{"guid": "ce8a2878-1ce8-443b-9987-4d4b1214e216:dbd2fe89-d263-43db-89d1-2c808c4c309d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201453.1", "spisova_znacka": "BA-1S/226/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/226/2021 z 6. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. marca 2026, sp. zn. BA-1S/226/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201453.1", "identifikacne_cislo": "1021201453", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Ina Šingliarová", "sudca_id": 978, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ina-singliarova-978", "datum_vydania": "2026-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dbd2fe89-d263-43db-89d1-2c808c4c309d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201453.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201453.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201453.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-1S/226/2021\n1021201453\n06. 03. 2026\nJUDr. Ina Šingliarová\nECLI:SK:SpSBA:2026:1021201453.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov\nsenátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M, v právnej veci žalobcu: NEW\nTECH SLOVAKIA, a. s., Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 35 834 072, právne zastúpený: Hronček\n& Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101113783/2021 zo dňa 28.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.\n101113783/2021 zo dňa 28.06.2021, a Daňového úradu Bratislava, č. 100482502/2021/9106403/Dubv\nzo dňa 24.03.2021 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI. Predmet správneho súdneho prieskumu\n1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „žalovaný“) č. 101113783/2021 zo dňa 28.06.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného NEW TECH SLOVAKIA, a. s. (ďalej len\n„daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 100482502/2021/9106403/Dubv zo dňa 24.03.2021 (ďalej\nlen „prvostupňové rozhodnutie“).\nII. Priebeh administratívneho konania\n2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil daňovému\nsubjektu rozdiel v sume nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume\n184.066,67 eur za zdaňovacie obdobie máj 2012, keď znížil nadmerný odpočet zo sumy 184.066,67\neur na sumu 831,21 eur.\n3. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu zameranú na DPH za zdaňovacie\nobdobie máj 2012, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 9104403/5/306140/2015/Ban zo dňa 09.02.2015.\nProtokol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa zo dňa 09.02.2015 bol doručený daňovému subjektu dňa\n18.02.2015 a vyrubovacie konanie sa začalo dňa 19.02.2015. Správca dane vo veci vydal rozhodnutie\nzo dňa 13.08.2020, ktoré bolo zrušené žalovaným, a to rozhodnutím zo dňa 15.01.2021. Následne na\n\nto sa dňa 18.02.2021 uskutočnilo ústne pojednávanie s daňovým subjektom, z ktorého bola vyhotovená\nzápisnica a ku ktorej daňový subjekt zaslal vyjadrenie zo dňa 26.02.2021.\n4. Daňová kontrola bola zameraná na preverenie reálneho dodania kryštálového cukru z faktúr od\nspoločnosti vento group, IČO: 45 686 823 (ďalej len „Vento Group“), KINEKL, IČO 35 708 034, Martin\nNovák – ASTON, IČO 43 380 816. Uplatnené faktúry od týchto spoločností sú špecifikované na strane\n5 až 7 prvostupňového rozhodnutia.\n5. Z hľadiska zisteného skutkového stavu správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na s. 4 až 20\npreveroval odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon\no DPH“). Ďalej na s. 20 až 30 rozoberal preverenie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods.1 1 zákona o DPH. Na strane 30 až 32\nuvádzal skutkové zistenia vo vzťahu k prevereniu prepravy tovaru a napokon na stranách 32 až 38\nuvádzal skutkové zistenia vo vzťahu k preverovaniu sprostredkovania tovaru.\n6. Správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že formálne síce došlo\nk naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, no z obsahu\nobchodných transakcií vyplynulo, že ich účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia\nodpočítania dane. Ak platiteľ dane alebo skupina platiteľov vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria\numelú situáciu, ktorej jediným cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na\nvstupe, na takéto plnenia správca dane nesmie prihliadať. Z dokazovania nevyplynuli žiadne dôkazy\ndostatočne preukazujúce skutočnú realizáciu obchodných transakcií deklarovaných na predložených\ndokladoch. Nepreukázalo sa uskutočnenie nadobudnutého zdaniteľného plnenia a daňový subjekt\nnepreukázal na uskutočnenie akých ďalších zdaniteľných plnení nadobudnuté plnenie použije. Zapojené\nspoločnosti nemali záujem využiť daný tovar na svoju spotrebu a nemali ani za cieľ hľadať jeho\nkonečných spotrebiteľov. Z reťazca dodávok je zrejmé, že ich zámerom bolo iba prefakturovanie\ndaných transakcií ďalšiemu odberateľovi bez toho, aby bol hľadaný konečný zákazník. Správca\ndane nadobudol pochybnosti o deklarovanom zdaniteľnom obchode a dôkazy nepotvrdili fakturovaný\npredmet dane a nepotvrdili existenciu fakturovaného tovaru. Obchod, o ktorom svedčí len existencia\nformálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu podnikania. Správca dane zistil objektívne skutočnosti,\nktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti DPH. Plnenie deklarované na faktúrach, na ktorých je\nuvedená spoločnosť VENTO GROUP ako dodávateľ plnenia, má čisto umelý charakter s cieľom získať\nodpočítanie dane daňovým subjektom. Právo na odpočítanie možno uplatniť len v prípade, ak neexistuje\nzneužívajúce konanie (s. 39 prvostupňového rozhodnutia).\n7. Daňový subjekt je povinný preukázať, že tovary a služby boli reálne dodané. Predloženie dokladov\nje len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane. Správca dane nie je povinný\nvyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa. Iba prejednáva dôkazy predložené platiteľom.