Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/223/2021 z 28. 5. 2026 Citácia: rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 28. mája 2026, sp. zn. BA-1S/223/2021, ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1 Správny súd v Bratislave | BA-1S/223/2021 | ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1 | 2026-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bb1e8ea6-492c-4d19-88d3-0d1155512fe9 Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Správny súd v Bratislave BA-1S/223/2021 1021201436 28. 05. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201436.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-1S/223/2021 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: ERS Holding spol. s r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 35 702 982, zastúpeného: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 55 792 031, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021, takto rozhodol: BA-1S/223/2021 I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100110530/2021, 9106408/Hlô zo dňa 20. januára 2021 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: BA-1S/223/2021 I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január - september, november - december 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104408/5/5267844/ 2013/BieM zo dňa 26. novembra 2013 (ďalej len „Protokol“). 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 9104408/5/202423/2014/ BieM zo dňa 17. januára 2014 (ďalej len „prvé prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2011 rozdiel na DPH v sume 50.000,- eur. Žalobca podal proti prvému prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/262429/2014/1042 zo dňa 05. júna 2014 („prvé rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. 3. Žalobca podal proti prvému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „KS BA“), o ktorej rozhodol súd rozsudkom č. k. 2S/192/2014, 2S/193/2014 zo dňa 13. januára 2016 (ďalej len „rozsudok KS BA“), ktorým prvé rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O odvolaní žalovaného proti rozsudku KS BA rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28. marca 2018 (ďalej len „rozsudok NS SR“) tak, že rozsudok KS BA potvrdil. Žalovaný následne rozhodnutím č. 518882/2018 zo dňa 12. septembra 2018 zrušil prvé prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 4. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, na základe ktorého vydal dňa 04. apríla 2019 druhé prvostupňové rozhodnutie č. 100789428/2019, 9104408/Hlô. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102172716/2019 zo dňa 16. septembra 2019 tak, že dané rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, na základe ktorého vydal dňa 10. júna 2020 tretie prvostupňové rozhodnutie č. 101018220/2020, 9106408/Hlô. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101603131/2020 zo dňa 20. októbra 2020 tak, že predmetné rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Správca dane v ďalšom vyrubovacom konaní vykonal úkony smerujúce na zistenie skutkového a právneho stavu a vydal štvrté prvostupňové rozhodnutie č. 100110530/2021, 9106408/Hlô zo dňa 20. januára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 50.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 a znížil nadmerný odpočet zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. 7. V kontrolovanom zdaňovacom období november 2011 zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za deklarované zdaniteľné obchody podľa: (i) faktúry č. 11VF0104 od dodávateľa REK MEDIA s.r.o. (od 14. marca 2007 do 29. apríla 2012 ERS MEDIA spol. s r. o.) so sídlom Dolná Seč, IČO: 36 752 096 (ďalej len „ERS MEDIA“) v sume XX.XXX,eur, ktorej predmetom je fakturovanie za reklamno mediálnu kampaň za obdobie 11/2011; (ii) faktúry č. 11VF031 od dodávateľa REAL-DESIGN spol. s. r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 830 506 (ďalej len „REAL-DESIGN“) v A. XXX.XXX,- eur, ktorej predmetom je vyúčtovanie rozpracovanosti pre stavebné povolenie „Veľké Pálenisko“ - betonáreň a spevnené komunikácie (cesty). 