom\nna príslušné ustanovenia stavebného zákona. Ak by tieto obsahové náležitosti neboli zahrnuté\ndo výroku rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje odstránenie stavby, napadnuté rozhodnutie by bolo\nnevykonateľné. Medzi takéto náležitosti patrilo v prípade rozhodnutia v stavebnom konaní (čo je aj\nrozhodnutie o odstránení stavby) tiež rozhodnutie o námietkach účastníkov konania. V tomto smere bolo\nnepochybné, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí v spojení s napadnutým rozhodnutím rozhodol\no námietkach žalobcu tak, že ich zamietol a svoje rozhodnutie aj podrobne odôvodnil.\n20. K žalobnej námietke, že žalovaný sa s námietkami žalobcu vysporiadal len povrchne, bolo potrebné\nuviesť, že orgán verejnej správy nemusel dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňovali skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných žalobcom. Rozhodnutie\nvšak muselo obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dávalo odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky. K tomu bolo potrebné analogicky aplikovať judikatúru príslušných súdnych\nautorít, ktoré sa vo svojej aplikačnej praxi pomerne rozsiahlo venovali požiadavke odôvodnenia súdnych\nrozhodnutí. Aj Európsky súd pre ľudské práva už upozornil, že právo na spravodlivý súdny proces\nnevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí,\naby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.\nV predmetnom správnom konaní bolo nepochybné, že žalovaný sa pomerne detailne zaoberal\n\nnámietkami účastníka konania, ktoré boli pre výsledok konania rozhodujúce a podstatné. Žalovaný\nzároveň v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne uviedol\na vysvetlil, prečo bolo nevyhnutné rozhodnúť tak, ako to bolo uvedené vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia a napadnutého rozhodnutia.\n21. Právomoc žalovaného konať v predmetnej právnej veci bola daná právnou úpravou ustanovenou v\n§ 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach. Žalovaný bol podľa tejto právnej úpravy oprávnený a povinný\nzisťovať zdroje ohrozovania dráhy a jej súčastí a nariaďovať ich odstránenie. Keďže v tomto prípade\nzdrojom ohrozovania dráhy bola drobná stavba, a to kovová závora, bolo potrebné konať v režime podľa\n§ 88 stavebného zákona, a teda žalovaný musel konať ako špeciálny stavebný úrad podľa § 102 ods.\n1 písm. aa) zákona o dráhach. Z dikcie § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach bolo nepochybné, že\nžalovaný mal túto právomoc, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj uviedol ustanovenie § 102\nods. 1 písm. ae) zákona o dráhach. Z uvedených dôvodov bolo zrejmé, že právomoc žalovaného v tejto\nveci bola daná zákonom a námietka žalobcu bola v tomto smere nedôvodná. Z týchto dôvodov neobstála\nani námietka, že žalovaný mal zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Bolo\nnepochybné, že žalovaný bol príslušný na konanie vo veci podľa\n§ 102 ods. 1 písm. ae) zákona\no dráhach.\n22. K žalobnej námietke, že kovová závora vo vlastníctve žalobcu nespĺňala definíciu drobnej stavby\npodľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, bolo potrebné uviesť, že drobnú stavbu definoval\n§ 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona ako stavbu, ktorá mala doplnkovú funkciu pre hlavnú\nstavbu, a ktorá nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť životné prostredie, pričom jej zastavaná\nplocha nepresahovala 25 m2 a výšku 5 m. Z administratívneho spisu vyplývalo, že kovová závora\nvo vlastníctve žalobcu túto definíciu jednoznačne spĺňala, keďže bola účelovo umiestnená k stavbe\ndráhy, a to k železničnému priecestiu, pričom vytvárala bariéru zabraňujúcu prechodu a prejazdu cez\nželezničné priecestie bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o dráhach.\nKovová závora vo vlastníctve žalobcu teda bola drobnou stavbou vo vzťahu k stavbe dráhy na úseku\nželezničného priecestia. O povahe závory ako drobnej stavby pritom nemal pochybnosti ani Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky, ako to vyplývalo s jeho rozsudku sp. zn. 8Sžo/132/2015.\n23. K žalobnej námietke, že kovová závora vo vlastníctve žalobcu nespĺňala kvalifikačné predpoklady\npodľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dráhach, bolo potrebné uviesť, že s touto námietkou sa žalovaný\nvysporiadal vo svojom rozhodnutí vo veci odstránenia tejto kovovej závory. Gramatickým a logickým\nvýkladom bolo jednoznačne možné dospieť k záveru, že kvalifikačná podmienka zameniteľnosti so\nsvetelnými signalizačnými zariadeniami slúžiacimi na chod a bezpečnosť dopravy na dráhe alebo\nmožnosti oslnenia vodiča koľajového vozidla sa vzťahovala výlučne k svetelným zariadeniam.