\nV prípade daňovej kontroly sa vyskytlo množstvo pochybností, ktoré boli popísané v rozhodnutí a ktoré\nviedli správcu dane k preverovaniu celého obchodného reťazca. Správca dane spochybnil aj reálnosť\nvystavených faktúr za sprostredkovanie predaja tovaru (s. 40 prvostupňového rozhodnutia). Skutočné\ndodanie tovaru nepreukázal „VENTO GROUP daňový subjekt“ v priebehu preverovania existencie\ntovaru. Bolo zistené porušenie § 49 odsek 2 písm. a) v nadväznosti na § 8 a 9 zákona o DPH, čo viedlo\nk nadmernému odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobie (s. 41 prvostupňového rozhodnutia).\n8. Správca dane (s. 44 až 56 prvostupňového rozhodnutia) vyhodnotil dôkazy a formuloval pochybnosti,\nku ktorým možno zaradiť to, že daňový subjekt ako ani dodávateľ VENTO GROUP a ani odberatelia\ndaňového subjektu nepredložili žiadne zmluvy o obchodovaní s tovarom – cukrom. Daňový subjekt\nprepravu tovaru zabezpečoval dodávateľom, no žiadne doklady k tomu nepredložil. Je nelogické,\naby dodávateľ (VENTO GROUP) mal k dispozícii informácie o tom, kto mal byť ďalším odberateľom\ndaňového subjektu. Predložené CMR k odberateľským faktúram neboli potvrdené podpisom a pečiatkou\npríjemcu. Daňový subjekt nepredložil žiadne dodacie listy k dodaniu tovaru a na žiadnom CMR nebola\nuvedená konkrétna adresa nakládky tovaru (uvedené bolo len Trenčín, Slovensko). PEGA Trenčín,\nIČO 36 768 561, ktorá mala zabezpečovať prepravu tovaru, uviedla, že jej bol odcudzený cukor zo\nzaparkovaného a uzamknutého vozidla, kde sa nachádzali aj CMR a pečiatka. Nikto zo zúčastnených\nčlánkov obchodného reťazca nepreukázal pôvod cukru.\n\n9. Správca dane tak dospel k záveru, že dodanie tovaru alebo služby je základnou podmienkou\nuplatnenia práva odpočítať daň z tovaru alebo služby. Ak nedošlo k reálnemu plneniu, nedošlo\nu dodávateľa k vzniku daňovej povinnosti. Podmienky na odpočítanie nespočívajú len vo formálnej\ndeklarácii, ale tieto musia mať povahu faktu. Treba preukázať, že fakturovaný tovar bol skutočne\ndodaný v deklarovanom rozsahu práve týmto dodávateľom uvedeným na faktúre. Správca dane\nspochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z predložených faktúr. Daň na faktúrach sa\nstala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade – faktúre. Ak sa zistí, že pôvod tovaru nie\nje možné v reťazci preukázať a tiež ho nemožno preukázať u subdodávateľa, pochybnosti o obchode\nsú na strane správcu dane oprávnené (s. 58 až 61 prvostupňového rozhodnutia). Správca dane tak\nneuznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou VENTO GROUP,\npredmetom ktorých bolo dodanie tovaru - kryštálového cukru, ako ani dodávateľských faktúr vystavených\ndodávateľmi A. B. – C. C. D., predmetom ktorých bolo dodanie služby – sprostredkovanie predaja\nkryštálového cukru.\n10. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane potvrdil. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávne vedenému procesu daňovej kontroly\na procesným chybám vo vyrubovacom konaní uviedol, že rozhodnutie obsahuje všetky zákonné\nnáležitosti, uvádza vykonané podklady a dôkazy a na základe akých predpisov bolo rozhodnuté (s. 4-7\nnapadnutého rozhodnutia).\n11. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávne vyhodnotenému skutkovému stavu,\nhmotnoprávnym podmienkam odpočítania dane, nepostupovaniu v súlade s judikatúrou SD EÚ a k\nnesprávne vyhodnoteným dôkazom uviedol, že má za preukázané, že šetrením správcu dane nebolo\npreukázané reálne dodanie tovaru. Bol vytvorený obchodný reťazec, ktorý tovar presúval len fakturačne,\nt. j. typický karuselový obchod. Nebola preukázaná reálna existencia tovaru, nebol zistený jeho pôvod,\nvýrobca, dovozca a ani konečný spotrebiteľ. Na začiatku reťazca nebolo preukázané nadobudnutie\ntovaru a nebola vierohodne preukázaná preprava tovaru medzi článkami reťazca. Daňový subjekt\na žiaden obchodný partner nemali o tovare takmer žiadnu vedomosť, viacerí z nich mali virtuálne\nsídla. Správca dane tak bol oprávnený vyvodiť záver, že nebola preukázaná materiálna existencia\nzdaniteľného plnenia. Ak nie je preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre sa uskutočnilo,\nide iba o formálnu existenciu faktúry. Daňový subjekt má bremeno tvrdenia a zároveň musí toto\ntvrdenie preukázať - dôkazné bremeno. Daňový subjekt sa obmedzil len na predloženie účtovných\ndokladov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená. Správca dane preto prešetril celý obchodný reťazec\nspoločností, ktoré mali s tovarom obchodovať. To nebolo preukázané a keďže to nebolo preukázané,\nnemohlo byť preukázané ani poskytnutie služby sprostredkovania predaja tohto tovaru. Daňový subjekt\nbol súčasťou reťazca subjektov, ktorých zámerom nebolo hľadať konečného užívateľa tovaru, ale\nich zámerom bolo prefakturovávanie daných transakcií. Táto činnosť nespĺňa atribúty ekonomickej\nčinnosti podľa § 3 zákona o DPH. Daňový subjekt si nepreveril existenciu tovaru, nekontroloval,\nnepreveroval jeho pôvod, dovozcu, výrobcu a ani jeho kvalitu a nemal dohodnuté podmienky v prípade\njeho reklamácie. V obchodnom reťazci nebola uzatvorená riadna kúpna zmluva, kde by boli individuálne\ndohodnuté požiadavky na druh, množstvo a iné parametre tovaru. Toto by zodpovedalo obvyklému\npostupu zodpovedného podnikateľa. Pripúšťa sa pritom, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré\nod neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti\nna daňovom podvode (rozhodnutia Teleos, Vlaamse Oliemaatschappij). Uviedol, že z administratívneho\nspisu vyplýva, že správca dane prípad neposudzoval z hľadiska jeho zaťaženia daňovým podvodom\nalebo zneužitím práva, Ale z pohľadu nenaplnených hmotnoprávnych podmienok nároku na odpočítanie\ndane. Pri reťazových obchodoch platí že pokiaľ jeden článok obchodného reťazca tovar nedodá, nemôže\nbyť tento tovar predmetom obchodovania na ďalších stupňoch. Išlo tu len o vystavovania fiktívnych faktúr\na daňový subjekt nielen mohol vedieť, ale aj vedel, že plnenia, ktoré predchádzali a zároveň nasledovali\npo jeho plnení, boli poznačené podvodom vo vzťahu k DPH (Axel Kittel a Recolta Recykling). S odkazom\nna rozhodnutia SGI a Valériane SNC uzavrel, že nebolo v posudzovanom prípade preukázané skutočné\ndodanie tovaru a služieb, a tak nevznikla pri službe daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH (s.