8. Vyhodnotil, že len skutočnosť, že nákup projektovej dokumentácie je majetkovou hodnotou žalobcu mu automaticky nezakladá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Naopak, v zmysle § 42 ods. 2 daňového poriadku musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami. Preto správca dane aj počas následného vyrubovacieho konania preveroval a požadoval od žalobcu predložiť dôkazy o tom, ako použil prijaté tovary a služby na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. S odstupom času požadoval predložiť dôkazy o tom, že stavebný projekt bol realizovaný, a teda prijaté tovary a služby boli použité na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcu. Z odpovede žalobcu mal za preukázané, že dané projekty, na ktoré mali byť využité prijaté tovary a služby, sa nerealizovali. 9. Z podaných daňových priznaní a vykonaného šetrenia u prepojených daňových subjektov zistil, že daňové subjekty v podanom daňovom priznaní vzniknutú daňovú povinnosť z predaja tovaru alebo služby pre žalobcu priznali, ale súčasne si ju znížili odpočítaním dane z nákupu tovarov a služieb od personálne a majetkovo prepojených osôb, čím platiteľom dane vznikol nadmerný odpočet alebo minimálna daňová povinnosť na úhradu. 10. Napriek tomu, že formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, z obsahu celej transakcie podľa názoru správcu dane vyplýva, že jej účelom bolo získanie daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane a žalobca je súčasťou umelo vytvoreného reťazca subjektov, ktorý mu umožnil získať daňové zvýhodnenie. Poukázal na čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov, ktorých bol žalobca súčasťou s cieľom získať daňovú výhodu. Dodanie tovaru/služby jednotlivými dodávateľmi považoval za súčasť obchodu bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla. 11. Správca dane v procese výkonu daňovej kontroly zistil, že vo všetkých spoločnostiach, ktoré dodávali tovar alebo službu, je/bol štatutárnym orgánom B. B.. V zdaňovacom období november 2011 išlo o spoločnosti ERS MEDIA a REAL-DESIGN. Úhrady sa vykonali zápočtom s majetkovo a personálne prepojenými osobami. Dodávatelia mali minimálnu vlastnú daňovú povinnosť na úhradu alebo nadmerný odpočet. Pri predaji tovaru alebo dodaní služby si predávajúce spoločnosti opäť znížili vzniknutú daňovú povinnosť nákupom tovaru a služieb od majetkovo a personálne prepojených osôb, a to hlavne od spoločností, kde bol alebo je konateľom alebo spoločníkom pán B. B.. Zo zistení pokladal za zrejmé, že konateľ žalobcu, pán B. B., sa zúčastňoval dodania služieb aj na strane dodávateľa, ako aj na strane odberateľa a prijímateľa služby. 12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Poukázal na záver správcu dane, že v danom prípade išlo o čisto umelý charakter zdaniteľných obchodov, ktorých bol žalobca súčasťou, a umelo vytvorené obchodné transakcie s cieľom získať daňovú výhodu. Dodanie tovaru/služby jednotlivými dodávateľmi je súčasťou obchodu bez reálneho opodstatnenia, pri ktorom reálna pridaná hodnota nevznikla, cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií bez reálneho plnenia bolo zneužitie práva na uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci dodávateľov tovarov a služieb. 13. Uviedol, že správca dane v priebehu konania vypracoval analýzu – prehľad vývoja vlastnej daňovej povinnosti a úhrad a nadmerného odpočtu, vlastného imania, hospodárskeho výsledku z podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby a DPH daňových subjektov, v ktorých je štatutárnym zástupcom B. B. a ktoré sa zúčastnili obchodných transakcií súvisiacich s kontrolou DPH za zdaňovacie obdobie január – september, november – december 2011 u žalobcu, z ktorej zistil, že uvedené daňové subjekty od svojho vzniku až ku dňu 18. novembra 2013 mali v súčte výšku vlastnej daňovej povinnosti na úhradu vo výške X.XXX.XXX,XX eur a nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Z toho je zrejmé, že personálne prepojené obchodné spoločnosti v osobe pána B. si uplatnili podanými daňovými priznaniami u správcu dane vrátenie DPH v ich prospech v sume X.XXX.XXX,XX eur. 14. Netransparentné vykonávanie podnikateľskej činnosti personálne prepojených spoločností podľa neho potvrdzuje aj znalecký posudok č. 5/2014, ktorý na žiadosť správcu dane v iných konaniach z účtovníctva personálne prepojených spoločností vypracoval kolektív Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zo znaleckého posudku č. 5/2014 vyplýva, že takmer všetky spoločnosti účtujú v rámci výrobnej spotreby iba o službách a neúčtujú o spotrebe materiálu a energie, čo je vzhľadom na charakter ich činnosti nelogické. Vzniká podozrenie, že ide o fakturácie medzi spoločnosťami v rámci skupiny (personálne a majetkovo prepojenými) a faktúry vystavované mimo skupiny majú minimálny objem. 