\n24. Konanie o odstránenie drobnej stavby bolo konaním, v ktorom právomoc a kompetencie žalovaného\nboli dané príslušnými ustanoveniami zákona o dráhach a stavebným zákonom. Pokiaľ žalovaný skúmal\nv predmetnom správnom konaní aj otázku vzťahu vlastníka drobnej stavby k vlastníctvu pozemku,\nna ktorom bola postavená, konal tak z dôvodov, že príslušné ustanovenia stavebného zákona mu to\nukladali. Žalovaný v žiadnom prípade v napadnutom rozhodnutí nerozhodoval o otázkach vyhradených\ndo právomoci súdov. K namietanej prekážke litispendencie bolo potrebné uviesť, že z administratívneho\nspisu nevyplývalo, že by v predmetnej právnej veci bolo zistené, že v nej už začal konať iný príslušný\norgán. Konanie vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 7C/38/2020 o uloženie povinnosti\nodstrániť kovovú závoru vo vlastníctve žalobcu bolo civilným sporovým konaním vyvolaným právnickou\nosobou. Predmet tohto súdneho konania bol diametrálne odlišný od správneho konania, v ktorom bolo\nvydané rozhodnutie žalovaného vo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu. V danom\nprípade išlo o konanie o odstránenie stavby podľa § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach, na\nktoré bol príslušný výlučne žalovaný a nie súd. Až po právoplatnom skončení konania o odstránenie\ndrobnej stavby bolo možné uvažovať o súdnom prieskume rozhodnutia vydaného v tomto konaní\nv rámci správneho súdnictva. Z uvedených dôvodov neobstála ani žalobná námietka, že žalovaný mal\npredmetné správne konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. g) správneho poriadku, pretože žiadne\nkonanie vo veci nariadenia odstránenia stavby podľa § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach sa na\nsúde nezačalo a ani nemohlo začať.\n25. Podľa § 103 ods. 1 písm. a) zákona o dráhach Dopravný úrad bol bezpečnostným orgánom\npre železničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre železničné vozidlá. Bolo teda vo\n\nvýlučnej kompetencii Dopravného úradu posudzovať bezpečnosť dráh, a to aj vo vzťahu k predmetnej\nkovovej závore. Žalovaný sa v danom prípade stotožnil so stanoviskom Dopravného úradu, že túto\ndrobnú stavbu bolo potrebné urýchlene odstrániť, pretože bezprecedentne ohrozovala bezpečnosť\nželezničnej dopravy, keďže táto stavba bola osadená len z jednej strany od koľaje. Predmetná stavba\ntak zamedzovala bezpečnému pohybu cestných motorových vozidiel cez priecestie a bezpečnému\nopusteniu prechodového prierezu koľaje. V takom prípade mohlo dôjsť k nehode, pretože cestné\nmotorové vozidlo uviazlo priamo v koľajisku a v jeho priechodovom priereze. Takéto svojvoľné konanie\nnebolo možné tolerovať a bolo potrebné urýchlene konať a nelegálnu drobnú stavbu kovovej závory\nodstrániť. V tejto súvislosti bolo možné dodať, že z administratívneho spisu bolo preukázané, že\nprevádzkovateľ dráhy neudelil súhlas s osadením predmetnej kovovej závory v ochrannom pásme dráhy\na ani nemal v úmysle takýto súhlas udeliť.\n26. K žalobnej námietke, že procesný postup pri vydávaní rozhodnutia žalovaného vo veci odstránenia\nkovovej závory vo vlastníctve žalobcu bol v priamom rozpore s princípmi tzv. dobrej verejnej správy,\na že neaplikovaním minimálne základných pravidiel správneho konania zakotvených v § 3 správneho\nporiadku došlo k zneužitiu výkonnej moci v štáte, pričom žalovaný konal mimo mantinelov práva, bolo\npotrebné uviesť, že procesný postup pri vydávaní predmetného rozhodnutia bol zákonný a bol v súlade\ns procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi normami v rámci zákonných mantinelov. Žalovaný správne\nhodnotil konanie žalobcu ako nezákonné a vyžadujúce zásah orgánu verejnej moci, a to spôsobom\nvyjadreným v rozhodnutí žalovaného vo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu.\n27. Žalobca v replike zo dňa 29.12.2021 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná, a v zásade aj na\nžalobnej argumentácii. Žalovaný možnosť podať dupliku k replike žalobcu nevyužil.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n28. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov\na\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal\ns účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny\nsúd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/238/2021\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená\npod sp. zn.\nBA-5S/238/2021.\n29. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 14.04.2026.\nV.\nRelevantné právne predpisy\n30. Podľa § 5 ods. 1 zákona o dráhach, ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu\ndráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje\nsa na ochranu dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej.\n31. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dráhach, ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica\nochranného pásma dráhy je pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30\nmetrov od vonkajšej hranice obvodu dráhy.\n32. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dráhach, v ochrannom pásme dráhy je zakázané bez súhlasu\nprevádzkovateľa dráhy a bez záväzného stanoviska špeciálneho stavebného úradu umiestňovať\nstavby, konštrukcie, vzdušné vedenia a svetelné zariadenia, ktoré by boli zameniteľné so svetelnými\n\nsignalizačnými zariadeniami slúžiacimi na chod a bezpečnosť dopravy na dráhe alebo by mohli oslniť\nvodiča koľajového vozidla.\n33. Podľa § 101 písm. a) zákona o dráhach, orgánom verejnej správy vo veciach dráh je ministerstvo.\n34. Podľa § 102 ods. 1 písm. aa) zákona o dráhach, ministerstvo je špeciálnym stavebným úradom\npre stavby dráh a ich súčastí, pre stavby v obvode dráhy, ktoré neslúžia na prevádzku dráhy alebo na\ndopravu na dráhe, a pre stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia na prevádzku dráhy alebo na\ndopravu na dráhe, okrem mestských dráh.\n35. Podľa § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach, ministerstvo zisťuje zdroje ohrozovania dráhy a jej\nsúčastí a nariaďuje ich odstránenie, okrem mestských dráh.\n36. Podľa § 103 ods. 1 písm. a) zákona o dráhach, Dopravný úrad je bezpečnostným orgánom pre\nželezničné dráhy, špeciálne dráhy a lanové dráhy a pre železničné vozidlá.\n37. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie\nstavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia\nstavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi\niba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.\n38. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch\nletísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných\nkomunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách\nna povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom,\na to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri\nstavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach\núzemného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch\npodľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).\n39. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,\npokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len\nna základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý\noveruje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,\nšpeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne\npríslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených\núzemným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním\núzemia, ktoré je určené v územnom pláne obce.\n40. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví,\nnie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.\n\nak zistí, že\n\n41. Podľa § 30 ods. 1 písm. g) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví,\npred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n\nak zistí, že\n\n42. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje\nv plnom rozsahu.\n43. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n45. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo\nveci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na\nžalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto\nrozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti\na zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky\ns tým, že správny súd nemal oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného vo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu vyhľadávať, ani všeobecne\nuplatnené dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho\nspisu alebo odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v uvedenej veci za žalobcu konkretizovať (porovnaj\nnapr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/7/2025 zo dňa\n29.01.2026, ods. 34).\n46. Správny súd s prihliadnutím k žalobným námietkam prvotne uvádza, že rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť\nvecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod publikačným číslom 122/2003, rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/15/2021 zo dňa 28.02.2023, ods. 33.). Vady\nv rozhodnutí, či postupe orgánu verejnej správy sú dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie\nveci orgánu verejnej správy správnym súdom len vtedy, ak predstavujú ujmu na subjektívnych právach\nžalobcu a ak by zopakovanie procesu mohlo žalobcovi priniesť materiálne iný výsledok vo veci (napr.\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2020 zo dňa 24.02.2022).