\n7-15 napadnutého rozhodnutia).\n12. K dôkaznému bremenu a jeho preneseniu uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie na účely\nzistenia, či skutočnosti ním tvrdené, boli odrazom reálneho plnenia. Daňový subjekt si neplnil svoje\npovinnosti a nepredkladal dôkazy. Žalovaný nezistil, že by došlo zo strany správcu dane k nesprávnemu\nposúdeniu miery dôkazného bremena. Dĺžka daňovej kontroly bola dodržaná, keď o jej začatí, prerušení\n\na pokračovaní bol daňový subjekt zákonným spôsobom informovaný. Daňová kontrola trvala 361 dní (s.\n15-17 napadnutého rozhodnutia).\n13. K neprihliadnutiu na predložené doklady daňovým subjektom a nevypočutiu svedka uviedol, že\nv odôvodnení neboli len kopírované informácie z medzinárodnej výmeny informácií, ale správca dane\nsa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami. Hodnotenie dôkazov neznamená len\nmechanické preberanie informácií. Výpovede svedkov o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu\nboli len v rovine holého konštatovania bez preukaznej hodnoty. To, že faktúry boli uhradené,\nsprávca dane nespochybňoval. Správca dane spochybňoval materiálne plnenie, a to neodôvodnil\nnekontaktnosťou dodávateľa, ale tým, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie tovaru (s.\n18-20 napadnutého rozhodnutia).\n14. K nesprávne vyhodnotenej svedeckej výpovedi p. E. uviedol, že tá bola vyhodnotená na vysokej\núrovni a má za to, že pán E. vedome zavádzal správcu dane (s. 20-22 napadnutého rozhodnutia).\nK preverovaniu prepravcu PEGA Trenčín uviedol, že CMR boli predložené priamo daňovým subjektom\na dôležité je to, že tento subjekt výslovne poprel, že by pre daňový subjekt vykonával činnosť a zároveň\nuviedol, že došlo k zneužitiu pečiatky tejto spoločnosti odcudzením (s. 22-23 napadnutého rozhodnutia).\nK zániku práva vyrubiť daň poukázal na § 2 ods. 3 a § 9 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých\nmimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej\nchoroby COVID-19. Z daného dôvodu nedošlo k zániku práva vyrubiť daň v decembri 2020 (s.\n23-24 napadnutého rozhodnutia).\n15. Vo zvyšku sa žalovaný stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím a jeho odôvodnením.\nIII. Správna žaloba\n16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 31.08.2021 domáhal preskúmania zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a zrušenia oboch rozhodnutí. Žalobca\noznačil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nesprávne, nezákonné a nepreskúmateľné, ktorých\nvydaniu predchádzal nezákonný postup orgánov verejnej správy.\n17. Žalobca v prvom žalobnom bode namietal nesprávne a neúplne zistený skutkový stav a vady\ndokazovania. Tvrdil, že preukázateľne nakúpil tovar od spoločnosti VENTO GROUP a následne ho\npredal spoločnostiam F. E., G. H. a SOUTH SILESIA TRADE, čo preukazujú medzinárodné nákladné\nlisty (CMR) a svedecké výpovede. Tvrdenia žalovaného o nedostatočne preukázanej existencii tovaru sú\ntak vykonštruované, svojvoľné a nepodložené. Žalobca uskutočňoval obchodnú činnosť s dodávateľom\nVENTO GROUP a následne vyvíjal činnosť na predaj tovaru ďalším subjektom, čo je bežnou obchodnou\nčinnosťou. Tovar bol nakúpený, následne preskladnený v Trenčíne, kontrolovaný žalobcom a prepravený\nspoločnosťou TOP SPEED odberateľom na územie Českej republiky. To vie potvrdiť aj majiteľ skladu pán\nI., ktorého navrhol žalobca vypočuť, keďže v daňovom konaní vypočutý nebol. V súvislosti s výpoveďou\npána J. uviedol, že ten sa stal konateľom až 12.07.2012, no daňová kontrola bola zameraná na máj\n2012, a tak nemal možnosť objektívne sa vyjadriť k týmto skutočnostiam. Na ťarchu žalobcu nemožno\npričítať to, že VENTO GROUP má údajne virtuálne sídlo; toto bolo kontrolované až niekoľko mesiacov/\nrokov po tom, ako došlo k uskutočneniu predmetného plnenia. Relevantné nie je ani to, že konateľom\nspoločnosti je údajne bezdomovec.\n18. K dodaniu tovaru odberateľmi v Českej republike a ďalšiemu preverovaniu uviedol, že\nz medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že dodávky boli dodané odberateľom, no napriek tomu\nsa správca dane nevysporiadal s tvrdeniami odberateľov žalobcu, ktorí potvrdili prevzatie tovaru\na bez zdôvodnenia preveroval ďalšie dodávanie tovarov vo vzťahu k odberateľom odberateľov.\nŽalobca nemôže niesť objektívnu zodpovednosť za konanie ďalších subjektov v reťazci. Žalobca videl\npochybenie aj v tom, že žalovaný preveroval aj ďalšie kroky reťazca v rámci subjektov, od ktorých\nvšak žalobca tovar priamo neprevzal, resp. nedodal. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď konateľa\nspoločnosti MONTIERI, p. D., ktorý bol vypočutý dňa 11.01.2016 bez upovedomenia žalobcu a následne\ns upovedomením žalobcu aj dňa 04.03.2016. Pán D. potvrdil, že tovar dodával tak, ako bol fakturovaný.\nSprávca dane nesprávne v prvostupňovom rozhodnutí odkazuje na obe výpovede. Rozhodnutie je ďalej\nzmätočné, pretože nie je zrejmé, z čoho správca dane odvodil, že tovar od spoločnosti MONTIERI bol\nnásledne cez spoločnosť K-TOM, BAMOS, Intensonal plus a VENTO GROUP dodaný žalobcovi, keďže\n\nspoločnosť K-TOM mala viacero dodávateľov. Dôkazy od iných subjektov v rámci obchodného reťazca,\nktoré nie sú priami dodávatelia a odberatelia žalobcu, považuje žalobca za úkony vykonané nad rámec\núčelnosti daňového konania.