15. Konštatoval, že žalobca neuskutočnil žiadnu platbu preverovaným daňovým subjektom za zdaňovacie obdobie november 2011. Zároveň daňové subjekty, ktoré boli preverované za zdaňovacie obdobie november 2011 ani neprijali od žalobcu žiadne peňažné prostriedky. Doplnil, že záver správcu dane podporil aj znalecký posudok č. 5/2014, podľa ktorého spoločnosti disponujú iba symbolickými sumami hotovostných peňažných prostriedkov. Indikuje to predpoklad, že spoločnosti nemajú dostatok likvidného obežného majetku nevyhnutného na uspokojenie svojich krátkodobých záväzkov. Väčšina spoločností vytvára výnosy mimo svojho hlavného zamerania. Ide o faktúry na poradenské služby, reklamu či iné bližšie neidentifikovateľné služby. Rovnaký jav možno vidieť aj na strane nákladov. 16. Žalovaný uzavrel, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že plnenia deklarované v sporných faktúrach použil na účely svojej podnikateľskej činnosti a je zrejmé, že žalobca v danom prípade k rozporným zdaniteľným obchodom nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že splnil podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Správa dane podľa jeho mienky v rámci daňovej kontroly získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli predmetné zdaniteľné obchody dodané tak, ako sú deklarované v predmetnej faktúre a následne použiteľné na účely podnikateľskej činnosti žalobcu a podľa platnej legislatívy nebol správca dane povinný dokazovať ich použitie daňovým subjektom. II. Žaloba 17. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane č. 100110530/2021, 9106408/Hlô zo dňa 20. januára 2021 z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 18. Napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie považoval žalobca za svojvoľné a nezákonné s nepriznaním práva na odpočítanie dane v rozpore s § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH za zdaniteľné obdobie november 2011. Tvrdil, že za dodané a prevzaté služby mu dodávatelia vystavili faktúry v súlade s § 71 a § 74 zákona o DPH a viedli ich vo svojich záznamoch ako svoju daňovú povinnosť v súlade s § 70 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH. 19. K faktúre č. 11VF031 od spoločnosti REAL-DESIGN, ku ktorej priložil zmluvu o dielo zo dňa 09. septembra 2011, odovzdávací protokol zo dňa 30. novembra 2011 a evidenciu DPH za november 2011, uviedol, že dodávateľ mu touto faktúrou fakturoval „vyúčtovanie rozpracovanosti pre stavebné povolenie Veľké Pálenisko - betonáreň a spevnené komunikácie (cesty)“. Vyjadril sa, že on sám, resp. dodávateľ predložil správcovi dane projektovú dokumentáciu na DVD nosiči, a to už v rámci daňovej kontroly. 20. Z vyššie uvedeného je podľa jeho názoru preukázané, že ako platiteľ dane mal právo na odpočítanie DPH v súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V takomto prípade ani nemôže ísť o žiadnu daňovú výhodu daňovníka, ale zákonné právo na odpočítanie DPH z vystavenej faktúry iným platiteľom DPH za reálne dodanie služby preukázané žalobcom. Taktiež pokladal za preukázané, že dodávateľovi žalobcu 30. novembra 2011 vznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 2 zákona o DPH a tým žalobcovi vzniklo zákonné právo na odpočítanie dane v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH. Pre odpočítanie dane vznikol aj ďalší predpoklad podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Považoval za jednoznačne preukázané, že zdaniteľný obchod bol vykonaný reálne, prebehol medzi platiteľmi dane, dodávateľovi vznikla daňová povinnosť, dodávateľ aj vystavil faktúru, kde si uplatnil aj daň u žalobcu za dodanú službu a tým žalobcovi vzniklo zákonné právo na odpočítanie dane v deň vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, a žalobca mal právo na odpočítanie dane aj z doručenej faktúry od dodávateľa v súlade s § 71 zákona o DPH, na ktorej bola uplatnená daň dodávateľa k odberateľovi služby, žalobcovi, ktorý je platiteľom dane. Taktiež odovzdaním služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH sa stal žalobca vlastníkom nehmotného majetku - projektu pre stavebné povolenie na pozemkoch žalobcu a projekt mu bol dodaný v súlade s vydaným územným rozhodnutím, čím je preukázaná reálnosť ekonomickej činnosti žalobcu v spojení s podnikaním žalobcu v súlade s § 3 ods. 2 zákona o DPH. 21. K faktúre č. 11VF0104 od spoločnosti ERS MEDIA, vystavenej za „reklamno-mediálnu kampaň za obdobie 11/2011“, uviedol, že