\nSprávne súdnictvo totiž v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu\nv zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/35/2022 zo dňa 31.01.2023) a v systéme právneho štátu nemá\nslúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne\nzistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych\npráv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade\nvykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve,\nktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no\nzároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (napr. uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 245/2016 zo dňa 19.04.2016). Inými slovami, úlohou správnych\nsúdov nie je zabezpečovať účastníkom správneho súdneho konania vždy a po všetkých stránkach\nbezvadné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami\norgánov verejnej správy a pred takými vadami konania pred týmito orgánmi, ktoré by vo svojom\ndôsledku mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov správneho súdneho konania, resp.\nadministratívneho konania. Z hľadiska týchto východísk bolo potrebné pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti\nžalobných námietok, resp. k posúdeniu spôsobilosti žalobných námietok viesť k záveru o potrebe zrušiť\nnapadnuté rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové rozhodnutie.\n47. V nadväznosti na žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dátum jeho vydania,\nsprávny súd uvádza, že ustanovenie § 47 ods. 5 správneho poriadku vymenúva formálne náležitosti,\nktoré musí obsahovať každé písomné vyhotovenie rozhodnutia. K týmto formálnym náležitostiam\npísomného vyhotovenia rozhodnutia pritom patrí (okrem iného) dátum vydania rozhodnutia. Ak by ale\npísomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo predpísané formálne náležitosti, z právneho hľadiska\nby to nespôsobilo nulitu ani nezákonnosť predmetného rozhodnutia za predpokladu, že rozhodnutie\nvydal príslušný orgán verejnej správy (porovnaj napr. D., D., H., J., K., J., A., J., A., L.: Správny\nporiadok. Praha: C. H. M., 2022, s. 435–436, F., S.: Správny poriadok. Komentár. Šamorín: H., 2004,\ns. 204). Samotné neuvedenie dátumu vydania napadnutého rozhodnutia v jeho písomnom vyhotovení\nteda nespôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia. Inými slovami, samotné neuvedenie dátumu vydania\nnapadnutého rozhodnutia v jeho písomnom vyhotovení nezakladá dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia.\n\n48. V nadväznosti na žalobnú námietku, že žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho bol stanovený\nokruh subjektov, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie doručované, správny súd uvádza, že všeobecnou\nsprávnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany „len“ svojich verených subjektívnych práv, a\nže žalobca nijako nekonkretizoval, ako by vymedzenie okruhu subjektov, ktorým bolo napadnuté\nrozhodnutie doručované, mohlo zasiahnuť do jeho verejných subjektívnych práv. Predmetná žalobná\nnámietka tak nemohla viesť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n49. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa tej okolnosti, že o námietkach žalobcu vznesených\nv priebehu správneho konania žalovaný rozhodol vo výroku prvostupňového rozhodnutia, resp. sa\ns nimi vysporiadal vo výroku prvostupňového rozhodnutia, správny súd v prvom rade uvádza, že\nžalobca nijako nekonkretizoval, ako sa táto okolnosť negatívne prejavila v jeho individuálnej sfére.\nSprávny súd v uvedenej okolnosti nevzhliadol žiadny potenciálne negatívny dopad na individuálnu\nsféru žalobcu. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že účelom písomného vyhotovenia rozhodnutia\norgánu verejnej správy je v zásade komunikovať obsah rozhodnutia a dôvody rozhodnutia orgánu\nverejnej správy účastníkovi správneho konania. Orgán verejnej správy má samozrejme venovať náležitú\npozornosť písomnému vyhotoveniu rozhodnutia, a to vrátane jeho formálnej stránky a rozlišovania\nvýroku, odôvodnenia a poučenia rozhodnutia, avšak, ako to už bolo naznačené, vada písomného\nvyhotovenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nezakladá automaticky dôvod na jeho zrušenie.\nVzhľadom na uvedené, ak by sa aj bolo možné stotožniť so stanoviskom žalobcu, že žalovaný sa mal\ns jeho námietkami vznesenými v priebehu správneho konania vysporiadať mimo výroku prvostupňového\nrozhodnutia, nemohlo by to viesť k záveru, že napadnuté rozhodnutie a prípadne aj prvostupňové\nrozhodnutie je z tohto dôvodu potrebné zrušiť. Samotná okolnosť, že o námietkach žalobcu vznesených\nv priebehu správneho konania žalovaný rozhodol vo výroku prvostupňového rozhodnutia, resp. sa s nimi\nvysporiadal vo výroku prvostupňového rozhodnutia, nemala žiadny negatívny dopad na individuálnu\nsféru žalobu a ani nespôsobila nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia.\n50. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa nedostatku právomoci žalovaného, správny súd\npoukazuje na § 101 písm. a) zákona o dráhach, podľa ktorého orgánom verejnej správy vo veciach\ndráh je (okrem iného) žalovaný a tiež na § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach, podľa ktorého\nministerstvo zisťuje zdroje ohrozovania dráhy a jej súčastí a nariaďuje ich odstránenie, okrem mestských\ndráh. Je tak zrejmé, že žalovaný je orgánom verejnej správy s právomocou konať vo veciach odstránenia\nzdrojov ohrozovania dráhy a jej súčastí. Z rozhodnutia žalovaného vo veci odstránenia kovovej závory\nvo vlastníctve žalobcu pritom vyplýva, že v preskúmavanej právnej veci žalovaný konal ako orgán\nverejnej správy, ktorý zistil, že jeho rozhodnutím dotknutá stavba, t.j. kovová závora vo vlastníctve\nžalobcu, ohrozuje bezpečnosť železničnej dopravy, keďže je osadená len z jednej strany od koľaje, čím\nje zamedzené bezpečnému pohybu cestných motorových vozidiel cez priecestie a bezpečné opustenie\nprechodového prierezu koľaje. Vzhľadom k tomu môže dôjsť k nehode, pretože cestné motorové vozidlo\nuviazne priamo v koľajisku a v jeho priechodovom priereze (str. 8 napadnutého rozhodnutia). Nemôže\nbyť pochybnosť o tom, že stavba, ktorá zamedzuje bezpečnému pohybu cestných motorových vozidiel\ncez priecestie a bezpečnému opusteniu prechodového prierezu koľaje, je zdrojom ohrozovania dráhy\na jej súčastí. Žalovaný teda identifikoval kovovú závoru vo vlastníctve žalobcu ako zdroj ohrozovania\ndráhy a jej súčastí. Ak teda žalovaný nariadil odstránenie predmetnej stavby, t.j. kovovej závory vo\nvlastníctve žalobcu, konal v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 101 písm. a) a § 102 ods. 1\npísm. ae) zákona o dráhach. Žalovaný pritom tieto právne normy výslovne uviedol vo výrokovej časti\nprvostupňového rozhodnutia.\n51. V nadväznosti na žalobnú námietku, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplýva,\naký zdroj ohrozovania dráhy, resp. jej súčastí má predstavovať kovová závora vo vlastníctve žalobcu,\nsprávny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o rozklade\ntotiž tvoria jeden celok. Ak by teda aj žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí skutočne nevymedzil, aký\nzdroj ohrozovania dráhy, resp. jej súčastí ma predstavovať kovová závora vo vlastníctve žalobcu, tento\nnedostatok by mohol zhojiť žalovaný v rozhodnutí o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. V tejto\nsúvislosti správny súd zároveň ale poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom\nžalovaný konštatoval, že bolo zistené, že predmetná stavba, t.j. kovová závora vo vlastníctve žalobcu,\nznemožňuje voľný prechod cez železničné priecestie (str. 4 prvostupňového rozhodnutia). Stavba,\nktorá znemožňuje voľný prechod cez železničné priecestie, rozhodne predstavuje zdroj ohrozovania\ndráhy, resp. jej súčastí. Žalovaný teda síce stručne, ale jasne vymedzil, v čom spočíva ohrozovania\ndráhy, resp. jej súčastí predmetnou stavbou, t.j. kovovou závorou vo vlastníctve žalobcu, a to už\n\nv prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí navyše poukázal na vyjadrenie\nDopravného úradu č. 02352/2021/OB-12 zo dňa 13.01.2021, v zmysle ktorého „závora nie je súčasťou\npriecestia, je však umiestnená v takej vzdialenosti za priecestím, že znemožňuje bezpečný prechod\ncez priecestie a opustenie nebezpečného pásma priecestia“ (str. 3 prvostupňového rozhodnutia).\nZ konštatovania žalovaného v prvostupňovom rozhodnutí, že bolo zistené, že predmetná stavba,\nt.j. kovová závora vo vlastníctve žalobcu, znemožňuje voľný prechod cez železničné priecestie, je\nzrejmé, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z uvedeného vyjadrenia Dopravného úradu.\nV napadnutom rozhodnutí potom žalovaný navyše konštatoval, že sa stotožňuje so stanoviskom\nDopravného úradu, že predmetnú stavbu je potrebné urýchlene odstrániť, pretože bezprostredne\nohrozuje bezpečnosť železničnej dopravy, keďže je osadená len z jednej strany od koľaje, čím je\nzamedzené bezpečnému pohybu cestných motorových vozidiel cez priecestie a bezpečné opustenie\nprechodového prierezu koľaje (str. 8 napadnutého rozhodnutia).\n52. K námietke žalobcu, že v oznámení o začatí konania nebol uvedený odkaz na § 102 ods. 1 písm.