\n19. K preprave tovaru od dodávateľa k odberateľom žalobca poukázal na výpoveď p. E., z ktorej\nje zrejmé, že objektívne nebol schopný doklady vyžadované správcom dane predložiť, pretože nimi\nnedisponoval, keďže išlo o faktúry a doklady patriace spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom a konateľom\na nie jemu ako fyzickej osobe. Je preto irelevantné tvrdenie správcu dane, ak túto skutočnosť považuje\nza zakladajúcu pochybnosť o tom, že preprava nebola vôbec vykonaná a tovar dodaný. Žalobca\nďalej poukázal na to, že prepravu zabezpečoval priamo dodávateľ VENTO GROUP podľa dohody\nso žalobcom. Nie je preto zrejmé, prečo si dožadoval dôkazy zo strany prepravcu PEGA Trenčín.\nDoprava bola preukázaná spoločnosťou TOP SPEED vo svedeckej výpovedi konateľa p. K.. Žalovaný\nv rozhodnutí využíva dôkazy aj za zdaňovacie obdobia, ktoré však nie sú predmetom kontroly, čo je\nzávažné procesné pochybenie. 4 kusy CMR, ktoré sú ako originály v spise, boli ako originály žalobcovi\nzo strany správcu dane vrátené, a tak vyvstáva pochybnosť, ako si správca dane tieto CMR zabezpečil.\nK tomu, že nebolo preukázané poskytnutie služby sprostredkovania uviedol, že služba bola prijatá a bola\nzaplatená. Zmluva o sprostredkovaní bola uzatvorená písomne, išlo o rámcovú zmluvu. To, že medzi\nsubjektami neboli uzatvorené písomné zmluvy, vykladá žalovaný na ťarchu žalobcu, avšak žalobca\nnemá povinnosť uzatvárať písomné zmluvy.\n20. Druhý žalobný bod sa týka nezákonného postupu a nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca zdôrazňoval, že k poskytnutiu zdaniteľných plnení došlo, boli prijaté a zaúčtované a použité\nv rámci hospodárskej činnosti žalobcu. Finančné orgány nesprávnym vedením konania a dokazovania,\nnesprávnym vyhodnotením skutkového stavu a právnym posúdením dospeli k záverom, ktoré sú\nnezákonné. V tomto bode žalobca odkázal na viaceré rozhodnutia súdneho dvora týkajúce sa osobitne\nzásady daňovej neutrality. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o reálnosti plnenia, bol povinný túto\npochybnosť preukázať a nielen na základe nepreukázanej pochybnosti formálne skonštatovať, že\nrealizovanie obchodných transakcií nebolo preukázané. Zamietnutie práva na odpočítanie je výnimkou\nz uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových\núradov z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že objektívne skutočnosti preukazujúce existenciu\npodvodu alebo zneužívajúceho konania sú splnené. Dôkazné bremeno tu zaťažuje správcu dane.\nŽalobca je objektívne schopný preukázať prijatie/nákup tovaru od dodávateľa a jeho následné dodanie\npriamym odberateľom. Nemôže niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom prebiehali obchody medzi\nsubjektami na iných stupňoch reťazca.\n21. Žalobca mal za to, že žiaden objektívny dôkaz zo strany správcu dane nebol predložený, a tak\nnebolo relevantne preukázané, že by žalobca vedel alebo mal vedieť že obchod bol fiktívny. Žalobca\npoukázal na rozhodovaciu činnosť súdneho dvora (spojené veci Optigen, Fulcrum Elektronic a Bond\nHouse) a Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou,\nže v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom,\no ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho mohli u správcu\ndane vzniknúť pochybnosti o deklarovanom zdaniteľnom obchode a správca dane tieto pochybnosti\nnepreukázal.\n22. Správca dane hodnotil dôkazy v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, avšak\nspôsobom odporujúcim základným princípom konania, keď nehodnotil dôkazy vo vzájomných\nsúvislostiach, opomínal skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Ochrana fiškálneho záujmu štátu je\ndôležitá, avšak táto ochrana nemôže ísť na úkor daňového subjektu. Žalobca opätovne zdôraznil, že\nodmietnuť odpočet možno len vtedy, ak sa právo na odpočet uplatnilo znevažujúcim spôsobom alebo\npodvodne.\n23. Správca dane opakovane a na dlhé obdobia prerušoval daňové konanie a následne aj\nvyrubovacie konanie, čím sa neúčelne a bez relevantného dôvodu predlžovalo daňové konanie. Cieľom\nvyrubovacieho konania nie je vykonávať nové dôkazy, ale hodnotiť dôkazy získané počas daňovej\nkontroly.\n24. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí spôsobuje aj to, že závery sa zakladajú na subjektívnych\na nepodložených nepreukázaných tvrdeniach a názoroch.\n\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n25. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 29.07.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol\nžalobu zamietnuť. Žalobca podľa neho v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy a len\nopakovane uvádza svoje subjektívne presvedčenie, že tovar bol dodaný. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že\nidentickým námietkam uvedeným v žalobe, už zaujal potrebné stanovisko v rámci odvolacieho konania,\nna ktorom zotrváva a plne naň odkazuje. Žalobca svoje tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom,\nktorý má podobu faktu, pričom len to, že nesúhlasí so závermi žalovaného, nespôsobuje následok\nnezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.\n26. Žalovaný zdôraznil, že v praxi pri reálne prebiehajúcich obchodoch je nepravdepodobné, ba\naž nemysliteľné, aby sa nenašiel pri takom množstve tovaru žiadny konečný zákazník a aby nebol\npreukázaný ani pôvod tovaru, pričom ide o potravinársky tovar, ktorého pôvod musí byť vysledovateľný,\nno neboli predložené žiadne certifikáty k danému tovaru oprávňujúce jeho použitie na vnútornom trhu\nEurópskej únie. Išlo pritom o tovar, ktorý mal byť zobchodovaný vo veľkých množstvách stoviek ton\na značnej finančnej hodnoty cca 1,1 milióna eur.