k nej v daňovom konaní predložil grafické návrhy vypracované danou spoločnosťou, ako aj zmluvu a preberací protokol. Konateľ žalobcu predložil správcovi dane vyhlásenie o dodaní služieb na základe zmluvy zo dňa 28. júna 2010 a jej dodatku č. 1 zo dňa 13. marca 2011, ako aj propagačné materiály. Tvrdil, že správcovi dane predložil aj fotografie materiálov použitých pre reklamnú mediálnu kampaň za predmetné zdaňovacie obdobie aj s preukázaním, že tieto boli odovzdávané klientom a možným budúcim klientom. Súčasne správcovi dane predložil záverečnú faktúru č. 11VF0120 od dodávateľa ERS MEDIA za reklamno-mediálnu kampaň za obdobie december 2011 aj s presným popisom vykonaných prác a dodávok a cenníkom zúčtovaných prác za rok 2011, a teda aj za november 2011. Predložil tiež dobropis č. 11VF0136 od dodávateľa ERS MEDIA ako celkové zúčtovanie daných služieb za celý rok 2011, ktoré dodávateľ dobropisoval ako zľavu, čo bolo aj žalobcom preukázané v daňovej kontrole. 22. Uviedol, že správcovi dane vo vyrubovacom konaní predložil aj dôkazy, že získal klientov na základe reklamnej činnosti a reklamných materiálov od dodávateľa ERS MEDIA, a tým je jednoznačne preukázané, že reklamné materiály použil na svoje podnikanie, a vymenoval aj klientov (nájomcov, ktorý získal) a iných, z ktorých v ďalších zdaniteľných obdobiach žalobca mal príjmy a tieto boli účtované vždy na výstupných faktúrach s DPH. Mal za to, že ak správca dane uznal opakované plnenie aj za zdaňovacie obdobie október 2011, tak potom musel uznať aj plnenie v mesiaci november 2011, nakoľko išlo o celoročnú dodávku reklamných služieb a v decembri 2011 bola zúčtovaná čiastočným dobropisom k pomeru reálnych výkonov a nákladov za reklamné služby. V opačnom prípade ide o nerovnováhu plnenia v obchodnom vzťahu a konanie v rozpore s daňovou neutralitou a proporcionalitou. Mal za to, že postupoval správne v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko mal faktúru v súlade s § 71 zákona o DPH od dodávateľa za prijaté služby a tovary v rokoch 2011 a aj prijaté plnenia si odpočítal v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, t. j. v novembri so zúčtovaním v decembri 2011. 23. Žalovaný nepreukázal žiadnym zákonným dôkazom, že by v rámci posudzovaných zdaniteľných obchodov, ale aj iných zdaniteľných obchodov u žalobcu, nešlo o reálne dodanie služby a tovaru, že by neexistoval materiálny výstup z dodaných a prijatých služieb, že by pri zdaniteľných obchodoch dochádzalo k predaju služby a tovaru pod hodnotu režijných nákladov, pod trhovú hodnotu v rozpore s § 22 zákona o DPH, že by prijaté plnenia žalobca nemohol použiť, nepoužil na podnikanie a svoju ekonomickú činnosť. Žalovaný len používa slová, ale o jeho tvrdeniach nijakým spôsobom nepredložil žiadny zákonný dôkaz, ktorý by preukázal, že k dodaniu vyššie uvedených tovarov a služieb by nedošlo alebo neboli by použiteľné/použité na podnikanie žalobcu. 24. Bol toho názoru, že tvrdenia správcu dane pre neuznanie práva na odpočítanie dane z prijatých služieb sú v podstate tým istým tvrdením, ako to bolo v predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré zrušili súdne autority a kde sa žalovaný zameriava len na neuznanie práva s odpočítaním dane pre previazanosť s B. B., čo je v rozpore s § 49 ods. 1 ods.2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, nakoľko žalobca nakúpil služby a tovary od spoločností, ktoré sú mu logicky z majetkovej prepojenosti bližšie ako tretie osoby a len zmena formulácie odôvodnenia správcu dane a žalovaného v napadanom rozhodnutí neznamená, že správca dane a žalovaný v následnom konaní vykonali riadne dokazovanie tak, ako to naznačili súdne autority vo vydaných zrušujúcich rozsudkoch, kde zastávali názor, že pre kvalifikované posúdenie použiteľnosti žalobcom deklarovaných plnení na podnikateľské účely v zmysle zákona o DPH je aj s poukazom na ich špecifickú povahu potrebné pristúpiť k verifikácii týchto záverov odborným vyhodnotením predmetných plnení z hľadiska ich reálnej hodnoty a skutočnej využiteľnosti na podnikateľské účely žalobcu, pričom na nepriznanie nároku na odpočítanie dane nie je dostačujúce konštatovanie, že ide o obchody medzi majetkovo a personálne prepojenými osobami. 25. Ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko žalovaný preukázateľne nespochybnil reálne dodanie služieb žalobcovi a ich využiteľnosť na jeho podnikateľskú činnosť, keď len laicky/neodborne konštatoval všeobecnosť a nešpecifikovateľnosť plnení poskytnutých žalobcovi a pritom súd aj žalovaného zaviazal na odborné vyhodnotenie predmetných plnení z hľadiska ich reálnej hodnoty a skutočnej využiteľnosti na podnikateľské účely žalobcu, čo žalovaný zjavne odignoroval a nevykonal. Žalovaný podľa jeho mienky nehodnotil v napadanom rozhodnutí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, používa za dôkazy nezákonné a nesprávne posúdené laické závery produkované zamestnancami správcu dane, ktoré sú irelevantné, ako je napr. znalecký posudok č. 5/2014 vypracovaný Ekonomickou univerzitou dňa 04. júla 2014 pre žalovaného a tento posudok neposudzuje konkrétne zdaniteľné obchody žalobcu v danom zdaniteľnom období roku 2011, nebol vypracovaný k daňovej kontrole, ktorá skončila dňom 10. decembra 2013 Protokolom. Daný posudok nie je spracovaný ani k veci samej vo vyrubovacom konaní a bol už predkladaný žalovaným kasačnému súdu. 26. Žalobca mal za to, že správca dane trvalo obchádza hmotnoprávne, ako aj procesné ustanovenia pri správe daní v snahe očierniť daňový subjekt a najmä osobu B. B.. Poukázal na to, že správca dane konal a koná nezákonne aj pre vznesené námietky zaujatosti osobou B. B. za jednotlivé obchodné spoločnosti, kde je štatutárom spoločnosti, v súlade s § 60 daňového poriadku pre zaujatosť zamestnancov správcu dane, vrátane riaditeľa Daňového úradu Bratislava k osobe B. B., kde správca dane, resp. nadriadený daňovým kontrolórom dali pokyny, že žiadna daňová kontrola nesmie skončiť bez nálezu, t. j. musia vykonať dorub daní za každú cenu. 27. Žalobca tiež namietal osobné zaujatie správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a spoločníka B. B., tvrdiac, že sa osobne pozná niekoľko rokov s riaditeľom Daňového úradu Bratislava C. D., má s ním osobné nezhody, ktoré vyvrcholili otvorením množstva kontrol v spoločnostiach, v ktorých figuruje B. B.. Taktiež namietol konanie a zaujatosť námestníčky riaditeľa správcu dane pani E. D.. Uviedol, že zamestnanci správcu dane dostávajú inštrukcie, akým spôsobom majú postupovať voči daňovým subjektom spojeným s osobou B. B.. III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu 28. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 24. novembra 2021, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať trovy konania. Vo vyjadrení zopakoval skutkové zistenia správcu dane a právne východiská napadnutého rozhodnutia uvedené v bodoch 12 až 16 tohto rozsudku. 29. Žalobca v podaní zo dňa 09. novembra 2023 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe. 30. Žalovaný následne nevyužil možnosť podať v súdom určenej lehote dupliku. IV. Konanie na správnom súde 31. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/223/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 06. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. VI. Pojednávanie 32. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 28. mája 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. VII. Relevantná právna úprava 33. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 34. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 37. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 46. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 47. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. VIII. Právne posúdenie 48. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101022798/2021 zo dňa 10. júna 2021, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100110530/2021, 9106408/ Hlô zo dňa 20. januára 2021, v zmysle ktorého bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 50.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2011 z dôvodu neoprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane. 49. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. 50. Nosnou žalobnou námietkou je, že správca dane a následne ani žalovaný nepreukázali žiadnym zákonným dôkazom, že by v rámci posudzovaných zdaniteľných obchodov nešlo o reálne dodanie služby a tovaru, že by neexistoval materiálny výstup z dodaných a prijatých služieb a že by prijaté plnenia žalobca nemohol použiť/nepoužil na podnikanie a svoju ekonomickú činnosť. Zároveň žalobca namieta, že daňové orgány nerešpektovali závery rozsudku KS BA, rozsudku NS SR a ďalších rozhodnutí kasačného súdu. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery týkajúce sa nepriznania práva na odpočet dane majú oporu v administratívnom spise. 