\nae) zákona o dráhach, z ktorého potom žalovaný odvodzoval svoju právomoc konať a rozhodovať\nv predmetnej právnej veci, správny súd uvádza, že z § 18 správneho poriadku nijako nevyplýva,\nže by orgán verejnej správy mal v oznámení o začatí správneho konania vymedziť svoju právomoc\n(kompetenciu). Povinnosť uviesť takúto náležitosť § 18 správneho poriadku vo vzťahu k oznámeniu\no začatí správneho konania neukladá, rovnako ako neukladá povinnosť uviesť ani iné konkrétne\nnáležitosti. Vo všeobecnej rovine je však potrebné vychádzať zo základných pravidiel správneho konania\na vo vzťahu k oznámeniu o začatí správneho konania je teda potrebné uplatniť obdobné požiadavky ako\nna návrh účastníka konania na začatie správneho konania. Z oznámenia o začatí správneho konania\nteda musí byť zrejmé, kto ho robí a akej veci sa týka, pretože len tak je zabezpečené právo účastníka\nkonania účinne hájiť svoje práva v začatom správnom konaní (porovnaj napr. rozsudok českého\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 5A/73/2002 zo dňa 20.11.2003). Je tak zrejmé, že neuvedenie § 102\nods. 1 písm. ae) zákona o dráhach v oznámení o začatí konania nemohlo viesť k záveru o nezákonnosti\nrozhodnutia žalovaného vo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu.\n53. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s vyjadrením žalobcu\nk oznámeniu o začatí konania, v ktorom uviedol, že vyjadrenie Dopravného úradu č. 02352/2021/\nOB-12 zo dňa 13.01.2021 nepoukazuje na porušenie žiadneho konkrétneho všeobecne záväzného\nprávneho predpisu, ktorý by sa týkal bezpečnosti prechodu cez priecestie a opustenia nebezpečného\npásma priecestia, správny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nv nadväznosti na obdobnú námietku vznesenú žalobcom v jeho rozklade proti prvostupňovému\nrozhodnutiu reagoval argumentáciou, v ktorej jednoznačne vyjadril, že kovová závora vo vlastníctve\nžalobcu predstavuje zdroj ohrozovania dráhy a jej súčastí, čo ostatne vyplývalo aj z predmetného\nvyjadrenia Dopravného úradu. Žalovaný zároveň v napadnutom rozhodnutí citoval § 102 ods. 1 písm.\nae) zákona o dráhach a na túto právnu normu opakovane poukazoval. Z napadnutého rozhodnutia je tak\nzrejmé, že žalovaný považoval kovovú závoru vo vlastníctve žalobcu za zdroj ohrozovania dráhy a jej\nsúčastí v kontexte § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach. Odkaz na túto právnu normu v napadnutom\nrozhodnutí bol v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci dostatočný, keď\nzákonodarcom použitý pojem „zdroj ohrozovania dráhy a jej súčastí“ je pojmom s relatívne neurčitým\nobsahom, ktorý žalovanému umožňuje flexibilne reagovať na rôzne okolnosti, ktoré môžu nastať, a ktoré\nohrozujú dráhy a jej súčasti.\n54. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že kovová závora v jeho vlastníctve bola osadená tak, aby\nzabránila prejazdu cez cestu vozidlám, ktoré prichádzali od hlavnej cesty, sám tým pripustil, že táto\nzávora bránila bezpečnému prechodu cez priecestie. Ak žalobca v tejto súvislosti ďalej uvádzal, že keď\nsa vozidlo nedostane cez závoru, tak sa nemôže ocitnúť v nebezpečnom pásme priecestia, k tomu je\npotrebné poznamenať, že toto by mohlo platiť len vo vzťahu k vozidlám, ktoré by prichádzali zo smeru\nod hlavnej cesty, nie však už vo vzťahu k vozidlám, ktoré by prichádzali z opačného smeru.\n55. V nadväznosti na žalobnú námietku, v zmysle ktorej sa žalobca nestotožnil s právnym názorom\nžalovaného, že kovová závora v jeho vlastníctve je nelegálne umiestnená v ochrannom pásme dráhy,\nsprávny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. V preskúmavanej právnej veci bolo totiž podstatné\na zrejmé to, že kovová závora vo vlastníctve žalobcu bola zdrojom ohrozovania dráhy a jej súčastí, ako\nto vysvetlil žalovaný vo svojom rozhodnutí, a to v stručnosti v prvostupňovom rozhodnutí a podrobnejšie\n\nv napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto bol oprávnený nariadiť jej odstránenie v intenciách právnej\núpravy ustanovenej v § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach.\n56. Aj keď v preskúmavanej právnej veci bolo podstatné posúdenie toho, či kovová závora vo vlastníctve\nžalobcu bola zdrojom ohrozovania dráhy a jej súčastí, správny súd považuje za vhodné vyjadriť sa aj\nk žalobnej námietke, že predmetná stavba, t.j. kovová závora vo vlastníctve žalobcu, nespĺňa definičné\nznaky drobnej stavby. V tomto smere správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžo/132/2015 zo dňa 29.03.2018, z ktorého implicitne vyplýva, že táto súdna inštancia\nsa stotožnila so stanoviskom, že stavba závory je drobnou stavbou. Správny súd nevzhliadol žiadny\ndôvod, aby sa od tohto stanoviska odchýlil.