\n27. V dodávateľskom reťazci nebolo preukázané dodanie tovaru a dodanie nebolo preukázané ani\nv odberateľskom reťazci. V odberateľskom reťazci bolo zistené aj to, že subjekt, ktorý sa ho zúčastňoval,\nsa zúčastňoval karuselových podvodov ako jeden z vystavovateľov faktúr fiktívneho predaja. Podľa\nžalovaného tu došlo k vytvoreniu obchodného reťazca, kde sa tovar presúval len fakturačne, a teda\nide o typický karuselový podvod. Reálna existencia tovaru nebola vykonaným šetrením preukázaná.\nVierohodne preukázaná nebola ani preprava tovaru (s. 10 vyjadrenia). Základným predpokladom vzniku\npráva na odpočítanie dane z faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, teda uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu. Žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane\n(s. 13 vyjadrenia).\n28. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 18.01.2022 (ďalej len „replika“), v ktorej\nrozporoval tvrdenia a závery žalovaného uvedené vo vyjadrení a pridržal sa svojich predchádzajúcich\npísomných stanovísk a podaní.\n29. Žalovaný sa k replike vyjadril v podaní zo dňa 08.11.2023 (ďalej len „duplika“), v ktorom zotrval na\nsvojich predchádzajúcich vyjadreniach.\n30. Na dupliku reagoval žalobca v ďalšom svojom podaní zo dňa 30.01.2024, v ktorom zotrval na svojich\npredchádzajúcich vyjadreniach. Zdôraznil však nenáležité rozloženie dôkazného bremena preneseného\nna žalobcu a taktiež zdôraznil rozhodnutie súdneho dvora vo veci Vikingo. Záver žalovaného o fiktívnom\nplnení mal byť prijatý len za predpokladu, že by bol riadne preukázaný.\nIV. Relevantná právna úprava\n31. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n32. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4\na) kópiou faktúry,\nb) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým\npodnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou\nním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo\nodberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,\nprevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,\nc) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná\ndodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať\n1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,\nprevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,\n\n2. množstvo a druh tovaru,\n3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,\nalebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,\n4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,\n5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a\nd) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,\ndokladom o platbe za prepravu tovaru.\n33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n34. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z\ntovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nV. Verejné vyhlásenie rozsudku\n35. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal\nsvoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje\ninak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,\nKrajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,\npôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/226/2021, bola na základe uvedenej\nzmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení\nDodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu\nv Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-1S/226/2021.\n36. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov [ďalej len „SSP]). preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov\ntak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru,\nže žaloba je dôvodná.\n37. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.03.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).\nVI. Právne posúdenie veci správnym súdom\n38. Orgány finančnej správy v prejednávanom prípade spochybnili a) odpočítanie dane podľa § 49\nzákona o DPH a tiež aj b) podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH. Úlohou správneho\nsúdu bolo v medziach žalobných bodov posúdiť, či zo zisteného skutkového stavu vyplývajú právne\nzávery, ku ktorým orgány finančnej správy v žalobou napadnutých rozhodnutiach dospeli.\n39. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje\noprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými\nsubjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo\nvznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt\npreukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\n\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou\nsprávneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané\nv daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri\nzisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a\nči riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.\n40. V rámci rozhodovacej činnosti správnych súdov už bolo judikované, že z pohľadu východiskových\notázok nastolených v rámci daňovej kontroly na DPH je vždy potrebné diferencovať medzi (1)\npreukazovaním podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (a) hmotnoprávnych, (b) formálnych a\n(2) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu (a) daňového podvodu alebo (b) zneužitia práva\n(pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/47/2021 zo dňa\n26.04.2023).\n41. Hmotnoprávne podmienky v rámci preukazovania práva na priznanie práva na odpočet DPH\nspočívajú v tom, že (1) daňový subjekt nárokujúci si odpočet je zdaniteľnou osobou, (2) tovar, ktorým\nodôvodňuje právo na odpočítanie DPH, musí byť dodaný inou (ďalšou) zdaniteľnou osobou a (3)\nzdaniteľná osoba predmetný tovar následne použije na vlastné zdaniteľné plnenia. Pokiaľ uvedené\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe,\nktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté (pozri\nrozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.\nseptembra 2020, bod 43 a vo veci Kemwater ProChemie C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24).