51. Na základe výsledkov daňovej kontroly a ďalších dôkazov doplnených v rámci vyrubovacieho konania, vrátane skúmania vzťahov medzi žalobcom a prepojenými daňovými subjektami (REALDESIGN, ERS MEDIA a ďalšími subjektmi za ďalšie zdaňovacie obdobia, ktoré boli predmetom daňovej kontroly ukončenej Protokolom) správca dane deklaroval žalobcovi svoje pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti predložených daňových dokladov a žiadal ho o preukázanie, ako použil alebo použije deklarované služby uvedených spoločností na dodávku tovarov alebo služieb (na svoje zdaniteľné plnenia). V prípade spoločnosti REAL-DESIGN sa jednalo o vyúčtovanie rozpracovanosti pre stavebné povolenie Veľké Pálenisko - betonáreň a spevnené komunikácie (cesty). V prípade dodávky fakturovanej spoločnosťou ERS MEDIA žalobcovi išlo o reklamno-mediálnu kampaň za obdobie 11/2011. 52. Správny súd konštatuje, že prvé rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci č. 1100302/1/262429/2014/1042 zo dňa 05. júna 2014 bolo zrušené rozsudkom KS BA č. k. 2S/192/2014, 2S/193/2014 zo dňa 13. januára 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28. marca 2018. KS BA bol toho názoru, že zistenia žalovaného i správcu dane o všeobecnosti plnení fakturovaných spoločnosťou REAL - DESIGN, s.r.o. a ich nepoužiteľnosti na podnikanie žalobcu, ako aj z toho vyplývajúci záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane, sú založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. V prípade plnenia fakturovaného spoločnosťou ERS Media správca dane podľa názoru KS BA vykonanými šetreniami dostatočne zdôvodnil svoje pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, ktoré sa týkali reklamnomediálnej kampane za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2011. 53. Vo všeobecnej rovine správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26. októbra 2022). 54. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. 55. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený tak, ako je deklarovaný na faktúre. Samotné faktúry, zmluvy, vyhlásenia zmluvných strán o poskytnutom plnení či evidencie DPH alebo iné formálne doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane, doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie. Predloženie dokladov je teda len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane. 56. Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zaručuje plnú neutralitu dane, čo sa týka daňového zaťaženia všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a výsledok, pokiaľ tieto činnosti ako také podliehajú DPH. 57. Správny súd je toho názoru, že zistenia žalovaného i správcu dane o všeobecnosti plnení fakturovaných spoločnosťou REAL-DESIGN a o ich nepoužiteľnosti na podnikanie žalobcu, ako aj z toho vyplývajúci záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane, sú založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Na tomto mieste súd odkazuje na závery a zistenia KS BA uvedené v rozsudku sp. zn. 2S/192/2014, 2S/193/2014 zo dňa 13. januára 2016, ktorým zrušil prvé rozhodnutie žalovaného v predmetnej veci. V danom rozsudku KS BA sa uvádza: „Súd musel konštatovať, že vyššie uvedené laické a podrobnejšie nešpecifikované hodnotenie poskytnutých plnení daňovými orgánmi nie je podložené hodnovernými dôkazmi a preto ho nie je možné spoľahlivo preskúmať a prisúdiť mu hodnotu pravdivosti a správnosti. Bez kvalifikovaného posúdenia použiteľnosti žalobcom prijatých plnení na deklarovaný účel nie je v možnostiach súdu urobiť si spoľahlivý úsudok o tom, či ide o umelo vytvorené plnenia bez ekonomického zmyslu, ktorých účelom je len profitovať z odpočítania dane, ako to v zásade konštatovali daňové orgány. Pokiaľ má žalovaný dôvodné pochybnosti o reálnosti fakturovaných plnení, ktoré žalobca doložil daňovými dokladmi a za ktoré zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň predložil správcovi dane predmet tohto plnenia (DVD nosiče, písomné materiály), musí správca dane preukázať, že tieto plnenia sú fiktívne a nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na deklarovaný podnikateľský účel. Toto podľa názoru súdu nie je možné preukázať inak, ako odborným (znaleckým) vyhodnotením predmetných plnení z pohľadu ich reálnej hodnoty a použiteľnosti pre žalobcu, resp. pre podnikateľa v rovnakom postavení ako žalobca. Pokiaľ sa ukáže, že služby, ktoré žalobca prijal od spoločnosti REAL - DESIGN, s.r.o. a ERS Office Service, s.r.o. (pozn. táto spoločnosť bola dodávateľom žalobcu v zdaňovacom období február 2011), vzhľadom na svoju povahu a „kvalitu“ nie sú objektívne spôsobilé na to, aby boli deklarovaným spôsobom využité na zdaniteľné plnenia, bude možné prijať záver o zneužití práva na odpočítanie dane z faktúr za tieto služby.