\n57. Pokiaľ ide o žalobcom namietané konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že „drobnú\nstavbu definuje § 139b ods. 7 písm. b) stavebného zákona ako stavbu, ktorá má doplnkovú funkciu\npre hlavnú stavbu a ktorá nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť životné prostredie, jej zastavaná\nplocha nepresahuje 25 m2 a výška 5m“ (str. 6 napadnutého rozhodnutia), je potrebné uviesť, že odkaz\nžalovaného na § 139b ods. 7 písm. b) stavebného zákona je zrejmým omylom žalovaného, keď nemôže\nbyť žiadna rozumná pochybnosť o tom, že kovová závora vo vlastníctve žalobcu je prízemnou stavbou\na nie podzemnou stavbou. Z citovanej textácie napadnutého rozhodnutia je ostatne zrejmé, že žalovaný\ntu mal na mysli vymedzenie drobnej stavby podľa § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona, keď\nsám uvádza výšku stavby, ktorá je definičným znakov drobnej prízemnej stavby. Formálne nesprávny\nodkaz žalovaného na parafrázovanú právnu normu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by v skutkových\na právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci odôvodňovala zrušenie rozhodnutia žalovaného\nvo veci odstránenia kovovej závory vo vlastníctve žalobcu.\n58. V nadväznosti na žalobnú námietku, že žalovaný mal konanie zastaviť z dôvodov podľa § 30 ods.\n1 písm. e) a písm. g) správneho poriadku, správny súd uvádza, že táto nebola dôvodná. Ako to už bolo\nuvedené, žalovaný mal právomoc v preskúmavanej právnej veci konať a rozhodnúť, a preto poukaz\nžalobcu na § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku nebol dôvodný. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na §\n30 ods. 1 písm. g) správneho poriadku, správny súd pripomína, že podľa stanoviska prezentovaného\nv odbornej literatúre od účinnosti Správneho súdneho poriadku sa predmetné ustanovenie správneho\nporiadku javí ako nadbytočné, resp. v praxi neuplatniteľné, a to s odkazom na § 100 ods. 1 písm. e) SSP,\npodľa ktorého správny súd konanie uznesením preruší, ak „vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom\nopravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania“. Ak sa teda uvedené ustanovenie Správneho\nsúdneho poriadku vyhodnotí ako osobitná právna úprava podľa § 30 ods. 1 písm. g) správneho poriadku,\npotom platí, že ustanovenie § 100 ods. 1 písm. e) SSP je „osobitnou právnou úpravou“ vo vzťahu\nk § 30 písm. g) správneho poriadku, a preto orgán verejnej správy nebude môcť konanie zastaviť, ale\ns odkazom na prednosť správneho konania pred uplatňovaním nástrojov správneho súdnictva bude\nmusieť vo veci riadne konať (porovnaj napr. D., D., H., J., K., J., A., J., A., L.: Správny poriadok. Praha:\nC. H. M., 2022, s. 289). Správny súd sa s týmto stanoviskom v plnom rozsahu stotožňuje.\n59. Nad rámec doposiaľ uvedeného správny súd k žalobcom namietanej prekážke litispendencie\ndodáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s konštatovaním žalovaného uvádzaným v napadnutom\nrozhodnutí, že v danom prípade išlo o konanie o odstránenie stavby podľa § 102 ods. 1 písm. ae) zákona\no dráhach, pričom na toto konanie bol príslušný výlučne žalovaný (str. 7 napadnutého rozhodnutia). Iný\norgán ako žalovaný nemohol začať konanie v intenciách § 102 ods. 1 písm. ae) zákona o dráhach.\nZ týchto dôvodov skutočne nebolo možné uvažovať o prekážke litispendencie vo vzťahu ku konaniu\nvedenému na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 7C/38/2020.\n60. K vyjadreniu žalobcu, že Okresný súd Revúca svojím rozhodnutím sp. zn. 7C/38/2020 zo dňa\n02.06.2021, ktorým vec postúpil Obci H., dal najavo, že príslušným orgánom na konanie a rozhodovanie\nv predmetnej právnej veci je Obec H., správny súd uvádza, že v intenciách právnej úpravy ustanovenej\nv § 228 v spojení s § 234 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov toto rozhodnutie nebolo pre žalovaného záväzné. Žalovaný totiž nebol stranou v súdnom\nkonaní, v ktorom bolo uvedené rozhodnutie Okresného súdu Revúca vydané, a ani sa nestal právnym\nnástupcom strany po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n61. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny\nsúd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia má orgán verejnej správy uviesť, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je\nzhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Preto orgán verejnej\nsprávy v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať\naj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do\núvahy, lebo odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. V odôvodnení je\nnevyhnutné opísať podstatu veci, realizovať rozbor dôkazov\na ostatných podkladov pre rozhodnutie,\norgán verejnej správy musí reagovať na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k\npodkladom rozhodnutia a musí sa vysporiadať aj s prípadnými rozpormi jednotlivých dôkazov. Následne\nsa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť\nich právny význam a vysloviť úsudok o predmete konania a zdôvodniť použitie