\n42. Formálne podmienky v rámci preukazovania práva na priznanie práva na odpočet DPH potom v\nzásade reflektujú na požiadavky týkajúce sa zákonných náležitostí predloženej faktúry. Nedostatky v\nnaplnení formálnych podmienok však nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade,\nak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho\ndvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29).\nOdpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie obmedzené,\nak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o\ntom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z\ndokazovania vykonaného správcom dane. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje\ntvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný ako oprávnený (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, publikované v\nZbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021).\n43. Od preukazovania hmotnoprávnych a formálnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane je\npotom potrebné dôsledne odlišovať dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH z dôvodu vedomej účasti\nzdaniteľnej osoby na obchodoch poznačených daňovým podvodom, prípadne zneužívajúce konanie\nzdaniteľnej osoby spočívajúce v úmysle získať daňovú výhodu.\n44. Daňový podvod, resp. daňový únik, je podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej Únie možné\nchápať v intenciách účasti zdaniteľnej osoby na zdaniteľných obchodoch, ktorých účelom je profitovať\nna systéme DPH tým, že jeden z účastníkov obchodu štátu daň neodvedie a ďalší účastník si uplatňuje\nprávo na jej odpočítanie. Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre (napr. C-439/04 a C- 440/04\nAxel Kittel a Recolta Recycling SPRL) však zároveň uvádza, že ak je plnenie tejto zdaniteľnej osoby\nsúčasťou iných plnení v dodávateľskom reťazci poznačenom daňovým podvodom, ktoré predchádzajú\nalebo nasledujú po plnení tejto zdaniteľnej osoby, jej právo na odpočítanie DPH nemôže byť obmedzené,\nak zdaniteľná osoba nebola na podvodnom konaní priamo zúčastnená, resp. o takomto konaní nevedela\nalebo nemohla vedieť.\n45. Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely odmietnutia\npráva na odpočítanie dane, sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie\núčasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel, C 439/04 zo\ndňa 6. júla 2006. Odborná literatúra (napr. RAKOVSKÝ, P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti\ndaní. Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok,\nktoré musia byť na základe správcom dane vykonaného dokazovania kumulatívne zodpovedané kladne:\na) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?\n\nb) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?\nc) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody\ndaňového subjektu s týmto konaním spojené?\nd) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol\na mal vedieť daňový subjekt?\n46. Notorietou v tomto smere je taktiež časté konštatovanie finančných orgánov, že je ich právom\npreskúmať celé pozadie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v rámci posudzovaných obchodných\nstykov, na ktorých zdaniteľná osoba participovala, ako aj právo od nej požadovať, aby prijala všetky\nopatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude\nviesť k jej účasti na daňovom podvode.\n47. Podstatnou v tomto ohľade je však skutočnosť, že podvodný úmysel, resp. zodpovedanie pre daňový\núnik esenciálnej otázky, či zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že participuje na obchode\npoznačenom daňovým podvodom, zaťažuje finančné orgány.\n48. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH je\npreto v tejto súvislosti potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože\nkým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a\nprimárne zdaniteľnú osobu, tak v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku\nje procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné\norgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba\nbola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky (nekontaktné\nspoločnosti, zmiznutí obchodníci, nastrčení konatelia a pod.), ich povinnosťou je preukázať, že táto\nzdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou\nnedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.\n49. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom\núniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca\nsubjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými\norgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na\nsvoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť.\n50. Poukázať tu možno aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „v prípade spochybnených subdodávateľov\ndeklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v\nkonaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že\nsa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom“.\n51. V prejednávanej veci orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach konštatovali nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok, ako aj zapojenie sa do daňového podvodu (pozri body 6, 9 a 11\nodôvodnenia tohto rozsudku) a tieto závery formulovali aj v ďalších svojich vyjadreniach (pozri bod 25\na 27 odôvodnenia tohto rozsudku).\n52. V zásade orgány finančnej správy prioritne skúmajú, či sú splnené hmotnoprávne podmienky\npre vznik práva na odpočítanie dane. Ak v daňovom konaní bolo relevantne spochybnené splnenie\nhmotnoprávnych podmienok, znamená to bez ďalšieho odmietnutie priznania práva na odpočet\nDPH bez toho, aby správca dane musel preukazovať daňový podvod, resp. zneužitie práva. Nie\nje však vylúčená aj taká možnosť, že dôjde k spochybneniu splnenia hmotnoprávnych podmienok\na súčasne sa zistí aj daňový podvod (najmä v prípade fiktívnych, simulovaných obchodov). Nie\nje preto vylúčené, aby finančné orgány v preskúmavaných rozhodnutiach spochybňovali splnenie\nhmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a pre prípad, že toto spochybnenie\nnebude v prípadnom správnom súdnom konaní zo strany konajúcich súdov vzhliadnuté ako dostatočné,\neventuálne konštatovali a zdôvodnili aj zavinenú účasť daňového subjektu na daňovom podvode.