“ 58. Tieto závery rozsudku KS BA boli potvrdené aj rozsudkom NS SR, v ktorom kasačný súd uvádza: „56. Spornou otázkou v danom prípade zostalo, či skutkový stav veci zistený daňovými orgánmi v rámci správneho konania, bol zistený dostatočne a úplne. Následne, či na základe takto zisteného stavu veci, vydané rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane boli vydané zákonne. 57. Najvyšší súd zastáva názor, že závery daňových orgánov o všeobecnej povahe plnení fakturovaných dodávateľskými spoločnosťami REAL-DESIGN, s.r.o. a ERS Office Service, s.r.o. a s tým spojenej ich nepoužiteľnosti na podnikateľskú činnosť odberateľa - žalobcu, ako aj z toho vyplývajúci záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú predčasné, nakoľko nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V danom prípade je nutné prisvedčiť správnosti záverov krajského súdu, že daňové orgány sa uchýlili k neodbornému a bližšie nešpecifikovanému posúdeniu poskytnutých plnení spoločnosťami REAL-DESIGN, s.r.o. a ERS Office Service, s.r.o., na základe čoho nebolo možné bez akýchkoľvek pochybnosti ustáliť, že predmetné zdaniteľné plnenia objektívne neboli spôsobilé na ich využitie pri dodávkach tovarov a služieb resp. pri podnikateľskej činnosti žalobcu. Daňové orgány pri konštatovaní nesplnenia podmienok v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH neuviedli žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré ich viedli k prijatiu uvedeného záveru, navyše z ich rozhodnutí nevyplýva ani to, akými úvahami boli pri rozhodovaní vedení, ktoré skutočnosti považovali za preukázané a ktoré nie a ako vyhodnotili predložené dôkazy. Je potrebné uviesť, že žalobca na účely preukázania dodania deklarovaných zdaniteľných plnení predložil daňové doklady, zaplatil dohodnutú cenu vrátane dane a zároveň predložil správcovi dane predmet deklarovaného plnenia (DVD nosiče, písomné materiály). Podľa názoru najvyššieho súdu pokiaľ daňové orgány vyslovili pochybnosti a reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení a ich použiteľnosti na účely podnikania žalobcu v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH bolo ich povinnosťou svoje závery preukázať a teda vykonať dokazovanie vo smere, či tieto plnenia sú fiktívne a nepoužiteľné pre ich zhodnotenie na žalobcom deklarovaný podnikateľský účel. Pre kvalifikované posúdenie použiteľnosti žalobcom deklarovaných plnení na podnikateľské účely v zmysle zákona o DPH je preto aj s poukazom na ich špecifickú povahu potrebné pristúpiť k verifikácii týchto záverov odborným vyhodnotením predmetných plnení z hľadiska ich reálnej hodnoty a skutočnej využiteľnosti na podnikateľské účely žalobcu. Ak zo záverov odborného posúdenia žalobcom deklarovaných plnení od dodávateľských spoločností REAL-DESIGN, s.r.o. a ERS Office Service, s.r.o. vyplynie ich nereálnosť a objektívna nevyužiteľnosť na podnikateľské účely žalobcu je možné uvažovať, či skutočne ide iba o umelo vytvorené dodávky služieb bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia, ktorých jediným cieľom je iba získanie nadmerného odpočtu.“. 59. Správny súd preto konštatuje, že od zrušenia prvého prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím žalovaného (k čomu došlo práve rozsudkom KS BA v spojení s rozsudkom NS SR) nepostupovali finančné orgány podľa záväzného právneho názoru Krajského súdu v Bratislave a následne aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď nezabezpečili v rámci doplneného vyrubovacieho konania žiadnu formu kvalifikovaného/odborného posúdenia použiteľnosti žalobcom prijatých plnení na žalobcom deklarovaný účel. Správny súd sa oboznámil s administratívnym spisom v danej veci a konštatuje, že sa v ňom nenachádza žiadna forma odborného posúdenia (napr. znalecký posudok, výpoveď znalca, odborný posudok), ktorá by sa zamerala na možnosť využiť výstupy dodané žalobcovi zo strany REAL-DESIGN na jeho vlastnú podnikateľskú činnosť. V administratívnom spise sa nachádza znalecký posudok č. 5/2014 na vypracovanie ekonomickej a finančnej analýzy personálne a majetkovo prepojených spoločností na základe účtovnej závierky pre potreby