právnej normy\na\nkonkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom konania. Je však potrebné zdôrazniť, že vyššie\nuvedené požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí predstavujú všeobecné východiská, pričom obsah,\nako aj rozsah odôvodnenia sa môže od prípadu k prípadu líšiť v závislosti od kvality námietok, ako aj\ncharakteru samotného konania. Zásadnou požiadavkou, ktorú možno vztiahnuť na všetky postupy pri\nodôvodňovaní rozhodnutí orgánov verejnej správy a v širšom zmysle orgánov verejnej moci vôbec, je\nvšak požiadavka primeranosti, a teda každé rozhodnutie musí byť primerane odôvodnené (porovnaj\nnapr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 18.12.2025, sp. zn. 6Svk/29/2025, ods. 34).\nTejto požiadavke primeranosti odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vo veci odstránenia kovovej závory\nvo vlastníctve žalobcu zodpovedá. Z predmetného rozhodnutia žalovaného je totiž zrejmé, v akej veci\nžalovaný rozhodoval ako aj to, ako žalovaný rozhodol. Z rozhodnutia žalovaného vo veci odstránenia\nkovovej závory vo vlastníctve žalobcu je tiež zrejmé, aký skutkový stav žalovaný vzal za základ svojho\nrozhodnutia a ako tento skutkový stav právne posúdil s tým, že bolo zrejmé aj to, ako sa vysporiadal\ns podstatnými argumentami žalobcu. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že žalovaný bol povinný\ndať žalobcovi v rozhodnutí vo veci odstránenia kovovej závory v jeho vlastníctve odpoveď na tie otázky\nnastolené žalobcom, ktoré mali pre vec podstatný význam a na tieto otázky žalovaný v predmetnom\nrozhodnutí žalobcovi odpovede dal, a to v rozsahu primeranom skutkovým a právnym okolnostiam\npredmetnej právnej veci.\n62. V nadväznosti na žalobné námietky týkajúce sa namietaného „povrchného“ vysporiadania sa\nprvostupňového rozhodnutia s námietkami žalobcu vznesenými v priebehu administratívneho konania\nsprávny súd pripomína, že administratívne konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok.\nRozhodnutie o rozklade preto nemožno vnímať izolovane bez prihliadnutia k prvostupňovému\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy. Naopak, rozhodnutie o rozklade a prvostupňové rozhodnutie\norgánu verejnej správy je potrebné vnímať vo vzájomných súvislostiach a vo vzájomnom prepojení.\nJe potom zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie a jeho odôvodnenie nie je možné vnímať izolovane\nbez prihliadnutia k napadnutému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu. V tejto súvislosti je tiež potrebné\nzdôrazniť, že žalovanému nič nebránilo, aby odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sám doplnil\nv rámci rozhodnutiu o rozklade, ktorú možnosť žalovaný aj sám využil.\n63. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď\nich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie v preskúmavanej právnej veci. Podľa\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských\nprávach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom,\nktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis\nmutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.\n30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,\nVan de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti\nč.\n16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa\nštandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia\nv dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie\nnemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.\n\n64. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných\nnámietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP\nzamietol.\n65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168\na contrario SSP\ntak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné\nod žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n66. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "2ff18981-7a15-40c2-8157-1f4fdbcf4dff:20d0ed15-46bd-4f37-b923-78d250c5760a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100892.1", "spisova_znacka": "6Svk/29/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/29/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100892.1"}, {"guid": "689b0944-3ae5-41e7-bb2a-bdcff379e07d:2d657a1e-91c8-411e-bc23-8b0d06aa760c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1", "spisova_znacka": "8Asan/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1"}, {"guid": "68a4b7bc-2f3b-4f31-82a1-40131ec989fb:840c7952-7a9c-46b9-a921-bc0757645115", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5017200279.1", "spisova_znacka": "7Ssk/35/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/35/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5017200279.1"}], "citovane_v": []}