\nUvedená kumulácia inak dvoch samostatných dôvodov je však podľa názoru súdu podmienená\nkonzistentným zachovaním procesných práv daňového subjektu, ktorému musí byť umožnené vznášať\nproti obom deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane relevantnú obranu,\n\na tak aj rešpektovaním pravidiel platných pre dôkazné bremeno, keďže splnenie hmotnoprávnych\npodmienok preukazuje daňový subjekt, kým zavinenú účasť na daňovom podvode preukazuje správca\ndane. V prípade prípustnej súčasnej konštatácie nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a zavinenej\núčasti na daňovom podvode (resp. v prípade neuplatnenia námietky neprípustnej kumulácie) je potom\núlohou správneho a kasačného súdu overiť, či aspoň pre jeden z týchto dôvodov odopretia nároku na\nodpočítanie DPH sú splnené podmienky (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n1Sfk/68/2022 zo dňa 30.09.2024).\n53. Uvedené chápanie kumulácie dôvodov pre odopretie odpočítania dane vychádza z judikatúry\nSúdneho dvora EÚ, ktorá nestanovuje, že k tvrdeniu zavinenej účasti na daňovom podvode môže\nsprávca dane pristúpiť len vtedy, ak má nevyhnutne preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok.\nJudikatúra Súdneho dvora EÚ ustanovuje to, že pokiaľ spochybnenie hmotnoprávnych podmienok\nspočíva na dôvodoch, ako je napr. nekontaktnosť, či absencia materiálnych a personálnych zdrojov\ndodávateľa a subdodávateľa, ide o spochybnenie nedostatočné, a v takom prípade je možné odpočítanie\ndane odoprieť len z dôvodu preukázania zavinenej účasti na daňovom podvode (napr. rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo). Teda pokiaľ je spochybnenie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok dostatočné, správca dane pre odopretie nároku na odpočítanie DPH nemusí tvrdiť a\npreukazovať zavinenú účasť daňového subjektu na daňovom podvode, nič mu však nebráni tak urobiť.\nSprávca dane si teda môže popri tvrdenom spochybnení hmotnoprávnych podmienok „dať nadprácu“,\nktorá je s preukazovaním zavinenej účasti daňového podvodu spojená, pre prípad, že správne súdy v\nnáslednom správnom súdnom prieskume spochybnenie splnenia hmotnoprávnych podmienok napokon\nposúdia ako nedostatočné, no napriek tomu vec nemusia vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie,\npretože na výsledok konania by to nemalo vplyv, keďže by obstál druhý správcom dane deklarovaný\ndôvod – zavinená účasť na daňovom podvode (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 8Sžfk/28/2021 zo dňa 28.09.2023). Uvedený postup je podľa súdu v súlade aj so zásadou\nhospodárnosti a účelnosti konania.\n54. V prejednávanej veci, ako bolo uvedené (bod 51 odôvodnenia), orgány finančnej správy zistili\nnesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ako aj zapojenie sa do daňového podvodu, pričom svoje\nrozhodnutia zaťažili vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutí, keďže z rozhodnutí nie je konzistentne\nzrejmé a odôvodnené, kde nepriznávajú odpočet z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok\nna odpočet DPH a kde z dôvodu zapojenia sa do daňového podvodu. Napadnuté rozhodnutia\nv odôvodneniach tieto dôvody používajú nekonzistentne a orgány finančnej správy „preskakujú“ v rámci\nodôvodnenia z jedného dôvodu do druhého, čo potom rezultuje do toho, že tieto dôvody akoby ponímali\nza vzájomne na sebe závislé a zameniteľné. Uvedené však neplatí. Ako už bolo konštatované, dôsledné\nrozlišovanie medzi týmito dôvodmi na nepriznanie odpočtu DPH je na mieste, pretože z neho vyplýva\naj to, kto bude niesť dôkazné bremeno. Okrem toho súvisí aj s možnosťami procesnej obrany účastníka\ndaňového konania. Správny súd tu osobitne poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré\nako dôvody nepriznania nároku na odpočet uvádza nesplnenie hmotnoprávnych podmienok (s. 8, odsek\n2) následne účasť na karusele (s. 9, odrážka 1) neexistenciu tovaru (s. 9, odrážka 2) a napokon opäť\ndaňový podvod (resp. odôvodnenie naznačujúce daňový podvod – s. 12-13). Tieto nezrovnalosti sú\nprítomné aj v prvostupňovom rozhodnutí (hmotnoprávne podmienky – s. 39 odsek 2; daňový podvod\n– s. 39 odsek 4; nepreverenie si obchodných partnerov – s. 51, odsek 2 a hmotnoprávne podmienky\n– s. 57 a 61). Závery daňových orgánov sú tak neudržateľné a zmätočné už len z toho dôvodu, že z\nnich nie je zrejmý jednoznačný dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane, teda či ide o nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok alebo o existenciu reťazca poznačeného daňovým podvodom (porovnaj\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2 Sfk 44/2023 z 30.11.2023, bod 37, a tam citovanú\njudikatúru).\n55. K posúdeniu hmotnoprávnych podmienok správny súd dáva do pozornosti, že materiálne podmienky\npriznania práva na odpočítanie dane sa zásadne týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi\ndodávateľom – daňovým subjektom – odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné\npochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po\nodberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení\nhmotnoprávnych (materiálnych) podmienok práva na odpočítanie dane. Preto pochybnosti týkajúce\nsa výlučne subdodávateľského článku reťazca nemôžu preniesť dôkazné bremeno na preukázaní\nhmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane opätovne na daňový subjekt\n(ZNSS 23/2022). Samotná skutočnosť, že nebol zistený alebo je pochybný pôvod tovaru ešte totiž\n\nneznamená, že deklarovaný dodávateľ tovar daňovému subjektu – žalobcovi skutočne nedodal, resp. že\ndeklarovaný dodávateľ tovar nezískal z iných, hoci nepriznaných, zdrojov a následne dodal daňovému\nsubjektu.