daňového úradu, vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave zo dňa 04. júla 2014. Predmetom posúdenia bola likvidita viacerých analyzovaných prepojených spoločností, hotovostné peňažné prostriedky, výnosy z činnosti prepojených spoločností, náklady prepojených spoločností, ekonomická kondícia a bonita spoločností, stav vlastného imania, stav a vývoj pohľadávok spoločností, ich záväzkov, stav zásob, preddavkov na zásoby. V samotných záveroch daného znaleckého posudku č. 5/2014 sa uvádza odporúčanie realizovať kontrolu v spoločnostiach zameranú na preskúmanie fakturácie medzi jednotlivými subjektmi, keďže tieto skutočnosti nie je možné detailne analyzovať len z predložených účtovných uzávierok. 60. Prvostupňové rozhodnutie v podstatnej časti preberá zistenia znaleckého posudku č. 5/2014, no tieto nemajú reálnu vypovedaciu schopnosť vo vzťahu k podstate nedostatočne zisteného skutkového stavu konkrétnych obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie od dodávateľa REAL-DESIGN v novembri 2011. Preskúmavané rozhodnutia daňových orgánov trpia naďalej nedostatočne zisteným skutkovým stavom vo vzťahu k možnosti alebo nemožnosti využiť zo strany žalobcu predmetné dodania na uskutočňovanie vlastnej podnikateľskej činnosti. Odmietnutie práva na odpočítanie dane tak bolo zo strany daňových orgánov predčasné. Vzhľadom na to, že správca dane vytvoril stav, kedy už zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce, právne posúdenie a následný postup správneho orgánu, ktorý viedol k dorubeniu dane, bol poznačený nezákonnosťou. 61. K námietke žalobcu o osobnom zaujatí správcu dane i žalovaného voči osobe konateľa a spoločníka B. B., ktoré má byť spôsobené zaujatosťou riaditeľa Daňového úradu Bratislava C. D. a námestníčky riaditeľa správcu dane pani E. D., sa správny súd plne stotožňuje s nasledovným posúdením tejto opakovane uvádzanej žalobnej námietky v rozsudku KS BA: „[..] zjavným dôvodom, pre ktorý sa orgány správy daní zaujímajú o podnikanie žalobcu a spoločností prepojených so žalobcom v osobe F. B. B., sú podľa názoru súdu vyššie opísané zistenia správcu dane, podľa ktorých žalobca v zdaňovacích obdobiach január 2004 až november 2013 v priznaniach vykázal nadmerný odpočet vo výške X.XXX.XXX,XX eur a vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX.XXX,XX eur. V prípade všetkých spoločností, v ktorých F. B. B. figuroval alebo figuruje ako spoločník alebo konateľ, je podľa údajov správcu dane rozdiel medzi vykázaným nadmerným odpočtom a vlastnou daňovou povinnosťou uvedených spoločností viac ako X F. eur v neprospech štátu. Za týchto okolností je celkom pochopiteľné a žiaduce, aby zainteresované spoločnosti podstúpili daňovú kontrolu, najmä s ohľadom na zistenia správcu dane doložené znaleckým posudkom, podľa ktorého žalobca obchoduje prakticky len s personálne prepojenými spoločnosťami. Vzhľadom na uvedené sa javí, že dôvodom postupu správcu dane voči žalobcovi a spoločnostiam, s ktorými je personálne prepojený v osobe F. B. B., nie je osobné zaujatie voči menovanému, ale spôsob podnikania žalobcu, ktorý vedie k neobvyklým rozdielom medzi vykázanými nadmernými odpočtami dane a vlastnou daňovou povinnosťou daňových subjektov v neprospech štátu.“. 62. Ako konštantne potvrdzuje judikatúra kasačného súdu, je len na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a ním predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom. 63. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v časti týkajúcej sa plnení fakturovaných spoločnosťou REALDESIGN a trvajúce neodstránenie nedostatkov v zistení skutkového stavu identifikovaných už v rozsudku KS BA, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 64. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane doplniť dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu v naznačenom smere a po doplnení dokazovania bude vo veci znovu rozhodnuté s tým, že rozhodnutie bude náležite odôvodnené v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, správny orgán sa riadne vysporiada a náležite odôvodní, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno iba v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu. 65. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 správneho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 správneho súdneho poriadku. 67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-1S/223/2021 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.