\n56. Čo sa týka miery dôkazného bremena a účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým\npodvodom, ako ďalšieho dôvodu neuznania práva na odpočítanie dane, tak tento vo svetle odôvodnenia\nnapadnutých rozhodnutí neobstojí. Správny súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní podvodného konania\na participácie žalobcu na ňom sa musí zmeniť náhľad príslušných orgánov, keď to nie je žalobca, ktorý\nje povinný preukazovať, že sa nedopustil podvodného konania, resp. vedomej účasti na obchodnom\nreťazci poznačenom daňovým podvodom, ale je to úloha a povinnosť orgánov finančnej správy\npreukázať žalobcovi buď podvodné konanie, alebo vedomú (vedel alebo musel vedieť) účasť na\nobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť,\nže príslušné orgány v zásade neoznačili jediný dôkaz, ktorý by takejto vedomosti, resp. vedomej účasti\nžalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom mal svedčiť, keď len skonštatovali, že\ntakúto vedomosť musel mať.\n57. Pokiaľ správca dane a žalovaný akcentujú nedostatok primeranej obozretnosti žalobcu pri\nuskutočňovaní zdaniteľných obchodov, správny súd uznáva, že vyžadovanie a zohľadňovanie\nprimeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne\nočakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie\ndaňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje\nna daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,\nC-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).\n58. Daňový subjekt je totiž povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo)\npožadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode\n(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra\n2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci\nMahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť\nza to, že bol zahrnutý do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní\npotrebných opatrení mohol vedieť, že bude do takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie\ntakýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé\nod okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft,\nC-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59).\n59. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej obozretnosti\npodnikateľa nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť\nuskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/subdodávateľa a tým sa\nna neho fakticky prenesie kontrolná činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému príslušnými\noprávneniami (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo\ndňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,\nbod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57).\n60. Vyššie uvedené závery správneho súdu bez ďalšieho neznamenajú automaticky, že žalobcovi má\nbyť (nevyhnutne) v ďalšom konaní priznané právo na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Je však\nna správcovi dane, resp. žalovanom, aby buď relevantným a zodpovedajúcim spôsobom spochybnili\nrozhodujúce dôkazy preukazujúce splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na priznanie\npráva na odpočet dane alebo aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych (materiálnych)\npodmienok na priznanie práva na odpočet dane [alebo pre prípad ich nedostatočného spochybnenia] je\ntoto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že žalobca buď priamo uskutočňoval daňový podvod,\nalebo vedel či mal vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho\niných stupňoch), ktorého bol súčasťou. Dôkazné bremeno na preukázaní daňového podvodu a účasti\nžalobcu na ňom pritom ťaží finančné orgány.\n61. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nsú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na tento dôvod považuje správy súd za\npredčasné vyjadriť sa k ostatným žalobným bodom. Správny súd tak rozhodnutie žalovaného zrušil\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorých správny súd rozsudkom\n\nzruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo\nnedostatok dôvodov a súčasne vyslovuje, že vec sa vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na\nďalšie konanie. Podľa prvej alinei § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v\nzrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.\n62. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal\núspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nO výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n63. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443\nods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak\nbolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu\nvykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak\nmá sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide\no konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej\npomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ed58d94f-6447-47cb-8a56-a0923b0932e3:42e2b27e-9855-4d16-817a-771df77c6353", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3019200500.1", "spisova_znacka": "1Sfk/68/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/68/2022 z 30. 9. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-09-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3019200500.1"}, {"guid": "86a98727-9a78-4932-95d7-624c9ab0c325:7147b5f6-6de4-4d5f-9cb1-44ec4921a266", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200243.1", "spisova_znacka": "2Sfk/44/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/44/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4021200243.1"}], "citovane_v": []}